Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/56/2009 z 3. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. októbra 2012, sp. zn. 2S/56/2009, ECLI:SK:KSPO:2012:8009201000.7 Krajský súd Prešov | 2S/56/2009 | ECLI:SK:KSPO:2012:8009201000.7 | 2012-10-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SP, zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon), OSP, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predpis č. 254/2007 Z. z., predpis č. 515/2003 Z. z., ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/945b6571-4786-4b63-bd99-ef2cce760035 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8009201000.7 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/56/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8009201000
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8009201000.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne U. M., bytom L. č. XX, právne
zastúpenej JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom,
Námestie slobody 2, proti žalovanému Obvodnému úradu v Humennom, Kukorelliho 1, Humenné,
vedúcemu služobného úradu, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.
júla 2009 č. 2009/000102, na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. júla 2009 Č.sp. 2009/000102 a vracia vec žalovanému
na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 516,69,- Eur, ktoré je p o v i n n
ý zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Ľubošovi Bajužíkovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Nárok žalobkyne na ušlú mzdu od 11. mája 2009 do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obvodný úrad v Humennom vydal dňa 22.04.2009 pod č. 2009/000080 rozhodnutie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, ktorým podľa § 40 ods. 2 písm. a) a § 126 zákona
č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov odvolal žalobkyňu ako štátnu
zamestnankyňu v stálej štátnej službe dňom 30.04.2009, najskôr však dňom doručenia tohto rozhodnutia
zo štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade Obvodný úrad Humenné, Kukorelliho 1,
Humenné, organizačný útvar: Odbor všeobecnej vnútornej správy, Odbor štátnej služby: 2.17 vnútro,
funkcia: hlavný referent s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Obvodný úrad Humenné,
Kukorelliho1, Humenné.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.07.2009 č.
2009/000102 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 138 ods. 6 Zákona o štátnej službe.

Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.07.2009
č. 2009/000102 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.04.2009 č.
2009/000080 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Ďalším výrokom sa domáhala náhrady trov konania a
ušlej mzdy od 11.05.2009 do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Prešov.



Žalobu odôvodnila tým, že obidve rozhodnutia správnych orgánov neboli vydané príslušným orgánom
podľa § 126 Zákona o štátnej službe, t.j. neboli vydané vedúcim služobného úradu Obvodného úradu
v Humennom, neboli opatrené úradnou pečiatkou služobného úradu Obvodného úradu v Humennom a
bez uvedenia správnej funkcie oprávnenej osoby, ktorá rozhodnutia podpísala. Boli vydané Obvodným
úradom Humenné, služobný úrad, sú opatrené úradnou pečiatkou Obvodného úradu Humenné a
podpísané prednostom - vedúcim služobného úradu. Poukázala na ustanovenie § 127 ods. 1 Zákona o
štátnej službe, podľa ktorého účastníkmi konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sú štátny
zamestnanec a služobný úrad. Aj poradnú odvolaciu komisiu zriadil žalovaný Obvodný úrad Humenné
služobný úrad, ktorý nie je podľa § 139 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušným orgánom.

Ďalej namietala, že nedostala pozvanie na zasadnutie poradnej odvolacej komisie, na ktoré mala byť
pozvaná, aby poradná odvolacia komisia sa nerozhodovala iba podľa pokynov, podkladov žalovaného,
ktorý mal právny záujem na prejednávanom odvolaní. Prerokovaním odvolania v poradnej odvolacej
komisii bez jej účasti jej bolo odopreté právo účinne sa obhajovať, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
a uplatniť svoje návrhy v odvolacom konaní. Tým postupom odvolací orgán porušil zásadu rovnosti
účastníkov konania a zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov konania podľa ustanovenia § 3 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Vytýkala žalovanému postup v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, keďže pred vydaním rozhodnutia nemala možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom a spôsobom
jeho zistenia. Poradná odvolacia komisia zasadala 13.07.2009 a rozhodnutie o dovolaní žalovaný vydal
dňa 14.07.2009. Žalovaný nedodržal 15 dňovú lehotu na predloženie odvolania so spisovým materiálom
poradnej odvolacej komisii. Nová poradná odvolacia komisia bola zriadená 22.06.2009 a zasadala
dňa 13.7.2009. Tým žalovaný porušil ustanovenie § 137 ods. 7 Zákona o štátnej službe. Odvolanie
žalobkyne nebolo prerokované v poradnej odvolacej komisii za účasti všetkých členov poradnej
odvolacej komisie. Každý člen poradnej odvolacej komisie bol navštívený pracovníkmi žalovanej strany
na svojom pracovisku, kde podpísal vopred pripravené uznesenie a ďalšie písomnosti, čím žalovaný
porušil ustanovenie § 138 ods. 4 Zákona o štátnej službe. Poradná odvolacia komisia nebola schopná
uznášať sa z dôvodu, že sa nezišla na spoločnom mieste.

Poukázala na to, že v odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný nezaoberal listom Ministerstva vnútra
SR, sekcia systematizácie a mzdovej politiky, odbor organizácie a systematizácie č.p.: ssmp-576/
os-2007 zo dňa 30.11.2007 a neodstránil rozpor medzi potvrdením osobného úradu Obvodného úradu
Humenné č.p.: 2009/000026 zo dňa 19.03.2009 a citovaným listom, ďalej na časový nesúlad medzi
tvrdením žalovaného a korešpondenciou vedenou s Ministerstvom vnútra SR. Žalovaný nepreukázal
hodnoverným spôsobom, že štátnozamestnanecké miesto v platovej triede 4 bolo miesto žalobkyne, čím
nebola splnená zákonná podmienka podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) Zákona o štátnej službe.
Všetky platové triedy 4 boli Ministerstvom vnútra SR zrušené s účinnosťou k 01.10.2007 a o dočasnú
systematizáciu platovej triedy 4 požiadal obvodný úrad Ministerstvo vnútra SR až dňa 09.11.2007,
ktorý mu vyhovel listom doručeným na obvodný úrad dňa 7.12.2007. Z potvrdenia o počte obsadených
štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone vo verejnom záujme vystavenom Obvodným úradom
Humenné, osobným úradom č.p.: 2009/000020 zo dňa 11.03.2009 vyplýva, že ku dňu 11.03.2009 bolo
na Obvodnom úrade Humenné obsadených 50 schválených systematizovaných miest a v súčasnosti
Obvodný úrad Humenné nemá žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, ani iné miesto pri výkone
práce vo verejnom záujme.

Ďalej poukázala na to, že žalovaný konal v rozpore s jej záujmom, ak napriek tomu, že sa na Krajskom
súde v Prešove konalo dňa 20.01.2009 pojednávanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. 2008/15/3 a predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 16.12.2008, miesto
vo verejnom záujme na podateľni odsadil dňa 15.01.2009. Zo strany žalovaného sa jedná o priamu
diskrimináciu jej osoby v záujme neponúknuť jej pracovné miesto, hoci kvalifikovanejšie spĺňa kritériá
na prácu, ktorú obsadil novoprijatou pracovníčkou z externého prostredia. U inej pracovníčky, ktorá
bola zamestnaná na práce vo verejnom záujme zmenil jej pracovný pomer na štátnozamestnanecký
pomer a prijal túto pracovníčku do štátnej služby bez výberového konania. U žalobkyne žalovaný takto
nepostupoval, čím preukázal, že z jeho strany sa jedná o priamu diskrimináciu žalobkyne podľa § 2a
ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Ďalšie 3 pracovníčky preradil z platovej triedy
4 do platovej triedy 5, u nej takto nepostupoval, aj keď spĺňala tie isté kritériá ako tieto pracovníčky



a nebola informovaná o voľných miestach v štátnej službe. Žalovaný nemal vypracované kritériá na
hodnotenie pracovníkov a nedal jej možnosť, aby svoje pracovné schopnosti, skúsenosti, odbornú,
pracovnú profesionalitu preukázala a obhájila. Žalovaný pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest
v platovej triede 5 nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.
Štátnozamestnanecké miesta v platovej triede 5 obsadil na základe svojvôle, subjektívneho pocitu
a osobnou animozitou voči žalobkyni. Diskriminačné správanie žalovaného sa prejavilo aj v tom, že
všetkých jubilantov okrem nej pri príležitosti ich životného jubilea prijal, odovzdal im ďakovný list a
kvety. Aj keď sa nejedná v tomto prípade o najzávažnejší spôsob diskriminácie žalobkyne, pretože ide o
osobnú a nie pracovnú záležitosť, výrazným spôsobom táto skutočnosť demonštruje prístup vedúceho
služobného úradu k preferovaným resp. nepreferovaným pracovníkom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že jeho rozhodnutie
má náležitosti podľa ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok). Tak prvostupňové správne rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného bolo vydané vedúcim
služobného úradu Obvodného úradu Humenné ako správneho orgánu príslušného podľa § 5 zákona č.
71/1967 Zbierky o správnom konaní (ďalej len ,,Správny poriadok“). Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1
písm. c) Zákona o štátnej službe, podľa ktorého služobným úradom je Obvodný úrad Humenné. Vedúcim
služobného úradu v služobnom úrade orgánu miestnej štátnej správy je jeho štatutárny orgán (§ 10 ods.
6 Zákona o štátnej službe). Štatutárnym orgánom obvodného úrade je prednosta (§ 2 ods. 2 Zákona
o krajských úradoch a obvodných úradoch). Podľa týchto ustanovení Zákona o štátnej službe vedúcim
služobného úradu obvodného úradu je jeho prednosta. Pripojenie funkcie prednosta k funkcii vedúceho
služobného úradu pod podpis neznamená, že tieto rozhodnutia nevydal príslušný orgán a nemá vplyv
na zákonnosť predmetných rozhodnutí. Ustanovenie § 47 ods. 5 Správneho poriadku vyžaduje pre
písomné vyhotovenie rozhodnutia úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie
oprávnenej osoby. Zákon o štátnej službe, ani žiadny iný všeobecne záväzný právny predpis neurčuje
iné podrobnosti o pečiatke na rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňou
napadnuté rozhodnutia sú označené úradnou pečiatkou Obvodného úradu Humenné. Vzhľadom na
túto skutočnosť spĺňajú požiadavku ustanovenú v § 47 ods. 5 Správneho poriadku. Ďalej argumentoval,
že zo žiadneho ustanovenia Zákona o štátnej službe nevyplýva povinnosť odvolacieho orgánu pozvať
na zasadnutie poradnej odvolacej komisie aj odvolávajúceho. Poradná odvolacia komisia je poradným
orgánom pre rozhodnutie odvolacieho orgánu a zriaďuje sa na tento účel - vydať uznesenie, ktoré
je návrhom pre odvolací orgán. Po tom, čo žalobkyňa využila právo vyplývajúce jej z ustanovenia
§ 139 ods. 5 Zákona o štátnej službe a oznámila žalovanému pochybnosti o nezaujatosti členov
poradnej odvolacej komisie zriadenej vedúcim služobného úradu dňa 25.05.2009, vedúci služobného
úradu odvolal členov z poradnej odvolacej komisie zriadenej dňa 25.05.2009. Následne dňa 22.06.2009
zriadil novú poradnú odvolaciu komisiu. Jej zriadenie oznámil žalobkyni a zároveň ju poučil podľa
§ 139 ods. 5 Zákona o štátnej službe o možnosti oznámiť pochybnosti o nezaujatosti niektorého
člena poradnej odvolacej komisie. Žalobkyňa toto právo nevyužila, a preto poradná odvolacia komisia,
zriadená dňa 22.06.2009, bola zriadená v súlade s § 139 Zákona o štátnej službe. Námietku žalobkyne,
že mala byť prizvaná na zasadnutie poradnej odvolacej komisie považuje za neopodstatnenú, lebo
táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Nedôvodná je námietka žalobkyne o porušení ustanovenia § 33
ods. 2 Správneho poriadku žalovaným, lebo listom zo dňa 11.3.2009 bola žalobkyňa upovedomená o
začatí správneho konania vo veci skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, kde jej boli detailne
vysvetlené dôvody začatia konania a zároveň bola poučená o jej práve podľa § 33 Správneho poriadku.
Toto upovedomenie žalobkyňa prevzala dňa 11.03.2009. Žalobkyňa využila možnosť vyjadriť sa listom
zo dňa 16.03.2009 a následne po doplnení podkladov listom zo dňa 14.04.2009. Nedodržanie 15
dňovej lehoty stanovenej v ustanovení § 137 ods. 7 Zákona o štátnej službe nemá vplyv na zákonnosť
rozhodnutí. Neopodstatnená je aj námietka žalobkyne, že poradná odvolacia komisia nebola schopná
uznášať sa z dôvodu, že sa nezišla na jednom mieste. Žalovaný pred zasadnutím poradnej odvolacej
komisie doručil predsedníčke a členkám poradnej odvolacej komisie zriadenej dňa 22.6.2009 fotokópie
odvolania žalobkyne a podkladov pre rozhodnutie za účelom oboznámenia sa z ich obsahom. Dňa
13.07.2009 v sídle Obvodného úradu Humenné v kancelárií č. 65 zasadala poradná odvolacia komisia
v zložení JUDr. O. P. a JUDr. U. M.. Ďalšia členka komisie Ing. G. V. bola toho času práceneschopná
a nemohla sa dostaviť priamo do sídla Obvodného úradu Humenné pre závažnosť svojho úrazu, preto
bola telefonicky informovaná o priebehu zasadnutia, o vyhotovovaní zápisnice a telefonicky vyzvaná na
hlasovanie o uznesení poradnej odvolacej komisie, čiže bola telefonicky prítomná na zasadnutí poradnej
odvolacej komisie. Tento postup bol prijatý vzhľadom na špecifickosť situácie a pravdepodobnosť, že
práceneschopnosť jednej členky poradnej odvolacej komisie bude pokračovať aj po uplynutí lehoty pre



odvolací orgán na jeho rozhodnutie o odvolaní. Za účelom potvrdenia svojho telefonického hlasovania
bola Ing. G. V. dňa 13.07.2009 v poobedňajších hodinách navštívená pracovníčkami Obvodného úradu
Humenné a svojim podpisom potvrdila telefonické hlasovanie. Spôsob, ktorý zvolila poradná odvolacia
komisia nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, keďže uznesenie poradnej odvolacej
komisie je len návrhom pre vedúceho služobného úradu. K námietke žalobkyne k spôsobu obsadzovania
štátnozamestnaneckých miest žalovaný poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne
o tom, že u inej pracovníčky žalovaného došlo k zmene pracovnej zmluvy medzi zamestnancom
a zamestnávateľom na štátnozamestnanecký pomer z miesta výkonu práce vo verejnom záujme.
Štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo zrušené k 01.12.2007. V oznámení o dočasnej úprave
platových a iných náležitostí štátnozamestnaneckého pomeru č.p.: 2009/00021 zo dňa 11.03.2009
vedúci služobného úradu oznámil žalobkyni výšku funkčného platu, resp. náhradu mzdy počas trvania
prekážky na strane zamestnávateľa a ďalej jej oznámil, že na základe rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 20.01.2009 sp. zn. 2S/13/2008 jej štátnozamestnanecký pomer trvá, avšak jej
štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené a služobný úrad Obvodného úradu Humenné nemá voľné
štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ju bolo možné trvale preložiť. Z toho dôvodu jej nebol daný
ani opis jej služobných úloh. Odovzdaním písomností si vedúci služobného úradu plnil oznamovaciu
povinnosť zamestnávateľa, t.j. oznámenie existencie prekážky na strane zamestnávateľa a oznámenie
výšky funkčného platu, resp. náhrady mzdy počas trvania prekážky na strane zamestnávateľa. Po
zrušení a vrátení veci rozsudkom Krajského súdu v Prešove žalovaný opäť začal konanie vo veci
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. Po tom, čo bola správnym orgánom vyzvaná
na doplnenie dôvodov svojho odvolania, žalobkyňa poukázala na situáciu, ktorá vôbec nemala súvis
s prebiehajúcim správnym konaním, ako prijímanie jubilantov rusínskej národnosti. Z jej podaní
nevyplýva v čom vidí dôvod priaznivejšieho zaobchádzania s inými zamestnankyňami pri obsadzovaní
štátnozamestnaneckých miest v porovnaní s ňou. Všetky tieto zamestnankyne sú slovenskej národnosti
a o ich politickej príslušnosti žalovaný nemá informácie. K tejto námietke sa žalovaný vyjadril v
odôvodnení nepadnutého rozhodnutia. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2002 sp.zn.: 4Sž/98-102/02, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia
správneho orgánu podľa § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť
a zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne
vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

Najvyšší súd SR uznesením č. 6Sžo/20/2011 zrušil rozsudok tunajšieho súdu vo veci č.k. 2S/56/2009-92
zo dňa 16.novembra 2010 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie,
ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250 j ods. 1 O.s.p.), vypočul
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244
ods. 2, 3 O.s.p.).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyne odvolaním dňom 30.4.2009, najskôr dňom doručenia prvostupňového správneho
rozhodnutia.



Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v štátnozamestnaneckom pomere od
15.08.2002 zaradená v služobnom úrade Obvodného úradu v Humennom na odbore štátnej služby
2.17 vnútro ako hlavný referent. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.01.2009 sp.zn.:
2S/13/2008 bolo zrušené rozhodnutie vedúceho služobného úradu Obvodného úradu v Humennom
zo dňa 10.01.2008 č.j.: 2008/15/3 v spojení s rozhodnutím vedúceho služobného úradu Obvodného
úradu v Humennom zo dňa 03.12.2007 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec
bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
11.03.2009. Z potvrdenia o počte obsadených štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce
vo verejnom záujme vystaveného osobným úradom Obvodného úradu Humenné č.p.: 2009/000020
vyplýva, že ku dňu 11.03.2009 je na Obvodnom úrade v Humennom obsadených 50 miest, z toho 43
štátnozamestnaneckých a 7 miest pri výkone práce vo verejnom záujme. Obvodný úrad Humenné k
tomuto dátumu nemá žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, ani iné miesto pri výkone práce vo
verejnom záujme. Obvodný úrad v Humennom za účelom prípadného trvalého preloženia žalobkyne do
iných služobných úradov obvodných úradov v blízkom okolí vykonal šetrenie u Obvodného úradu Prešov,
Michalovce, Vranov nad Topľou, Stropkov a Bardejov s tým, že vo svojich dožiadaniach opísal náplň
práce žalobkyne a požiadal o uzavretie dohody o trvalom preložení žalobkyne. Na tieto žiadosti uvedené
obvodné úrady reagovali negatívne. Listom zo dňa 11.03.2009 č. 2009/000022 služobný úrad Obvodný
úrad Humenné oznámil žalobkyni začatie správneho konania, zároveň jej listom zo dňa 11.03.2009 č.sp.
2009/000021 oznámil dočasnú úpravu platových a iných náležitostí jej štátnozamestnaneckého pomeru.

Rozhodnutím zo dňa 22.04.2009 Obvodný úrad Humenné, služobný úrad pod číslom 2009/000080
podľa § 39 ods. 1 písm. a), a z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm. a) Zákona o štátnej službe odvolal
žalobkyňu ako štátnu zamestnankyňu v stálej štátnej službe. Obvodný úrad v Humennom vydal dňa
22.04.2009 pod č. 2009/000080 rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním,
ktorým podľa § 40 ods. 2 písm. a) a § 126 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších
predpisov odvolal žalobkyňu ako štátnu zamestnankyňu v stálej štátnej službe dňom 30.04.2009, najskôr
však dňom doručenia tohto rozhodnutia zo štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade Obvodný
úrad Humenné, Kukorelliho 1, Humenné, organizačný útvar: Odbor všeobecnej vnútornej správy, Odbor
štátnej služby: 2.17 vnútro, funkcia: hlavný referent s pravidelným miestom výkonu štátnej služby
Obvodný úrad Humenné, Kukorelliho1, Humenné. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po zrušení obidvoch
správnych rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Prešove bola mu vec vrátená na ďalšie konanie.
Služobný úrad Obvodného úradu Humenné však nemá žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, na
ktoré by bolo možné žalobkyňu preložiť. Za účelom trvalého preloženia žalobkyne do iných služobných
úradov obvodných úradov v blízkom okolí oslovil Obvodný úrad Prešov, Michalovce, Vranov nad Topľou,
Stropkov a Bardejov s tým, že opísal náplň práce žalobkyne vykonávanej na Obvodnom úrade v
Humennom a požiadal o uzatvorenie dohody o trvalom preložení. Na jeho žiadosti uvedené obvodné
úrady reagovali negatívnou písomnou odpoveďou. Dňa 11.03.2009 bolo začaté správne konanie vo
veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. Žalobkyňa bola oboznámená so začatím
správneho konania z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta a nemožnosti jej trvalého
preloženia na vykonávanie štátnej služby, nakoľko služobný úrad Obvodného úradu Humenné nemá
voľné štátnozamestnanecké miesto. Taktiež bola oboznámená so skutočnosťami, ktoré viedli k zrušeniu
jej štátnozamestnaneckého miesta. Listom zo dňa 17.03.2009 žalobkyňa oznámila služobnému úradu
svoje námietky k začatiu správneho konania. Po vyporiadaní sa so všetkými námietkami žalobkyne mal
prvostupňový správny orgán za dostatočne preukázané, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne
bolo zrušené. Služobný úrad Obvodného úradu Humenné nemá voľné štátnozamestnanecké miesto,
na ktoré by ju bolo možné preložiť.

Proti tomuto rozhodnutiu včas podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že nesúhlasí s dôvodom svojho
odvolania, t.j. že služobný úrad Obvodného úradu Humenné nemá žiadne voľné štátnozamestnanecké
miesto a nedisponuje ani voľnými pracovnými miestami pri výkone práce vo verejnom záujme. Obvodný
úrad v Humennom obsadil miesto vo verejnom záujme 15.01.2009, teda v čase, keď mu ešte nebolo
známe rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Ak by mal záujem vec riešiť legálnym spôsobom, vyčkal
by na rozhodnutie súdu. Zo strany vedúceho služobného úradu ide o priamu diskrimináciu žalobkyne v
záujme neponúknuť jej pracovné miesto. Voľné miesto vo verejnom záujme jej ponúknuté nebolo, ale
bolo obsadené pracovníčkou z podateľne, ktorá bola prijatá do štátnej služby bez výberového konania.
Služobný úrad nemal žiadnu zákonnú prekážku, pre ktorú nemohol zmeniť so súhlasom žalobkyne jej
štátnozamestnanecký pomer na pracovnú zmluvu medzi zamestnancom a zamestnávateľom o výkone



práce vo verejnom záujme. Služobný úrad Obvodného úradu v Humennom pri trvalom preložení
štátnych zamestnancov nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovných a obdobných
pracovných vzťahoch v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 zákona o štátnej službe a nezaobchádzal so
žalobkyňou rovnako ako bolo zaobchádzané s pani B., pani M. a pani V..

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a
rozhodnutie Obvodného úradu Humenné o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne
odvolaním potvrdil vyplýva, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané príslušným orgánom
- vedúcim služobného úradu Obvodného úradu Humenné. Toto rozhodnutie obsahuje požadované
náležitosti. Má za preukázané, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo zrušené ku dňu
01.12.2007. K zrušeniu tohto miesta došlo v súvislosti s plnením Uznesenia vlády Slovenskej republiky
č. 856 z 11.10.2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, zo znenia ktorého
vyplýva, konkrétne z bodu C 15, že ministrovi vnútra Slovenskej republiky bolo uložené, aby zabezpečil
20 percentné zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a
v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov, kapitál štátneho
rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na
individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol. Na základe tohto uznesenia a taktiež zákona
č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z. o
krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu
Ústavného súdu SR č. 263/2006 Z.z. bola následne určená systematizácia štátnozamestnaneckých
miest Obvodného úradu v Humennom, a to oznámením ministra vnútra Slovenskej republiky vo veci:
systematizácia štátnozamestnaneckých miest podľa funkcií a počet funkčných miest na výkon práce
vo verejnom záujme k 01.10.2007 č. SVS-207-2007/03232-203, kde v prílohe toto ministerstvo určilo
vnútornú organizáciu Obvodného úradu v Humennom. Týmto boli zrušené štátnozamestnanecké miesta
v platovej triede 4, čiže i štátnozamestnanecké miesto žalobkyne. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky listom sekcie systematizácie a mzdovej politiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
odbor organizácie a systematizácie č.p.: SSMP-618/OS-2007 vyhovelo návrhu Obvodného úradu v
Humennom a dočasne systematizovalo okrem iných aj štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný
referent v platovej triede 4, a to do 01.12.2007. Jediným štátnym zamestnancom, ktorý vykonával
štátnu službu na dočasne systematizovanom štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade
Obvodného úradu v Humennom vo funkcii hlavný referent v období od 01.10.2007 do 01.12.2007 bola
žalobkyňa. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia osobného úradu Obvodného úradu Humenné č.p.:
2009/000026 zo dňa 19.03.2009. Ostatní štátni zamestnanci, ktorých štátnozamestnanecké miesta vo
funkcii hlavný referent v služobnom úrade Obvodného úradu v Humennom boli zrušené s účinnosťou
k 01.10.2007 a s účinnosťou od 01.10.2007, boli trvalo preložení na štátnozamestnanecké miesta vo
funkcii radca v služobnom úrade Obvodného úradu v Humennom. Z potvrdenia o počte obsadených
štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce vo verejnom záujme vystaveného osobným
úradom Obvodného úradu Humenné č.p.: 2009/000020 vyplýva, že ku dňu 11.03.2009 je na Obvodnom
úrade Humenné obsadených 50 schválených systematizovaných miest. Tento počet systematizovaných
miest je určený personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 442/2007, z ktorého
vyplýva, že na Obvodný úrad Humenné pripadá 43 štátnozamestnaneckých miest a 7 miest pri výkone
práce vo verejnom záujme. Bolo preukázané, že služobný úrad Obvodného úradu Humenné nemá voľné
štátnozamestnanecké miesto, čím bola naplnená zákonná požiadavka ustanovenia § 40 ods. 2 písm.
a) Zákona o štátnej službe.

K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že oznámením o dočasnej úprave platových a iných
náležitostí štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne zo dňa 11.03.2009 vedúci služobného úradu
žalobkyni oznámil, že vzhľadom na zrušenie, resp. neexistenciu jej štátnozamestnaneckého miesta
vznikla prekážka na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z., a z toho dôvodu
nie je povinná plniť niektoré povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré sú nevyhnutne späté s existenciou
konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta. Z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta
nie je možné opätovné zaradenie žalobkyne do štátnej služby, o ktoré požiadala žalobkyňa listom
zo dňa 27.02.2009. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.01.2009 bolo zrušené
rozhodnutie vedúceho služobného úradu Obvodného úradu v Humennom vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, preto s poukazom na ustanovenie § 44 Zákona o
štátnej službe jej štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Podľa Zákona o štátnej službe možno
obsadiť iba voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré však Obvodný úrad v Humennom nemá. Preto
po právoplatnosti rozsudku krajského súdu začal konanie vo veci štátnozamestnaneckého pomeru



žalobkyne opätovne. Obvodný úrad v Humennom, služobný úrad je príslušným orgánom podľa §
126 Zákona o štátnej službe, a teda rozhodnutie vedúceho služobného úradu Obvodného úradu
Humenné je vydané príslušným orgánom. Námietky žalobkyne týkajúce sa podpísania rozhodnutia
prednostom - vedúcim služobného úradu sú nedôvodné. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
podobne zaoberal všetkými odvolacími námietkami žalobkyne týkajúcimi sa podkladov, ktoré viedli k
zrušeniu jej štátnozamestnaneckého miesta a obsadzovania iných štátnozamestnaneckých miest ako aj
zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecké miesta platovej triedy 4 boli zrušené. Námietka žalobkyne,
že pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest v platovej triede 5 nebola zo strany služobného úradu
dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania podľa § 3 ods. 2 Zákona o štátnej službe žalovaný uviedol,
že žalobkyňa neuvádza konkrétny dôvod diskriminácie podľa § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, na
základe ktorého sa domnieva, že sa s ňou zaobchádzalo menej priaznivo ako s pani B., pani M. a pani
V. v porovnateľnej situácií. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: III.US4/01
z 23.03.2001, podľa ktorého „neprijatie do pracovného pomeru nemôže byť samo o sebe porušením
zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právu na prácu teda nezodpovedá
povinnosť zamestnávateľa prijať konkrétneho uchádzača o zamestnanie na konkrétne pracovné miesto.
Pri výbere z uchádzačov o zamestnanie však zamestnávateľ nemôže postupovať v rozpore s článkom
12 ods. 2 ústavy.“ Podľa žalovaného prijatím do pracovného pomeru možno rozumieť i trvalé preloženie
podľa zákona o štátnej službe, ktoré sú aplikovateľné aj v tomto prípade, kedy sa žalobkyňa domáha
rovnakého zaobchádzania, ako sa zaobchádzalo so štátnymi zamestnancami, ktorí boli po zrušení ich
štátnozamestnaneckých miest trvale preložení, čiže po zrušení jej štátnozamestnaneckého miesta sa
domáhala trvalého preloženia. Zároveň uviedol, že nie je pravdou, že žalobkyňa nebola pri dovŕšení
svojho jubilea prijatá z dôvodu jej slovenskej národnosti a že je bez politickej príslušnosti. Poukázal
na to, že podľa § 27 a nasledujúcich Zákona o štátnej službe zmena štátnozamestnaneckého pomeru
na pracovnú zmluvu nebola možná. Žalovaný mal za preukázané, že štátnozamestnanecké miesto
žalobkyne bolo zrušené. Služobný úrad Obvodného úradu Humenné nemá voľné štátnozamestnanecké
miesto, na ktoré by ju bolo možné trvale preložiť.

Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v ustanovení § 1 ods. 1 uvádza, že predmetom zákona je upraviť
právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti
štátu a štátneho zamestnanca, vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním
štátnej služby.

Vznik, zmenu a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru upravuje druhá hlava druhej časti v
ustanovení § 14 až § 51 a na konanie (§ 125 ods. 1, 2 zákona) vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon
nestanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu vydania
prvostupňového rozhodnutia, štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa
skončí:
a) odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1-3
V stálej štátnej alebo dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer
odvolaním aj z týchto dôvodov:
a) zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké
miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné
štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním
(§ 40 ods. 2 písm. a) veta pod bodkočiarkou).

Predpokladom postupu podľa § 40 ods. 2 písm. a) Zákona o štátnej službe je nesúhlas štátneho
zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecké miesto v systematizácii bolo zrušené s trvalým preložením
podľa § 29 ods. 4, 5 cit. zákona, a v zmysle tohto ustanovenia (§ 29 ods. 4) existencia vhodného voľného
štátnozamestnaneckého miesta, pričom nemusí ísť iba o voľné miesta v tom istom služobnom úrade.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa namieta postup pred vydaním rozhodnutia, ktorý je v rozpore
so Zákonom o správnom konaní, konkrétne ustanovením § 33 ods. 2, pretože nemala možnosť vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia, lebo nebola prizvaná na zasadnutie poradnej odvolacej komisie, spôsob
zasadnutia poradnej odvolacej komisie, vydanie správnych rozhodnutí nepríslušným správnym orgánom



a diskriminačný prístup žalovaného voči nej pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest spočívajúci
v porušení zásady rovnakého zaobchádzania.

Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe upravuje, že príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal,
môže odvolaniu sám v celom rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu,
najneskôr do 15 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom poradnej
odvolacej komisii (§ 137 ods. 7 cit. zákona).

Podľa § 138 ods. 1 Zákona o štátnej službe, odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na
základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

Podľa § 138 ods. 4 cit. zákona rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať predrokovanie odvolania
v poradnej odvolacej komisii. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné, konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.

Podľa § 139 ods. 3 cit. zákona, poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní
všetci členovia. Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov, uznesenie je návrhom
pre vedúceho úradu.

Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov v ustanovení § 2 upravuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k
národnosti alebo etnickej skupine, zdravotníckeho postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Pri dodržiavaní zásady rovnakého
zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy, na účely rozšírenia ochrany pred
diskrimináciou.

Námietky žalobkyne v tomto smere sú založené iba na jej subjektívnom pocite a konkrétnymi dôkazmi
preukázané neboli.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. - pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Z citovaných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že rozsah a dôvody nezákonností sú dané žalobou.

Zo zisteného stavu vyplýva, že ku dňu začatia správneho konania vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dňa 11.03.2009 a následne ku dňu vydania rozhodnutia
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne odvolaním dňa 22.04.2009, teda v čase
rozhodovania na Obvodnom úrade Humenné nebolo voľné žiadne štátnozamestnanecké miesto, ani
miesto pri výkone práce vo verejnom záujme. Zároveň bolo zistené, že žalovaný mal dostatočne
preukázané, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo zrušené ku dňu 01.12.2007. Tým boli
splnené podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa § 40 ods. 2 písm.
a) Zákona o štátnej službe. Správne rozhodnutia boli vydané príslušným správnym orgánom podľa §
126 Zákona o štátnej službe. Pokiaľ žalobkyňa namietala zákonnosť postupu žalovaného z dôvodu, že
nebola prizvaná na zasadnutie poradnej odvolacej komisie, súd sa stotožňuje so záverom žalovaného,
že zo zákona nevyplýva povinnosť prizvať ju na zasadnutie poradnej odvolacej komisie.

Za nezákonný považuje súd spôsob zasadnutia poradnej odvolacej komisie, keď napriek tomu, že podľa
§ 139 ods. 3 cit. zákona poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia
a na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov, zasadnutia komisie sa preukázateľne
v danom prípade nezúčastnili všetci jej členovia a teda komisia nebola uznášaniaschopná.



Súd za nesprávny považuje záver žalovaného, že stanovisko poradnej odvolacej komisie má len poradný
charakter, a teda spôsob zasadnutia poradnej odvolacej komisie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia
správnych orgánov. Takýto zámer určite nemal ani zákonodarca, inakšie by ustanovenia § 138 a § 139
nemali žiadne opodstatnenie.

Žalovaný postupoval v rozpore so záujmom žalobkyne, ak rozhodol o odvolaní žalobkyne bez riadneho
prerokovania odvolania v poradnej odvolacej komisii za účasti všetkých členov komisie.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v konaní v rozpore so zákonom.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k
záveru, že v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 250j ods.
2 písm. e) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere a odstrániť vady
konania, t.j. opätovne zriadiť poradnú odvolaciu komisiu, umožniť žalobkyni vyjadriť sa k jej členom a až
po prerokovaní odvolania žalobkyne za účasti všetkých členov komisie a schválení uznesenia väčšinou
členov komisie a po oboznámení sa s jej stanoviskom s prihliadnutím na žalobné námietky vo veci
opätovne rozhodnúť.

Súd nezrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z toho dôvodu, že dôvod zrušenia
rozhodnutia žalovaného sa týka len tohto rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý predchádzal jeho
vydaniu. Povinnosťou žalovaného bude v ďalšom konaní vyporiadať sa aj so žalobnými námietkami vo
vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, t.j. že nebolo vydané vedúcim služobného úradu Obvodného
úradu v Humennom, nebolo opatrené úradnou pečiatkou služobného úradu Obvodného úradu v
Humennom a nie je v ňom uvedená správna funkcie oprávnenej osoby a vplyvom týchto námietok na
zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.

Na pojednávaní vo veci vzniesol poverený zástupca žalovaného námietku oneskoreného podania žaloby
s odôvodnením, že v danom prípade podľa fikcie doručenia sa napadnuté rozhodnutie považuje za
doručené žalobkyni na tretí deň od uloženia zásielky, teda za deň doručenia sa považuje 20.07.2009.
Žaloba bola podaná dňa 29.09.2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že na rozhodnutí žalovaného zo dňa 14.07.2009, č. 2009/000102
je uvedené, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 01.08.2009.

Žalovaný uvedenú námietku nevzniesol v písomnom vyjadrení k žalobe, ale až na pojednávaní. Súd
preto považoval túto námietku za neopodstatnenú a účelovú.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania vo výške 403,66.- Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 66,- Eur a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vypočítané podľa § 11 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 20a, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len vyhlášky), v spojení s písomným vyčíslením a špecifikáciou trov konania právnym zástupcom
žalobkyne. Trovy právneho zastúpenia žalobkyne pozostávajú z 5-ich úkonov právnej pomoci (prevzatie
veci a príprava na pojednávanie, 1 x porada s klientom, podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa
16.11.2010) po 53,49,- Eur za jeden úkon, 1 x úkon za účasť na pojednávaní dňa 04.10.2012 vo výške
53,49,- Eur, 2 x režijný paušál po 6,95,- Eur a 2 x po 7,21,- Eur, 1 x po 7,63,- Eur, hotových výdavkov
spojených s cestovným Humenné - Prešov a späť na pojednávanie vo veci dňa 16.11.2010 osobným
motorovým vozidlom zn. BMW vo výške 47,30,- Eur a na pojednávanie dňa 04.10.2012 vo výške 39,20,-
Eur a z náhrady za stratu času za 4 pol hodiny po 12,02,- Eur v roku 2010 a 4 polhodiny x 12,71,- Eur
v roku 2012; 66,- Eur súdny poplatok z odvolania, spolu vo výške 516,69,- Eur.

Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených právnym zástupcom za úkony,
ktoré predchádzali podaniu žaloby a trov neúčelne vynaložených.



Nárok žalobkyne na ušlú mzdu od 11. mája 2009 do právoplatnosti Krajského súdu v Prešove podľa §
112 ods. 2 O.s.p. súd vylúčil na samostatné konanie.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.