Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/126/2020 z 23. 2. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 23. februára 2021, sp. zn. 25Co/126/2020, ECLI:SK:KSNR:2021:1118202062.2 Krajský súd Nitra | 25Co/126/2020 | ECLI:SK:KSNR:2021:1118202062.2 | 2021-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c74b42a-617b-459a-a2f5-5d5393f3bec2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:1118202062.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/126/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118202062
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:1118202062.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcu: M. J. A. PLUS s.r.o., so sídlom Silvánska
29, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 48 340 383, zastúpeného JUDr. Lucie Kolníkova,
advokátska kancelária s.r.o. , so sídlom Pri Suchom mlyne 6, 811 04 Bratislava- mestská časť Staré
Mesto, IČO: 51 898 276, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy a
výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o
zaplatenie 890 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 21.júla 2020 pod č.k.15C 116/2018-170 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 890 000 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody,
spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zo strany Okresného
úradu Nitra. Uviedol, že dňa 10.04.2015 podala spoločnosť AVALON Consulting, s.r.o. (ďalej ako
Avalon), žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Obchodné centrum Nové Zámky“. Dňa
20.08.2015 bolo Mestom E. Y. vydané stavebné povolenie č. 8684-13/2015/LÁ, voči ktorému podali
účastníci stavebného konania odvolanie. Odvolací orgán - Okresný úrad Nitra, vydal dňa 04.11.2015
rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2015/041952-002, ktorým zrušil rozhodnutie mesta E. Y. a vrátil vec na
nové prejednanie a rozhodnutie. V poradí druhé stavebné povolenie bolo vydané dňa 28.12.2015; voči
nemu podal účastník konania - Ing. A. odvolanie dňa 29.01.2016 a odvolací orgán rozhodnutím zo
dňa 16.03.2016 zrušil stavebné povolenie z 28.12.2015. Avalon podala dňa 24.03.2016 na Generálnu
prokuratúru SR oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu. Jej podnet bol
vedený pod č. Kd 103/16/440. Proti rozhodnutiu o zrušení stavebného konania zo dňa 16.03.2016
bol dňa 16.05.2016 podaný protest prokurátora. Dňa 27.06.2016 vydalo MDVaRR rozhodnutie č.
18017/2016/B625-SV/39560/Pa, ktorým vyhovelo protestu prokurátora zo dňa 16.05.2016 a zrušilo
protestom napadnuté rozhodnutie o zrušení stavebného povolenia zo dňa 16.03.2016 a nariadilo
odvolaciemu orgánu v stavebnom konaní konať a rozhodnúť v súlade so zákonom. Proti tomuto
rozhodnutiu podal rozklad Ing. A.. Minister rozhodnutím zo dňa 12.09.2016 potvrdil rozhodnutie
MVDaRR. Okresný úrad Nitra následne dňa 24.11.2016 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie
Ing. A.ho a potvrdil stavebné povolenie zo dňa 28.12.2015, rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo dňa
16.12.2016. Spoločnosť Avalon mala uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (12.01.2015) so



spoločnosťou ARKON, a.s. (ďalej ako Arkon). Predmetom bol predaj nehnuteľností za dohodnutú kúpnu
cenu 2 050 000 eur bez DPH za predpokladu, že do 31.03.2016 budú kumulatívne splnené 2 podmienky:
existencia právoplatného stavebného povolenia a zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy s BILLA s.r.o.
Dodatkom č. 1 bola lehota predĺžená do 31.05.2016. Spoločnosť Avalon splnila len jednu z podmienok.
Pretože Arkon už nemala záujem o ďalšie predĺženie lehoty, nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a
zmluva o budúcej kúpnej zmluve zanikla. Následne Avalon uzatvorila ako predávajúci dňa 03.05.2017
so spoločnosťou FORESPO REALITY 11 a.s., Bratislava, ako kupujúcim zmluvu o predaji časti podniku.
Predmetom bol prevod vlastníckeho práva k časti podniku a pozemkov, ktoré mali byť predmetom
budúcej kúpnej zmluvy a vzťahovalo sa na ne stavebné povolenie. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu
1 160 000 eur bez DPH. Následne Avalon postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017
pohľadávku na náhradu škody v sume 890 000 eur spoločnosť M.J.A. PLUS, s.r.o., ktorá vznikla v
dôsledku nezákonného rozhodnutia o zrušení stavebného povolenia ako aj nesprávneho úradného
postupu Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „OÚ“), ako rozdiel medzi
kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a kúpnou cenou v zmluve o predaji
podniku s príslušenstvom.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 10.04.2015 podala spoločnosť Avalon ako stavebník
žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „ Obchodné centrum E. Y.“. Pretože žiadosť nebola
úplná, bol stavebník vyzvaný na doplnenie dňa 17.04.2015 . Z uvedeného dôvodu bolo konanie
prerušené; žiadosť bola doplnená dňa 10.06.2015 a 22.06.2015. V poradí prvé stavebné povolenie bolo
vydané dňa 20.08.2015 pod č. 8684-13/2015/195/LÁ; proti nemu bolo podané odvolanie. Na základe
toho OÚ Nitra ako odvolací orgán rozhodnutí OU-NR-OVBP2-2015/041952-002 zo dňa 04.11.2015 zrušil
rozhodnutie stavebného úradu - Mesta E. Y.; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2015. V
poradí druhé stavebné povolenie bolo vydané dňa 28.12.2015 pod č. 8684-27/2015/195/LÁ. Z dôvodu
odvolania p. Ing. A.ho boli účastníci stavebného konania oboznámení s odvolaním upovedomením
zo dňa 01.02.2016 a odvolací orgán - OÚ rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2- 2016/013966-02 zo dňa
16.03.2016 zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. 8684-27/2015/195/LÁ zo dňa 28. 12. 2015 a vec vrátil
stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo
právoplatnosť 05.04.2016.
Avalon podal dňa 24.03.2016 na Generálnu prokuratúru SR oznámenie o skutočnostiach
nasvedčujúcich spáchanie trestného činu; podnet bol vedený pod č. Kd 103/16/440 a bol postúpený na
Krajskú prokuratúru v Nitre. Prokurátor v Nitre oboznámil Avalon listom zo dňa 18.05.2016 o spôsobe
vybavenia podnetu zo dňa 24.03.2016 v znení jeho doplnenia do zápisnice zo dňa 22.04.2016 a
písomného doplnenia zo dňa 05.05.2016. Skonštatoval, že je dôvodný. Podal proti nemu protest sp. zn.
KD 103/16/4400-12 zo dňa 16.05.2016, ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť OÚ. Mal za to, že
rozhodnutie OÚ je nedostatočné a nezodpovedá zákonu. Žiadny z projektantov nepodal odvolanie, teda
bez riadneho odôvodnenia správny orgán zrušil inak náležite odôvodnené prvostupňové odvolanie.
Rozhodnutím MDVaRR SR zo dňa 27.06.206, č. 18017/2016/B625-SV/39560/Pa, bolo vyhovené
protestu prokurátora potom, čo mu sám OÚ nevyhovel a predložil mu ho listom zo dňa 07.06.2016 na
rozhodnutie; tj. zrušilo sa citované právoplatné rozhodnutie OÚ. Proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad
p. A., preto o ňom musel rozhodovať minister MDVaRR SR. Rozhodnutím ministra dopravy a výstavby
SR č. 123/2016 (č. k. 24521/2016/D220-SLP/62535-M) zo dňa 17.10.2016 bolo rozhodnutie MDVaRR
SR potvrdené. OÚ na základe právneho názoru ministerstva vyslovenom v rozhodnutí č. 18017/2016/
B625-SV/39560/Pa vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/013966-006 zo dňa 24.11.2016, ktorým
potvrdil stavebné povolenie Mestského úradu E. Y. č. 8684-27/2015/195/LÁ zo dňa 28.12.2015.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2016.
Spoločnosť Avalon uzatvorila dňa 12.01.2015 zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy podľa § 289 a nasl.
Obchodného zákonníka ako budúci predávajúci so spoločnosťou ARKON, a.s, ako budúcim kupujúcim.
Predmetom tejto zmluvy boli pozemky parc. reg. „C“, nachádzajúce sa v kat. úz. E. Y., evidované na
LV č. XX XXX a kúpna cena bola dohodnutá sumou 2 050 000 eur bez DPH. Podľa zmluvy výzvu
na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy bola oprávnená vykonať ktorákoľvek zmluvná strana, prípade,
ak sú najneskôr do 31.03.2016 (vrátane) splnené podmienky: a) existencia právoplatného stavebného
povolenia na výstavbu RB, a zároveň b) existencia zmluvy o budúcej nájomnej zmluve so spoločnosťou
BILLA s.r.o. V prípade, ak podmienky nie sú splnené v termíne najneskôr do 31.03.2016 (vrátane) a to
z akéhokoľvek dôvodu, právo na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy zaniká (čl. II. zmluvy). Z dôvodu, že
obe podmienky neboli splnené v pôvodne dohodnutej lehote (čl. 1 bod 1.2 dodatku), došlo k uzatvoreniu
dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 31.03.2016, kde sa zmluvné strany dohodli, že lehota na uplatnenie výzvy
na uzavretie kúpnej zmluvy sa predlžuje na 31.05.2016.



Zmluvou o predaji časti podniku, uzatvorenej medzi Avalon ako predávajúcim a FORESPO REALITY
11 a.s., ako kupujúcim dňa 03.05.2017, došlo k predaju podniku. V časti C zmluvy bol vymedzený
pod bodom VII. dlhodobý hmotný majetok, v rámci ktorého boli uvedené práve pozemky, evidované
na LV č. XXXXX pre k. ú. E. Y.. Súčasťou podniku boli aj práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej
zmluvy č. ZV/368/2015 zo dňa 18.08.2015 a zo zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena
č. ZVB/438/22015 zo dňa 03.11.2015 ako aj práva a povinnosti z rozhodnutí, medzi ktorými sú uvedené
územné rozhodnutie ako aj stavebné povolenia zo dňa 20.8.2015 a 28.12.2016 (bod 7.1 až 7.4 zmluvy).
V časti XIII. sú evidované záväzky zo zmlúv, ktoré tvoria prílohu 1 a 2 zmluvy. Cena za predaj podniku
predstavovala sumu 1 160 000 eur bez DPH.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017 došlo zo strany Avalon ako postupcu k postúpeniu
pohľadávky vo výške 890 000 eur ako rozdielu medzi kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o budúcej
kúpnej zmluve a kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o predaji časti podniku spolu s príslušenstvom, na
postupníka - žalobcu. Odplata za postúpenie pohľadávky a jej splatnosť mala byť uvedená v dohode o
odplate, uzatvorenej súbežne s touto zmluvou. Predmetnú zmluvu podpisoval tak za postupcu ako aj za
postupníka Ing. X., ktorý bol označený ako konateľ Avalon ako aj M.J.A. PLUS s.r.o.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Avalon vyplýva, že k jej zrušeniu došlo dňa 22.06.2017 na
základe rozhodnutia orgánu spoločnosti o jej zrušení, išlo o dobrovoľný výmaz a právnym nástupcom
sa stala od 15.07.2017 spoločnosť MERGER s.r.o., Karpatské námestie 10, Bratislava.

1.3.Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia§ 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej ako
zák. č. 514/2003 Z. z.,§ 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.,§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., § 17 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z., § 289 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka , § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, a
uviedol, , že podmienka vecnej legitimácie, tak na strane žalobcu a žalovanej, je splnená; táto skutočnosť
medzi stranami sporu nebola ani sporná. Žalobcovi bola zo strany Avalon postúpená pohľadávka, ktorá
je predmetom tohto sporu. Žalobca postupoval podľa ustanovení zákona č. 513/2004 Z. z., keď najskôr
podal žiadosť o predbežné prorokovanie nároku žalovanej. Tento jeho žiadosť zamietol, na základe čoho
uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 890 000 eur cestou súdu.

1.4. Po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu
zamietol. Uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
je možné uplatniť za splnenia podmienok, ktoré sa považujú za kumulatívne. Vyžaduje sa existencia
nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu
štátnej správy a škodou. Preto skúmal, či sú splnené takto všetky vymedzené podmienky. Uviedol , že
na základe toho, že rozhodnutie OÚ z 16.03.2016 bolo zrušené z dôvodu protestu prokurátora, vydal OÚ
dňa 24.11.2016 rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/013966-006, ktorým zamietol odvolanie Ing. A.ho a
potvrdil stavebné povolenie Mestského úradu E. Y. č. 8684-27/2015/195/LÁ zo dňa 28.12.2015. OÚ tak
postupoval v súlade so zákonom a rešpektoval právny názor prokurátora a ministerstva. Z uvedeného
dôvodu dospel k záveru, že v tomto prípade rozhodnutie OÚ č. OU-NR-OVBP2- 2016/013966-02 z
16.03.2016 bolo nezákonné, keďže bola konštatovaná jeho nezákonnosť.

1.5.Žalobca si uplatňoval ušlý zisk, predstavujúci rozdiel medzi cenou dohodnutou v zmluve o budúcej
zmluve a cenou, dohodnutou v zmluve o predaji časti podniku. Išlo o sumu 890 000 eur, vypočítanú
ako rozdiel medzi 2 050 000 eur a 1 160 000 eur. Samotný zákon č. 514/2003 Z. z.
bližšie nekonkretizuje pojem škoda a ani jej rozsah, preto sa aplikuje všeobecná úprava Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca si ušlý zisk uplatňoval ako rozdiel
v kúpnych cenách z dvoch zmlúv - zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zmluve o predaji časti podniku.
Ide o rozdielne typy zmlúv. Rozdiel medzi zmluvou o predaji podniku a kúpnou zmluvou spočíva najmä
v predmete predaja. S poukazom na samotný obsah oboch zmlúv je zrejmé, že predmetom zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve mali byť výlučne nehnuteľnosti, evidované na LV č. XX XXX,. k. ú. E. Y., s
tým, že predmet prevodu nebol zaťažený žiadnymi vecnými právami, vecnými alebo akýmikoľvek inými
právami tretích osôb a ani neexistovala žiadna zmluva alebo dohoda a ani nebol daný návrh na uzavretie
takej zmluvy alebo dohody, na základe ktorej by mohla vecná ťarcha alebo vecné či iné právo tretej
osoby vzniknúť. Predmetom zmluvy o predaji časti podniku boli podľa jej obsahu okrem už spomínaných
nehnuteľností aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy č. ZV/268/2015 zo dňa 18.08.2015, uzatvorenej
s Mestom E. Y. ako prenajímateľom, ako aj zo zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena
č. ZVB/438/201 zo dňa 03.11.2015 s Mestom E. Y.. Okrem toho aj v časti E, čl. XIII., bolo uvedené,
že súčasťou podniku sú záväzky vyplývajúce zo zmlúv, ktoré tvoria prílohu 1 a 2 zmluvy. Vzhľadom na



to, že išlo o rôznorodé typy zmlúv, nepovažoval výpočet uplatňovaného „ušlého zisku“ za relevantný a
dôvodný. Na základe toho nemal dostatočným spôsobom preukázané, že suma 890 000 eur by mala
predstavovať ušlý zisk žalobcu. Tieto záväzky neboli a ani nemohli byť predmetom zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve. á Žalovaná spochybňovala vznik škody na strane žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Ďalej uviedol, že je zvláštne, prečo žalobca uplatňoval sumu 890 000 eur, keď kúpne ceny v
zmluvách boli uvedené bez DPH. Spolu s DPH by predstavovali iné sumy; pri kúpnej zmluvy by malo ísť
o sumu 2 460 000 eur a pri zmluve o predaji podniku sumu 1 392 000 eur, tj. rozdiel predstavuje sumu 1
068 000 eur vrátane DPH. V zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017 nie je vôbec uvedené,
či ide o sumu bez DPH alebo vrátane DPH. V bodoch 1.1.14 a 1.1.15 zmluva o postúpení pohľadávky
odkazuje na zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a predaji časti podniku, kde uvádza inak kúpne ceny s
poznámkou bez DPH. Z dôvodu toho by malo ísť o konečnú sumu aj vrátane DPH.

1.6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ďalšou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody je
preukázanie príčinnej súvislosti. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že Avalon podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia dňa 10.04.2015, tri mesiace
po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (12.01.2015). Po podaní žiadosti bolo stavebné konanie
z dôvodov na strane stavebníka prerušené. Svoju žiadosť doplnil a stavebný úrad vydal dňa 20.08.2015
stavebné povolenie. Voči nemu bolo podané účastníkmi konanie odvolanie. OÚ ako odvolací orgán
stavebné povolenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Druhé v poradí bolo vydané stavebné povolenie dňa
28.12.2015 a do tohto dňa samotný žalobca považoval správne konanie za zákonné. Samotný žalobca
prispel k tomu, že k vydaniu stavebného povolenia nadobudnutého právoplatnosť dňa 16.12.2016,
došlo až dňa 28.12.2015. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami nesporné,
že jeho žiadosť nebola kompletná. Boli tu ďalšie skutočnosti, pre ktoré musel správny orgán pôvodné
prvé rozhodnutie zrušiť. Pretože aj voči druhému v poradí stavebnému povoleniu bolo podané zo
strany účastníka stavebného konania (p. A.) odvolanie, považoval aj po vydaní stavebného povolenia
zo dňa 28.12.2015 konanie správnych orgánov za zákonné. Rozhodnutie OÚ z 16.03.2016 nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.04.2016. Z toho vyplýva, že bez rozdielu toho, či by už týmto rozhodnutím
bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 28.12.2016 (čo sa ale nestalo), nadobudlo by
právoplatnosť stavebné povolenie až dňa 05.04.2016, tj. už po dátume, ktorý bol uvedený v zmluve
o budúcej kúpnej zmluve ako termín, do ktorého bolo potrebné splniť v nej vymedzené podmienky
(právoplatnosť stavebného povolenia a existenciu zmluvy o budúcej nájomnej zmluve). Spoločnosť
Avalon tým, že dňa 24.03.2016 podala podnet na konanie na prokuratúru, musela mať vedomosť o
tom, že nie je z jej strany reálne, aby do 31.03.2016, splnila podmienky zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. Dňa 31.03.2016 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve a lehota na
jej uzatvorenie sa predĺžila do 31.05.2016. Podľa § 35 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre,
prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na
vybavenie. Žalobca preto musel mať vedomosť, resp. mal ju mať (v tomto prípade tiež platí zásada,
že neznalosť zákona neospravedlňuje), že je nereálne, aby do 31.05.2016 bolo stavebné povolenie
právoplatné. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Avalon svoj podnet dopĺňal 2x . Protest
podal prokurátor dňa 16.05.2016 na OÚ s tým, aby o ňom rozhodol správny orgán do 30 dní. To
znamená, že ak by mu aj OÚ vyhovel (čo ale neurobil a listom zo dňa 07.06.2016 postúpil vec v súlade
s vtedy platným § 69 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na rozhodnutie nadriadenému
správnemu orgánu - MDVaRR SR), nebolo by existovalo do 31.05.2016 právoplatné stavebné povolenie,
pretože OÚ mal o proteste rozhodnúť do 16.06.2016. Zo strany Avalon išlo o slobodné rozhodnutie, keď
uzatvoril dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 12.01.2015. Tvrdenia, že záujemca - Arkon nechcel predlžovať
lehotu na dlhý čas, pre uplatnenie predmetného nároku na náhradu škody, neobstoja. Žalobca nevedel
preukázať, za akých podmienok došlo k predĺženiu pôvodnej lehoty. Avalon vedel podľa žalobcu o
tom, že bol problém so stavebným povolením. V závere súd prvej inštancie konštatoval, že stavebné
konanie je pomerne rozsiahle konanie. Išlo o stavbu obchodného centra, kde vystupovalo pomerne dosť
účastníkov, využili svoje oprávnenie a voči vydaným rozhodnutiam podali odvolania. Práve preto bolo
nevyhnutné o odvolaniach rozhodnúť. Stavebník nemohol predpokladať, v akých lehotách a s akým
výsledkom bude predmetné stavebné konanie ukončené a či vôbec dôjde k jeho vydaniu . Preto dospel k
záveru, že zmluvné vzťahy Avalon súviseli výlučne s jeho podnikateľskou aktivitou ako podnikateľského
subjektu. Musí niesť určitú mieru podnikateľského rizika, ktorá je s touto činnosťou spojená. Pred svojou
podnikateľskou činnosťou musel zvážiť možné následky a riziká, a to či už finančné alebo časové a k
tomu prispôsobiť aj svoje aktivity. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a vzniknutou škodou. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.



1.7. O trovách konania rozhodol § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako
CSP) ,§ 262 ods. 1, ods. 2 CSP a žalovanej v konaní v celom rozsahu úspešnej priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. Strany sporu v priebehu konania
nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne
postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanej nepriznať.

2.1.Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil skutočnosťami:
. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP];
. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365
ods. 1 písm. f) CSP];
. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP].
Odvolacie dôvody - existujúce skutkové a právne vady meritórneho rozhodnutia súdu 1. inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, majú za následok nesprávnosť a nezákonnosť odvolaním napadnutého
rozsudku.
Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, pretože jeho námietky poukazujú na dlhodobé
porušovanie zákona zo strany žalovanej. Správne posúdiť platnosť/neplatnosť napádaného rozhodnutia
je možné len v nadväznosti na skutočnosti týkajúce sa obdobia od 10.04.2015 do 16.12.2016 (kedy
nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie zo dňa 28.12.2015), pretože uvedené skutočnosti spolu
skutkovo a právne súvisia. a pri posudzovaní predmetného skutkového Je nevyhnutné aby sa odvolací
súd nemu sa počas správneho konania nepostupovalo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona,
v dôsledku čoho bol ukrátený na svojich právach. V snahe riešiť vzniknutú situáciu zmiernou cestou,
komunikoval aktívne . Vyvinul maximálne úsilie pre čo najrýchlejší postup v stavebnom konaní v súlade
s ustanoveniami príslušných právnych predpisov.

2.2. V ďalšej časti sa nestotožnil s dôvodmi rozhodnutia týkajúcej sa skutočnosti v posudzovaní
zmluvy o predaji podniku a kúpnej zmluvy. Za rozhodujúcu považoval nespochybiteľnú skutočnosť ,že
12.01.2015 spoločnosť AVALON ako budúci predávajúci uzatvorila so spoločnosťou ARKON, a.s.
Zmluvu o budúcej zmluve. Uzatvorenie kúpnej zmluvy podmienili zmluvné strany dvoma kumulatívne
splniteľnými podmienkami, a to:
. existencia právoplatného stavebného povolenia a
. existencia zmluvy o budúcej nájomnej zmluve so spoločnosťou BILLA s.r.o. .
AVALON postupoval v rámci zásad bežného obchodného styku, keď so spoločnosťou ARKON, a.s.
vyjednával podmienky týkajúce sa budúceho predaja. Je v súlade so zásadami logického myslenia,
že aj zo strany budúceho kupujúceho boli určené podmienky za predpokladu ktorých mal záujem
v budúcnosti pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a požadoval ich garantovanie. Konštatovanie
neunesenia dôkazného bremena na jeho strane ohľadom vzniku škody iba obmedzením argumentácie
na odlišné zmluvné typy je v danom prípade právne irelevantnou skutočnosťou, neprihliadajúcou na
jedinečnosť daného prípadu. Riadnym spôsobom sa mu podarilo uniesť dôkazné bremeno ohľadom
vzniknutej škody vo forme ušlého zisku. Jeho spochybňovanie ako aj spochybnenie výšky škody v rámci
odôvodnenia súdu I. stupňa považoval v celom rozsahu za nedôvodné a zavádzajúce.
Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra 2009,nálezu
III. ÚS 119/03-30 na ktorých založil odvolací dôvod nedostatkov dôvodov rozhodnutia nestotožniac sa
s dôvodmi rozhodnutia , pretože súd prvej inštancie argumenoval skutočnosťou, že k podpisu zmluvy o
budúcej zmluve došlo ešte pred samotným podaním žiadosti o stavebné povolenie. Uvedenú skutočnosť
považoval za právne irelevantnú nakoľko je zrejmé, že spoločnosť AVALON uvažovala v rámci bežného
obchodného styku, keď sa zaujímala o svoje obchodné aktivity počas celého procesu výstavby, ešte
pred podaním samotnej žiadosti. Takéto správania nie je v obchodných vzťahoch vôbec netypické. Je
štandardné uzatvárať jednotlivé záväzky s cieľom realizovať ich v budúcnosti a svoje podnikateľské
aktivity plánovať plynulo, počas celého procesu, aby bolo možné jednotlivé kroky vykonávať v časovej
následnosti.
Vyvinul svojim aktívnym prístupom maximálne úsilie pre dodržanie všetkých zákonných podmienok.
Svoje požiadavky ohľadom zmluvných partnerov nastavoval s prihliadnutím na lehoty stanovované
právnymi predpismi. Napriek tomu, že zo strany samotného správneho orgánu sa stretával s neochotou
a komplikáciami v rámci vzájomnej komunikácie počas celého priebehu stavebného konania, si



zodpovedne plnil všetky povinnosti vyplývajúce mu tak zo zákonných ustanovení, ako aj z požiadaviek
správneho orgánu.
Spoločnosť AVALON v rámci udržania nastavených zmluvných vzťahov rokovala s protistranou a snažila
sa o čo najdlhšie možné predĺženie lehoty. Protistrana už o jej predĺženie nemala záujem, pretože sa
nedarilo v stavebnom konaní dosiahnuť jednu zo zmluvných podmienok, a to iba z dôvodu pochybenia
na strane správneho orgánu.
Podávanie následných podnetov na prokuratúru bol jediný možný spôsob ako zvrátiť nezákonný stav
zo strany správneho orgánu. Nešlo o štandardný postup v rámci stavebného konania. Pokiaľ by boli
zo strany správneho orgánu dodržané všetky ustanovenia príslušných, v tej dobe platných právnych
predpisov, je nepochybné, že podmienka ohľadom existencie právoplatného stavebného povolenia (a
to aj v nadväznosti na podpísanie dodatku o predĺžení lehoty) stanovená v zmluve o budúcej zmluve by
bola splnená. Následne by došlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy. Tvrdenie ohľadom preukázania,
resp. nepreukázania príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou je v
danom prípade zo strany súdu pochybením vyplývajúcim z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
závere odvolania zhrnul dôvody odvolania a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa -
Rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 15C/116/2018 - 170 zo dňa 21.07.2020 ako vecne nesprávny
a vec vrátil na nové konanie na súd I. stupňa.

3. Žalovaná podala písomné vyjadrenie k odvolaniu. Uviedla, že procesný postup súdu bol počas celého
konania zákonný. K namietanému zdôvodneniu rozsudku v bode 28 uviedla, že rozhodnutie žalobcu
o zavretí zmluvy so spoločnosťou AKRON bolo výlučne jeho obchodným rozhodnutím. Dojednanie
obchodných podmienok predstavuje obchodné riziko, za ktoré nesie zodpovednosť výlučne žalobca.
Zmluvu o budúcej zmluve uzavrel 12.01.2015. Žiadosť o stavebné povolenie podal 10.04.2015.
Stavebné konanie bolo prerušené od 14.04.2015 do 22.06.2015 z dôvodu neúplnej žiadosti. Nie je
preukázaná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím príslušného správneho orgánu a škodou. Inštitút
náhrady škody nemá byť prostriedkom získania zväčšenia majetku žiadateľa o náhradu škody, ale má
vyvážiť ujmu, ktorá žiadateľovi o náhradu škody skutočne vznikla.
Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím. Podstatnou a bezprostrednou príčinou majúcou za následok neuzavretie
zmluvy so spoločnosťou AKRON bolo porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu. Tým je vylúčená priama
príčina vzniku škody. Napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, zopakoval zákonné ustanovenia dôvodov
odvolania a uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, majúce pre vec
rozhodujúci význam.

5. Dňa 17.12.2020 bolo doručené odvolaciemu súdu oznámenie o ukončení zastupovania JUDr.
S. a 12.01.2011 doručené plnomocenstvo JUDr. D., ktorá zároveň doručila podanie označené ako
agrumentačné upresnenie dôvodov odvolania. Odvolací súd na ne s poukazom na ustanovenie § 365
ods.3 CSP neprihliadal.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 ods.1 CSP,§ 380 ods.1 CSP) skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s
verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,219 ods.3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.



Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého
stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7.Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočivajúcu v nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia .
Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom
konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, je
nepreskúmateľné. Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
(nedostatok odôvodnenia) rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania;
nepreskúmateľnosť bola považovaná za vlastnosť rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv.
iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, prijaté na rokovaní občianskoprávneho
kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.
S poukazom na citované stanovisko len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (teraz §
420 písm. f/ C.s.p.), a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má
také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia
k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty
môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov
(pozri X. proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny
systém“, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri S. proti Rusku, sťažnosť č. 8269/02, Z. proti Rusku,
sťažnosť č. 13151/04, J. proti Rusku, sťažnosť č. 2202/05, P. proti Rusku, sťažnosť č. 28730/03).
Uvedené stanoviská NS SR sú aplikovateľné na odvolacie konanie.

V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP ,je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma
účastníkovi možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho právo na
spravodlivý súdny proces ,pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

8.Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Vychádzajúc z odôvodnenia
rozhodnutia možno jednoznačne konštatovať, že obsahuje vyjadrenia strán sporu, skutkové zistenia,
právne normy aplikované súdom prvej inštancie, vyhodnotenie skutkového stavu a jeho podriadenie
pod citované zákonné ustanovenia. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument zo
strany sporových strán konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,



ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr.
rozsudok M. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok G. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I), tiež K. de G. v. Holandsko, sťažnosť č. 16034/90, rozsudok z 19. apríla 1994, X.
J. c. Španielsko, sťažnosť č. 18390/91, rozsudok z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, G.
I. c. Španielsko, sťažnosť č. 18064/91, rozsudok z 9. decembra 1994, séria A, č. 303).

9. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania žalobcu. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie rozhodol na prvom pojednávaní. V tejto časti je jeho námietka nezrozumiteľná, pretože
neuviedol žiaden dôvod brániaci súdu prvej inštancie rozhodnúť na prvom pojednávaní. Strany sporu
podali vyjadrenia k žalobe a vzájomné vyjadrenia. Pojednávania sa nezúčastnili, zúčastnili sa ich len ich
právni zástupcovia. Nemali pripomienky k oboznámeným dôkazom a nenavrhli žiadne dokazovanie. Súd
prvej inštancie po dostatočnej príprave na pojednávanie rozhodol v súlade s ustanovením § 157 ods.2
CSP na prvom pojednávaní. Námietka žalobcu je preto nedôvodná a odvolaciemu súdu neozrejmujúca,
čo tým žalobca sledoval.
Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa
vyporiadal so všetkými žalobcom namietanými dôvodmi odvolania. Odvolací súd pri skúmaní postupu
prvostupňového súdu nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť rozhodnutie. Žalobcom
namietaná vada konania spočívajúca v nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia zistená nebola, preto
odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania.

10. Súd prvej inštancie rozhodnutie založil na konštatovaní, že rozhodnutie OÚ č. OU-NR-OVBP2-
2016/013966-02 z 16.03.2016 bolo nezákonné, keďže bola konštatovaná jeho nezákonnosť. Jeho
konštatovanie medzi stranami nebolo sporné, preto sa odvolací súd nemá dôvod ním zaoberať. Sporným
zostala skutočnosť, či medzi nezákonným rozhodnutím a následným neuzavretím kúpnej zmluvy
právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou AEKON vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku.
Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi týmito dvoma skutočnosťami nie je príčinná súvislosť, preto
žalobu zamietol. Odvolací súd sa s jeho názorom v plnom rozsahu stotožnil. Preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

11.Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a škodou zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav(príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím- resp. nesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, ako má byť zisťovaná príčinná súvislosť medzi ujmou
( ako následkom) a skutočnosťou ( ako príčinou) tejto ujmy. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za
škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda ( majetková ujma), za ktorú
je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného ( pokiaľ vznikla) a
konkrétnym konaním škodcu ( ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie
je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti ( porovnaj R 21/1992).V postupnom slede javov je každá príčina
niečím vyvolaná ( sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou
ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom
príčinnej súvislosti je totiž „ priamosť“ pôsobenia na následok, pri ktorej príčina priamo ( bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho
skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama) príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou spája zákon zodpovednosť za škodu( viď rozhodnutie NS SR 7 Cdo 208/2016 zo
17.06.2017.
NS SR v rozhodnutí 6 M Cdo 11/2010 z31.01.2012 konštatoval, že príčinná súvislosť( kauzálny nexus) je
podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie( delkt,
nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede ( nexus =
spojenie, súvislosť, sled), teda protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu



následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej
existencii. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku
a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku
škody môže byť len také konanie ( alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.
Základom je úvaha , či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná
súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná
vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny ne bola nastala.
Rovnaké závery zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí I. ÚS 177/08 konštatujúc, že príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná,. Povinnosť tvrdenia,
bremeno tvrdenia, dôkazná /povinnosť a dôkazné bremeno je nastane sporu, ktorej tvrdenie má byť
preukázané(poškodeného).Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný
a bezprostredný.
Rovnaké závery vyplývajú z rozhodnutí NS SR 5 M Cdo 1/2011 z 29.10.2012, 3 Cdo 32/2007. z

12.Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy ( škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho sa poškodený pri
neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí, dosiahol. Ušlý zisk
teda znamená stratu očakávaného prínosu. Pri jeho posudzovaní nepostačuje len pravdepodobnosť
zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí stanovené naisto, že pri pravidelnom behu
vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu. Mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie
svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo
reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný ( hypotetický) prospech prišiel.
Je nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom období za obvyklých podmienok poškodený
získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku. Ušlý zisk sa neprejavuje
zmenšením majetku poškodeného( úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody, ale stratou očakávaného
prínosu ( výnosu). Nestačí pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené,
že pri pravidelnom behu .vecí ( nebyť škodovej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu ( škodnej udalosti).
Komentár k § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. dodáva, žena preukázanie majetkovej ujmy spravidla
nebude postačovať predloženie zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej mal niekto niekomu poskytnúť
plnenie osobe dotknutej nezákonným rozhodnutím verejného orgánu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

13. Žalobca svoj nárok odvodzoval výlučne z nezákonného rozhodnutia a nenaplnenia zmluvy o budúcej
zmluve, uplatňujúc si nárok na náhradu škody v rozdiele ceny dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve a
následnej kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie v konaní postupoval v zmysle vyššie uvedených kritérií a
vyhodnotil celý priebeh správneho stavebného konania, konania právneho predchodcu žalobcu počas
toho konania a pred ním. Odvolací súd sa plne stotožnil s jeho závermi, že právny predchodca podal
žiadosť o vydanie stavebného povolenia s dlhším časovým obdobím po uzavretí zmluvy o budúcej
zmluve ( 3 mesiace), konanie bolo prerušené pre nedostatky na jeho strane. Svojím konaním prispel k
predĺženiu stavebného konania. Pri takomto prístupe ku stavebnému konaniu nemohol predpokladať a
spoliehať sa na to, že stavebné povolenie bude vydané do lehoty, v ktorej sa zaviazal predložiť budúcemu
kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa podrobne v dôvodoch písomného rozhodnutia
v bode 29 vyporiadal s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil ako odvolacie dôvody. Odvolací súd by len
zopakoval dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie. Základnou otázkou je posúdenie, že žalobcovi ušiel
zisk len preto, že nedodržal podmienky zmluvy o budúcej zmluve ,pretože dohodnutej lehote nemal
stavebné povolenie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že medzi nezákonným rozhodnutím a
vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. Zaoberal sa podstatnými rozdielnymi zmluvami uzavretými
právnym predchodcom žalobcu. Žalobca uzavrel nie kúpnu zmluvu, ale zmluvu o predaji podniku. Okrem
tvrdenia, že nový kupujúci nechcel pristúpiť na pôvodnú cenu, žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akých
dôvodov za tak krátku dobu od uplynutia lehoty v zmluve o budúcej zmluve malo dôjsť k tak podstatnému
zníženie hodnoty nehnuteľnosti o sumu 890 000 eur. Odvolací súd preto stotožniac sa s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 a § 262 CSP tak, že
žalovanému úspešnému v odvolacom konaná priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O



trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vypracovaným vyšším súdnym
úradníkom.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).