{"guid": "794d3a00-3065-4b4a-aa42-6ee5e6b68c60:e155d7b4-cb8a-4476-8011-495a1f6daa90", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200311.2", "spisova_znacka": "11S/47/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/47/2019 z 31. 3. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 31. marca 2020, sp. zn. 11S/47/2019, ECLI:SK:KSNR:2020:4019200311.2", "identifikacne_cislo": "4019200311", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2020-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/442", "nazov": "zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/442-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e155d7b4-cb8a-4476-8011-495a1f6daa90", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200311.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200311.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200311.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/47/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200311
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200311.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: AG-AUTO-GROUP s.r.o., Pod
Kalváriou 2103, Topoľčany, IČO: 36 559 440, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Edit Balážiková s. r. o., Jesenského 231/5, Partizánske, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 17. 06. 2019 proti
rozhodnutiu žalovaného č. 100912293/2019 zo dňa 16. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd   z r u š u j e   rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100912293/2019 zo dňa
16. 04. 2018 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102610917/2018 zo dňa 17. 12. 2018 a   v e
c   v r a c i a   Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Súd   p r i z n á v a   žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca podal dňa 14. 08. 2012 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
júl 2012, v ktorom uviedol daň celkom v sume 2.966,21 eur, odpočítanie dane celkom v sume 2.370,81
eur a vlastnú daňovú povinnosť v sume 595,40 eur. Žalovaný žiadosťou zo dňa 27. 09. 2012 požiadal
príslušného správcu dane (Daňový úrad Nitra) o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie
obdobie január až december 2011 a január až august 2012, pričom daňovú kontrolu žiadal začať v
zmysle ust. § 46 ods. 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly,
nakoľko sa jedná o daňový subjekt, u ktorého je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady
budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

2. Dňa 03. 10. 2012 bola za účasti konateľa žalobcu spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly u
žalobcu na dani z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia s termínom začatia daňovej
kontroly dňa 03. 10. 2012 a v ten istý deň boli správcovi dane odovzdané listinné doklady podľa
potvrdenia o zapožičaní dokladov. Ďalšie listinné doklady boli predložené dňa 04. 10. 2012 a 18. 10.
2012. V podaní zo dňa 24. 10. 2012 správca dane oznámil začatie daňovej kontroly za vyššie uvedené
zdaňovacie obdobia splnomocnenému zástupcovi žalobcu.

3. Súčasťou spisu je i formulár „SCAC 2004“ výmena informácií podľa článkov 7 a 15 Nariadenia
2010/904/ES, teda žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom správca dane v januári 2013
prostredníctvom žalovaného tromi žiadosťami žiadal taliansku finančnú správu o poskytnutie informácií



ohľadne daňových subjektov EFFEMME AUTO S.N.C., AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO
SANTE & C. s.n.c. a CIRPACI IOSIF  (všetky so sídlom v Taliansku). Uvedené daňové subjekty mali
žalobcovi dodať osobné automobily, príp. iný tovar. Ďalšie dve žiadosti (z januára 2013) správcu dane o
medzinárodnú výmenu informácií boli zaslané prostredníctvom žalovaného maďarskej finančnej správe
a týkali sa daňových subjektov Tournier Car Kft. a TRUCK-BOSS TRADE KFT. (oba subjekty so sídlom
v Maďarsku), ktoré mali taktiež dodať žalobcovi automobily, príp. iný tovar.

4. Dňa 07. 01. 2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly v zmysle ust.
§ 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009  Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým prerušil daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty vykonávanú u žalobcu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu a daňová kontrola sa prerušuje do obdobia, kedy správca dane obdrží odpovede na
zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií s tým, že správca dane bude v kontrole
pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila a počas jej prerušenia neplynú lehoty
podľa vyššie citovaného zákona. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že v januári
2013 zaslal päť žiadostí o výmenu informácií a po doručení všetkých odpovedí na tieto žiadosti sa bude
vo výkone daňovej kontroly pokračovať, o čom bude žalobca upovedomený. Na predmetnom rozhodnutí
je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 15. 01. 2013.

5. Dňa 09. 04. 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy, ktorá sa týkala
daňového subjektu Tournier Car Kft. so sídlom v Maďarsku a dňa 15. 04. 2013 mu bola doručená
odpoveď talianskej finančnej správy, ktorá sa týkala daňového subjektu EFFEMME AUTO S.N.C..
Ďalšia odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu CIRPACI IOSIF so sídlom v
Taliansku bola správcovi dane doručená dňa 27. 05. 2013.

6. Správca dane v podaní zo dňa 10. 06. 2013 zaslal žalovanému urgenciu vo veci zistenia informácií,
ktoré sa týkali daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. so
sídlom v Taliansku a daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. so sídlom v Maďarsku.

7. Dňa 20. 06. 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodné dožiadanie, ktorá sa
týkalo daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. so sídlom v Maďarsku.

8. V podaní zo dňa 30. 09. 2013, 16. 01. 2014, 28. 04. 2014, 03. 09. 2014, 12. 12. 2014, 23. 03. 2015,
15. 07. 2015, 24. 11. 2015, 29. 02. 2016 a 09. 06. 2016 správca dane zaslal žalovanému urgencie,
ktoré sa týkali daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c.. Dňa
05. 08. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď talianskej finančnej správy týkajúce sa uvedeného
daňového subjektu.

9. Správca dane v podaní zo dňa 18. 08. 2016 oznámil žalobcovi, že dňa 05. 08. 2016 mu bola doručená
posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a teda pominuli dôvody, pre ktoré
bola predmetná daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.

10. V podaní zo dňa 06. 09. 2016 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v
priebehu daňovej kontroly, ktoré získal na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a s
pochybnosťami o správnosti a pravdivosti predložených dokladov pri daňovej kontrole dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 a január až august 2012. Žalobcu vyzval, aby
sa k zisteným skutočnostiam vyjadril v určenej lehote, prípadne predložil doklady a dôkazy, ktoré má k
dispozícii. Následne žalobca reagoval v podaní zo dňa 04. 10. 2016.

11. Vo výzve zo dňa 05. 10. 2016 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich
dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel zo strany dodávateľa TRUCK-BOSS TRADE KFT.,
pričom žalobca opätovne reagoval, a to v podaní zo dňa 25. 10. 2016.

12. V ďalšej výzve zo dňa 02. 11. 2016 správca dane vyzval žalobcu, aby oznámil identifikačné údaje
konateľov spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT. Žalobca v podaní zo dňa 14. 11. 2016 oznámil, že
s požadovanými údajmi nedisponuje a správca dane má možnosť tieto údaje získať prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií a vypočuť konateľov spoločnosti.



13. Následne správca dane zaslal žalovanému ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podľa
článkov 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/EU adresovanú maďarskej finančnej správe, ktorá sa
týkala vypočutia svedka Q. D., ktorý mal byť v roku 2012 konateľom spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE
KFT.

Dňa 16. 11. 2016 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov prerušil predmetnú daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu, t. j. Nariadenia rady EÚ č. 904/2010. Daňová kontrola bola
prerušená od 22. 11. 2016 do obdobia, kedy správca dane získa podklady pre správne určenie dane.
V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že dňa 15. 11. 2016 zaslal žalovanému ďalšiu
žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií.

Dňa 21. 02. 2017 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy,  ktorá sa týkala
údajov ohľadne Q. D., ktorý bol konateľom spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT.. Z odpovede
vyplýva, že maďarská finančná správa požiadala o vyšetrovanie a keď bude mať informácie, zašle finálnu
odpoveď.

V podaní zo dňa 30. 05. 2017, 04. 09. 2017 a 14. 12. 2017 správca dane zaslal žalovanému urgencie
týkajúce sa žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne Q. D.. Dňa 02. 01. 2018 bola správcovi
dane doručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa osoby Q. D..

14. V podaní zo dňa 04. 01. 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 02. 01. 2018 mu bola doručená
odpoveď maďarskej finančnej správy, pominuli teda dôvody prerušenia  daňovej kontroly a pokračuje
sa v jej výkone.

15. Dňa 11. 01. 2018 správca dane získal údaje z príslušného úradu ohľadne motorových vozidiel
dovezených žalobcom v období od januára 2011 do októbra 2012, pričom sa jednalo o 128 záznamov
o dovezených vozidlách.

16. V podaní zo dňa 15. 01. 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že má pochybnosti o správnosti a
pravdivosti dokladov predložených pri kontrole dane z pridanej hodnoty a zároveň ho oboznámil s ďalšími
zistenými skutočnosťami, ako i s tým, že má právo sa k  zisteným skutočnostiam vyjadriť, prípadne
predložiť nové doklady a dôkazy, ktoré má k dispozícii, resp. podať vyjadrenie. Žalobca reagoval v podaní
zo dňa 01. 02. 2018.

17. Dňa 27. 02. 2018 bol spísaný protokol č. 100452273/2018 z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu,
ktorý sa týkal dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia január až september 2011, pričom neboli
zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

V uvedený deň bol spísaný i ďalší protokol č. 100452274/2018 a tento sa týkal zdaňovacieho obdobia
október 2011, november 2011, december 2011 a zdaňovacieho obdobia január 2012 až august 2012,
pričom v časti týkajúcej sa za zdaňovacieho obdobia júl  2012 je uvedené, že žalobca podal daňové
priznanie, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 595,40 eur a daňovou kontrolou bola
zistená daňová povinnosť žalobcu v sume 5.378,74 eur, čo je rozdiel 4.783,34 eur. Predmetný protokol
bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 02. 03. 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k nemu, pričom tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly. Žalobca podal vyjadrenie
zo dňa 15. 03. 2018.

18. Dňa 24. 04. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo
prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 100452274/2018 zo dňa
27. 02. 2018.

19. Dňa 25. 04. 2018 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 4.783,34
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012.  Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie zo dňa 21. 05. 2018, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 08. 08. 2018 tak, že
rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 04. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov
uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia.



20. Následne správca dane výzvou zo dňa 27. 08. 2018 a 22. 10. 2018 vyzval žalobcu na predloženie
listinných dokladov. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 18. 09. 2018 a 05. 11. 2018 a predložil tam
uvedené listinné doklady.

21. Dňa 10. 12. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo
prejedanie výsledkov dokazovania vykonaného po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia správcu
dane, pričom správca dane zotrval na svojich zisteniach uvedených v protokole z daňovej kontroly.

22. Dňa 17. 12. 2018 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 4.783,34
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012  (daň vyrubená v daňovom priznaní
doručenom dňa 14. 08. 2012 v sume 595,40 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní
v sume 5.378,74 eur a rozdiel dane v sume 4.783,34 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie zo dňa 17. 01. 2019, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 16. 04. 2019 tak, že
rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 12. 2018 potvrdil.

II.

23. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal skutkový stav zistený správcom dane v rámci
daňovej kontroly. Uviedol, že žalobca nadobudol ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu od
dodávateľov: Tournier Car Kft (Maďarsko), CIRPACI IOSIF (Taliansko) a TRUCK-BOSS TRADE KFT.
(Maďarsko) na základe predložených faktúr. Pri ich predaji uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane
pri použitom tovare v zmysle ust. § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov a odviedol daň len zo základu dane, ktorý bol vypočítaný v zmysle ust. § 66 ods.
3 tohto zákona ako kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou zníženou o daň. V kontrolovanom
zdaňovacom období júl 2012 žalobca odviedol daň v sume 625,- eur, nakoľko v tomto zdaňovacom
období predal dve motorové vozidlá, pri ktorých deklaroval dodanie od spoločnosti Tournier Car Kft,
pričom rozdiel dane z pridanej hodnoty bol zistený v sume 2.500,- eur, ďalej daň v sume 558,33 eur,
nakoľko v tomto zdaňovacom období predal dve motorové vozidlá, pri ktorých deklaroval dodanie od
spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT., pričom rozdiel dane z pridanej hodnoty bol zistený v sume
2.283,34 eur a daň v sume 558,17 eur, nakoľko v tomto zdaňovacom období predal dve motorové
vozidlá, pri ktorých deklaroval dodanie od spoločnosti CIRPACI IOSIF.

24. Z dôvodu preverovania splnenia podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane
pri použitom tovare správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií v januári 2013.
Z odpovede zahraničnej finančnej správy vyplynulo, že spoločnosť Tournier Car Kft sa obchodnom
registri nenachádza, číslo uvedené na faktúrach je neexistujúce obchodné registračné číslo a IČ DPH je
neplatné číslo DPH. Žalobca nepreukázal osobu, ktorá predmetné motorové vozidlá dodala, čím nesplnil
zákonné podmienky uplatňovania osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru v
tuzemsku v zmysle § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov.

25. Žalovaný poukázal na konštatovanie správcu dane, že žalobca bol povinný pri predaji ojazdených
motorových vozidiel odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyššie citovaného
zákona, pretože základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú
dodávateľ prijal, alebo má prijať, zníženú o daň. Žalobca je povinný odviesť daň v sume 2.500,- eur, čo
je rozdiel medzi daňou, ktorú bol povinný odviesť v sume 3.125,- eur a daňou, ktorú odviedol v sume
625,- eur.

26. Z ďalšej odpovede zahraničnej finančnej správy vyplynulo, že spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE
KFT. (Maďarsko) bolo zrušené IČ DPH dňa 07. 02. 2012 a daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
podala len za obdobie 2. štvrťroku 2010 bez uvedenia akýchkoľvek transakcií. Zahraničný správca dane
vypočul konateľa uvedenej spoločnosti  Q. D., ktorý o činnosti spoločnosti nemal žiadne informácie,
faktúry nevystavil, uviedol, že podpis na nich, nie je jeho podpis. Spoločnosť v skutočnosti riadil Q.
K., ale nepamätal si, či niekoho splnomocnil na zastupovanie. Na základe týchto  zistení správca
dane konštatoval, že nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel



dodávateľom TRUCK-BOSS TRADE KFT. deklarovaným na faktúrach vystavených pre žalobcu ako
odberateľa. Žalobca nepreukázal osobu, ktorá mu tieto motorové vozidlá dodala a tým nesplnil zákonné
podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru v tuzemsku v
zmysle ust. § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

27. Žalovaný poukázal i na konštatovanie správcu dane, že žalobca bol povinný pri predaji ojazdených
motorových vozidiel odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyššie citovaného
zákona, pretože základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú
dodávateľ prijal, alebo má prijať, zníženú o daň. Žalobca je povinný odviesť daň v sume 2.283,34 eur,
čo je rozdiel medzi daňou, ktorú bol povinný odviesť v sume 2.841,67 eur a daňou, ktorú odviedol v
sume 558,33 eur.

28. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol
žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Poukázal na skutočnosť, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 66 ods. 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty, teda nepreukázal osobu, ktorá dodala motorové vozidlá deklarované
v dodávateľských faktúrach. Skutočnosť, že sa nepreukázalo dodanie tovaru od deklarovaných
dodávateľov, ktorý nepotvrdil dodanie pre žalobcu, v režime oslobodenia od dane z pridanej hodnoty,
je irelevantná. Nebolo povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa a v akom
režime žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pretože skutkové zistenia
spochybňujú tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťami Tournier Car Kft a TRUCK-
BOSS TRADE KFT.

29. Ako nedôvodnú posúdil i námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že úlohou správcu dane pri výkone
daňovej kontroly bolo primárne zistiť, či deklarovaný dodávatelia Tournier Car Kft a TRUCK-BOSS
TRADE KFT. uplatnili pri dodávke ojazdených motorových vozidiel režim oslobodenia od dane z pridanej
hodnoty. V priebehu daňovej kontroly správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a naplnil ust. § 24
ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, pričom dôkazné bremeno bolo na žalobcovi.

30. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal osobu, ktorá mu tovar
dodala a ktorá spĺňa podmienky stanovené v ust. § 66 ods. 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto je povinný pri predaji tohto tovaru odviesť
daň zo základu dane zisteného v zmysle ust. § 22 ods. 1 tohto zákona, pretože daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník.

Námietky žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a odkazoch na judikatúru Najvyššieho súdu
SR a Európskeho súdneho dvora žalovaný považoval za všeobecné a nekonkrétne, pričom týmito
námietkami žalobca vyjadril len všeobecný nesúhlas so závermi a zisteniami správcu dane. Žalobca
navyše nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, na ktoré
poukazoval, čo bolo jeho dôkazným bremenom. Z uvedených dôvodov žalovaný ako odvolací daňový
orgán rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 12. 2018 potvrdil.

III.

31. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.
04. 2019, ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 17. 12. 2018.

32. V III. časti žaloby uviedol, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
až december 2011 a január až august 2012 sa u neho začala dňa 03. 12. 2012 a boli z nej vypracované
dva protokoly zo dňa 27. 02. 2018, ktoré mu boli doručené dňa 02. 03. 2018 a týmto bola ukončená
daňová kontrola. Táto kontrola však bola dvakrát prerušená, a to rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 bola
prerušená do 05. 08. 2016 a druhýkrát rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2016 až do 02. 01. 2018. Daňová
kontrola, vrátane času prerušenia, trvala takmer päť rokov.



33. V IV. časti žaloby žalobca uviedol, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly porušil ust.
§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď prekročil zákonom stanovenú jednoročnú lehotu
na vykonanie daňovej kontroly a z tohto dôvodu je protokol z daňovej kontroly nezákonne získaným
dôkazom. Pri vykonávaní daňovej kontroly poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť a jej priebeh
nemaril, ani nesťažoval. Je si vedomý skutočnosti, že správca dane daňovú kontrolu dvakrát prerušil a
že doba prerušenia sa do celkového trvania daňovej kontroly v zásade nezapočítava. Toto však platí
iba v prípade prerušenia, ktoré bolo v súlade s daňovým poriadkom a zásadami daňového konania.
Žalobca bol toho názoru, že prerušenie daňovej kontroly nebolo súladné so zákonom, pretože správca
dane v rozhodnutí o prerušení konania nešpecifikoval, aké informácie, od ktorého daňového orgánu z
členských štátov Európskej únie a na overenie akých skutočností je potrebné v rámci medzinárodnej
výmeny informácií získať. Zásadný dôvod nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly žalobca videl v tom,
že prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo tri a pol roka, čo je v hrubom rozpore so základnou zásadou
daňovej kontroly zakotvenej v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. I keď k prerušeniu daňovej
kontroly zo strany správcu dane došlo zo zákonných dôvodov, pretože bolo potrebné získať informácie
z iných členských štátoch Európskej únie, toto prerušenie nemôže trvať neobmedzene a neprimerane
dlho. Poukázal na čl. 10 nariadenia Rady č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého je požiadaný orgán povinný
poskytnúť informácie bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Pokiaľ
správca dane požadované informácie v tejto lehote neobdrží, je povinný sa informovať, prečo a z akých
dôvodov nedostal odpoveď na žiadosť. Správca dane opakovane zasielal žalovanému urgencie, ale nie
je zrejmé, či bol zo strany žalovaného urgovaný aj žiadaný príslušný orgán členského štátu.

Pokiaľ správca dane nevedel získať požadované informácie v primeranej lehote, bol povinný pokračovať
v konaní aj bez týchto informácii a daňovú kontrolu mal ukončiť na podklade tých informácií, ktoré
mal k dispozícii. Posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií pri prvom prerušení
daňovej kontroly, t. j. odpoveď na piatu z piatich podaných žiadostí, ktorú správca dane obdržal až
dňa 05. 08. 2016 (týkala sa subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c.)
sa vôbec netýkala  zdaňovacieho obdobia júl 2012. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2012
pominul dôvod prvého prerušenia daňovej kontroly najneskôr dňa 20. 06. 2013, kedy správca dane
obdržal odpoveď na štvrtú z piatich podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá sa
týkala spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT. ako dodávateľa, keďže v uvedenom zdaňovacom období
uplatnil osobitnú úpravu zdaňovania pri predaji použitého tovaru iba vo vzťahu k tovaru, ktorý nadobudol
od tejto spoločnosti, čo znamená, že v kontrolovanom zdaňovacom období predal iba vozidlá dodané
mu touto spoločnosťou.  Z uvedeného je evidentný neprimeraný zásah do práv a právom chránených
záujmov žalobcu ako daňového subjektu.

Žalobca v žalobe uviedol, že v niektorých mesiacoch kontrolovaného zdaňovacieho obdobia mu dodávali
tovar nasledovné subjekty: EFFEMME AUTO S.N.C., AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE
& C. s.n.c., TOURNIER CAR KFT., TRUCK-BOSS TRADE KFT. a CIRPACI IOSIF, pričom konkrétne
uviedol, kedy bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a kedy bola doručená odpoveď
správcovi dane.

V závere tejto časti žaloby žalobca zdôraznil, že v rozhodnutí o prvom prerušení daňovej kontroly zo
dňa 07. 01. 2013, ktoré trvalo tri a pol roka, nebol v rozpore s ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená a je teda sporné a otázne, či k samotnému
prerušeniu daňovej kontroly, v prípade neuvedenia dňa začatia prerušenia kontroly, vôbec došlo.

34. Okrem procesných pochybení žalobca v podanej žalobe namietal (V. časť žaloby), že daňové orgány
nesprávne právne vec posúdili, keď uzavreli, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy
zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku podľa ust. § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom mal za to, že bol povinný uplatniť
osobitnú úpravu zdaňovania. Správca dane v rámci daňovej kontroly nepreukázal nadobudnutie vozidiel
žalobcom v režime oslobodenia od dane a zároveň potvrdil existenciu materiálneho plnenia. Nie je teda
možné akceptovať názor, že by žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia
podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Režim zdanenia podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004



Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pri predaji použitého tovaru by bol žalobca
povinný použiť len v prípade, ak by nadobudol dotknutý tovar v režime oslobodenia od dane, t. j. z iného
členského štátu od subjektu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty v tomto členskom štáte a ktorý
by predal použitý tovar v režime oslobodenia od dane, čo v rámci daňovej kontroly preukázanej nebolo.

Daňovou kontrolou sa zistilo a preukázalo, že dotknutí dodávatelia neboli identifikovaní pre daň v inom
členskom štáte, ani v tuzemsku a žalobca bol v konečnom dôsledku povinný uplatniť osobitnú úpravu
zdaňovania podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov, pretože nadobudol použitý tovar od osoby neidentifikovanej pre daň z
pridanej hodnoty. Podľa konštantnej judikatúry ESD musí byť každá transakcia hodnotená samostatne
a nemožno na ňu prenášať prípadné nedostatky, ktoré nastali na inom stupni obchodu, pričom daňový
subjekt v daňovom konaní nezaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa
jeho dodávateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci
vedenej pod sp. zn. 6Sžf/9/2011 s tým, že nemôže znášať prípadné negatívne dôsledky vyplývajúce z
podvodného konania jeho dodávateľa, o ktorom nemohol vedieť.

IV.

35. Vo vyjadrení zo dňa 11. 10. 2019 k podanej žalobe žalovaný uviedol, že trvá na výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia o odvolaní a poukázal na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú
súčasťou administratívneho spisu. Kontrola v predmetnej veci bola začatá dňa 03. 10. 2012 spísaním
zápisnice o začatí daňovej kontroly a nie tak, ako to tvrdí žalobca, teda, že bola začatá dňa 03. 12.
2012. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania postupoval v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákonov a rovnako tak aj žalovaný.

36. K námietkam týkajúcim sa prerušenia daňovej kontroly (IV. časť žaloby) žalovaný uviedol, že ide
o novo vznesené námietky a z toho dôvodu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje jeho
stanovisko k týmto námietkam. Bol toho názoru, že správca dane neporušil ust. § 46 ods. 10 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pretože daňovú kontrolu vykonával v lehote jeden rok odo dňa jej začatia. Daňová
kontrola v predmetnej veci sa týkala zdaňovacieho obdobia január až december 2011 a január až august
2012 a začala sa v zmysle ust. § 46 ods. 3 vyššie citovaného zákona spísaním zápisnice o začatí
daňovej kontroly dňa 03. 10. 2012 a skončila dňa 02. 03. 2018, kedy bol doručený protokol zo dňa 27. 02.
2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v predmetnom protokole. Prerušená bola
rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 a zo dňa 16. 11. 2016. Správca dane počas daňovej kontroly postupne
preveroval jednotlivých dodávateľov žalobcu (päť daňových subjektov) a zaslal žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií ako i urgencie týchto žiadostí. Rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 prerušil daňovú
kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a toto
rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 15. 01. 2013. Dňa 05. 08. 2016 pominuli dôvody, pre ktoré
bola daňová kontrola prerušená, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 18. 08. 2016, pričom toto
oznámenie prevzal dňa 02. 09. 2016. Daňová kontrola bola prerušená od 15. 01. 2013 do 05. 08. 2016.

V priebehu daňovej kontroly žalobca navrhol správcovi dane vypočuť konateľov spoločnosti TRUCK-
BOSS TRADE KFT. a získať účtovnú evidenciu tejto spoločnosti. Z uvedeného dôvodu správca dane
na základe žiadosti žalobcu zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa 15. 11. 2016 a
rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2016 prerušil daňovú kontrolu od 22. 11. 2016, pričom dňa 21. 02. 2017
obdržal čiastočnú odpoveď. Konečná odpoveď maďarskej daňovej správy bola doručená správcovi dane
dňa 02. 01. 2018 (po opakovanom urgovaní), čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 04. 01. 2018.
Prerušenia daňovej kontroly boli v súlade so zákonom, účelné a nevyhnutné na preukázanie takých
skutočností, ktoré správcovi dane neboli známe a mohli mať, resp. aj mali vplyv na výsledok daňovej
kontroly.

Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola mala byť vykonaná od 03. 10. 2012 do       03. 10. 2013, čo
je 366 dní. K prerušeniu daňovej kontroly došlo dňa 15. 01. 2013, teda daňová kontrola prebiehala 104
dní a na jej ukončenie správcovi dane ostalo 262 dní. Dňa     05. 08. 2016 pominuli dôvody, pre ktoré
bola daňová kontrola prerušená, t. j. správca dane prijal poslednú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú



výmenu informácií. K druhému prerušeniu daňovej kontroly došlo od 22. 11. 2016, a teda daňová kontrola
prebiehala ďalších 109 dní, pričom na jej ukončenie správcovi dane ostalo 153 dní. Dňa 02. 01. 2018
pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola druhýkrát prerušená a v tento deň správca dane prijal
konečnú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Deň doručenia protokolov, t. j. 02.
03. 2018 je dňom ukončenia daňovej kontroly, teda daňová kontrola bola vykonávaná ešte 60 dní. Z
uvedeného je zrejmé, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote, trvala 273 dní a
protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený v zákonnej lehote v zmysle ust. § 46 ods. 10 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

K námietke žalobcu, že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. 01. 2013 nie je uvedený
deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená, žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie bolo
žalobcovi riadne doručené dňa 15. 01. 2013 a v tento deň sa stalo aj právoplatným. Žalobca nevyužil v
súvislosti s uvedeným rozhodnutím všetky dostupné prostriedky účinnej ochrany, ktoré mu umožňoval
zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Žalovaný, ani správca dane neukrátili žalobcu na jeho právach.

37. Žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a
pochybností týkajúcich sa preukázania povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov
deklarovaným dodávateľom, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia. Nesplnil zákonné podmienky osobitnej úpravy dane pri predaji použitého tovaru v tuzemsku z
dôvodu nepreukázania osoby, ktorá dodala predmetný použitý tovar.

Na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane nadobudol
pochybnosti o osobách deklarovaných dodávateľov, t. j. Tournier Car Kft a TRUCK-BOSS TRADE KFT.
Žalobca predložil dodávateľské faktúry, ktorými deklaruje ako dodávateľa uvedené spoločnosti, ale
správca dane preverovaním zistil, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované, i keď
sa preukázala existencia materiálneho plnenia, teda existencia ojazdených motorových vozidiel. Žalobca
nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 66 ods. 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda nepreukázal osobu, ktorá mu dodala
motorové vozidlá deklarované v dodávateľských faktúrach. Skutočnosť, že sa nepreukázalo dodanie
tovaru od deklarovaného dodávateľa, ktorý nepotvrdil dodania pre žalobcu, v režime oslobodenia od
dane, je tu irelevantná. Ak deklarovaný dodávateľ nepotvrdil dodania, toto ešte neznamená, že použitý
tovar bol dodaný osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku, ani v inom členskom štáte.
Žalobca nepreukázal osobu, ktorá mu tovar dodala a ktorá spĺňa podmienky uvedené v ust. § 66 ods.
2 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, a preto je povinný pri predaji tohto tovaru odviesť daň zo
základu dane zisteného v zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona č.  222/2004  Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov.

38. Ďalšie námietky, ktoré spočívajú vo všeobecných tvrdeniach alebo odkazoch na rozhodnutia súdov
s citáciami fragmentov ich textu, žalovaný považoval za všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými
námietkami žalobca vyjadril len všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného.

V závere svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade
so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, keď konštatoval nedodržanie podmienok pre uplatnenie osobitnej
úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v zdaňovacom období júl 2012. Na vydanie rozhodnutia
v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom zo získaných dôkazov správca dane
vyvodil i správne právne závery a jeho rozhodnutie je náležite odôvodnené.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

39. V zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok sa právny zástupca žalobcu
k vyjadreniu žalovaného vyjadril vo vyjadrení zo dňa 13. 11. 2019, v ktorom konštatoval, že žalovaný
sa nevysporiadal s dôvodmi nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a obmedzil sa len na
popísanie postupu správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly. Dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného spočívajú predovšetkým v nerešpektovaní zákonom stanovenej maximálnej



dĺžky trvania daňovej kontroly zo strany správcu dane. Protokol o daňovej kontrole považuje žalobca
za nezákonne získaný dôkaz, nakoľko pochádza z daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná v rozpore
so zákonom, keď správca dane prekročil zákonom stanovenú jednoročnú lehotu na jej vykonanie, čo
je neprípustné. Opätovne zdôraznil, že v prvom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, ktoré trvalo
tri a pol roka, nebol uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená a vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu júl 2012 pominul dôvod prvého prerušenia daňovej kontroly najneskôr dňa
20. 06. 2013, nakoľko posledná nezodpovedaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií sa tohto
zdaňovacieho obdobia netýkala a napriek tomu prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo až do 05. 08.
2016.

V.

40. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015  Z. z. Správny  súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 04. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez
nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods.
1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 12. 2018 je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods.
1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 01. 04. 2020 v zmysle ust. § 137 ods.
4 SSP.

41. Podľa § 46 ods. 3, 5, 8, 9 písm. a/, ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 29. 12. 2012,
teda i čase začatia daňovej kontroly u žalobcu, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj
bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej
kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo
iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej
kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,
dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. (ods. 3)

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto
pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné
údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(ods. 5)

Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (ods. 8)



Daňová kontrola je ukončená dňom
a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, (ods. 9 písm. a/)
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. (ods. 10)

42. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 07. 2013 (teda i v čase
prvého prerušenia daňovej kontroly), správca dane daňové konanie
a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

43. Podľa § 74 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona účinného do 31. 08. 2018, teda i v
čase rozhodovania žalovaného, odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo
ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej
osobitnej komisie.
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú
pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú
podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán
nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho
neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,
odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením
primeranej lehoty.
Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za
potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní
umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

44. Žalobca v podanej žalobe namietal predovšetkým trvanie daňovej kontroly tvrdiac, že bola
prekročená zákonom stanovená lehota na jej vykonanie, v dôsledku čoho je protokol z takejto daňovej
kontroly nezákonne získaným dôkazom a že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. 01.
2013 nie je uvedený deň jej prerušenia. Za sporné a otázne považoval, či vôbec došlo k prerušeniu
daňovej kontroly v predmetnej veci, v dôsledku neuvedenia dňa jej prerušenia. S poukazom na tieto
námietky žalobcu správny súd, skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. 04. 2019  skúmal, či daňové orgány (žalovaný a správca dane) venovali dostatočnú pozornosť
správnej aplikácii príslušných vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

45. Predpokladom zákonnosti samotného rozhodnutia je zákonnosť postupu daňových orgánov, ktorý
predchádzal vydaniu rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci stav,
ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd po preskúmaní
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i jeho postupu a postupu správcu dane pri
vykonávaní kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 zistil, že daňové orgány
nedodržali procesný postup upravený v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



46. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania
vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa
proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového
orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán.

47. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom
konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať
práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania
predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

48. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy
štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem
štátu nadradený, avšak nie tak, aby sa výnos z daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania
práv účastníkov daňového konania.

49. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci bola daňová
kontrola u žalobcu začatá dňa 03. 10. 2012, týkala sa zdaňovacieho obdobia január až december 2011
a január až august 2012, pričom v uvedený deň bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o daňovej
kontrole, a to v zmysle ust. § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Daňová kontrola mala byť v súlade
s ust. § 46 ods. 10 vyššie citovaného zákona  ukončená do 03. 10. 2013 vrátane.

50. Správca dane vydal dňa 07. 01. 2013 rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly podľa ust. § 61
ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda z dôvodu, že sa začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. Konkrétnym dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola skutočnosť, že správca
dane potreboval získať informácie z finančnej správy iných členských štátov Európskej únie, nakoľko
žalobca ako odberateľ v kontrolovaných  zdaňovacích obdobiach obchodoval s daňovými subjektmi
(dodávateľmi) so sídlom v iných členských štátoch (Maďarsko, Taliansko). Za tým účelom správca dane
zaslal žalovanému žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, čo je s poukazom na vyššie
uvedené zákonné ustanovenie a ustálenú súdnu prax dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, nakoľko
i ust. § 46 ods. 10 vyššie citovaného zákona priamo odkazuje na použitie ust. § 61 (prerušenie daňového
konania) tohto zákona.

51. V ust. § 61 ods. 3 vyššie citovaného zákona je výslovne zakotvené, že konanie je prerušené dňom
uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania a proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane teda správne postupoval, keď v predmetnej veci vydal rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly, jednoznačne však pochybil v tom, že neuviedol deň jej prerušenia, pričom uvedenie tohto dňa
treba podľa názoru súdu, vzhľadom na dikciu zákona, považovať za obligatórnu náležitosť rozhodnutia.
Bez uvedenia konkrétneho dňa prerušenia daňovej kontroly priamo v rozhodnutí o jej prerušení, nie je
možné určiť deň, kedy bola daňová kontrola prerušená, teda kedy prestala plynúť lehota na jej vykonanie.
Za deň prerušenia daňovej kontroly nemožno považovať deň, kedy bolo rozhodnutie o jej prerušení
doručené daňovému subjektu (t. j. 15. 01. 2013), ani deň  nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
(t. j. 15. 01. 2013), nakoľko v ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je výslovne uvedené, že konanie
(v tomto prípade daňová kontrola) je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí.

52. Pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom
odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom
doručenia odpovede (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžfk/3/2018 zo dňa 21.02.2019).
Aj v takýchto prípadoch je potrebné postupovať účelne a efektívne, t. j. požadovať taký druh informácií,



ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou, nezisťovať informácie opakovane, resp. zisťovať
totožné informácie opakovaným dožiadaním, či žiadať informácie po častiach (tzv. kúskovanie žiadosti).

53. Správca dane pri prerušení daňovej kontroly vo svojom rozhodnutí zo dňa 07. 01. 2013 neuviedol
dátum, resp. deň, ktorým je konanie prerušené, v dôsledku čoho lehota na jej vykonanie ďalej plynula a
uplynula dňom 03. 10. 2013. V tejto lehote správca dane preukázateľne neukončil daňovú kontrolu, ale
pokračoval v jej výkone, pričom protokol z daňovej kontroly spísal dňa 27. 02. 2018 a tento bol doručený
splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 02. 03. 2018. Deň doručenia protokolu o daňovej kontrole
treba považovať za deň ukončenia daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ vyššie citovaného
zákona.

54. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu trvala od 03. 10. 2012 do      02. 03. 2018, čo
je neprípustné a v rozpore so zákonom. Na tomto nič nemení ani tá skutočnosť, že správca dane vydal
dve rozhodnutia o prerušení konania. Rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 nebola daňová kontrola účinne
prerušená, v dôsledku čoho nedošlo k spočívaniu lehoty na jej vykonanie, ale táto lehota ďalej plynula
a uplynula dňa 03. 10. 2013. Ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 16. 11. 2016 (v
ktorom správca dane už uviedol, že daňová kontrola sa prerušuje od 22. 11. 2016) správca dane teda
vydal už po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nakoľko v dôsledku neúčinného prerušenia
daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 nedošlo k jej prerušeniu a k spočívaniu lehoty na
jej vykonanie, ale jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly ďalej plynula (od 03. 10. 2012) a
uplynula dňa 03. 10. 2013.

55.  V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že lehoty ustanovené v § 46 ods. 10 Daňového
poriadku sú zákonné procesné lehoty, ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly. Keďže sú
stanovené priamo zákonom, nie je možné, aby ich správca dane nerešpektoval, resp. aby mu boli
prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu. Ide o lehoty, počas plynutia
ktorých je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi
dane ustanovené daňovému subjektu v § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová kontrola predstavuje
zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaná len v
rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Daňová kontrola
nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy
do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality.

56. Uvedenou otázkou sa zaoberal kasačný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/68/2012 zo 17.
decembra 2013, v ktorom vyslovil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného
prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej
sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného
daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor
práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka
primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu“.

57. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát.

58. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

59. V danej veci je z predloženého administratívneho spisu nepochybné, že daňová kontrola nebola
ukončená v zákonnej lehote, pričom dôvodom nebola nesúčinnosť žalobcu, ale pochybenie správcu
dane. Protokol z daňovej kontroly, ktorá bola ukončená po zákonom stanovenej lehote dňa 02. 03.
2018, nemá povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý by bolo možné použiť podľa
ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v daňovom konaní.  Pretože daňové orgány takýto
dôkaz použili, celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rovnako nezákonné sú potom
i ich rozhodnutia, teda rozhodnutie správcu dane ako i rozhodnutie žalovaného, pretože vychádzajú
zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly. Nezákonnou sa daňová kontrola stala v
dôsledku toho, že bola vykonávaná i po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie (teda od
04. 10. 2013 až do 02. 03. 2018), nakoľko rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 nedošlo k jej účinnému



prerušeniu a rozhodnutie zo dňa 16. 11. 2016 už bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly a taktiež nemohlo v predmetnej veci vyvolať žiadne právne účinky.

60. Žalobná námietka žalobcu o porušení ust. § 46 ods. 10 vyššie citovaného zákona a prekročení
jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je teda dôvodná. Prekročenie zákonom stanovenej
lehoty na vykonanie daňovej kontroly treba považovať za podstatné porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej, ktoré mohlo mať, resp. aj malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Správny súd sa preto zaoberal otázkou, či postup správcu dane v prejednávanej veci zodpovedal
zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému
subjektu. Túto otázku posudzoval z pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z
dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ako aj primeranosti samotnej dĺžky prerušenia daňovej
kontroly. V tomto smere poukazuje správny súd na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci
a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15. 02. 2011 o
administratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení smernice č. 77/799/EHS. Tieto právne predpisy boli
prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej
únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie
informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7 smernice a § 6 ods. 5 uvedeného zákona je
príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie
však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je
potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

61.  Na vyššie uvedené vady daňového konania musel správny súd prihliadať, žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP s
použitím ust. § 191 ods. 3 SSP (žalobca žiadal zrušiť i rozhodnutie správcu dane) a vec vrátiť správcovi
dane na ďalšie konanie.

62. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v V. časti žaloby sa správny súd z dôvodu hospodárnosti
konania ako i z vyššie uvedených dôvodov (nezákonnosť daňovej kontroly, nezákonnosť protokolu z
daňovej kontroly ako dôkazného prostriedku) nezaoberal.

63. K tvrdeniam žalovaného vo vyjadrení k žalobe správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 74 ods. 2
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov je povinnosťou žalovaného preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie
správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán teda preskúma rozhodnutie v
rozsahu, ktorý zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z podania. Je skutočnosťou, že žalobca v podanom
odvolaní nenamietal dĺžku daňovej kontroly, nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, ani pochybenie
správcu dane, ktorý v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. 01. 2013 neuviedol deň jej
prerušenia. Z ust. § 74 ods. 2 veta druhá vyššie citovaného zákona, však vyplýva, že odvolací orgán
(žalovaný) pri preskúmavaní rozhodnutia prihliadne i na okolnosti, ktoré neboli účastníkom konania
namietané a ktoré by mohli ovplyvniť výrokovú časť rozhodnutia, a to tak v prospech, ako aj v neprospech
odvolávajúceho sa, pričom nie je viazaný len jeho návrhmi.

64. Správny súd je toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného prihliadnuť na pochybenie správcu
dane pri vydaní rozhodnutia zo dňa 07. 01. 2013 o prerušení daňovej kontroly a z tohto pochybenia
vyvodiť i zákonu zodpovedajúci skutkový a právny záver. Predmetné pochybenie správcu dane
spôsobilo, že daňová kontrola nebola účinne prerušená a lehota na jej vykonanie ďalej plynula, pričom
uplynula dňa 03. 10. 2013 a ďalšie vykonávanie daňovej kontroly už nebolo v súlade so zákonom. Podľa
názoru súdu sa jedná o pochybenie, na ktoré mal žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane a
postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu jednoznačne prihliadnuť bez ohľadu na to, že nebolo žalobcom
namietané v odvolacom konaní a pokiaľ tak neurobil, zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou, na
ktorú správny súd musel prihliadať, nakoľko túto vadu namietal žalobca v podanej žalobe.

65. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe taktiež uviedol, že žalobca nevyužil v súvislosti s
rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 o prerušení daňovej kontroly všetky dostupné prostriedky účinnej
obrany, ktoré mu umožňoval zákon. Proti rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly, resp. daňového
konania nemožno podať odvolanie, čo výslovne vyplýva z ust. 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žalobca bol však oprávnený uplatniť mimoriadne opravné prostriedky proti tomuto rozhodnutiu, a to v



súlade s príslušnými ustanoveniami vyššie citovaného zákona. Nebola to ale jeho povinnosť, a preto
skutočnosť, že tak neurobil, nemôže byť posudzovaná v jeho neprospech, resp. na jeho ťarchu.

66. Daňové orgány budú v ďalšom konaní v zmysle ust. § 191 ods. 6 SSP viazané vyššie uvedeným
právnym názorom súdu na otázku zákonnosti, resp. nezákonnosti predmetnej daňovej kontroly u žalobcu
a protokolu z takejto daňovej kontroly. Bude potrebné mať na zreteli, že nerešpektovaním maximálnej
dĺžky trvania daňovej kontroly (v dôsledku neúčinného prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím správcu
dane zo dňa 07. 01. 2013) správca dane porušil nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania,
ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola v takom prípade nie
je vykonaná v súlade so zákonom, t. j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej
kontroly a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v
daňovom konaní nemožno použiť.

67. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že informácie týkajúce sa
dodávateľov žalobcu so sídlom v Maďarsku (t. j. Tournier Car Kft. a TRUCK-BOSS TRADE KFT.) a
zdaňovacieho obdobia júl 2012 správca dane získal už dňa 09. 04. 2013, resp. 20. 06. 2013 (teda
v priebehu zákonom stanovenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly), pretože s takto
získanými informáciami oboznámil žalobcu až v podaní zo dňa 06. 09. 2016, teda nepochybne po
márnom uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane tak konal zrejme v domnienke,
že rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 došlo k účinnému a riadnemu prerušeniu daňovej kontroly, ktoré
prerušenie bolo podľa názoru správcu dane ukončené dňa 05. 08. 2016. Vo vyššie uvedených bodoch
tohto rozsudku správny súd podrobne vysvetlil, že rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 nebola daňová
kontrola účinne prerušená a lehota na jej vykonanie neprestala plynúť, pričom márne uplynula dňa 03.
10. 2013. Úkony, resp. dôkazy správcu dane, ktoré sa týkali žalobcu a kontrolovaných zdaňovacích
období a ktoré správca dane vykonal po uplynutí zákonom stanovenej jednoročnej lehoty na vykonanie
predmetnej daňovej kontroly, nemožno považovať za súladné so zákonom a využiť ich ako dôkazný
prostriedok.

68. S poukazom na tieto skutočnosti správca dane, ktorému súd vrátil vec na ďalšie konanie, zvolí v
predmetnej veci adekvátny procesný postup vyplývajúci zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

69. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní  úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).

70. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len



\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "794d3a00-3065-4b4a-aa42-6ee5e6b68c60:87efa336-7772-4502-8f16-c3d826b18773", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200311.2", "spisova_znacka": "11S/47/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/47/2019 z 31. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200311.2"}]}