Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/53/2018 z 14. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. apríla 2019, sp. zn. 23Sa/53/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200422.3 Krajský súd Nitra | 23Sa/53/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4018200422.3 | 2019-04-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/210b5204-d071-45cf-abcb-6d04475672ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200422.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/53/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200422
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200422.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: Z.. K. A., bytom I., G.
A. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 28, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy,
Drieňova 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SVS-OVS2-2018/009360/TBF zo dňa
12. 08. 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho
orgánu, správny súd zistil, že žalovaný ako príslušný odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-OOP1-2017/041654 zo dňa 03. 01. 2018, ktorý
týmto rozhodnutím zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, teda
prvostupňového správneho orgánu č. OU-NR-OVVS2-2017/021066 ID-20170000377737-An zo dňa
17. 10. 2017 a rozhodnutie č. OU-NR-OVVS2-2017/021066 ID-20170000377857-An zo dňa 17. 10.
2017 ako nezákonné. Týmito rozhodnutiami sa zastavilo konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V prvom konaní prvostupňový správny
orgán rozhodoval o vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a v
druhom prípade vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona
o priestupkoch, z ktorých bola obvinená PharmDr. K. A.. Menovaná sa mala uvedených priestupkov
dopustiť tým, že dňa 14. 11. 2016 v čase po 15:00 hod v dvore detského montessori centra Skalka,
Kalvária 3, v Nitre, mala Z.. A. G. bezdôvodne trhnúť z tváre okuliare a následne ich hodiť na zem,
následkom čoho sa poškodili - rozbili a tým jej mala vzniknúť škoda 200,- eur, ktorú si poškodená Z..
Michaela G. žiada uhradiť. Obvinená Z.. K. A. mala následne fyzicky napadnúť Z.. A. G. tak, že ju
mala kopnúť do nohy a opľuť a verbálne napadnúť slovami „ste celá simplexná rodina, vás len opľuť“.

2. Žalobkyňa voči rozhodnutiu druhostupňovému správnemu orgánu podala prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne odvolanie, a to pre porušenie procesných ustanovení o právach účastníkov konania,
kde uviedla, že druhostupňové rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné, pretože Z.. A. G. pripisuje
nielen práva poškodenej v konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ale aj povinnosti, ktoré
jej jednoznačne nepatrili. Ak boli práva poškodenej porušené, malo byť výlučne zrušené rozhodnutie
konanie o priestupku proti majetku. Rozhodnutie prvostupňového správneho týkajúceho sa priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu nie je dotknuté žiadnou z argumentácií druhostupňového o porušení
procesných práv poškodenej, a preto nebol daný zákonný dôvod na jeho zrušenie.



Druhým dôvodom odvolania bolo nedostatočné zhodnotenie dôkazov. Poukázala na inštitút
preskúmania rozhodnutia mimoodvolacieho konania podľa § 65 a § 68 správneho poriadku je
prostredníctvom dozoru, ktorý slúži výlučne na nápravu porušenia zákona. Nie je ďalším odvolaním a
nemožno sa ním domáhať revízie skutkových zistení a výsledkov vykonaného dokazovania. Zdôraznila,
že O. K. nikdy nevypovedal o poškodení okuliarov, ale vypovedal iba v konaní o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Druhostupňový orgán iba odkazuje na výpoveď poškodenej a zároveň
tendenčne naznačuje prvostupňovému správnemu orgánu, že tento dôkaz treba vyhodnotiť ako dôkaz
usvedčujúci. Skutočnosť, že svedok nevedel opoznať páchateľku však druhostupňový orgán
odignoroval.

Žalobkyňa ďalej v odvolaní uviedla, že druhostupňový orgán nemôže skutkové zistenia meniť, nemôže
si ich teda vykladať, pretože právne záväzný názor nadriadeného správneho orgánu na hodnotenie
skutkových zistení vyplývajúcich zo vykonaných dôkazov je výlučne možný len v odvolacom konaní.
Tento dôvod na zrušenie rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu neobstojí.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný správny orgán ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, predložený spisový materiál a dôvody podaného odvolania.

4. Odvolací správny orgán rozhodnutím č. SVS-OVS2-2018/009360/TBF zo dňa 12. 08. 2018 zamietol
odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-
OOP1-2017/041654 zo dňa 03. 01. 2018.

5. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa stotožnil s názorom druhostupňového správneho orgánu,
že prvostupňový správny orgán konanie v predmetnej veci zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona
o priestupkoch predčasne na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. 10. 2017 boli vydané v rozpore so zákonom.

6. Prvostupňový správny orgán porušil § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, keď priestupkové konanie
proti občianskemu spolunažívaniu a konanie proti majetku prejednal v dvoch samostatných konaniach,
napriek tomu, že spolu súviseli. Nič nebránilo tomu, aby skutky, z ktorých bola obvinená Z.. K. A.
prejednal v spoločnom konaní. V oboch prípadoch sa mala protiprávneho konania dopustiť v tom istom
čase, na tom istom mieste a proti tej istej osobe.

Prvostupňový správny orgán ďalej porušil § 32 ods. 1 správneho poriadku, keď zanedbal povinnosť
presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstaral potrebné podklady pre
rozhodnutie. Správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, a preto mal svedka O.
vypočuť nielen v priestupkovom konaní proti majetku, ale aj v priestupkovom konaní proti občianskemu
spolunažívaniu.

Prvostupňový správny orgán porušil aj § 32 ods. 1 správneho poriadku, keď sa nezaoberal v
priestupkovom konaní proti občianskemu spolunažívaniu skutočnosťami, ktoré mu boli známe z
priestupkového konania proti majetku, pričom priebeh udalostí na seba nadväzovali.

Námietku žalobkyne, že boli účastníčky konania predvolané na rovnaký termín, nemá oporu v zákone,
sa s týmto názorom žalovaný správny orgán nestotožňuje a zastáva názor, že správny orgán môže na
dokazovanie použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v
súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy,
ktoré sú známe, pričom vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán má možnosť
podľa svojej úvahy usúdiť, či niektorá skutočnosť sa preukázala v rámci dokazovania ako pravdivá, t.j. či
sama o sebe je ako dôkaz dostačujúca, alebo či treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré sú podkladom pre
rozhodnutie. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie všetky vykonané dôkazy, zhodnotí ich
vo vzájomných súvislostiach, ktoré preukázateľne odôvodňujú výsledok obsiahnutý vo výrokovej časti
rozhodnutia.



7. Žalovaný správny orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán nevyužil všetky možnosti
získaniu dôkazov a nepredvolal obe účastníčky konania na ďalší termín ústneho pojednávania. V
zápisnici zo dňa 25. 08. 2017 o prejednávaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa žalobkyňa
nezmieňuje, že nechce klásť otázky svedkom, ale práve žiada byť prítomná pri výpovedi svedka. Na
základe tejto výpovede bol prvostupňový správny orgán povinný predvolať PharmDr. A. G. ako svedka
pri prejednávaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Žalobkyňa ďalej namieta, že druhostupňový správny orgán v rozhodnutí mylne odkazuje na podobnosť
výpovedí svedka O. K. a poškodenej, pretože O. K. vypovedal v konaní o priestupku proti majetku a nie
v konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Žalovaný k námietke žalobkyne uvádza, že podobnosť výpovedí bola druhostupňovému správnemu
orgánu známa z jeho úradnej činnosti, t.j. priestupkového konania proti občianskemu spolunažívaniu,
ktoré súviselo s priestupkovým konaním proti majetku. To, že druhostupňový správny orgán vyslovil
právny názor, že výpoveď svedka O. K. je potrebné vyhodnotiť ako dôkaz usvedčujúci je opodstatnený.

Žalovaný správny orgán ďalej poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 77 zákona o priestupkoch,
ktorý druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vytkol prvostupňovému správnemu
orgánu, keď vo výroku rozhodnutia o priestupku proti majetku postupoval v rozpore s § 77 zákona
o priestupkoch. Druhostupňový správny orgán mal poukázať na ustanovenie § 70 ods. 2, keďže
priestupkové konanie voči žalobkyni bolo zastavené. Ustanovenie § 77 je možné použiť v prípade
ak je obvinený z priestupku uznaný vinným. Žalovaný taktiež namietal, že druhostupňový správny
orgán nepoukázal vo svojom rozhodnutí na nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý
nepostupoval v súlade s § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch a skutky obvinenej žalobkyne neprejednal
v spoločnom konaní.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

8. Žalobkyňa v podanej žalobe rovnako ako v odvolaní voči druhostupňovému správnemu orgánu
poukazovala na porušenie práv účastníkov konania, pretože zo spisu je možné vyhodnotiť, že boli
vydané dve samostatné rozhodnutia, ale neboli k nim vedené dve samostatné konania aj napriek
tomu, že procesné postavenie Z. malo byť diametrálne odlišné. Zatiaľ čo v konaní o priestupku proti
majetku mala procesné postavenie a všetky práva poškodenej v konaní o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu nebola poškodenou v zmysle citovaného ustanovenia a mala iba procesné postavenie
svedkyne. Možno sa z časti stotožniť s názorom, že jej práva boli porušené, zároveň však pokiaľ sa
neprejednával výlučne majetkový priestupok, k porušeniu práv nedošlo a o predmetných pojednávaniach
nielenže nemusela byť upovedomená ale sa na nich ani nemohla zúčastniť.

Žalobkyňa namietala, že názor odvolacieho druhostupňového orgánu, že mali byť obe účastníčky
predvolané na rovnaký termín, nemá oporu v zákone, pretože predvolanie slúži za účelom vypočutia
účastníka konania, zatiaľ čo upovedomenie o termíne dáva účastníkovi konania právo sa na ňom
zúčastniť a je len na jeho zvážení, či toto právo využije alebo nie. Výklad odvolacieho správneho orgánu
pri zamieňaní si práva s povinnosťami je ústavne a zákonne nekonformný.

9. Žalobkyňa ďalej v žalobe uvádza, že odôvodnenie príslušného odvolacieho orgánu je zmätočné
a nepreskúmateľné a nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
č. OU-NR-OVVS2-2017/021066 ID-20170000377857-An zo dňa 17. 10. 2017 o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu neboli porušené procesné práva poškodenej.

10. Žalobkyňa ďalej namietala, že odvolací správny orgán nemôže skutkové zistenia meniť, t.j. nemôže
si ich inak vykladať, pretože právne záväzný názor nadriadeného správneho orgánu na vyhodnotenie
skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov je možný výlučne v odvolacom konaní.

11. I napriek tomu, že žalovaný správny orgán potvrdil druhostupňové správne rozhodnutie, zotrváva
na všetkých námietkach s tým, že považuje rozhodnutie žalovaného za arbitrárne, že sa dostatočne
nevysporiadal s námietkami prezentovanými v odvolaní, čoho dôsledku je jeho rozhodnutie
nepresvedčivé, resp. arbitrárne. Takýto spôsob je obchádzaním zákona a podľa jej názoru svojim
rozhodnutím žalovaný tým, že akceptoval postup druhostupňového správneho orgánu je zjavným



zneužitím účelu inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nakoľko tento ako sa
už vyššie uvádza nemožno stotožniť s riadnym opravným prostriedkom odvolaním. Vytýkané procesné
nedostatky sú výhradne zámienkou pre určenie záväzného pokynu pre druhostupňový správny orgán
s tým akým spôsobom má prvostupňový správny orgán hodnotiť zadovážené dôkazy a akými úvahami
má dospieť k správnym skutkovým a právnym záverom.

12. Žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 04. 2018 a vec vrátil na nové
konanie.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

13. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 15. 10. 2018 v ktorom uviedol, že
rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny
orgán porušil ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, keď zanedbal povinnosť presne a úplne
zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Porušenia
tohto ustanovenia sa dopustil aj tým, že v priestupkovom konaní proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré mu boli známe
z priestupkového konania proti majetku podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, pričom priebeh udalosti
na seba nadväzoval.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že prvostupňový správny orgán porušil aj ustanovenie § 57 ods. 1
zákona o priestupkoch, keď dve priestupkové konania, ktoré spolu súviseli prejednal v dvoch konaniach.
Žalobkyňa sa mala priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona
o priestupkoch a priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona, dopustiť dňa 14. 11.
2016, v čase od 15:00 do 15:30 hodine na dvore detského montessori centra Skalka, Kalvária 3 v Nitre.
Teda v oboch prípadoch sa mala dopustiť protiprávneho konania v tom istom čase na tom istom mieste
a proti tej istej osobe. Druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nevytkol prvostupňovému
správnemu orgánu tento nesprávny postup, keď nepostupoval podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch
a oba skutky žalobkyne neprejednal v spoločnom konaní.

14. Žalovaný tiež v rozhodnutí poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 57 zákona o priestupkoch
druhostupňového správneho orgánu, ktorý vo svojom rozhodnutí naň poukazoval. Správne mal
druhostupňový správny orgán poukázať na ustanovenie § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch, pretože
priestupkové konanie proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch vedené proti žalobkyni bolo
zastavené. Citované ustanovenie § 77 zákona je možné použiť v prípade ak obvinený z priestupku bol
uznaný vinným.

15. K návrhu žalobkyne, aby súd priznal žalobe odkladný účinok, žalovaný nepovažuje dôvody, ktoré
uvádza žalobkyňa v žalobe za dôvodné. Žiadal jej návrh zamietnuť.

V. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného

16. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila dňa 28. 11. 2018 s tým, že
žalovaný vo svojom vyjadrení rekapituluje priebeh konania a opakovane prezentuje svoju argumentáciu,
ktoré uvádzal vo svojom rozhodnutí. Naďalej považuje rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
za nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, k čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov a javí sa byť arbitrárnym.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. apríla
2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Okresného úradu v Nitre č. OU-NR-



OOP1-2017/041654 zo dňa 03. 01. 2018 potvrdil bez pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako i
správnosť jeho právnych záverov v priestupkovom konaní.

18. Podľa § 23 ods. 2, písm. a/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

Podľa§ 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné doterajšie k onanie doplníi, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa ods. 2, ak sú pre to dôvody, odvolaní orgán zmení, alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Podľa ods. 3, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové
prejednanie a rozhodnutie a správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Odvolací správny orgán Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. OU-NR-OOP1-2017/041654 zo dňa 03.
01. 2018 podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, zrušil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 17. 10. 2017 na základe podnetu
Z.. A. G. preskúmal rozhodnutie č. OU-NR-OVVS2-2017/021066 ID 20170000377737-An zo dňa 17.
10. 2017, v ktorom rozhodol vo veci priestupku proti majetku a z vlastného podnetu rozhodnutie č.
OU-NR-OVVS2-2017/021066 ID 20170000377857-An zo dňa 17. 10. 2017, preto boli obe rozhodnutia
vydané v rozpore so zákonom. Vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že správny orgán svojim
postupom pri vykonanom dokazovaní najmä predvolávaní účastníkov správneho konania a svedkov,
konal v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, keď poškodenú PharmDr. A. G.
už nepredvolal ani na jeden z ďalších termínov ústneho pojednávania a žiadnym spôsobom jej nedal
možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom ani ju s vykonaným dokazovaním neoboznámil, a taktiež jej
nedal možnosť uplatniť si nejaký návrhu na doplnenie. Skutočnosť, že poškodená Z.. A. G. nežiadala byť
predvolaná na konfrontáciu, nie je dôvodom na uplatnenie postupu prvostupňového správneho orgánu,
ktorý je v rozpore s jej procesnými právami.

19. Odvolací správny orgán vytkol prvostupňovému správnemu orgánu, že už pred prvým pojednávaním
mal vedomosť o tom, že predvolanie na pojednávanie obvinenej Z.. K. A. nebolo doručené, mal
postupovať tak, že obe účastníčky mal predvolať na ďalší termín pojednávania. Išlo teda o splnenie
zákonného procesného postupu a dodržanie rovnosti medzi účastníkmi konania, vrátane všetkých práv
a povinností, ktoré im zákon priznáva.

20. Taktiež vytkol odvolací orgán prvostupňovému správnemu orgánu, že sa dostatočne nevyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré sú uvedené vo výpovediach svedka O. K. zo dňa 25. 08. 2017 ako
aj výpovedi na polícii zo dňa 05. 12. 2016. Poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán
sa ani nepokúsil odstrániť rozpory a poškodená nebola s týmito vykonanými dôkazmi ani oboznámená
a pri zastavujúcom konaní sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s výpoveďou tohto svedka, ktorý konflikt
priamo videl, iba konštatoval, že nebolo možné rozpory vo výpovediach odstrániť a konanie zastavil.
Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj jeho úvaha, je nedostatočné a
nezákonné, a preto odvolací orgán pre nepreskúmateľnosť toto rozhodnutie zrušil.

21. Obdobne aj v rozhodnutí o priestupku proti majetku, kde rozhodoval o rozbitých okuliaroch
poškodenej Z.j, nerozhodol o náhrade škody, ani ju neodkázal s jej nárokom na občiansko-právne
konanie na príslušný súd, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 77 zákona o priestupkoch. Taktiež
došlo k porušeniu ustanovenia § 56 a § 57 ods. 2 správneho poriadku, keďže správny orgán neoboznámil
obvinenú Z.. Veroniku A. s odvolaním poškodenej Z.. A. G. a neumožnil sa jej k nemu vyjadriť a taktiež
účastníčky konania neupovedomil o postúpení odvolania nadriadenému orgánu. Odvolací správny
orgán zrušil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pre nezákonnosť, pretože postupoval v
rozpore s procesnými právami účastníkov konania a zabezpečené dôkazy vyhodnotil nedostatočne, čím
postupoval v rozpore so zákonom.



22. Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2018 potvrdil rozhodnutie
druhostupňového správneho orgánu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 03.
01. 2018, stotožnil sa so záverom druhostupňového správneho orgánu, že prvostupňový správny orgán
rozhodol predčasne, keď konanie zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, pretože
nedostatočne zistil skutkový stav veci.

23. Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak,
vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 67 ods. 1 vyššie citovaného zákona, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde
o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

Podľa § 68 ods. 1 vyššie citovaného zákona, priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa
prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len
"navrhovateľ").

Podľa § 72 vyššie citovaného zákona, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania
veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Podľa § 73 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán
vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina
nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a
k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné
prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Podľa § 74 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa § 81 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v
plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný
zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti
rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa
uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania ( § 76 ods. 2).

24. V prejednávanej veci z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový
správny orgán sa dopustil viacero procesných pochybení, ktoré mu správne vytkol odvolací správny
orgán vo svojom rozhodnutí, že vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu,
ktoré podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí. Jednalo sa o porušenie zákonných procesných postupov
a dodržania rovnosti medzi účastníkmi konania, vrátane všetkých práv a povinností, ktoré im zákon
priznáva. Taktiež sa prvostupňový správny orgán riadne nevysporiadal s výpoveďou svedka O., ktorý
vypovedal aj pred políciou dňa 05. 12. 2016. Správny orgán sa žiadnym spôsobom nepokúsil odstrániť
rozpory v tomto konaní prípadnou konfrontáciou, ktorá by viedla k riadnemu zisteniu skutočného stavu
veci. S týmito nedostatkami prvostupňového správneho orgánu sa stotožnil aj žalovaný správny orgán
vo svojom rozhodnutí z 12. 04. 2018.



25. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj odvolacieho správneho orgánu sú
zákonné, riadne odôvodnené. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci žalovaný správny orgán
pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dospel k správnym právnym
záverom, čo je jednoznačne preukázané z pripojených administratívnych spisov, že prvostupňový
správny orgán porušil procesné predpisy, ktoré mu ukladá správny poriadok a svoje rozhodnutie o
zastavení konania náležite nezdôvodnil, pretože svoje odôvodnenie oprel iba o skutočnosť, že obvinená
z priestupku skutok, ktorý jej bol kladený za vinu, poprela. Na odstránenie rozporov v konaní nevykonal
žiadne iné dôkazné prostriedky na preukázanie skutku, napr. konfrontáciu účastníkov konania a svedkov,
čo považuje i správny súd za závažné porušenie základných zásad správneho poriadku.

Žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený
správnymi orgánmi na základe skutkových okolností. V súdnom konaní sa správny súd oboznámil
s obsahom administratívnych spisov, prvostupňového správneho orgánu, odvolacieho orgánu ako
aj žalovaného, na základe ktorých bolo preukázané, že rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné a
dostatočne zdôvodnené. Správny súd nezistil právne pochybenie ani logické nesprávnosti a ani
také vady konania, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto súd žalobu
žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol, pretože preskúmavaným rozhodnutím žalovaného
správneho nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobkyne.

26. Skutočnosti, ktoré spochybňuje žalobkyňa v žalobe sú totožné s námietkami, ktoré uvádzala v
odvolaní voči odvolaciemu správnemu orgánu a s týmito sa náležite žalovaný správny orgán vysporiadal.

27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.