{"guid": "b2961432-1da3-4919-926e-7eb60a9b3451:36c7b497-9cad-4cea-84ec-7759d9c21135", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4018200768.6", "spisova_znacka": "11S/242/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/242/2018 z 10. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 10. novembra 2020, sp. zn. 11S/242/2018, ECLI:SK:KSNR:2020:4018200768.6", "identifikacne_cislo": "4018200768", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. Ján Bednár", "sudca_id": 955, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jan-bednar-955", "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36c7b497-9cad-4cea-84ec-7759d9c21135", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4018200768.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2020:4018200768.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2020:4018200768.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/242/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200768
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4018200768.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX. XX. XXXX,
U. M. XX, W., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou
CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná
CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3,
Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 26. 11. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 23700/2018/SV/63795
zo dňa 03. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd  z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a  výstavby Slovenskej republiky č. 23700/2018/
SV/63795 zo dňa 03. 09. 2018 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej
politiky č. OU-NR-OVBP2 - 2018/022610-4 zo dňa 27. 04. 2018  a  vec  v r a c i a  Okresnému úradu
Nitra na ďalšie konanie.

Žalobcovi  p r i z n á v a  proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa (Okresný
úrad Nitra) bol dňa 26. 04. 2018 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu
„Automotive Nitra Project“, v tam uvedených stavebných objektov SO 401 Zásobovanie a logistika,
SO 402 výbava a finalizácia, SO 403 sklad rozpracovaných kusov a SO 404 expedícia dokončených
automobilov a v rozsahu tam uvedených prevádzkových súborov  v k. ú. H. a N. stavebníka Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o.. V návrhu je uvedené, že na stavbu vydal Okresný úrad Nitra, odbor
výstavby a bytovej politiky dňa 23. 06. 2016 stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2016/024265-013
stavebné povolenie  a dňa 21. 12. 2016 a 10.07.2017 stavebné povolenia na zmenu stavby pred jej
dokončením stavby pred jej dokončením a stavebné povolenie zo dňa 19.10.2017 pod č. OU-NR-
OVBP2-2018/033398-8 a stavebné povolenie dňa 25. 08. 2017.

2.  Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 27. 04. 2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania na
uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v katastrálnom území  N. a H., na ktorých sa stavba realizovala.
Zároveň zvolal na 06. 06. 2018 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli poučení, že



najneskôr na ústnom pojednávaní sa môžu k podkladom vyjadriť, lebo na neskôr podané námietky
neprihliadne.

3. Žalobca v podaní zo dňa 10. 11. 2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského
dohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol (rozhodnutie zo dňa 08.
10. 2015 navrhovaná činnosť „Autmomotive Nitra Project“, rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 navrhovaná
činnosť „Gestamp Nitra“, rozhodnutie zo dňa   08. 11. 2016 navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ako
i záverečné stanoviska zo dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project - Fáza 12“.
Je nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia spadajú po
zákonný pojem „povoľovacie konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej
stavby. Skonštatoval, že spĺňa zákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v
rámci toho oznámil, že má záujem si svoje procesné postavenie uplatniť a teda byť účastníkom všetkých
kolaudačných konaní týkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania
strategického parku, Automotive Nitra Project, ProLogis, Gestamp.

4. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie
pod č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-4 dňa 27. 04. 2018 (podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť
dňa 28. 09. 2018), ktorým žalobcu vylúčil z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia podaného spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu
z kolaudačného konania stavebný úrad, okrem iného, odôvodnil s poukazom na ust. § 78 ods. 1
stavebného zákona, ktorý označuje účastníkov kolaudačného konania. Z ust. § 78 stavebného zákona
nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania osobám, ktorým toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je tomu v územnom alebo stavebnom konaní. Citoval
ust. § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku a § 140 a 140c ods. 8 stavebného zákona. Správny poriadok síce
vymedzuje, kto je účastníkom konania, no odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú
predpisy hmotného práva. Uviedol, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho pozemku, na ktorých je  stavba
umiestnená, a nie je ani vlastníkom stavby. Zároveň mu postavenie účastníka kolaudačného konania
nevyplýva ani  z osobitného predpisu. Žalobca nie je v predmetnom konaní účastníkom konania, pretože
nie sú dotknuté žiadne jeho práva. Žalobcovi bolo rozhodnutie dourčené 21. 05. 2018 do vlastných rúk.

5. Žalobca podal odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutia podaním zo dňa        01. 06. 2018.

6. Dňa 06. 06. 2018 žalobca podal pripomienky, stanoviská a zásadné námietky k oznámeniu o začatí
kolaudačného konania a zároveň podal námietku zaujatosti proti JUDr. L. F..

7. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 11. 06. 2018 prerušil konanie do doby rozhodnutia
o podanej námietke. Rozhodnutím zo dňa 12. 06. 2018 rozhodol o tom, že JUDr. F. nie je vylúčená z
prejednania a rozhodovania vo veci kolaudačného konania.  Ďalším rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2018
prerušil konanie na dobu 60 dní na odstránenie nedostatkov podaného návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia z dôvodu, že stavebník nedoložil stanoviská dotknutých orgánov.

8. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky po preskúmaní návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia podanom stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. povolil užívaní stavby „Automotive
Nitra project“ rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-27 dňa 03. 09. 2018 (podľa vyznačenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2018. Žalobcovi bolo rozhodnutie doručené 25. 09. 2018.

Stavebný úrad určil podmienky na užívanie stavby, uviedol podmienky vyplývajúce z požiadaviek
dotknutých orgánov a považoval námietky vznesené žalobcom za neopodstatnené.

9. Žalobca podal odvolanie i proti rozhodnutiu zo dňa 03. 09. 2018 (kolaudačné rozhodnutie)  podaním
zo dňa 05. 10. 2018.

10. Okresný úrad Nitra listom zo dňa 15. 10. 2018 označenom ako „Odvolanie proti rozhodnutiu -
odpoveď“ žalobcovi oznámil že po preskúmaní spisového materiálu  bolo zistené, že mu neprináleží
postavenie účastníka konania, nakoľko rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-4 zo dňa 27. 04.
2018 bol vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby: „Automotive
Nitra project“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov a prevádzkových súborov, podanej
spoločnosťou Jaguar  Land Rover Slovkia s.r.o. Ďalej je v liste uvedené, že proti rozhodnutiu o jeho



vylúčení z konania podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby SR
rozhodnutím č. 23700/2018/SV/63795 dňa 03. 09. 2018  a jeho odvolanie zamietlo a potvrdilo procesné
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky. Uvedené rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť dňa 28. 09. 2018  a uvedeným dňom žalobca prestal byť účastníkom konania, t. j. stratil
právo podať riadny opravný prostriedok, t.j. odvolanie. Týmto listom považoval správny orgán prvého
stupňa podanie žalobcu za vybavené.

11. Súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je i stavebné povolenie č. OU-
NR-OVBP2-2016/024265-013 zo dňa 23. 06. 2016, ktorým správny orgán vydal stavebné povolenie na
stavbu : „Automotive Nitra project v rozsahu stavebných objektov - E1- Budovy (400 Montážna hala)“,
stavebné povolenie na zmenu stavby pred jej dokončením zo dňa 20. 12. 2016, stavebné povolenie na
zmenu stavby pred jej dokončením „Automotive Nitra project - objekt E1 - Budovy“ zo dňa 12. 04. 2017,
stavebné povolenie zo dňa 25. 08. 2017 na stavbu „Automotive Nitra project, E1 Budovy“ v rozsahu
stavebných objektov SO 810 Administratívne budova, SO 811 Most pre peších a SO 812 Hlavná brána,
stavebné povolenie zo dňa 19. 10. 2017 pre stavbu „Automotive Nitra project“ v rozsahu stavebných
objektov SO 204 Dopravníkový most 1, SO 407 Dopravníkový most 2 a SO 510 Vstupná kontrola
expedície, stavebné povolenie zo dňa 10. 04. 2018 na zmenu stavby pred jej dokončením „Automotive
Nitra project - objekt E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov SO 401 Zásobovanie a logistika, SO
402 Výstavba a finalizácia, SO 403 Sklad rozpracovaných kusov a SO 404 Expedícia dokončených
automobilov.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

12. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 23700/2018/SV/63795 zo dňa       03. 09. 2018
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby
a bytovej politiky zo dňa 27. 04. 2018. Citoval ust. § 14 ods. 1, 2  a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ust. § 78 ods. 1, § 140 zákona č. 50/1976 Zb.
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol, že
sa stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa v tom, že dôvody, ktorými žalobca
preukazuje svoje právo byť účastníkom predmetného kolaudačného konania, nie je možné považovať
za dostatočné. Stavebný zákon ako osobitný právny predpis v ust. § 78 ods. 1 jednoznačne vymedzuje
okruh účastníkov kolaudačného konania tak, že účastníkom kolaudačného konania je stavebník, vlastník
stavby a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Žalobca uvedené podmienky nespĺňa.
Žalobca nie je vlastníkom žiadnych pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená a nie je ani
vlastníkom predmetnej stavby.

13. Správny orgán sa podrobne zaoberal všetkým právnym skutočnosťami, ktoré by mohli umožňovať
žalobcovi postavenie účastníka v kolaudačnom konaní a dospel k správnemu záveru, ani podľa § 140c
ods. 8 stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi
konania podľa osobitného predpisu, priznáva však právo podať odvolanie aj osobám, ktoré neboli
účastníkmi kolaudačného konania, ak tomuto konaniu predchádzalo konanie podľa zák. č. 24/2006 Z.
z., ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného
predpisu.

14. K námietke žalobcu ohľadom skutočností, že mu jeho právo vyplýva aj z ust. § 78 ods. 1 stavebného
zákona s poukazom na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. žalovaný uviedol, že v danom prípade
žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania, nakoľko okruh účastníkov kolaudačného konania
je upravený inak, ako okruh účastníkov územného, resp. stavebného konania. Z ust. § 78 stavebného
zákona nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým
toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, tak ako je tomu v územnom alebo stavebnom konania.
Žalobca mal preto ako dotknutá verejnosť v zmysle zák. č. 24/2006 Z. z. plnohodnotné právo byť
účastníkom či už územného, resp. stavebného konania týkajúceho sa predmetnej stavby. Toto právo
účastníka konania však žalobcovi môže vyplývať v kolaudačnom konaní len po splnení podmienok ust.
§ 78 stavebného zákona.



15. K podaným žalobám zo strany žalobcu žalovaný uviedol, že do spisu nebolo doučené žiadne
rozhodnutie o správnej žalobe, ani rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe. Správne orgány
sú viazané právoplatnými rozhodnutiami vydanými v konaniach podľa príslušných zákonov.

16. K ďalšej námietke uviedol, že vlastníctvo pozemkov, ktoré sú súčasťou územia strategického
parku vymedzeného osvedčeniami, neoprávňuje odvolateľa k priznaniu postavenia účastníka konania
okresným úradom v predmetnom kolaudačnom konaní. Kolaudovaná stavba sa nenachádza na
pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Ani účastníctvo žalobcu vo viacerých vyvlastňovacích konaniach
týkajúcich sa pozemkov, ktoré sú súčasťou územia strategického parku vymedzeného osvedčením a
v rámci ktorého sa realizovala aj predmetná stavba tiež neoprávňuje žalobcu k priznaniu postavenia
účastníka konania v predmetnom kolaudačnom konaní.

17. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi nebolo nijako bránené, aby sa oboznámil s podkladmi pre vydanie
napadnutého rozhodnutia okresného úradu. V konaní boli zachované všetky procesné práva žalobcu,
ktoré mu platná právna úprava priznáva, najmä právo nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy,
fotokópie. Žalobca nekonkretizoval, akým postupom okresného úradu malo dôjsť k porušeniu ust. § 33
ods. 2  správneho poriadku.

18. K námietke, že povoleniu predmetnej stavby nepredchádzalo zisťovacie konanie podľa zák. č.
24/2006 Z. z. žalovaný uviedol, že táto námietka súvisí s pôsobnosťou orgánov štátnej správy na
úseku životného prostredia, ktoré sú príslušné vecne rozhodnúť a okresný úrad je povinný rešpektovať
rozhodnutia uvedených orgánov.

19. Žalovaný v závere poukázal na to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu o tom, že v konaní o jeho vylúčení, príp. v kolaudačnom konaní
boli porušené procesné páva, prípadne že sa v konaní vyskytli vady alebo prekážky brániace vydaniu
predmetného rozhodnutia.

20. Procesné konanie prebiehajúce v rámci meritórneho konania je samostatným správnym konaním,
k námietkam žalobcu, ktoré súvisia s meritórnym konaním a rozhodnutím sa žalovaný nevyjadruje. Po
preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a procesu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, žalovaný
nezistil nesúlad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa s právnymi predpismi, a preto rozhodol
tak, že odvolanie žalobcu zamietol.

III. Argumenty žalobcu  v podanej žalobe

21. Podanou žalobou zo dňa 26. 11. 2018, doručenou na tunajší súd dňa 28. 11. 2018 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 23700/2018/SV/63795 zo dňa 03. 09. 2018 tvrdiac,
že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko jeho vylúčenie z predmetného
kolaudačného konania nebolo v súlade so zákonom a bola mu odňatá možnosť vystupovať ako jeho
účastník.

Stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania sa preukázateľne nachádza v strategickom parku,
v to konkrétne v rámci budovania stavebného zámeru Automotive Nitra project, na ktorý sa vzťahovalo
konanie podľa zák. č. 24/2006 Z. z., ktorého bol nesporne účastníkom. Jeho účastníctvo v tomto
kolaudačnom konaní je preukázateľne dané z ust. § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého
má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti tohto zákona -
posudzovanie navrhovaných činností, keď bol v tomto ohľade účastníkom zisťovacieho konania z
dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, a podania opravného prostriedku,  ako i žaloby
na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie. V
tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. : PL ÚS 14/01-34, z ktorého cituje.
Dal do pozornosti skutočnosť, že listom zo dňa 10. 11. 2017 označeným ako „Urgentná žiadosť aj
v zmysle Aarhuského dohovoru“ prvostupňovému správnemu orgánu oznámil a upozornil ho, že s
ohľadom na právnu úpravu zákona č. 24/2006 Z. z. v spojení s tým, že aj kolaudačné konanie spadá pod
pojem povoľovacie konanie (§ 3 písm. h/ zák. č. 24/2004 Z. z.) je účastníkom kolaudačného konania.



22. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že kolaudačnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie
ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa samotného strategického parku ako
celku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časť
Infraštruktúra, položka 15 „Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov“, a
v zmysle časti „B“ stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá, to znamená bez limitu, nutnosť vedenia
zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne
vedené a niet iného procesného  východiska, ako stavebné konania zastaviť.

Následne je nutné prihliadnuť aj na § 38 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z. z., ktorý aj v žalobe cituje.

23. V nadväznosti na uvedené sa vyjadril, že na základe dôvodov, na základe ktorých správne orgány
rozhodli o jeho vylúčení a svoje úvahy opierajú  o ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona, pričom
takýto právny výklad vychádza z nepochopenia celej procesnej situácie. Žalobca bol nespochybniteľne
účastníkom pôvodného zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.,  z ktorého ako osobitného
predpisu priamo vyplýva jeho účastníctvo vo všetkých následných povoľovacích konaniach, teda aj v
tomto kolaudačnom konaní. Nesúhlasí s tvrdením správnych orgánov, že nie je účastníkom predmetného
konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho páva.

24. Poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na
nenaplnenie podmienok podľa § 33  ods. 2 správneho poriadku, lebo  správny orgán si nesplnil povinnosť
dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i
k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť  jeho doplnenie. Mal na mysli , že prvostupňový správny
orgán súčasne s vydaním oznámenia o začatí kolaudačného konania vydal aj prvostupňové procesné
rozhodnutie o jeho vylúčení (ten istý dátum 27. 04. 2018), čím mu nespochybniteľne nedal možnosť
vyjadriť sa pred takýmto rozhodnutím k jeho podkladom postupom v zmieňovanej právnej norme.

25.  Žalobca tiež namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený pracovník správneho orgánu - Okresného
úradu Nitra - Ing. X. F., vedúci odboru výstavby a bytovej politiky, na ktorého v tom čase bolo podané
trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, ktorá skutočnosť sama o sebe
logicky a objektívne má za následok minimálne  pochybnosť o nepredpojatosti takéhoto človeku. O tejto
skutočnosti musel mať informáciu aj odvolací správny orgán - žalovaný, keďže jeho trestné oznámenie
v tejto veci doručil žalobca okrem iných inštitúcií aj žalovanému.

26. Ďal ej uviedol, že na prvostupňovom procesnom rozhodnutí nie je podpis pracovníka správneho
orgánu, ktorý predmetné rozhodnutie vydal, ale je tam nečitateľný podpis nejakej osoby vystupujúcej
podľa všetkého ako zástupca pracovníka správneho  orgánu, Je teda potrebné vychádzať z toho, že
rozhodnutie nespĺňa potrebné zákonné náležitosti s poukazom na § 47 ods. 5 správneho poriadku. V
rozhodnutí absentuje podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
V závere poukázal na to, že namietal zamestnankyňu správneho orgánu JUDr. F. ako predpojatú, a
postupom, ktorý správny orgán zvolil dal najavo, že sa materiálne nemieni zaoberať jeho legitímnymi
procesnými úkonmi a celé jeho rozhodovanie sa nesie len v rovine akéhosi formalizmu s cieľom za
každých okolností a urýchlene vydať meritórne rozhodnutie.

IV.   Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19. 02. 2019  k podanej žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu
nesúhlasí.

Poukázal na ust. § 7 písm. e/ Správneho súdneho poriadku,  a mal za to, že žalobou preskúmavané
rozhodnutie je procesné rozhodnutie a žalobca nikde neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva sú
porušené. Žalobca nikde ani len nenaznačuje, aký verejný záujem v oblasti životného prostredia bol
porušený. Tiež poukázal na to, že žalobca musí uviesť právo na životné prostredie, ktoré realizáciou
povoľovanej činnosti bude porušené, Žalobca neuvádza žiaden negatívny vplyv stavby na životné
prostredie.



28. Žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalobca nie je ani
stavebníkom, ani vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemku, na ktorom sa je stavba umiestnená.
Nespĺňa teda ani jedno z kritérií uvedeného ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona.

29. Ďalej citoval ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku  a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. z. 5Sžo/35/2014 a 2 Sžp/7/2011, z ktorých aj v abstrakte cituje. Poukázal na to, že vydanie
kolaudačného povolenie pre stavbu neovplyvni žiadne práva a právom chránené záujmy žalobcu.

30. K tvrdeniu žalobcu, že vo veci rozhodol vylúčený pracovník Ing. X. F., na ktorého bolo žalobcom
podané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa  uviedol, že v konaní na
stavebnom úrade rozhodovala Ing. arch. F. F., vedúca oddelenia územného plánovania odboru výstavby
a bytovej politiky stavebného úradu na základe poverenia č. 1/2018 zo dňa 01. 02. 2018 na zastupovanie
vedúceho odboru výstavby a bytovej politiky.

Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol o žalobe podľa § 99 písm. b/ v súčinnosti s § 7 písm. e/ SSP a
konanie zastavil, alebo aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

31. Správny súd uznesením č. k. 11S/242/2018-71 zo dňa 30. 04. 2019 pribral do konania účastníka
administratívneho konania Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.

32. Dňa 13. 05. 2020 bolo súdu doručené vyjadrenie spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.,
ktorý sa vyjadril k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Vo svojom vyjadrení sa venoval i aktívnej
legitimácii žalobcu na podanie správnej žaloby.  Uviedol, že je správnu žalobu žalobcu je potrebné
posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP a teda v zmysle  42 SSP v spojení s § 2 ods. 2 SSP sa
žalobca nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia
verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní  nie je, podľa názoru spoločnosti
Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. preukázané.

Uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania, lebo nie je stavebníkom, vlastníkom
stavby alebo vlastníkom pozemku, na ktorej sa stavba realizovala a teda nie je účastníkom konania
podľa § 78 stavebného zákona. Žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenie, aké jeho subjektívne práva
a právom chránené záujmy sú porušené vydaním kolaudačného povolenia.

V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR, Ústavného
súdu SR ako i Krajského súdu v Bratislave, z ktorých i  v abstrakte cituje. Navrhol žalobu podľa § 190
SSP zamietnuť ako nedôvodnú.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

33. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe
zo dňa 30. 12. 2016, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny  súdny poriadok, ďalej len \"SSP\") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal
na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky
zo dňa 03. 09. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto
rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 27. 04. 2018
o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 27. 04. 2018 (nakoľko v petite žaloby sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s
ust. § 191 ods. 3 písm. a/  SSP)  je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm.  g/ SSP a vec vrátiť
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho
konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.



34. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase
kolaudačného konania, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je
stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby
na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania
stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť
iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom
súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2018,  dotknutá verejnosť má postavenie
účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej
účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

36. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom
v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať
rozklad), je právoplatné.
Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie
(rozklad) nemá odkladný účinok.

Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal.



Podľa § 56 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí
ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa
potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže
o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného
účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s
výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní
odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

37. Podľa § 7 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy
nepreskúmavajú
a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená,
b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese,
e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí
výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na
rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,
h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne
rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým
a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo
dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

38. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že
spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. podala dňa 26. 04. 2018 návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia na stavbu: „Automotive Nitra project - v rozsahu stavebných objektov: SO 401 Zásobovanie
a logistika, SO 402 Výbava a finalizácia, SO 403 Sklad rozpracovaných kusov, SO 404 Expedícia
dokončených automobilov sa v rozsahu prevádzkových súborov tam uvedených. Okresný úrad Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky vydal dňa 27. 04. 2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania na
uvedenú stavbu, ktoré doručoval do vlastných rúk žalobcu. V spise sa nachádza i podanie žalobcu zo



dňa      10. 11. 2017 „urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru, ktorým žiadal, aby bol o začatí
a priebehu konaní o všetkých úkonoch osobitne oboznámený zaslaním oznámenia na jeho adresu.

39. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky) ako príslušný
stavebný úrad po podaní žalobcu označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“
zo dňa 10. 11, 2017, ktoré si zadovážil do spisu dňa 27. 04. 2018, postupoval tak, že vydal rozhodnutie
č. OU-NR-OVBP2-2018/022610-4 dňa 27. 04. 2018, ktorým žalobcu ako účastníka konania vylúčil
z kolaudačného konania vo veci návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. o vydanie
kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavby „Automotive Nitra project - v rozsahu tam uvedených
stavebných objektov na parcelách v katastrálnom území N. a H.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie zo dňa 01. 06. 2018, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č.
23700/2018/SV//63795 zo dňa 03. 09. 2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-
NR-OVBP2-2018/022610-4 zo dňa 27. 04. 2018, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa
28. 09. 2018, čo znamená, že žalobca bol týmto dňom právoplatne vylúčený z kolaudačného konania.

40. Nemožno ale opomenúť, že žalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 03. 09. 2018
odvolanie zo dňa  05. 10. 2018, o ktorom nerozhodol správny orgán prvého stupňa a ani ho nepredložil
žalovanému, ale v liste zo dňa 15. 10. 2018 oznámil žalobcovi odpoveď na jeho podané odvolanie
proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 03. 09. 2018 v tom zmysle, že bol právoplatne vylúčený z
kolaudačného konania ku dňu 28. 09. 2018 a teda týmto dňom prestal byť účastníkom konaia a teda
tratil rpvo pdať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie.

41. Nemožno ale opomenúť, že žalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 03. 09. 2018
odvolanie zo dňa  05. 10. 2018, pričom v rovnaký deň, t. j. 03. 09. 2018 rozhodol žalovaný o podanom
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o jeho vylúčení z kolaudačného
konania. Teda v rovnaký deň, t. j. 03. 09. 2018 rozhodol žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
o jeho vylúčení z kolaudačného konania a v ten istý deň (03. 09. 2018) bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie (teda ešte v čase, keď žalobca nebol právoplatne vylúčený z kolaudačného konania a teda
bol účastníkom kolaudačného konania).

42. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania treba považovať za rozhodnutie procesnej
povahy, ktoré je podľa ust. § 7 písm. e/ SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. V tejto súvislosti je
však potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa
30. 01. 2013, v zmysle ktorého súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-240/09 zo dňa 08. 03. 2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí,
predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske
združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania a tak
mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR
v konaní pod sp. zn. 5Sžp/41/2009, 3Sžp/24/2009, 3Sžp/48/2009). Rozhodnutie správneho orgánu o
tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je bezpochyby
spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. V záujme
zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), súdna
prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však
požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o
nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho
konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti
odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia
účastníka konania, resp. o vylúčení účastníka z konania stráca povahu „konečného rozhodnutia\",
ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania
ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo
veci samej (teda v merite veci) totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už
nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie
aktuálne prebieha.

43. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva a správny súd je toho názoru, že  kolaudačné
konanie začaté na návrh stavebníka zo dňa 26. 04. 2018, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený
žalobou napadnutým rozhodnutím, nemôže byť právoplatne skončené. K takémuto názoru dospel súd



na základe zistenia, že žalobca podal proti kolaudačného rozhodnutiu zo dňa 03. 09. 2018 odvolanie (v
čase, keď ho správny orgán prvého stupňa považoval za účastníka kolaudačného konania) a podaním
tohto odvolania sa začalo odvolacie konanie, ktoré bolo ukončené listom - odpoveďou zo dňa 15. 10.
2018, avšak o podanom odvolaní žalobcu nebolo rozhodnuté zákonom predpokladaným spôsobom.  Z
administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že v rovnaký deň, t. j. 03. 09. 2018 bolo rozhodnuté o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o jeho vylúčení z kolaudačného konania, a v ten istý deň, t. j. 03. 09.
2018 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, t. j v čase, kedy ešte žalobca nebol právoplatne vylúčený
z kolaudačného konania.

44. Podaním odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa začína odvolacie konanie,
ktoré musí byť ukončené zákonom upraveným postupom. Postup správneho orgánu prvého stupňa
po podaní odvolania proti jeho rozhodnutiu je upravený v ust. § 57 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov takým spôsobom, že o podanom odvolaní môže
rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka
konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V prípade, že o podanom
odvolaní správny orgán prvého stupňa nerozhodne, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania
a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v zákonom určenej lehote a upovedomí o tom účastníka
konania.

45. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa takto nepostupoval, teda nedodržal zákonom
stanovený postup, keď o podanom odvolaní rozhodol sám a to spôsobom,  ktorý nebol v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami správneho poriadku, ak odvolaniu nevyhovel a nepredložil ho na rozhodnutie
odvolaciemu orgánu. Z predmetného administratívneho spisu je zrejmé, že o podanom odvolaní žalobcu
zo dňa 05. 10. 2018 proti kolaudačného rozhodnutiu zo dňa 03. 09. 2018, ktoré mu bolo doručené do
vlastných rúk dňa 25. 09. 2018, teda ktoré odvolanie podal v zákonom stanovenej lehote 15 dní od
jeho doručenia, nebolo rozhodnuté ku dňu podania žaloby v tejto predmetnej veci (čo žalobca v žalobe
namietal), ale nie je rozhodnuté ani ku dňu rozhodovania súdu o podanej žalobe. S poukazom na tieto
zistenia je správny súd toho názoru, že kolaudačné  konanie, z ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený
dňom 28. 09. 2018 (kedy podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o jeho vylúčení z
konania), nemôže byť právoplatne skončené (i keď je na kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 03. 09. 2018
vyznačená právoplatnosť dňom        28. 09. 2018) práve z dôvodu, že o odvolaní žalobcu zo dňa
05. 10. 2018 proti kolaudačnému rozhodnutiu nebolo vôbec, resp. žiadnym spôsobom rozhodnuté.
Správny súd je toho názoru, že procesný postup, ktorý v predmetnej veci zvolil správny orgán prvého
stupňa nemá oporu v zákone. Tento postup spočíva v tom, že žalobca bol rozhodnutím zo dňa 27.
04. 2018 vylúčený z kolaudačného konania a o jeho odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu o vylúčení
z kolaudačného konania rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03. 09. 2018,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 28. 09. 2018 (ako to vyplýva z pripojenej doručenky preukazujúcej
doručenie rozhodnutia zo dňa 03. 09. 2018 do vlastných rúk žalobcu) pričom žalobca (považovaný za
účastníka kolaudačného konania) podal odvolanie zo dňa 05. 10. 2018 proti meritórnemu rozhodnutiu
- kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 03. 09. 2018, a o tomto jeho odvolaní nebolo žiadnym spôsobom
rozhodnuté, hoci v čase jeho podania bol účastníkom kolaudačného konania, t. j. odvolanie podal
v zákonom ustanovenej lehote. Dôsledkom tohto procesného postupu je skutočnosť, že kolaudačné
konanie vedené na základe návrhu stavebníka zo dňa 26. 04. 2018 nie je právoplatne skončené, napriek
tomu, že na kolaudačnom rozhodnutí  je vyznačená právoplatnosť.

46. Z vyššie uvedených dôvodov je potom splnená podmienka preskúmania procesného rozhodnutia
o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania, a to, že správne (kolaudačné) konanie v čase súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa    03. 09. 2018 (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa   27. 04. 2018 o vylúčení žalobcu ako účastníka správneho
konania) trvá, teda nebolo právoplatne skončené.

47. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho
názoru, že je nedôvodná námietka žalovaného vznesená v jeho vyjadrení zo dňa     19. 02. 2019
spočívajúca v tom, že kolaudačné konanie je právoplatne skončené a žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vylúčení žalobcu z
kolaudačného konania) nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Z uvedených dôvodov súd
na túto námietku žalovaného nemohol prihliadnuť a v rozsahu podanej žaloby napadnuté rozhodnutie
žalovaného preskúmal.



48. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v
ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania  v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania
je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

49. Stavebný zákon v ust. § 78 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto
môže byť účastníkom kolaudačného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom
v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie
platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140
stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní).

50. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o
správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla,
ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu
všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali
(špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade
možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné
postupovať podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym
vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

51. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného
zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len
vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

52. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania a teda
určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom
je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú
jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako
všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe
je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

53. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 78 definuje účastníkov kolaudačného
konania, resp. upravuje  okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t.j. uvedením konkrétnych
subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom
konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo
dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania
podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom
predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje
aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania\".

54. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa konal so
žalobcom v začatom kolaudačnom konaní ako s jeho účastníkom, čoho dôkazom je skutočnosť, že
doručil žalobcovi oznámenie o začatí kolaudačného konania, ale i samotné kolaudačné rozhodnutie



zo dňa 03. 09. 2018, ktoré mu dourčil do vlastných rúk a ktoré si prevzal žalobca dňa 25. 09. 2018.
Všeobecne možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka
správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu alebo od okamihu, keď s takouto
osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania. Účastníkom konania je takáto osoba
až do okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom správneho konania (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31. 05. 2017).

55. V priebehu kolaudačného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej
stavby, vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, a preto nemôže
byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona.

56. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu o jeho vylúčení z kolaudačného konania  rozhodol v rovnaký
deň, ako bolo vydané kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu, t. j.     03. 09. 2018.  Je teda zrejmé,
že meritórne rozhodnutie vo veci kolaudačného konania bolo vydané v čase, kedy ešte žalobca nebol
právoplatne vylúčený z kolaudačného konania, keďže si ho prevzal dňa 28. 09. 2018.

V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 03. 09. 2018 o vylúčení žalobcu z kolaudačného  konania správny
orgán prvého stupňa uviedol, že pozemky vo vlastníctve odvolateľa nie sú žiadnym spôsobom
predmetnou stavbou dotknuté, a preto nie sú žiadnym spôsobom dotknuté ani jeho vlastnícke práva.

Žalovaný, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o jeho vylúčení z konania, rovnako
skonštatoval, že žalobca nie je stavebníkom stavby ani je vlastníkom a ani vlastníkom žiadneho
z pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená. Žalovaný okrem toho v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že predmetnému neukončenému
kolaudačnému konaniu nepredchádzalo žiadne konanie podľa osobitného predpisu a preto nie je možné
akceptovať námietky odvolateľa, ktorými sa domáha postavenia účastníka konania v neukončenom
kolaudačnom konaní vo veci predmetnej stavby.

57. Zisťovanie okruhu účastníkov konania a následné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o
vylúčení účastníka z konania po vydaní rozhodnutia vo veci samej, resp. vylúčenie účastníka konania
(ktorý bol v čase rozhodovania považovaný za účastníka konania) potom, ako podal odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej, nemá oporu v platnej právnej úprave. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ust. § 56 a § 57 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú
postup správneho orgánu prvého stupňa po podaní odvolania. V dôsledku procesného postupu, ktorý
zvolil správny orgán prvého stupňa, vznikla situácia, že o podanom odvolaní žalobcu proti kolaudačnému
rozhodnutiu nie je ani doteraz rozhodnuté, čo znamená, že nie je ukončené odvolacie konanie v rámci
kolaudačného konania. Súd nespochybňuje povinnosť a právo správneho orgánu v každom štádiu
správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený, ale je toho názoru, že
správny orgán prvého stupňa nemôže postupovať tak, ako v predmetnej veci, teda že žalobcu vylúčil
z konania, následne vydal  meritórne rozhodnutie, ktoré mu doručil ako účastníkovi konania  a potom,
ako žalobca podal proti meritórnemu rozhodnutiu odvolanie, o ňom žiadnym spôsobom nerozhodol, hoci
v čase podania odvolania žalobca nebol právoplatne vylúčený z kolaudačného konania. Pochybenie,
ktorého sa dopustil správny orgán prvého stupňa neodstránil ani žalovaný, keď potvrdil rozhodnutie
žalobcu o vylúčení z konania, napriek tomu, že takéto rozhodnutie podľa názoru súdu nebolo vydané
v súlade so zákonom.

58. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.
09. 2018, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa  27. 04. 2018 (čoho sa žalobca
podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v
zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/  SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci.

59. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 05. 10.
2018 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03. 09. 2018, pričom bude postupovať vo
vyššie naznačenom smere. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods.
6 SSP a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia
odôvodní. Bude teda potrebné pokračovať v odvolacom konaní začatom na základe odvolania žalobcu



zo dňa 05. 10. 2018 proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 03. 09. 2018.  V tejto súvislosti dáva
správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný
stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu.
Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením
zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej
pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán. S povinnosťou zistiť
presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a k akým zmenám došlo s odstupom
času od začatia kolaudačného konania, teda v jeho priebehu až k rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní.

60. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny
súd poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania,
pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej
veci teda bude potrebné posudzovať i to, či žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je, resp. nie je
účastníkom kolaudačného konania podľa ust. 78 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi
stavebného konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je
tu konkrétny odkaz na ust. § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

61. Až na základe zistenia, či žalobca v čase vydania kolaudačného rozhodnutie zo dňa   03. 09.
2018, resp. v čase rozhodovania o jeho odvolaní proti tomuto rozhodnutiu spĺňal, resp. spĺňa podmienky
účastníka konania podľa ust. § 78 stavebného zákona, bude možné rozhodnúť o ním podanom odvolaní
zo dňa 05. 10. 2018 proti kolaudačnému rozhodnutiu.

Správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, žer verejnosť  získava účasťou v konaniach podľa
tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými
je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie o
dobývacom priestore a podobne. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej
verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona o EIA môže byť výsledkami následných
povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté.

62. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní  úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

63. O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu
trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady
trov pre tohto účastníka konania. Správny súd pribratému účastníkovi konania, t. j. Jaguar Land over
Slovakia s.r.o. neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za
uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 22. 05. 2019 zaslanú pribratému účastníkovi
konania (resp. jej  právnemu zástupcovi), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobí,
správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Právny zástupca pribratého účastníka
konania podal písomné vyjadrenie zo dňa 06. 03. 2020 k podanej žalobe, ale v predmetnej veci správny
súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratému
účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania.

64. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).



Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:44cf4470-10c8-41a2-a8de-82c6b2b2b17d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/01 z 7. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44cf4470-10c8-41a2-a8de-82c6b2b2b17d"}], "citovane_v": []}