Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sp/11/2012 z 20. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. decembra 2012, sp. zn. 5Sp/11/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200473.2 Krajský súd Prešov | 5Sp/11/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8012200473.2 | 2012-12-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00be7d74-02db-4c22-af58-fb39762289d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200473.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200473
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200473.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe
katastra Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 878, za účasti J. A., bytom Q. XXX a ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne
zo dňa 30. apríla 2012, Č. k.: V422/2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. apríla 2012, Č.k.: V422/2012.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.4.2012 rozhodla odporkyňa ako orgán príslušný podľa § 18 ods.
2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) vo veci návrhu na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 27.3.2012, ktorého prílohou je Zmluva o
zriadení záložného práva č. 15/2012-ZIL zo dňa 22.2.2012 uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a J. A. ako záložcom tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietla.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že dňa 27.3.2012 bol podaný pod číslom V422/2012 návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat.úz. Q. zapísaným na LV č. XXXX na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 15/2012-ZIL zo dňa 22.2.2012, ktorú uzavreli navrhovateľ
ako záložný veriteľ a J. A. ako záložca.

Po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh odporkyňa zistila, že záložnú zmluvu za záložcu podpísal
zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení. Dohodu
o splnomocnení napísanú na štandardnom zmluvnom formulári ako návrh predložený poskytovateľom
úveru dlžníkovi spolu s úverovou zmluvou, dlžník - splnomocniteľ podpísal dňa 7.6.2011, ktorý je
zhodný s dátumom podpísania zmluvy o úvere. Splnomocnenec tento návrh prijal jeho podpísaním dňa
22.2.2012, ktorý je zhodný s dátumom podpísania Zmluvy o zriadení záložného práva č. 15/2012-ZIL.

Ďalej uviedla, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení dlžníkovi na jeho zastupovanie pri
následných právnych úkonoch (uzavretie záložnej zmluvy v budúcnosti) pri uzatváraní úverovej zmluvy
poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na
zastupovanie nevyberal sám dlžník, neskorší splnomocniteľ, ale poskytovateľ úveru, neskôr záložný
veriteľ. Podľa názoru správy katastra bol týmto postupom znemožnený splnomocniteľovi slobodný
výber osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti, čím bol porušený jeho základný



prejav slobody vôle. Pri výbere splnomocnenca záložným veriteľom možno dôvodne pochybovať o
tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Dohoda o splnomocnení je preto absolútne
neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predložený
návrh dohody o splnomocnení na zastupovanie dlžníka pri následných právnych úkonoch (uzatváranie
záložnej zmluvy v budúcnosti) pri uzatváraní úverovej zmluvy bola dlžníkovi poskytovateľom úveru
postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie alebo nezískanie finančných prostriedkov na
základe predmetnej úverovej zmluvy. Takáto podmienka pri uzatváraní úverovej zmluvy je podmienkou
neprijateľnou, je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je neplatná a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech dlžníka.

Ďalej odporkyňa citovala § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a keďže neboli splnené podmienky na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, návrh zamietla.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne.
Žiadal, aby krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. V opravnom
prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d) a § 31 ods.
1 katastrálneho zákona. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z
predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len

„splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydání, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
Predmetné rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo
dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán
si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo



zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v
rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany
dohody o splnomocnení a uvedenie záložného

veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu
identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ
správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom
určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah
správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac,
ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie
je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi
záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný
preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku
so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého
konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti
o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať
záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je
zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto
kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Predmetné námietky sú teda čo do právneho posúdenia nesprávne a vychádzajú z nespoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol
prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní
vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe
možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s
bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať
dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát
je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny
úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno
odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa
všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch
takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom Správy katastra Vranov nad Topľou, ktorá poukazuje
na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohodu o plnomocenstve
uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na ktoré
odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.



Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa §
250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, ktorí boli na termín pojednávania predvolaní, z neúčasti sa ospravedlnil navrhovateľ a
odporkyňa, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporkyne, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
zamietla návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 27.3.2012 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o
zriadení záložného práva č. 15/2012-ZIL do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola samotná
zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 22.2.2012 medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a J. A., zastúpeným združením ProHelp ako záložcom. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v
prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 803101950 zo dňa 7.6.2011 uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 400,- Eur, poplatku v sume 340,- Eur,
úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne

z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu je aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom J.
A. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení X. F., predsedom
združenia. Dohoda o splnomocnení zo strany J. A. je podpísaná a datovaná dňa 7.6.2011 a zo
strany splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je podpísaná a datovaná dňa
22.2.2012. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych
úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy 803101950. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv
a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že
splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol
využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase



uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania
ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho
práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo urobiť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu



alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3
záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporkyňa ako orgán verejnej správy postupovala v súlade so
zákonom. V súlade s § 31 ods. 1, 2 je oprávnená posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto
skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k
prejavu vôle došlo okrem iného určito a zrozumiteľne.

Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej
obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu ktorý by konal v mene dlžníka
bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.
Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či J. A. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc
a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Nepochybila preto odporkyňa ak konštatovala, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci nie je určité a zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako zákonné
potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo
na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.