Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/49/2012 z 18. 12. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 18. decembra 2012, sp. zn. 11Co/49/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8111216601.1
Krajský súd Prešov | 11Co/49/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8111216601.1 | 2012-12-18 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0b70872-f2a1-4b68-bbb5-8a3faff3c0dd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111216601.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/49/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111216601
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111216601.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Opálové bane Libanka, s.r.o., Prešov, Floriánova 3201/12,
IČO: 45 571 503, zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Floriánova 2, Prešov, proti žalovanému:
P. P., bývajúci v Q. Z. V., ul. V. XX, zastúpený JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, Košice, Mlynská
25, o uloženie zákazu vstupu do banských diel, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č. k. 13C/126/2011 - 93 zo dňa 11. 4. 2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku  o trovách konania.

Žalobca je  p o v i n n ý  nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu
vo výške 21,74 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 370,28 eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia, a to na účet jeho právneho zástupcu.

V dôvodoch tohto uznesenia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému uloženia zákazu vstupu
na územie dobývacieho priestoru G. v k.ú. G. s identifikačným číslom XXX XXX v okrese X. s číselným
kódom XXX, v X. kraji s číselným kódom X počas trvania dobývacích práv žalobcu k tomuto dobývaciemu
priestoru. Žalobca ešte pred prednesením tejto žaloby navrhol pripustiť zmenu žaloby a žiadal, aby
súd uložil žalovanému zákaz vstupu do všetkých banských diel v dobývacom priestore G. v k.ú. G. s
identifikačným číslom XXX XXX v okrese X. s číselným kódom XXX v X. kraji s číselným kódom X počas
trvania dobývacích práv žalobcu k tomuto dobývaciemu priestoru. Súd zmenu žaloby pripustil, pričom
následne sa vo veci vyjadril žalovaný tak, že do banských diel nevstupoval od času, odkedy prestal
vykonávať povolenú banskú činnosť a nebude do týchto banských diel vstupovať dovtedy, dokiaľ zase
takéto povolenie nebude mať. Vzhľadom na tento prednes žalovaného žalobca zobral žalobu späť a
žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Súd v zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p. potom konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. z dôvodov, že žalobca zobral žalobu
späť na základe vyjadrenia žalovaného, ktorý skonštatoval to, čo uvádzal počas celého konania, teda
že do banských diel nevstupuje, ani do nich vstupovať nebude, pokiaľ na to nebude mať povolenie. V
prípade zastavenia konania na základe späťvzatia žaloby za trovy konania v zásade zodpovedá žalobca
podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ktorý späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Výnimkou z tohto
pravidla je druhá veta § 146 ods. 2 O.s.p., teda situácia, keď žalobca zoberie dôvodne podanú žalobu
späť pre správanie sa žalovaného. K tejto situácii dôjde vtedy, pokiaľ žalovaný počas konania splní to,
čoho sa žalobca žalobou dožaduje. V danom prípade k takejto situácii nedošlo - žalovaný nesplnil to,
čo žalobca požadoval, žalovaný vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní len skonštatoval viackrát svoj



postoj, že práva žalobcu neporušuje a že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že právo na náhradu trov konania má žalovaný. Žalovanému
vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 57,- eur
(prevzatie a príprava zastúpenia, odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení a vyjadrenie vo veci
zo dňa 4. 10. 2011), 2 úkony právnej pomoci po 58,69 eur (účasť na pojednávaní dňa 13. 2. 2012 a
vyjadrenie zo dňa 16. 2 2012). K týmto úkonom patrí ďalej režijný paušál 3 x po 7,41 eur a 2 x po 7,63
eur. Právnemu zástupcovi ďalej patrí aj náhrada za stratu času na cestu vykonanú na pojednávanie dňa
13. 2. 2012 z A., ktoré je sídlom jeho kancelárie do X., kde sa uskutočnilo pojednávanie. Náhrada mu
patrí vo výške 2 začatých polhodín po 12,71 eur, spolu teda 25,42 eur. Ďalej mu patria cestovné náklady
a amortizácia motorového vozidla vo výške 5,81 eur a 13,18 eur, spolu vo výške 18,99 eur. Celkové
trovy konania sú 370,28 eur.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca a navrhol
ho zmeniť tak, že žalovaný je povinný nahradiť mu trovy konania vo výške 517,39 eur. Mal za to, že v
danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že na strane žalovaného došlo k splneniu toho, čoho
sa návrhom vo veci samej žalobca domáhal. Dôvodom zastavenia konania bolo splnenie povinnosti
zo strany žalovaného, keďže návrh bol podaný dôvodne. To, že žalovaný okrem iného do banských
diel vstupoval, je všeobecne známym faktom, hoci tento túto skutočnosť celý čas popieral, čo ale
neznamená, že to nezodpovedá pravde. Poukázal na to, že splnenie povinnosti zo strany žalovaného, o
ktorej sa žalobca návrhom vo veci samej domáhal, sa nemohlo dosiahnuť ani iným spôsobom, ako tým,
že sa jej splneniu zaviazal žalovaný vyhlásením pred súdom, ktoré má tak záväzný charakter. Reálne
splnenie tejto povinnosti, teda fakticky zdržanie sa vstupu žalovaného do banských diel, by nemohlo byť
nijakým spôsobom už len z logiky veci a charakteru tejto povinnosti v konaní pred súdom preukázané.

Žalovaný vo svojom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
konania potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 35,85 eur. Žalobca vo
svojom odvolaní len opätovne poukázal na tie isté ustanovenia O.s.p., s ktorými sa už prvostupňový
súd vysporiadal v odôvodnení uznesenia a neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
podanie odvolania. Dôvodom zastavenia konania bol procesný úkon zo strany žalobcu. Žalovaný naďalej
trvá na tom, že sa tak nestalo ako dôsledok splnenia povinnosti ním, s čím sa stotožnil aj prvostupňový
súd, keď vo svojom uznesení uviedol, že žalovaný nesplnil to, čo žalobca požadoval, žalovaný vo
vyjadrení k žalobe a na pojednávaní len skonštatoval viackrát svoj postoj, že práva žalobcu neporušuje
a že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Tvrdenie žalobcu, že príčinou na späťvzatie
návrhu bol práve prejav vôle na strane žalovaného a skutočnosti uvádzané v uznesení súdu, konkrétne
zmena žaloby a následná nemožnosť súdu rozhodovať o trovách konania pri pripustení zmeny žaloby,
ale až v konaní, ktorým sa konanie končí neobstojí, pretože ako už bolo spomenuté vyššie, tento prejav
vôle žalovaného bol len prezentáciou jeho postoja, ktorý bol žalobcovi dobre známy od začiatku celého
konania vo veci a opätovne počas konania prezentovaný. Prejav vôle žalovaného v žiadnom prípade
nemožno považovať za splnenie povinnosti a teda za skutočnosť opodstatňujúcu priznanie náhrady
trov žalobcovi z dôvodu, že pre správanie žalovaného bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Žalobca taktiež vo svojom odvolaní uvádza, že nemožno považovať za spravodlivé priznanie náhrady
trov žalovanému a následne hneď uviedol, že v krajnom prípade mal súd rozhodnúť tak, že náhradu trov
konania by nepriznal ani jednému z účastníkov konania, avšak aj s touto alternatívou sa súd vysporiadal,
keď uviedol, že nezistil a ani účastníci konania netvrdili, že vo veci sú dané dôvody na rozhodnutie o
trovách konania podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V danom prípade mal žalovaný za
to, že žalobca neuviedol žiadne okolnosti zakladajúce dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie
trov, nakoľko žiadne takéto dôvody ani neexistujú. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
pozostávajú z 1 úkonu právnej služby pri tarifnej hodnote 370,28 eur. Trovy právneho zastúpenia v
odvolacom konaní pozostávajú z 1 úkonu právnej služby vo výške 28,22 eur za vyjadrenie zo dňa 6. 7.
2012 a režijného paušálu vo výške 7,63 eur. Spolu 35,83 eur.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.



Žalobca zobral žalobu späť, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by tak urobil pre správanie sa
žalovaného. Súd prvého stupňa správne konštatoval v tejto súvislosti, že žalovaný v danom prípade len
vyjadril svoj postoj k žalobe, že práva žalobcu neporušuje a že žalobca nie je aktívne legitimovaný na
podanie takejto žaloby. Z tohto vyjadrenia v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný
splnil to, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal.

Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o
trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a má preto právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú
z 1 úkonu právnej pomoci, pričom tarifná hodnota v danom prípade je 370,20 eur, z čoho odmena je
28,22 eur, avšak táto podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb patrí vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14
ods. 3 písm. b/), teda vo výške 14,11 eur a k tomu režijný paušál 7,63 eur, spolu 21,74 eur. Odvolací
súd o trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.