Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/35/2020 z 25. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. novembra 2020, sp. zn. 7CoP/35/2020, ECLI:SK:KSNR:2020:4319202956.2 Krajský súd Nitra | 7CoP/35/2020 | ECLI:SK:KSNR:2020:4319202956.2 | 2020-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b7df8e0-858d-49ab-83ee-b8b64f65b7c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4319202956.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/35/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202956
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319202956.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o mal. F. U. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená J. práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Mgr. W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. O. XX, G., v konaní
zastúpená Mgr. Renátou Mészáros, advokátkou so sídlom v Leviciach, Nám. Hrdinov 7-8 a C.. L. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. kpt. L. XX, G., v konaní zastúpený Mgr. Gézom Nagyom, advokátom so sídlom v
Leviciach, P.O.Hviezdoslava 2, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 17P/139/2019-484 zo dňa 26. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa vyživovacej
povinnosti otca, zaostalého výživného, zamietnutia návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom
a trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú F. U., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti matke. Oboch rodičov zaviazal maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletej F. U. sumou 180,- eur mesačne, ktorú mu uložil platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 31.07.2019. Zaostalé výživné pre mal. dieťa za
obdobie od 31.07.2019 do 26.06.2020 vyčíslil na sumu 1385,81 eura s tým, že otca zaviazal zaplatiť
zaostalé výživné v mesačných splátkach po 25,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody
splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh
otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
1.2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom súdu prvej inštancie
doručeným dňa 31.07.2019 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej F. U.. Navrhla,
aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej v
sume 300,- eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 31.07.2016. V
priebehu konania svoj návrh zmenila a navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať výživným na maloleté
dieťa počnúc dňom podania návrhu na súd. Súd prvej inštancie poukázal na to, že otec v písomnom
vyjadrení s návrhom matky v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke a
v časti zastupovania a správy majetku maloletej súhlasil. Bránil sa tým, že nie je v jeho možnostiach
uhrádzať matkou navrhované výživné a navrhol určiť na maloletú výživné v sume 75,- eur mesačne s
tým, že zaostalé výživné mu súd umožní uhradiť v splátkach. Žiadal tiež, aby súd upravil jeho styk s



dieťaťom. Uviedol, že spolužitie s matkou prerušili 24.07.2016. Od podania návrhu na súd prispieva na
výživu maloletej po 75,- eur mesačne, ktoré poukazuje na účet maloletej.
1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods.
1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k
záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa je dôvodne podaný, pretože rodičia dieťaťa spolu nežijú.
Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, otázkou výživného a úpravy styku rodičia, ktorému dieťa
nebude zverené do starostlivosti. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka
ako aj vyjadrenie maloletej F. U. zveril súd prvej inštancie maloletú do osobnej starostlivosti matke.
Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a zárobkových a majetkových pomerov oboch
rodičov určil otcovi výživné vo výške 180,- eur mesačne. Podľa názoru súdu prvej inštancie takto určené
výživné spolu s výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní
svojou osobnou starostlivosťou o maloletú a prídavkami na dieťa sú spôsobilé pokryť odôvodnené
potreby maloletej, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Na strane matky
súd prihliadol k jej zárobkovým a majetkovým pomerom. Skutočnosť, že matka darovacou zmluvou
previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území B. X. na svoju sestru
súd vyhodnotil v súlade s ustanovením § 75 odsek 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa majetkového
prospechu. Na strane otca súd prvej inštancie prihliadol na jeho objektívne nepriaznivý zdravotný stav
a pri určení výživného vychádzal z jeho príjmu, ktorý predstavuje invalidný dôchodok v aktuálnej sume
737,-eur a zohľadnil tiež jeho majetkové pomery. Poukázal na to, že otec je výlučným vlastníkom troch
nehnuteľností, ktoré môže v prípade potreby speňažiť a získať tak prostriedky na úhradu výživného.
Prihliadol aj na príjem otca z predaja motorového vozidla, ktorý mu je vyplácaný pravidelne každý mesiac
v sume 75,-eur a to až do úplného splatenia kúpnej ceny, t.j. do 15.10.2026. Správanie otca v dedičskom
konaní, v ktorom uzavrel dedičskú dohodu, podľa ktorej sa vzdal časti majetkového prospechu, na ktorý
by bol mal zákonný nárok súd prvej inštancie vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu bez
vážneho dôvodu. Rovnako okolnosť, že otec dieťaťa napriek svojej majetkovej a zárobkovej situácii
uzavrel so svojou sestrou v januári a v máji 2019 dve zmluvy o pôžičke, na základe ktorej si požičal
celkovú sumu 52.000,-eur vyhodnotil ako konanie, ktorým otec na seba prebral neprimerané majetkové
riziká so špekulatívnym účelom previesť spoluvlastnícky podiel rodinného domu, ktorý užíva na sestru
s cieľom znížiť rozsah svojho majetku. Považoval za preukázané, že otec jednal a vykonával úkony
smerujúce k zmenšeniu jeho majetku a z uvedeného dôvodu na ne neprihliadal. Vyživovaciu povinnosť
súd určil od 31.07.2019, teda odo dňa začatia konania na súde ( § 77 odsek 1 Zákona o rodine),
pretože nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného aj pred týmto dátumom.
1.4. Pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s dieťaťom súd prvej inštancie zohľadnil vek maloletej, ktorá
má v čase konania 16 rokov, relatívne dlhý čas odkedy dieťa nebolo v žiadnom dlhšom kontakte s otcom
ako aj úplne negativistický postoj dieťaťa k možnosti stretávania sa s otcom, preto návrh otca na
úpravu styku s maloletou zamietol. Poukázal aj na zhodné výpovede rodičov a dieťaťa na pojednávaní,
z ktorých vyplýva, že styk otca s maloletým dieťaťom sa nerealizuje a nie sú spolu v žiadnom kontakte.
Podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní bolo preukázané, že otec má záujem aj snahu maloletú dcéru
kontaktovať a stýkať sa s ňou, avšak bezvýsledne, pretože ona si otcovo telefónne číslo zablokovala, o
žiadny styk s otcom neprejavuje záujem . V tejto súvislosti konštatoval, že po vykonanom dokazovaní
nemal preukázané, že by matka maloletú vo vzťahu k otcovi manipulovala, ovplyvňovala, respektíve
navádzala k negativistickému postoju voči otcovi. Práve naopak bolo preukázané, že to bola práve
matka, ktorá maloletú viedla, k tomu, aby sa s otcom stretávala, odpovedala mu na telefonáty, emailové
alebo textové správy. V danom prípade mal súd preukázané, že nevôľa maloletej k stretávaniu sa s otcom
nie je ani nebola vyvolaná pôsobením matky, ale vychádza z vlastného postoja maloletej k otcovi, ktorý
je vyvolaný samotným správaním otca, ktorý v čase keď styk otca s maloletou prebiehal pravidelne nebol
schopný vytvoriť také podmienky stretávania sa, aby sa maloleté dieťa na stretnutia s otcom tešilo, či už
prostredníctvom spoločného programu alebo aktivít. Zdôraznil, že otec nie schopný priblížiť sa záujmom
maloletej, čo preukázal aj nevhodnými vyjadreniami či už na jej adresu alebo vyjadreniami kritizujúcimi
gymnázium, na ktoré sa túžila dostať. Za nevyhnutné súd prvej inštancie považoval poukázať aj na
skutočnosť, že otec dieťaťa posiela výživné na účet maloletej s poznámkou "veľa šťastia a návrat k
pravdomluvnosti ti želá tvoj otec", čo nesvedčí chápajúcemu prístupu k maloletej s cieľom priblížiť sa k
nej. Na základe týchto zistení prijal záver, že v záujme dieťaťa je návrh otca na úpravu styku zamietnuť.
Vyslovil názor, že nútením maloletej do stretnutí s otcom by bolo za danej situácie kontraproduktívne,
spôsobilé prehĺbiť ešte viac rozvrat ich vzájomného vzťahu.



2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, a to
proti výrokom týkajúcich sa výšky priznaného výživného, zaostalého výživného a zamietnutia jeho
návrhu na úpravu styku s maloletým dieťaťom a navrhol, aby odvolací súd predmetnú vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania otec uviedol, že súd
prvej inštancie mu znemožnil a to nesprávnym procesným postupom, aby uskutočňoval jemu patriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jeho spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe takto vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol tiež, že
matka maloletej počas prebiehajúceho súdneho konania preukázateľne viackrát zavádzala súd, a to aj
v podstatných veciach, dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej. Otec vo svojom odvolaní poukázal
na vyjadrenia matky, ktorá v písomnom podaní uviedla, že otec maloletej na jej výživu neprispieval ani
len jedným eurom, následne priznala, že otec prispieval na jej výživu rôznymi formami. Poukázal na
svoju evidenciu , ktorú preukázal predloženými listinnými dôkazmi (fotokópiami ním uhradených šekov,
účtov maloletej, ako aj mailovou komunikáciou medzi ním a matkou maloletej) a z ktorej jednoznačne
vyplynulo, že otec na základe požiadania matky maloletej, alebo zaslania faktúry, účtu, šeku, atď.
uhrádzal výdavky dieťaťa z vlastných zdrojov. Zdôraznil, že za obdobie od 12.04.2017 do 30.08.2017
zaplatil na základe požiadania matky maloletej, prípadne samotnej maloletej sumu vo výške 1.333, - eur,
čo v priemere predstavuje sumu vo výške približne 266,- eur mesačne. Takýmto spôsobom zaplatil rôzne
faktúry, šeky, mimo vyššie uvedeného obdobia, napr. aj zálohu na zahraničný výlet maloletej dcéry do X.,
výučbu anglického jazyka a iné. Vo vzťahu k rôznym verziám predložených mzdových listov otec uviedol,
že z predmetného prehľadu, teda mzdového listu boli úmyselne odstránené dva stĺpce, zobrazujúce dva
mesiace v danom roku, čo bez akýchkoľvek pochybností nasvedčuje tomu, že týmto mzdovým listom,
ktorý po jeho predložení súdu sa stal dôkazným materiálom, bolo manipulované. Podľa názoru otca, nie
je vylúčené, že práve takýmto pozmeneným mzdovým listom chcela matka navodiť dojem o nižšom
príjme. K osobe Y. M. uviedol, že menovaný nie „len“ na adrese M.. O. XX, G. mal evidovaný trvalý
pobyt, ale priamo v byte č. 5, preto treba vychádzať z toho, že matka dieťaťa mu musela dať písomný
súhlas . Uviedol, že vychádzajúc z verejne dostupných zdrojov informácií (katasterportal) je preukázané,
že matka maloletej vlastní práve byt č. X na ul. kpt. J. O. č. XXXX/XX v G.. Žiadal zohľadniť, že rodinný
dom v B. X. nekúpil iba Y. M. , ale tento kúpili matka spoločne s Y. M. do podielového spoluvlastníctva.
Zdôraznil, že matka žije v spoločnej domácnosti s Y. M. a tento prispieva na domácnosť sumou 250,- eur
mesačne. Matka teda nie je samo živiteľka a jej príjem je o 250,- euro mesačne vyšší než ako vyplýva
zo mzdových listov. Vyjadril obavu, či matka maloleté dieťa vychováva k úcte k druhému rodičovi a či ju
skutočne vedie k tomu, aby sa s otcom chcela stretávať. Poukázal na skutočnosť, že po odsťahovaní
sa zo spoločnej domácnosti bolo obdobie, kedy dcéra chodila k nemu aj dvakrát do týždňa. K prvému
prerušeniu kontaktu došlo po tom, čo v priebehu predchádzajúceho súdneho konania otec maloletej
navrhol chcel striedavú starostlivosť. Vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti zdôraznil, že priemerné
mesačné náklady matky na dieťa boli v roku 2019 vo výške 152,- eur, či nedosiahli ani tú sumu, ktorou
by mal len otec prispievať na jej výživu. Žiadal zohľadniť, že jeho príjem je len invalidný dôchodok
aktuálne vyplácaný v sume 737,- eur a mesačná čiastka kúpnej ceny predaného motorového vozidla
vo výške 75,- eur, t. j. príjem v celkovej výške 812,- eur, pričom súdom určené výživné vo výške 180,-
eur, predstavuje približne štvrtinu všetkých jeho príjmov. Bránil sa tým, že po zaplatení výživného
a zaostalého výživného otcovi zostane čiastka vo výške 607,- eur na mesiac. Namietal, že so 70%
invaliditou si nenájde žiadnu pracovnú príležitosť, aby si mohol zvýšiť príjem. K majetkovým pomerom
uviedol, že parcely, ktoré vlastní sú malé a ich celková výmera nedosahuje ani 1900 m2, pričom
ich hodnota bola ohodnotené notárskym úradom na 3.800,- euro. Ide však v podstate nepredajné
nehnuteľnosti, o ktoré nikto nemá záujem, naopak, na ich udržiavania sú nevyhnutné ďalšie finančné
prostriedky. Ohľadne uzavretia dedičskej dohody, prevodu spoluvlastníckeho podielu k rodinného domu
a požičiavanie si finančnej hotovosti od svojej sestry otec uviedol, že na pojednávaní vysvetlil, prečo
došlo k uzavretiu predmetnej dohody, aj to prečo bol nútený predať 50% podiel na svojom rodičovskom
dome v prospech sestry. Vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým súd zamietol jeho návrh na úpravu styku
s dieťaťom uviedol, že súd prvej inštancie potvrdil a nepriamo odobril pretrvávajúci stav, kedy otec
maloletej len prispieva na jej výživu a pritom nemôže ju ani len vidieť, ktorý stav pretrváva niekoľko rokov.
Vytýkal súd prvej inštancie, že nesprávne aplikoval ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine, pretože
z tohto ustanovenia vyplýva, že sa rodičia nedohodnú, súd musí obligatórne upraviť styk rodičov s
maloletými deťmi. Zároveň poukázal na na Čl. 41 odsek 4 Ústavy SR a j rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn I. ÚS 422/2016 zo dňa 07.07.2016.
3.K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal



v danej veci rozsiahle, priam až nadštandardné dokazovanie. Tak zo strany otca, ako aj zo strany
matky boli súdu predložené všetky dôkazné listiny, ktoré súd od účastníkov konania vyžadoval, a ktoré
potreboval k presnému zisteniu majetkových pomerov oboch účastníkov konania, ako aj k posúdeniu
iných okolností danej veci. Podľa názoru matky útoky na jej osobu zo strany otca sú účelové a nepravdivé
a nepovažuje za potrebné sa k ním akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať. Pokiaľ sa jedná o výživné na
maloletú dcéru, toto i naďalej posiela na účet svojej maloletej dcéry, pričom to robí postupne v menších
čiastkach, a pri každej úhrade v informácii pre príjemcu napíše pre dcéru nejaký odkaz. Dcéra takéto
„vyznania“ svojho otca znáša veľmi zle, a v postate stále sa len od svojho otca citovo odcudzuje a
priepasť medzi nimi sa len a len prehlbuje. Z obsahu predmetných informácií pre príjemcu je zrejmé, že
otec si výpoveď svojej dcéry pred súdom, bez vedomia súdu skutočne nahrával.
4.K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo všetkých napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a rozhodol tak v
záujme maloletého dieťaťa.
5.K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý uviedol, že každé jedno tvrdenie otca
bolo preukázané objektívnymi dôkazmi, teda nešlo o jeho subjektívne názory, výmysly, a preto nie je
ich možné nazvať ani nepravdivými účelovými útokmi voči matke. Zdôraznil, že on len doplnil dôkaznú
situáciu v tých ohľadoch, v ktorých matka zrejme z jej známych dôvodov tieto opomenula oznámiť súdu,
prípadne uznala za vhodnejšie nezmieniť sa o týchto skutočnostiach. Táto reakcia matky - odvádzanie
pozornosti od skutočností, ktoré nie súd pre ňu vyhovujúce, aj keď sú preukázané, a krivé obviňovanie
inej osoby len potvrdzuje tvrdenia otca uvedené v priebehu pojednávania, že matka často používa lož
a pretvárku. Otec ďalej uviedol, že súdu predložil fotografie rodinného domu v obci B. X., na ktorých
je vidieť okrem samotného domu súčasne aj oplotenie pozemku, z čoho logicky vyplynulo, že tieto
fotografie museli byť vyhotovené z ulice. Čo sa týka zvukového záznamu, ktorý namietala matka
maloletého dieťaťa, k tomu uviedol, že právny zástupca výslovne oboznámil sudkyňu konajúcu vo veci,
že si bude vyhotovovať zvukový záznam z pojednávania, proti čomu sudkyňa nemala žiadne námietky.
6.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219
ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca, zaostalého výživného, zamietnutia návrhu otca na
úpravu styku s maloletým dieťaťom a trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť
7.Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
8.Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9.Podľa § 85 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

10.Podľa § 96 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd tiež vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového
prospechu.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal
otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180,- euro mesačne odvolací súd uvádza, že
maloleté dieťa má v čase rozhodovania súdu prvej inštancie viac ako 16 rokov a náklady na jeho
výživu sú porovnateľné s nákladmi na výživu dospelého človeka. Maloleté dieťa je od septembra 2019
študentkou bilingválneho gymnázia, pričom ako správne poukázal súd prvej inštancie sú s týmto štúdiom
spojené vyššie náklady na výživu. Taktiež má zvýšené výdavky, ktoré musí matky uhrádzať v súvislosti
so zdravotným stavom dieťaťa. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich
potrieb dieťaťa, ale aj všetkých potrieb potrebných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní súdu o
výživnom je potrebné uvažovať tiež o potrebách dieťaťa vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie
prípadne potreby celkom náhodné, uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady než výživné
určené pre dané obdobie. Nielen matka ale aj otec je povinný sa podieľať na všetkých nákladoch, ktoré
dieťa má a to nielen v súvislosti s jeho výživou ale ja v súvislosti so štúdiom a zdravotným stavom . Podľa
názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal s



tým, že otec je schopný prispievať na výživu dieťaťa sumou 180 euro mesačne. Odvolací súd poukazuje
na tieto dôvody a stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie v tomto smere. Za podstatné považuje
navyše uviesť, že druh matky nemá voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, túto súd ukladá rodičom dieťaťa.
Otec ako aj matka majú vyživovaciu povinnosť a túto v zmysle zákona o rodine sú povinní plniť podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď
sa zaoberal zárobkovými možnosťami a schopnosťami rodičov maloletého dieťaťa a tiež zohľadnil aj
majetkové pomery oboch rodičov tak, ako mu to ukladá zákon o rodine. Napriek námietkam otca voči
výške vyživovacej povinnosti je aj podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach otca výživné vo
výške 180 euro na dieťaťa platiť . Tento záver je správny aj pri zohľadnení toho, že otec je invalidný
dôchodca a je odkázaný na invalidný dôchodok, ktorý poberá v sume 737,- eur mesačne, okrem toho
odpredal motorové vozidlo za sumu 9.000 euro, pričom kúpnu cenu mu kupujúci spláca po 75, euro
mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že otec má mesačne k dispozícii sumu približne 800,- euro, z
ktorej môže bez ohrozenia vlastnej výživy prispievať na výživu dieťaťa sumou 180,- mesačne. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil aj konanie otca, ktorý sa v dedičskom konaní bez vážneho dôvodu
vzdal majetkového prospechu, navyše uzatvoril dve zmluvy o pôžičke, na základe ktorých, si mal od
svojej sestry vypožičať sumu 52.000,- euro. Takéto konanie otca svedčí o jeho snahe zmenšiť svoj
majetok za účelom platenia nižšieho výživného na dieťa. Súdom prvej inštancie zistený príjem otca a
jeho majetkové pomery odôvodňujú prijať záver, že je v možnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa
sumou 180,- euro mesačne, pričom výživné na maloleté dieťa ma prednosť pred inými výdavkami otca,
okrem tých, ktoré nevyhnutne potrebuje pre zabezpečenie svojej výživy a životných potrieb. Aj matka
má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, ktorú si plní dobrovoľne, pričom zo svojho príjmu môže mesačne
na výživu dieťaťa prispieť rovnakou sumou ako otec. Spolu s rodinnými prídavkami potom bude výživa
dieťaťa zabezpečená na dostatočnej úrovni zodpovedajúcej životnej úrovni rodičov. Súd prvej inštancie
správne vyčísli aj zaostalé výživné, preto odvolací súd aj v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.
12.Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
13. Podľa § 38 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok, zák. č. 161/2015 Z.z.) ak je účastníkom
maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
14.Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dbá,
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, osobného styku s obidvomi rodičmi. V
nadväznosti na uvedené treba dodať, že súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s dieťaťom musí
prihliadnuť nielen na záujem rodiča ale aj na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby a tiež na jeho denný režim v súvislosti s prípravou na školské vyučovanie. Okrem toho súd je
povinný pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s dieťaťom rešpektovať vyššie citované ust. § 43 ods. 1
zák. o rodine a § 38 ods. 1, 2 a §116 CMP. Za tým účelom je súd v konaní povinný zistiť názor maloletého
dieťaťa a pri rozhodovaní naň prihliadnuť.
15.V prejednávanej veci bolo preukázané, že styk otca s dcérou sa nerealizuje niekoľko rokov z dôvodu,
že dieťa styk s otcom dôrazne odmieta. S maloletým dieťaťom vykonal dňa 31.10.2019 pohovor
kolízny opatrovník, pričom zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 05.11.2019 (č.l. 72 spisu) vyplýva,
že dieťa nemá záujem sa s otcom stýkať a nechce s ním ani telefonovať. Súd prvej inštancie vypočul
maloleté dieťa na pojednávaní konanom dňa 07.02.2020, pričom zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 342)
vyplýva jednoznačné stanovisko dieťaťa, ktoré sa s otcom stýkať nechce, dokonca si otcove telefónne
číslo na mobilnom telefóne zablokovalo. Maloleté dieťa vo svojej výpovedi uviedlo dôvody, pre ktoré
styk s otcom odmieta a tieto dôvody súd prvej inštancie uviedol aj v napadnutom rozhodnutí v bode 6.
rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď s ohľadom na
výrazne odmietavý postoj dieťaťa styk s otcom neupravil. Zohľadnil pri tom nielen jednoznačný názor
maloletého dieťaťa ale aj kolízneho opatrovníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že maloleté dieťa
dosiahlo v mesiaci január 2020 vek 16 rokov a je teda na takej rozumovej úrovni a vyspelosti, že dokáže
vyjadriť svoj postoj a názor ohľadne styku s otcom. Otec nepochybne má záujem sa s dieťaťom stýkať,
avšak jeho právo na realizáciu styku nemôže byť na úkor dieťaťa. Otec nemôže realizovať svoje právo
na styk s dieťaťom proti vôli dieťaťa, ak navyše realizácia tohto styku nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Pokiaľ maloleté dieťa vo veku 16 rokov jasne a zrozumiteľne vyjadrí svoj postoj ohľadne styku s otcom,
súd je povinný sa týmto stanoviskom dôsledne zaoberať a na názor dieťaťa pri rozhodovaní prihliadnuť.
Záujem dieťaťa má pritom prednosť pred záujmom rodičov. V tejto veci maloleté dieťa uviedlo vážne



dôvody, pre ktoré sa s otcom stýkať nechce. Navyše, v konaní nebolo preukázané tvrdenie otca, že
matka v tomto smere ovplyvňuje dieťa. Práve naopak z výsledkov dokazovania vyplýva, že matka
má snahu zlepšiť vzťah dieťaťa k otcovi a nabáda dieťa k tomu, aby sa s otcom aspoň telefonicky
kontaktovalo. Napokon odvolací súd uvádza, že styk vynútený súdnou cestou, by mohol ešte zhoršiť
vzťah maloletého dieťaťa k otcovi. Za tejto situácie bol preto správny postup súdu prvej inštancie, keď
návrh otca na úpravu styku s dieťaťom zamietol.
16.Záverom odvolací súd s ohľadom na dôvody uvedené otcom v odvolaní dodáva, že súd v tomto
konaní rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu , pričom nejde o
konanie o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a ust. § 25 ods. 2 Zák. o rodine sa na konanie o úpravu
rodičovských práv a povinností použije iba primerane ( § 36 ods. 1 zák. o rodine). Avšak pokiaľ súd
postupuje podľa § 25 a § 36 zák. o rodine a upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom musí byť táto
úprava vždy v záujme dieťaťa a na jeho prospech. V prípade, ak tomu tak nie, je súd styk otca s dieťaťom
neupraví, pretože záujem dieťaťa je vždy prvoradý a má prednosť pred právom rodiča na realizáciu
styku.
17.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).