Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/9/2020 z 20. 9. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. septembra 2020, sp. zn. 23Sa/9/2020, ECLI:SK:KSNR:2020:4020200061.2 Krajský súd Nitra | 23Sa/9/2020 | ECLI:SK:KSNR:2020:4020200061.2 | 2020-09-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ab156d4-b1d9-4f71-9dd4-1c6b8b6a8da9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4020200061.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/9/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200061
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200061.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: U. F., bytom W., A., zastúpená R.. Martinom Kanásom,
advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Nitra, Školská 3, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX X zo dňa XX. XX. XXXX, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 10. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí
žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 10. 2016 potvrdil a odvolanie žalobkyne
v celom rozsahu zamietol.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 10. 2016 zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre
vznik nároku na invalidný dôchodok. Za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a potrebný počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok vo veku poistenca nad 34 rokov do
40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity,
t.j. 03. 08. 2016 získala žalobkyňa 1537 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 4 roky a 77 dní
dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom uviedla, že rozhodnutie je nezrozumiteľné, zmätočné a vychádza z nesprávneho posúdenia
veci a ďalej uviedla, že sporný zostáva dátum vzniku invalidity. Právny zástupca žalobkyne uviedol,
že žalobkyňa splnila podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného v
čase vzniku invalidity, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov a nie až uplatnením nároku na invalidný dôchodok, t.j. spísaním žiadosti o invalidný dôchodok.



4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver
posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne, posúdil jej
odvolacie námietky a napadnuté rozhodnutie č. 815 601 6781 0 zo dňa 18. 10. 2016 potvrdil.

5. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podala žalobkyňa správnu žalobu, v ktorej uvádzala, že od
detstva chorá, jej zdravotný stav sa nemení, nezlepšuje, žalobkyňa nie je schopná sa o seba postarať.
Je odkázaná na opateru a starostlivosť iných.

6. Krajský súd rozsudkom sp.zn. 23Sa/86/2017-42 zo dňa 11. 12. 2017 žalobu zamietol.

7. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre žalobkyňa v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z
dôvodu, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. O kasačnej sťažnosti žalobkyne rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. 1Sk/4/2018, zo dňa 21. 05.
2019, ktorým rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 23Sa/86/2017-42 zo dňa 11. 12. 2017 zmenil a
rozhodnutie žalovanej zo dňa 22. 05. 2017 zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

9. Podľa názoru kasačného súdu, vzniknutý rozpor spočívajúci v stanovení dátumu vzniknutej invalidity
u žalobkyni neposkytuje dostatočný záver o náležitom zistení skutkového stavu a naviac pochybností
v tom smere vyvoláva najmä skutočnosť, že v zmysle správy z psychologického vyšetrenia zo dňa
12. 04. 1990 bola u žalobkyni diagnostikovaná ľahká mentálna retardácia, ku ktorej podľa prepúšťacej
správy z hospitalizácie, kde bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení od 24. 05. do 31. 05.
1995 sa následne pridružili poruchy správania. Posudkoví lekári potom stanovili vznik rozhodujúceho
zdravotného postihnutia v mladosti vo veku 6-7 rokov. V tejto súvislosti posudkový lekár konštatoval, že
žalobkyňa zaostávala na základnej škole, ktorú skončila v 4. ročníku. Tiež podľa predloženej zdravotnej
dokumentácie bola IQ u žalobkyne stanovená na hodnotu 49. Napokon posudkový lekár ako aj žalovaná
v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že pre posúdenie podľa zákona č. 100/1988 Zb. nie sú
splnené podmienky. Tu sa javí kasačnému súdu nepresvedčivým stanovenie vzniku invalidity od 25.
08. 2014, resp. bolo potrebné podrobnejšie zdôvodniť, či za daných okolností nie je dôvodný záver
o skoršom vzniku stavu zodpovedajúcom invalidite, čo má nepochybne význam pri skúmaní splnenia
podmienok vzniku nároku na vyplácanie dávky.

10. Kasačný súd v súvislosti s týmto poukázal, že z ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
jednoznačne vyplýva, že podmienka počtu rokov zamestnania sa nevyžaduje u takej fyzickej osoby,
ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Je
pritom nepochybné, že žalobkyni bolo postihnutie stanovené už v 6.-7. roku veku, čo vyplýva zo starších
lekárskych správ a ako aj posudku posudkoch lekárov, ktoré túto skutočnosť konštatovali.

11. Kasačný súd zdôraznil, že vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia o invalidných dôchodkoch, ktoré
závisia od posúdenia zdravotného stavu pre poistencov často výrazne určujú ich budúcu sociálnu
stabilitu a životnú úroveň. V tejto súvislosti poukázal kasačný súd na svoje predchádzajúce rozhodnutia
(č. 1So/111/2010, 1So/115/2010, 1So/8/2013), v ktorých tiež zdôrazňoval potrebu jasného odôvodnenia
rozhodnutia v dávkových veciach sociálneho poistenia.

12. Z posudkov na záveroch, ktorých postavili správne orgány svoje skutkové zistenia však jednoznačne
nevyplýva, akými úvahami sa v nadväznosti na zistené ochorenia správne orgány riadili pri určení
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ako a prečo sa tieto úvahy premietli do
vyslovených záverov. Z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov nebolo možné
posúdiť zdravotný stav žalobkyne podľa zákona č. 100/1988 Zb. Má za to, že žalovaná pochybila,
keď sa vo svojich rozhodnutiach s touto skutočnosťou tak, aby nevyvolávala akékoľvek pochybnosti o
správnosti určenia vzniku invalidity, prípadne možnej aplikácie § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Z
toho dôvodu zmenil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie zrušil správnemu orgánu s tým, aby po
komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska jej spôsobilosti vykonávať zárobkovú
činnosť pri vydaní nového rozhodnutia odstránil vytýkané nedostatky tak, aby bolo zrozumiteľné, na
základe akej úvahy a pri akom zohľadnení ktorých faktorov určil príslušnú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ako aj dátum vzniku invalidity (najmä s ohľadom na to, že u žalobkyni



bol vznik rozhodujúceho zdravotného postihnutia stanovený vo veku 6-7 rokov, pričom ďalšie poruchy
správania sa pridružili v roku 1995).

13. Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29. 10. 2019 v súlade s právnym
názorom Najvyššieho súdu SR preskúmal opätovne napadnuté rozhodnutie.

Na základe právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 1Sk/4/2018-67 zo
dňa 21. 05. 2019 bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia ústredia so sídlom v Nitre zo dňa 15. 10. 2019. V rámci objektivizácie zdravotného
stavu žalobkyne bolo vyžiadané ORL vyšetrenie so zameraním na sluchovú poruchu, ktorým
sa preukázala 100% strata sluchu podľa Fowlera, avšak vzhľadom na predpokladanú nemožnou
spoluprácu z dôvodov duševnej poruchy je tento výsledok spochybnený. Duševný stav žalobkyne
vyšetrila odborná lekárka psychiatrička tak, že aktuálne vyšetrenie dokumentuje, že žalobkyňa netrpela
žiadnou závažnou duševnou poruchou. Po komplexnom hodnotení zdravotného stavu žalobkyne,
vrátane dostupnej dokumentácie a aktuálneho klinického vyšetrenia je prakticky možné vylúčiť inú ako
duševnú zaostalosť, ktorá je podmienená predovšetkým sociokultúrne.

Čo sa týka údajného rozporu stanovenia dátumu vzniku invalidity žalobkyne, žalobkyňa bol uznaná za
invalidnú od 25. 01. 2017 s mierou poklesu 50 % s dátumom vzniku invalidity 25. 08. 2014. Dôvodom
bola ľahká mentálna retardácia s mierou poklesu 40 % so zvýšením o 10% za sluchovú poruchu. Na
účely invalidity z mladosti sa občania narodení pred 01. 01. 1986 posudzujúc podľa predpisov platných k
31. 12. 2003 ak sa stali invalidnými pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.
Zdravotný stav sa pritom posudzuje podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. na účely § 33 ods.
2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácii
žalobkyne, bola jej už v skorom detstve potvrdená určitá duševná porucha s rôznym hodnotením
stupňa mentálnej retardácie. V žiadnom prípade však toto zdravotné postihnutie nepodmieňovalo svojou
závažnosťou uznanie invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb.

S účinnosťou zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 01. 2004 sa duševné poruchy a mentálna retardácia
posudzujú podľa kapt. V. položky 6 písm. a/ až d/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. podľa
závažnosti zdravotného postihnutia. Pre ľahkú mentálnu retardáciou prislúcha miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od 40 %-60 %, a to až do 01. 08. 2006. Miera poklesu schopnosti sa
zisťuje jednak vyšetrením IQ (50-69) ale najmä klinickým, psychologickým a psychiatrickým vyšetrením.
Žalobkyni boli v minulosti vydávané rôzne hodnoty IQ od 49-65. Avšak hodnota 49 bola spochybňovaná
nedôveryhodnosťou, vzhľadom na nespoluprácu pri vyšetrovaní a prítomnosť rentových tendencií.
Posudkoví lekári sa pri stanovení miery poklesu priklonili k IQ 62-65, čo je hranica pre najľahšiu formu
mentálneho postihnutia a z toho dôvodu bola stanovená miera poklesu 40 %, čo je dolná hranica
rozpätia. Táto skutočnosť svedčí o tom, že žalobkyňa nie je a nikdy nebola invalidná pre duševné
zdravotné postihnutie, ani v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na účely § 70 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z.

V r. 2014 bola žalobkyňa operovaná na nezhubný nádor na ľavom uchu, po ktorom pretrváva mierna
sluchová porucha a ľahká paréza lícneho nervu vľavo. Pri posudzovaní súčasnej žiadosti o invalidný
dôchodok posudkoví lekári zohľadnili aj toto zdravotné postihnutie a navýšili základnú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % pre mentálnu retardáciu o 10 % pre sluchovú poruchu
na výslednú mieru 50 % od 25. 08. 2014, t.j. od preukázania sluchovej poruchy.

Posudkový lekár po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne vyhodnotil jej zdravotný stav a
určil že žalobkyňa je k 25. 08. 2014 naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. Invalidita podľa zákona č. 100/1988 Zb. nevznikla.

Žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesplnila druhú
podmienku, a to potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

14. Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov
najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 25.
08. 2014 žalobkyňa získala 1537 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú 4 roky a 77 dní obdobia



dôchodkového poistenia. Žalobkyňa teda nesplnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto jej žiadosť bola zamietnutá.

15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov.

16. Do zamestnania na dôchodkové účely sa započíta aj
- v období pred 01. 01. 2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných a
- v období od 01. 01. 2001 do 31. 12. 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti.

Pretože obdobie od 01. 01. 2001 do 02. 02. 2001 trvalo v období po 31. 12. 2000 a počas neho nebola
účastníčke konania vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za
náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia.

Nakoľko žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, t.j. 25. 08. 2014 získala len 4 roky a 77 dní a nie 5 rokov,
ako to vyžaduje zákon, nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia
stanovenú v § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. bola jej žiadosť o priznanie invalidného
dôchodku zamietnutá správne.

III.

17. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej opätovne
namietala nesprávnosť rozhodnutia žalovaného, pretože žalovaná žiadnym spôsobom nezdôvodnila,
prečo nie je rozhodujúci dátum vzniku rozhodný čas vo veku 6-7 rokov, napriek skutočnosti, že žalobkyni
bol preukázaný zdravotný stav už v mladosti vo forme mentálnej retardácie. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplynulo, že zákon č. 100/1988 nepoznal formu invalidného dôchodku z dôvodu mentálnej retardácie a
mentálna retardácia bola zavedená do zákonných podmienok až od 01. 08. 2006. Ďalším argumentom,
podľa ktorého bola žalobkyňa operovaná na nezhubný nádor v ľavom uchu, po ktorom pretrváva mierne
sluchová porucha a ľahká paréza lícneho nervu vľavo, napriek skutočnosti, že v inom odseku žalovaná
uvádza, že žalobkyňa má poškodenie sluchu 100%, čo znovu vyznieva zmätočne. Má za to, že sa
stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, pretože zdravotná
porucha jej bola preukázaná vo veku 6-7 rokov a nárok na výplatu jej vznikol podaním žiadosti o
priznanie dávky. Má za to, že splnila všetky podmienky pre priznanie a výplatu invalidného dôchodku
z mladosti podľa zákona č,. 100/1988 Zb. Nie je rozhodujúce , či si žalobkyňa uplatnila svoj nárok až
za účinnosti nového zákona, podstatné je, podľa ktorého zákona je potrebné= posudzovať nárok na
invalidný dôchodok.

IV.

18. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 05. 2020 uviedla, že napadnutým rozhodnutím
žalovaný správny orgán posúdil opätovne zdravotný stav žalobkyne z hľadiska jej spôsobilosti vykonávať
zárobkovú činnosť ako aj určenie dátumu vzniku invalidity s ohľadom na to, či u žalobkyni nevzniklo
rozhodujúce zdravotné postihnutie vo veku 6-7 rokov. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia so
sídlom v Nitre dňa 15. 10. 2019 opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe predložených
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia zdravotného
stavu žalobkyne určil, že žalobkyňa je ku dňa 25. 08. 2014 naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely
§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Invalidita podľa zákona č. 100/1988
nevznikla. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V.

19. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol.



20. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že
by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
21. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 13. 09. 2017 o invalidný dôchodok od 31. 03. 2016. Po
podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 13.
09. 2016, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil mentálnu retardáciu ľahkého stupňa podľa
kapt. V, položka 6, písm. a/, kde určil mieru poklesu 40 % a zvýšil percentuálnu mieru o 10 % za ostatné
zdravotné postihnutia. Žalobkyňa je liečená od r. 1995 pre poruchy správania s následným pitiatickým
obrazom s diagnostickým záverom reaktívny anxiozny stav u mentálnej retardácii. Potom bola vyšetrená
až v r. 2016, kedy bolo vyžiadané vyšetrenie klinickým psychológom, ktorý záveroval žalobkyňu
ako osobnostnú štruktúru premorbídne simplexnú, emocionálne nezrelú s instabilitou reagovania s
anxioznymi a infantilnými rysmi, defektnou mentálnou kapacitou dosahovaná úroveň intelektových
schopností je v pásme mentálnej retardácie ľahkého stupňa, IQ v rozsahu 62-65. V auguste 2014
bola vykonaná operácia Schwanomu n.VIII. vľavo s reziduálnym postihnutím. Na základe zdravotného
stavu posudkový lekár určil mieru poklesu 50 %, aj s navýšením. Dátum vzniku invalidity určil dňom
psychologického vyšetrenia, t.j. 03. 08. 2016.
Žalobkyňa však nesplnila druhú podmienku ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa
ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak poistenec sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov
obdobia dôchodkového poistenia, čo v danom prípade žalobkyňa nezískala. Ku dňu vzniku invalidity k
25. 08. 2014 získala iba 1537 dní, čo je 4 roky a 77 dní obdobia dôchodkového poistenia, vzhľadom na
jej vek nad 28 do 34 rokov je potrebný počet rokov dôchodkového poistenia najmenej 5 rokov.
22. Po zrušení rozhodnutia žalovaný správny orgán doplnil dokazovanie v smere naznačenom
Najvyšším súdom SR v rozsudku č. 1Sk/4/2018 zo dňa 21. 05. 2019.
23. Posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Nitre preskúmal opätovne zdravotný stav
žalobkyne dňa 15. 10. 2019, za prítomnosti psychiatra MUDr. Lívie Katonovej ako aj oboznámením
sa lekárskymi nálezmi, ktoré sa nachádzajú v posudkovom spise. U žalobkyni sa jedná o mentálnu
retardáciou ľahkého stupňa s poruchou správania, stav po operácii Schwanomu n. 8 vľavo hluchota
ľavého ucha. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil mentálnu retardáciou ľahkého stupňa s
poruchou správania podľa kapt. V položka 6 písm. a/, kde určil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 40 % a za stav po operácii Schwanomu n. 8 vľavo v r. 2014 zvýšil percentuálnu mieru
o 10 % podľa kapt. VII., odd. B, písm. c/ s prirovnaním. V rámci objektivizácie zdravotného stavu bolo
vyžiadané aktuálne ORL vyšetrenie so zameraním sa na sluchovú poruchu. Výsledok vyšetrenia, ktorý
preukázal 100% stratu sluchu podľa Fowlera, je však pochybný, vzhľadom na predpokladanú nemožnú
spoluprácu žalobkyne z dôvodu duševnej poruchy. Duševný stav žalobkyne vyšetrila u posudkového
lekára prítomná psychiatrička s tým, že verbálny kontakt nadviazateľný nie je, čo je jednoznačne
účelovou vôľou a chcením riadené. Pokus o verbálny kontakt bol neúspešný s taktiež účelovo riadeným
brachiálnymi hostilne rezonantnými pohybmi. Psychiatrické vyšetrenie je pre aktívny negativizmus
nevykonateľné. Psychiatrička suponuje až takmer s istotou, že sa jedná o primitívnu účelovú simuláciu
duševného ochorenia. Po komplexnom zhodnotení, vrátane dostupnej dokumentácie a aktuálneho
klinického vyšetrenia je prakticky možné vylúčiť inú ako ľahkú duševnú zaostalosť, ktorá je podmienená
predovšetkým sociokultúrne.
Čo sa týka rozporu stanovení dátumu vzniku invalidity žalobkyne, ako aj diagnóz jej ochorenia posudkový
lekár uviedol, že táto bola uznaná dňa 25. 01. 2017 za invalidnú s mierou poklesu 50 % s dátumom
vzniku od 25. 08. 2014. Dôvodom bola ľahká mentálna retardácia s mierou poklesu 40 % so zvýšením
o 10 % na sluchovú poruchu. Na účely invalidity z mladosti sa občania narodení pred 01. 01. 1986
posudzujú podľa predpisov platných do 31. 12. 2003 ak sa stali invalidnými pred dovŕšením veku, v
ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Zdravotný stav sa posudzuje podľa § 29 ods. 3 zákona č.
100/1988 Zb. na účely § 33 ods. 2 toho istého zákona v znení neskorších predpisov.
Ako to vyplýva z dokumentácie žalobkyne, duševná porucha bola potvrdená už v skorom detstve,
avšak s rôznym hodnotením stupňa mentálnej retardácie. V žiadnom prípade však toto ochorenie
nepodmieňovalo svojou závažnosťou uznanie invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb.
Účinnosťou zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 01. 2004 sa duševné poruchy a mentálna retardácia
posudzuje podľa kapt. V. položka 6 písm. a/ až d/, podľa závažnosti postihnutia. Pre ľahkú mentálnu
retardáciu prislúcha miera poklesu od 40 - 60 rokov, a to, až od 01. 07. 2006. Miera poklesu sa zisťuje
jednak vyšetrením IQ (od 50-69), ale najmä klinickým, psychologickým a psychiatrickým vyšetrením.
U žalobkyni boli v minulosti rôzne hodnoty IQ od 49-65. Hodnota 49 však bola spochybňovaná



nedôveryhodnosťou, vzhľadom na nespoluprácu pri vyšetrovaní a prítomnosť rentových tendencií.
Posudkoví lekári sa pri stanovení miery poklesu priklonili k IQ 62-65, čo je hranica pre najľahšiu formu
mentálneho postihnutia a z toho dôvodu bola stanovená miera poklesu 40 %, čo je dolná hranica
rozpätia. Táto skutočnosť svedčí o tom, že posudzovaná nie je a ani nikdy nebola invalidná pre duševné
ochorenie ani v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2.
Žalobkyňa bola v r. 2014 operovaná pre nezhubný nádor na ľavom uchu, po ktorom pretrváva mierna
sluchová porucha a ľahká parézia lícneho nervu vľavo. Pri posudzovaní súčasnej žiadosti o invalidný
dôchodok posudkoví lekári zohľadnili i toto ochorenie a zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 10 % pre sluchovú poruchu na celkovú mieru 50 % od 25. 08. 2014, t.j. od
preukázania sluchovej poruchy, a tento stav trvá aj v súčasnosti. Žalobkyňa môže vykonávať prácu len
v prostredí bez fyzickej a psychické náročnosti, pomocné práce, preto nie je invalidná podľa § 29 ods. 3
zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NS SR č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. na účely §
33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb., lebo je schopná vykonávať sústavné
zamestnanie aj bez potreby zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok. Nie je ani čiastočne
invalidná podľa § 37 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z.z., lebo jej telesné a
duševné schopnosti sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených
pracovných podmienok a nemá značne sťažené všeobecné podmienky.
Nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, lebo v čase vzniku invalidity nespĺňala podmienku nezaopatrenosti.
Je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s mierou poklesu 50 %.
24. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.
25. Žalovaný sa s námietkami žalobkyne vysporiadal a posudkový lekár vo svojom posudku jasne
zdôvodnil na základe vyšetrenia žalobkyne psychiatričkou z akého dôvodu nemôže byť uznaná
invalidnou z mladosti podľa zákona č. 100/1988 Zb. a ani invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v čase vzniku invalidity nespĺňala podmienku
nezaopatrenosti.
26. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom a objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne posudkovým lekárom a doloženej
zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudok posudkového
lekára podľa správneho súdu je úplný a presvedčivý, tento jasne s v posudku uviedol, z akých dôvodov
nie je žalobkyňa invalidná z mladosti podľa zákona č. 100/1988 Zb.
27. Čo sa týka dátumu vzniku invalidity, táto bola stanovená posudkovým lekárom od 25. 08. 2014, t.j.
od preukázania sluchovej poruchy žalobkyne, pretože až od tohto dátumu získala mieru poklesu 50 %,
teda že je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., teda splnila podmienku pre priznanie
invalidného dôchodku z medicínskeho hľadiska, avšak nesplnila nárok na invalidný dôchodok, vzhľadom
na to, že pred vznikom invalidity, t.j. pred 25. 08. 2014, nemala potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia, ako to vyžaduje zákon, teda 5 rokov, ale len 4 rokov a 77 dní, preto jej žiadosť bola opätovne
zamietnutá.
28. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.
Žalobkyňa nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom ďalšiu dobu poistenia, ktorá by jej mala byť
započítaná. Nárok na invalidný dôchodok z mladosti, žalobkyňa nesplnila, pretože v čase vzniku
invalidity nebola nezaopatrenou osobou.

29. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.



Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).