Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/86/2019 z 24. 11. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. novembra 2020, sp. zn. 11S/86/2019, ECLI:SK:KSNR:2020:4019200416.2 Krajský súd Nitra | 11S/86/2019 | ECLI:SK:KSNR:2020:4019200416.2 | 2020-11-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, SSP, predpis č. 327/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60416146-7f37-441b-b915-f078625c79ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200416.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/86/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200416
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200416.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.
Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: X. E., nar. XX. XX. XXXX, I. XXX,
I., t. č. ÚVTOS Ilava, Mierové nám. 1, Ilava, zastúpeného JUDr. Michalom Magdolenom, advokátom,
Farská 28, Nitra, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra,
o správnej žalobe zo dňa 19. 08. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. KaNR 20119/2019 zo dňa 28.
06. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že na Centrum právnej pomoci, kancelária
Nitra (ďalej len „žalovaný“), bola dňa 04. 06. 2019 doručená žiadosť žalobcu o právnu pomoc. Žalobca
v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci určenia advokáta
na spísanie a podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci č. sp. KaNR 15412/2019
ČRZ: 71848/2019 zo dňa 20. 05. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej
pomoci. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. sp. KaNR 20119/2019. Žalobca k žiadosti doložil list písaný
rukou a doklady k materiálnej stránke a zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ako
právny dôvod na jej poskytnutie uviedol „hrozbu zmeškania lehoty“ a za koniec lehoty označil dátum
„21. 07. 2019“.

2. Žalovaný dňa 05. 06. 2019 vydal rozhodnutie č. sp. KaNR 20119/2019 ČRZ: 81752/2019, ktorým
žalobcovi predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti
rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária Nitra, č. sp. KaNR 15412/2019, ČRZ: 71848/2019 zo
dňa 20. 05. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, žalobcove záujmy nie sú ohrozené zmeškaním lehoty, pretože lehota na
podanie správnej žaloby neplynie. Žalobca požiadal žalovaného o právnu pomoc vo veci správnej žaloby,
a preto lehota na podanie správnej žaloby počas rozhodovania o jeho nároku neplynie, a to až do vydania
právoplatného rozhodnutia v danej veci. Žalovaný odkázal na § 181 ods. 1, § 71 ods. 2, § 49 ods. 1
a 2 SSP.

3. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie č. sp. KaNR 20119/2019, ČRZ: 94333/2019 zo dňa
28. 06. 2019, ktorým rozhodol, že žalobcovi nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci



správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného č. sp. KaNR 15412/2019, ČRZ: 71848/2019 zo dňa 20.
05. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

4. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28. 06. 2019 rozhodol o nepriznaní nároku na
poskytovanie právnej pomoci žalobcovi vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného č. sp.
KaNR 15412/2019 ČRZ: 71848/2019 zo dňa 20. 05. 2019. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím zo
dňa 05. 06. 2019 rozhodol o predbežnom nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že
žiadateľove záujmy neboli ohrozené zmeškaním lehoty, keďže v tom čase lehota na podanie správnej
žaloby neplynula a odkázal na § 3 ods. 1, § 4 písm. i), § 4 ods. 2, § 6 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.
Ďalej uviedol, že z doloženej žiadosti vyplýva, že žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci
správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, Kancelária Nitra č. sp. KaNR 15412/2019 ČRZ:
71848/2019 zo dňa 20. 05. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci.

Ďalej konštatoval, že okolnosti danej právnej veci sú mu známe z vlastnej činnosti (správna žaloba
smeruje proti jeho rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v rámci iného správneho konania). V predmetnom
konaní sa žiadateľ domáhal poskytnutia právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní,
t. č. vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/35/2009. K žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci žiadateľ nedoložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali plynutie lehoty na podanie ústavnej
sťažnosti a nedoložil ani žiadnu listinu, ktorou by preukázal jej podanie na súd a nepreukázal ani
plynutie lehoty, v ktorej by Ústavný súd SR určil možnosť doplnenia ústavnej sťažnosti. Z tohto dôvodu
bolo dňa 20. 05. 2019 vydané rozhodnutie o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej
pomoci. Spis pod č. sp. KaNR 15412/2019 bo1 dňa 12. 06. 2019 opatrením č. 2 vedúceho kancelárie
Centra právnej pomoci rozdelený do 2 spisov, a v tomto konaní sa ďa1ej pokračovalo pod č. sp. KaNR
20667/2019. Centrum lustráciou zistilo, že toto konanie bolo dňa 24. 06. 2019 prerušené a teda v tej to
veci ešte nebolo vydané riadne rozhodnutie. Rozhodnutie o predbežnom poskytovaní právnej pomoci
nie je konečné rozhodnutie o tom, či žiadateľovi bude alebo nebude priznaný nárok na poskytovanie
právnej pomoci a odkázal na § 7 písm. e) SSP.

Žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu predbežnej
povahy, pričom samotné rozhodnutie nemohlo mať vplyv na subjektívne pravá žiadateľa. Rozhodnutie
o predbežnom poskytovaní právnej pomoci nie je konečné rozhodnutie o tom, či žiadateľovi bude
alebo nebude priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Takéto rozhodnutie ani nemá vplyv
na posúdenie podmienok pre vydanie rozhodnutia o riadnom nároku na právnu pomoc, ktoré ešte
len bude vydané. Prípadná žaloba proti rozhodnutiu o predbežnom nepriznaní nároku je predčasná
a správny súd by sa takouto ani nemal zaoberať. Konštatoval, že centrum nie je oprávnené priznať
žalobcovi (žiadateľovi) nárok na poskytovanie právnej pomoci dôvodu, že nie je možné vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu v danej veci, ktorá je zrejmá už po zbežnom právnom posúdení právnej veci.

Mal za to, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti
kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa
žalovaný, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok podrobnejšie nezaoberal. Jeho
rozhodnutie sa týka výlučne nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný mal na základe údajov
uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených dôkazov preukázané, že žiadateľ
(žalobca) nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

5. V podanej žalobe zo dňa 19.08.2019 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 20. 08.
2019) žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. sp. 20119/2019 - KaNR zo dňa
28. 06. 2019. Žalobu odôvodnil tým, že žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby
voči rozhodnutiu Centra právnej pomoci sp. zn. 15412/2019-KaNR zo dňa 20. 05. 2019 o predbežnom



nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci pre hrozbu zmeškania lehoty vo veci ústavnej sťažnosti
na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/35/2009. Rozhodnutím
Centra právnej pomoci sp. zn. 15412/2019-KaNR zo dňa 20. 05. 2019 mu nebol predbežne priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že jeho záujmy neboli zmeškaním lehoty ohrozené.
Centrum právnej pomoci v rozhodnutí zo dňa 20. 05. 2019 konštatovalo, že žalobca mu doložil rovnopis
sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú adresoval dňa 20. 11. 2018 predsedovi Okresného súdu Piešťany,
a že vzhľadom k tomu, že jeho sťažnosti nebolo vyhovené alebo nevyhovené, ani v zákonnej lehote k
nej nedostal vyjadrenie, z toho dôvodu žiadal o poskytnutie právnej pomoci pri spísaní a podaní ústavnej
sťažnosti na prieťahy v konaní na OS Piešťany č. 3C/135/2009 a na zastupovanie v danej veci pred ÚS
SR. Mal za to, že aj napriek tomu, že Centrum právnej pomoci nevedelo špecifikovať termín zmeškania
lehoty žalobcom, bolo potrebné pri posudzovaní jeho nároku vychádzať z jeho tvrdení, a nie ľahkovážne
konštatovať, že žiadna lehota neplynie a prevziať na seba právomoc ÚS SR rozhodnúť o včasnosti a
prijateľnosti ústavnej sťažnosti. Mal zato, že Centrum v odôvodnení rozhodnutia nelogicky uvádza, že
žalobca nedoložil žiadnu listinu, ktorou by preukázal, že podal ústavnú sťažnosť, a preto predbežne
nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uviedol, že ani nemohol preukázať podanie
ústavnej sťažnosti vzhľadom k tomu, že žiadal o poskytnutie právnej pomoci ešte len na spísanie danej
sťažnosti a následne zastupovanie pred ÚS SR. Toto sa rozhodol riešiť správnou žalobou.

Žalovaný mu podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon
č. 327/2005 Z. z.) rozhodnutím sp. zn. 20119/2019-KaNR zo dňa 28. 06. 2019 nepriznal nárok na
poskytovanie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci sp.
zn. 15412/2019-KaNR zo dňa 20. 05. 2019. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie o predbežnom
poskytovaní právnej pomoci nie je konečné rozhodnutie o tom, či žalobcovi bude alebo nebude priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci, a že samotné rozhodnutie nemohlo mať vplyv na žalobcove
subjektívne práva, a teda žaloba proti predbežnému rozhodnutiu je predčasná a správny súd by sa
takouto nemal zaoberať.

Žalobca ďalej odkázal na znenie § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a uviedol, že spĺňa materiálnu
podmienku, pretože jeho príjem neprekračuje sumu životného minima a ani nemá taký majetok, ktorým
by si mohol zabezpečiť využívanie právnych služieb. Podľa žalovaného je však zrejmé, že žalobca už
po zbežnom právnom posúdení právnej veci nespĺňa druhú podmienku - zrejmá bezúspešnosť sporu,
a nesplnenie tejto podmienky má za následok negatívne rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie
právnej pomoci. Ďalej odkázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14. 06. 2018, sp. zn.
13S/31/2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 12. 2014, sp. zn. 5Sp/78/2013 a namietal,
že žalovaný v rozhodnutí zo dňa 28. 06. 2019 konštatuje, že žiadal o právnu pomoc vo veci správnej
žaloby proti rozhodnutiu predbežnej povahy, a teda žaloba by bola predčasná a odkázal na § 7 písm. e)
SSP. Žalobca má za to, že rozhodnutie o predbežnom nepriznaní nároku môže mať za následok ujmu
na jeho subjektívnych právach, pričom žalovaný vopred prejudikuje za správny súd, že by sa danou
žalobou ani nemal zaoberať, čím prekračuje hranicu správnej úvahy a navyše odníma žalobcove právo
na zastupovanie a právnu pomoc v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy, či právo obrátiť sa
na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy. Uviedol, že podaním správnej žaloby
sa snaží predísť ujme na svojich subjektívnych právach. Mal mu byť priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci, pretože zjavne spĺňa všetky zákonom stanovené kumulatívne podmienky. Poukázal na
rozhodnutie žalovaného sp. zn. 23331/2019-KaNR zo dňa 12. 08. 2019, ktorým mu bol priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci, pričom žalovaný v tomto rozhodnutí konštatoval, že je vylúčené, že by sa v
danej veci jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je zjavne nepreskúmateľné
a skutkový stav nebol zistený v dostatočnom rozsahu.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 18.10.2019 zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným
námietkam a zdôraznil, že predmetom žaloby nie je konanie vedené pod č. sp. KaNR 15412/2019, ku
ktorému smeruje gro argumentácie žalobcu. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.06.2019 žalobcovi
(ďalej aj „žiadateľ“) nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti



rozhodnutiu Centra právnej pomoci č. sp. KaNR 15412/2019, ČRZ: 71848/2019 zo dňa 20. 05. 2019, v
ktorom žiadateľovi nebol predbežne priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Predmetom konania
č. sp. KaNR 15412/2019 bola žalobcova žiadosť vo veci ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní, t.
č. vedenom na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 3C/35/2009. Rozhodnutie zo dňa 20. 05. 2019 bolo
rozhodnutie o predbežnom nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 11 zákona č.
327/2005 Z. z. z dôvodu, že žiadateľ nepreukázal odôvodnenosť vydania predbežného pozitívneho
rozhodnutia. Žiadateľ vo formulári žiadosti ako dôvod na vydanie predbežného priznania nároku uviedol
„zmeškanie možnosti podať ústavnú sťažnosť.“ Žiadateľ teda žiadosť o vydanie predbežného priznania
nároku neodôvodnil tým, že nevydaním takéhoto rozhodnutia by došlo k ujme na jeho právach a
oprávnených záujmoch, ale tým, že konanie, ktoré chcel ústavnou sťažnosťou napadnúť by sa mohlo
skončiť skôr, ako ho napadne ústavnou sťažnosťou na prieťahy v konaní. Centrum jeho odôvodnenie
nepovažovalo za dôvod na vydanie predbežného priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci,
vzhľadom k tomu, že účelom súdneho konania je práve jeho skončenie. K žiadosti nedoložil žiadne
doklady preukazujúce plynutie určitej lehoty, zmeškaním ktorej by došlo k ujme na jeho právach alebo
oprávnených záujmoch.

V konaní vedenom pod č. sp. KaNR 20119/2019, na základe žiadosti doručenej dňa 04. 06.
2019, požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu o predbežnom
nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci (č. sp. KaNR 15412/2019, ČRZ: 71848/2019 zo dňa
20. 05. 2019). Rozhodnutím zo dňa 05. 06. 2019 predbežne nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie
právnej pomoci v danej právnej veci. Dňa 02. 07. 2019 bola do spisu č. sp. KaNR 20119/2019
založená informácia z Krajského súdu v Nitre o tom, že je vedené konanie o správnej žalobe voči
rozhodnutiu č. sp. KaNR 15412/2019 ČRZ 71848/2019 zo dňa 20. 05. 2019 pod sp. zn. 26S/37/2019.
Dňa 28. 06. 2019 vydal žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi nepriznal nárok
na poskytovanie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu predbežnej povahy, keďže
rozhodnutie nemohlo mať v zásade vplyv na žalobcove práva (teda nepodlieha ani súdnemu prieskumu).
Žalovaný odkázal na znenie § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a uviedol, že ide o rozhodnutie
predbežnej povahy, a na to, aby mohlo byť vydané pozitívne rozhodnutie je nutné, aby hrozilo zmeškanie
lehoty. Hrozbu zmeškania lehoty musí centrum preskúmať a je povinnosťou žiadateľa takúto hrozbu
preukázať. Pokiaľ žiadateľ o právnu pomoc takúto hrozbu nepreukáže, centrum nie je oprávnené vydať
pozitívne rozhodnutie. Uvedené ustanovenie má slúžiť na zabezpečenie právnej pomoci vo výnimočných
prípadoch, kedy nie je možné o ňu požiadať v dostatočnom časovom predstihu tak, aby nedošlo k
zmeškaniu nejakej podstatnej lehoty napr. na vykonanie nejakého právneho úkonu. Na to, aby centrum
mohlo v zmysle tohto ustanovenia priznať nárok na predbežné poskytovanie právnej pomoci, hrozba
zmeškania lehoty musí byť reálne preskúmateľná v čase doručenia žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci. Ak by bolo naozaj v záujme žalobcu dostať právnu pomoc v danej právnej veci, poskytoval by
adekvátnu a potrebnú súčinnosť a nevytváral by zbytočné prekážky pri skúmaní samotného nároku na
poskytovanie právnej pomoc, najmä doložil by k žiadosti doklady, ktoré mal sám v osobnej dispozícii,
a na základe ktorých bolo možné preskúmať existenciu reálnej hrozby zmeškania lehoty. Podmienky
pre vydanie rozhodnutia o priznaní nároku na predbežné poskytovanie právnej pomoci sú žalobcovi
dobre známe, a pri podaní žiadosti mu muselo byť zrejmé, že ak nedoloží doklady preukazujúce hrozbu
zmeškania lehoty a požiada o predbežné poskytnutie právnej pomoci, žalovaný vydá rozhodnutie o
predbežnom nepriznaní nároku. Ak by došlo k zásahu do práv žalobcu, nešlo by o zásah zo strany
žalovaného, ale zo strany samotného žalobcu, a to vychádzajúc z princípu vigilantibus iura scripta sunt
(právo patrí bdelým), pričom v tomto prípade je možné hovoriť aj o osobe práva znalej (postupy centra
ako aj potreba preukazovať hrozbu zmeškania lehoty sú žalobcovi dobre známe).

Žalovaný v rozhodnutí zo dňa 28. 06. 2019 nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu,
že rozhodnutie, ktoré chcel žalobca napadnúť správnou žalobou bolo rozhodnutím predbežnej povahy,
teda nemohlo mať vplyv na jeho subjektívne práva, nakoľko toto nebolo konečným rozhodnutím o tom,
či mu bude, alebo nebude priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný postupoval správne,
keď žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu
predbežnej povahy, rozhodnutie je riadne zdôvodnené, nie je prejudikáciou súdneho rozhodnutia,
pričom dôvodom nepriznania nároku bolo nesplnenie procesných podmienok na podanie správnej
žaloby, a to s poukazom na § 7 písm. e) SSP (bezúspešnom je zrejmá už po zbežnom posúdení danej
právnej veci).



K argumentácii žalobcu uvedenej v závere správnej žaloby ohľadom rozhodnutia Centra právnej
pomoci sp. zn. 23331/2019-KaNR zo dňa 12. 08. 2019 uviedol, že je irelevantná, keďže predmetom
posudzovania nároku a zrejmej bezúspešnosti v danom konaní vedenom bola správna žaloba voči
rozhodnutiu centra o nepriznaní nároku, teda voči meritórnemu a konečnému rozhodnutiu. Centrum
v rámci konania č. sp. KaNR 23331/2019 skúmalo, či sú splnené podmienky na podanie správnej
žaloby proti rozhodnutiu zo dňa 28. 06. 2019. Žalovaný považuje správnu žalobu za neopodstatnenú,
byrokraticky zaťažujúcu príslušný súd. Nie sú mu známe žiadne subjektívne práva, ku ktorých oslabeniu
malo dôjsť vydaním napadnutého rozhodnutia zo dňa 28. 06. 2019, pričom žalobca zásah napadnutým
rozhodnutím ani žiadnym spôsobom v správnej žalobe nešpecifikoval. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

7. Právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 12.11.2019, v ktorom
zotrval na svojom názore prezentovanom v podanej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou
žalovaného, nakoľko tento dostatočne nezistil skutkový stav, resp. zistený skutkový stav je v rozpore
s administratívnym spisom, v čoho dôsledku je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Vysvetlenia podané žalovaným v súvislosti s predmetom sporu nemožno
považovať za dostačujúce a presvedčivé.

Uviedol, že v žalobe namietal nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko spĺňa všetky
zákonom stanovené kumulatívne podmienky. Podstatná časť argumentácie smerovala k tomu, že
žalovaný nepriznal žalobcovi predbežný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní o poskytnutie
právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti. Namietal, že žalovaný nezohľadnil jeho argumentáciu,
že nepriznaním predbežného nároku dôjde k porušeniu jeho subjektívnych práv. Celé rozhodnutie
žalovaného sa opiera o domnienku, že nevydanie rozhodnutia o priznaní nároku na právnu pomoc
nemohlo mať vplyv na subjektívne práva žalobcu, pričom žalobca zastáva názor, že nepriznaním nároku
sa odníma jeho ústavou garantované právo na zastupovanie a právnu pomoc v konaní pred súdmi
a orgánmi verejnej správy. Žalobca má za to, že rozhodnutie o predbežnom nepriznaní nároku na
právnu pomoc má vplyv na jeho subjektívne práva, ktoré mu týmto nebolo umožnené realizovať tak,
ako mu to garantuje zákon v medziach povinného zastúpenia advokátom, a to nepriamo vo vzťahu k
podaniu ústavnej sťažnosti a zároveň priamo vo vzťahu k podaniu správnej žaloby voči rozhodnutiu
žalovaného, kde sám žalobca označil aj koniec lehoty na podanie správnej žaloby ku dňu 21. 07. 2019.
Nakoľko žalobca žiadal poskytnutie právnej pomoci pri podaní žaloby voči rozhodnutiu žalovaného,
nie je namieste, aby žalovaný požadoval preukazovanie hrozby zmeškania lehoty, keďže autorom
napadnutého rozhodnutia je žalovaný, ktorý vedie evidenciu lehôt v súvislosti s vlastnými rozhodnutiami.
Na záver uviedol, že vzhľadom na argumenty žalovaného je zrejmé, že žalovaný neberie do úvahy
všetky tvrdenia žalobcu a navyše ho žalobcova žiadosť zaťažuje.

8. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14. 11. 2019 vyplýva, že tento namieta argumentáciu žalovaného v
celom rozsahu, lebo je účelová, zavádzajúca a lživá. Následne sa žalobca vyjadroval k dĺžke konania
vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/35/2009 a odkázal na rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. IV.ÚS 721/2017, III.ÚS 724/2017, III.ÚS 44/2018 a I.ÚS 611/2017. Uviedol, že sa stal
obeťou porušenia práva, za ktoré má právo dostať zadosťučinenie. Namietal, že konanie pred Ústavným
súdom SR je podmienený povinným právnym zastúpením, ktoré si nemá z čoho zaplatiť, o čom už
rozhodol žalovaný viac ako 50 krát. Žalovaný mu nepriznal predbežnú právnu pomoc, čím vyvolal hrozbu
a reálnu možnosť, že kým prizná právnu pomoc už dôjde k stavu, ktorý znemožní podanie ústavnej
sťažnosti. K nepreukázaniu zmeškania lehoty uviedol, že to nie je pravda, pretože všetko bolo uvedené v
predloženom liste, a mal za to, že hrozba zmeškania lehoty je preukázaná už samotnou dĺžkou konania
vo veci 3C/35/2009. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia o predbežnom nepriznaní nároku
na právnu pomoc.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09. 12. 2019 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom
právnom názore ako aj rozhodnutí. Uviedol, že predmetom je konanie vedené v centre pod č. sp.
KaNR 20119/2019, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby
voči vyššie uvedenému rozhodnutiu (č. sp. KaNR 15412/2019). S tvrdeniami žalobcu nesúhlasí z



dôvodov uvedených vo vyjadrení k žalobe. Nesplnenie podmienok zo strany žalobcu spočíva v tom,
že rozhodnutie, ktoré chcel žalobca napadnúť v konaní vedenom pod č. sp. KaNR 20119/2019, je
rozhodnutie predbežnej povahy a preto nepodlieha prieskumu súdom s odkazom na § 7 písm. e) SSP.
Predbežné rozhodnutie o žiadateľovom nároku nijakým spôsobom neovplyvňuje konečné rozhodnutie o
nároku v príslušnom konaní. Dôkazom je aj to, že v právnej veci, ktorou žalobca požiadal o poskytnutie
právnej pomoci v rámci konania vedeného pod č. sp. KaNR 15412/2019 mu bol priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci, a to rozhodnutím centra zo dňa 02. 07. 2019. Správnu žalobu považuje
za neopodstatnenú s tým, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola posúdená správne a v súlade
so zákonom.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21. 01. 2020 uviedol, že žalovaný nepredložil ani neuviedol nič, čím
by dôvodnosť žaloby vyvrátil alebo spochybnil. Mal za to, že keďže konečným rozhodnutím žalovaného
bola právna pomoc priznaná neskoro, tak k porušeniu práva došlo vtedy keď žalovaný nepriznal právnu
pomoc už predbežne. Uviedol, že celá jeho žaloba je dôvodná.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

11. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.06.2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez
nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1
SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie
je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa
25. 11. 2020 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

12. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (ďalej len
SSP), žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má
žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie
žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podľa § 71 ods. 2 SSP, ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie
advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej
neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2003 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.
Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická
osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

Podľa § 8 zákona č. 327/2003 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.



Podľa § 10 ods. 1, 5 a 6 zákona č. 327/2003 Z. z., konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej
len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti
uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti
zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1;
túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné
podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno
podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa
osobitného predpisu16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na
poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2003 Z. z., žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci.
O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred
rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci musí obsahovať okrem náležitostí podľa
osobitného predpisu16) aj poučenie žiadateľa o možnosti dodatočného vyúčtovania trov vo výške
určenej osobitným predpisom,17) ak sa po posúdení podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej
pomoci zistí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Proti
tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

Podľa § 25 ods. 1 zákon č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov).

14. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

15. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou

16. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie
je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a
posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený



na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov
je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Podstatou správneho súdnictva
je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny
inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej
správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny
orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako
ten, o koho práva ide.

17. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KaNR 20119/2019, ČRZ: 94333/2019 zo dňa 28. 06. 2019, ktorým žalovaný rozhodol o nepriznaní
nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného
č. sp. KaNR 15412/2019, R. z. 71848/2019 zo dňa 20. 05. 2019 (o predbežnom nepriznaní nároku na
poskytovanie právnej pomoci).

18. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť,
že žalovaný správny orgán na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že žalobca
ako žiadateľ nesplnil podmienku ustanovenú v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z., v zmysle
ktorej fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú
bezúspešnosť sporu, ktorá je jedným z nevyhnutných predpokladov na jej poskytnutie. Žalobca podal
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci určenia advokáta na spísanie a podanie správnej žaloby
proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci č. sp. KaNR 15412/2019, R. z: 71848/2019 zo dňa 20. 05. 2019
(ktorým rozhodol o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vo veci ústavnej
sťažnosti na prieťahy v konaní, t. č. vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/35/2009),
na prepísanom tlačive spolu s prílohami a zároveň žiadal aj o poskytnutie predbežnej právnej pomoci
z dôvodu hrozby zmeškania lehoty, za ktorej koniec označil dátum „21. 07. 2019“. Dňa 05. 06. 2019
rozhodol žalovaný tak, že žalobcovi predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci
správnej žaloby proti rozhodnutiu č. sp. KaNR 15412/2019, ČRZ: 71848/2019 zo dňa 20. 05. 2019
s odôvodnením, že žalobcove záujmy nie sú ohrozené zmeškaním lehoty, pretože lehota na podanie
správnej žaloby podľa § 71 ods. 2 SSP neplynie. Žalovaný zrejmú bezúspešnosť sporu vyvodil zo
skutočnosti, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu
predbežnej povahy, pričom toto rozhodnutie nemohlo mať vplyv na subjektívne práva žalobcu, pretože
nejde o konečné rozhodnutie o tom, či mu bude alebo nebude priznaný nárok na poskytovanie právnej
pomoci. Takéto rozhodnutie ani nemá vplyv na posúdenie podmienok pre vydanie rozhodnutia o riadnom
nároku na právnu pomoc, ktoré ešte len bude vydané. Prípadná žaloba proti rozhodnutiu o predbežnom
nepriznaní nároku je predčasná a správny súd by sa takouto ani nemal zaoberať. Konštatoval, že
žalovaný nie je oprávnený priznať žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci dôvodu, že nie
je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v danej veci, ktorá je zrejmá už po zbežnom právnom
posúdení.

19. Správny súd z obsahu súdneho spisu ako aj obsahu administratívneho spisu zistil, že medzi
účastníkmi konania v preskúmavanej veci skutkový dej v podstate nie je sporný, avšak medzi
účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie skutkových zistení týkajúcich sa nepriznania nároku
na poskytnutie právnej pomoci z pohľadu aplikácie ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., keď
žalovaný tvrdil, že žalobcovi nevznikol nárok na právnu pomoc z dôvodu, že nebola splnená podmienka,
že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

20. Zákonodarca v zákone č. 327/2005 Z. z. upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj
podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri
rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu zdravých
fyzických osôb nachádzajúcich sa v materiálnej núdzi, ale aj na sociálne odkázané fyzické osoby,
ktoré za splnenia zákonnom ustanovených podmienok sa nachádzajú v takej sociálnej, finančnej
a majetkovej situácie, ktorá im neumožňuje zabezpečenie právnej pomoci na ochranu ich práv a
právom chránených záujmov. Cieľom je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou SR deklarovaným právam
fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkým
fyzickými osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie, založenej
na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné
zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod.
alebo iné postavenie. Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť



žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy
inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup
pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania
súdom.

Zákonodarca týmto zákonom súčasne splnil povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES
z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením
minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len
„smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Štát žiadnym
spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na
seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska
dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne
všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v
ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu,
ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde
prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.

21. Zákonodarca podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ustanovuje v § 6 ods.1
písm. a/ až c/ uvedeného zákona, z ktorej právnej úpravy vyplýva, že nesplnenie jednej z uvedených
podmienok má za následok nepriznanie právnej pomoci bez finančnej účasti. Jednou so zákonných
podmienok, splnenie ktorej podmieňuje priznanie bezplatnej právnej pomoci je, že nejde o zrejmú
bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty,
môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci, o ktorom
centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej
pomoci.

Vychádzajúc teda z účelu zákona č. 327/2005 Z. z., nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať
výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Zákon však zveril
oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie
práva, alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je
nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak
je v dôkaznej núdzi, teda nevie vierohodne preukázať svoje tvrdenie, od ktorého odvodzuje svoj nárok
alebo opiera svoje právo chránené konkrétnym právnym predpisom. Za obdobnú treba považovať aj
situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo
ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného
nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Tak ako
správne konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí, podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.
úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc môže byť len ten, kto
súčasne preukáže splnenie všetkých troch zákonných podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 tohto
zákona, nesplnenie jednej z nich má za následok nepriznanie bezplatnej právnej pomoci. Pokiaľ v danej
veci žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na bezplatnú právnu pomoc z dôvodu nesplnenia podmienky
ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. b/ a teda z dôvodu, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, bolo jeho
povinnosťou náležite vyhodnotiť všetky okolnosti podmieňujúce naplnenie skutkovej podstaty právnej
normy ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 uvedeného zákona.

Správny súd ďalej uvádza, že z gramatického a logického výkladu § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č.
327/2005 Z. z. vyplýva, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv
a v právnej norme ustanovenej v § 8 tohto zákona príkladovo uvádza skutočnosti, na ktoré centrum
prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejmé, že môže ísť
aj o iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej
právnej pomoci, je zrejme bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne
preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa.

22. Na základe vykonaného dokazovania dospel správny súd k záveru, že postup žalovaného pri
vydávaní preskúmavaného rozhodnutia bol v súlade so zákonom, pričom aj samotné rozhodnutie
žalovaného zodpovedá príslušným ustanoveniam zákona č. 327/2005 Z. z.. Žalobca vo svojej žiadosti o
poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci zo dňa 20.



05. 2019 (o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti
na prieťahy v konaní, t. č. vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/35/2009), žiadal
aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci, a ako právny dôvod na jej poskytnutie uviedol „hrozbu
zmeškania lehoty“, za ktorej koniec označil dátum „21. 07. 2019“.

Podľa názoru správneho súdu žalovaný dospel k správnemu záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobca
obrátil žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, ako
nevyhnutný predpoklad na poskytovanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005
Z. z. . Správny súd ďalej uvádza, že ustanovenie § 8 tohto zákona nepredstavuje taxatívny výpočet
skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať,
avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má žalovaný
prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí
od okolností konkrétneho prípadu. Správny súd zastáva názor, že pokiaľ ide o problematiku hodnotenia
bezúspešnosti sporu, táto je skôr záležitosťou existujúcej judikatúry. Podľa základnej zákonnej definície
sa pri posudzovaní bezúspešnosti sporu prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času,
či sa právo nepremlčalo a či žiadateľ je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.“ V žalobe žalobca neuviedol žiadne právne relevantné
skutočnosti, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

23. Správny súd konštatuje, že úlohou Centra v prípade žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci
podľa ustanovenia § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. je skúmať, či žiadateľovi hrozí zmeškanie lehoty.
Poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že žalovaný rozhodnutím zo dňa 05. 06. 2019, ktorým žalobcovi podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z. z.
predbežne nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci, postupoval vecne správne, pretože žalobca
ako žiadateľ ničím nepreukázal, že by mu hrozilo zmeškanie nejakej lehoty a mohla by mu tak vzniknúť
ujma na právach tak, ako to predpokladá toto zákonné ustanovenie.

24. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sžf/3/2016 z 30. 05. 2016 uviedol: „Za plne opodstatnené však
treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa
o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať
dokazovanie) je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím
času alebo ak je v dôkaznej núdzi...“. K uvedenému správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného vyplýva, že v konaní č. sp. KaNR 15412/2019, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie
zo dňa 20. 05. 2019 o predbežnom nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, sa žalobca
domáhal poskytnutia právnej pomoci (vo veci ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní, t. č. vedenom
na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3C/35/2009), pričom k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
žiadateľ nedoložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti,
resp. jej skončenie ako jednu z podmienok na podanie ústavnej sťažnosti a nedoložil ani žiadnu listinu,
ktorou by preukázal jej podanie na súd a nepreukázal ani plynutie lehoty, v ktorej by Ústavný súd SR
určil možnosť doplnenia ústavnej sťažnosti. Centrum lustráciou zistilo, že toto konanie bolo dňa 24. 06.
2019 prerušené a teda v tej to veci ešte nebolo vydané riadne rozhodnutie. Následne žalovaný svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie o predbežnom poskytovaní právnej pomoci nie je konečné
rozhodnutie o tom, či žiadateľovi (žalobcovi) bude alebo nebude priznaný nárok na poskytovanie právnej
pomoci a odkázal na § 7 písm. e) SSP.

K posudzovaniu otázky zrejmej bezúspešnosti sporu zaujal svoje stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, a to v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo 36/2011 z 22. augusta 2011, ktoré prešlo aj kontrolou ústavnosti
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2013 z 25. apríla 2013. Najvyšší súd SR v uvedenom
rozhodnutí prisvedčil argumentácii žalovaného v tom, že „...za správny nemožno považovať výklad, že
posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu má ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom
by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok
aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť svojho nároku.
Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov
založených na tvrdení žalobcov, ktoré nevie preukázať.“ Tiež sa najvyšší súd stotožnil s názorom
žalovaného, že „...za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon
č. 327/2005 Z. z. citovaným ustanovením § 8 mu (Centru právnej pomoci) zveril právomoc tieto návrhy



„eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.“

25. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti
postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Úlohou správneho súdu pred
začiatkom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je skúmať splnenie
zákonných podmienok a to predovšetkým svoju právomoc v súlade s právnou úpravou ustanovenou
v §§ 6 a nasl. SSP. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej
časti Správneho súdneho poriadku správny súd posudzuje, či správny orgán bol príslušný na konanie
a následne, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

26. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.

Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd pri
preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci posudzuje, či správny
orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd
skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia.

27. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

28. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc
z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len
vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani
nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

29. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich



skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.