{"guid": "29d44d11-154b-4458-9188-05d5d8d6a59b:150d9934-f010-4d76-8d26-4cc9d86ecd44", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4115201631.2", "spisova_znacka": "7CoP/32/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/32/2018 z 29. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. decembra 2019, sp. zn. 7CoP/32/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4115201631.2", "identifikacne_cislo": "4115201631", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1022, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1022", "datum_vydania": "2019-12-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ústavná starostlivosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/150d9934-f010-4d76-8d26-4cc9d86ecd44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4115201631.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4115201631.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4115201631.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115201631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115201631.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci prípustnosti prevzatia a držania v
zdravotníckom zariadení J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nad U., X. XXXX/X, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského 69, za účasti
ústavu zdravotníckej starostlivosti - Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, o odvolaní J. U. proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 13Pu/1/2015-161 zo dňa 25. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie  vyslovil, že k prevzatiu J. U., nar. XX.XX.XXXX do
ústavu zdravotníckej starostlivosti R. nemocnice T. M. dňa 28.01.2015 došlo zo zákonných dôvodov
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.  Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ust.  § 253 ods. 1, § 260 ods. 1, § 261,  § 262 ods. 1,2,3  Civilného mimosporového poriadku
( ďalej CMP) , ust.  , § 6 ods. 9 písm. d/ , § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a § 52 CMP.
1.2 Súd bez návrhu začal konanie o prípustnosti  prevzatia  J. U., nar. XX.XX.XXXX do  R. nemocnica
T. M.  nakoľko k jeho prevzatiu  došlo  dňa 27. 01. 2015 s jeho súhlasom k liečbe, avšak nasledujúci deň
28. 01. 2015 svoj súhlas odvolal a odmietal liečbu, preto  dňa 28.01.2015 doručila súdu  Psychiatrická
nemocnica T.  hlásenie o prijatí  pacienta do ich zdravotníckeho zariadenia od 28.01.2015 bez jeho
súhlasu.
1.3 Okresný súd Nitra uznesením č.k. 13Pu/1/2015 - 9  zo dňa 30.01.2015 ( v poradí prvým) vyslovil, že k
prevzatiu J. U. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov.  Dňa 16.02.2015 J. U.
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal odvolanie voči tomuto uzneseniu a Krajský súd v Nitre
uznesením č.k. 7CoP/2015-29 zo dňa 20.03.2015 uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 13Pu/1/2015 -
9  zo dňa 30.01.2015 zrušil vec vrátil na ďalšie konanie.
1.4 Následne súd prvej inštancie  rozhodol  napadnutým uznesením  č.k. 13Pu/1/2015-161 zo dňa
25.01.2018  ( v poradí druhým)  tak, že  vyslovil, že k prevzatiu J. U.  do Psychiatrickej nemocnice T.
M. dňa 28.01.2015 došlo zo zákonných dôvodov.  Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že po prijatí oznámenia Psychiatrickej liečebne Veľké Zálužie, že od 28.01.2015 po tom, čo J. U.
do 24 hodín od prijatia do ústavu dňa 27.01.2015 s jeho súhlasom, tento súhlas  odvolal ,  súd  uznesením
č.k. 13 pu/1/2015-3 zo dňa 29.01.2015 začal bez návrhu  konanie o vyslovenie prípustnosti  prevzatia
a držania v ústave zdravotnej starostlivosti  . Vo veci následne vykonal dokazovanie a to vypočutím
na pojednávaní  pred súdom prvej inštancie J. U.,  zástupcu Psychiatrickej nemocnice T. M.  primára
III. odd. MUDr. F. E. , J.. X. J., ( prijímacej lekárky), J.. X. T.( ošetrujúcej lekárky počas hospitalizácie
pacienta ) , J.. G. X.,( ambulantného psychiatra J. U.),  J.. H. S. ( psychiatra) ,  S. U. ( bývalá manželka),
M. J.( sestra J. U.),  oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou J. U.,   lekárskou správou J..  U.



zo dňa 22.01.2015,  správou zo Psychiatrickej  nemocnice v W.  zo dňa 19.01.2015,  pripojenými spismi
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 5C/85/2015, 6C/87/2015, 4P/3/2015 a dospel k záveru,
že vzhľadom na aktuálny zdravotný stav J. U. , bola jeho ústavná psychiatrická liečba nevyhnutná. Bez
ďalšej hospitalizácie a adekvátnej liečby hrozilo, že  vzhľadom na duševnú poruchu by mohol ohrozovať
hlavne seba alebo svoje okolie  ( obavy o svoj život ako aj svojej rodiny, vlastné prenasledovanie)
počas liečby potvrdil svoje agresívne správanie( vyhrážanie sa manželke). Rovnako je zrejmé, že ak
by k liečbe nedošlo, jeho  zdravotný stav  sa mohol zhoršovať. Človek s psychotickou poruchou si
často neuvedomuje v plnej miere svoj stav, čo je aj prípad J. U., ktorý mal voči nemu nekritický postoj,
stratil kontakt s realitou (jeho správanie pred hospitalizáciou je toho dôkazom) a jeho hospitalizácia bola
spôsobom ochrany  pred jeho vlastným správaním  voči sebe ale aj blízkym osobám  ( manželka, deti,
svokra).
1.5 Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď zástupcu zdravotníckeho zariadenia primára MUDr. F.
E. ,ktorý uviedol, že  dňa 27.01.2015 o 18:55 bol pán J. U. rýchlou lekárskou službou privezený do
ich zariadenia, prijímacou lekárkou bola J.. J.. O prijatí pána U. sa dozvedel resp. mal informáciu od
psychiatra J.. S. z U. nad U., ktorý ho telefonicky kontaktoval s tým, že sa informoval či majú voľné miesto,
nakoľko má pacienta s ťažkým stavom a je podozrenie na psychózu. J.. J.  prijala dňa 27.01.2015 J. U.
s podozrením na duševnú chorobu , ktorý pri prijímaní udelil súhlas s liečbou a svojim podpisom potvrdil
túto skutočnosť. Dňa 28.01.2015 vyjadril svoj nesúhlas v pokračovaní v liečbe, komunikoval  s ním
osobne a vysvetlil mu situáciu, že  pri podozrení na duševnú poruchu je potrebné absolvovať vyšetrenia
potvrdzujúce alebo vyvracajúce ochorenie. Do 24 hodín od prijatia je potrebné v ich zariadení vykonať
ďalšie psychiatrické vyšetrenia, okrem prijímacieho vyšetrenia, ktoré sa realizuje pri prijímaní pacienta.
Tieto ďalšie  vyšetrenia realizovala  MUDr. T., ktorá bola ošetrujúcou lekárkou J. U. a  konštatovala
nutnosť potreby ďalšieho liečenia aj proti vôli pacienta. J.. J. z prijímacieho vyšetrovania zistila u J. U.
duševnú chorobu -psychózu a  následne J.. T. túto chorobu potvrdila s tým, že bola zistená  akútna
polyformná psychotická porucha a bola navrhnutá ďalšia liečba. Ďalej uviedol, že  pri osobnom vyšetrení
dňa 28.01.2015 u pacienta pozoroval,  že má pozornosť rozptýlenú, bol zmätený, zistil paranoidné
bludy v jeho myslení, obával sa o svoj život, zdravie, čo vyplývalo z rozhovoru s pacientom. Vyšetrenie
prebiehalo v čase,  keď ho pacient informoval, že nesúhlasí s hospitalizáciou a z tohto vyšetrenia
usúdil, že je ohrozený život a zdravie pacienta, ktorý trpel paranoidnými bludmi. Čo sa týka duševnej
poruchy teda psychózy všeobecne sa nedá uviesť aké časové obdobie trvá rozvoj tohto ochorenia,
môže to byť niekoľko dní, týždňov ale aj niekoľko rokov, kým sa táto porucha prejaví. Čo sa týka potreby
hospitalizácie pacienta aj napriek jeho nesúhlasu, pri tejto diagnóze je možnosť ohrozovania seba,
svojho zdravia ako aj okolia a je potrebná ďalšia liečba. J.. J. mala pri prijatí  pacienta k dispozícií
od rýchlej lekárskej služby policajné záznamy ako aj list pacienta, kde sám vyjadroval obavu o svoj
život a zdravie. Klinický stav pacienta bol taký, že bola reálna obava, že môže ohroziť svoj život a
zdravie, pretože pri psychóze je úplne narušená rozpoznávania a ovládacia schopnosť pacienta.  Liečba
J.  U. pokračovala  v zdravotníckom zariadení  do 14.04.2015, kedy bol prepustený do ambulantnej
psychiatrickej liečby.
1.6 Súd prvej inštancie na pojednávaní vypočul i pacienta J. U. ktorý uviedol, že dňa 22.01.2015
bol rýchlou lekárskou službou za asistencie polície privezený do Psychiatrickej nemocnice W. s tým,
že na základe odporúčania Dr. S. sa má podrobiť psychiatrickému vyšetreniu, dokonca že  má byť
hospitalizovaný na psychiatrii.  Absolvoval vyšetrenie u J.. U., v jej ambulancií,  ktorá konštatovala, že je
zdravý a  nie je potrebná  hospitalizácia ani iné liečenie. Opätovne  bol dňa 27.01.2015 zadržaný políciou
a to na základe trestných oznámení, ktoré podala jeho manželka, absolvoval 4 výsluchy na polícií a
zároveň mu bolo oznámené, že na základe odporúčania  lekárov  psychiatrov J.. S. a J.. X., ktorých
predtým nikdy nevidel a nebol  ich pacientom ani žiadneho iného  psychiatra, má byť  hospitalizovaný
v Psychiatrickej nemocnici vo T. M.. Za asistencie polície navštívili ambulanciu J.. X., ktorého sa chcel
spýtať na dôvod nutnosti jeho hospitalizácie, tento mu  to nevysvetlil, uviedol však, že  rozhodnutie
týkajúce sa jeho hospitalizácie nikdy nezmení.  Následne  absolvoval opätovné výsluchy na polícií,
nebolo vznesené voči jeho osobe žiadne obvinenia a okolo 19:00 hod.  bol rýchlou lekárskou službou
dovezený do T. M., kde ho prijímala Dr. J.. Súhlasil s liečbou s tým, že sa s lekárkou dohodol, že v
priebehu 24 hodín absolvuje vyšetrenia za účelom preverenia jeho zdravotného stavu.  Lekárka  urobila
len bežné vyšetrenia, dostal injekciu , ale v noci dobre nespal. Keďže sa ráno nič nedialo dožadoval  sa
prepustenia, chcel podpísať reverz. Hovoril s J.. E. , ktorý mu oznámil, že je  u neho nutná  niekoľko
týždňová  hospitalizácia,  avšak podľa jeho názoru, tento záver opieral lekár o  list, ktorý písal v 01/2015
svojej manželke a v ktorom uvádzal, že sa cíti byť ohrozovaný on aj jeho rodina na živote jeho bývalým
spoločníkom. Vzhľadom k tomu, že  celý predchádzajúci deň strávil na polícií, bol unavený, v noci riadne
nespal,  možno pôsobil zmätene a dezorientovane, ale  bola to len únava.  Opätovne trval na tom,



že sa cíti v poriadku, zdravý, že má problémy so spoločníkom rovnako aj s manželkou s ktorou sú
v rozvodovom konaní a ktorá na neho podala trestné oznámenia. Dňa 14.04.2015 bol prepustený z
nemocnice vo  T. M. s odporúčaním hlásenia sa v  ambulancií Dr. X. v U. nad U..  Ambulanciu  navštevuje
pravidelne raz do mesiaca,  užíva  lieky, ale  robí to  len preto,  aby opäť neskončil na psychiatrii. Nemyslí
si,  že  bol dôvod na  jeho umiestnenie   vo T. M.  a ani  v súčasnosti   liečbu nepotrebuje.
1.7 V konaní bola vypočutá J.. S. U., bývalá  manželka J. U., ktorá na pojednávaní uviedla, že
ich manželstvo bolo rozvedené 30.07.2015. Od 12/2013 s bývalým manželom nežila v spoločnej
domácnosti. Odsťahovala sa spolu s deťmi k  matke do bytu, ktorý sa nachádza v rovnakom bytovom
dome ako bývali s manželom. Počas celého roka 2014 bola s manželom v kontakte len takou formou,
že manžel denne viackrát niekedy dvadsaťkrát chodil klopať na dvere jej matke, komunikovali cez
dvere. Manžel bol extrémne žiarlivý, upodozrieval ju jednak z nevery, následne jej začal tvrdiť, že je
odpočúvaný, sledovaný, dokonca tvrdil, že je v ich byte namontované odpočúvacie zariadenie. Dokonca
začal kontaktovať aj susedov aj im vyjadroval podozrenie o jeho odpočúvaní.  Správanie manžela sa
zmenilo  v januári 2015  keď  začal byť agresívny a jeho podozrievanie sa zmenilo na  tvrdenie, že ho
chcú zabiť, nie len jeho ale aj  ju a deti. Obával sa o ich životy, chcel ich ochraňovať, napísal aj list kde túto
obavu uviedol. S dcérou chodila k psychiatričke, kde hovorila aj o problémoch, ktoré majú s manželom
a tá jej odporučila, že by mal manžel absolvovať psychiatrické vyšetrenie, ktoré však odmietol. Následne
na odporúčanie detskej psychiatričky sa v januári 2015  skontaktovala s J.. X., ktorého inak ako lekára
nepozná. Uviedla mu aké má manžel problémy a manžela  žiadala, aby ho navštívil, čo odmietol. Dňa
11.01.2015 ich nadránom kontaktovala polícia a zisťovala či, sú v poriadku, nakoľko mali informáciu od
manžela, že im majú ublížiť, niekto ich má zabiť. 13.01.2015 jej uviedla suseda, že jej  manžel telefonoval
a pýtal sa, či sú v poriadku, pretože im mali ublížiť. Následne prišla polícia, ktorá bola kontaktovaná
políciou z Maďarska. Manžel sám podal trestné oznámenie z dôvodu, že má byť odpočúvaný . Dňa
15.01.2015 chcel navštíviť manžel v škole dcéru,  mala však obavu vzhľadom k tomu ako sa správal,
aby ju nevzal preč, preto za pomoci riaditeľky školy stretnutie zmarila a dieťa nechodilo týždeň do školy.
Aj ju manžel žiadal, aby sa zbalila s deťmi a odišli, nakoľko je ohrozený ich život. 26.01.20015 sa  jej
telefonicky vyhrážal,  že ju trafí do  hlavy, vtedy na neho podala trestné oznámenie, ktoré vzala späť
z dôvodu, že podľa nej  sa  potreboval liečiť, ak by bol vzatý do väzby, to by situáciu nevyriešilo a
brala ohľad aj na deti.  Neprestávala  sa však  obávať o svoj život ani o život  detí ani potom ako bol
hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici T. M., pretože  dostávala od neho  sms správy následne aj
list, kde sa jej vyhrážal.
1.8 Súd prvej inštancie  zistil, že J. U.  bol dňa 27.01.2015 prijatý do Psychiatrickej nemocnici T. M.
s podozrením na psychickú poruchu - paranoidnú psychózu. Pri prijatí   udelil súhlas s liečbou. Dňa
28.01.2015 vyjadril svoj nesúhlas v pokračovaní v liečbe. Liečba J. U. trvala do XX.XX.XXXX, kedy bol
prepustený do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti J.. X.. Po psychiatrickom vyšetrení pri prijatí dňa
27.01.2015, ktoré realizovala  J.. J.,  nasledujúci deň 28.01.2015 bol vyšetrený ošetrujúcou lekárkou
J.. T. a následne aj  primárom J.. E. o 11.00 hod.  Z priloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že
mu po realizácii prvotných vyšetrení bola diagnostikovaná akútne paranoidná psychotická porucha a
vzhľadom na aktuálny klinický obraz psychotickej poruchy bola nutná hospitalizácia (psychotický stav,
odklon od reality, zúžený kontakt s realitou). Lekár konštatoval hrozbu z premeškania, vysoké riziko auto
či heteroagresívneho patologického právania sa pacienta, ktorý  disimuloval, nemal nadhľad k svojmu
ochoreniu, popieral ohrozenia seba a svoje rodiny útokmi iných osôb.  Hospitalizácii J. U. predchádzala
osobná konzultácia (nejednalo sa o typické psychiatrické vyšetrenie) u J.. X. dňa XX.XX.XXXX, ktorý
pred konzultáciou prijal dnes už bývalú manželku J.  U., ktorá mu popísala správanie sa manžela vo
vzťahu k nej a ich rodinným príslušníkov a zmenami v správaní manžela. Prípad konzultoval s J.. S.,
ktorý  bol oslovený políciou aby sa vyjadril k písomnostiam, ktoré mu boli predložené políciou. Jednalo sa
o záznamy z výpovedí jeho bývalej manželky na polícií a iných príbuzných z ktorých vyplýval záver, že s
veľkou pravdepodobnosťou  J. U.  trpí závažnou psychiatrickou poruchou a to paranoidnou psychózou.
Vyšetrenie uzatvoril s tým, že ako ambulantný psychiater nedokáže prípad uzavrieť, potvrdiť alebo
vyvrátiť podozrenie na tak závažnú psychickú poruchu. Pri podozrení na takúto závažnú poruchu je
potrebné vyšetrenie v psychiatrickej nemocnici a preto vystavil dňa 27.01.2015 doklad potrebný k prijatiu
v nemocničnom zariadení. J.. X. mal k dispozícii aj vyjadrenie - nález  J.. U. zo dňa 22.01.2015, ktorá
konštatovala, že u J. U. nie sú známky akútnej psychickej poruchy, s jej závermi sa však nestotožnil.
1.9  Z predložených listinných dôkazov  súd  zistil, že  v priebehu mesiaca 01/2015 opakovane bývala
manželka  i syn J. U. podali na Obvodné oddelenie PZ v Bánovciach nad Bebravou oznámenia o
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, obsahom ktorých bolo neprimerané správanie sa manžela
a otca voči nim. Okrem iného v podaniach popisovali  jeho neštandardné správanie sa:   opakovane
chodí vybuchovať na  dvere, vulgárne im nadáva ,začal na ich adresu posielať hliadky polície s tým,



že sú v nebezpečenstve, že mu zabili deti, že v byte manželky sa  strieľa; dňa  12.01.2015 asi o 01.
hod. prišli k nim policajti, ktorí uviedli, že sa na ich adrese má diať nejaká protiprávna činnosť,  obom
deťom niekoľkokrát denne  telefonuje, aby si zbalili  veci a odišli s ním  mimo republiky lebo sú v
nebezpečenstve,  celé noci sa vozí v aute  z obavy, že je v ohrození života a že ho  stále  niekto sleduje;
dňa 17.01.2015 prišiel k dverám bytu, vyzeral unavene, pýtal si  od manželky pero a papier na ktorý
napísal spomalene \"poď so mnou preč, dávajte si pozor, či teraz sadnem do auta, pozerajte sa z okna, ak
nie volaj políciu, prídem vás zobrať a poďme prosím preč, chcú ma zabiť, nikomu neotváraj, aby sa vám
niečo nestalo, mladého chcú ráno zavrieť aj jeho, musíme ísť preč, poďte so mnou , ber to prosím vážne\".
1.10 Z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou  súd zistil, že  dňa 19. 01. 2015 podala
manželka návrh na rozvod ,o ktorom súd rozhodol rozsudkom č. k. 4P/3/2015-155 zo dňa 17.06.2015 tak,
že rozviedol manželstvo J.. S. U. a J. U., maloletú X. U., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 110 eur mesačne, zároveň bol upravený
styk otca s maloletou.
1.11 Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd  prvej inštancie za  preukázané, že v danom prípade
sú splnené  všetky zákonné podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z., za
ktorých môže byť pacient do ústavu zdravotníckej starostlivosti prevzatý bez jeho súhlasu resp. jeho
súhlas s hospitalizáciou nebol potrebný. U J. U. boli v čase prijatia do Psychiatrickej nemocnice T.
M. prítomné viaceré symptómy (rozptýlená pozornosť, nervozita, paranoidné bludy v jeho myslení,
obava o svoj život, zdravie ) odôvodňujúce podozrenie z akútneho psychotického ochorenia, ktoré je
dôvodom na nedobrovoľnú hospitalizáciu. Klinický stav J. U. bol taký, že bola reálna obava, že môže
ohroziť svoj život a zdravie (pri psychóze je úplne narušená rozpoznávania a ovládacia schopnosť
pacienta). Potrebu  pokračovania hospitalizácie  po prijatí J. U. do zdravotníckeho zariadenia s jeho
súhlasom a následnom odvolaní súhlasu a odmietnutí pokračovať v dobrovoľnej liečbe v psychiatrickej
nemocnici, potvrdili vo svojich výpovediach traja odborní lekári tohto zariadenia (J.. J. už pred prijatím
z prijímacieho vyšetrovania zistila duševnú chorobu psychózu následne J.. T. túto chorobu potvrdila s
tým, že pri jej vyšetrení bola  zistená akútna polyformná psychotická porucha, ktorú potvrdil primár J..
E.). Súd zdôrazňuje, že lekári psychiatrickej nemocnice mali k dispozícii pri príjme pacienta aj záznamy
o trestných oznámeniach  manželky i J. U., ktoré poukazujú na  jeho neštandardné správanie pred jeho
hospitalizáciou. Psychotickú poruchu, akútny a vážny stav už konštatoval MUDr. S. na základe listinných
podkladov, ktoré mal k dispozícii, bez osobného vyšetrenia (pravdepodobnosť blížiaca sa istote). V
období od 12/2014 do 01/2015 sa jeho stav zhoršoval, čo potvrdzujú policajné záznamy o podaniach J.
U. ako aj jeho príbuzných ( vypočuté boli aj deti nielen manželka).  Na zistených skutočnostiach nemení
nič skutočnosť, že J.. U. vo Fakultnej nemocnici W. tri dni pred hospitalizáciou na základe jej odborného
vyšetrenia J.  U. dospela k záveru, že prevzatie do ústavnej starostlivosti dňa 22.01.2015 nie je nutné (nie
je zrejmé, či lekárka mala k dispozícii aj policajné záznamy a písomné vyjadrenia  samotného pacienta ),
ani skutočnosť, že nikdy predtým nebol psychiatricky liečený, rovnako  skutočnosť, že  svedkyňa M. J.
si zmeny v správaní svojho brata nevšimla (podľa vyjadrení lekárov disimuloval). Pre rozhodnutie súdu
o potrebe psychiatrickej liečby človeka aj bez jeho súhlasu je podstatný klinický stav  v čase, keď liečbu
odmieta a lekár konštatuje nutnosť liečby v záujme ochrany zdravia, niekedy aj života človeka.
1.12 Súd  prvej inštancie konštatoval, že k obmedzeniu na slobode J. U. nedošlo v rozpore s
jeho základnými právami garantovanými ústavou a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Inštitút
nedobrovoľného prevzatia a držania osôb v ústavoch zdravotnej starostlivosti slúži na ochranu osôb
pred možnosťou ublíženia samému sebe ako aj možnými útokmi proti iným osobám . Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že bolo preukázané že vzhľadom na duševnú poruchu J. U.  ohrozoval hlavne
seba (obavy o svoj život ako aj svojej rodiny, vlastné prenasledovanie) alebo svoje okolie  (sám počas
liečby potvrdil svoje agresívne správanie a vyhrážanie sa manželke). Rovnako je zrejmé, že ak by k
liečbe nedošlo,  jeho zdravotný stav  sa mohol zhoršovať. Človek s psychotickou poruchou si často
neuvedomuje v plnej miere svoj stav, čo je aj prípad J. U., ktorý mal voči nemu nekritický postoj,
stratil kontakt s realitou (jeho správanie pred hospitalizáciou je toho dôkazom) a jeho hospitalizácia
bola spôsobom ochrany pred jeho vlastným správaním sa.   Súd preto vyslovil, že k prevzatiu  do
zdravotníckeho zariadenia  J. U. po odvolaní jeho informovaného súhlasu dňa 28.01.2015 došlo zo
zákonných dôvodov. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal  v zákonnej lehote odvolanie J. U., ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu  prvej inštancie zmenil tak, že vysloví, že prevzatie J. U., nar. XX.XX.XXXX
do ústavu zdravotníckej starostlivosti Psychiatrickej nemocnice T. M. dňa XX.XX.XXX nebolo prípustné
a J. U. prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%, vrátane trov odvolacieho konania.  Svoje odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe  vykonaných dôkazov  k nesprávnym skutkovým



zisteniam,  že rozhodnutie vychádza  z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci ä § 365 ods. 1 písm. f/ , h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP). V dôvodoch
odvolania uviedol, že súd prvej inštancie vy&konaným dokazovaním dospel k nesprávnemu záveru, že
boli splnené  podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d/ zák. č. 576/2004 Z.z.. Poukázal na to, že k
jeho hospitalizácii došlo na základe informácie MUDr. S. z U. nad U., ktorý ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania ho pred jeho hospitalizáciou vôbec nevyšetril. V konaní nebolo predovšetkým preukázané,
že by v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy skutočne ohrozoval seba alebo
svoje okolie alebo že by hrozilo vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu. Nebolo preukázané, že by sa
pokúsil ublížiť sebe, svojmu okoliu alebo iným osobám ako počas hospitalizácie ani predtým. Naopak
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že neohrozoval seba a ani svoje okolie. Súd prvej inštancie
neprihliadol na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že  súd musí zistiť, či naozaj ohrozil seba alebo
svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda. Tieto
podmienky však z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynuli a súd prvej inštancie rozhodoval iba na
základe tvrdení lekárov, bez zohľadnenia ostatných skutočností zistených vykonaným dokazovaním.
Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosť, že MUDr. U. na základe odborného
vyšetrenia J. U. dospela k záveru, že prevzatie do ústavnej starostlivosti dňa  22.01.2015 nie je nutné.
S týmto diametrálne odlišným názorom lekárky sa súd nezaoberal, a iba odkázal na skutočnosť, ktorú
nemal žiadnym spôsobom  preverenú, t. j., že nemá byť zrejmé, či lekárka mala k dispozícii aj policajné
záznamy, resp.  jeho písomné vyjadrenia obavy o svoj život. Je nepochybné, že ako lekár - psychiater
ho musela riadne vyšetriť  a na základe tohto vyšetrenia aj spísala správu dňa 22.01.2015, ktorú nie je
žiaden dôvod spochybňovať.  Pokiaľ  súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádzať, že mal počas
liečby potvrdiť svoje agresívne správanie a vyhrážanie sa manželke , poukázal, na to, že počas liečby
bol preukázateľne pod vplyvom liekov ovplyvňujúcich psychiku a z prepúšťacej správy Psychiatrickej
nemocnice T. M.,  nevyplýva, že by malo byť toto jeho  údajné správanie  spôsobené v dôsledku
akejkoľvek psychickej poruchy a ani v akom období mal takto  konať. Namietal aj to, že súd nevzal do
úvahy výpoveď svedkyne M. J., ktorá nepotvrdila žiadne zmeny v jeho správaní a nekroticky sa priklonil
k tvrdeniam lekárov že mal „ disimulovať“. Záverom poukázal na konštatnú judikatúru  týkajúcu sa danej
problematiky - nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 79/93,  nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS
639/2000.
3. Psychiatrická nemocnica  T. M. k odvolaniu J. U.  uviedla, že prijatie  J. U. do ústavnej starostlivosti dňa
27.01.2015 bolo nevyhnutné  pre   jeho závažné duševné ochorenie, ktoré si vyžadovalo  diagnostiku
a liečebný postup ústavnou formou.
4. Na konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, ktoré sa od 1. júla 2016
prejednávajú a rozhodujú podľa CMP, sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5.  Odvolací súd  po zistení, že odvolanie podal účastník konania v stanovenej lehote na podanie
odvolania ( §359, §362 ods. 1 CSP) a zistení že spĺňa náležitosti uvedené v ust. § 363 CSP, prejednal
vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66  CMP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie  nie je dôvodné.
6. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.
7. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho
zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach,
najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje
zdravotný stav umiestneného
8.   Podľa § 260 ods. 1 CMP, súd umiestneného vyslúchne.
9.  Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnom dokumentáciou umiestneného.
10.   V prvom rade treba uviesť, že konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave
zdravotníckej starostlivosti (§ 252 a nasl. CMP), má úzku súvislosť s hmotnoprávnou právnou úpravou
obsiahnutou v zák. č. 576/2004 Z.z. v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú
osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti. Celá úprava detenčného konania
stojí na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu alebo
zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s



ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možného
zneužitia pri prevzatí a držaní v ústave zdravotníckej starostlivosti chorého.
11.  Podľa § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotníckej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas
sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby,
alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie
jej zdravotného stavu.
12.  V danej veci súd prvej inštancie po oznámení  Psychiatrickej  nemocnice T. M.  zo dňa XX.XX.XXXX
o tom, že  J. U. je od 28.01.2015 hospitalizovaný u nich bez jeho súhlasu resp. po jeho odvolaní,   súd
uznesením zo dňa 29.01.2015 č.k. 13Pú/1/2015-3   začal v zmysle § 254 ods. 2 CMP( predtým ust.
§ 191b ods. 1 OSP) konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej do ústavu zdravotníckej
starostlivosti, vo veci následne vykonal dokazovanie výsluchom J. U., výsluchom  ošetrujúcej lekárky
J.. T.,  ako aj ´dalších osôb ( prijímacej lekárky J.. J., primára J.. E., ambulantného psychiatra J.. X.
a J.. S. , manželky umiestneného a jeho sestry, ) a oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou
umiestneného ( § 260 ods. 1, § 261 CMP), pričom pri rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť
dôvodov hospitalizácie J. U. dňa 28.01.2015. V danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný
stav J. U.  prejavujúci sa v čase umiestnenia výraznými zmenami v jeho správaní si vyžadoval ústavnú
starostlivosť a pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
k jeho prevzatiu  do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím
sa odvolací súd plne stotožnil.
13. . Článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 8 Listiny základných
ľudských práv a slobôd a článok 17 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo na osobnú slobodu.
Podľa článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej
starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom, a to zákon
č. 576/2004 Z. z. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aby nedochádzalo k zneužitiu tohto inštitútu,
Civilný mimosporový poriadok upravuje v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti
prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
14.  Z hľadiska priebehu konania sa  v detenčnom  konaní rozlišujú  dve štádiá , ktoré na seba vzájomne
nadväzujú. Pre obidve fázy je zásadná skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného
vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia.
Prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou
je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Je konaním mimosporovým,
ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania
zistil skutočný stav veci (tzv. princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných
pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie.
15.            V prejednávanej  veci bolo predmetom posudzovania odvolacím súdom prvé štádium
konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom  zariadení po odvolaní súhlasu J. U. s jeho
umiestnením. Táto fáza začína prijatím umiestneného  do zdravotníckeho zariadenia bez  jeho súhlasu
a končí rozhodnutím o tom, či k prevzatiu  do zdravotníckeho  zariadenia  došlo zo zákonných dôvodov.
16. V rámci detenčného konania je dokazovanie veľmi obmedzené a je sústredné najmä na
oboznámenie sa so závermi v zdravotnej dokumentácii a s informáciami od ošetrujúceho lekára. Aj keď
je dokazovanie vykonávané v obmedzenom rozsahu, musia sa ním preukázať alebo vyvrátiť základné
predpoklady zákonných dôvodov pre zásah do integrity umiestneného človeka. Súd prvej inštancie v
zmysle ust. § 260  ods. 1 CMP  vypočul J. U. a v zmysle ust. § 261 CMP  vypočul  nielen ošetrujúceho
lekára za účelom získania stanoviska o zdravotnom stave umiestnenej osoby a  jej diagnózy, ale aj iné
osoby ( lekárov a príbuzných).  Z výsluchu lekárov pritom bez pochybností vyplynulo, že u J. U. bola
v čase  jeho prijatia nevyhnutná jeho hospitalizácia vzhľadom na podozrenie na psychickú poruchu-
paranoidnú psychózu, ktorá sa následne vyšetrením aj potvrdila a pre ktorú bol pre seba a svoje okolie
nebezpečný. Po absolvovaní vyšetrení a liečby zdravotnícke zariadenie  v súlade s ust. § 264 CSP
dňa 14.04.2015  ho prepustilo. Preto preskúmavané rozhodnutie  o prevzatí J. U. do zdravotníckeho
zariadenia už iba deklaruje zákonnosť prevzatia.
17. V prejednávanej  veci aj podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný stav J. U.  prejavujúci sa v čase
umiestnenia výraznými zmenami v jeho  správaní si vyžadoval ústavnú starostlivosť a pokiaľ za tejto
situácie súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k jeho prevzatiu  do ústavu
zdravotníckej starostlivosti dňa 28.01.2015 ( po odvolaní  jeho súhlasu s umiestnením dňa 27.01.2015 )
došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil.



18. Pokiaľ ide o dôvody odvolania , odvolací súd vzhľadom na stanovenú diagnózu a prejavy správania
sa J.   U.  v čase jeho hospitalizácie, nemá dôvod pochybovať o objektívnom stanovisku odborného
lekára o potrebe hospitalizácie, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej
inštancie  vykonal rozsiahle dokazovanie na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec aj správne právne posúdil.  Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého uznesenia  sa
vysporiadal s vykonanými dôkazmi teda aj s lekárskou správou J.. U. i s výpoveďou svedkyne M. J..
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu
J. U. do ústavu zdravotníckej starostlivosti -  R. nemocnice T. M. došlo zo zákonných dôvodov, ako vecne
správne  podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa  § 378 ods.1, § 396 ods.
1 CSP  a § 52 , § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Pu/1/2015", "guid": "1603de61-3371-4e1c-b5a4-1591ced60c3e:0194bd05-53e1-4163-9f57-e420b65949fd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:995d222c-a485-4616-a70f-2b27d803305b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/93", "nazov": "Rozsudok Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/93 z 15. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-15", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:995d222c-a485-4616-a70f-2b27d803305b"}], "citovane_v": []}