Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/103/2011 z 10. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. októbra 2011, sp. zn. 5Co/103/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8711204651.1
Krajský súd Prešov | 5Co/103/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8711204651.1 | 2011-10-10 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/033d23fa-f1f7-49b2-8424-795f36194745
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8711204651.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/103/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711204651
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8711204651.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: L. H., s.r.o., so sídlom H. XX, G., IČO: 36 049 58l,
právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát AK, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, proti odporkyni: Q.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, K., o zaplatenie 86,84 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 11C/85/2011-30 zo dňa 01. augusta 2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie  v celom rozsahu zastavil  a vec po právoplatnosti
tohto rozhodnutia postúpil  Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, L. X, G. na ďalšie konanie.
Vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 103, § 104 O. s. p., ust. § 7 O. s. p. a ust. § 18, § 19,
§ 23 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom k marcu 1997, t. j. v čase vzniku povinnosti zaplatiť
dlžné poistné. Z citovaných ustanovení vyplýva zjavný záver, že zákonodarca považoval nárok na
zaplatenie zdravotného poistenia ako aj poplatku z omeškania v dôsledku jeho oneskorenej úhrady za
verejnoprávny nárok, o ktorom autoritatívne rozhodovala zdravotná poisťovňa ako predstaviteľ štátnej
správy v oblasti zdravotného poistenia. Na tom nič nemení ani ustanovenie § 25a ods. 11 zákona č.
273/1994 Z. z. účinné od 1. 9. 2002 do 1. 8. 2004, ktoré okrem iného ustanovovalo, že od prechodu
práva nakladať s postúpenou pohľadávkou táto stráca charakter pohľadávky príslušnej poisťovne.
Predmetné ustanovenie totiž v čase postúpenia pohľadávky (zmluva bola uzavretá dňa 7. 7. 2005)
nebolo účinné. Zákon č. 273/1994 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 11. 2004 zrušený a nahradený zákonom
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorý vo svojom ustanovení § 18 oprávnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením mimo iného tým, že vydáva
platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom
vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa
osobitného predpisu. Na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou zákona zákonodarca pamätal v
ustanovení  § 85h ods. 1, 2, 3 zák. č. 581/2004 Z. z. nasledovne:

Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania
z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala
zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 1). Zdravotná
poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu (ods.
2). Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom



vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré
mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 3).

Na rozhodovanie o nárokoch vzniknutých za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. je po 1. 11. 2004
príslušný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tento záver vyplýva aj  z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 4. 2010, sp. zn. 6Rks1/2010, ktorým v obdobnej veci rozhodol
o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. V uvedenom rozhodnutí vyjadril okrem iného nasledovné: „…Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný
rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004“. Ohľadom námietky Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, že platobné výmery môže vydať len na návrh zdravotnej poisťovne, nie však na návrh
postupníka, zaujal stanovisko: „Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený
na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne, prípade obchodné
vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci riešil súd v občianskoprávnom konaní. Na
uvedenom právnom názoru súdu nič nemenila ani okolnosť, že úrad môže vydať platobný výmer len
návrh zdravotnej poisťovne a že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt. Táto
námietka sa totiž týka aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní o merite veci
a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle
§ 8a O. s. p.“ S ohľadom na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že nemá právomoc rozhodovať
o nároku navrhovateľa na zaplatenie dlžného zdravotného poistenia a poplatku z omeškania. Absencia
právomoci súdu konať v danej veci je daná pokiaľ sa týka poplatku z omeškania aj z dôvodu, že hlavná
pohľadávka má charakter pohľadávky vyplývajúcej z verejného práva. Neprichádza preto do úvahy, aby
sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo odlišne podľa predpisov súkromného práva.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Zároveň, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že predmetom súdneho konania je zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania
vo výške 0,2 % za každý deň omeškania. Právnym základom, na základe ktorého si navrhovateľ
poplatok uplatňuje sú ust. § 23 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení. Predmetom súdneho
konania je zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý vznikol na základe vtedy platného zákona o
zdravotnom poistení. Zákon o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 01.01.2005 zrušený zákonom
č. 581/2004 Z. z. Pritom v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zákona o
zdravotných poisťovniach sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo všeobecne postup
pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona
o zdravotnom poistení, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté. Poukázal na ust. § 77a ods. 1, 2,
3 a 4 zákona o zdravotných poisťovniach. Tieto ustanovenia upravujú konanie, ktorým zdravotná
poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatiteľom poistného.
Predmetným postupom zdravotná poisťovňa získa platobný výmer ako exekučný titul na vymoženie
svojej pohľadávky. Ako vyplýva z týchto ustanovení na takýto postup je oprávnená výlučne zdravotná
poisťovňa. Pritom zákon o zdravotných poisťovniach odlišuje expresis verbis zdravotnú poisťovňu a
doterajšiu zdravotnú poisťovňu. Zákonodarca nepočíta s možnosťou predpisovania platobných výmerov
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu a už vôbec nie s
možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú spoločnosť. Pritom na navrhovateľa bola
predmetná pohľadávka postúpená z K. O., ktorá nemohla byť dokonca považovaná ani za doterajšiu
zdravotnú poisťovňu, nakoľko je bola odobratá licencia na vykonávanie činnosti. Na základe vyššie
uvedených ustanovení a skutočností nie je podľa názoru navrhovateľa svoju pohľadávku oprávnený
uplatňovať pred Úradom. S poukazom na ust. § 77a ods. 5 zákona o zdravotných poisťovniach a § 18
ods. 1 písm. a/ bodu 3 tohto zákona nie je daná ani pôsobnosť Úradu, aby v predmetnej veci konal



s doterajšou zdravotnou poisťovňou alebo s obchodnou spoločnosťou. Pokiaľ by aj súd rozhodnutie
postúpil Úradu, ten to bude musieť odmietnuť, nakoľko nebudú splnené podmienky konania. Právnu
nemožnosť Úradu rozhodovať o predmete súdneho konania potvrdil dokonca aj samotný Úrad vo svojej
odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Zároveň poukázal
navrhovateľ na ust. § 31 a § 32 o zdravotných poisťovniach, ktoré upravujú poplatkovú povinnosť.
Nakoľko právomoc rozhodovať o predmete konania nebude daná ani Úradu, následne bude o tomto
predmete rozhodovať opätovne súd, keďže rozhodovanie bude patriť len do právomoci súdu. V tejto
súvislosti poukázal navrhovateľ na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 102/2001 zo dňa
27.09.2001, v ktorom uviedol, že pokiaľ vec nespadá do kompetencie súdu, ale neexistuje ani žiadny iný
príslušný orgán, ktorému by súd mohol vec postúpiť, rozhodne o nich súd. Pokiaľ by sa stal rozsudok
právoplatným, došlo by k odňatiu navrhovateľa konať pred súdom.

Následne poukázal navrhovateľ na ust. § 77a ods. 9 zákona o zdravotných poisťovniach, podľa ktorého
konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Zákon o zdravotných poisťovniach pritom pripustil jedinú výnimku, kedy je oprávnený rozhodovať Úrad
o nárokoch vyplývajúcich zo zákona o zdravotnom poistení. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na
základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31.03.2005, začaté
správne konania právoplatne neskončené do 30.09.2005 prechádzajú na Úrad 01. októbrom 2005.
Predpokladom takéhoto postupu je kumulatívne splnenie podmienok začatia konania doterajšou
zdravotnou poisťovňou, neukončenia takýchto konaní, nevydania povolenia v zmysle 4. časti zákona
o zdravotných poisťovniach, alebo postupu doterajšej zdravotnej poisťovne v zmysle 8. časti zákona
o zdravotných poisťovniach. Zákon o zdravotných poisťovniach neupravuje v žiadnom zo svojich
ustanovení podmienky alebo postup v konaniach dosiaľ nezačatých, ktoré vznikli na základe zákona o
zdravotnom poistení. Nakoľko zákon o zdravotných poisťovniach takúto úpravu retroaktivity neobsahuje,
aplikuje sa na tieto konania úprava predchádzajúceho zákona. Navrhovateľ nemôže byť osobou
oprávnenou konať pred Úradom, rovnako tak Úrad nemôže konať s odporcom v správnom konaní.
Zároveň zákon o zdravotných poisťovniach takýto postup ani nepripúšťa a teda jediným orgánom,
ktorý o nároku navrhovateľa môže rozhodnúť je súd. V obdobnej veci už rozhodovali iné súdy, ktoré
dospeli k názorom zhodným s argumentáciou navrhovateľa uvedenou vyššie. Navrhovateľ sa odvolal
aj voči výroku rozsudku o nepriznaní trov právneho zastúpenia, pričom po zrušení rozsudku o týchto
bude opätovne rozhodnuté. Preto navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší uznesenie
Okresného súdu Poprad č. k. 11C/85/2011-30 zo dňa 01.08.2011 a vec vráti Okresnému súdu Poprad
na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.
s. p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie zdôraznenia správnosti napadnutého
rozhodnutia odvolací súd ešte dodáva.

Tak, ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, konanie o rozhodovaní vo veciach zdravotného
poistenia za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z., ako aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 581/2004 Z.
z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je správnym konaním, ktoré patrí do právomoci správnych orgánov. Preto musí konaniu na
súde predchádzať konanie pred príslušným správnym orgánom. Týmto je v súčasnosti podľa zákona
č. 581/2004 Z. z. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Iba ak pred príslušným správnym
orgánom prebehne správne konanie, v ktorom je vydané rozhodnutie, teda platobný výmer, bude možné
v súlade s ust. § 244 a nasledujúcich O. s. p. v osobitnom konaní na príslušnom súde preskúmavať
zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, ktorým je Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.



Odvolací súd má za to, že právomoc správneho orgánu oprávneného konať vo veciach zdravotného
poistenia sa postúpením pohľadávky na navrhovateľa nezmenila. Tak, ako to vyplýva z rozhodnutia
súdu prvého stupňa hlavná pohľadávka, ktorou podľa navrhovateľa má byť nezaplatené zdravotné
poistenie, má charakter pohľadávky vyplývajúcej z verejného práva. Preto neprichádza do úvahy,
aby sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo odlišne podľa predpisov súkromného práva v rámci
občianskoprávneho konania. Skutočne nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok
podmienok konania. Preto bolo namieste podľa ust. § 103 a § 104 O. s. p. konanie zastaviť.

Správny je výrok súdu prvého stupňa, čo do trov konania, pretože žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.