Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/82/2018 z 7. 6. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 7. júna 2020, sp. zn. 23Sa/82/2018, ECLI:SK:KSNR:2020:4018200614.2 Krajský súd Nitra | 23Sa/82/2018 | ECLI:SK:KSNR:2020:4018200614.2 | 2020-06-07 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 23 ods. 2 písm. d) SSP, § 2 ods. 2 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53f7025c-85df-4d5d-a6b4-d09db6cd20a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4018200614.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/82/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200614
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4018200614.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G.. C. L., bytom M., D. Z. XX, právne zast.: JUDr. Marek
Hraška, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 8/A, IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa - pobočka Levice, so sídlom Levice, Sv. Michala 41, o žalobe proti
nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Nitre žalobu z a m i e t a .

Krajský súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30. 08. 2018, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 31. 08. 2018,
domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by uložil povinnosť žalovanej rozhodnúť v konaní č.
16958-2/2018-LV o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná mu neoprávnene zadržiava 2 219,19 eura, ktoré mu patria a mali
mu byť bezodkladne vrátené, avšak žalovaná svojím nekonaním vrátenie uvedenej čiastky odďaľuje a
tým porušuje čl. 2 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, t. j. svoju povinnosť konať iba v medziach zákona a
právo žalobcu vlastniť majetok a užívať ho. Podľa jeho názoru, nečinnosť na strane žalovanej spočíva
v tom, že rozhodla o prerušení obnovy konania na poistné z dôvodu, že podala kasačnú sťažnosť voči
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/63/2017 zo dňa 09. 10. 2017.

2. Z dôvodu nesprávneho zaradenia predmetnej veci do súdneho registra „11S“ bol predsedom krajského
súdu daný pokyn na prevedenie správnej veci z registra „S“ do registra „Sa“ z dôvodu, že v danej veci v
zmysle § 23 ods. 2 písm. d) SSP na krajskom súde koná a rozhoduje o žalobách proti nečinnosti orgánu
verejnej správy sudca, a nie trojčlenný senát.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 07. 01. 2019, v ktorom uviedla, že
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/63/2017-110 zo dňa 09. 10. 2017 bolo zrušené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredia, ako aj pobočky Levice, zo dňa 28. 06. 2016 vo veci zániku povinného
poistenia a vec bola vrátená na nové konanie. Voči tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie
podala kasačnú sťažnosť a spis sa nachádza na Najvyššom súde SR v Bratislave, ktorého súčasťou
je aj administratívny spis žalovanej. Predmetným rozhodnutím žalovaný orgán prerušil konane vo
veci povolenia obnovy konania na poistné predpísané právoplatným rozhodnutím, nakoľko konanie
vo veci zániku poistného povinného (žalobcu) nie je právoplatne ukončené pred správnym orgánom.
Keďže konanie vo veci zániku poistného ešte nebolo právoplatne ukončené, existuje dôvod na
prerušenie konania vo veci návrhu MUDr. Jozefa Kinczera na obnovu konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím na predpísanie poistného. Mala za to, že nie je teda naplnený niektorý z dôvodov
ustanovený v § 221 ods. 1 písm. a) až d), na základe ktorého by bola oprávnená obnovu konania povoliť.



4. Súd uznesením č. k. 23Sa/82/2018-85 zo dňa 17. 04. 2019 prerušil konanie do skončenia konania
Najvyššieho súdu SR o kasačnej sťažnosti, voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/63/2017-110
zo dňa 09. 10. 2017.

V konaní vedenom pod sp. zn. 23Sa/63/2017 sa jednalo o správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej,
ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 22586-2/2017-BA zo dňa 10. 05.
2017 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 22104-1/2016-LV zo dňa
28. 06. 2016 vo veci zániku poistenia žalobcu. V dôsledku podanej kasačnej sťažnosti bol spis krajského
súdu postúpený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti.

Správny súd bol toho názoru, že konanie o kasačnej sťažnosti zo dňa 13. 12. 2017 proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/63/2017-110 zo dňa 09. 10. 2017 je takým konaním, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre ďalšie súdne konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 23Sa/82/2018,
a to predovšetkým s poukazom na skutkovú podobnosť.

Nakoľko správny súd v tomto konaní nemohol predvídať, resp. predpokladať, akým spôsobom bude
rozhodnuté o kasačnej sťažnosti zo dňa 13. 12. 2017 vo veci vedenej pod sp. zn. 23Sa/63/2017, bol
toho názoru, že prebiehajúce konanie o tejto sťažnosti, je dôvodom prerušenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 23Sa/82/2018.

5. Na základe žalobcom podanej kasačnej sťaznosti proti uzneseniu o prerušení konania č. k.
23Sa/82/2018-85 zo dňa 17. 04. 2019, Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie zrušil
a vec vrátil krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP), každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).

Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

7. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci
nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Predpokladom nečinnosti nie vždy je protiprávnosť.
Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou



povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. Špecifický je
vzťah nečinnosti a prerušenia administratívneho konania. Ak k prerušeniu došlo vydaním rozhodnutia a
účastník sa domnieva, že orgán verejnej správy o tom rozhodol nezákonne, nie je namieste domáhať sa
z jeho strany ochrany svojich práv formou žaloby proti nečinnosti. V takom prípade totiž orgán verejnej
správy nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení administratívneho
konania. Žaloba proti nečinnosti prichádza do úvahy v tom prípade, ak účastník konania namieta,
že dôvod prerušenia administratívneho konania odpadol. V takom prípade nie je sporná zákonnosť
samotného prerušenia administratívneho konania, ale dôvodnosť jeho zotrvávania (Baricová J., Fečík
M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 1198 s).

8. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS 6808/2014 zo dňa 25. 11. 2014 bolo dňom
31. 12. 2014 zrušené rozhodnutie č.- NI: 2006/100642 zo dňa 22. 02. 2006, ktorým bolo žalobcovi
povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo. Z administratívneho
spisu vyplýva, že dňa 09. 01. 2015 žalovaná prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku účastníka
konania (žalobcu), s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31. 12. 2014. Dňa 20. 12. 2005 bola žalobcovi
Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia č. L1A/NR/0755/05 na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár, v odbore: všeobecné lekárstvo. Licencia bola zrušená ku dňu 09. 07. 2016
rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. LZA/NR/0755/05-321/2016 zo dňa 10. 05. 2016. Následne
žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu žalovanej č. 22104-1/2016-LV zo dňa 28. 06. 2016 vo veci
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorým žalovaná v
zmysle § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla, že samostatne zárobkovo
činnej osobe G. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 12.
2014. Odvolací orgán (Sociálna poisťovňa, ústredie) zamietla odvolanie žalobcu v plnom rozsahu a
potvrdila napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu. Sociálna poisťovňa následne rozhodnutím č.
700-1310960117-GC04/17 predpísala žalobcovi poistné za obdobie január 2015 až máj 2016 v celkovej
sume 2 219,19 eura. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/63/2017-110 zo dňa 09. 10. 2017
boli síce zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22586-2/2017-BA zo dňa 10. 05. 2017
ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 22104-1/2016-LV zo dňa 28. 06. 2016 vo
veci zániku povinného poistenia, avšak vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
Sociálna poisťovňa, ústredie podala proti uvedenému rozsudku sp. zn. 23Sa/63/2017-110 zo dňa 09.
10. 2017 kasačnú sťažnosť. Podaním kasačnej sťažnosti proti uvedenému rozsudku krajského súdu
bol administratívny spis Sociálnej poisťovne odstúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Dňa
07. 03. 2018 doručil žalobca žalovanej návrh na povolenie obnovy konania, ukončeného právoplatným
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310960117-GC04/17 zo dňa 27. 06. 2017
o predpísaní dlžnej sumy poistného za obdobie január 2015 až máj 2016 v celkovej sume 2 219,19
eura. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím č. 16958-2/2018-LV zo dňa 04. 04. 2018
prerušila konanie vo veci povolenia obnovy konania na poistné, predpísané právoplatným rozhodnutím
č. 700-13109600117-GC04/17 zo dňa 21. 06. 2017, nakoľko konanie vo veci zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu nebolo právoplatne ukončené
pred správnym orgánom. Právnym podkladom pre rozhodnutie č. 700-1310960117-GC04/17 zo dňa
21. 06. 2017 vo veci predpísania poistného je rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Nakoľko konanie vo veci zániku povinného poistenia
ešte nebolo pred správnym orgánom právoplatne ukončené, existoval dôvod pre prerušenie konania vo
veci návrhu žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím o predpísaní poistného.
Žalovaná zastala názor, že je potrebné najskôr rozhodnúť vo veci zániku povinného poistenia žalobcu,
čo v tomto čase nie je pre podanie kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn.
23Sa/63/2017-110 zo dňa 09. 10. 2017 možné, a až následne môže žalovaná skúmať, či je naplnený
niektorý z dôvodov ustanovený v § 221 ods. 1 písm. a) až d) zákona, na základe ktorého by žalovaná
bola oprávnená obnovu konania povoliť. Do tej doby, t. j. kým nebude možné posúdiť, či žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 31. 12. 2014 zaniklo, resp. nezaniklo povinné poistenie,
nemožno pokračovať v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania vo veci predpísania dlžnej sumy
poistného.

9. Správny súd ďalej z upovedomenia Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 15. 06. 2018 (na
podnet žalobcu) zistil, že žalobca sa podaným podnetom domáhal podania protestu prokurátora proti
rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310960117-GC04/17 zo dňa 21. 06. 2017,
alternatívne proti rozhodnutiu č. 16958-/2018-LV zo dňa 04. 04. 2018, ktorým došlo k prerušeniu



konania vo veci povolenia obnovy konania ohľadom rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice
č. 700-1310960117-GC04/17 zo dňa 21. 06. 2017.

Po preskúmaní tohto podnetu ako aj listinných dokladov predložených v rámci súčinnosti príslušnou
pobočkou Sociálnej poisťovne, Okresná prokuratúra Levice konštatovala, že bola zistená nečinnosť
v danej veci a z uvedeného dôvodu bolo podané Sociálnej poisťovni, pobočka Levice upozornenie
prokurátora a bolo navrhnuté, aby vo veci G. na povolenie obnovy konania zo dňa 05. 03. 2018
bezodkladne pokračovala a zabezpečila plynulý priebeh konania a vydala po splnení zákonných
podmienok bezodkladne príslušné rozhodnutie, ďalej prijala opatrenia, aby v budúcnosti nedochádzalo k
podobným porušeniam zákona a aby prerokovala upozornenie prokurátora so zamestnancami Sociálnej
poisťovne, pobočka Levice vybavujúcich danú agendu.

10. Predtým, ako sa správny súd zaoberal meritórnymi námietkami uvedenými v žalobe, skúmal, či sú
splnené procesné podmienky na vedenie konania v zmysle § 244 ods. 1 SSP. Zistil, že žalobca podal
podnet na Okresnú prokuratúru Levice podaním zo dňa 12. 04. 2018, a to konkrétne podnet na podanie
protestu prokurátora. Okresná prokuratúra Levice v upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa
15. 06. 2018 konštatovala nečinnosť Sociálnej poisťovne, pobočky Levice. Z uvedeného vyplýva, že
podmienka stanovená v § 244 ods. 1 SSP bola splnená.

11. Vzhľadom na to, že v danej veci je predmetom súdneho prieskumu tvrdená nečinnosť žalovanej v
konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, správny súd skúmal, či je pasivita Sociálnej poisťovne,
pobočka Levice v rozpore s povinnosťou konať. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalovaná
prerušila konanie vo veci povolenia obnovy konania na poistné, predpísané právoplatným rozhodnutím
č. 700-1310960117-GC04/17 zo dňa 21. 06. 2017 za obdobie od januára 2015 do mája 2016 v zmysle
§ 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že konanie vo veci
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nebolo doposiaľ pred
správnym orgánom právoplatne ukončené. Taktiež správny súd dáva do pozornosti, že správne súdy
nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce
sa vedenia konania správnych orgánov. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm.
e) zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a
opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy
v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i
nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej
alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak
sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či
opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa
odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia
alebo opatrenia. Procesným rozhodnutím alebo opatrením je také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré
v rámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku. V danom prípade nie je možné
žalovanej vytknúť nečinnosť, že doposiaľ nepokračovala v začatom administratívnom konaní, nakoľko
prerušenie administratívneho konania je postupom v konaní vo veciach sociálneho poistenia v zmysle
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ide o rozhodnutie procesnej povahy žalovanej a za týchto
skutkových okolností nečinnosť zistená nebola.

12. Nezistenie nečinnosti u žalovanej je dôvodom pre rozhodnutie správneho súdu o zamietnutí žaloby v
zmysle § 249 SSP. O zamietnutí žaloby správny súd rozhoduje uznesením. Správny súd takto rozhodne
najmä vtedy, ak sa preukáže, že žalovaný nie je nečinný, pretože riadne postupuje v administratívnom
konaní, žalovaného nekonanie nie je protiprávne (napr. pri prerušení administratívneho konania),
žalovaný nemá vôbec povinnosť konať alebo žalovaného nečinnosť sa netýka administratívneho
konania.

13. Relevantné pre konštatovanie nečinnosti žalovanej by bolo zistenie, že žalovaná vo veci návrhu
žalobcu na obnovu konania protiprávne nekoná vôbec, čo v danom prípade nebolo preukázané.
Žalovaná v danom prípade nie je nečinná, pretože svoje nekonanie zdôvodnila v rozhodnutí o prerušení
administratívneho konania, pričom dôvody, pre ktoré konanie prerušila, nepominuli.

14. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol.



15. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167, § 168 a § 175 SSP. Žalobca nebol v konaní
úspešný, preto mu správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanej nezistil
dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať po žalobcovi, aby jej trovy konania nahradil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.