Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/40/2019 z 29. 7. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. júla 2020, sp. zn. 26S/40/2019, ECLI:SK:KSNR:2020:4019200316.3 Krajský súd Nitra | 26S/40/2019 | ECLI:SK:KSNR:2020:4019200316.3 | 2020-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 107 ods. 2 SSP, § 175 ods. 1 SSP, § 168 SSP, § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 467/2002 Z. z., § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z., § 10 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z., § 49 ods. 13 zákona č. 530/2011 Z. z., § 69 zákona č. 530/2011 Z. z., § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z., § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z., § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 12 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 12 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 12 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 37 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 37 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 38 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 40 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 40 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 42 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z., § 40 ods. 1 zákona č. 463/2009 Z. z., § 41 ods. 2 zákona č. 463/2009 Z. z., § 22 ods. 1 zákona č. 463/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d0e9421-33f6-42c9-a17e-68adcaf3e3cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200316.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/40/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200316
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200316.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
D. Z.. XXXX/XX, L., zastúpený advokátskou kanceláriou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., sídlo Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo
680018677/2019/Ne zo 16.04.2019 a rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - Colný úrad
Nitra, číslo 680004889/2019 z 01.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Dňa 25.11.2017 bol zverejnený inzerát s názvom „Domáca slivovica 52° pálenú legálnom Pálenici“
a textom „Predám slivovicu 52° stupňovú. Pálená s veľmi dobrej odrodu ktorá má cukornatosť 24-25.
Tak žiadni cukor nebolo pridané Pálenici bolo povedané tak kvalitné ešte za dlhé roky nemali. Aby som
prezradil odrodu a odkiail pochadzá. Veľmi zďaleka som odpovedal.“ Zároveň bolo uvedené meno N.,
tel. číslo XXXXXXXXXX, lokalita XXX XX L., cena 12 eur.

2. Zo zápisnice z daňového dozoru a o priebehu zabezpečenia veci, spísanej Colným úradom Nitra, dňa
03.02.2018 zn. 4/2018-6194 vyplývalo, že daňový dozor bol vykonaný na Parkovisku pri čerpacej stanici
HOFFER, Komárno, za prítomnosti správcu dane a daňového subjektu - žalobcu. Hlavným predmetom
daňového dozoru bol výkon daňového dozoru v zmysle ustanovenia § 69 zákona č. 530/2011 Z. z.
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Následne bol daňový subjekt poučený, čo potvrdil svojím
podpisom, ako aj bolo vykonané súvislé opísanie priebehu daňového dozoru, z ktorého vyplývalo:

2.1. Colný úrad Nitra, SCÚ Štúrovo (ďalej len „správca dane“) dňa 03.02.2018 v zmysle ustanovenia § 69
zákona č. 530/2011 Z. z. v rámci vyhľadávacej činnosti zistil, že na internetovom portály www.bazos.sk,
bol uvedený inzerát zo dňa 25.11.2017, v ktorom bola ponúkaná domáca pálenka Slivovica 52° C, 1 liter
- 12 eur, meno: N., tel. XXXXXXXXXX.

2.2. Na základe vyššie uvedeného na strane správcu dane vzniklo podozrenie z porušenia § 49 ods.
13 zákona č. 530/2011 Z. z., podľa ktorého lieh vyrobený v liehovarenskom závode na pestovateľské
pálenie nesmie byť predmetom ďalšieho predaja ani iného uvádzania na trh.



2.3. Na preverenie skutočností uvedených v predmetnom inzeráte vykonal správca dane v zmysle § 69
zákona č. 530/2011 Z. z. daňový dozor pozostávajúci z nasledovných úkonov a to dňa 30.01.2018 sa
správca dane telefonicky kontaktoval s inzerentom na telefónnom čísle XXXXXXXXXX. Prostredníctvom
telefonátu bol predaj pálenky zo strany inzerenta potvrdený. Následne bolo dohodnuté miesto a čas
predaja, ktorý sa mal uskutočniť dňa 03.02.2018 približne o 10:00 hod v obci Komárno. Na základe
telefonického rozhovoru zo dňa 30.01.2018 sa správca dane stretol s inzerentom dňa 03.02.2018 o
10:00 hod. na parkovisku pri čerpacej stanici HOFFER v Komárne a vykonal nákup domáceho destilátu v
objeme 30 litrov vypáleného zo slivky za cenu 360,00 eur. Inzerent predal v čase o 10:00 hod. správcovi
dane 30 litrov čírej tekutiny s liehovým zápachom v tridsiatich jedno litrových sklenených fľašiach za
sumu 360,00 eur. Správca dane zaplatil hotovosťou 360,00 eur, inzerent hotovosť prijal a vydal správcovi
dane uvedenú tekutinu.

2.4. Po predaji tekutiny sa správca dane preukázal k príslušnosti k finančnej správe služobným
preukazom a ústnym vyhlásením „finančná správa“. Následne správca dane v súlade s ustanovením §
69 zákona č. 530/2011 Z. z. vykonal daňový dozor a procesné úkony vedúce k objasneniu podozrenia
z priestupku. Správca dane vykonal stotožnenie inzerenta, počas ktorého zistil, že inzerentom je C. H.
trvale bytom: D. Z.. XXXX/XX, XXX XX L., r. č. XXXXXX/XXX, č. OP: Y. XXXXXX (ďalej len „daňový
subjekt“, resp. „žalobca“). V rámci daňového dozoru bola zakúpená tekutina správcom dane preliata do
odmerného valca. Následne správca dane premeral liehomerom tekutinu a zistil, že sa jedná o lieh so
stupňovitosťou 50,5% pri teplote 13,0 °C. Po prepočte APV Alkokalk správca dane zistil, že sa jedná o
lieh so stupňovitosťou 53,07 % pri teplote 20,0 °C. Množstvo predaného liehu bolo premerané odmerným
valcom, počas ktorého správca dane zistil, že celkový objem liehu je 30,00 litrov. So správcom dane
nameranou stupňovitosťou liehu a celkovým množstvom liehu daňový subjekt súhlasil. Správca dane
vyhotovil fotodokumentáciu o priebehu merania stupňovitosti a celkového množstva liehu.

2.5. Správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie hodnoverných dokladov o spôsobe
nadobudnutia uvedeného alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Daňový subjekt uviedol, že lieh kúpil
od neznámej osoby, ktorého pozná len z videnia v Komárne v mesiaci december 2017 v množstve 30
l za cenu 12 eur za liter. Daňový subjekt uviedol, že sa pokúsi vyhľadať osobu a vyžiadať od neho
nadobúdacie doklady od liehu.

2.6. Hodnoverný doklad o pôvode a spôsobe nadobudnutia vyššie uvedeného liehu daňový subjekt pri
výkone daňového dozoru nevedel predložiť.

2.7. Správnosť údajov uvedených v zápisnici daňový subjekt potvrdil svojím podpisom.

2.8. Predmetom zápisnice bolo aj súvislé opísanie priebehu vykonania zabezpečenia veci na mieste v
zmysle § 40 a § 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a tiež opatrenia prijaté pri daňovom dozore, pričom jedným z
nich bolo, aby daňový subjekt v lehote 10 dní od spísania tejto zápisnice predložil doklady o nadobudnutí
liehu na adresu Stanica úradu Štúrovo, Nám. Slobody 9, 943 01 Štúrovo. Zároveň bol daňový subjekt
poučený, že keď nevie preukázať spôsob nadobudnutia liehu vznikne mu daňová povinnosť v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a). V takomto prípade je daňový subjekt v zmysle ust. § 12 ods. 3 zákona
č. 530/2011 Z. z. povinný podať Colnému úradu Nitra daňové priznanie najneskôr do troch pracovných
dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, o čom bol poučený.
Toto poučenie daňový subjekt potvrdil svojím podpisom.

2.9. Súčasťou administratívneho spisu je aj príslušná fotodokumentácia.

3. Následne colný úrad dňa 07.02.2018 vydal rozhodnutie zn. 680007315/2018 o zabezpečení veci,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2018.

4. Dňa 16.02.2018 bola colnému úradu doručená písomnosť „Predloženie dokladov“ zo dňa 14.02.2018,
ktorú žalobca predložil zároveň s odvolaním proti rozhodnutiu colného úradu zn. 680007315/2018 (o
odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR číslo 680020568/2018/Ne zo dňa
12.04.2018 tak, že rozhodnutie Colného úradu Nitra zn. 680007315/2018 zo dňa 07.02.2018 napadnuté
odvolaním podaným fyzickou osobu - žalobcom bolo potvrdené a žaloba žalobcu bola odmietnutá v
konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/80/2018), pričom súčasťou písomnosti bola
aj faktúra č. WH1SA1497408 zo dňa 24.10.2017 a č. WH1NA 6561452 zo dňa 25.10.2017 vystavené



spoločnosťou TIKI TEA KFT., 2314 Halásztelek, Hajnal u. 41, Maďarsko, adószám: 13829948-2-13,
cégjsz.: 13-09-130793, na tovar: „Házi szilva pálinka“ (preklad: „domáca slivovica“) v množstve 30 l, na
sumu celkom 115 200,- Ft.

5. Preverením vyššie uvedenej spoločnosti v elektronickej databáze spoločností registrovaných v
Maďarskej republike a na základe neoficiálneho prekladu odpisu z obchodného registra boli colným
úradom zistené nezrovnalosti týkajúce sa právnej existencie spoločnosti: Tiki Tea Kereskedelmi és
Vendéglató Korlátolt Felelösségü Társaság, preto dňa 05.03.2018 správca dane požiadal FR SR, Odbor
spotrebných daní, Oddelenie ELO a systémov SPD písomnosťou „Žiadosť o poskytnutie medzinárodnej
administratívnej spolupráce a pomoci v oblasti spotrebných daní“ č. 129583/2018 o poskytnutie
informácie nevyhnutnej pri správe spotrebnej dane z alkoholického nápoja - liehu od iného členského
štátu, Maďarskej republiky.

6. Okrem toho bola vykonaná odborná expertíza a z výsledku odbornej expertízy z Colného
laboratória FR SR - Protokol o skúške č. VOE - 0244/18 zo dňa 16.04.2018 bolo zistené, že
hlavnými zložkami vzorky boli voda a etanol, pričom sa jedná o etanol kvasného pôvodu s obsahom
alkoholu 53,21 %. Vzorka obsahovala aj malé až stopové množstvá ďalších organických zlúčenín.
Látky, prítomnosť ktorých bola vo vzorke zistená bývajú súčasťou aromatizujúcich resp. ochucujúco
- aromatizujúcich zložiek destilátov. Dostupnými metódami nebolo možné jednoznačne určiť pôvod
alkoholu v posudzovanej vzorke. Na základe výsledkov stanovenia izotopových pomerov, Colné
laboratórium FR SR konštatovalo, že etanol vo vzorke bol kvasného pôvodu a za predpokladu, že ide o
jednodruhový alkohol, sa určil botanický pôvod etanolu ako etanol z ovocia alebo obilia. Za predpokladu,
že ide o zmes, nie je možné sa k zloženiu zmesi jednoznačne vyjadriť.

7. Dňa 11.05.2018 colný úrad vydal podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.
z. rozhodnutie o prerušení konania zn. 680025875/2018 vo veci prepadnutia vyššie uvedeného
alkoholického nápoja. Správca dane prerušil konanie z dôvodu získania informácie podľa osobitného
predpisu o relevantných skutočnostiach nevyhnutných v daňovom konaní, ktoré boli poskytnuté v rámci
medzinárodnej spolupráce a pomoci v oblasti spotrebných daní s Maďarskom v zmysle zákona č.
442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.

8. Z odpovede Národnej daňovej a colnej správy Maďarskej republiky zo dňa 03.07.2018 vyplývalo, že
spoločnosť TIKI TEA Kft. je od 20.10.2017 v likvidácii. Od 29.10.2015 sa sídlo spoločnosti nachádza
na adrese 1093 Budapest, Lónyai utca 16. Adresa uvedená na predloženej faktúre (2314 Halásztelek,
Hajnal u. 41) bola sídlom spoločnosti medzi 20.05.2009 a 29.10.2015. Na základe doplňujúcej žiadosti
colného úradu č. 410652/2018 zo dňa 17.07.2018 Národná daňová a colná správa Maďarskej republiky
zaslala nasledovné informácie, ktoré boli doručené colnému úradu dňa 24.01.2019: „...miestne príslušné
Daňové a colné riaditeľstvo kontaktovalo likvidátora spoločnosti TIKI TEA Kft. V priebehu pojednávania
likvidátor uviedol, že matričný úrad vydal vyhlášku o likvidácii spoločnosti TIKI TEA Kft. dňa 20.10.2017.
Vzhľadom na vyššie uvedené: 1. V období 24.10.2017 - 25.10.2017 TIKI TEA Kft. nemal povolenie na
predaj alkoholických výrobkov. 2. Uvedené dokumenty (potvrdenia o nákupe alkoholu WH1SA 1497408
z 24.10.2017 a WH1NA 6561452 z 25.10.2017) boli vydané neoprávnene.“

9. Oznámením o pokračovaní v konaní č. 680004882/2019 zo dňa 30.01.2019 colný úrad
oznámil žalobcovi pokračovanie v konaní vo veci prepadnutia predmetného alkoholického nápoja -
nešpecifikovaného liehu (etanol kvasného pôvodu).

10. Nakoľko žalobca v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci,
t. j. do 07.05.2018 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu vyššie uvedeného alkoholického
nápoja - liehu, t. j. nepreukázal právne relevantným spôsobom v súlade so zákonom č. 530/2011
Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja - liehu u neho zisteného (30 litrov
nešpecifikovaného liehu - etanolu kvasného pôvodu s obsahom alkoholu 53,21 %), ktorý sa dňa
03.02.2018 u neho nachádzal v obci Komárno, pri čerpacej stanici HOFFER, a to bez ohľadu na to,
či nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným, colný úrad dňa 01.02.2019 vydal rozhodnutie zn.
680004889/2019 o prepadnutí predmetného alkoholického nápoja - liehu v prospech štátu. Uvedené
rozhodnutie o prepadnutí veci bolo žalobcovi doručené dňa 07.02.2019, ktoré žalobca následne napadol
v zákonnej lehote odvolaním podaným na poštovú prepravu dňa 25.02.2019, doručeným colnému úradu
dňa 26.02.2019.



11. Keďže colný úrad nenašiel dôvody pre uplatnenie inštitútu autoremedúry podľa ust. § 73 ods. 1 a
2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), postúpil odvolanie žalobcu spolu
so spisovým materiálom na vybavenie žalovanému. Žalovaný predmetnú vec v zmysle ustanovenia §
74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. preskúmal, podanému odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie
colného úradu ako vecne správne napadnutým rozhodnutím zn. 680018677/2019/Ne zo dňa 16.04.2019
v súlade s ustanovením § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., potvrdil.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Napadnutým rozhodnutím č. 680018677/2019/Ne zo dňa 16.04.2019, doručeným žalobcovi dňa
26.04.2019, Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodlo tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov rozhodnutie Colného úradu Nitra zn. 680004889/2019 zo dňa 01.02.2019,
napadnuté odvolaním podaným fyzickou osobou: C. H. nar. XX.XX.XXXX, D. Z.. XXXX/XX, XXX XX L.
(ďalej aj „odvolateľ“), potvrdil.

13. V odôvodnení žalovaný v prvom rade poukázal na odvolaním napadnuté rozhodnutie colného úradu
zn. 680007315/2018 zo dňa 07.02.2018 (právoplatné dňa 21.04.2018 a vykonateľné dňa 14.02.2018),
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a tiež skutkové zistenia, ako aj odvolacie námietky
žalobcu.

14. Vychádzajúc z opísaných skutkových zistení a právneho posúdenia, citujúc § 71 ods. 1 písm. a),
§ 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. o priestupku, § 40 ods. 1 prvá a druhá veta, § 40 ods.
1 posledná veta, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., žalovaný v postavení odvolacieho
orgánu hodnotil odvolacie námietky žalobcu za právne irelevantné a to z nasledujúcich dôvodov:

14.1. Odvolací orgán musel odmietnuť obranu odvolateľa spočívajúcu v tvrdení, že on predloženými
dokladmi - faktúrami č. WH1SA1497408 zo dňa 25.10.2017 a č. WH1NA6561452 zo dňa 25.10.2017
vystavenými spoločnosťou TIKI TEA KFT., 2314 Halásztelek, Hajnal ul. 41, Maďarsko, adószám:
13829948-2-13, cégjsz.: 13-09-130793, bez pochybností na jeho strane preukázal pôvod a spôsob
nadobudnutia predmetného liehu, keď argumentoval tým spôsobom, že pokiaľ aj vznikli pochybnosti
alebo nezrovnalosti týkajúce sa predložených dokladov alebo právnej existencie spoločnosti TIKI
TEA KFT., tieto nemajú mať na legálnosť preukázania jeho postupu pri získaní predmetného tovaru
žiadny vplyv, nakoľko ako uviedol: „Ja som ich nevydal, ani nefalšoval a ich vydanie bolo zdôvodnené
mojou kúpou tovaru, pričom som presvedčený, že sú hodnoverné.“ Všetky tieto a obdobné odvolacie
námietky, ktoré odvolateľ vznášal v súvislosti s legitimitou a hodnovernosťou ním predložených dokladov
vystavených spoločnosťou TIKI TEA KFT., ako nadobúdacích dokladov k predmetnému zabezpečenému
liehu, žalovaný považoval za právne nedôvodné.

14.2. Predovšetkým žalovaný poukázal na skutočnosť dostatočne dôkazne zistenú v daňovom
konaní, že žalobca vyššie uvedenými predloženými dokladmi neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k
zabezpečeniu veci, nakoľko nimi nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia predmetného liehu v súlade
so zákonom č. 530/2011 Z. z. Ako totiž bolo colným úradom v konaní zistené, adresa sídla spol. TIKI
TEA KFT. Uvedená na oboch žalobcom predložených dokladoch bola sídlom spoločnosti len v období
medzi 20.05.2009 a 29.10.2015, a teda v čase vystavenia týchto dokladov, išlo už o takmer dva roky
neaktuálne sídlo tejto firmy, na základe čoho bolo pre žalovaného zrejmé, že tieto doklady nemohli byť
reálne predmetnou firmou platne vystavené.

14.3. Súčasne ako to bolo colným úradom zistené v daňovom konaní na základe doplňujúcej žiadosti
colného úradu č. 41065/2018 zo dňa 17.07.2018, Národná daňová a colná správa Maďarskej republiky
zaslala informácie, z ktorých bolo pre žalovaného zrejmé, že nielenže nebola predmetná firma TIKI
TEA KFT., v čase viažucom sa k dátumom vystavenia odvolateľom predložených dokladom v likvidácii,
aj takto vo svojom obchodnom názve označená, t.j. ako Tiki Tea Kft. „F.a.“, ale v zmysle informácie
poskytnutej Národnou daňovou a colnou správou Maďarskej republiky uvedená firma v dotknutom
období 24.10.2017 - 25.10.2017 ani nemala povolenie na predaj alkoholických nápojov a teda žalobcom
predložené doklady, ako potvrdenia o nákupe alkoholu WH1SA 1497408 z 24.10.2017 a WH1NA



6561452 z 25.10.2017 boli vydané neoprávnene. Z uvedeného tak pre žalovaného bolo zrejmé, že
bez ohľadu na to, či dané doklady skutočne boli, alebo neboli vydané žalobcovi firmou TIKI TEA Kft.,
ako nadobúdacie doklady k predmetnému liehu, táto firma už beztak v čase ich vydania nebola na
akýkoľvek predaj alkoholických nápojov oprávnená. Na nepráve pritom nemôže byť založené právo,
na základe čoho žalobca predloženými dokladmi bez ohľadu na jeho argumentáciu, v daňovom konaní
nepreukázal legálne nadobudnutie predmetného liehu v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. Žalovaný
v tejto súvislosti uviedol, že v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, t. j. v danom
prípade na žalobcovi, čo okrem § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. pre daný prípad, vo
všeobecnosti pre daňové konanie vyplýva aj z § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom pre unesenie
dôkazného bremena daňovým subjektom je rozhodujúce preukázať tvrdené skutočnosti tak, aby boli
objektívne nevyvrátiteľné, t. j. jednoznačne a bez existujúcich pochybností, čo v prejednávanej veci
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zo strany žalobcu splnené nebolo. Námietky žalobcu preto
žalovaný vyhodnotil tak, že nemajú žiadne skutkové ani právne opodstatnenie.

14.4. Odvolacie námietky, v ktorých žalobca uvádzal svoje existenčné dôvody pre predaj daných 30 litrov
destilátu, ktorý považoval za tovar a jeho ponúkanie cez inzerát nepovažoval za priekupníčenie a pod.,
žalovaný považoval taktiež za právne bezpredmetné, nemajúce na samotnú zákonnú povinnosť žalobcu
preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia predmetného alkoholického nápoja u neho zisteného
colným úradom, žiadny relevantný vplyv.

14.5. K tej časti podaného odvolania, v ktorej sa žalobca zaoberal výškou pokuty za priestupok v
porovnaní k výške spotrebnej dane vzťahujúcej sa na predmetný lieh, čo podľa neho nenapĺňalo podstatu
priestupku a pod., žalovaný považoval v konaní prepadnutie predmetného liehu za právne irelevantné,
bez akejkoľvek právnej relevancie k meritu veci.

14.6. Pre úplnosť žalovaný dodal, že vydanie rozhodnutia o prepadnutí zabezpečenej veci je
podmienené tromi právnymi skutočnosťami a to vydaním rozhodnutia o zabezpečení veci, ktorým bolo
rozhodnutie colného úradu zn. 680007215/2018 zo dňa 07.02.2018, ďalej nadobudnutím právoplatnosti
tohto rozhodnutia (právoplatnosť nadobudlo dňa 21.04.2018) a nakoniec splnením podmienky v zmysle
ust. § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., neodstránenie pochybností v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o zabezpečení, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, zo strany dotknutého daňového subjektu,
k čomu zo strany žalobcu nedošlo. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky uvedené právne skutočnosti boli
pre daný prípad splnené, colný úrad bol ex lege povinný postupovať v zmysle § 42 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z. z., keď v predmetnej veci pristúpil k vydaniu rozhodnutia o prepadnutí veci v prospech štátu.

III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
15. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 24.06.2019 na správny súd
žalobcu, v rámci ktorej žiadal o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy - rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 680018677/2019/Ne zo dňa
16.04.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu
Nitra č. 680004889/2019 zo dňa 01.02.2019 (ďalej len „rozhodnutie colného úradu“, „Colný úrad Nitra“
ďalej taktiež aj „colný úrad“), ktorým colný úrad rozhodol o prepadnutí veci v prospech štátu, a to
nešpecifikovaný lieh - etanol kvasného pôvodu, množstvo 30 l; 15,963 l. a.; obsah alkoholu 53,21 %,
nakoľko práva žalobcu boli napadnutým rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej správy porušené,
pričom žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzali.

16. V rámci žalobných bodov žalobca v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviedol, že vydaním
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy boli dotknuté práva žalobcu, pričom napadnuté
rozhodnutie, ako aj rozhodnutie colného úradu, považuje žalobca za nesprávne, a to z nasledovných
dôvodov:
? § 191 ods. 1 písm. c) SSP: napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci,
? § 191 ods. 1 písm. d) SSP: napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov,
? § 191 ods. 1 písm. e) SSP: zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci,



? § 191 ods. 1 písm. g) SSP: došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

17. Dôvody podania správnej žaloby vymedzil tak, že Colný úrad Nitra rozhodnutím č. 680004889/2019
zo dňa 01.02.2019 rozhodol o prepadnutí veci v prospech štátu, a to nešpecifikovaný lieh - etanol
kvasného pôvodu; množstvo 30 l; 15,963 l. a.; obsah alkoholu 53,21 % (ďalej len “lieh“). Žalobca
proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo na rozhodnutie odstúpené žalovanému.
Žalovaný potvrdil rozhodnutie colného úradu, ktorým bolo rozhodnuté o prepadnutí liehu v prospech
štátu. S poukazom na § 63 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) v prvom rade
namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje obligatórnu súčasť výroku, a to rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní, preto mal za to, že výrok napadnutého rozhodnutia a výrok rozhodnutia
colného úradu, neobsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, čím sa uvedené rozhodnutia stali
nepreskúmateľnými a nezákonnými.

18. Okrem toho namietal, že Colný úrad Nitra postupom podľa ustanovenia § 41 ods. 1 daňového
poriadku, zabezpečil predmetný lieh dňa 03.02.2018, nakoľko žalobca v tom čase nevedel preukázať
pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. Z dôvodu
interpretácie a aplikácie zákonného ustanovenia „pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického
nápoja v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z.“, je potrebné najmä vychádzať z nižšie uvedených
zákonných ustanovení a to ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani
z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z. z.“), ustanovenia
§ 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. Na základe uvedených ustanovení zákona č. 530/2011
Z. z., bolo možné podľa žalobcu prijať právny názor, že: - je daný zákonný imperatív, že pôvod alebo
spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja je nutné preukazovať len v súlade so zákonom č. 530/2011
Z. z., - preukazuje sa buď pôvod nadobudnutia, - alternatívne spôsob nadobudnutia, - prípadne je možné
súčasne preukázať pôvod aj spôsob nadobudnutia, - vychádzajúc z vymedzenia základných pojmov, ako
aj z obsahu ďalších ustanovení zákona č. 530/2011 Z. z.., nevyplýva skutočnosť, ako sa v súlade s týmto
zákonom má preukazovať pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja, - v ustanoveniach
zákona č. 530/2011 Z. z. absentuje právna norma, na základe ktorej by bolo možné interpretovať a
aplikovať povinnosť preukazovať pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja, a to súladne
s týmto zákonom, - pôsobnosť zákona č. 530/2011 Z. z. je vymedzená daňovým územím (územie
SR), preto predmetom skúmania nadobudnutia alkoholického nápoja súladne s týmto zákonom nemôže
byť nadobudnutie, ku ktorému došlo mimo daňového územia SR, napríklad v tomto prípade na území
Maďarska.

19. Žalobca zdôraznil, že konal dovoleným spôsobom, vymedzeným v čl. 2 bod 3. Ústavy SR. Na
podklade uvedených skutočností, žalobca ako fyzická osoba - nepodnikateľ, vierohodným a zákonne
dovoleným spôsobom preukázal pôvod a aj spôsob nadobudnutia liehu. Bolo potrebné zdôrazniť, že
žalobca bol pri nadobudnutí liehu dobromyseľný a zároveň platí, že žalobcovi ako nadobúdateľovi
vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana,
pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s
poňatím materiálneho právneho štátu (I. ÚS 50/2010). Žalobca ďalej vierohodnosť a dobromyseľnosť
nadobudnutia liehu v procese dokazovania hodnoverne preukázal, čo je možné zhrnúť nasledovne:

19.1. Dňa 25. októbra 2017 žalobca zakúpil od firmy TIKI TEA KFT z Maďarska 30 jednolitrových
fliaš alkoholického nápoja tzv. slivovicu. Proces kúpy prebehol bežným spôsobom. Tamojšia firma
žalobcovi predala tovar spôsobom priameho odovzdania žalobcovi, pričom vydala pri predaji liehu
potvrdenie, zároveň žalobca tento tovar kúpil spôsobom, že požadovanú sumu za lieh uhradil k rukám
predávajúceho a tovar prevzal. V rámci medzinárodnej spolupráce preveroval existenciu firmy TIKI TEA
KFT aj colný orgán Maďarskej republiky a túto existenciu potvrdil. Preto bolo jednoznačne a dostatočne
preukázané, že firma TIKI TEA KFT v čase nadobudnutia liehu žalobcom, existovala. Skutočnosť, že
firma TIKI TEA KFT bola v istej forme svojej existencie (likvidácia) žalobca z jeho pozície nemohol vedieť
a ani nemusel vedieť. Ani táto forma statusu firmy žalobcovi bežne nebránila k realizácii jeho záujmu
kúpiť ponúknutý tovar - lieh. Žalovaný pritom v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že Colný úrad Nitra
zistil nezrovnalosti týkajúce sa právnej existencie spoločnosti TIKI TEA KFT a to v právnej existencii
spoločnosti. Právna existencia znamená, že spoločnosť je zaregistrovaná a vykazuje určitou formou
určitú činnosť. Bolo zistené, že TIKI TEA KFT je v likvidácii, teda bolo potvrdené, že firma existuje.



Definovať zistené skutočnosti žalovaným ako nezrovnalosť vo výslovne právnej existencii vyznieva od
žalovaného v zmysle, že sú pochybnosti, či vôbec jestvuje, preto uvedené tvrdenie žalovaného sa javí
ako právne neudržateľné.

19.2. Listom zo dňa 14.02.2018 a jeho prílohou, žalobca predložil Colnému úradu Nitra, Stanica
colného úradu Štúrovo, Nám. Slobody 9, Štúrovo, doklad o nadobudnutí liehu. Jeden z dokladov
bol firemne označený, bol očíslovaný, opatrený pečiatkou, vyplnený v maďarskom jazyku a má z
pohľadu žalobcu nevyvrátiteľnú podobu úradného dokladu. Druhý doklad, ktorý potvrdzuje prevzatie
liehu žalobcom, má taktiež úradnú formu. Na základe týchto skutočností a oficiality dokumentov
(pečiatka, číslo evidencie kúpnej operácie), žalobca mal za to, že uvedené a predložené doklady
colnému úradu sú nespochybniteľné, preukazujúce legálnosť a oficiálnosť nadobudnutia liehu, čím sú
vylúčené pochybnosti v tomto smere.

19.3. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že firma TIKI TEA KFT mala údajne zákaz predaja alkoholu v
období októbra 2017. Ide o legislatívny zásah maďarského orgánu pôsobiaci na subjekty maďarského
právneho systému, ktorý žalobca neovláda a s ktorým sa nebol povinný oboznámiť. Prípadné plnenie,
či neplnenie zákonných povinností vyplývajúcich pre firmu TIKI TEA KFT na území Maďarska je v
posudzovanom prípade právne irelevantné a skutočnosť, že žalovaný vyhodnotil uvedené zistenia a
prijal ničím neodôvodnený záver, nemá zákonnú oporu, žalovaný tým v naznačenom smere prekročil
svoju zákonnú kompetenciu (posudzoval a vyhodnotil ne/existenciu a protiprávne konanie firmy TIKI
TEA KFT).

19.4. V procese dokazovania bolo preukázané, že všetky pochybnosti o spôsobe nadobudnutia liehu
žalobcom boli odstránené, čím pominuli aj dôvody na konštatáciu neodstránenia pochybností z jeho
strany.

20. Ďalej žalobca považoval za potrebné upriamiť pozornosť na nezákonný postup colného úradu, ktorý
predchádzal zabezpečeniu liehu. Majúc pritom za to, že colný úrad vykonával úkony daňového dozoru
podľa ustanovenia § 69 zákona č. 530/2011 Z. z., pričom na základe uvedeného ustanovenia colný
úrad nemá právomoc a „zákonné dovolenie“ vykonávať tzv. kontrolný nákup, pretože kontrolný nákup
je definovaný v ustanovení § 38 ods. 2 daňového poriadku a v zákone č. 289/2008 Z. z. o používaní
elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov („ďalej len „zákon o ERP“), pričom žalobca zdôraznil, že keď colný úrad vykoná tzv. kontrolný
nákup podľa zákona o ERP, alebo podľa daňového poriadku, je povinný takto zakúpený tovar vrátiť
subjektu v nezmenenom stave. Na základe uvedených skutočností je postup colného úradu v rozpore
s Ústavou SR, ako aj v rozpore s ustanovením § 69 zákona č. 530/2011 Z. z., preto je dôvodné prijať
záver, že colný úrad prekročil zákonný rámec a konal nezákonne.

21. Vytýkal, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, ako colný úrad
ďalej naložil s prijatou finančnou hotovosťou (vo výške 360 eur), pričom je možné prijať záver, že colný
úrad sa stal vlastníkom liehu. Okrem toho spochybnil aj postup colného úradu pri odbere vzoriek a
namietol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí a v konaní nevysporiadal so všetkými námietkami
uvádzanými v podanom odvolaní, resp. sa s nimi nevysporiadal riadne (absencia vyhodnotenia dôkazov,
ktoré sú v prospech žalobcu).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým zrušuje
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 680018677/2019/Ne zo dňa 16.04.2019, a
súčasne súd zrušuje rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 680004889/2019 zo dňa 01.02.2019. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

23. Správny súd uznesením č. k. 26S/40/2019-30 zo dňa 11.07.2019 vyzval žalovaného, aby v lehote
4 týždňov od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe doručenej správnemu súdu dňa
24.06.2019, ktorá je prílohou tohto uznesenia, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, predložil administratívny spis spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.07.2019 a vykonateľnosť dňom 13.08.2019.



24. Žalovaný na výzvu správneho súdu zaslal vyjadrenie, ako aj predložil administratívny spis dňa
02.08.2019. V rámci svojho vyjadrenia uviedol, že na strane správcu dane vzniklo podozrenie z
porušenia § 49 ods. 13 zákona č. 530/2011 Z. z., podľa ktorého lieh vyrobený v liehovarníckom závode
na pestovateľské pálenie ovocia nesmie byť predmetom ďalšieho predaja ani iného uvádzania na
trh. Uvádzaním liehu na trh sa rozumie v zmysle § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 467/2002 Z. z. o
výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov dodanie liehu, ktorý je výsledkom činnosti
upravenej týmto zákonom, predaj, ponúkanie na účely predaja, obmena. Na preverenie skutočností
uvedených v predmetnom inzeráte vykonal správca dane v zmysle § 69 zákona č. 530/2011 Z. z. daňový
dozor pozostávajúci z nasledovných úkonov. Dňa 30.01.2018 sa správca dane telefonicky kontaktoval s
inzerentom na tel. č. XXXXXXXXXX. Počas telefonického hovoru bol predaj pálenky zo strany inzerenta
potvrdený a následne bolo dohodnuté miesto a čas predaja. Dňa 03.02.2018 o 10:10 hod. sa správca
dane stretol s inzerentom na parkovisku pri čerpacej stanici HOFFER v Komárne a vykonal nákup liehu
- 30 litrov za celkovú sume 360 eur. Inzerent predal v čase o 10:10 hod. správcovi dane 30 litrov čírej
tekutiny s liehovým zápachom v tridsiatich jedno litrových sklenených fľašiach za sumu 360 eur. Správca
dane zaplatil hotovosťou 360 eur, inzerent hotovosť prijal a vydal správcovi dane uvedenú tekutinu. Po
predaji tekutiny správca dane preukázal svoju príslušnosť k finančnej správe služobným preukazom a
následne správca dane v súlade s ustanovením § 69 zákona č. 530/2011 Z. z. vykonal daňový dozor
a procesné úkony vedúce k objasneniu podozrenia z priestupku. Správca dane vykonal stotožnenie
inzerenta, počas ktorého zistil, že inzerentom je osoba žalobcu: C. H., trvale bytom D. Z.. XXXX/XX,
XXX XX M.., nar. XX.XX.XXXX - fyzická osoba nepodnikateľ. V rámci daňového dozoru bola zakúpená
tekutina správcom dane preliata do plastovej zbernej nádoby a bola premiešaná. Následne správca
dane premeral liehomerom tekutinu a zistil, že sa jedná o lieh so stupňovitosťou 50,50 %, pri teplote
13 oC. Po prepočte APV AlcoCalc správca dane zistil, že sa jedná o lieh so stupňovitosťou 53,07 % pri
teplote 20 oC. Množstvo predaného liehu bolo premerané odmerným valcom, počas ktorého správca
dane zistil, že celkový objem liehu je 30 litrov. So správcom dane nameranou stupňovitosťou liehu a
celkovým množstvom liehu odvolateľ súhlasil.

25. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie hodnoverných dokladov o spôsobe nadobudnutia
uvedeného alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Žalobca uviedol, že lieh kúpil od neznámej osoby,
ktorého pozná len z videnia v Komárne v mesiaci december 2017 v množstve 30 l za cenu 12 €/
liter. Žalobca uviedol, že sa pokúsi vyhľadať osobu a vyžiadať od neho nadobúdacie doklady od liehu.
Hodnoverný doklad o pôvode a spôsobe nadobudnutia vyššie uvedeného liehu žalobca pri výkone
daňového dozoru nevedel predložiť. Nakoľko žalobca nevedel preukázať v súlade so zákonom č.
530/2011 Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja - liehu u neho zisteného,
zamestnanci správcu dane predmetný alkoholický nápoj zabezpečili dňa 03.02.2018, o čom v zmysle
ust. § 41 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. bola vyhotovená Zápisnica z daňového dozoru a o priebehu
zabezpečenia veci č. 4/2018-6194 (680007293/2018) zo dňa 03.02.2018. Následne colný úrad dňa
07.02.2018 vydal rozhodnutie zn. 680007315/2018 o zabezpečení veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.04.2018.

26. Dňa 16.02.2018 bola colnému úradu doručená písomnosť „Predloženie dokladov“ zo dňa
14.02.2018, ktorú žalobca predložil zároveň s odvolaním proti rozhodnutiu colného úradu zn.
680007315/2018, pričom súčasťou písomnosti bola aj faktúra č. WH1SA1497408 zo dňa 24.10.2017
a č. WH1NA 6561452 zo dňa 25.10.2017 vystavené spoločnosťou TIKI TEA KFT., 2314 Halásztelek,
Hajnal u. 41, Maďarsko, adószám: 13829948-2-13, cégjsz.: 13-09-130793, na tovar: „Házi szilva
pálinka“ (preklad: „domáca slivovica“) v množstve 30 l, na sumu celkom 115 200,- Ft. Preverením vyššie
uvedenej spoločnosti v elektronickej databáze spoločností registrovaných v Maďarskej republike a na
základe neoficiálneho prekladu odpisu z obchodného registra boli colným úradom zistené nezrovnalosti
týkajúce sa právnej existencie spoločnosti: Tiki Tea Kereskedelmi és Vendéglató Korlátolt Felelösségü
Társaság. Zároveň mal colný úrad pochybnosti ohľadom pravosti predložených dokladov o kúpe
zabezpečeného liehu. Z uvedeného dôvodu dňa 05.03.2018 správca dane požiadal FR SR, Odbor
spotrebných daní, Oddelenie ELO a systémov SPD písomnosťou „Žiadosť o poskytnutie medzinárodnej
administratívnej spolupráce a pomoci v oblasti spotrebných daní“ č. 129583/2018 o poskytnutie
informácie nevyhnutnej pri správe spotrebnej dane z alkoholického nápoja - liehu od iného členského
štátu, Maďarskej republiky. Na základe Výsledku odbornej expertízy z Colného laboratória FR SR -
Protokol o skúške č. VOE - 0244/18 zo dňa 16.04.2018 bolo zistené, že hlavnými zložkami vzorky
boli voda a etanol, pričom sa jedná o etanol kvasného pôvodu s obsahom alkoholu 53,21 %. Vzorka
obsahovala aj malé až stopové množstvá ďalších organických zlúčenín. Látky, prítomnosť ktorých bola



vo vzorke zistená bývajú súčasťou aromatizujúcich resp. ochucujúco - aromatizujúcich zložiek destilátov.
Dostupnými metódami nebolo možné jednoznačne určiť pôvod alkoholu v posudzovanej vzorke. Na
základe výsledkov stanovenia izotopových pomerov, Colné laboratórium FR SR konštatovalo, že etanol
vo vzorke bol kvasného pôvodu a za predpokladu, že ide o jednodruhový alkohol, sa určil botanický
pôvod etanolu ako etanol z ovocia alebo obilia. Za predpokladu, že ide o zmes, nie je možné sa k zloženiu
zmesi jednoznačne vyjadriť.

27. Dňa 11.05.2018 colný úrad vydal podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.
z. rozhodnutie o prerušení konania zn. 680025875/2018 vo veci prepadnutia vyššie uvedeného
alkoholického nápoja. Správca dane prerušil konanie z dôvodu získania informácie podľa osobitného
predpisu o relevantných skutočnostiach nevyhnutných v daňovom konaní, ktoré boli poskytnuté v rámci
medzinárodnej spolupráce a pomoci v oblasti spotrebných daní s Maďarskom v zmysle zákona č.
442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.

28. Z odpovede Národnej daňovej a colnej správy Maďarskej republiky zo dňa 03.07.2018 vyplýva, že
spoločnosť TIKI TEA Kft. je od 20.10.2017 v likvidácii. Od 29.10.2015 sa sídlo spoločnosti nachádza
na adrese 1093 Budapest, Lónyai utca 16. Adresa uvedená na predloženej faktúre (2314 Halásztelek,
Hajnal u. 41) bola sídlom spoločnosti medzi 20.05.2009 a 29.10.2015. Na základe doplňujúcej žiadosti
colného úradu č. 410652/2018 zo dňa 17.07.2018 Národná daňová a colná správa Maďarskej republiky
zaslala nasledovné informácie, ktoré boli doručené colnému úradu dňa 24.01.2019: „...miestne príslušné
Daňové a colné riaditeľstvo kontaktovalo likvidátora spoločnosti TIKI TEA Kft. V priebehu pojednávania
likvidátor uviedol, že matričný úrad vydal vyhlášku o likvidácii spoločnosti TIKI TEA Kft. dňa 20.10.2017.
Vzhľadom na vyššie uvedené: 1. V období 24.10.2017 - 25.10.2017 TIKI TEA Kft. nemal povolenie na
predaj alkoholických výrobkov. 2. Uvedené dokumenty (potvrdenia o nákupe alkoholu WH1SA 1497408
z 24.10.2017 a WH1NA 6561452 z 25.10.2017) boli vydané neoprávnene.“ Oznámením o pokračovaní
v konaní č. 680004882/2019 zo dňa 30.01.2019 colný úrad oznámil žalobcovi pokračovanie v konaní
vo veci prepadnutia predmetného alkoholického nápoja - nešpecifikovaného liehu (etanol kvasného
pôvodu).

29. Nakoľko žalobca v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci,
t. j. do 07.05.2018 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu vyššie uvedeného alkoholického
nápoja - liehu, t. j. nepreukázal právne relevantným spôsobom v súlade so zákonom č. 530/2011
Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja - liehu u neho zisteného (30 litrov
nešpecifikovaného liehu - etanolu kvasného pôvodu s obsahom alkoholu 53,21 %), ktorý sa dňa
03.02.2018 u neho nachádzal v obci Komárno, pri čerpacej stanici HOFFER, a to bez ohľadu na to,
či nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným, colný úrad dňa 01.02.2019 vydal rozhodnutie zn.
680004889/2019 o prepadnutí predmetného alkoholického nápoja - liehu v prospech štátu. Uvedené
rozhodnutie o prepadnutí veci bolo žalobcovi doručené dňa 07.02.2019, ktoré žalobca následne napadol
v zákonnej lehote odvolaním podaným na poštovú prepravu dňa 25.02.2019, doručeným colnému úradu
dňa 26.02.2019.

30. Keďže colný úrad nenašiel dôvody pre uplatnenie inštitútu autoremedúry podľa ust. § 73 ods. 1 a
2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), postúpil odvolanie žalobcu spolu
so spisovým materiálom na vybavenie žalovanému. Žalovaný predmetnú vec v zmysle ustanovenia §
74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. preskúmal, podanému odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie
colného úradu ako vecne správne rozhodnutím zn. 680018677/2019/Ne zo dňa 16.04.2019 v súlade s
ustanovením § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., potvrdil.

31. Následne žalovaný konštatoval, že žalobca v podanej žalobe žiada zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), t. j. z dôvodu, že malo vychádzať z nesprávneho právneho
posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy malo byť nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že malo dôjsť k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.



32. Žalovaný žalobcom vznesené námietky zhrnul do bodov a následne skonštatoval, že sa so žalobnými
dôvodmi žalobcu nestotožňuje, pričom všetky ním vznesené žalobné námietky považoval za nedôvodné.

32.1. V prvom rade poukázal na zjavnú právnu irelevantnosť prvej námietky, nakoľko rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní v zmysle § 12 zákona č. 563/2009 Z. z., môže byť predmetom výrokovej
časti rozhodnutia v prípade, keď ako to vyplýva z ust. § 12 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., takéto
náklady dotknutej osobe vzniknú a to s ohľadom na ust. § 12 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle
ktorého o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia, čo
však v danom prípade nebolo predmetom konania žalobou napadnutých rozhodnutí. Takto vznesenú
žalobnú námietku, ktorú žalobca vznáša evidentne len z právneho dôvodu - absencie obligatórnej
náležitosti výroku rozhodnutia odvolávajúc sa na text ust. § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.,
žalovaný považuje za právne bezobsažnú, nakoľko je zrejmé, že obsahom výrokovej časti akéhokoľvek
rozhodnutia nemôže byť rozhodnutie o niečom, čo nebolo predmetom konania a rozhodovania v danej
právnej veci, čo ani samotné ust. § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. v takomto zmysle a
právnom výklade neustanovuje.

32.2. Ďalšiu námietku hodnotil žalovaný za právne nesprávne, nakoľko vychádza z nesprávnych
záverov, z napadnutého rozhodnutia je totiž zrejmé, že odvolateľ predloženými dokladmi - faktúra č.
WH1SA1497408 zo dňa 25.10.2017 a doklad č. WH1NA 6561452 zo dňa 25.10.2017 opatrených
pečiatkou TIKI TEA KFT., 2314 Halásztelek, Hajnal u. 41, Adószám: 13829948-2-13, Cégjsz.:
13-09-130793 bez ohľadu na jeho vyššie uvedenú argumentáciu, v daňovom konaní nepreukázal
legálne nadobudnutie predmetného liehu v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. Ako totiž bolo colným
úradom v konaní zistené, adresa sídla (2314 Halásztelek, Hajnal u. 41) spol. TIKI TEA KFT. uvedená
na oboch odvolateľom predložených dokladoch č. WH1SA1497408 zo dňa 25.10.2017 a č. WH1NA
6561452 zo dňa 25.10.2017 bola sídlom spoločnosti len v období medzi 20.05.2009 a 29.10.2015,
a teda v čase vystavenia týchto dokladov, išlo už o takmer dva roky neaktuálne sídlo tejto firmy.
Súčasne na uvedených žalobcom predložených faktúrach nebola predmetná firma TIKI TEA Kft. ani
správne označená, nakoľko v čase viažucom sa k dátumom vystavenia odvolateľom predloženým
dokladom už bola v likvidácii, takže takto mala byť v svojom obchodnom názve aj označená, t. j. ako
Tiki Tea Kft. "f. a.". Z uvedeného tak bolo pre žalovaného, v postavení odvolacieho orgánu zrejmé a
nepochybné, že tieto žalobcom predložené doklady nemohli byť reálne predmetnou firmou platne a
legálne vystavené. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v daňovom konaní leží v takýchto prípadoch
dôkazné bremeno na daňovom subjekte, t. j. v danom prípade na žalobcovi, čo okrem ust. § 71 ods.
1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. pre daný prípad, vo všeobecnosti pre daňové konanie vyplýva
aj z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom pre unesenie dôkazného bremena daňovým
subjektom je rozhodujúce preukázať tvrdené skutočnosti tak, aby boli objektívne nevyvrátiteľné, t. j.
jednoznačne a bez existujúcich pochybností, čo v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, zo strany odvolateľa splnené nebolo. Žalobcom predložené doklady v čase ich vydania totiž
zneli na neexistujúcu osobu, keďže ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností obchodná spoločnosť
s takým obchodným názvom a sídlom v čase vydania týchto dokladov neexistovala, pričom v zmysle
ust. § 24 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. sa na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania
dokladu v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Súčasne bolo rovnako na základe informácií
poskytnutých Národnou daňovou a colnou správou Maďarskej republiky zistené, že uvedená firma v
dotknutom období 24.10.2017 - 25.10.2017 nemala povolenie na predaj alkoholických nápojov, pričom
táto firma rovnako nespĺňala podmienky predaja liehu v spotrebiteľskom balení na daňovom území SR,
keďže nemala vydané povolenie, pričom už vôbec legálne nemohla na našom daňovom území predávať
lieh fyzickým osobám na priamu ľudskú spotrebu (žalobca sám v daňovom konaní uvádzal, že mu lieh
doručil kuriér domov v Komárne - list žalobcu označený ako „Predloženie dokladov“ zo dňa 14.02.2018),
ako sa na základe predložených dokladov bránil žalobca. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobcom
predložené doklady WH1SA 1497408 z 24.10.2017 a WH1NA 6561452 z 25.10.2017, ako potvrdenia o
nákupe u neho zisteného liehu na našom daňovom území SR, nemôžu preukazovať legálny spôsob jeho
nadobudnutia žalobcom. Na nepráve pritom nemôže byť založené právo, na základe čoho sú všetky
vyššie uvedené žalobné argumenty žalobcu o jeho dobromyseľnosti a podobne právne nedôvodné. K
predmetným žalobným námietkam žalobcu žalovaný tiež poukazuje na účelovosť a špekulatívnosť, jeho
obrany v daňovom konaní, keď sa najskôr k zistenému liehu u jeho osoby v Zápisnici z daňového dozoru
a o priebehu zabezpečenia veci č. 4/2018-6194 (680007293/2018) zo dňa 03.02.2018 prvotne vyjadril,
že uvedený lieh kúpil od neznámej osoby, ktorú pozná len z videnia v Komárne v mesiaci december
2017, pričom od tejto osoby nedostal žiadny nadobúdací doklad. Žalobca vtedy neuvádzal nič také, že



by tento lieh nakúpil od maďarskej firmy aj s dokladmi a podobne. Až následne dňa 16.02.2018 bola
colnému úradu doručená písomnosť „Predloženie dokladov“ zo dňa 14.02.2018, ktorého prílohu tvorili
potvrdenia o nákupe alkoholu WH1SA 1497408 z 24.10.2017 a WH1NA 6561452 z 25.10.2017. Takéto
konanie a rôzne navzájom si odporujúce tvrdenia žalobcu vykonané v daňovom konaní len ešte viac
potvrdzujú nedôveryhodnosť a účelovosť jeho žalobných tvrdení.

32.3. Rovnako tak žalovaný mal za to, že colný úrad namietaný kontrolný nákup vykonal oprávnene,
čo mu v rámci úkonov miestneho zisťovania popri výkone daňového dozoru riadne umožňovalo ust. §
38 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., o čom bol žalobca riadne v obsahu Zápisnice z daňového dozoru
a o priebehu zabezpečenia veci č. 4/2018-6194 (680007293/2018) zo dňa 03.02.2018 poučený a síce
na str. 1 zápisnice v bode 2. „Poučenie“, kde je výslovne uvedené, že pri začatí miestneho zisťovania
a následne pri zabezpečení veci bol žalobca ako daňový subjekt poučený okrem iného aj v súlade s
ust. § 37 až 39 zákona č. 563/2009 Z. z. (zákonné ustanovenia o miestnom zisťovaní) o svojich právach
a povinnostiach, pričom na str. 2 zápisnice je okrem iného aj priamo citácia ust. § 38 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z. z. v rámci poučenia žalobcu, ktoré žalobca na znak porozumenia osobne podpísal. V zmysle
ust. § 37 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. je pritom colný úrad, ako správca dane ex lege oprávnený
na účely správy daní vykonávať miestne zisťovanie. V zmysle ust. § 37 ods. 2 zákona č. 563/2009
Z. z. sa pritom miestnym zisťovaním rozumie činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy,
preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Ďalšie súvisiace námietky
žalobcu, žalovaný považoval za bezpredmetné, nakoľko táto hotovosť patrila colnému úradu a bola
len využitá na účely kontrolného nákupu, pričom sa nestala vlastníctvom žalobcu, rovnako tak ako
sa ani colný úrad nestal vlastníkom predmetného liehu zisteného u žalobcu, na základe vykonaného
kontrolného nákupu (ako to teraz tvrdí žalobca). Ako to totiž vyplýva priamo zo Zápisnice z daňového
dozoru a o priebehu zabezpečenia veci č. 4/2018-6194 (680007293/2018) zo dňa 03.02.2018, zistený
alkoholický nápoj - lieh bol colným úradom zabezpečený, nakoľko žalobca nevedel preukázať v súlade
so zákonom č. 530/2011 Z. z. pôvod alebo spôsob jeho nadobudnutia, takže z uvedeného zákonného
dôvodu bol colný úrad oprávnený tento lieh zabezpečiť, a teda nemohol tento tovar vrátiť žalobcovi v
zmysle § 38 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. ako to namieta žalobca, nakoľko to nepripúšťali pochybnosti
o legálnom statuse tohto liehu. Vlastníctvom štátu sa pritom predmetný lieh preukázateľne stal až jeho
právoplatným prepadnutím v prospech štátu, takže vyššie uvedená argumentáciu žalobcu, že malo dôjsť
k akémusi platnému konkludentnému uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a colným úradom, je
bez akejkoľvek právnej relevancie.

32.4. Žalovaný považoval aj ďalšie námietky za neopodstatnené vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko
žalobca neuvádzal ani teraz v podanej žalobe, ako ani v priebehu celého daňového konania, akékoľvek
pochybnosti a dôkazy o predmete zabezpečenia a následne prepadnutia, ktorým je alkoholický nápoj -
lieh, že by ním nemal byť a pod. Vznesenie danej námietky bez tejto súvislosti, t. j. že by žalobca napádal,
alebo odôvodnene spochybňoval Colným laboratóriom FR SR vykonané laboratórne zistenie predmetu
zabezpečenia, že ide o lieh, ktorý je predmetom spotrebnej dane v zmysle zákona č. 530/2011 Z. z.,
žalovaný považuje za bezpredmetné, a ako také vznesené len v špekulatívnej a čisto účelovej rovine,
bez akejkoľvek skutkovej a právnej relevancie k meritu prejednávanej veci. Vzorky z predmetného liehu,
ako to priamo vyplýva z Protokolu o odobratí vzorky ev. č. 61941802010 zo dňa 03.02.2018 o 13:30
hod. boli pritom colným úradom odobraté v prítomnosti žalobcu, ktorý na str. 2 v bode VII. Protokolu
výslovne uviedol, že súhlasí so spôsobom odberu vzorky, a súčasne súhlasí, že odobraté časti vzorky
sú reprezentatívnou vzorkou kontrolovaného tovaru, pričom odber vzorky „C“ určenej pre kontrolovaný
subjekt, nepožaduje. Žalobca pritom Protokol o odobratí vzorky ev. č. 61941802010 zo dňa 03.02.2018
o 13:30 hod. so svojimi vyššie uvedenými vyhláseniami, na znak súhlasu s jeho obsahom na str. 2 v
bode VII. Protokolu, podpísal.

32.5. Žalobná námietka žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí colného úradu
absentuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu, a preto uvedené rozhodnutia majú trpieť
vadou nepreskúmateľnosti, bola podľa žalovaného opäť vznesená len vo veľmi všeobecnej rovine,
bez bližšej konkretizácie, ktorú súčasne žalovaný považoval za zjavne nedôvodnú, nakoľko z oboch
napadnutých administratívnych rozhodnutí bolo zrejmé a nepochybné, ako sa žalovaný a colný úrad s
argumentačnou obranou žalobcu v daňovom konaní riadne a konkrétne vysporiadali, a prečo rozhodli
o prepadnutí predmetnej veci.



33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol žalobu
žalobcu v celom rozsahu.

34. Žalobca v žalobnej replike zotrval na svojich tvrdeniach a zdôraznil, že výrok napadnutého
rozhodnutia neobsahuje obligatórnu súčasť výroku, a to rozhodnutie o náhrade nákladov správy
daní, preto má žalobca za to, že výrok napadnutého rozhodnutia a výrok rozhodnutia colného
úradu, neobsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, čím sa uvedené rozhodnutia stali
nepreskúmateľnými a nezákonnými. Vychádzajúc z poznatkov a znalosti rozhodovacej praxe
žalovaného mal za to, že žalovaný bežne vo výrokových častiach rozhodnutí vydaných pri správe daní,
rozhoduje aj o nákladoch správy daní. Opätovne zdôraznil, že žalobca konal dovoleným spôsobom,
bol pri nadobudnutí liehu dobromyseľný a zároveň platí, že žalobcovi ako nadobúdateľovi vlastníckeho
práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože
v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s
poňatím materiálneho právneho štátu (I. ÚS 50/2010). Na základe uvedeného správca dane napadnuté
rozhodnutie zaťažil vadou nesprávneho právneho posúdenia. V tejto súvislosti uviedol Rozsudok NS
SR č. 3Sžfk/52/2017 zo dňa 08.08.2018, z ktorého obsahu je potrebné zdôrazniť: Ako už bolo uvedené,
zo zákona č. 530/2011 Z. z.. nevyplýva skutočnosť, ako sa v súlade s týmto zákonom má preukazovať
pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja, preto je namieste potrebné v danom prípade
použiť a vychádzať z právnych predpisov súkromnoprávnej povahy, a to príkladmo z Obchodného
zákonníka. Na podklade uvedených skutočností, žalobca ako fyzická osoba - nepodnikateľ, vierohodným
a zákonne dovoleným spôsobom preukázal pôvod a aj spôsob nadobudnutia liehu tým, že dobromyseľne
nadobudol lieh, čo v procese dokazovania aj hodnoverne preukázal.

35. Žalovaný v žalobnej duplike v prvom rade poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe a pre úplnosť
dodal, že vo veci úhrady nákladov, ktoré vzniknú pri správe daní v zmysle § 12 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z. z., čoho sa žalobca v podanej replike domáha, sa rozhodnutie v zmysle zákona č. 563/2009
Z. z. bez vzneseného nároku, nevydáva. V danom prípade pritom žiadny takýto nárok v daňovom
konaní žalobcom vznesený nebol (čo ani sám žalobca neuvádza), takže predmet takéhoto konania
a rozhodnutia o ňom ani nebol s ohľadom na ust. § 12 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. vyvolaný, a
teda ani nebolo možné o ňom rozhodovať. Z ust. § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. bolo pritom
zrejmé, že správca dane rozhodnutím rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu iba
v konštitutívnych medziach. To znamená, že správca dane nemá povinnosť vo výroku rozhodnutia
uvádzať také skutočnosti, o ktorých sa v konaní nerozhodovalo, t. j. keď nerozhoduje o právach a
povinnostiach daňového subjektu, voči ktorému rozhodnutie smeruje. Vznesená námietka žalobcu je
preto právne bezpredmetná a nijako neobhájiteľná, a to už vôbec nie v tých právnych intenciách, ktoré
ňou sleduje, že by tým celé rozhodnutie malo trpieť vadou nezákonnosti. Z uvedených dôvodov žalovaný
túto námietku považuje za právne nedôvodnú. K dobromyseľnosti nadobudnutia liehu dodal, že zotrváva
na svojom vyjadrení, ktoré aj citoval. K argumentácii žalobcu právnymi názormi súdov vyslovenými v
súdnych rozhodnutiach Ústavného súdu SR (I. ÚS 50/2010, II. ÚS 484/2015) a Najvyššieho súdu SR
(3Sžfk/52/2017), žalovaný poukázal na ich právnu irelevantnosť k predmetu daného prípadu, ktorého
predmetom nie je problematika súkromnoprávnych civilných sporov o určení vlastníckeho práva k
vydržaniu pozemku z dôvodu jeho dobromyseľného nadobudnutia - v súvislosti s ochranou vlastníckeho
práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (I. ÚS 50/2010, II. ÚS 484/2015), alebo sporov v zmysle zákona
o DPH, kde je opäť rozhodujúce aj s ohľadom na § 446 Obchodného zákonníka, ktorým žalobca
argumentuje, či tu vlastníctvo k zakúpenému tovaru vzniklo alebo nie (3Sžfk/52/2017). V danom prípade
však bola predmetom daňového konania povinnosť žalobcu preukázať legálnosť pôvodu alebo spôsobu
nadobudnutia liehu, ktorý bol u neho colným úradom zistený, pričom skutočnosť, či mal predmetný lieh
vo vlastníctve, alebo v držbe, je s ohľadom na ust. § 71 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71 ods. 2 písm.
a) zákona č. 530/2011 Z. z., v zmysle ktorých mu tento lieh bol colným úradom zabezpečený právne
irelevantná, nakoľko colný úrad je ex lege povinný zabezpečiť lieh fyzickej osobe, ak táto nevie preukázať
v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného,
ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala
s alkoholickým nápojom ako s vlastným. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v daňovom konaní leží
v takýchto prípadoch dôkazné bremeno na daňovom subjekte, t. j. v danom prípade na žalobcovi,
čo okrem ust. § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. pre daný prípad, vo všeobecnosti pre
daňové konanie vyplýva aj z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom pre unesenie dôkazného
bremena daňovým subjektom je rozhodujúce preukázať tvrdené skutočnosti tak, aby boli objektívne
nevyvrátiteľné, t. j. jednoznačne a bez existujúcich pochybností, čo v prejednávanej veci vzhľadom na



konkrétne skutočnosti týkajúce sa žalobcom predložených dokladov znejúcich na neexistujúcu firmu
(ako sme to vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.08.2019 na str. 5 a 6 bližšie uviedli), splnené nebolo.
Žalobca totiž predloženými dokladmi k u neho zistenému liehu nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
nimi a u neho zisteným liehom (t. j. že by na základe týchto dokladov aj predmetný lieh bol zakúpil),
nakoľko tieto doklady ani nemohli byť k takémuto liehu platne vystavené. Teda na žalobcom predložené
nadobúdacie doklady colný úrad nemohol ex lege prihliadnuť pre ich nelegálnosť, nakoľko na nepráve
nemôže byť založené právo. Mal zato, že tak išlo o nelegálny lieh bez dokladov, zistený správcom dane
u odvolateľa na našom daňovom území, ktorý tak z týchto dôvodov nebolo možné po jeho zistení a
zabezpečení ďalej prepustiť do daňového voľného obehu.

IV. Zhrnutie priebehu konania

36. Správny súd s poukazom na skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí s prejednaním
veci bez nariadenia pojednávania, nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.07.2020.

36.1. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na podanej žalobe
trvá a následne zdôvodnil podstatné argumenty podanej žaloby. Namietal v prvom rade výrokovú
časť napadnutého rozhodnutia, ako aj preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetného
liehu. Okrem toho dodal, že v súvisiacom priestupkovom konaní, ktorého predmetom bolo práve
preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia tohto liehu, bolo toto rozhodnutie - rozhodnutie o uložení
sankcie za priestupok - odvolacím orgánom zrušené ako nezákonné a následne z iných objektívnych
dôvodov bolo toto konanie zastavené. Po vyjadrení žalovaného žalobca nad rozsah žaloby doplnil, že
z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nie je celkom zrejmé a nepochybné, aké konkrétne zistené
konanie žalobcu je jeho predmetom a naplnenie skutkovej podstaty priestupku, ktorý sa mu kladie za
vinu, preto takýto výrok považoval za neurčitý, nejednoznačný a zmätočný.

36.2. Žalovaný na pojednávaní sa pridŕžal svojich doterajších vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť.
Na výzvu súdu doplnil svoj postoj k argumentácii žalobcu tak, že v zákone č. 530/2011 Z. z. nie je
presne definovaný spôsob ako preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru, ale z účelu a predmetu
tohto zákona je chráneným záujmom zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou na daňovom
území, z čoho vyplýva, že takýmto dokladom je vo všeobecnosti doklad, z ktorého je zrejmé, že došlo
k predaju alebo dodaniu preukázateľného zdaneného tovaru kupujúcemu alebo objednávateľovi. Čiže
môžu to byť vyskladňovacie listy, keď ide o lieh vypálený v pálenici alebo v závode na pestovateľské
pálenie ovocia, resp. príjmové, výdavkové pokladničné doklady, faktúry, dobropisy. Aj keď žalobca
predložil nejaké faktúry, žalovaný trval na tom, že tieto faktúry neboli vydané legálne. Teda nepreukázal
pôvod a spôsob, nakoľko predložené doklady boli podľa neho vydané nelegálne. Rozhodnutie o
priestupku nebolo zrušené zo strany odvolacieho orgánu z dôvodu pochybností o hmotnoprávnej stránke
predmetnej veci, ale z dôvodov procesných, najmä, že uplynula lehota na prejednanie priestupku.

36.3. Následne správny súd pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia podľa § 116 SSP odročil na
30.07.2020 o 11.00 hod. s tým, že prítomní zobrali termín vyhlásenia rozsudku na vedomie, volaní neboli.

36.4. Správny súd dňa 30.07.2020 verejne vyhlásil tento rozsudok.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich
vyhodnotenie, právne posúdenie veci

37. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP"),
konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu (§ 6 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 177 a nasl.
SSP), nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi podanej
žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a contrario SSP), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa
§ 119 veta druhá SSP a nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 120 SSP vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), na nariadenom pojednávaní (§ 107
ods. 2 SSP) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ako aj rozhodnutia
mu predchádzajúceho, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.



38. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119
veta prvá SSP), a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení
rozhodnutia žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím správcu
dane) a v podstatných častiach aj v I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, popisujúceho
obsah administratívneho spisu a napadnuté rozhodnutie, vec právne posudzoval a rozhodoval podľa
nasledovných ustanovení:

38.1. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38.2. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 a 3 Ústavy SR, štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú
prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. (2) Štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. (3) Každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

38.3. Podľa § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení
neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie uvádzaním liehu na trh dodanie liehu, ktorý je
výsledkom činnosti upravenej týmto zákonom, predaj, ponúkanie na účely predaja, obmena, 2)
Poznámka 2) § 2 písm. b) prvý bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z . o
štátnych hmotných rezervách v znení zákona č.169/2001 Z. z.

38.4. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
účinného v čase rozhodovania správnych orgánov v administratívnom konaní (ďalej len „zákon č.
530/2011 Z. z.“), daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia alkoholického nápoja, ktorý sa nachádza
alebo ktorý sa nachádzal u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia
alkoholického nápoja v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s
alkoholickým nápojom ako s vlastným.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. za deň zistenia skutočností podľa odseku 1 písm. d) a e) a
odseku 2 písm. a) sa považuje deň, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z. ak je platiteľom dane prevádzkovateľ daňového skladu,
prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahraničných
zástupcov alebo oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma alkoholický nápoj
v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové
priznanie vyhotovené podľa vzoru ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom, vydaným
podľa osobitného predpisu 26) a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Daňové priznanie je povinný podať aj
za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu daňová povinnosť nevznikla.
Poznámka 26) § 15 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.

Podľa § 49 ods. 13 zákona č. 530/2011 Z. z. lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské
pálenie ovocia nesmie byť predmetom ďalšieho predaja ani iného uvádzania na trh.

Podľa § 69 zákona č. 530/2011 Z. z. (1) Colný úrad vykonáva daňový dozor, ktorým je výkon dozoru nad
držbou a pohybom alkoholického nápoja, tlačou a nakladaním s kontrolnými známkami, a tiež daňovú
kontrolu. 80) (2) Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má kontrolovaný subjekt sídlo
alebo trvalý pobyt alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok, dopravný
zásobník alebo kontrolovaný alkoholický nápoj. (3) Colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole je
oprávnený a) vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti, obydlia alebo nebytového priestoru,
ktorý kontrolovaný subjekt používa aj na podnikanie s alkoholickým nápojom, ako aj vstupovať do
priestorov, o ktorých je známe alebo sa dá predpokladať, že sa v nich nachádza alebo sa môže
nachádzať alkoholický nápoj, b) zisťovať stav zásob alkoholického nápoja a tovarov, ktoré sú určené
alebo môžu byť použité pri výrobe alkoholického nápoja, a nariadiť vykonanie príslušnej inventúry, c)
kontrolovať výrobné zariadenia, skladovacie zariadenia, prepravné obaly, zásobníky, kontajnery, cisterny
a iné obaly, v ktorých sa nachádza alebo sa môže nachádzať alkoholický nápoj alebo tovary z neho
vyrobené, d) vykonávať kontrolu použitia alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa príslušných



ustanovení tohto zákona, zisťovať stav zásob tovarov vyrobených z alkoholického nápoja oslobodeného
od dane, e) zastavovať vozidlá, ktoré prepravujú alkoholický nápoj alebo o ktorých sa dá predpokladať,
že by mohli prepravovať alkoholický nápoj, zisťovať množstvo nimi prepravovaného alkoholického
nápoja, kontrolovať prepravné doklady a kontrolu vyznačiť v týchto dokladoch, f) bezodplatne odoberať
vzorky v prípadoch podľa písmen a) až e) v technologicky odôvodnenom množstve; spôsob odoberania
vzoriek ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo podľa § 72 ods. 4, g)
požadovať predloženie údajov a dokladov súvisiacich s činnosťou kontrolovaného subjektu, predloženie
dokladov preukazujúcich tvrdenia kontrolovaného subjektu a všetkých dokladov uvedených v tomto
zákone, h) porovnávať zistené straty alkoholického nápoja, ktorým je víno pri výrobe, skladovaní a
preprave v daňových skladoch a v užívateľských podnikoch, ktoré používajú víno oslobodené od
dane na účely podľa § 60 ods. 1 písm. a) so stratami v prípustnej výške ustanovenej osobitným
predpisom, 77) i) zisťovať prirodzené úbytky alkoholického nápoja, ktorým je pivo pri výrobe, skladovaní
a preprave súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe dlhodobého sledovania
v trvaní najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov určovať so súhlasom finančného riaditeľstva
najviac prípustnú výšku strát piva v daňových skladoch a v užívateľských podnikoch, ktoré používajú pivo
oslobodené od dane na účely podľa § 7 ods. 2 písm. a), j) zisťovať výrobné straty, manipulačné straty,
dopravné straty a iné prirodzené úbytky alkoholického nápoja, ktorým je lieh pri výrobe, spracovaní,
skladovaní a preprave súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe dlhodobého
sledovania v trvaní najmenej 12 mesiacov určiť výšku strát liehu v daňových skladoch a v užívateľských
podnikoch pre jednotlivé druhy strát; podľa zistení podať návrh na úpravu platných noriem strát vydaných
podľa osobitného predpisu, 15) k) zisťovať a preverovať normy spotreby alkoholického nápoja, ktorým je
lieh v podnikoch, ktoré používajú lieh oslobodený od dane podľa § 40 ods. 1, a na základe dlhodobého
sledovania upraviť normy spotreby liehu, l) vyzvať odberateľa kontrolných známok o predloženie
nenalepených kontrolných známok, ktoré prevzal z tlačiarne a nachádzajú sa mimo daňového územia,
ak nastali okolnosti, na základe ktorých možno odôvodnene predpokladať, že môže dôjsť k porušeniu
daňových predpisov. (4) Colný úrad je povinný kontrolovať výrobné zariadenia v podnikoch na výrobu
alkoholického nápoja, ktorým je lieh, pričom overuje zhodu výrobného zariadenia, stav a umiestnenie
uzáver colného úradu s dokumentáciou predloženou v žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového
skladu a v žiadosti o registráciu prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie
ovocia. Finančné riaditeľstvo vypracuje jedenkrát ročne správu o poznatkoch získaných z údajov z
evidencie vedenej podľa § 34 až 39 a § 56 až 59, ktorú zverejňuje na svojom webovom sídle. (5)
Colný úrad je pri každej denaturácii alkoholického nápoja, ktorým je lieh, povinný odobrať vzorky z liehu
určeného na denaturáciu liehu a z denaturovaného liehu a oprávnený odobrať vzorky z denaturačného
prostriedku. Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý denaturuje lieh, je povinný poskytnúť colnému
úradu potrebnú súčinnosť pri výkone kontroly a umožniť colnému úradu bezplatný odber vzoriek. (6) Pri
výkone daňového dozoru a daňovej kontroly je osoba povinná strpieť výkon oprávnení colného úradu
podľa odsekov 3 a 4. (7) Daňová kontrola sa začína spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly.
Daňová kontrola u osôb registrovaných podľa tohto zákona a u osôb evidovaných podľa § 9, 63 a § 66
sa vykoná podľa potreby, najmenej však jedenkrát do dňa zániku práva vyrubiť daň. 81) (8) Colný úrad
podľa povahy skutočností zistených pri daňovom dozore vyhotoví zápisnicu alebo úradný záznam 27)
alebo vykoná daňovú kontrolu. (9) Ak colný úrad zistí, že kontrolovaný subjekt pri zdanení alkoholického
nápoja alebo pri uplatnení vrátenia dane postupuje v neprospech odberateľa alebo vo svoj neprospech,
upozorní na túto skutočnosť kontrolovaný subjekt. (10) Daňový dozor môže vykonávať aj finančné
riaditeľstvo. V takom prípade sa na finančné riaditeľstvo vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 9 okrem
odseku 7.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak nevie
preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej
zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá
alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným,

Podľa § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane
pripadajúcej na množstvo zisteného alkoholického nápoja za priestupok podľa odseku 1 písm. a),
najmenej však 331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno, alebo najmenej 1 660 eur pri
alkoholickom nápoji, ktorým je lieh, a takýto alkoholický nápoj zabezpečí, 18)

Poznámky k § 69 - 71



15) § 9 ods. 7 zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 105/2004 Z.
z. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo 4. novembra 2003 č. 2915/2003-100 o
normách strát liehu prípustných pri prevádzkovaní liehovarníckeho závodu a iných spracovateľov liehu,
použití noriem strát liehu a alkoholometrických tabuľkách (oznámenie č. 59/2004 Z. z.).
18) Napríklad § 135, § 456, § 462 Občianskeho zákonníka, § 64 až 66, 68, 69, 75, 77, 83 a 84a zákona
č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 59, § 60, § 83, 83b Trestného zákona, § 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z.
27) § 19 zákona č. 563/2009 Z. z.
29) § 40 a 50 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
32) Zákon č. 467/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
62) § 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 653/2002 Z. z.
68) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 256/2014 Z. z. o označovaní balení kontrolných
známok určených na označovanie spotrebiteľského balenia liehu a o oznamovaní a zverejňovaní údajov
o týchto kontrolných známkach.
72) § 42 a 43 zákona č. 563/2009 Z. z.
77) Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 350/2009 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.
80) § 44 až 47 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
81) § 69 zákona č. 563/2009 Z. z.
81a) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 252/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú
náležitosti, vyhotovenie a cena kontrolnej známky určenej na označovanie spotrebiteľského balenia
liehu.
82) § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
83) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
83a) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38.5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov v administratívnom konaní
(ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z., resp. daňový poriadok“), tento zákon upravuje správu daní, práva
a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa
tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1) neustanovujú inak.
Poznámka 1) Zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení
stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z.
o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej
dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.
z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o
spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon
č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č.
361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
253/2015 Z. z. Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú
pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. (2)
Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu
náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého
výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich
pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné
v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so
správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné



uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré
preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c)
zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je
potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil,
súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom
sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. (3) O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do
15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže
správca dane v uvedenej lehote.

Podľa § 24 ods. 1 a 5 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (5) Na doklad znejúci
na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
Poznámka 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č.
105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 37 ods. 1, 2 daňového poriadku, správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí
súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 31) vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej
územnej pôsobnosti. (2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy,
preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
Poznámka 31) Napríklad § 3 Trestného poriadku.

Podľa § 38 ods. 2 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný
úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému
subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť; primerane sa postupuje aj vtedy, ak bola pri miestnom
zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá.

Podľa § 40 ods. 1, 2 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne
potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba
riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania
finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže
zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom
mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu. 32) (2) Ak je to pre dokazovanie
nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo
expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich
povaha alebo osobitný predpis pripúšťa. 34)
Poznámka 32) Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z.
34) Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 41 ods. 1 daňového poriadku, zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného
zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa
nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný úrad. Daňový subjekt, u ktorého došlo k zabezpečeniu
veci, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a
doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže
správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. O priebehu zabezpečenia
veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam.

Podľa § 42 ods. 2 daňového poriadku, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o
prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré
viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky
preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci,



odstránené len čiastočne, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci,
pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli
odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis 34)
pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.
Poznámka 34) Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum
rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach
sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach
sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť
plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a
číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania
s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s
uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v
elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje
podľa osobitného predpisu.20aa)
Poznámky
1) okrem iných aj zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších
predpisov.
20aa) zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
33) okrem iných aj zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39. Z obsahu žaloby, ako aj súdneho a administratívneho spisu, správny súd zistil, že predmetom
prieskumu správneho súdu v rámci všeobecného správneho súdnictva je rozhodnutie žalovaného zn.
680018677/2019/Ne zo dňa 16.04.2019, ktorým žalovaný predmetnú vec v zmysle ustanovenia § 74
ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. preskúmal, podanému odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie
colného úradu ako vecne správne v súlade s ustanovením § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., potvrdil.
Uvedenému predchádzal postup colného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa, ktorý nenašiel
dôvody pre uplatnenie inštitútu autoremedúry podľa ust. § 73 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) a postúpil odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom na vybavenie
žalovanému. Odvolaním žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie colného úradu zn. 680004889/2019
zo dňa 01.02.2019 o prepadnutí alkoholického nápoja - liehu (30 litrov nešpecifikovaného liehu -
etanolu kvasného pôvodu s obsahom alkoholu 53,21 %) v prospech štátu. Predmetným rozhodnutím
colný úrad rozhodol o prepadnutí liehu špecifikovaného vyššie z dôvodu, že žalobca v lehote do 15
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci, t. j. do 07.05.2018 neodstránil
pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu vyššie uvedeného alkoholického nápoja - liehu, t. j. nepreukázal
právne relevantným spôsobom v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. pôvod alebo spôsob nadobudnutia
alkoholického nápoja - liehu u neho zisteného, ktorý sa dňa 03.02.2018 u neho nachádzal v obci
Komárno, pri čerpacej stanici HOFFER, a to bez ohľadu na to, či nakladal s alkoholickým nápojom ako
s vlastným.



40. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
t. j. z dôvodu, že malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy malo byť nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, a že malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej.

41. Následne žalobca vyššie uvedené dôvody špecifikoval konkrétnymi námietkami, ku ktorým sa vyjadril
žalovaný, považujúc ich za nedôvodné a žiadal žalobu zamietnuť.

42. V rámci skutkových a právnych dôvodov žaloby správny súd zistil, že žalobca v prvom rade namietal
skutočnosť, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje obligatórnu súčasť výroku, a to rozhodnutie
o náhrade nákladov správy daní, preto mal za to, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné a nezákonné.
S touto námietkou žalobcu sa nestotožnil ani žalovaný, ako ani správny súd, majúc pritom za to,
že rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní v zmysle § 12 zákona č. 563/2009 Z. z., môže byť
predmetom výrokovej časti rozhodnutia v prípade, keď ako to vyplýva z ust. § 12 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z. z., takéto náklady dotknutej osobe vzniknú a to s ohľadom na ust. § 12 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z. z., v zmysle ktorého o uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní
odo dňa ich uplatnenia, čo však v danom prípade nebolo predmetom konania žalobou napadnutých
rozhodnutí, ako ani žalobca námietky, týkajúce sa takýchto nákladov, v konaní nevzniesol. Správny
súd súhlasil s názorom žalovaného, že obsahom výrokovej časti akéhokoľvek rozhodnutia nemôže byť
rozhodnutie o niečom, čo nebolo predmetom konania a rozhodovania v danej právnej veci, takýto výrok
by bol len akademický a ani samotné ust. § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. v takomto
zmysle a právnom výklade neustanovuje povinnosť správnemu orgánu uvádzať takýto výrok. Naviac vo
veci úhrady nákladov, ktoré vzniknú pri správe daní v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., sa
rozhodnutie v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. bez vzneseného nároku, nevydáva. V danom prípade
pritom žiadny takýto nárok v daňovom konaní žalobcom vznesený nebol (čo ani sám žalobca neuvádza
a netvrdí ani v žalobe, ani vo vyjadreniach), takže predmet takéhoto konania a rozhodnutia o ňom ani
nebol s ohľadom na ust. § 12 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. vyvolaný, a teda ani nebolo možné o
ňom rozhodovať. Z ust. § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. bolo pritom zrejmé, že správca dane
rozhodnutím rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu iba v konštitutívnych medziach. To
znamená, že správca dane nemá povinnosť vo výroku rozhodnutia uvádzať také skutočnosti, o ktorých
sa v konaní nerozhodovalo, t. j. keď nerozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu, voči
ktorému rozhodnutie smeruje.

43. Okrem toho správny súd poukazuje na už judikovanú skutočnosť a to, že vo všeobecnosti pre
správne súdnictvo platí zásada opakovaná v jeho ustálenej judikatúre, že administratívny proces
sa neopakuje len pre procesné pochybenie alebo formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia, ak by nové rozhodnutie nebolo ani po odstránení tohto nedostatku schopné
privodiť pre sťažovateľa hmotnoprávne priaznivejší výsledok konania alebo vecné zlepšenie jeho
právneho postavenia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 326/2019-15), čo
je aj predmetný prípad. Zhrnúc vyššie uvedenú námietku správny súd bol toho názoru, že predmetom
konania nebola úhrada nákladov, teda takýto výrok by bol len akademický a tiež nadbytočný, a jeho
doplnenie by neprivodilo zlepšenie právneho postavenia žalobcu.

44. V rámci ďalšej námietky žalobcu správny súd vzhliadol žalobný dôvod nesprávneho právneho
posúdenia veci v spojení s nedostatočným zistením skutkového stavu, v rámci ktorého žalobca
sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia
alkoholického nápoja v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. Ani s touto námietkou sa žalovaný
nestotožnil a správny súd po preskúmaní administratívneho spisu musel len súhlasiť s názorom
žalovaného, že žalobca nepreukázal legálny spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja a taktiež
pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca nepreukázal ani pôvod alkoholického nápoja, teda
rozhodnutie žalovaného aj v tomto rozsahu je potrebné hodnotiť za zákonné. Z obsahu administratívneho
spisu správny súd zistil, že žalobca legálny spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja preukazoval
predloženými dokladmi - faktúra č. WH1SA1497408 zo dňa 25.10.2017 a doklad č. WH1NA
6561452 zo dňa 25.10.2017 opatrenými pečiatkou TIKI TEA KFT., 2314 Halásztelek, Hajnal u. 41,
Adószám: 13829948-2-13, Cégjsz.: 13-09-130793. Ako však colný úrad zistil, adresa sídla (2314



Halásztelek, Hajnal u. 41) spol. TIKI TEA KFT. uvedená na oboch žalobcom predložených dokladoch č.
WH1SA1497408 zo dňa 25.10.2017 a č. WH1NA 6561452 zo dňa 25.10.2017 bola sídlom spoločnosti
len v období medzi 20.05.2009 a 29.10.2015, a teda v čase vystavenia týchto dokladov, išlo už o takmer
dva roky neaktuálne sídlo tejto firmy. Súčasne na uvedených žalobcom predložených faktúrach nebola
predmetná firma TIKI TEA Kft. ani správne označená, nakoľko v čase viažucom sa k dátumom vystavenia
žalobcom predloženým dokladom už bola v likvidácii, takže takto mala byť vo svojom obchodnom názve
aj označená, t. j. ako Tiki Tea Kft. "f. a.". Z uvedeného tak bolo zrejmé, že tieto žalobcom predložené
doklady nemohli byť reálne predmetnou firmou platne a legálne vystavené. Žalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že v daňovom konaní leží v takýchto prípadoch dôkazné bremeno na daňovom subjekte, t.
j. v danom prípade na žalobcovi, čo okrem ust. § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. pre
daný prípad, vo všeobecnosti pre daňové konanie vyplýva aj z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z. z., pričom pre unesenie dôkazného bremena daňovým subjektom je rozhodujúce preukázať tvrdené
skutočnosti tak, aby boli objektívne nevyvrátiteľné, t. j. jednoznačne a bez existujúcich pochybností, čo
v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zo strany žalobcu splnené nebolo. S
uvedeným tvrdením sa správny súd stotožnil a mal za to, že táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodovacej
praxe vyšších súdnych inštitúcií a právnej doktríny napr. II. ÚS 705/2017, z ktorého právnych viet vyplýva,
že východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností
o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať
za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom
na stanovení, vymeraní a výbere dane. Pri definovaní úlohy súdu v oblasti zisťovania skutkového
stavu v správnom súdnictve je potrebné mať na pamäti princíp deľby moci medzi výkonnou mocou (v
tomto prípade stelesnenou správnymi orgánmi) a súdnou mocou. Súd v správnom súdnictve vykonáva
dokazovanie iba veľmi výnimočne, a to najmä s cieľom verifikovať dôkazy vykonané v správnom konaní.
Všeobecný súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zásade obmedzí
na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné a či umožňujú
učiniť skutkový záver, ku ktorému dospel správny orgán. Takýto postup nie je v rozpore so zásadou
priamosti a ústnosti konania. Bolo potrebné súhlasiť s tým, že žalobcom predložené doklady v čase
ich vydania zneli na neexistujúcu osobu a v zmysle ust. § 24 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. sa na
doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu v daňovej kontrole a v daňovom konaní
neprihliada. Súčasne bolo rovnako na základe informácií poskytnutých Národnou daňovou a colnou
správou Maďarskej republiky zistené, že uvedená firma v dotknutom období 24.10.2017 - 25.10.2017
nemala povolenie na predaj alkoholických nápojov, pričom táto firma rovnako nespĺňala podmienky
predaja liehu v spotrebiteľskom balení na daňovom území SR, keďže nemala vydané povolenie, pričom
už vôbec legálne nemohla na našom daňovom území predávať lieh fyzickým osobám na priamu ľudskú
spotrebu (žalobca sám v daňovom konaní uvádzal, že mu lieh doručil kuriér domov v Komárne - list
žalobcu označený ako „Predloženie dokladov“ zo dňa 14.02.2018), ako sa na základe predložených
dokladov bránil žalobca. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobcom predložené doklady WH1SA 1497408
z 24.10.2017 a WH1NA 6561452 z 25.10.2017, ako potvrdenia o nákupe u neho zisteného liehu
na našom daňovom území SR, nemôžu preukazovať legálny spôsob jeho nadobudnutia žalobcom.
Na nepráve pritom nemôže byť založené právo, na základe čoho sú všetky vyššie uvedené žalobné
argumenty žalobcu o jeho dobromyseľnosti právne nedôvodné. Okrem toho správny súd poukazuje aj na
zmenu skutkových tvrdení žalobcu, kde v rámci Zápisnice z daňového dozoru a o priebehu zabezpečenia
veci č. 4/2018-6194 (680007293/2018) zo dňa 03.02.2018 sa prvotne vyjadril tak, že uvedený lieh
kúpil od neznámej osoby, ktorú pozná len z videnia v Komárne v mesiaci december 2017, pričom od
tejto osoby nedostal žiadny nadobúdací doklad. Žalobca vtedy neuvádzal nič také, že by tento lieh
nakúpil od maďarskej firmy aj s dokladmi a podobne. Až následne dňa 16.02.2018 bola colnému úradu
doručená písomnosť „Predloženie dokladov“ zo dňa 14.02.2018, ktorého prílohu tvorili potvrdenia o
nákupe alkoholu WH1SA 1497408 z 24.10.2017 a WH1NA 6561452 z 25.10.2017. Takéto konanie a
rôzne navzájom si odporujúce tvrdenia žalobcu vykonané v daňovom konaní len ešte viac potvrdzujú
nedôveryhodnosť a účelovosť žalobných tvrdení, pričom je potrebné súhlasiť so žalovaným, že dôkazné
bremeno ohľadom preukázania legálnosti spôsobu nadobudnutia alkoholického nápoja v súlade so
zákonom č. 530/2011 Z. z. je na žalobcovi.

45. K argumentácii žalobcu, v rámci ktorej poukázal na právne názory súdov Slovenskej republiky
a to Ústavného súdu SR (I. ÚS 50/2010, II. ÚS 484/2015) a Najvyššieho súdu SR (3Sžfk/52/2017),
správny súd uvádza, že ani v jednom rozhodnutí nebola riešená obdobná skutková a právna situácia. V
spomínaných rozhodnutiach Ústavného súdu SR bola riešená otázka dobromyseľného nadobudnutia - v
súvislosti s ochranou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR (I. ÚS 50/2010, II. ÚS 484/2015),



čo však nie je daný prípad a rovnako ani v danom prípade nejde o spor v zmysle zákona o DPH, kde
je opäť rozhodujúce aj s ohľadom na § 446 Obchodného zákonníka, ktorým žalobca argumentuje, či tu
vlastníctvo k zakúpenému tovaru vzniklo alebo nie (3Sžfk/52/2017). V danom prípade bola predmetom
daňového konania povinnosť žalobcu preukázať legálnosť pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia liehu,
ktorý bol u neho colným úradom zistený, pričom skutočnosť, či mal predmetný lieh vo vlastníctve, alebo
v držbe, je s ohľadom na ust. § 71 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011
Z. z., irelevantná, preto ani námietky ohľadom dobromyseľnosti neobstáli. Rovnako tak neobstála ani
rozhodovacia činnosť, na ktorú poukázal žalobca, pretože táto nebola v danej veci smerodajná a
rozhodujúca. Opätovne v tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v daňovom konaní leží dôkazné
bremeno na daňovom subjekte, t. j. v danom prípade na žalobcovi, čo okrem ust. § 71 ods. 1 písm.
a) zákona č. 530/2011 Z. z. pre daný prípad, vo všeobecnosti pre daňové konanie vyplýva aj z ust. §
24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom pre unesenie dôkazného bremena daňovým subjektom je
rozhodujúce preukázať tvrdené skutočnosti tak, aby boli objektívne nevyvrátiteľné, t. j. jednoznačne a
bez existujúcich pochybností, čo v prejednávanej veci vzhľadom na konkrétne skutočnosti týkajúce sa
žalobcom predložených dokladov znejúcich na neexistujúcu firmu, splnené nebolo.

46. Rovnako tak správny súd súhlasil so žalovaným, že colný úrad namietaný kontrolný nákup
vykonal oprávnene, čo mu v rámci úkonov miestneho zisťovania popri výkone daňového dozoru riadne
umožňovalo ust. § 38 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., o čom bol žalobca v Zápisnici z daňového dozoru a
o priebehu zabezpečenia veci č. 4/2018-6194 (680007293/2018) zo dňa 03.02.2018 poučený a žalobca
poučenie aj riadne a na znak súhlasu podpísal. V zmysle ust. § 37 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.
je pritom colný úrad, ako správca dane ex lege oprávnený na účely správy daní vykonávať miestne
zisťovanie. V zmysle ust. § 37 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. sa pritom miestnym zisťovaním rozumie
činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné
na účely správy daní. Ďalšie súvisiace námietky žalobcu, týkajúce sa konkludentne uzatvorenej kúpnej
zmluvy, správny súd hodnotil za irelevantné, majúc pritom za to, že hotovosť patrila colnému úradu
a bola len využitá na účely kontrolného nákupu, pričom sa nestala vlastníctvom žalobcu, rovnako
tak ako sa ani colný úrad nestal vlastníkom predmetného liehu zisteného u žalobcu, na základe
vykonaného kontrolného nákupu. Ako to totiž vyplýva priamo zo Zápisnice z daňového dozoru a o
priebehu zabezpečenia veci č. 4/2018-6194 (680007293/2018) zo dňa 03.02.2018, zistený alkoholický
nápoj - lieh bol colným úradom zabezpečený, nakoľko žalobca nevedel preukázať v súlade so zákonom
č. 530/2011 Z. z. pôvod alebo spôsob jeho nadobudnutia, takže z uvedeného zákonného dôvodu bol
colný úrad oprávnený tento lieh zabezpečiť, a teda nemohol tento tovar vrátiť žalobcovi v zmysle § 38
ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. ako to namieta žalobca, nakoľko to nepripúšťali pochybnosti o legálnom
statuse tohto liehu. Vlastníctvom štátu sa pritom predmetný lieh preukázateľne stal až jeho právoplatným
prepadnutím v prospech štátu.

47. Žalobné námietky, týkajúce sa pochybností ohľadom dôkazov o predmete zabezpečenia a
následného prepadnutia, ktorým je alkoholický nápoj - lieh, že by ním nemal byť, sú taktiež
bezpredmetné, pretože žalobca odôvodnene nespochybnil Colným laboratóriom FR SR vykonané
laboratórne zistenie predmetu zabezpečenia, že ide o lieh, ktorý je predmetom spotrebnej dane v zmysle
zákona č. 530/2011 Z. z. Okrem toho vzorky z predmetného liehu, ako to priamo vyplýva z Protokolu
o odobratí vzorky ev. č. 61941802010 zo dňa 03.02.2018 o 13:30 hod. boli pritom colným úradom
odobraté v prítomnosti žalobcu, ktorý na str. 2 v bode VII. Protokolu výslovne uviedol, že súhlasí so
spôsobom odberu vzorky, a súčasne súhlasil, že odobraté časti vzorky sú reprezentatívnou vzorkou
kontrolovaného tovaru, pričom odber vzorky „C“ určenej pre kontrolovaný subjekt, nepožadoval. Žalobca
pritom Protokol o odobratí vzorky ev. č. 61941802010 zo dňa 03.02.2018 o 13:30 hod. so svojimi vyššie
uvedenými vyhláseniami, na znak súhlasu s jeho obsahom na str. 2 v bode VII. Protokolu, podpísal a
počas celého administratívneho konania nenamietal a svoje námietky v žalobe žiadnym relevantným
spôsobom nezdôvodnil.

48. Žalobná námietka žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí colného úradu
absentuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu, a preto uvedené rozhodnutia majú trpieť
vadou nepreskúmateľnosti, správny súd v konečnom dôsledku vyhodnotil za irelevantnú, vznesenú len
vo všeobecnej rovine, bez bližšej konkretizácie, a najmä nepreukázanú v spojení s administratívnym
spisom a preskúmavanými rozhodnutiami, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že žalovaný, ako aj colný
úrad úplne zistili skutkový stav veci, vykonali k tomu potrebné dôkazy, tieto dôkazy náležite vyhodnotili
a svoje hodnotenie aj riadne zdôvodnili v preskúmavaných rozhodnutiach. Niet žiadnych pochybností



o tom, prečo bolo rozhodnuté o prepadnutí predmetnej veci. Rovnako tak niet sporu ani o jasnosti,
zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia, ktorého zmätočnosť žalobca namietal na pojednávaní, pričom
správny súd uvádza, že na túto námietku samú o sebe by neprihliadal, avšak majúc za to, že išlo o
rozšírenie namietanej nepreskúmateľnosti, správny súd aj túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú.

49. Zo všetkých uvedených dôvodov, po zistení, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe a ani žiadny
z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 písm.
a/ a b/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP), správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP
tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania
(správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému
nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

51. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná
sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na
podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených
v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.