Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/168/2018 z 28. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 28. mája 2019, sp. zn. 11S/168/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200577.3 Krajský súd Nitra | 11S/168/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4018200577.3 | 2019-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ZP, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SP, predpis č. 232/2008 Z. z., zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73bb4469-0743-4524-b3ff-d3a3242c78f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200577.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/168/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200577
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200577.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Ľuboš Kováč, 1. mája 484, Nová Ves
nad Žitavou, IČO: 33 648 174, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, Hlavná 1221, Vráble,
proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe žalobcu zo dňa
14. 08. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. PO/BEZ/2018/4938 O-400/2018 zo dňa 19. 07. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/4938 O-400/2018 zo dňa
19. 07. 2018 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 154/18/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2617
zo dňa 28. 05. 2018 a vec v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z pripojeného administratívneho spisu (súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa),
ktorý súdu predložil žalovaný, vyplýva, že dňa 28. 07. 2017 inšpektori práce spísali zápisnicu o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. Predmetná zápisnica bola
spísaná vo veci kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na pracovisku zamestnávateľa
(S. O.), t. j. X. ul. XXX vo Q. o 8,53 hod. s G. W., ktorý okrem iného uviedol, že pracuje prvý deň od
8.00 hod., vykonáva zemné práce s lopatou, zahŕňa zeminu okolo šachty na vodu a robí to pre S. O. na
základe ústnej dohody medzi nimi. Nič písomne nepodpisovali, odpracováva si u neho dlžobu, pretože
on mu spravil nábytok. V ten istý deň, t. j. 28. 07. 2017, bol spísaný i zoznam kontrolovaných osôb v
prevádzke žalobcu na pracovisku - X. ul. XXX, Q., v ktorom je okrem G. W. (vykonávaná práca - zemné
práce) uvedený i P. M. (vykonávaná práca - skladník) na základe pracovnej zmluvy.

2. Dňa 03. 10. 2017 bol za prítomnosti žalobcu (ktorý predložil listinu označenú ako „prehlásenie“)
spísaný protokol o výsledku inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu (žalobca), z ktorého vyplýva
zistenie, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 28. 07. 2017
v čase výkonu inšpekcie práce využíval závislú prácu fyzickej osoby, a to G. W.. Z predloženého
prehlásenia vyplýva, že G. W. prehlásil, že nie je zamestnancom S. O. a dňa 28. 07. 2017 si bol v jeho
podnikateľských priestoroch prevziať rezivový odpad, ktorý mu bol poskytnutý bezplatne a považoval za
svoju povinnosť sa žalobcovi zavďačiť tým, že svojvoľne a bez jeho vedomia išiel zahádzať výkopovú
jamu.



Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 10. 10. 2017 k protokolu o výsledku inšpekcie práce, v ktorom
namietal, že skutkový stav v predmetnej veci nebol riadne zistený, nebol prizvaný k výkonu inšpekcie
práce a nebol vypočutý. Ako podnikateľ nevedel o tom, že v priestoroch jeho prevádzky sa dňa 28. 07.
2017 nachádzal G. W. a nedával mu žiadne pokyny smerujúce k zahádzaniu výkopovej jamy zeminou,
v dôsledku čoho nie je možné zahadzovanie výkopovej jamy považovať za závislú prácu. So zisteniami
a závermi inšpektorátu práce sa nestotožnil.

Dňa 16. 10. 2017 bol spísaný dodatok č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 03. 10. 2017,
ktorý obsahuje vyjadrenie kontrolovaného subjektu a vyjadrenie inšpektora práce.

3. Následne správny orgán prvého stupňa žalobcovi v podaní zo dňa 26. 04. 2018 oznámil začatie
správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie
ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým,
že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 28. 07. 2017 o 8.53 hod.
v čase výkonu inšpekcie práce využíval závislú prácu fyzickej osoby G. W., ktorý pre neho vykonával
závislú prácu v podobe zemných prác na pracovisku X. ul. XX vo Q. a nemal s touto fyzickou osobou
založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov.

4. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 21. 05. 2018 (doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 23.
05. 2018) k oznámeniu o začatí správneho konania, pričom navrhol vykonať ústne pojednávanie, na
ktorom by bol vypočutý a zároveň by bol vypočutý i G. W..

5. Dňa 28. 05. 2018 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 154/18/práv. IPNR_KHIP/
ROZ/2018/2617, ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil pokutu v
sume 2.000,- eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa
28. 07. 2017 o 8.53 hod. v čase výkonu inšpekcie práce využíval závislú prácu fyzickej osoby G. W.,
ktorý pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu v podobe zemných prác na pracovisku X. XX, Q. a
nemal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, t. j. zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie
práce v dňoch 28. 07. 2017 a 03. 10. 2017 podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov u zamestnávateľa S. O..

6. Dňa 12. 06. 2018 právny zástupca žalobcu nazrel do administratívneho spisu a následne podal
proti rozhodnutiu právneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 15. 06. 2018. O podanom odvolaní
rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č.: PO/BEZ/2018/4938 O-400/2018 zo dňa 19. 07.
2018 tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 15. 06. 2018 zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 28. 05. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 19. 07. 2018 žalovaný uviedol, že porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané počas výkonu inšpekcie práce zameranej
na nelegálne zamestnávanie dňa 28. 07. 2017 o 8.53 hod. na pracovisku X. ul. XX, Q., keď žalobca
ako účastník konania v pozícii zamestnávateľa porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
využíval závislú prácu fyzickej osoby G. W., ktorý vykonával pre žalobcu závislú prácu - zemné práce
a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Takýto záver vyplýva zo
zoznamu kontrolovaných osôb, v zmysle ktorého sa G. W. v čase výkonu inšpekcie práce nachádzal



na predmetnom pracovisku ako i zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 28. 07. 2017, ktorú žalovaný
považoval za zákonne získaný dôkaz i s poukazom na skutočnosť, že pred podaním tejto informácie bola
kontrolovaná fyzická osoba riadne poučená a vypovedala spontánne, bez možnosti dohody na obsahu
s účastníkom konania.

K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo riadne oznámené, že sa voči nemu začína
správne konanie vo veci uloženia pokuty, za aký správny delikt a čo tvorí podklad konania, pričom
správny orgán určil i konkrétne porušenie, podľa ktorého na žalobcovi ukladá pokuta.

V predmetnej veci podľa žalovaného nebolo nevyhnutne potrebné nariaďovať ústne pojednávania za
účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu, pretože tento stav bol ohľadne spáchaného
skutku presne a náležite zistený. Správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne
pojednávania len za predpokladu, keď to ustanovujú osobitné predpisy, ale takáto situácia v predmetnej
veci nenastala a teda nariadenie ústneho pojednávania si nevyžadovala samotná povaha veci. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.
7Sžo/223/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého zákonodarca výslovne nestanovil inšpektorátu
práce povinnosť vo veci administratívneho trestania nariadenie ústneho pojednávania.

K namietanému porušeniu procesného práva na nazeranie do spisov v priebehu správneho konania,
žalovaný uviedol, že žalobca ani jeho právny zástupca o nahliadnutie do spisu nepožiadali. Právny
zástupca žalobcu sa nemohol domnievať, že ho správny orgán vyzve, resp. mu ponúkne osobitne
možnosť nahliadania do spisu. Správny orgán si splnil povinnosť vyplývajúcu zo správneho poriadku a
žalobcu poučil o jeho právach, vrátane možnosti nahliadnutia do spisu a nebol povinný ho ďalej vyzývať
na využitie tohto procesného práva. Účastník konania však do spisu nahliadol dňa 12. 06. 2018.

Zápisnica, ktorá bola spísaná s G. W. je prvotným a priamym svedectvom tejto osoby o zisťovaných
skutočnostiach, pričom výslovne uviedol, že robí prácu pre žalobcu, ústne sa s ním dohodol a
odpracováva si dlžobu. Nevyjadril sa, že zbiera rezivový odpad, alebo že sa na pracovisku nachádza
bez vedomia žalobcu.

V súvislosti s predloženým prehlásením G. W.alovaný uviedol, že s poukazom na ust. § 39 správneho
poriadku, takéto prehlásenie môže urobiť len účastník konania a nie iné subjekty, preto prehlásenie
považuje za bezpredmetné a právne irelevantné. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nepredložil
nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti.

Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a z relevantných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Taktiež poukázal
na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, teda zodpovednosti bez ohľadu na to, či
ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. V záverečnej časti svojho rozhodnutia
sa žalovaný zaoberal výškou uloženej sankcie, ktorú považoval za primeranú a bol toho názoru, že
argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca
nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

8. V podanej žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 14. 08. 2018 žalobca uviedol, že rozhodnutie
žalovaného považuje za nesprávne a nezákonné, pričom namieta i porušenie svojich procesných práv
v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nesprávnych a nezákonných
rozhodnutí. Správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keď nedal účastníkovi
konania, resp. jeho právnemu zástupcovi reálnu možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol
vyjadriť ku všetkým podkladom a k spôsobu ich zistenia. Taktiež mu nebola daná možnosť oboznámiť
sa s podkladmi vydaného rozhodnutia a so spôsobom ich zistenia, konkrétne so zápisnicou o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej dňa 28. 07. 2017 v
rámci výkonu inšpekcie práce. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 21. 08. 2018 vyslovene žiadal



o nahliadnutie do spisu za účelom oboznámenia sa so všetkými podkladmi, z ktorých prvostupňový
správny orgán vychádzal.

Žalobca nebol ani v rámci výkonu inšpekcie práce, ani v priebehu správneho konania o uložení pokuty
vypočutý, napriek tomu, že v podaní zo dňa 21. 05. 2018 vyslovene žiadal vykonať ústne pojednávanie
za účelom jeho vypočutia, ale správny orgán ústne pojednávanie nevykonal. Nevypočutie účastníka
konania predstavuje porušenie zákona a jeho procesných práv, čo nebolo napravené ani v odvolacom
konaní. Taktiež mu nebola daná možnosť klásť svedkovi otázky na ústnom pojednávaní, a to G. W.,
ktorý mal pre žalobcu vykonávať závislú prácu.

Správne orgány vyhodnotili prehlásenie tohto svedka ako neprípustný dôkaz, napriek tomu, že medzi
tým, čo mal svedok uviesť inšpektorom práce v rámci výkonu inšpekcie práce a tým, čo uviedol vo svojom
prehlásení, sú podstatné rozpory, a preto bolo opodstatnene požadované vykonanie pojednávania a
výsluchu svedka. Žalobcovi nebolo zo strany správnych orgánov umožnené produkovať dôkazy na
preukázanie jeho tvrdení, pretože nebol vypočutý, rovnako ako nebol vypočutý ani svedok, ktorého
výsluch navrhoval.

Zápisnicu o podaní vysvetlenia dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 28. 07. 2017
nie je možné považovať za zákonný a relevantný dôkaz a dôvodom sú neprípustné predtlačené otázky
formulované v predmetnej zápisnici, ktoré sú sugestívne.

V správnom konaní teda neboli vykonané navrhnuté dôkazy, nebol vypočutý žalobca, ani navrhovaný
svedok a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. skutkový
stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, nemá dostatočnú oporu v
administratívnom spise.

Žalobca zákaz nelegálneho zamestnávania neporušil, nevyužíval závislú prácu žiadnej fyzickej osoby
bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, a to ani v čase výkonu inšpekcie práce, pretože G. W. v
čase výkonu inšpekcie práce dňa 28. 07. 2017 pre žalobcu závislú prácu nevykonával. Správne orgány
skutkový stav veci vyhodnotili nesprávne, napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia a nie je možné súhlasiť s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania. K výkonu inšpekcie
práve nebol prizvaný samotný žalobca ako podnikateľ a skutkový stav nebol zistený aj z jeho výpovede.
Žalobca ani nevedel o tom, že sa v uvedenom čase v priestoroch jeho prevádzky nachádzal G. W.
a už vôbec mu nedával, ani nemohol dávať žiadne pokyny smerujúce k tomu, aby zahádzal zeminou
výkopovú jamu. G. W. si v uvedený deň bol u žalobcu pozbierať rezivový odpad, ktorý mu žalobca
poskytol bezodplatne a následne sám svojvoľne a bez vedomia žalobcu prišiel zahádzať zeminou
výkopovú jamu. G. W. ani v čase výkonu inšpekcie práce nebol dotazovaný k tomu, či sa v danom čase
a mieste nachádza s vedomým podnikateľa a či zahádzanie výkopovej jamy vykonával s jeho vedomím,
resp. na základe jeho pokynu alebo svojvoľne. Zahadzovanie výkopovej jamy zeminou za daných
okolností nie je možné považovať za výkon závislej práce, pretože táto činnosť nespĺňa definičné znaky
závislej práce. Absentuje najpodstatnejší prvok závislej práce, a to výkon práce vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca podľa pokynov zamestnávateľa.

V podanej žalobe žaloba navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 07. 2018 ako
i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 05. 2018.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

9. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 17. 12. 2018 v ktorom uviedol, že rozhodnutia
správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho
posúdenia, pričom boli vydané za akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia
dôkazov. Po náležitom vyhodnotení relevantných dôkazov (protokol zo dňa 03. 10. 2017, zápisnica o
podaní informácie zo dňa 28. 07. 2017) správne orgány dospeli k záveru, že spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti bolo žalobcovi preukázané spáchanie správneho deliktu, ktorý spočíva v tom,
že dňa 28. 07. 2017 o 8:53 hod. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď na svojom pracovisku
využíval závislú prácu fyzickej osoby G. W..



Okolnosť, že kontrolovaná fyzická osoba vykonávala závislú prácu jednoznačne vyplýva zo zápisnice o
podaní informácie, ktorú G. W. vlastnoručne podpísal, pričom všetky skutočnosti uviedol spontánne a
bez možnosti dohody na obsahu so žalobcom. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na dôvody
svojho rozhodnutia (uvedené v časti II. tohto rozsudku), ktoré zopakoval.

Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že jednotlivé otázky v zápisnici o podaní informácie boli
predformulované a kladené sugestívnym spôsobom, resp. že by táto zápisnica o podaní vysvetlenia
bola nezákonne získaným dôkazom. V predmetnej veci nedošlo k výsluchu svedka, ale k poskytnutiu
informácie v rámci výkonu inšpekcie práce, ktoré bolo zaznamenané do zápisnice o podaní informácie
a tieto úkony nemožno stotožňovať. Zápisnica o podaní informácie bola s G. W. spísaná na pracovisku
žalobcu, kde bol prítomný aj samotný žalobca (čo je zaznamenané v protokole na prvej strane) a
žalovaný má za to, že žalobca nielenže vedel o tom, že G. W. poskytol inšpektorom práce informácie,
ale bol aj prítomný pri ich poskytnutí. V tom čase však nevyužil svoje právo nazerať do spisu.

Žalovaný taktiež zopakoval, že v predmetnej veci nenastala situácia, že by bolo potrebné obligatórne
nariadiť ústne pojednávanie, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
7Sžo/223/2015 zo dňa 23. 02. 2017. Zaoberal sa i námietkou žalobcu ohľadne vyhodnotenia čestného
prehlásenia G. W., ktoré považoval za bezpredmetné a právne irelevantné.

Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne a dostatočne preukázal, že
žalobca sa dopustil správneho deliktu, pričom zistený skutkový stav nerozporoval žiadnymi dôkazmi
a neuniesol dôkazné bremeno. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu bolo
teda nepochybne zistené a objektívne preukázané. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

10. K vyjadreniu žalovaného podal právny zástupca žalobcu vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené
dňa 25. 03. 2019. Zotrval na tom, že pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
nemal reálnu možnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi vydaného rozhodnutia a so
spôsobom ich zistenia, konkrétne so zápisnicou zo dňa 28. 07. 2017. Dňa 24. 05. 2018 uplynula lehota
na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania a medzi uplynutím tejto lehoty a dňom vydania rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa bol iba jeden pracovný deň, pretože dňa 28. 05. 2018 už bolo
rozhodnutie vydané. Takýto procesný postup nedával žalobcovi v podstate žiadnu možnosť oboznámiť
sa s podkladmi, na základe ktorých bolo správne konanie začaté. Zopakoval, že nebol vykonaný výsluch
žalobcu ako účastníka konania, že žalobca nebol prítomný pri výkone inšpekcie práce dňa 28. 07. 2017
na adrese jeho prevádzky a osobne sa zúčastnil výkonu inšpekcie práce až dňa 03. 10. 2017 pri
prerokovaní protokolu o výkone inšpekcie práce. Poukázal na podstatný rozdiel medzi tým, čo mal G.
W. uviesť inšpektorom práce a tým, čo uviedol vo svojom prehlásení, a preto v predmetnej veci bolo
nariadenie ústneho pojednávania požadované dôvodne a opodstatnene. Otázky, ktoré boli položené G.
W. považoval za sugestívne, formulované tak, že obsahujú skutočnosti, ktoré by sa mali zisťovať až z
odpovedí vypočúvanej osoby, čo je neprípustné. Právny zástupca žalobcu zotrval na tom, že zistenie
skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, nemá oporu v administratívnom spise
a vykonané dokazovanie nie je dostatočné.

11. Na prejednanie podanej žaloby správny súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny
zástupca žalobcu ako i žalobca, ktorý uviedol, že má prevádzku (predajňu stavebného reziva a
palivového dreva) na X. ulici č. XXX vo Q.. Túto má zabezpečenú, ale od 8,00 hod. do 16,00 hod.
tam môže prísť hocikto a pozbierať si odpadové drevo. G. W. tam chodí niekoľkokrát za deň, ale nedal
mu žiadny pokyn a nie si je vedomý žiadneho pochybenia. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty



12. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j.
vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO/
BEZ/2018/4938 O-400/2018 zo dňa 19. 07. 2018 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.:
154/18/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2018/2617 zo dňa 28. 05. 2018, a to bez viazanosti rozsahom a dôvodmi
podanej žaloby (ust. § 195 písm. a/, c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok). Správny súd
dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 29. 05. 2019 obe
vyššie označené rozhodnutia správnych orgánov zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z
dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci) s využitím ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, pričom vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na
ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.

13. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinnom do
29. 12. 2017, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej
práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho
mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.
12. 2017, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a
a/ nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny
vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo 2)
Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
a/ fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu, 2)
Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 6 vyššie citovaného zákona, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.
13)
___________
2) Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
13) Napríklad § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 8a ods.
4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 232/2008 Z. z., § 19 ods. 2
písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

15. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, bod 1, 4 zák. č. 125/2006 Z. z. zákon o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 28. 02. 2019, inšpekcia práce je
a/ dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 7 ods. 3, písm. a/, i/, j/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce
a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú



1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení
a
2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia,
i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)
j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných
predpisov, 18)

Podľa § 19 ods. 2 písm. a/, bod 1 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu
a/ zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a
e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.
__________________
26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

16. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi
v priebehu celého konania.

Podľa § 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom
pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na
neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania
výslovne upozornení.

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke.



Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a
rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

17. Podľa § 191 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4, 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len SSP), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností
môže na návrh žalobcu súčasne
a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo,
Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v
ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom
konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom
správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku
uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,



b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

19. V predloženom administratívnom spise sa nachádza zápisnica zo dňa 28. 07. 2017 o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby (G. W.) na pracovisku žalobcu (X. XXX, vo
Q.). G. W. uviedol, že pracuje prvý deň od 8,00 hod. pre žalobcu - podnikateľa, vykonáva zemné práce
- zahŕňa zeminu okolo šachty na vodu, na základe ústnej dohody medzi nimi, odpracováva si u neho
dlžobu, pretože on mu spravil nábytok. Zistenia inšpekcie práce a uvedené vysvetlenie sa premietli i do
protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 03. 10. 2017, ku ktorému podal žalobca vyjadrenie zo dňa 10. 10.
2017, v ktorom uviedol, že tieto zistenia sa nezakladajú na pravde, zákaz nelegálneho zamestnávania
neporušil, nevyužíval závislú prácu žiadnej fyzickej osoby, nevedel o tom, že G. W. sa v uvedený
deň nachádzal v priestoroch jeho prevádzky a nedával mu žiadne pokyny smerujúce k vykonaniu
práce - zahádzaniu výkopovej jamy zeminou. G. W. si bol u neho pozbierať rezivový odpad, ktorý mu
poskytol bezodplatne s tým, že si zabezpečí jeho odvoz. Následne G. W. svojvoľne a bez jeho vedomia
išiel zahádzať výkopovú jamu zeminou, čo za daných okolností nie je možné považovať za výkon
závislej práce, pretože absentuje jej najpodstatnejší znak, a to výkon práce vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca podľa pokynov zamestnávateľa.

Súčasťou administratívneho spisu je i prehlásenie G. W., podľa ktorého nie je zamestnancom S. O. a dňa
28. 07. 2017 si bol v jeho podnikateľských priestoroch prevziať rezivový odpad, ktorý mu bol poskytnutý
bezplatne a považoval za svoju povinnosť sa žalobcovi zavďačiť tým, že svojvoľne a bez jeho vedomia
išiel zahádzať výkopovú jamu.

Následne bol spísaný dodatok č. 1 zo dňa 16. 10. 2017 k protokolu zo dňa 03. 10. 2017 o výsledku
inšpekcie práce a tento dodatok obsahuje i stanovisko inšpektora práce k písomnému vyjadreniu žalobcu
zo dňa 10. 10. 2017. Zo stanoviska inšpektora vyplýva, že kontrolovaná fyzická osoba (G. W.) vedela
odpovedať na všetky položené otázky, a preto nebola potrebná prítomnosť zamestnávateľa (žalobcu),
pričom odpovede tejto osoby sú v rozpore s tvrdením zamestnávateľa.

Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 21. 05. 2018 k
začatiu správneho konania (v ktorom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v jeho podaní zo dňa 10.
10. 2017, navrhol vykonať pojednávanie za účelom jeho výsluchu a výsluchu G. W.) a inšpektor práce,
ktorý inšpekciu u žalobcu vykonal, vypracoval dňa 24. 05. 2018 stanovisko, v ktorom poukázal na zistenia
pri výkone inšpekcie práce a zistenia uvedené v protokole zo dňa 03. 10. 2017 o výsledku inšpekcie.



20. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový
správny orgán rozhodnutím zo dňa 28. 05. 2018 podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a/, bod 1 zákona č.
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi pokutu v sume 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania, ktorý vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 28. 07. 2017 využíval závislú
prácu fyzickej osoby, a to G. W., ktorý na pracovisku žalobcu na X. ulici XX vo Q. vykonával pre žalobcu
závislú prácu v podobe zemných prác a nemal s touto osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu, t. j. Zákonníka práce.

Predmetné rozhodnutie vychádza z protokolu o inšpekcii práce, ktorý bol spísaný dňa 03. 10. 2017
v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 16. 10. 2017, pričom inšpekcia práce bola vykonaná na pracovisku
dňa 28. 07. 2017. Inšpekcia práce je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým dochádza
k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu
správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý
v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však
správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto
dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.
V prvostupňovom rozhodnutí potom Inšpektorát práce Nitra uviedol, že nenariadil ústne pojednávanie,
ale opieral sa o obstarané dôkazy, ktoré vyhodnotil ako postačujúce. Poukázal na vyjadrenie G. W. pri
výkone inšpekcie práce zo dňa 28. 07. 2017 (v ktorom potvrdil vykonávanie práce pre žalobcu), pričom
konštatoval, že toto vyjadrenie zodpovedá reálnej skutočnosti a je v absolútnom rozpore s tvrdením
žalobcu v jeho písomných podaniach o tom, že G. W. si bol pozbierať rezivový odpad a ďalej konal
svojvoľne. Argumentáciu žalobcu považoval za účelovú.

21. Z vyššie uvedených zistení a z obsahu predloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva,
že správne orgány pri ustálení skutkového stavu vychádzali výlučne z obsahu vysvetlenia podaného G.
W. v čase výkonu inšpekcie práce, resp. zo záverov vyslovených v protokole o výsledkoch inšpekcie.
Správny súd poukazuje na to, že inšpekcia práce bola v predmetnej veci vykonaná ešte pred začatím
správneho konania a jej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona a teda, či je dôvod
na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, pričom protokol z takejto inšpekcie potom
v začatom správnom konaní slúži ako jeden z dôkazných prostriedkov. Ako však už bolo uvedené,
správny orgán to nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a po začatí správneho konania
za týmto účelom riadne vykonať dokazovanie. Fyzická osoba G. W. podal vysvetlenie dôvodu jeho
prítomnosti na pracovisku žalobcu ešte pred začatím správneho konania, teda v čase, kedy žalobca ako
zodpovedný subjekt na základe výsledkov inšpekcie, ešte nemal postavenie účastníka konania (nebolo
začaté správne konanie) a teda nemohol uplatňovať v plnom rozsahu svoje procesné práva, vrátane
práva byť prítomný na výsluchu a klásť vypočúvaným osobám otázky. Pritom práve uvedené vysvetlenie
G. W. (ktoré je súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie) bolo správnymi orgánmi vyhodnotené ako
hodnoverné, pravdivé a zodpovedajúce reálnej skutočnosti.

22. Žalobca ešte pred začatím správneho konania i v jeho priebehu ako účastník konania vzniesol
výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolného zistenia a namietol ich vecnú nesprávnosť, tvrdiac, že neboli
naplnené znaky závislej práve, tak ako bola definovaná v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení
účinnom v čase vykonania inšpekcie práce. Taktiež v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa žalobca zotrval na svojom tvrdení o neexistencii nelegálneho zamestnávania a závislej
práce a okrem iného namietal, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie za jeho prítomnosti.

23. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre závislú prácu sú charakteristické tieto znaky: vzťah
nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobný výkon práce zamestnanca pre
zamestnávateľa, práca vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, práca vykonávaná
v pracovnom čase. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť aj tieto uvedené
znaky pojmu „závislá práca“ naplnené kumulatívne. Výkon závislej práce nepozostáva z jedného
pracovného výkonu, ale tvorí ho celý súbor pracovných činností zamestnanca, ktoré sa opakujú.



24. S poukazom na vyššie uvedené atribúty závislej práce, tvrdenia žalobcu v priebehu správneho
konania, obsah vyjadrenia (podaného pred začatím správneho konania) G. W. vysvetľujúceho jeho
prítomnosť na pracovisku žalobcu a obsah jeho písomného prehlásenia, je súd toho názoru, že bolo
povinnosťou správnych orgánov dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu v súlade so zásadou
materiálnej pravdy a skutočnosti namietané, resp. spochybňované žalobcom ako účastníkom konania
objasniť, a to napr. i výsluchom žalobcu a uvedenej fyzickej osoby, ktorá mala závislú prácu pre žalobcu
vykonávať, resp. ďalšej osoby (P. M. - skladník), ktorá je uvedená v zozname kontrolovaných osôb zo
dňa 28. 07. 2017.

25. Správny súd v danej veci zastáva názor, že z doteraz zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich
z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť jednoznačný záver, že žalobca sa dopustil zákazu
nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. a/
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2
písm. a/ tohto zákona považuje za nelegálne zamestnávanie také zamestnávanie právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ktoré využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia
pracovnoprávneho vzťah alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu, bolo
povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nimi tvrdené vykonávanie
závislej práce v prospech žalobcu bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené alebo vyvrátené. Takéto
dokazovanie podľa názoru súdu nebolo vykonané a správny súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s
právnym názorom žalovaného k aplikácii ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005
Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, musí
vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že
fyzická osoba, ktoré sa dňa 28. 07. 2017 nachádzala na pracovisku žalobcu vykonávala pre žalobcu
závislú prácu, ktorej imanentné znaky sú definované v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom
do 29. 12. 2017 (vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, vykonávanie
práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,
v pracovnom čase určenom zamestnávateľom). Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z predloženého
administratívneho spisu je súd toho názoru, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný zisťovaniu
týchto okolností, resp. znakov závislej práce nevenovali náležitú pozornosť a v potrebnom rozsahu
nevykonali dokazovanie.

26. Je potrebné vytknúť správnemu orgánu, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, rozhodol predčasne na základe nepresne a
neúplne zisteného skutkového stavu a pochybil aj žalovaný, ak aj napriek uvedenému a zákonnej
povinnosti zakotvenej v ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ako zákonné potvrdil. Tak, ako namietal žalobca, jediným dôkazom
z ktorého správny orgán vychádzal bolo vyjadrenie G. W. v zápisnici zo dňa 28. 07. 2017 o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu jeho prítomnosti na pracovisku žalobcu. S poukazom na námietky
žalobcu a zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu však podľa názoru správneho
súdu toto jeho vyjadrenie samé o sebe (i s poukazom na jeho písomné prehlásenie) nemôže byť takým
dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazuje výkon závislej práce zamestnanca.

27. Pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán
nemôže uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením vykonaným v rámci inšpekcie (ktoré naviac
kontrolovaný subjekt od začiatku správneho konania namietal), ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ust.
§ 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie.
Výsledky inšpekcie sú podkladom pre začatie konania o uložení pokuty voči zodpovednému subjektu
a jedným z dôkazov, ktorými je preukazované protiprávne konanie zodpovedného subjektu, avšak
sami o sebe nenahrádzajú dokazovanie vykonané postupom stanoveným vyššie citovaným zákonom v
rámci následne vedeného správneho konania o uložení sankcie. Cieľom zákonnej úpravy nelegálneho
zamestnávania bola ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v
materiálnom zmysle, a preto aj prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.

28. S poukazom na vyššie uvedené, keď žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v
dôsledku nevykonania riadneho dokazovania správnymi orgánmi, súd žalobou napadnuté rozhodnutie



žalovaného zo dňa 19. 07. 2018 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z dôvodu, že
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a z
tohto dôvodu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (čoho sa žalobca v podanej žalobe
domáhal) v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie.

29. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť na
základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci. Správny súd je toho názoru, že s poukazom
na vyjadrenie G. W. zo dňa 28. 07. 2017 do zápisnice spásanej v uvedený deň bude potrebné okrem
iného preveriť i dôvod vystavenia písomného prehlásenia (ktoré je v rozpore s jeho vyjadrením do
zápisnice), preveriť okolnosti vykonávania práce pre žalobcu, napr. i výsluchom ďalšieho zamestnanca
žalobcu, ktorý mal byť dňa 28. 07. 2017 prítomný na pracovisku žalobcu, resp. vypočuť i žalobcu
ako účastníka správneho konania. Pokiaľ by k zisteniu úplného a skutočného stavu veci malo prispieť
ústne pojednávanie, správny orgán zváži jeho nariadenie i s poukazom na námietku žalobcu, ktorý sa
ústneho pojednávania v predmetnej veci domáhal. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na nariadenie
ústneho pojednávania správny súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR
v tejto otázke, najmä na rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13. 12. 2017 v
zmysle ktorého „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov
a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada
ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku
nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna
úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“

V predmetnej veci bol správny súd toho názoru, že s poukazom na obsah administratívneho spisu, listín,
ktoré sa v ňom nachádzajú a tvrdenia žalobcu, bolo dôvodné vykonanie dokazovanie v rámci správneho
konania, vrátane nariadenia ústneho pojednávania. Správny orgán v rámci správneho konania disponuje
dostatkom procesných prostriedkov na preverenie pravdivosti tvrdení jednotlivých vypočúvaných osôb,
ktoré je v prípade potreby oprávnený a povinný i využiť. Nie je možné odmietnuť vykonanie výsluchu
svedka, resp. účastníka konania z dôvodu možnosti ich predchádzajúcej dohody na výpovedi.

30. V neposlednom rade je potrebné poukázať i na pochybenie správneho orgánu prvého stupňa
a následne i žalovaného, ktorí vo svojich rozhodnutiach uvádzajú ako miesto výkonu práce G. W.
pracovisko žalobcu na X. ulici XX, Q.. Správny orgán prvého stupňa túto adresu ako miesto pracoviska,
na ktorom malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu uvádza i na ďalších listinách (protokol o výsledku
inšpekcie, dodatok k protokolu, začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty - oznámenie a
ďalšie), ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Inšpekcia práce však podľa zápisnice zo dňa 28. 07.
2017 bola vykonaná na pracovisku žalobcu X. XXX, Q., kde má žalobca svoju prevádzkareň, čo vyplýva
i z výpisu zo živnostenského registra, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Z uvedených dôvodov
bude potrebné, aby sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal s touto skutočnosťou, ktorú žalobca
v žalobe nenamietal, ale v predmetnej veci správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podanej
žaloby (ust. § 195 písm. a/, c/ SSP), a preto toto svoje zistenie dáva do pozornosti správnych orgánov.

31. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191
ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená,
že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje
i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou
správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v
súlade s právnym názorom správneho súdu.

32. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1
SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).

33. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.