Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/77/2011 z 11. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. októbra 2011, sp. zn. 1Co/77/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8708207340.1
Krajský súd Prešov | 1Co/77/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8708207340.1 | 2011-10-11 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a595330a-55cc-420f-9001-6d3532466fd5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8708207340.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/77/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708207340
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8708207340.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcov 1/ X. G., nar. X.X.XXXX, bytom V., ul. Q. č. XXXX/XX, 2/ I. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom V., ul. Q. č. XXXX/XX, 3/ K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V., ul. Q. č. XXXX/XX,
všetkých zastúpených JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou v Poprade, ul. Štefánikova č. 882/39, proti
žalovaným 1/ R. W. O. P. V., so sídlom v V., ul. Q. č. XXXX/XX, zastúpenému Hudzík - Novysedlák
Partners, v.o.s., so sídlom v Poprade, ul. Mnoheľova č. 830/15, 2/ U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Q.,
ul. O. č. XXXX/X, zast. JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 95, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 11C 171/2008 - 276 z 31.3.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

Žalovanému v 1. rade sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 64,41 Eur a žalobcovia
sú povinní spoločne a nerozdielne ju zaplatiť JUDr. Jánovi Hudzíkovi, advokátovi, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej v 2. rade sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 64,41 Eur a žalobcovia
sú povinní spoločne a nerozdielne ju zaplatiť JUDr. Marcelovi Kohútovi, advokátovi , a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia
práva bývania bytu nachádzajúceho sa na ul. Q. č. XXXX/XX až do poskytnutia primeranej bytovej
náhrady vo forme náhradného bytu. Taktiež sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade
zabezpečiť im primeraný náhradný byt. Zaviazal žalobcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovaným náhradu trov konania a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vo výške 277,21 Eur a vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade vo výške 287/71 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej veci bola daná výpoveď z nájmu žalovaných vo vzťahu k
predmetnému bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, pričom pokiaľ by nájomcovia
preukázali, že boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, mali by právo na náhradné ubytovanie.
Nájomcovia, t.j. žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel tak, ako v prípade preukazovania tejto
skutočnosti v súvislosti s plynutím výpovednej lehoty tak neurobili po výzve na vypratanie a výzve vo
veci zabezpečenia bytovej náhrady, ale až doručením tohto návrhu začali žalobcovia uvádzať, že boli v
hmotnej núdzi, resp. túto skutočnosť, že boli v hmotnej núdzi tvrdili aj v konaní vedenom na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 13C 846/2002, no nijako nepreukázali. Žalovaný v 1. rade žalobkyňu, žalobkyňu
v 1. rade a jej nebohého manžela dňa 4.9.2002 vyzval, aby sa dostavili na prejednanie otázok ohľadom



zabezpečenia bytovej náhrady alebo aby preukázali, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a
dňa 20.9.2002 bolo žalobkyni v 1. rade doručené písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady.
Žalobkyňa v 1. rade však zmluvu o poskytnutí bytovej náhrady v zákonom stanovenej lehote neuzavrela
a uplynutím tejto 30 dňovej prekluzívnej lehoty plynúcej od 21.9.2002  jej právo na uzavretie zmluvy
zaniklo. Pokiaľ ide o zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú medzi žalovaným v 1. rade so sídlom
v V. a žalovanou v 2. rade, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu nachádzajúceho sa
na X. poschodí bytového domu, v ktorom žalobcovia žiadali, aby súd vyslovil neplatnosť tohto právneho
úkonu, mal súd za to, že dňa 16.6.2008 uzavrel žalovaný v 1. rade so žalovanou v 2. rade zmluvu o
postúpení pohľadávky, kde v čl. 2 sa uvádza, že pôvodný dlžník, teda X. G., dlhuje veriteľovi R. V. ku dňu
16.6.2008 celkom 295.433,05 Sk, z toho istina je 55.068,18 Sk, záloha na vyúčtovanie nákladov za rok
2007 a 2008 predstavuje sumu 20.000,- Sk a poplatky z omeškania vo výške 220.364,87 Sk. Súd mal
teda preukázaný predmetný nedoplatok na nájomnom na strane žalobcov. Zároveň žalovaný v 1. rade
preukázal súdu, že pohľadávka zo strany žalobcov  v 1. - 3. rade existovala a postúpenie pohľadávky
podľa § 524 a § 530 OZ nie je v rozpore s citovanými ustanoveniami a nie je ani v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko žalobkyňa v 1. rade užíva predmetný byt č. XX na X. poschodí bytového domu U. na
ul. Q. č. XXXX/XX v V. bez právneho titulu. Vlastníkom predmetného bytu bol žalovaný v 1. rade, ktorý
mal aj právo uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na predmetný byt tak, ako to ustanovuje zákon
č. 182/93 Z.z. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade so žalovanou v 2. rade uzavreli nájomnú
zmluvu dňa 30.6.2008 na predmetný byt č. XX, na X. poschodí na ul. Q. č. XXXX/XX v V., v zmysle §
663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa 3.7.2008 uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalovanou v 2. rade
zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu podľa zákona č. 182/93 Z.z. Preto súd žalobcu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia.

Poukázali na to, že v čase doručenia výpovede z nájmu bytu boli v hmotnej núdzi, na čo poukazovali
v konaní pod sp. zn. 13C 846/02 Okresného súdu Poprad. Taktiež v listine z 24.1.2005 poukazovali na
hmotnú núdzu, avšak žalovaný v 1. rade túto okolnosť neakceptoval. Nebohý X. G. mal v roku 2002
prácu až v auguste 2002. Výpoveď bola žalobkyni a nebohému X. G. doručená v máji 2002, čo objektívne
svedčí o ich hmotnej núdzi. Napokon aj príslušné štátne orgány im poskytovali príspevok na bývanie
a to v 1. polroku 2002. Z výpisu zo živnostenského listu vyplýva, že svoju živnosť nebohý X. G. mohol
vykonávať len ako sezónnu prácu a nie celoročne a teda nemal zabezpečený celoročný príjem. Súd
prvého stupňa prehliadol, že síce nebohý X. G. mal príjmy vo výške 696.942,- Sk za rok 2002, avšak
mal výdavky vo výške 542.600,- Sk a daňový základ vo výške 69.900,- Sk. V čase výpovednej lehoty
žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel už nemali dlh za úhrady spojené s užívaním bytu a došlo k
dohode o splátkach na poplatky z omeškania.

Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 16.5.2002 je neúčinná, nakoľko
v zmysle § 711 ods. 5 OZ dôvod výpovede zanikol, čo bolo aj preukázané, aj keď súd tieto argumenty
odmieta uznať. Ide o neúčinnosť výpovede, nakoľko za uplynulých 6 rokov mali žalobcovia za to, že
dôvod výpovede zo 14.5.2002 zanikol, žalovaný ho akceptoval, ich nájom nebol niečím ohrozený, čo
dokazuje aj vyššie uvádzaná výzva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.1.2005.
Bez dôkazov uvádza súd taktiež to, že žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel dlžné nájomné nezaplatili
vo výpovednej lehote. Súd pokiaľ by bol hodnotil všetky dôkazy spravodlivo a logicky musel by dospieť
k záveru, že žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel boli osobami v hmotnej núdzi. Súd prvého
stupňa neprihliadal na ustanovenie § 1 O.s.p. tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov všetkých účastníkov tohto konania. Na základe toho navrhli, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že u žalobkyne v 1. rade a
jej nebohého manžela došlo k zániku nájmu bytu, keď žalobcovia nepreukázali, že výpoveď z nájmu
predmetného bytu bola neplatná. Žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ družstevného bytu, ktorého boli
žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel spoločnými nájomcami , dal dňa 14.5.2002 výpoveď v zmysle
§ 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za služby



spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Pri daní výpovede boli dodržané všetky zákonné
podmienky, ktorých dodržanie sa vyžaduje na platnosť výpovede. Výpoveď bola daná písomne, bola
doručená nájomcom a to žalobkyni v 1. rade 16.5.2002 a jej manželovi taktiež 16.5.2002. Vo výpovedi
bol skutkovo vymedzený dôvod výpovede v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel mali možnosť domáhať sa určenia neplatnosti výpovede v
trojmesačnej zákonnej lehote od doručenia výpovede, keď výpoveď im bola doručená 16.5.2002, no
keďže tak neurobili, uplynutím prekluzívnej lehoty nastali účinky výpovede z nájmu bytu. Žalobcovia sa
neplatnosti výpovede z nájmu bytu začali domáhať až po vyše 6 rokoch podaním žaloby. Na základe
toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil so zreteľom na to, že žalobcovia
nepreukázali ani okolnosť hmotnej núdze z objektívnych dôvodov.

Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázala na to, že zo žiadneho správania sa
žalovaného v 1. rade nemožno vyvodiť, že by na výpovedi z nájmu bytu netrval. Pokiaľ ide o skutočnosť,
že na žiadosť žalobkyne v 1.rade o prevod bytu do osobného vlastníctva zo dňa 21.3.2002 jej po
dvoch rokoch zamestnankyňa žalovaného v 1.rade oznámila, že sa môže dostaviť k nej za účelom
prejednania tejto žiadosti, ide o štandardný postup, kedy sa dojednáva vlastne len stretnutie za účelom
prejednania veci. Následne pri tomto jednaní sa zisťuje, či žiadateľ je nájomcom predmetného bytu,
či nemá nedoplatky na nájomnom alebo na úhradách za služby spojené s užívaním bytu a či byt je
spôsobilý na prevod do osobného vlastníctva. Taktiež nie je možné konštatovať, že by žalobcovia boli
v hmotnej núdzi, pretože mali príjem prevyšujúci pol milióna Sk. Na základe toho navrhla, aby odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods.
2 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
d/, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že
ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje
o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6 mesiacov.

Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov
pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s
prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

V predmetnej právnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyni v 1. rade a jej nebohému
manželovi bola doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu pre neplatenie nájomného a to 16.5.2002,
pričom v tejto výpovedi bol skutkovo vymedzený dôvod výpovede, pretože ku dňu 30.4.2002 dlhovali
na nájomnom a na platbách spojených s nájmom bytu sumu 15.639,93 Sk bez poplatkov z omeškania.
V tejto výpovedi bola určená trojmesačná výpovedná lehota a táto začala plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, teda táto výpovedná lehota začala plynúť
1.6.2002 a skončila sa 31.8.2002. Žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel túto výpoveď nenapadli na



súde tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatnosť
výpovede možno uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede.

Skutočne až po šiestich rokoch začala sa žalobkyňa v 1. rade spolu s ostatnými žalobcami domáhať
určenia neúčinnosti tejto výpovede, čo však nie je právny pojem, ktorý by korešpondoval s ustanovením
§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci je možné sa zaoberať len neplatnosťou
výpovede, ktorú v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka žalobcovia na súde neuplatnili v zákonom
stanovenej lehote. Túto okolnosť nie je možné preto v súčasnosti konvalidovať podaním žaloby o
neúčinnosť tejto výpovede a o určenie práva bývania v predmetnom byte.

Žalobcovia taktiež nepreukázali, že by v čase dania výpovede z nájmu bytu bola žalobkyňa v 1. rade
spolu s jej nebohým manželom v hmotnej núdzi. Je nepochybné, že v prípade manžela žalobkyne v
1. rade išlo len o prechodnú nezamestnanosť, pričom v roku 2002 mal nebohý X. G. príjem vo výške
viac ako 630.000,- Sk. Napriek uplatneným výdavkom nemožno konštatovať, že by išlo o rodinu v
hmotnej núdzi a žeby táto rodina nemala možnosť zaplatiť nájomné tak, ako bolo žiadané. Výška dlžného
nájomného bola nepochybne preukázaná a naviac so zreteľom na nepreukázanie toho, že by išlo o
rodinu v hmotnej núdzi nemožno uvažovať ani s predlžením 6 - mesačnej ochrannej lehoty v zmysle §
710 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Bola teda daná aj právna možnosť, aby žalovaný v 1. rade previedol predmetný byt na žalovanú v 2.
rade a to jednak vo forme nájomnej zmluvy, ale aj vo forme odpredaja bytu v zmysle zákona 182/93 Z.z.,
pričom so zreteľom na platnú výpoveď z nájmu predmetného bytu vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade a jej
nebohému manželovi nemožno mať o legálnosti tohto postupu žiadne pochybnosti.

Taktiež nie je možné vyvodzovať žiadne právne dôsledky z toho, že žalobkyňa v 1. rade bola predvolaná
na R. V. za účelom prejednania žiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva. Ako bolo vysvetlené vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcov zo strany žalovanej v 2. rade išlo o štandardný postup, ktorý sa aplikuje
vždy, pokiaľ nejaký žiadateľ podá žiadosť o prevod bytu do svojho osobného vlastníctva, pričom účelom
stretnutia je len zisťovanie, či sú splnené podmienky pre takýto postup.

Na základe toho je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ žalobu
v celom rozsahu zamietol. Preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách
konania.

V súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd poukazuje na správne a presvedčivé dôvody
súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého žalobcovia ako neúspešní účastníci sú povinní zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade ako úspešným
účastníkom náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia a to u každého vo výške
64,41 Eur, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci u každého zo žalovaných vo výške
57 Eur a z režijného paušálu vo výške 7,41 Eur, čo spolu predstavuje sumu 64,41 Eur v zmysle § 11
ods. 1 písm. a/ v spojení s § 15, § 16 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalobcom ako neúspešným účastníkom,
aby spoločne a nerozdielne zaplatili túto náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia priamo právnym zástupcom žalovaných.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.