{"guid": "ff05785a-a9c1-4a88-8979-eaa937317185:c133e328-7b5a-4133-8cfb-78b3dd5a4a5a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6124220080.1", "spisova_znacka": "26Co/29/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/29/2025 z 20. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. novembra 2025, sp. zn. 26Co/29/2025, ECLI:SK:KSNR:2025:6124220080.1", "identifikacne_cislo": "6124220080", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Lucia Šupenová", "sudca_id": 284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-supenova-284", "datum_vydania": "2025-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájom a podnájom nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116", "nazov": "zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-c)", "nazov": "§ 9 ods. 3 písm. c) zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-c)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-9", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c133e328-7b5a-4133-8cfb-78b3dd5a4a5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6124220080.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2025:6124220080.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2025:6124220080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Nitra\n26Co/29/2025\n6124220080\n20. 11. 2025\nJUDr. Roman Greguš\nECLI:SK:KSNR:2025:6124220080.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr.\nPavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: M&S GLOBTRADE, s.r.o., so sídlom\nKomenského 10D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 171 479, zastúpený: JUDr. Ing. Daniela Trajteľová,\nadvokátka, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 311 128, proti žalovanej: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, zastúpená: JUDr. Ľudovít Didi, advokát, so sídlom\nHontianska cesta 4, 936 01 Šahy, IČO: 37 868 250, o zaplatenie 2.160,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14Cn/1/2024 - 222 zo dňa 16. apríla 2025, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14Cn/1/2024 - 222 zo dňa 16. apríla 2025\npotvrdzuje.\nOdvolací súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanej priznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n1.1. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 – 2, § 52 ods. 1\n– 4, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 488, § 489, § 580, § 581 ods. 2, § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len „OZ“), § 1 písm. a), § 3 ods. 1 – 4, § 5 ods. 1, § 8, § 9 ods. 1, 3 zákona č. 116/1990 Zb.\nzákon o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „ZoNPNP“), § 23 ods. 1 zákona č. 355/2007\nZ. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods.\n1 – 3 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 554/2007 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na\nzariadenia starostlivosti o ľudské telo, § 140 ods. 2, § 151 ods. 1, § 290, § 294 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n1.2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,\naby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.160,-- eur spolu s príslušenstvom\nna tom skutkovom základe, že medzi stranami vznikol uzatvorením zmluvy o nájme nebytových\npriestorov dňa 16.12.2022 nájomný vzťah, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej do dočasného\nnájmu nebytový priestor špecifikovaný v zmluve na dobu určitú od 01.01.2023 do 31.12.2026 za\nnájomné dohodnuté v zmluve, pričom žalovaná neuhradila faktúry za nájomné za obdobie júl 2023 až\ndecember 2023. Výpoveď žalovanej zo dňa 27.06.2023 žalobca považuje za neplatnú, o skutočnosti\nktorej žalovanú písomne informoval s tým, že nájomný vzťah naďalej trvá. Žalovaná doposiaľ\npriestory žalobcovi neodovzdala, preto v prípade platnej výpovede, by mal žalobca právo na vrátenie\nbezdôvodného obohatenia vo výške uplatnenej žalobou, pretože dohodnuté nájomné možno považovať\n\nza obvyklú hodnotu. Žalovaná považovala žalovaný nárok za nedôvodný, pretože výpoveď považovala\nza platnú. Žalobca nezabezpečil inštaláciu vody a kanalizácie, elektriku, plynové kúrenie, ako základné\na nevyhnutné podmienky pre spôsobilé užívanie prenajatého nebytového priestoru a odovzdal žalovanej\nnebytový priestor nespôsobilý na dohovorené užívanie. Zmysle dohody bol zložený depozit vo výške 960\neur, ktorý žiadala započítať na úhradu dlžného nájomného za mesiace júl, august, september 2023 spolu\ns preplatkom na nájomnom. Na prevzatie priestorov žalobcu vyzvala, avšak tento si ich do dnešného\ndňa neprevzal. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie nájomnej zmluvy, výška nájomného ani,\nže žalovaná uhradila faktúry za zálohovú platbu na nájomné za obdobie od 01.01.2023 do 30.06.2023 a\nneuhradila faktúry za nájom vystavené za obdobie júl až december 2023 z dôvodu, že nájomnú zmluvu\npísomne dňa 27.06.2023 vypovedala. Medzi stranami bolo sporné, či výpoveď žalovanej z nájmu bola\nplatná. Súd prvej inštancie konštatoval aktívnu legitimáciou žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovanej\npričom uviedol, že žalobca ako prenajímateľ uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej\nčinnosti v postavení dodávateľa a žalovaná ako nájomníčka uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba,\nktorá nekoná v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, preto mala postavenie spotrebiteľa\na z uvedeného dôvodu súd aplikoval na prejednávanú vec hmotné a procesné spotrebiteľské právne\npredpisy.\n1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že z nájomnej zmluvy vyplýva, že nebytové priestory boli prenajaté\nna účely prevádzkovania kaderníctva a holičstva. Povinnosti prenajímateľa boli upravené v bode 5.\nzmluvy tak, že prenajímateľ sa zaviazal prenajaté nebytové priestory udržiavať v stave spôsobilom na ich\nužívanie na účel podľa zmluvy a zabezpečovať riadne plnenie služieb (možnosť odberu elektriny, vody a\nodvodu splaškov a podobne) bežne poskytovaných s nájmom a v bode 10. zmluvy tak, že prenajímateľ\nsa zaviazal poskytovať nájomcovi služby spojené s nájmom, a to odber elektrickej energie, odber\nplynu, vodné, stočné a odvod dažďovej vody a nájomca sa za tieto služby poskytnuté prenajímateľom\nzaviazal platiť prenajímateľovi spolu s nájomným aj pravidelné primerané mesačné zálohové platby\nzodpovedajúce predpokladanej spotrebe na základe faktúr vystavených prenajímateľom. Prenajímateľ\nsa zároveň zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť nebytových priestoroch zrealizovanie plynového\nvykurovacieho systému. Všetky ostatné náklady spojené s nájmom nebytových priestorov a služieb\nuvedené v bode 10. zmluvy, ako aj náklady spojené s obvyklým udržiavaním nebytových priestorov\na ich bežnou údržbou sa zaviazal hradiť nájomca priamo dodávateľom služieb. Uvedená úprava\npovinnosti prenajímateľa korešponduje so zákonnou úpravou uvedenou v § 5 ZoNPNP. Podľa § 5 ods.\n1 ZoNPNP, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v\nstave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať\na zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru\nspojené.\n1.4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že bolo povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa udržiavať\npriestor v stave spôsobilom na jeho užívanie na účel prevádzky kaderníctva a holičstva a zabezpečiť\nriadne plnenie služieb spojených s nájmom, a to elektrickej energie, odberu plynu, vodné, stočné a\nodvod dažďovej vody a zároveň bolo povinnosťou žalobcu na vlastné náklady zabezpečiť v nebytových\npriestoroch zrealizovanie plynového vykurovacieho systému. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,\nže žalovaná mala súhlas žalobcu na vykonanie úprav a opráv nebytového priestoru na vlastné náklady\nv rozsahu a hodnote bližšie uvedených v prílohe číslo 2 zmluvy, ktorá však bola spísaná až po podpise\nnájomnej zmluvy.\n1.5. Medzi stranami nebolo sporné, že v prenajatých priestoroch nebol do dňa podania výpovede\nžalovanou zavedený plyn, a to napriek skutočnosti, že žalobca sa zmluvou zaviazal v priestoroch\nposkytovať služby spojené s nájmom vrátane odberu plynu.\n1.6. K povinnosti žalobcu poskytovať žalovanej odber elektriny ako aj ďalšej služby spojené s nájmom\nnebytových priestorov súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že žalovaná mala súhlas žalobcu\nna úpravy a opravy priestoru bližšie špecifikované v rozpise prác a vedomosť, že v priestoroch je\npotrebná rekonštrukcia, nezbavovala žalobcu zákonnej a zmluvnej povinnosti zabezpečiť a poskytovať\nslužby súvisiace s nájmom nebytového priestoru vrátane dodania elektriky, vody a plynu. Žalovaná\npreukázala, že v zmysle rozpisu prác mala zabezpečiť len zavedenie vody, elektriky na potrebných\nmiestach v interiéri a nie povinnosť zabezpečiť ich dodávku do priestorov, čo bolo povinnosťou žalobcu.\nUvedené vyplýva aj z výpovede svedka D., ktorý potvrdil, že realizáciu prác elektroinštalácie v časti, čo\nsa týka kúrenia mal zabezpečiť prenajímateľ, preto pre zavedenie infražiaričov zabezpečil elektrikára.\n\nSvedok E. tiež potvrdil, že inštalácia, ktorá je predmetom cenovej ponuky vypracovanej pre žalovanú\nsa mala napájať na existujúci systém. S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že zabezpečiť\nv prenajatých priestoroch odber elektriky bolo povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa, ku ktorej sa\nzmluvou zaviazal, a ktorý sa v konaní túto povinnosť snažil neúspešne preniesť na žalovanú, ktorá má\nnavyše postavenie spotrebiteľa.\n1.7. Z výsluchu elektrikára E. mal súd za preukázané, že elektrika v priestore bola stará, v katastrálnom\nstave. Dobrá bola len prípojka od hlavného stĺpa po rozvodovú skriňu nachádzajúcu sa priamo v\nmiestnosti prenajatého priestoru, ktorá tiež potrebovala kompletnú výmenu. Žalovaná tak nemohla\nnatiahnuť v lištách elektriku na potrebné miesto v interiéri, keď elektrika v priestore, respektíve body\nnapojenia, neboli vo vyhovujúcom stave. Súd konštatoval, že pre splnenie povinnosti žalobcu zabezpečiť\ndo priestoru dodávku elektriky nestačilo, aby mal priestor funkčné body napojenia, bolo nevyhnutné,\naby tieto body napojenia boli v súlade s platnými technickými predpismi, normami a príslušnými\nSTN, keďže priestor bol prenajatý za účelom prevádzkovania kaderníctva a holičstva. Skutočnosť, že\nžalovaná mala prevziať holopriestor, nespôsobila zánik povinnosti žalobcu zabezpečiť a poskytnúť v\ntýchto priestoroch služby spojené s nájmom ako dodanie plynu, elektriky a vody, k dodaniu ktorých sa\nžalobca zmluvou zaviazal. Súd tak konštatoval, že žalobca porušil povinnosti zabezpečiť a poskytnúť v\npriestoroch dodávku plynu aj povinnosť zabezpečiť v priestoroch odber elektriky, ku ktorým sa v zmluve\nzaviazal a žalovanej odovzdal priestor bez týchto nevyhnutných služieb spojených s nájmom nebytových\npriestorov.\n1.8. Okrem vyššie uvedeného mal žalobca v zmysle bodu 5. zmluvy povinnosť prenajaté nebytové\npriestory udržiavať v stave spôsobilom na ich užívanie na účel podľa zmluvy, ktorým bola prevádzka\nkaderníctva a holičstva. Kaderníctvo a holičstvo je zariadenie starostlivosti o ľudské telo a takéto\nzariadenie musí mať zabezpečené osvetlenie, vykurovanie a vetranie, ako je prívod pitnej a teplej\nvody, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre vydanie súhlasného rozhodnutia Regionálneho úradu\nverejného zdravotníctva na uvedenie priestorov do prevádzky.\n1.9. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo v spore bez rozumných pochybností preukázané, že v\nprenajatých priestoroch nebolo kúrenie, a to od začiatku až po vypovedanie nájomnej zmluvy žalovanou.\nSúd prvej inštancie považoval zmenu zmluvného dojednania z plynového kúrenia na elektrické za\nneplatnú, a to s poukazom na § 3 ods. 3 ZoNPNP, v zmysle ktorého musí mať zmluva o nájme\nnebytových priestorov písomnú formu a musí obsahovať náležitosti v tomto ustanovení uvedené, inak\nje neplatné. Z uvedeného dôvodu, preto akékoľvek zmeny zmluvy je možné dojednať iba písomne,\npretože inak by takýto právny úkon bol neplatný podľa § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a z\ntohto ustanovenia vychádza aj bod 25. zmluvy, podľa ktorého nájomnú zmluvu možno platne meniť\nlen písomnou dohodou jej zmluvných strán. Povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa bolo aj naďalej\npodľa zmluvy zabezpečiť plynové kúrenie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k zmene plynového\nkúrenia na elektrické nedošlo na základe dohody žalobcu so žalovanou, ale jednostranným rozhodnutím\nžalobcu, ktorému sa náklady na realizáciu plynového kúrenia vo výške 5.962,22 eura s DPH,\nzdali neprimerane vysoké, preto sa rozhodol pre realizáciu vykurovania prostredníctvom elektrických\nkoncových zariadení, ktorú však do dňa vypovedania nájomnej zmluvy žalovanou nezabezpečil. O\nuvedenej skutočnosti žalovanú len informoval s tým, že zabezpečil ľudí, ktorí prídu priestor obzrieť\nza účelom realizácie elektrického kúrenia. Súd mal tiež preukázané, že žalovaná opakovane urgovala\nžalobcu, respektíve zástupcu žalobcu, ktorého žalobca na komunikáciu so žalovanou poveril, k realizácii\nplynového kúrenia, keďže bez plynového kúrenia nemohli pokračovať v ďalších prácach. Žalovaná\nsa prostredníctvom manžela v priebehu januára a februára 2023 dohodovala so zástupcom žalobcu\nohľadne realizácie plynového kúrenia, pričom 21. februára 2023 uviedla, že kúrenie potrebujú čím skôr\nspraviť, aby mohli ísť robiť. Kedy sa bude kúrenie robiť sa dopytovala aj dňa 5. marca 2023. Preto\nsúd námietku žalobcu, že žalovaná ho k splneniu povinnosti zrealizovať plynové kúrenie nevyzývala,\npovažoval za účelovú. Žalobca sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal zmluvou, preto bolo jeho\npovinnosťou kúrenie zrealizovať bezodkladne po jej podpise, no najneskôr bezodkladne po prvej urgencii\nžalovanej. Žalobca nezabezpečil žiadne kúrenie, teda ani elektrické a podľa názoru súdu žalobca\nnedôvodne poukazoval na skutočnosť, že nemohol elektrické kúrenie realizovať, nakoľko žalovaná\nv rozpore s ich dohodou nevyriešila elektriku a priestor nebol z jej strany pripravený. Žalobca v\nkonaní nepreukázal, že žalovaná bola povinná vymeniť nefunkčnú, respektíve právnym predpisom\nnevyhovujúcu elektroinštaláciu v priestore. Žalovaná mala v zmysle rozpisu prác zabezpečiť zavedenie\nvody a elektriky na potrebné miesto v interiéri a zabezpečiť dodávky elektriky do priestorov bolo\npovinnosťou žalobcu. Z výpovede svedka D. tiež vyplýva, že realizáciu prác elektroinštalácie v časti\n\nčo sa týka kúrenia mal zabezpečiť prenajímateľ. Žalobca si napriek opakovaným urgenciám žalovanej\nnesplnil povinnosť zabezpečiť v priestore kúrenie, plynové, ani elektrické, ktoré bolo podmienkou\nužívania priestoru na účely dohodnuté v zmluve. Súd mal tiež preukázané, že prenajaté priestory nemali\nzabezpečené osvetlenie.\n1.10. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca porušoval povinnosti\nvyplývajúce mu z § 5 ods. 1 ZoNPNP, a to odovzdať nebytový priestor žalovanej v stave spôsobilom\nna dohovorené užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať, ako aj povinnosť zabezpečovať\nriadne plnenie služieb v podobe dodania plynu a elektriky, ktorých poskytovanie je s užívaním\nnebytového priestoru spojené. Pokiaľ žalobca tieto povinnosti neplnil, ide o hrubé porušenie povinnosti\nprenajímateľa vyplývajúcich z § 5 ods. 1 ZoNPNP, čo je dôvodom na písomné vypovedanie zmluvy\no nájme nebytových priestorov uzavretej na určitý čas zo strany nájomcu v zmysle § 9 ods. 3 písm.\nc) ZoNPNP. Súd konštatoval, že žalovaná v spore preukázala existenciu zákonných dôvodov pre\nvypovedanie nájomnej zmluvy zo strany nájomcu. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 30.06.2023,\nna základe ktorej bol nájomný pomer ukončený uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, ktorá začala\nplynúť mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, t. j. od 01.07.2023 a\nskončila dňa 30.09.2023. K zániku nájomného vzťahu došlo 30.09.2023.\n1.11. Súd k námietke žalobcu, že výpoveď neobsahovala konkrétne zákonné ustanovenie uviedol, že zo\nžiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť nájomcu uviesť vo výpovedi konkrétne ustanovenia\nzákona, podľa ktorého zmluvu vypovedá. V písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou\npríslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom pre skončenie\nnájomného vzťahu. Neuvedenie zákonného ustanovenia nespôsobuje neplatnosť výpovede. K platnosti\nvýpovede je postačujúce, aby bol dôvod výpovede špecifikovaný dostatočne zrozumiteľne, čo v danom\nprípade bolo splnené, pričom zo skutkových tvrdení uvedených vo výpovedi bolo zrejmé, že žalovaná\nvypovedala nájomnú zmluvu z dôvodu podľa § 9 ods. 3 písm. c) ZoNPNP.\n1.12. Súd tak dospel k záveru, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 27.06.2023 spĺňa všetky zákonné\nnáležitosti jej platnosti a žalovanou bola uplatnená dôvodne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že\nnebytový priestor bol od začiatku nájomného vzťahu nespôsobilý na dohovorené užívanie, teda v\ntakomto nespôsobilom stave bol žalovanej odovzdaný do užívania.\n1.13. Nakoľko súd dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi stranami sporu skončil dňa 30.09.2023,\nžalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi nájomné za obdobie trvania nájomného vzťahu, teda od\n01.01.2023 do 30.09.2023 vo výške a za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve. V zmysle bodu\n6. nájomnej zmluvy bola žalovaná povinná zaplatiť za prvé 2 mesiace spolu 360,-- eur a následne do\n30.09.2023 mesačné nájomné vo výške 360,-- eur. Za obdobie od 01.01.2023 do 30.09.2023 teda mala\nzaplatiť sumu 2.880,-- eur (8 x 360,--). Podľa bodu 7. zmluvy sa strany dohodli, že žalovaná zaplatí pri\npodpise zmluvy zálohovú platbu vo výške 960,-- eur, ktorá zodpovedá posledným 2 mesiacoch nájmu\na bude zúčtovaná pri skončení nájmu.\n1.14. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná zaplatila žalobcovi spolu sumu 3.120,-- eur,\npričom táto suma zahŕňa aj zaplatenú zálohu. Po započítaní uhradených platieb súd zistil, že žalovaná\nmá preplatok vo výške 240,-- eur. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na úhradu nájomného za 6\nmesiacov júl až december 2023 spolu vo výške 2.160,-- eur. Vzhľadom na to, že žalobca nemá právny\ndôvod uplatňovať si od žalovanej zaplatenie nájomného za mesiace október až december 2023, pretože\nich právny vzťah tomto období už netrval, žaloba bola voči žalovanej v tejto časti nedôvodná. Za mesiace\naugust a september 2023 bol žalobca povinný započítať zálohovú platbu, preto bola žaloba nedôvodná\naj v tejto časti. Čo sa týka nájmu za júl 2023, v konaní bolo preukázané, že žalovaná uhradila nájom\no 360,-- eur viac ako mala, súd tento preplatok započítal na nájomné za mesiac júl 2023, a preto bola\nžaloba nedôvodná aj v tejto časti a žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.\n1.15. Ako nedôvodný súd prvej inštancie vyhodnotil aj eventuálny návrh žalobcu na priznanie\nžalobou uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca obmedzil dokazovanie len\nna preukázanie nájomného vzťahu, fakturácie nájmu, porušenie povinnosti žalovanej vyfakturované\nnájomné zaplatiť, pričom výšku uplatneného nároku preukazoval žalobca faktúrami a nájomnou\nzmluvou. Žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenie súvisiace s bezdôvodným obohatením. Tieto\nuviedla právna zástupkyňa žalobcu až v rámci ústneho prednesu na pojednávaní, pričom sa\n\nobmedzila len na konštatovanie, že v prípade platnej výpovede by mal žalobca právo na vrátenie\nbezdôvodného obohatenia vo výške uplatnenej žalobou, nakoľko dohodnuté nájomné možno považovať\nza obvyklú hodnotu. Tiež poukázala na skutočnosť, že žalovaná priestor žalobcovi neodovzdala. Z\ntakto vymedzených skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné identifikovať, o ktorú skutkovú podstatu\nbezdôvodného obohatenia sa opiera. K výške bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol len toľko,\nže dohodnuté nájomné možné považovať za obvyklú hodnotu. Výška bezdôvodného obohatenia\nzískaného užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sa určí ako obvyklá cena nájomného\nporovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase, ktorej výšku je potrebné v konaní preukázať\nznaleckým posudkom alebo prostredníctvom iných dôkazných prostriedkov. V konaní však obvyklá cena\nnájomného porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase žalobcom preukázaná nebola. Súd\nprvej inštancie tiež uviedol, že žalobca nepreukázal, že by žalovaná nehnuteľnosti užívala aj po skončení\nnájomného vzťahu. Skutočnosť, že žalovaná doposiaľ disponuje kľúčmi od priestoru, respektíve že\nfotografie priestoru boli zhotovené po skončení nájomného vzťahu, nie je dôkazom užívania tohto\npriestoru žalovanou. Žalovaná žalobcu vo výpovedi vyzvala na prevzatie priestoru v konkrétny deň,\nnapriek tejto výzve si žalobca priestory ani kľúče doposiaľ od nej neprevzal. Skutkové tvrdenia žalobcu,\nže jeho nárok je v prípade platnosti výpovede žalovanej daný titulom bezdôvodného obohatenia,\ndokonca v rovnakej výške ako bol uplatnený titulom na úhradu nájomného, súd prvej inštancie vyhodnotil\nako podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností v žalobe, teda za zmenu žaloby, ktorá\nv tomto konaní nie je prípustná, keďže žalovaná má postavenie spotrebiteľa.\n1.16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP,\nkeďže žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, priznal jej nárok na náhradu trov konania voči\nžalobcovi.\n2. Uvedený rozsudok v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolaním napadol žalobca, ktorý sa domáhal\njeho zmeny eventuálne zrušenia. Odvolanie podal z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.\nb), d), f), h) CSP.\n2.1. Podľa jeho názoru ide o prekvapivé rozhodnutie, pričom prijímanie takýchto rozhodnutí je zakázané.\nŽalobca sa o tom, že by súd mal v úmysle aplikovať na prejednávanú vec a postavenie žalovanej aj §\n52 a nasl. OZ, ako aj „procesné spotrebiteľské predpisy“ dozvedel až z obsahu odôvodnenia rozsudku,\npretože súd prvej inštancie tieto skutočnosti neuviedol v rámci predbežného právneho posúdenia.\nPodľa názoru žalobcu v danej veci nie je dôvod na aplikáciu § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských\nzmluvách, ani procesných spotrebiteľských právnych predpisov. Opomenutie riadneho predbežného\nprávneho posúdenia alebo uvedenia takého právneho posúdenia, ktorý podľa strany nenaplnil svoj účel,\nmožno charakterizovať ako nedostatok v procesnom postupe súdu, ktoré môže naplniť odvolací dôvod\nspočívajúci v existencii tzv. inej vady konania, ale aj v odňatí možnosti žalobcu uskutočňovať jemu\npatriace procesné práva, a to až do takej miery, že v tomto prípade došlo až k porušeniu práva žalobcu\nna spravodlivý proces. Žalobca popiera, že žalovaná bola v spore stranou s tzv. slabším postavením.\nŽalovaná bola počas konania riadne zastúpená advokátom, teda súd nemal dôvod jej priznávať osobitnú\nprocesnú ochranu. Žalobca tak nemal možnosť vyjadriť sa k aplikácii úpravy spotrebiteľského práva, či\nuž hmotnoprávneho alebo procesného charakteru.\n2.2. Tiež považuje aplikáciu spotrebiteľského hmotného a procesného práva za nesprávne právne\nposúdenie. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v bodoch 54. a 55. napadnutého rozsudku\npoukázal na § 290 CSP a § 294 CSP, avšak ak by pripustil, že ide o spotrebiteľský spor, mal by súd\nv takomto prípade aplikovať aj § 296 CSP, keďže žalovaná bola zastúpená advokátom a aplikovať\nzásadu koncentrácie aj vo vzťahu k žalovanej. Súd v neskoršom štádiu konania priamo na pojednávaní\ninštruoval advokáta žalovanej o tom, ako má upraviť, resp. doplniť dôkazné návrhy najmä vo vzťahu\nk svedkom, avšak skutočnosti, ktoré sa mali navrhovanými výsluchmi preukázať, mal advokát žalovanej\nuviesť už v príslušnom návrhu. Podľa názoru žalobcu, ak je žalovaná zastúpená advokátom, súd nemal\ndôvod jej priznať osobitnú procesnú ochranu.\n2.3. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že neaplikoval na vec právnu normu, ktorá by bola v prípade\nspotrebiteľských sporov relevantná (§ 296 CSP), a teda takýto postup je možné považovať za inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň aj nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozsudku.\n\n2.4. Žalobca trvá na svojom názore, že § 52 a nasl. OZ nie je v predmetnej veci aplikovateľný,\npretože sporná nájomná zmluva zo dňa 16.12.2022 nie je zmluvou spotrebiteľskou. Zo skutkových\nzistení vyplýva, že účel nájmu nehnuteľnosti žalovanou bol úzko spätý s plánovaným podnikaním –\nprevádzkovaním kaderníctva/holičstva. Žalovaná síce v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nemala\nživnostenské oprávnenie, ale z konania strán a skutkových okolností jasne vyplýva, že účelom nájmu\nbola príprava na podnikanie, t. j. podnikateľská činnosť. Zmluva bola podpísaná 16.12.2022 a účinnosť\nnadobudla 01.01.2023. Žalovaná si opakovane obhliadala priestory, mala možnosť oboznámiť sa\nso zmluvou a pripomienkovať ju. Navyše z obsahu zmluvy nevyplýva, že by sa žalovaná nachádzala\nv slabšom postavení – súd v tomto smere obsah nájomnej zmluvy ani nijako bližšie neskúmal.\nFyzickej osobe nemožno priznať osobitnú ochranu ako spotrebiteľovi len z toho jediného dôvodu, že\nurčitú zmluvu uzatvoril v čase, keď ešte nemal podnikateľské oprávnenie. Najmä nie v situácii, ak je\nz okolností a obsahu právneho úkonu zrejmé, že zmluva bola uzatváraná v súvislosti s konkrétnou\nplánovanou podnikateľskou činnosťou. Sama žalovaná počas konania priznala, že formálne ohlásenie\nživnosti zámerne odkladala/zdržiavala, a napokon, keď podnikateľské oprávnenie získala, v rozpore\ns povinnosťami, ktoré na seba predmetnou nájomnou zmluvou prevzala, o tejto skutočnosti žalobcu\nneinformovala. V súvislosti s nespotrebiteľským charakterom zmluvy poukázal na komentár OZ,\nrozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/993/2017, podľa ktorého nie je rozhodujúce, či subjekt má\nformálne podnikateľské oprávnenie, ale účel právneho úkonu a konanie zmluvných strán. Ak je účelom\nzmluvy zabezpečiť činnosť podnikateľského charakteru, nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Tiež poukázal\nna komentár k § 52 OZ (Švestka, Dvořák), podľa ktorého pojem spotrebiteľ nemôže byť vykladaný\nformalisticky – rozhodujúce je, či zmluva slúži na osobnú potrebu, nie na výkon podnikateľskej činnosti.\nZáver súdu o postavení žalovanej ako spotrebiteľky je postavený výlučne na tom, že predmetnú nájomnú\nzmluvu so žalobcom podpísala v čase, kedy ešte nemala podnikateľské oprávnenie, súd však nehodnotil\nsamotný obsah nájomnej zmluvy a ani sa nevysporiadal s faktom, že nešlo o formulárovú zmluvu,\nale žalovaná mala možnosť obsah nájomnej zmluvy pripomienkovať. Pokiaľ teda súd aplikoval § 52\na nasl. OZ a/alebo právne normy upravujúce spotrebiteľské spory podľa CSP, dopustil sa nesprávneho\nprávneho posúdenia, čím došlo zároveň k porušeniu princípu rovnosti zbraní, neoprávnené zvýhodnenie\nžalovanej, resp. negatívna diskriminácia žalobcu. Na nesprávne právne posúdenie potom nadväzovali aj\nďalšie pre vec zásadné závery, napr. závery vo vzťahu k povinnostiam žalovanej z nájomnej zmluvy a ich\nplnením, najmä v súvislosti s (ne)vrátením priestoru po údajnom ukončení nájmu (bod 79. rozsudku)\na priame a výslovné odmietnutie zaoberať sa akoukoľvek skutočnosťou tvrdenou žalobcom, ktorú by\nsi súd v konaní vyložil ako zmenu žaloby (bod 80. rozsudku). Okrem toho žalobca je toho názoru, že\nnešlo o zmenu žaloby.\n2.5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že mal za to, že nájomná zmluva bola zo strany\nžalovanej ukončená podaním platnej a účinnej výpovede, pričom súd mal za to, že išlo o výpoveď\nplatnú podľa § 9 ods. 3 písm. c) ZoNPNP (bod 76. rozsudku) a zároveň považoval za nedôvodný\neventuálne uplatňovaný nárok. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu vychádza z nesprávnych\nskutkových zistení, nesprávne vyhodnotených dôkazov, pričom sa uvedené pretavilo aj do nesprávneho\nprávneho posúdenia takto vadne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že\npredmet nájmu údajne nie je spôsobilý na dohovorené užívanie, aj na základe vyhodnotenia fotografií\npredložených do konania žalovanou (bod 19. rozsudku), avšak zároveň tvrdí, že nájomný vzťah mal\nzaniknúť na základe výpovede podanej žalovanou k 30.09.2023. V konaní nebolo preukázané riadne\nodovzdanie priestorov prenajímateľovi, naopak bolo preukázané, že žalovaná má vo svojej dispozícii\nkľúče od priestoru. Fotografie sú vyhotovené takmer 2 mesiace po tom, ako malo dôjsť k údajnému\nskončeniu nájmu, pričom je zrejmé, že nielen, že nie sú vypratané, ale ani základným spôsobom\nupratané a je zrejmé, že nespĺňali požiadavky a stav pri vrátení predmetu nájmu prenajímateľovi.\nSúdom prvej inštancie popisované zistenia o stave priestoru, ako ich prezentuje na základe fotografií,\nsú výsledkom prác a činností – úprav, ktoré v priestore začala realizovať žalovaná. Práce potvrdila sama\nžalovaná, ako aj viacerí svedkovia. Fotografie teda nepreukazujú nespôsobilosť a stav priestoru, za\nktorý by mal zodpovedať žalobca ako prenajímateľ – napriek tomu tento stav pripisuje súd výlučne na\nťarchu prenajímateľa, tvrdiac údajnú nemožnosť užívania priestorov na „akýkoľvek účel“ (napr. bod 79.\nrozsudku). Predmetné naopak svedčí o tom, že žalovaná priestory nepripravila na odovzdanie v čase,\nkedy podľa jej tvrdení mala uplynúť výpovedná doba, čo spochybňuje aj jej tvrdenia o úmysle vrátenia\npredmetu nájmu, a zároveň to svedčí o tom, že priestory skutočne užívala, vstupovala do nich aj po\núdajnom ukončení nájomnej zmluvy, pričom ako jediná mala v držbe kľúče od nich.\n\n2.6. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že sa pri hodnotení (nevyhovujúceho) technického stavu\npriestorov a údajne nevyhovujúcej elektroinštalácie oprel ako o hodnoverný a jediný dôkaz iba o výpoveď\np. E. – elektrikára, ktorého prezentoval ako osobu s odbornými znalosťami, pričom na opačné výpovede\niných svedkov neprihliadol, k čomu uviedol len: „Svedkovia B. a D. nedisponujú odbornými znalosťami,\nktoré by im umožňovali relevantne sa vyjadriť k funkčnosti bodov napojenia elektriky prenajatého\npriestoru na rozdiel od svedka E., ktorý týmito odbornými znalosťami disponuje...“ (bod 67. rozsudku).\nZávery súdu o údajnej odbornosti, či neodbornosti svedkov považuje za subjektívne a nepreukázané\ndomnienky, bez opory v akomkoľvek dokazovaní. Tvrdenie o údajnej nefunkčnosti elektrickej inštalácie\nje založené len na ústnej výpovedi jediného svedka, ktorý pritom aj vyslovene uviedol, že nevykonával\nžiadne meranie, teda bez akéhokoľvek kvalifikovateľného dôkazu. Pritom v rozpore so skutočnosťou,\nkeďže na druhej strane bolo preukázané, že v priestore sa používali elektrické spotrebiče, a to aj\nsamotnou žalovanou.\n2.7. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval aj stotožňoval pojmy týkajúce sa zabezpečenia dodávky\nenergií, kedy nerozlišuje medzi tým, že povinnosťou žalobcu ako prenajímateľa bolo zabezpečiť\nlen príslušné možnosti napojenia/odberu na hranici prenajímaného priestoru. Dodávku energií mali\nzabezpečiť ich dodávatelia, pričom samotný odber konkrétneho média (tzv. reálna spotreba) je\npodmienený existenciou konkrétneho zariadenia, ktoré energiu odoberá na svoju činnosť, je zapnuté\n(aktívne) a je k nemu zavedený aj prívodný „kábel“. Záver súdu o údajnom odovzdaní priestoru\nbez možnosti užívania energií je pritom aj v rozpore so skutočnosťou preukázanou aj výpoveďami\nv konaní a inými dôkazmi. Záver súdu o tom, že by žalobca ako prenajímateľ porušil povinnosť dodávať\nslužby spojené s nájmom, čo by oprávňovalo žalovanú k podaniu dôvodnej výpovede, tak nemá\noporu v dokazovaní, nanajvýš možno konštatovať, že nebol preukázaný nad rozumnú pochybnosť bez\nodstránenia protirečení. Je pritom možné už z logiky veci samej uzatvoriť, že ak by aj žalobca mal mať\npovinnosť zabezpečiť nielen body napojenia na hranici priestoru, ale mal by prípadne zabezpečiť aj\npriamo už dodávku energií, toto by bolo možné iba v prípade, ak by takéto koncové body žalovaná\nako nájomníčka zrealizovala. Potvrdením o tom, že súd si zjavne nesprávne stotožňuje pojmy týkajúce\nsa zabezpečenia možnosti napojenia na energetické siete, verzus pojmy týkajúce sa povinnosti dodávať\nsamotné média, je aj interpretácia svedeckej výpovede p. E. v bode 66. rozsudku. Je zrejmé, že pokiaľ\nsa v otázke položenej p. E. uvádza „existujúci systém“, z kontextu kladených otázok je zrejmé, že sa\nmal na mysli existujúci systém elektroinštalácie tak, ako v predmetných priestoroch bol v čase, kedy\nbol svedok priestor ohliadať a vypracúval predmetnú ponuku. Odber elektriky ako tento pojem používa\nvyššie súd prvej inštancie, bol zabezpečený do predmetnej rozvodnej skrine, čo taktiež potvrdil svedok\np. E.. Odber elektriky ako reálne čerpanie elektrickej energie je podmienený tým, že je zapojené nejaké\nkoncové zariadenie, ktoré elektriku odoberá, spotrebúva na svoju prevádzku. Toto zabezpečené bolo,\nžalovaná reálne aj vykonávala v priestoroch úpravy, ktoré by bez elektrických nástrojov možné neboli,\ntaktiež využívala reflektory na osvetlenie priestoru. Zabezpečenie odberu elektriky nemožno stotožňovať\ns inštaláciou konkrétnych zásuviek, svietidiel a prívodov k nim na konkrétne miesta v priestore, toto si\nmala zabezpečovať a realizovať žalovaná ako nájomca na vlastné náklady.\n2.8. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nedošlo k platnej a účinnej zmene vo vzťahu k typu kúrenia, ale\nžalobcu mala aj naďalej zaťažovať povinnosť zabezpečiť kúrenie plynové, žalobca uviedol, že odmieta\nzáver, že by údajne v súvislosti s rozhodovaním o zmene typu kúrenia malo ísť o jednostranný právny\núkon žalobcu. Na pojednávaní dňa 15.01.2025 vypovedala osobne žalovaná, ktorá jasne potvrdila, že\nna zmene typu kúrenia sa vzájomne dohodli. Podľa názoru žalobcu pokiaľ ide o dohodu o realizácii\nkonkrétneho typu kúrenia v priestore, v danom prípade podľa neho nejde o povinnú obsahovú náležitosť\nzmluvy o nájme nebytových priestorov, ale o osobitnú dohodu medzi žalobcom a žalovanou týkajúcu\nsa určitých vybavovacích prvkov. Takáto dohoda, hoci pôvodne prijatá v písomnej forme, nevylučovala\nmožnosť zmeny aj ústnou formou, a to aj s prihliadnutím na súdom poukazovaný bod 25. zmluvy,\nkeďže v tomto prípade ide o zmenu takého dojednania, ktoré sa priamo netýka nájmu v zmysle\nzákonných požiadaviek na obsah a formu zmluvy uzatváranej podľa ZoNPNP. Ak ide o nedostatok\nzmluvne dohodnutej formy (nie vyžadovanej zákonom), mohlo by ísť nanajvýš o relatívnu neplatnosť.\nV tomto prípade však obe strany potvrdili, že sa na zmene typu kúrenia na infražiariče vzájomne dohodli.\nPokiaľ súd v konaní zakladá porušenie povinnosti žalobcu ako prenajímateľa s poukazom na to, že\nnezabezpečil plynové kúrenie, pričom neakceptuje ani výslovné potvrdenie oboch sporových strán, že\ntakáto povinnosť neexistovala, bola zmenená a žalovaná porušenie takejto povinnosti ani vo výpovedi\nnetvrdila, súd nemôže takúto vôľu mocensky kreovať a postaviť na tom rozhodnutie o obsahu výpovede\na oprávnenosti, resp. dôvodnosti jej podania.\n\n2.9. Skutkové zistenie uvedené v bode 76. rozsudku: „v konaní bolo preukázané, že nebytový priestor\nbol od začiatku nájomného vzťahu nespôsobilý na dohovorené užívanie, teda v takomto nespôsobilom\nstave bol žalovanej odovzdaný do užívania, nemohlo následne opätovne dôjsť k jeho nespôsobilosti na\ndohovorené užívanie.“. Z uvedeného konštatovania, ako aj z konštatovania v bode 68. rozsudku sa javí,\nakoby súd chcel povedať, že žalobca bol povinný k 01.01.2023 žalovanej odovzdať predmetný priestor\nako kompletne vybavený a zariadený kadernícky salón/holičstvo, čo však nevyplýva ani z obsahu\nnájomnej zmluvy, ani z iných dôkazov. Naopak, svedok p. B. potvrdil, že priestor spôsobilý bol, pričom\nobe zmluvné strany vstupovali do nájomného vzťahu práve s tým, že ide o priestor, ktorý si žalovaná bude\nprispôsobovať podľa vlastných potrieb a predstáv, vrátane stavebných úprav, rozvodov. Argumentácia\nsúdu uvedená v bode 67. rozsudku, že: „termín „holopriestor“ nebol v zmluve uvedený, preto skutkové\ntvrdenia o prenajatí „holopriestoru“ súd zároveň vyhodnotil ako účelové a nepreukázané...“ neobstoja.\nPrávne úkony je potrebné vykladať s prihliadnutím na vôľu strán, nie je možné odkazovať len na\ndoslovný text zmluvy, a najmä nie takým spôsobom, ako to robí súd, ktorý odkazuje na to, že nejaký\npojem v zmluve použitý nie je. Preukázanou vôľou strán bolo prevzatie priestoru žalovanou a jeho\nnásledné stavebné prispôsobenie do finálnej podoby. Právna úprava nájomnej zmluvy nepožaduje, aby\nbol predmet nájmu špecifikovaný v smere, či ide o holopriestor, zariadený priestor... Súd pritom netvrdí,\nže by predmet prenájmu nebol v zmluve dostatočne jasne špecifikovaný, naopak, potvrdil platné a účinné\nuzatvorenie nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že priestor sa bude prispôsobovať požiadavkám žalovanej\nako nájomcovi, potvrdila aj žalovaná, ako aj všetci svedkovia. Rozdiely boli len v konkrétnom rozsahu\nprác, ktoré mala vykonať tá, ktorá strana a postupnosti prác. V žiadnom prípade však nikdy nebolo\ntvrdené, že by prenajímateľ mal odovzdať priestor už komplexne pripravený.\n2.10. Súd prvej inštancie v bodoch 79. a 80. rozsudku vyhodnotil ako nedôvodný aj eventuálny nárok\nžalobcu na priznanie peňažnej sumy právnym titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.\nK súdom prezentovaným záverom, že by malo ísť o zmenu žaloby uviedol, že ide o neudržateľné\nzávery, nemajúce oporu vo vykonaných dôkazoch, ani v aplikovateľnom práve. Žalobca už v žalobe\nuviedol aj skutkové tvrdenia týkajúce sa toho, že žalovaná priestory užíva a neodovzdala ich, pričom\nuviedol aj skutočnosť, že mu bol doručený list označený ako výpoveď, pričom ale žalobca má za to, že\nnešlo o platný a účinný právny úkon, a preto má za to, že právny vzťah nájmu trvá. Rovnako v návrhu\nna pokračovanie v konaní žalobca uviedol, že: „V neposlednom rade žalobca pripomína, že žalovaná\npriestor do dnešného dňa žalobcovi nevrátila, čo žalovaná taktiež nepoprela.“. Zo skutkových tvrdení\nžalobcu je zrejmé, že od počiatku uvádzal aj skutočnosti, na základe ktorých bolo možné uplatnený\nnárok na zaplatenie peňažnej sumy posudzovať aj v intenciách nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, napriek tomu, že ho v žalobe takto výslovne neoznačil. To, či v určitom prípade vzniká nárok\nz konkrétneho právneho dôvodu, je výsledkom právneho posúdenia, ktoré prináleží súdu. Žalobca voči\nžalovanej žiadal peňažné plnenie z dôvodu, že žalovaná vo vymedzenom období užívala konkrétny\npriestor. To, či súd po vykonanom dokazovaní zistí, že výpoveď žalovanej nebola platná, a teda žalovaná\nužívala priestor titulom (neskončeného) nájomného vzťahu, alebo zistí, že výpoveď bola platná, a teda\nnájomný vzťah zanikol a ak žalovaná napriek tomu pokračovala v užívaní priestoru, užíva ho bez\nprávneho dôvodu, je výsledkom právneho posúdenia. Zároveň namieta, že by súd nemohol rozhodovať\no prípadnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože zo skutkových tvrdení žalobcu\nnebolo možné identifikovať, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia sa žalobca opiera\na subsumovať ich pod niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Žalobca poukázal\nna spornosť výpovede, ktorú podala žalovaná, pričom poukázal na to, že užívanie priestoru trvá. Teda,\nak by súd zistil skutkový stav tak, že sporná výpoveď bola v skutočnosti platná a účinná, a zároveň\nby zistil, že žalovaná priestor nevrátila a aj naďalej ho užíva, ide následne už o právnu subsumpciu\nskutkového stavu, teda o právne posúdenie, ktoré vykonáva súd. Súd sa teda v tomto prípade\ndopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s aplikáciou právnych noriem upravujúcich\nprocesné povinnosti žalobcu, kedy žalobcovi ako povinnosť tvrdenia resp. jej absenciu nesprávne vytkol\nskutočnosti, ktoré žalobca pritom v skutočnosti tvrdil a zároveň od žalobcu nesprávne a neoprávnene\nvyžadoval ako skutkové tvrdenia uvádzať skutočnosti, ktoré sú však právnym posudzovaním.\n2.11. Za neudržateľné považuje aj argumenty súdu prvej inštancie vo vzťahu k vysporiadaniu sa\ns návrhmi na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia, pretože v jednej časti uvádza, že výška\nbezdôvodného obohatenia získaná užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sa určí ako obvyklá\ncena nájomného porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase... a na druhej strane konštatoval,\nže ...z takto vymedzených skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné identifikovať, o ktorú skutkovú\n\npodstatu bezdôvodného obohatenia sa žalobca opiera... Následne sa z odôvodnenia rozsudku javí,\nže súd prvej inštancie konkrétne skúmal skutočnosti týkajúce sa výšky bezdôvodného obohatenia\nkonkrétne ako užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a teda zjavne žalobca predložil dostatočne\nzrozumiteľné skutkové tvrdenia. Súd je pritom povinný zistiť skutkový stav tak, aby neobsahoval\nprotirečenia.\n2.12. Žalobca ďalej namietal, že nie je zrejmé, o čo súd prvej inštancie opiera záver, že by sa výška\nbezdôvodného obohatenia mala preukazovať výlučne vo vzťahu k „porovnateľným nehnuteľnostiam“,\nresp. prečo by sa nemohla preukazovať práve vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je premetom\nkonania, keďže z logiky veci ide o takpovediac „najporovnateľnejšiu nehnuteľnosť“. Zmyslom a účelom\nzisťovania obvyklých cien je získanie informácií o trhových cenách. Pokiaľ je k dispozícii dôkaz\no potrebných informáciách priamo k prejednávanej nehnuteľnosti, niet dôvodu, aby sa pracne\nvyhľadávali porovnateľné nehnuteľnosti a ešte pracnejšie sa oceňovali, tobôž nie na úrovni znaleckého\ndokazovania. Žalobca preukazoval obvyklosť nájomného predložením I.) faktúry vystavenej nájomcovi\nužívajúcemu predmetný priestor bezprostredne pred žalovanou – za obdobie 12/2022 vo výške 622,99\neura, pričom aj svedok p. B. potvrdil, že predmetná úroveň nájomného bola pre tento priestor aplikovaná\ndlhodobo, a v takej výške aj zo strany nájomcu (F. G., resp. jej podnájomcu G. H.) riadne akceptovaná\na II.) výškou nájomného riadne dohodnutého so žalovanou. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne\nodôvodnenie, prečo by nebolo možné použiť ako dôkaz k zisťovaniu výšky bezdôvodného obohatenia\naj dôkazy, ktoré sa týkajú priamo predmetnej veci, resp. prečo k preukazovaniu výšky bezdôvodného\nobohatenia by boli jedinými prípustnými dôkazmi také, ktoré sa viažu výlučne na nehnuteľnosti iné, než\nje samotná dotknutá vec.\n2.13. K odôvodneniu uvedenému v bude 80. rozsudku, že súd prvej inštancie identifikoval zo strany\nžalobcu podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a to vo\nvzťahu k tvrdeniam týkajúcich sa eventuálneho priznania žalovanej sumy titulom nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, žalobca má za to, že sa nejednalo o zmenu/doplnenie rozhodujúcich\nskutočností, ktoré by nevyplývali už zo žaloby. V žalobe žalobca zmienil aj skutočnosť, že žalovaná\nmu zaslala list, ktorý ona považovala za platnú a účinnú výpoveď, pričom však žalobca mal za to, že\ntento list nie je možné považovať za platný a účinný úkon výpovede. Zároveň žalobca poukázal na\nto, že žalovaná predmet nájmu neodovzdala, ale pokračuje v užívaní. Pokiaľ by súd prvej inštancie\nvyriešil právnu otázku (ne)skončenia nájomného vzťahu k určitému dátumu, následne by podľa výsledku\nodpovede na túto právnu otázku pristúpil k posúdeniu skutkového tvrdenia o tom, že žalovaná aj ku dňu\npodania žaloby priestor neodovzdala, ale ho užívala, pritom bez platenia. Podstata skutkových tvrdení,\nna základe ktorých by v prípade záveru o platnosti výpovede bolo možné posudzovať uplatnený nárok\nako požiadavku na vydanie bezdôvodného obohatenia, v žalobe obsiahnutá bola, teda nejde o zmenu\nalebo doplnenie podstatných skutkových tvrdení, nanajvýš išlo o spresnenie detailov. Aj v prípade, ak by\nskutočne malo ísť o zmenu žaloby, súd v dôsledku nesprávnej aplikácie § 294 CSP odňal žalobcovi právo\nna realizáciu procesných práv, pretože nejde o spor, kde by mala žalovaná postavenie slabšej strany.\n2.14. V závere žalobca namietal nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia a nedostatky týkajúce\nsa procesu hodnotenia dôkazov. Konkrétne vytýkal súdu prvej inštancie nepresvedčivosť hodnotenia\ndôkazov, jednostranné a izolované hodnotenie dôkazov (hodnotenie svedeckej výpovede p. E. ako\núdajného experta, pritom však len výberom niektorých čiastkových tvrdení z jeho výpovede; údajný\nstatus žalovanej ako „slabšej strany“ za súčasného ignorovania výslovne preukázanej vôle prenajať si\npredmet nájmu ako prevádzku na podnikateľský účel). Pokiaľ ide o obsah nájomnej zmluvy a ďalšie\ndôkazy týkajúce sa potreby rekonštrukcie a úprav predmetného priestoru, ktorý si žalovaná ako nájomca\nchcela a mala prispôsobiť vlastným potrebám a predstavám, a pokiaľ ide o údajné nesplnenie si\npovinnosti žalobcu ako prenajímateľa vo vzťahu k vykonaniu prác, ktoré mal na seba prevziať, že\nv priebehu celého konania opakovane zdôrazňoval logickú, materiálovú a technologickú nadväznosť,\npostupnosť prác, kedy poukazoval na to, že k tomu, aby prenajímateľ vôbec mohol pristúpiť k realizácii,\nbola potrebná i) jednak riadna súčinnosť žalovanej ako nájomcu v podobe predloženia konkrétnych\npožiadaviek – projektu, špecifikácie prevádzky (vizuál, požiadavky na rozmiestnenie technických prvkov\n– aj pokiaľ ide o vykurovanie), čo nikdy nepredložila a zároveň aj ii) zrealizovanie prác, ktoré mala\nvykonať žalovaná, keďže táto mala vykonávať o. i. práve aj stavebné úpravy, teda predpokladom\nna realizáciu prác žalobcu bola realizácia prác žalovanou, v dôsledku čoho mu nemožno ako\nprenajímateľovi vytýkať nesplnenie povinností, najmä ak k uvedenému prispela aj žalovaná. V tejto\nsúvislosti poukázal na svedeckú výpoveď p. E., ktorý potvrdil, že „Svietidlá a konečné dokončovanie\n\nby prichádzalo do úvahy až po murárskych prácach za predpokladu, že je hotová voda a kúrenie.“,\npričom bolo preukázané, že vodu, murárske práce, svietidlá mala realizovať žalovaná, ktorá ich\nnedokončila. Ďalej poukázal na to, že stav priestorov, ktoré žalovaná do užívania prevzala pri začatí\nnájmu, nie je stavom, aký vyplýva z fotografií zo dňa 23.11.2023, ale práve výsledkom užívania priestorov\nsamotnou žalovanou. Súd prvej inštancie teda neprezentoval hodnotiace stanovisko k podstatnému\ndôkazu a nevysporiadal sa s pre vec práve zásadnými skutočnosťami – tvrdeniami o podmienenosti\na následnosti úkonov žalobcu voči úkonom žalovanej, ktoré pritom žalobca v konaní prezentoval od\nsamotného začiatku a žalobcovi pripisoval na ťarchu aj skutočnosti, za ktoré nezodpovedal, ale išlo\no výsledky činnosti žalovanej.\n3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.\n4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,\nktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a\nrozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie\npodľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia\npodmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, hoci bolo\npodané čiastočne dôvodne, ale dôvody, pre ktoré odvolací súd považoval odvolanie za dôvodné, neboli\nspôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, a preto napadnutý rozsudok vo veci\nsamej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal neuhradeného nájomného za obdobie\njúl 2023 až december 2023 v celkovej výške 2.160,-- eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca ako\nprenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzatvorili dňa 16.12.2022 zmluvu o nájme a podnájme nebytových\npriestorov na dobu určitú od 01.01.2023 do 31.12.2026 a predmetom nájmu boli nebytové priestory\nvo vlastníctve žalobcu, ktoré si žalovaná prenajala za účelom prevádzkovania kaderníctva a holičstva,\npričom v čase uzatvorenia zmluvy nemala živnostenské oprávnenie. Listom zo dňa 27.06.2023 dala\nžalovaná z nájmu výpoveď, ktorú žalobca považoval za neplatnú, a preto si voči žalovanej uplatňoval\nnárok na nezaplatené nájomné. Žalobca uviedol, že žalovaná ku dňu podania žaloby predmetný\nnebytový priestor žalobcovi neodovzdala, teda je v jej dispozícii a užívaní.\n7. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nkonania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou\nako vzťah spotrebiteľský, pretože žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej\na obchodnej činnosti. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že\nvýpoveď žalovanej z nájmu bola platná a nájomný vzťah skočil uplynutím 3. mesačnej výpovednej doby,\nktorá začala plynúť mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, t. j. k zániku\nnájomného vzťahu došlo k 30.09.2023. Súd mal tiež preukázané, že žalovaná žalobcovi uhradila\ncelkovo sumu 3.120,-- eur pozostávajúcu zo zálohovej platby a nájomného. Žalobca mal zálohovú platbu\nzapočítať v zmysle nájomnej zmluvy na posledné dva mesiace, a preto žalovanej nevznikol žiadny\nnedoplatok na nájomnom. Keďže nájom zanikol k 30.09.2023, žalobca nemal podľa názoru súdu si voči\nžalovanej uplatňovať nájom za obdobie október 2023 až december 2023, a preto súd žalobu zamietol.\n8. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok je prekvapivým rozhodnutím, pretože o posúdení\npredmetnej veci ako spotrebiteľskej sa dozvedel až z rozsudku, pretože súd tak neurobil v rámci\npredbežného právneho posúdenia odvolací súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.\n9. Účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a jeho\npredbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 CSP je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie\nsporového konania vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Svoju povinnosť splní\nsúd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní. Obligatórne\nurčenie sporových a nesporových skutkových tvrdení, vymedzenie predmetu dokazovania a vyslovenie\npredbežného právneho názoru na vec má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán\nkontradiktórnosti sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených\núkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany\n\nza jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancií konanie skutkov ich tvrdení a\ndôkazných návrhov. Inak povedané, ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden\npriamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej civilný sporový poriadok\npriznáva. Porušenie § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje strany sporu, napríklad práve\nzúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,\npráve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a podobne. Striktné nedodržanie postupu podľa §\n181 ods. 2 CSP zo strany súdu tak samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou\nvadou konania zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. (uznesenie ÚS SR z 24. novembra\n2022, sp. zn. I. ÚS 643/2022).\n10. Cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré\nsú podľa posúdenia súdu sporné a viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať\nrozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľ zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali\nzbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným\nskutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie\nuvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (7Cdo/111/2020,\n1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020).\n11. V zásade platí, že postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP je pre strany sporu aj ich zástupcov\nna základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz\nna zodpovednosť strany aj za vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie skutkových\ntvrdení a dôkazných návrhov. To, že strana sporu predpokladá iné meritórne rozhodnutie ju nezbavuje\npovinnosti predložiť všetky potrebné dôkazy na preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného\nnároku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, berie\ndo úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania a pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal\nzo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti. Súd pri výkone\nspravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci,\nako ani prípadným vlastným predbežným posúdením (R 60/2021).\n12. Ani v prípade zmeny právneho posúdenia (oproti predbeženému právnemu posúdeniu veci), ktoré\nv konečnom dôsledku je výhradne vecou konajúceho súdu (iura novit curia), nemôže dôjsť k porušeniu\nprocesných práv strany sporu (účastníka konania). Zmena právneho posúdenia súdom prvej inštancie\nv rámci príslušného prvoinštančného konania stranu sporu (účastníka konania) totiž nediskvalifikuje z\nmožnosti uplatňovať svoje procesné práva priznané jej civilným sporovým (mimo sporovým) poriadkom\nv ďalšom konaní pred odvolacím súdom (m. m. IV. ÚS 374/2022, č. 81/2022 Zbierky nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR).\n13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že ak aj súd prvej inštancie v rámci\npredbežného právneho posúdenia neuviedol, že na predmetnú vec bude aplikovať ustanovenia\nspotrebiteľského práva tak hmotného ako aj procesného, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na\nspravodlivý súdny proces, pretože žalobca mal a má možnosť uplatňovať jemu patriace procesné práva\na namietať nesprávne právne posúdenie v konaní pred odvolacím súdom, čo aj využil.\n14. Odvolací súd však považuje námietky odvolateľa ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu za\ndôvodné. V konaní nebolo sporné, že žalobca je podnikateľom a žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy\nnemala živnostenské oprávnenie, avšak zmluvu uzatvárala za účelom užívania prenajatých nebytových\npriestorov na účely prevádzkovania kaderníctva a holičstva. Z rozsudku ESD z 03.07.1997 vo veci\nFrancesco Benincasa proti Dentalkit Srl., C-269/95, ECR 1997, I-03767 vyplýva, že za spotrebiteľa\nnemožno považovať osobu, ktorá síce ešte nezačala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ale\nuskutočňuje právne úkony, ktoré smerujú k začatiu podnikateľskej činnosti (napr. uzatvorí nájomnú\nzmluvu, ktorej predmetom nájmu je kancelária ktorú plánuje použiť na neskoršiu podnikateľskú činnosť).\nPri určovaní toho, či má osoba postavenie spotrebiteľa, je potrebné prihliadať na postavenie danej\nosoby pri uzatváraní konkrétnej zmluvy, so zreteľom na povahu a cieľ tejto zmluvy, a nie na subjektívne\npostavenie tejto osoby. Tá istá osoba môže byť považovaná za spotrebiteľa vo vzťahu k určitým\ntransakciám a zároveň za podnikateľa vo vzťahu k iným. Z toho vyplýva, že len zmluvy uzavreté s cieľom\nuspokojiť individuálne vlastné potreby súkromnej spotreby spadajú pod ustanovenia určené na ochranu\nspotrebiteľa ako strany považovanej za ekonomicky slabšiu. Špecifická ochrana poskytovaná týmito\nustanoveniami nie je dôvodná v prípade zmlúv uzavretých na účely obchodnej alebo profesijnej činnosti,\n\naj keď je táto činnosť plánovaná až do budúcnosti, pretože skutočnosť, že ide o budúcu činnosť, ju\nnijako nezbavuje jej obchodného alebo profesijného charakteru. Prihliadnuc na uvedený výklad, potom\nodvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci s prihliadnutím na účel uzatváranej zmluvy\nnemožno považovať žalovanú za spotrebiteľku, teda v predmetnej veci nejde o spotrebiteľský spor\na nie je daný dôvod na aplikáciu či už hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych ustanovení na ochranu\nspotrebiteľa.\n15. Ďalej sa súd stotožnil aj s námietkou žalobcu, že ak je spotrebiteľ v konaní zastúpený advokátom, tak\nako tomu bolo v prejednávanej veci, stráca postavenie slabšej strany, pretože disponuje kvalifikovanou\nprávnou pomocou a ustanovenie o výnimke z dekoncentrácie konania sa nepoužije (pozri komentár k\n§ 291 CSP), čo však v danej veci nebolo relevantné vzhľadom na vyššie uvedený záver, že žalovaná\nnemá v predmetnej veci postavenie spotrebiteľa.\n16. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec nesprávne aplikoval § 294\nCSP, pretože ak súd prvej inštancie posúdil výpoveď z nájomnej zmluvy ako platnú (pričom žalobca\nzastával názor, že výpoveď žalovanej z nájmu je neplatná), mal posudzovať nárok žalobcu na zaplatenie\nžalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom nejde o zmenu žaloby. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Cdo/58/1999 uverejnený pod číslom 61/2000 ZSP vyslovil, že\n„K tejto námietke žalovaného dovolací súd uviedol, že petit žaloby žalobcu znel na uloženie povinnosti\nžalovanému zaplatiť mu 48 000 Sk s príslušenstvom. Právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre\nsúd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku\npatrí len súdu samému.“. Na základe už uvedeného dovolací súd konštatuje, že skutočnosť, že žalobca\nv žalobe neuviedol uplatnenie si svojho nároku titulom bezdôvodného obohatenia, nie je relevantná,\nnakoľko právne posúdenie, respektíve právna kvalifikácia, v súdnom konaní uplatneného nároku patrí\ndo výlučnej právomoci súdu (uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/25/2022 z 13.09.2022).\n17. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci prekvalifikovanie\nžalovaného zmluvného nároku na bezdôvodné obohatenie je právnym posúdením, ktoré patrí do\nvýlučnej právomoci súdu a nejdená sa o zmenu žaloby, preto pre rozhodnutie vo veci samej nie\nje podstatné, či súd prvej inštancie mal alebo nemal rozhodnúť o prípustnosti žaloby podľa § 142\nCSP. Odvolací súd považuje za nedôvodné tvrdenia súdu, že zo skutkových tvrdení nebolo možné\nidentifikovať, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ide. Žalobca už v žalobe uviedol, že\nvýpoveď žalovanej nepovažuje za platnú, podľa jeho názoru nájomný vzťah aj naďalej trval a žalovaná\npredmetný priestor ku dňu podania žaloby žalobcovi neodovzdala, teda je v jej dispozícii a užívaní.\nOdvolací súd súhlasí s námietkami žalobcu, že takto vymedzené skutkové tvrdenia sú spôsobilé na\nprávne posúdenie súdom prvej inštancie.\n18. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ústna dohoda strán o zmene\nspôsobu vykurovania nebytových priestorov z plynového kúrenia na elektrické inak ako písomne je\nz dôvodu rozporu so zmluvným dojednaním 25. nájomnej zmluvy ako aj § 3 ods. 3 ZoNPNP neplatná\na v tomto smere poukazuje na 69. odôvodnenia rozsudku, v ktorom neplatnosť tohto dojednania\nsúd konštatuje. Keďže dôvody neplatnosti právnych úkonov sú rozmanité, v konaní v ktorom súd\nposudzuje platnosť právneho úkonu na návrh strany sporu, nie je povinný z úradnej moci skúmať všetky\nskutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pri posudzovaní\ndôvodov neplatnosti je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranou sporu\ntvrdené (nedostatok vôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada\nz úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, spôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor zmluvy\nso zákonom a pod.). Súd najmä nie je povinný bez ďalšieho skúmať neplatnosť z dôvodov, ktorých základ\nje na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska dôvodov neplatnosti,\nktoré je súd povinný z úradnej povinnosti vždy skúmať, a to najmä nedostatok formy, neurčitosť,\nspôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozporu zmluvy so zákonom. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 30.07.2024, sp. zn. 5Obdo/35/2023). Nedodržanie formy právneho úkonu spôsobuje neplatnosť\nprávneho úkonu. Aj pri zmene písomných úkonov treba rozlišovať, či písomná forma právneho úkonu\nbola dohodnutá účastníkmi alebo ustanovená zákonom. Nedodržanie písomnej formy ustanovenej\nzákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu – čo bude tiež platiť aj pre neplatnosť\nprávneho úkonu, ktorým dochádza k zmene právneho úkonu. Právny úkon bude teda neplatný zo zákona\na od počiatku. Zákon výslovne predpisuje písomnú formu osobitne pre zmenu alebo zrušenie záväzkov\nvykonaných určitým spôsobom. Na rozdiel od nedodržania zákonom ustanovenej formy právneho\n\núkonu, nedodržanie písomnej formy právneho úkonu dohodnutej účastníkmi, ako aj jej zmeny má za\nnásledok relatívnu neplatnosť právneho úkonu – právny úkon bude platný, pokiaľ sa tejto neplatnosti\nniektorý z účastníkov nedovolá. To však neplatí o zmene a zrušení takéhoto právneho úkonu – a to z\ndôvodu kogentného ustanovenia § 40 ods. 2 OZ, ktorý aj v prípade dohodnutej formy právneho úkonu\nustanovuje na jeho zmenu a zrušenie zákonne povinnú písomnú formu. V danom prípade písomná forma\nprávneho úkonu okrem toho, že vyplývala z dohody zmluvných strán, vyplýva aj priamo zo ZNaPNP, a\npreto bolo potrebné, aby každá prípadná zmena zmluvy bola uskutočnená písomne, pričom nedodržanie\npísomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu tak ako\nsúd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že dohoda zmluvných strán o zmene spôsobu\nvykurovania prenajatých priestorov je pre nedodržanie písomnej formy absolútne neplatným právnym\núkonom, a preto bol žalobca aj naďalej povinný plniť podľa uzatvorenej zmluvy a zabezpečiť plynové\nkúrenie.\n19. Súd prvej inštancie uzavrel, že bol daný dôvod na výpoveď zmluvy podľa § 9 ods. 3 písm. c)\nZNaPNP, pretože prenajímateľ hrubo porušoval svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1 ZNaPNP.\nPrávo vypovedať nájomnú zmluvu nájomcovi nevznikne v prípade porušenia, hoc hrubého, akejkoľvek\ninej povinnosti, stanovenej iným ustanovením ZNaPNP alebo iným právnym predpisom. Prenajímateľovi\nvyplývajú z § 5 ods. 1 ZNaPNP tieto povinnosti: odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave\nspôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie; udržiavať ho v tomto stave na svoje náklady a\nzabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojení.\nV konaní nebolo sporné, že prenajaté priestory si vyžadovali vykonanie úprav na to, aby v nich mohla\nžalovaná podnikať, pričom zmluvné strany sa dohodli na tom kto a aké práce vykoná. Nesporné bolo,\nže podľa zmluvy mal žalobca zabezpečiť v priestoroch plynové kúrenie. Vzhľadom na to, že bola\nvyššie konštatovaná neplatnosť dohody o zmene vykurovania z plynového na elektrické infražiariče,\nsúd nepovažuje v tejto súvislosti za podstatné riešiť otázku, či bola zabezpečená elektrika, resp.\nkto ju mal zabezpečiť. Podstatné pre rozhodnutie vo veci považuje odvolací súd tú skutočnosť, že\nsporové strany sa dohodli, že žalobca zabezpečí plynové kúrenie a túto povinnosť si žalobca nesplnil.\nV konaní bolo preukázané, že žalovaná viackrát žiadala od žalobcu splnenie tejto povinnosti, avšak\nbezúspešne. Vzhľadom k tomu, že v danej veci boli priestory žalovanej odovzdané s tým, že žalobca\ndodatočne zabezpečí plynové kúrenie, ktorú povinnosť si však žalobca nesplnil, ani po výzve žalovanej\nna jej splnenie, odvolací súd dospel k záveru, že po odovzdaní priestorov žalovanej došlo k porušeniu\npovinnosti vyplývajúcej z § 5 ods. 1 ZNaPNP, a to odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave\nspôsobilom na dohovorené užívanie, pretože predpokladom na to, aby žalovaná mohla v priestoroch\nvykonávať svoju podnikateľskú činnosť je bez ďalšej diskusie, vykurovanie priestorov. Vykurovanie\npriestorov žalobca po odovzdaní priestorov nezabezpečil, čím došlo k porušeniu zmluvy a následnej\nnespôsobilosti priestorov na dohovorené užívanie, teda aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie\ndospel k záveru, že žalovaná v konaní preukázala, že bol daný dôvod na výpoveď podľa § 9 ods. 3 písm.\nc) ZoNPNP, teda zo strany žalovanej bola výpoveď daná platne.\n20. Odvolací súd považuje za predčasné skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že elektrika v priestore\nbola stará a v katastrofálnom stave. V tomto smere je odvolací súd toho názoru, že súd v danej veci\nhodnotil dôkazy selektívne, nie jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca dôvodne\nnamietal, že sa súd nevysporiadal so skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.\nVo vzťahu k svedkovi E. žalobca poukázal na skutočnosť, že sa nejdená o znalca, súd neoveril\nodbornosť tohto svedka, pritom sám svedok pripúšťal, že nebol dostatočne skúsený, výpoveď svedka\nbola rozporná, svedok sa vyjadril, že pri skúmaní a hodnotení stavu elektroinštalácie sa v skutočnosti\nnevie kvalifikovane a detailne vyjadriť. Výsluch svedka súd prvej inštancie vyhodnotil nekriticky a bez\nspojenia s inými dôkazmi. V tomto smere žalobca napríklad poukázal, že v prenajatých priestoroch\nelektrika fungovala, keď žalovanou zapojené spotrebiče (reflektor) fungovali. Uvedené skutočnosti však\ns ohľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu nemali pre rozhodnutie vo veci podstatný\nvýznam.\n21. Čo sa týka námietok žalobcu, že ak by aj bola výpoveď žalovanej platná, mal súd prvej inštancie\nposúdiť nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaná prenajaté priestory neodovzdala\na naďalej ich užívala. Odvolací súd poukazuje na záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého skutočnosť,\nže žalovaná doposiaľ disponuje kľúčmi od priestoru, resp. že fotografie priestoru boli zhotovené po\nskončení nájomného vzťahu (23.11.2023), nie je dôkazom užívania tohto priestoru žalovanou. Žalovaná\nvyzvala žalobcu na prevzatie priestoru, no žalobca si priestor ani kľúče od žalovanej neprevzal. Samotná\n\nskutočnosť, že žalovaná kľúče žalobcovi neodovzdala, nemôže byť bez ďalšieho posúdená ako užívanie\nnehnuteľnosti bez právneho dôvodu. S týmito závermi sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca, ktorý tvrdil,\nže žalovaná nebytové priestory neodovzdala a naďalej ich užívala, bol povinný podľa čl. 8 v spojení\ns § 132 ods. 1 CSP podporiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. V tomto smere odvolací súd súhlasí\ns názorom súdu prvej inštancie, že len fotografie vyhotovené po skončení nájomného vzťahu nie sú\ndostatočným dôkazom na preukázanie skutočnosti, či žalovaná nebytové priestory užívala. Žalovaná\nvyzvala žalobcu na prevzatie priestorov, ktorý jej však neposkytol potrebnú súčinnosť a kľúče od\nnebytových priestorov od žalovanej neprevzal. Z uvedených dôvodov súd považuje za správny aj záver\nsúdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal bezdôvodné obohatenie žalovanej, a preto súd prvej\ninštancie správne žalobu žalobcu zamietol a žalovanej nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n22. Z hora uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.\n1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.\n23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia §\n396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá by bola inak v odvolacom konaní\núspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože jej žiadne nevznikli, ani si\nžiadne neuplatnila.\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cn/1/2024", "guid": "02c61dc7-ba5b-4507-8bc0-9f04bd94daed:0a8c095e-9440-4ef4-9ccb-9e5bcfea9b5f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31da3f0b-20c8-4ece-a4b0-7ba91d6c3ad7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.643.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.643.2022.1"}, {"guid": "ussr:9d399780-445e-4985-bf99-ba9664cfe226", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.374.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 374/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.374.2022.1"}, {"guid": "16ff7c51-ca1b-4e8d-a39b-b4c113d30049:ea97da04-9158-4800-af55-d30ef0c7b84c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6721202599.2", "spisova_znacka": "5Obdo/35/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/35/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6721202599.2"}, {"guid": "66a6b3d5-2256-4ac0-9cab-bedfb2bb1bee:dbbd1402-c3cc-4fd1-804e-975a19b74ed8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3608899999.1", "spisova_znacka": "2Obdo/25/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/25/2022 z 13. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3608899999.1"}], "citovane_v": []}