Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/21/2011 z 19. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. septembra 2012, sp. zn. 2To/21/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8108010928.1 Krajský súd Prešov | 2To/21/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8108010928.1 | 2012-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Majetok, Život a zdravie Citované ustanovenia: predpis č. 421/2012 Z. z., § 158 ods. 1 písm. a) zákona č. 421/2012 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 421/2012 Z. z., § 238 ods. 1 zákona č. 421/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/782793fa-7c4f-45b5-aeac-23cdfd8f11a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8108010928.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/21/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108010928 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8108010928.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 20. septembra 2012 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania prokurátora zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 13. septembra 2010 sp. zn. 31T/126/2008 vo výroku, ktorým boli obžalovaní PhDr. B. V. a Mgr. E. Z. podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31. decembra 2005 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31. decembra 2005 v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku v spojení s § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaných PhDr. B. V., nar. XX. B. XXXX v O., trvale bytom O. G. Z., ul. Z. č. XX, okr. A. a Mgr. E. Z., nar. XX. M. XXXX v O., trvale bytom O., ul. M. č. XXXX/XX oslobodzuje spod obžaloby vojenského obvodného prokurátora z 18. júna 2008 sp. zn. OPv 61/05, ktorá na nich bola podaná 22. júla 2008 pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.) a porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona, ktoré mali spáchať v jednočinnom súbehu tak, že spoločným konaním obaja ako príslušníci Policajného zboru SR dňa 14. novembra 2000 v čase od 12:45 hod. do 15:30 hod. počas spisovania zápisnice o podaní vysvetlenia so zaisteným E. I., nar. XX. B. XXXX bez zaprotokolovania prerušenia výsluchu o 14:00 hod. dvomi záznamami o zaistení veci podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore za asistencie príslušníkov Policajného pohotovostného útvaru Prešov a za účasti zaisteného E. Hruboša, po prehľadaní jednoizbového bytu v Prešove na ul. Z. č. XX bez príkazu sudcu na vykonanie domovej prehliadky, zaistili farebný televízor zn. Sony Trinitron s ovládačom, hi-fi vežu zn. Sony LBT-K88 OO AV so štyrmi reproduktormi a ovládačom, subwofer zn. SS-CN-99, videoprehrávač zn. Sony SLV-SS40 s dvomi reproduktormi a ovládačom, mikrovlnnú rúru zn. Elta MW-2000, kávovar zn. Moulinex AR-2, fritézu zn. Moulinex a mraziaci box zn. Eurotech - FM209 spolu so záručnými listami a návodmi na obsluhu, t. j. veci sčasti vo vlastníctve a sčasti pochádzajúce z trestnej činnosti zaisteného, čím vykonali svoj právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle spôsobiť inému škodu, lebo porušili domovú slobodu E. I., nar. XX. B. XXXX, oprávneného užívateľa bytu, pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov rozsudkom z 13. septembra 2010 sp. zn. 31T/126/2008 podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica 1) obž. PhDr. B. V. pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31. decembra 2005 (správne do 1. januára 2006) v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že 14. novembra 2000 v presne nezistenom čase okolo obeda v reštaurácii Chaplin Pub v O. pri policajnej akcii, ktorej velil, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a v úmysle spôsobiť inému škodu, dvakrát bezdôvodne kopol na podlahe doluznačky ležiaceho E. I., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom vtedy O., Ul. U. M. č. XX, ktorý mal ruky spútané za chrbtom, do ľavej nohy v hornej časti stehna a po prevezení do kancelárie v budove Obvodného oddelenia PZ Prešov - Juh, potom ako sedel na stoličke, ho opäť kopol kolenom do ľavej nohy v hornej časti stehna, vzápätí ho dva-tri krát päsťou pravej ruky udrel do ľavej nohy v hornej časti stehna, čím E. I. spôsobil bazocervikálnu zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti bez dislokácie úlomkov, ktorá si u neho vyžiadala práceneschopnosť viac ako 6 mesiacov a 2) obžalovaných PhDr. B. V. a Mgr. E. Z. pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona, ktorých sa mali dopustiť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného E. I. s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Proti vyššie uvedenému rozsudku, ktorý bol jednotlivým stranám trestného konania oznámený 13. septembra 2010 vyhlásením v ich prítomnosti, podal prokurátor 24. septembra 2010 v neprospech obžalovaných odvolanie, rozsah ktorého vymedzil tak, že toto smeruje iba proti oslobodzujúcemu výroku v bode 2) napadnutého rozsudku. V dodatočne predložených dôvodoch s poukazom na výpoveď pošk. E. I., svedkov E. A. a Ing. A. Z. a na závery znalca z odboru zdravotníctvo v podstate namieta, že sa nemožno stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že poškodený dobrovoľne vydal veci pochádzajúce z trestnej činnosti, nakoľko sú dané dôvodné pochybnosti o slobodnosti a vážnosti takéhoto súhlasu poškodeného, ktorý v inkriminovanom čase musel trpieť bolesťami a mal mať sľúbené ošetrenie a práve toto malo byť podľa odvolateľa motívom jeho konania. Preto podľa prokurátora možno prijať záver, že pokiaľ aj poškodený dal súhlas na vykonanie domovej prehliadky a zaistenie veci, tento dal jednoznačne pod nátlakom. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Prešove podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu uviedli, že vierohodnosť pošk. E. I., s poukazom na výpoveď ktorého odvolateľ spochybňuje závery okresného súdu, bola vzhľadom na jeho nepriateľský vzťah k nim plynúci z ich činnosti ako policajtov, ktorí odhaľovali jeho trestnú činnosť, ako aj z jeho odsúdenia za krivé obvinenie voči jednému z nich, spochybnená zásadným spôsobom. Poukázali pritom na skutkovú súvislosť teraz súdeného skutku so skutkom pod bodom 1) obžaloby, spod ktorého bol obž. PhDr. B. V. už právoplatne oslobodený. Zároveň vyslovili názor, že aj keby bolo konštatovanie prokurátora o dôvodných pochybnostiach o vážnosti súhlasu poškodeného pravdivé, tieto by nemali slúžiť na ich odsúdenie už len preto, že dôvodné pochybnosti síce môžu postačovať na podanie obžaloby, ale nemali by postačovať na odsúdenie. Z týchto dôvodov navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na podklade uvedeného, riadne, včas a oprávnenou osobou podaného odvolania preskúmal v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume, nezistiac pritom také, odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, zistil, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné. V prvom rade treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd síce nevykonal všetky pre rozhodnutie potrebné dôkazy, avšak po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby krajský súd mohol o odvolaní prokurátora rozhodnúť, dospel aj on k záveru, že jediným možným rozhodnutím v posudzovanej veci je oslobodenie obžalovaných PhDr. B. V. a Mgr. E. Z. spod obžaloby, i keď z iného dôvodu, než z akého ich oslobodil prvostupňový súd. Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd predovšetkým zistil, že z dôkazov, ktoré boli vykonané už v prvostupňovom konaní a na ktoré okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal, je nepochybne zrejmé, že obžalovaní ako policajti služobne zaradení na Správe kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru, Úrad organizovanej trestnej činnosti, Odbor organizovanej trestnej činnosti Východ, oddelenie Prešov 14. novembra 2000 o 12:15 hod. postupom podľa zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) zaistili E. I. ako podozrivého z podvodných nákupov spotrebnej elektroniky a bielej techniky. Následne, v čase od 12:44 hod. do 15:30 hod. s ním spísali zápisnicu o podaní vysvetlenia a v rámci tohto úkonu, bez toho, aby v zápisnici zaznamenali jeho prerušenie, o 14:00 hod. podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore zaistili v byte poškodeného za jeho účasti veci, ktoré vydal (nie v trestno-procesnom zmysle) a ktoré mali pochádzať z objasňovanej trestnej činnosti, a to všetko bez príkazu sudcu na vykonanie domovej prehliadky. Z uvedeného vyplýva, že skutok, pre ktorý boli obžalovaní postavení pred súd, a ktorý je predmetom odvolacieho konania, sa nesporne stal. V tomto smere záver okresného súdu, ktorý obžalovaných oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, tzn. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Po tomto zistení krajský súd aj so zreteľom na podstatu odvolacích námietok skúmal, či takto preukázaný skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov. K tomu treba najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že právna úprava účinná v čase spáchania skutku (rovnako ako dnes) umožňovala policajtovi zaistiť vec podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore aj v obydlí, pokiaľ dotknutá osoba s jeho vstupom do obydlia za účelom vykonania tohto úkonu súhlasila a zároveň boli splnené ďalšie zákonné podmienky uvedené v tomto ustanovení (najmä existencia podozrenia, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní). Aj keď podľa názoru odvolacieho súdu podmienky na zaistenie veci podľa zákona o Policajnom zbore neboli v preskúmavanej veci splnené a to z dôvodov uvedených nižšie, pre posúdenie, či obžalovaní konaním kladeným im za vinu v bode 2) obžaloby spáchali trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zákona [zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 183/1999 Z. z. (ďalej len „Tr. zákon“)] v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona, je rozhodujúcim zistenie, či súhlas pošk. E. I. so zaistením vecí, ktoré mal získať trestnou činnosťou, z ktorej bol podozrivý, v jeho obydlí bol obžalovaným daný dobrovoľne. Ako vyplýva z vyššie uvedených dôvodov odvolania, prokurátor tvrdí, že poškodený dal súhlas na zaistenie veci pod nátlakom. Vychádza pritom z toho, že poškodený v inkriminovanom čase musel trpieť bolesťami a mal mať sľúbené ošetrenie, čo bolo podľa odvolateľa jediným motívom jeho súhlasného konania. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že hoci sa prokurátor v tomto smere odvoláva na viaceré dôkazy (výpovede svedkov E. A. a T.. A. Z. a tiež na závery znalca z odboru zdravotníctvo), jediným dôkazom spochybňujúcim dobrovoľnosť súhlasu so zaistením vecí je výpoveď pošk. E. I.. Ten v podstate tvrdí, že bol proti zaisťovaniu vecí, so vstupom obžalovaných do jeho obydlia nesúhlasil, neodvážil sa však nič povedať a zápisnicu o podanom vysvetlení, podľa ktorej zaistené veci dobrovoľne vydal, podpísal preto, že mal veľké bolesti a chcel ísť na ošetrenie, ktoré mu po skončení zaisťovacích úkonov sľúbil obž. PhDr. B. V.. Na tomto mieste však považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že súdy, ale i orgány činné v trestnom konaní, sú povinné hodnotiť výpoveď svedka komplexne, lebo len tak sa dá spoľahlivo posúdiť, či možno jeho tvrdeniam uveriť, osobitne ak ide o jediného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaných zo spáchania trestného činu. Ani pri hodnotení výpovede pošk. E. I. vo vzťahu k odvolacím súdom preskúmavanej časti napadnutého rozsudku tak nemožno prehliadnuť, že jeho tvrdenia vo vzťahu ku skutku v bode 1) obžaloby, podľa ktorých mu bazocervikálnu zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti mal pri predvádzaní spôsobiť obž. PhDr. B. V. opakovanými kopnutiami a údermi päsťou, boli vykonaným dokazovaním vyvrátené. Už toto zistenie výrazne znižuje hodnovernosť jeho výpovedí. Je totiž veľmi problematické posudzovať výpoveď hlavného svedka len v určitej časti ako reálnu a v ďalších okolnostiach neprijať jeho tvrdenia [čo napokon urobil aj prokurátor, keď voči oslobodeniu obž. PhDr. B. V. spod obžaloby v bode 1) odvolanie nepodal]. Vierohodnosť výpovede pošk. E. I. znižuje aj skutočnosť, že v rámci trestného konania, ktoré voči nemu bolo vedené, zaistenie predmetných vecí nielenže nenamietal, ale pri opakovaných výsluchoch, ktoré boli sčasti vykonané aj za prítomnosti jeho obhajcu, vo vzťahu k jednotlivým veciam uviedol, že tieto na výzvu polície vydal dobrovoľne, hoci svoju vinu už vtedy vo viacerých smeroch popieral. To, aby obžalovaní podmienili lekárske ošetrenie poškodeného jeho súhlasom so zaistením vecí a následnou realizáciou tohto úkonu, spochybňuje napokon i samotné správanie sa pošk. E. I. po jeho odovzdaní vyšetrovateľovi. Poškodený sa totižto napriek stupňujúcim bolestiam ihneď neodmietol podrobiť úkonom trestného konania vykonávaným vyšetrovateľom (čo by bol logický dôsledok existencie ním tvrdeného sľubu zo strany obžalovaných), ale súhlasil s tým, že počká na obhajcu, ktorého si zvolil, a až po porade s ním odmietol zo zdravotných dôvodov vypovedať. Uvedené vyplýva nielen zo zápisnice o prvom výsluchu E. I. v procesnom postavení obvineného, ale aj z výpovedí svedkov Ing. A. Z. - vyšetrovateľa realizujúceho prvotné úkony a JUDr. B. U. - zvoleného obhajcu poškodeného. Vychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo preukázané, aby obžalovaní využijúc zranenie poškodeného, ktoré utrpel pri predvádzaní, získali jeho súhlas so zaistením vecí v jeho obydlí nezákonným donútením. Treba pritom prisvedčiť obhajobe v tom, že iba pochybnosť o dobrovoľnosti súhlasu zo strany poškodeného, pre rozhodnutie o vine obžalovaných nestačí. Na druhej strane je ale potrebné uviesť, že zákonné podmienky na zaistenie vecí podľa zákona o Policajnom zbore v posudzovanej veci splnené neboli. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že pokiaľ polícia disponuje dostatočnými poznatkami o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestnej činnosti v určitom časovom predstihu, je možné dôkaz pre trestné konanie účinne získať iba procesným postupom podľa Trestného poriadku. Výsledok postupu podľa zákona o Policajnom zbore môže byť dôkazom v trestnom konaní iba vtedy, ak poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii v dostatočnom rozsahu vopred známe (primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2012 sp. zn. 2Tdo/27/2012). V nadväznosti na uvedené poukazuje krajský súd na to, že z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaní sa na odhaľovaní podľa nich organizovanej ekonomickej trestnej činnosti, z páchania ktorej bol podozrivý aj pošk. E. I., podieľali podstatne skôr, než bol poškodený zaistený. Dokonca aj na základe nimi získaných poznatkov vyšetrovateľ už 14. novembra 2000 vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia okrem iných aj E. I. a jedného zo spoluobvinených B. O. v ten istý deň v čase od 11:20 hod. do 12:15 hod., tj. ešte pred zaistením vecí, ktoré je predmetom konania v tejto veci, vypočul. Za takejto situácie už obžalovaní neboli oprávnení postupovať podľa zákona o Policajnom zbore, ale veci, u ktorých bolo dané podozrenie, že pochádzajú z trestnej činnosti, mohol procesne účinným spôsobom zaistiť iba vyšetrovateľ a to buď na základe ich vydania podľa § 78 ods. 1 Tr. poriadku účinného v čase skutku, ktoré by v prípade súhlasu poškodeného bolo možné zrealizovať aj v jeho obydlí, alebo vykonaním domovej prehliadky spojenej s ich odňatím, a obžalovaní pri týchto úkonoch mohli vyšetrovateľovi na jeho žiadosť iba poskytnúť potrebnú súčinnosť. Nie je pritom úlohou súdu špekulovať nad príčinami, ktoré viedli obžalovaných k nezákonnému postupu (či už to bola neznalosť príslušnej právnej úpravy alebo nespolupráca až nedôvera medzi jednotlivými službami Policajného zboru, ako to vo svojich výpovediach naznačil najmä obž. PhDr. B. V.), pretože pre rozhodnutie v tejto veci je podstatným, že nebolo preukázané, aby obžalovaní konali v rozpore so zákonom v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Odvolacím súdom zistené porušenie zákona tak môže mať vplyv iba na procesnú (ne)použiteľnosť takto získaných dôkazov. Z týchto dôvodov krajský súd na podklade odvolania prokurátora zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaných PhDr. B. V. a Mgr. E. Z. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože vo výroku popísaný skutok nie je trestným činom. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.