Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/88/2018 z 25. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. júna 2019, sp. zn. 11S/88/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200370.3 Krajský súd Nitra | 11S/88/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4018200370.3 | 2019-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17d5fb67-0550-467c-a273-7f2d0abdd0e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200370.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/88/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200370
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200370.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Erik Šeffer, nar. XX. XX.
XXXX, Veľké Chyndice 128, Veľké Chyndice, IČO: 45 438 871, zastúpeného advokátskou kanceláriou
BARKOCI law firm, s. r. o., Námestie slobody 28, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 22. 05. 2018
proti rozhodnutiu žalovaného č. 100529053/2018 zo dňa 12. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd
zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, v ktorom uviedol
príjmy v sume 286.949,- eur, výdavky v sume 281.607.- eur, základ dane z príjmov v sume 5.338,67
a daň v sume 292,34 eur.

2. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 23. 05. 2016 sa u žalobca dňa 29. 06. 2016 začala
daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových
vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január
až december 2014. V uvedený deň (29. 06. 2016) bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za
prítomnosti žalobcu a účtovníčky žalobcu a správcovi dane boli odovzdané tam uvedené doklady.

3. V predloženom administratívnom spise sa nachádza výzva zo dňa 18. 07. 2016 na zapožičanie
účtovníctva spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorá bola doručená
JUDr. Eve Bielikovej, správcovi konkurznej podstaty úpadcu RELCO s.r.o., nakoľko spoločnosť RELCO
s.r.o. bola právnym nástupcom spoločnosti IP -ECONOMIC s.r.o. (IP - ECONOMIC s.r.o. › K2 Business
s. r. o. › ENERGY GROUP, s.r.o. › BELEOR, s.r.o. › RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. ›
DEBET INVEST, s. r. o. › RELCO s.r.o.) a výzva zo dňa 20. 07. 2016 na zapožičanie účtovníctva
spoločnosti moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorá bola taktiež doručená V.. S. Z. ako
správkyni konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti RELCO s.r.o., nakoľko spoločnosť RELCO s.r.o. bola
právnym nástupcom aj spoločnosti moldowa s.r.o. (moldowa s.r.o. › ZET PLUS s.r.o. › RELCO s.r.o.). V
podaniach zo dňa 03. 08. 2016 V.. S. Z. oznámila správcovi dane, že žiadané účtovníctvo spoločností
IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014 nemôže predložiť, nakoľko



jej neboli odovzdané žiadne účtovné ani personálne doklady úpadcu, resp. jeho právnych predchodcov.
Výzvy zasielané na adresu úpadcu, ako i štatutárnemu zástupcovi úpadcu na adresu jeho bydliska vo
Francúzsku sa vrátili späť s poznámkou, že adresát je neznámy.

4. Dňa 21. 09. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (žalobca bol upovedomený, ale
nezúčastnil sa), na ktorom bola vypočutá F.U. (konateľka spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. v období
od 27. 05. 2009 do 26. 03. 2015). V uvedený deň bola vypočutá i svedkyňa M. W., (žalobca bol
upovedomený, nedostavil sa) bývalá konateľka moldowa s.r.o. od 29. 09. 2014 do 25. 11. 2015), ktorá
uviedla, že bývalá konateľka p. W. ju požiadala, aby sa v uvedenom období stala konateľkou pre jej
zlý zdravotný stav. Nevedela uviesť dodávateľov a odberateľov spoločnosti, spoločnosť zamestnancov
nemala, všetky dokumenty vystavovala a podpisovala p. W., ktorá viedla
i účtovníctvo. Žalobca bol v uvedenom období odberateľom. Faktúry vystavila p. W.. O tom, či a aké
práce boli žalobcovi dodané, nič nevedela.

5. Následne správca dane podaním zo dňa 27. 10. 2016 vyzval spoločnosť Bankrot, s. r. o. na
zapožičanie účtovníctva spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku
2014. Zásielka sa vrátila s poznámkou pošty, že adresát je neznámy.

6. Ďalšou výzvou zo dňa 25. 11. 2016 správca dane žalobcu, okrem iného, vyzval, aby predložil
dôkazy preukazujúce oprávnenosť zaúčtovania výdavkov do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
a to výdavky za poskytnuté služby (stavebné práce) fakturované dodávateľmi IP - ECONOMIC s.r.o.
a moldowa s.r.o. (už zaniknutými). Žalobca v podaní zo dňa 25. 11. 2016 oznámil, že spoločnosť IP -
ECONOMIC s.r.o. zabezpečovala stavebné práce na stavbách Zberný dvor Lužianky Hala, Priemyselný
park Drážovce Hala, Pečivárne Dunajská Streda, Priemyselný park CEHIP Vráble, OC Decathlon
Bratislava. Spoločnosť moldowa s.r.o. zabezpečovala stavebné práce na stavbách: Priemyselný park
CEHIP Vráble a OC Martin. Práce boli vykonané žalobcom v subdodávke so spoločnosťami IP -
ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. pre spoločnosť DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. K predmetnému
podaniu žalobca predložil súpisy prác na jednotlivých vyššie označených stavbách s uvedením prác,
hodín, resp. m2 a fotografie.

7. V spise sa nachádza i výpis z účtu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za rok 2014 poskytnutý bankou
(ktorý správca dane získal so spisu daňového subjektu Autoopravárenstvo Paluška, s.r.o.), z ktorého
vyplývajú niektoré úhrady, alebo čiastkové úhrady faktúr zo strany žalobcu.

8. V podaní zo dňa 20. 02. 2017 správca dane podrobne oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými
v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z
motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január až december 2014. V kontrolovanom zdaňovacom období dane z príjmov fyzickej osoby za rok
2014 (v ktorom sú uvedené faktúry v počte 39 od dodávateľa IP- ECONOMIC s.r.o. a dve faktúry od
dodávateľa moldowa s.r.o.) a vyzval ho, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil doklady, ktoré má
k dispozícii. Žalobca v podaní zo dňa 13. 03. 2017 navrhol, aby si správca dane vyžiadal z príslušnej
banky výpisy z účtov spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o.

9. Správca dane dňa 25. 05. 2017 spísal protokol z daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby
(žalobca) za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
až jún 2014, august až september 2014 a november až december 2014, pričom pri zdaňovacom období
roku 2014 pri dani z príjmov fyzickej osoby zopakoval zistenia a výsledky daňovej kontroly, s ktorými
už bol žalobca oboznámený v podaní zo dňa 20. 02. 2017. V časti protokolu, ktorá sa týka dane z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 vyplýva, že v tomto zdaňovacom období
žalobca zaúčtoval do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov v zmysle zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov výdavky za poskytnuté služby (stavebné
práce) fakturované dodávateľom IP - ECONOMIC s.r.o. s uvedením jednotlivých faktúr a výdavky
za poskytnuté služby (stavebné práce) fakturované dodávateľom moldowa s.r.o. s uvedením dvoch
faktúr, obidve spoločnosti sú už ku dňu spísanie protokolu zaniknuté. Správca dane konštatoval, že
spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. bola dňa 27. 03. 2015 vymazaná a jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť K2 Business s.r.o., ktorá bola dňa 14. 04. 2015 vymazaná a jej právnym nástupcom bola
spoločnosť ENERGY GROUP, s.r.o., ktorá bola vymazaná dňa 15. 08. 2015 a jej právnym nástupcom



bola spoločnosť BELEOR, s.r.o., táto bola vymazaná dňa 27. 08. 2015 a jej právnym nástupcom bola
RICHI RESTAURANT & CATERING s.r.o., ktorá bola vymazaná 25. 09. 2015 a jej právnym nástupcom
bola spoločnosť DEBET INVEST, s.r.o., vymazaná dňa 16. 12. 2015 a jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosti RELCO s.r.o.. Spoločnosť moldowa s.r.o. bola dňa 26. 11. 2015 vymazaná a jej právnym
nástupcom sa stala spoločnosť ZET PLUS s.r.o., ktorá bola vymazaná 18. 12. 2015 a jej právnym
nástupcom sa stala spoločnosť RELCO s.r.o.. Správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti RELCO
s.r.o. V.. S. Z. na výzvu správcu dane oznámila, že nedisponuje žiadnymi účtovnými ani personálnymi
dokladmi úpadcu, resp. jeho právnych predchodcov. Štatutárnemu zástupcovi úpadcu Amélio Malva
Laurent Bilot - Magé na adresu jeho trvalého bydliska vo Francúzsku sa zásielka nedoručila, bola
vrátená s vyznačením pošty „adresát neznámy“. Bývalá konateľka spoločností IP-ECONOMIC s.r.o. a
moldowa s.r.o. potvrdila spoluprácu so žalobcom i vystavenie faktúr pre žalobcu ako odberateľa a to
na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014, pričom stavebné práce vykonali ľudia, ktorých ona
zabezpečila a úlohy im dával samotný žalobca. Dokladmi spoločnosti nedisponuje. Bola konateľkou
i spoločnosti moldowa s.r.o. od 02. 06. 2014 do 29. 09. 2014, spoločnosť nemala zamestnancov,
vystavovala a podpisovala všetky účtovné doklady aj po zmene konateľa a viedla i účtovníctvo. Potvrdila,
že spoločnosť so žalobcom obchodovala ako s odberateľom ako i vystavenie faktúr pre žalobcu. Uviedla,
že stavebné práce v zmysle priložených objednávok boli žalobcovi dodané, pre žalobcu zabezpečovala
ľudí a on im zadelil samotné práce podľa potreby. Stavebné práce sa realizovali subdodávateľský, na
subdodávateľov si s odstupom času nespomínala. Správca dane skonštatoval, že na základe zisteného
skutkového stavu sa zdaniteľné obchody neuskutočnili tak, ako sú deklarované a nie je preukázané
skutočné dodanie služieb uvedenými spoločnosťami. Pretože nie je vynaloženie výdavkov na daňové
účely preukázané, došlo k porušeniu ust. § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. V zmysle uvedeného,
daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky
daňovník účtoval. Protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 31. 05. 2017 spolu s výzvou
zo dňa 25. 05. 2015 na vyjadrenie sa k nemu.
10. Žalobca podal vyjadrenie v podaní zo dňa 09. 06. 2017 k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom
uviedol, že správca dane nevykonal dokazovanie na preverenie čísla účtov obchodných partnerov
spoločností IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. a nevykonal miestne zisťovanie, či práce boli
zhotovené (v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION s.r.o.).

11. Dňa 24. 08. 2017 sa uskutočnilo pojednávame, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok
a dôkazov žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Správca dane zotrval
na svojich zisteniach uvedených v protokole a žalobca predložil objednávku spoločnosti DYNAMÍK
CONSTRUCTION, s.r.o. zo dňa 07. 10. 2013 týkajúcu sa stavby „Separovaný zber a zhodnocovanie
biologicky rozložiteľných odpadov“ a Prestavba areálu Lužianky na logistické a riadiace centrum
odpadov Lužianky, ako i „zápisy o odovzdaní a prevzatí diela s dodávateľom“ medzi spoločnosťou
DYNAMÍK CONSTRUCTION, s.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, na ktorých sú
stavby označené ako „Horecup Nitra“, „AMBROPEK, s.r.o., Dunajská Streda“, „Vráble - CEHIP PART“,
„Visteon Nitra“, „Martin“ a predmet diela „stavebné práce“.

12. Správca dane vykonal dňa 20. 09. 2017 miestne zisťovanie u daňového subjektu Y. G. (ktorého
žalobca označil za osobu, ktorá sa zúčastnila, resp. vykonávala práce, ktoré boli odovzdané pre
spoločnosť DYNAMÍK CONSTRUCTION, s.r.o.). Pri miestnom zisťovaní Y. G. uviedol, že pre odberateľa
IP - ECONOMIC s.r.o. vystavil v roku 2014 päť faktúr (jednalo sa o faktúry v sume spolu 3.210,- eur),
ktoré i predložil s tým, že všetky boli uhradené.

13. Dňa 19. 10. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávam (žalobca bol upovedomený a
pojednávania sa zúčastnil jeho zástupca), na ktorom bol ako svedok vypočutý Y. G..

14. Dňa 29. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti zástupcu žalobcu, na
ktorom boli oboznámené výsledky dokazovania vo vyrubovacom konaní a zástupca žalobcu predložil
vyjadrenie žalobcu zo dňa 28. 11. 2017.

15. Dňa 06. 12. 2017 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume
45.804,17 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 (daň vyrubená v
daňovom priznaní doručenom dňa 31. 03. 2015 v sume 292,34 eur, daň zistená správcom dane v sume
46.096,51 eur, rozdiel v sume 45.804,17,- eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo
dňa 14. 12. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 03. 2018.



16. Súčasťou administratívneho spisuje i peňažný denník žalobcu od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014,
zoznam prijatých faktúr za rok 2014, výpis z účtu žalobcu vedený v OTP banke, mandátna zmluva
zo dňa 02. 01. 2014 uzavretá medzi žalobcom ako mandantom a spoločnosťou IP-ECONOMIC s.r.o.
ako mandatárom, predmetom ktorej bol záväzok mandatára vykonávať pre mandanta stavebné práce,
ktoré zabezpečí mandant a faktúry vystavené dodávateľom moldowa s.r.o. v roku 2014 pre žalobcu
a spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. v roku 2014 pre žalobcu, ako predmet fakturácie je uvedené:
„fakturujeme Vám na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014“.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

17. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 03. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 12.2017.

18. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období
vykázal príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu v sume 286.949,- eur
a prislúchajúce výdavky v sume 281.607.- eur a čiastkový základ dane v sume 5.342.- eur. V priebehu
daňovej kontroly správca dane zistil, že si žalobca zaúčtoval do daňových výdavkov na základe tam
uvedených faktúr od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o. za vykonané stavebné práce. Tiež si zaúčtoval
do daňových výdavkov na základe faktúr vystavených spoločnosťou moldowa s.r.o. výdavky na základe
ňou vystavených faktúr. Obidve spoločnosti boli vymazané a ich právnym nástupcom sa stala spoločnosti
RELCO s.r.o., ktorá bola v čase výkonu daňovej kontroly v konkurze a správkyňa konkurznej podstaty
nevedela predložiť žiadne doklady ani jednej spoločnosti z dôvodu, že jej neboli odovzdané.

19. Ďalej žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a jednotlivé dôkazy uvedené
v bodoch 1 až 16 tohto rozsudku, s ktorými bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť.
Na základe týchto dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobca v zmysle § 2 písm. i/ zákona o
dani z príjmov nepreukázal, že uplatnené výdavky v sume 187.449,40 eur boli vynaložené v zmysle § 19
zákona o dani z príjmov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a preto v zmysle
§ 17 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, o uvedenú sumu zvýšil žalobcovi základ dane.

20. V ďalšej časti svojho rozhodnutia, žalovaný reagoval na námietky žalobcu v podanom odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane. Konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby skutočnosti
nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol viazaný iba návrhmi žalobcu, ktorý
navrhol vykonanie dokazovania v spoločnosti DYNAMÍK CONSTRUCTION, s.r.o. Táto spoločnosť bola
odberateľom stavebných prác, ktoré zabezpečoval žalobca, ale tento dôkaz správca dane nevykonal,
nakoľko nespochybňoval skutočnosť, že žalobca dodal stavebné práce tomuto odberateľovi, ale v
priebehu daňovej kontroly nebolo relevantným spôsobom preukázané, kto v skutočnosti tieto práce
vykonal. Stavebné práce pre žalobcu podľa predložených dokladov vykonali spoločnosti IP - ECONOMIC
s.r.o. a moldowa s.r.o., ktoré však v priebehu daňovej kontroly nepredložili žiadne relevantné dôkazy
o tom, že tieto práce v prospech žalobcu skutočne vykonali. Bolo zistené, že spoločnosti nemali
zamestnancov, teda práce pre tieto spoločnosti zabezpečovali subdodávatelia, ktorých konateľka
spoločností nevedela identifikovať. Vykonaným dokazovaním u žalobcovho odberateľa by bolo
preukázané, že stavebné práce boli vykonané, ale nie to, kto tieto práce v skutočnosti vykonal. Daňovou
kontrolou bolo preukázané, že stavebné práce vykonali dodávatelia dodávateľa, t. j. subdodávatelia,
ktorí nie sú známi, pretože konateľka dodávateľských spoločností ich nevedela identifikovať.

21. Uviedol, že daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval
k preukázaniu vykonania fakturovaných prác tiež obchodných partnerov žalobcu, dodávateľské
spoločnosti IP-ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o., nakoľko v prípade, že boli stavebné práce skutočne
uvedenými spoločnosťami vykonané, musia ich vykonanie vedieť preukázať relevantnými, správcom
dane overiteľnými dôkazmi. Právny nástupca dodávateľských spoločností nepredložil správcovi dane
v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že práce boli vykonané
tak, ako je to uvedené na faktúrach, ktorými disponuje žalobca. Z uvedeného dôvodu nie je možné
považovať vykonanie pác v zmysle vystavených faktúr za preukázané pre daňové účely. V priebehu



daňovej kontroly nebolo nepreukázané, že dodávateľské spoločnosti pre žalobcu vykonali stavebné
práce, ktoré žalobca dodal svojmu odberateľovi.

22. Je na rozhodnutí daňového subjektu, akého obchodného partnera si vyberie a zo žiadneho platného
právneho predpisu nevyplýva povinnosť daňového subjektu preverovať svojho obchodného partnera,
ale musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií.

23. V priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, kto skutočne vykonal stavebné práce, ktoré
žalobca následne dodal svojmu odberateľovi, a preto správca dane nemohol vysloviť záver, že
stavebné práce vykonali spoločnosti uvedené na predložených listinných dokladoch ako dodávatelia.
Konateľka dodávateľských spoločností v priebehu daňovej kontroly potvrdila, že nedisponovali žiadnymi
zamestnancami, ale sprostredkovala žalobcovi ľudí, ktorí podľa jeho pokynov vykonávali práce na
stavbách odberateľa. Osoby, ktoré práce pre žalobcu v skutočnosti vykonali, však neboli identifikované
a správca dane preto nemal možnosť vykonanie stavebných prác preveriť.

24. Spoločnosť RELCO s.r.o., ako právny nástupca spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. i spoločnosti
moldowa s.r.o. je od 31. 05. 2016 v konkurze, ale správkyni konkurznej podstaty neboli predložené
žiadne doklady spoločností. Táto spoločnosť je nekontaktná a jej konateľ, ktorý je občanom Francúzska,
je na adrese trvalého pobytu neznáma osoba. Skutočnosť, že spoločnosti boli v čase dodania
stavebných prác kontaktné, nie je dôkazom o tom, že práce dodali.

25. I keď odberateľ potvrdil, že mu boli dodané stavebné práce, toto nie je dôkaz o tom, kto
tieto práce vykonal. Konateľka dodávateľských spoločností potvrdila, že stavebné práce pre žalobcu
spoločnosti vykonali, ale z dôvodu, že nemali zamestnancov, práce zabezpečovali subdodávateľský.
Kto v skutočnosti práve vykonal, nevedela uviesť a svoje tvrdenie nepreukázala žiadnymi dôkazmi.

26. V súvislosti z preverovanými účtami žalovaný uviedol, že väčšina úhrad poskytnuté spoločnosti IP
- ECONOMIC s.r.o. boli vykonané v hotovosti, ostatné úhrady boli vykonané bezhotovostne na číslo
účtu spoločnosti, ktorého výpisom správca dane disponuje a tieto úhrady za faktúry preveril. Konanie
správcu dane v súvislosti s preverovaním účtov spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o.
je podrobne uvedené v jeho rozhodnutí. Vykonanie stavebných prác dodávateľskými spoločnosťami
nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané, a preto nie je možné vyvodiť záver, že stavebné práce
boli zrealizované v zmysle dodávateľských faktúr, ktorými žalobca disponuje.

27. K svedeckej výpovedi Y. G.alovaný uviedol, že tento pracoval v roku 2014 ako živnostník pre
spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o., konkrétne na výstavbe haly v priemyselnom parku Dražovce. Za
vykonané práce ako dodávateľ vystavil spoločnosti ako odberateľovi päť faktúr v celkovej sume 3.210,-
eur, ktoré mu boli uhradené v hotovosti na základe dokladov, ktoré nespĺňali náležitosti účtovných
dokladov. Svedok ohľadne spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. uviedol, že nikoho nepozná, nevie, s kým
uzatvoril dohodu a ani kto mu vyplatil finančné prostriedky. Pamätal si len, že pre spoločnosť pracoval,
ale na žiadne iné skutočnosti si nevedel spomenúť a jeho vyjadrenie nemá vypovedaciu hodnotu.

28. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR ako aj k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré
žalobca poukazoval, žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v ktorých bodoch by bolo možné
závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodné transakcie, a preto nie je možné k tejto námietke
zaujať relevantné stanovisko. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyhodnotil všetky dôkazy v
súlade s platnými právnymi predpismi. Konateľka dodávateľských spoločností vykonanie stavebných
prác v prospech žalobcu potvrdila, svoje tvrdenie však nepreukázala žiadnymi dôkazmi a svedok Y. G.
potvrdil, že pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. nejaké práce vykonal. Toto však nie je dôkazom o
tom, že spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. vykonala pre žalobcu práce v zmysle faktúry, ktorú žalobca
predložil ku kontrole.

29. K navrhovanému dokazovaniu vykonaním miestneho zisťovania u odberateľa žalobcu, žalovaný
uviedol, že miestnym zisťovaním, preverovaním účtovných dokladov odberateľa a ich vyhodnotením
by bola preukázaná skutočnosť, ktorú daňové orgány nespochybňujú, a to, že práce boli odberateľovi
dodané. Zdôraznil, že konateľ spoločnosti RELCO s.r.o. je občan Francúzska, ktorý sa konateľom stal
dňa 07. 04. 2010, pričom na túto spoločnosť bol dňa 31. 05. 2016 vyhlásený konkurz. Správkyňa
konkurznej podstaty oznámila správcovi dane, že konateľ spoločnosti je nekontaktná osoba (zásielky



adresované konateľovi spoločnosti do Francúzska sa vrátili späť s tým, že adresát je neznámy) a
neboli jej odovzdané a predložené žiadne účtovné doklady zaniknutých spoločností IP - ECONOMIC
s.r.o. a moldowa s.r.o., ani doklady úpadcu, resp. právnych predchodcov úpadcu. Skutočnosť, že
spoločnosť RELCO s.r.o. a jej konateľ sú nekontaktné subjekty je správcovi dane dlhodobo známa,
nakoľko spoločnosť je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia mnohých spoločností.

30. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že nepopiera skutočnosť, že v prípade, ak daňový
subjekt ako dodávateľ nedisponuje potrebným počtom zamestnancov alebo materiálnym vybavením
k vykonaniu prác, tieto si zabezpečí dodávateľským spôsobom, ale dodávateľské spoločnosti, resp.
živnostníci, musia vykonanie prác v prospech dodávateľa preukázať relevantnými, overiteľnými dôkazmi.
V prípade žalobcu nebolo preukázané, že stavebné práce vykonali spoločnosti, ktoré sú uvedené na
predložených dokladoch ako dodávatelia. K porušeniu ust. § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný
uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v čom boli tieto ustanovenia porušené, preto k namietanému
porušeniu nevie zaujať stanovisko. V priebehu daňovej kontroly správca dane postupoval v zmysle
platných prácnych predpisov a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším
zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

31. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 22. 05. 2018 navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03.
2018 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 12. 2017.

32. Uviedol, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dokazovanie, na ktoré
poukazoval žalobca a ktoré mohlo objasniť skutkový stav veci, pričom vykonané dokazovanie účelovo
a nesprávne vyhodnotil v neprospech žalobcu, resp. nesprávne uplatňoval právne predpisy. V dôsledku
uvedeného správca dane vydal nesprávne rozhodnutie, na základe ktorého nesprávne vyrubil rozdiel
dane z pridanej hodnoty. Nedostatočným zistením skutkového stavu a nevykonaním navrhovaného
dokazovania správca dane porušil jednotlivé ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca
predložil správcovi dane všetky doklady a listiny, ku ktorým bol vyzvaný, ale z ust. § 24 ods. 2
vyššie citovaného zákona vyplýva aj povinnosť správcu dane viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

33. Správca dane v priebehu konania nebral do úvahy vyjadrenia svedkov, konateľov jednotlivých
spoločnosti, ako aj vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu, nebral opakovane do úvahy návrhy
na vykonanie dokazovania a miestneho zisťovania, napr. u odberateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti
DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. Uviedol, že nespochybňuje vykonanie prác, ale spochybňuje
vykonanie prác spoločnosťou IP -ECONOMIC s.r.o., napriek tomu však nevykonal dokazovanie u
odberateľa, t. j. spoločnosti DYNAMÍK CONSTRUCTION, s.r.o., čím porušil zásadu neutrality, nakoľko
žalobca na jednej strane pôsobil ako odberateľ a na druhej strane ako dodávateľ prác.

34. Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a
vykonané dôkazy nepostačujú na vyvodenie záveru, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na
odpočítanie dane, pričom poukázal i na výpoveď F.U., ktorá bola konateľkou spoločnosti IP - ECONOMIC
s.r.o.

35. V časti žaloby (IV.) žalobca konštatoval, že správca dane počas kontroly a pri vyhodnocovaní
dôkazov postupoval jednostranne, preto je jeho rozhodnutie možné považovať za nezákonné a účelové
a vyhodnotenie dôkazov za neobjektívne a nevykonané v súlade so zachovaním práv a oprávnených
záujmov žalobcu. Trval na tom, že si splnil svoje zákonné povinnosti, predložil správcovi dane všetky
listinné dôkazy ohľadne preukázania reálneho a skutočného dodania prác. Správca dane však vykonal
dôkazy svojvoľne, nevykonal dokazovanie ohľadne reálneho plnenia v kontexte riadneho zistenia
skutkového stavu a jeho rozhodnutie v dôsledku toho nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu.
V roku 2014 mala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. riadne fungovať, na majetok jej právneho nástupcu
bol vyhlásený dňa 31. 05. 2016 konkurz a zo zistení správcu dane nie je možné zistiť informácie o



poskytnutej súčinnosti zo strany správkyne konkurznej podstaty, ani to, z akého obdobia tieto informácie
boli zistené. Z toho dôvodu vznikajú pochybnosti o úplnom a presnom zistení skutkového stavu veci a
rozhodnutie správcu dane je v tejto časti zmätočné a šetrenie je nepresné. V prípade, ak by správca
dane vykonal dokazovanie u odberateľa, t.j. v spoločnosti DYNAMÍK CONSTRUCTION, s.r.o., zistil by,
že predmetné práce boli reálne aj dodané.

36. V ďalšej (V.) časti žaloby žalobca namietol nepreverenie, resp. nedostatočné preverenie platieb
za vykonané práce a nedostatočné preverenie účtov. Práce boli vykonané, odovzdané, uhradené
a nerozumie, prečo vznikajú pochybnosti založené na tom, že nie je možné kontaktovať právneho
nástupcu.

37. V VI. časti žaloby žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3
Sžf 1/2011 zo dňa 15. 03. 2011 a sp. zn. 7Sžf/4/2013 ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci
C-3 54/03, C-355/03 a C-484/03 s tým, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a z
príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce
sa jeho dodávateľa a subdodávateľa. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu.

38. Navrhol vykonať dokazovanie u odberateľa, ktoré však správca dane nevykonal, čo ani riadne
neodôvodnil, ale účelovo vykonával dôkazy a len na základe svojich dôkazov si urobil úsudok bez toho,
aby zamestnanci správcu dane vykonali ohliadku, resp. preverili účtovné doklady spoločnosti DYNAMÍK
CONSTRUCTION, s.r.o. Na základe toho, že stavebné práce boli vykonané a dodané, tak si odpočítal od
vlastnej daňovej povinnosti daň z prijatých faktúr od dodávateľa, t. j. IP - ECONOMIC s.r.o. a mal za to,
že podmienky na odpočítanie dane boli naplnené, pretože disponuje existenciou materiálneho plnenia
a má k tomu zodpovedajúce listinné dôkazy, pričom došlo k skutočnému výkonu prác. Nešlo o fiktívne
práce, ale reálne vykonané stavebné práce. Správca dane nepredvolal osoby, ktoré mali informácie k
uskutočneniu zdaniteľných obchodov u spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldawa s.r.o. Bol toho
názoru, že preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, práce boli vykonané a odovzdané,
pričom boli predložené potrebné listinné dôkazy a disponuje faktúrou od platiteľa, dodávateľa. Správca
dane nevykonal ani miestne zisťovanie o tom, či práce boli vykonané a jeho rozhodnutie sa opiera o
neúplné, nepresné a nepreverované zistenia, ktoré sú nezákonné, resp. i zmätočné.

39. V ďalšej časti žaloby (VII.) žalobca opätovne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok
v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010) a rozsudky vo veciach Optigen Ltd. (C-354/03, Fulcrum Elektronics
Ltd. (C-353/03) aBond House Systems Ltd. (C-484/03), rozsudok ESD zo dňa 06. 12. 2012 vo veci
Bonik EOOD C-285/11, ktorých aplikácie na jeho prípad sa domáhal. Žalovaný v zmysle tejto judikatúry
nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci
preverovaného obchodného reťazca a už vôbec nepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným
účastníkom týchto potenciálnych podvodných konaní. Daňové orgány podvodné konanie žalobcovi
nepreukázali, napriek tomu, že majú dôkazné bremeno a uplatnili voči nemu sankciu v podobe vrátenia
odpočtu dane z pridanej hodnoty a vyrubili mu rozdiel dane.

40. V VIII. časti žaloby žalobca uviedol, že uvedenú judikatúru je potrebné v predmetnej veci aplikovať,
vrátane právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorá má pri aplikácii prednosť pred
slovenskou vnútroštátnou právnou úpravou a žalovaný sa snažil spochybniť aplikovateľnosť uvádzanej
judikatúry, s čím sa žalobca nemôže stotožniť. Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
vo veci pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 3 Sžf 1/2010, 6 Sžf 10/2012 zo dňa 28. 11. 2012 (časti ktorých i citoval),
rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2014-45 zo dňa 25. 03. 2005 a na právne
názory vyjadrené v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora vo veci Transport Service (C- 395/02) bod
26, Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd. (C-353/03), Bond House Systems Ltd. (C-484/03),
Bonik EOOD (C-285/11), Mahagében Kft. (C-78/12), Teleos (C- 409/04). Konštatoval, že aj v zmysle
tejto judikatúry nie je spravodlivé od neho požadovať, aby bol penalizovaný za negatívne zistenia u jeho
obchodných partnerov, ktoré nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Bol toho názoru, že predloženými
listinnými dôkazmi dostatočne preukázal existenciu predmetných obchodov, ako aj tovaru a všetkých
skutočností potrebných na uplatnenie nároku na odpočítanie dane.



41. V tejto časti žaloby žalobca taktiež poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov, z ktorých
niektoré časti citoval.
IV. Vyjadrenie žalovaného

42. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02. 11. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie ako i dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
Žalobca neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia
súdu.

43. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu uvedené v II. až VI.
časti podanej žaloby. Uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly navrhol správcovi dane vykonať
dokazovanie v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., ktorá bola odberateľom stavebných
prác, ktoré zabezpečoval žalobca. Tento dôkaz správca dane nevykonal, nakoľko nespochybňoval
skutočnosť, že žalobca pre uvedenú spoločnosť dodal stavebné práce, ale v priebehu daňovej kontroly
nebolo relevantným spôsobom preukázané, kto v skutočnosti stavebné práce vykonal. Stavebné práce
pre žalobcu v zmysle predložených listinných dokladov vykonala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o.,
ktorá ale v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že stavebné
práce v prospech žalobcu skutočne aj vykonala. Spoločnosť nemala zamestnancov, a teda práce pre
spoločnosť zabezpečovali subdodávatelia, ktorých zástupca spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. nevedel
identifikovať. Dokazovaním vykonaným u odberateľa by bolo preukázané, že stavebné práce vykonané
boli, ale nie to, kto práce v skutočnosti vykonal. Daňovou kontrolou bolo preukázané, že stavebné práce
vykonal dodávateľ a jeho dodávatelia, t. j. subdodávateľ, ktorý nie je známy, nakoľko dodávateľská
spoločnosť ho nevedela identifikovať.

44. Uviedol, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku správca dane môže použiť ako dôkaz všetko, čo
nie je získané v rozpore splatnými právnymi predpismi. Nástupnícka spoločnosť RELCO s.r.o. mala mať
k dispozícii účtovnú evidenciu a všetky doklady zaniknutých spoločností. Uviedol, že netvrdí, že by si
mal žalobca preverovať svojich dodávateľov preverovaním ich účtovníctva a bankových účtov, alebo
kontrolou ich povinností. Je na rozhodnutí každého subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného
partnera a akým spôsobom si svojho partnera preverí.

45. Pri vyhodnocovaní dôkazov správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov.
Uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na zákale daňovej kontroly vykonanej na dani z
príjmov fyzickej osoby, a nie na dani z pridanej hodnoty, čo znamená, že nebolo posudzované splnenie
podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane.

46. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. bola
v priebehu roku 2015 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť
RELCO s.r.o., ktorá je nekontaktná, jej konateľ je občanom Francúzska, na adrese trvalého pobytu
je taktiež nekontaktný a správkyni konkurznej podstaty neboli predložené žiadne doklady týkajúce sa
spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldawa s.r.o.

47. Žalobca deklaroval vykonanie stavebných prác predložením faktúr spoločnosťami IP - ECONOMIC
s.r.o. a moldawa s.r.o. a preto správca dane vyzval tieto spoločnosti k predloženiu dokladov, ktorými by
vykonanie stavebných prác pre žalobcu preukázali. Zistil, že tieto zanikli a právny nástupca - spoločnosť
RELCO s.r.o. tiež na výzvu nepredložila doklady. Skutočnosť, že Y. G. pracoval na jednej zo stavieb pre
spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. nie je dôkazom o tom, že spoločnosť vykonala stavebné práce na
stavbách žalobcu, ale iba o tom, že pre uvedenú spoločnosť vykonal práce.

48. Zdôraznil, že rozsudky citované v žalobe sa týkajú dane z pridanej hodnoty, ktorá nebola predmetom
žalobou napadnutého rozhodnutia a preto k nim nezaujal stanovisko.

49. Žalovaný konštatoval, že i keď žalobca v podanej žalobe poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu
SR a Súdneho dvora EÚ, nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého
z týchto rozsudkov, čo bolo dôkazným bremenom žalobcu.

50. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.



V. Ďalší priebeh súdneho konania

51. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10. 01. 2019 uviedol, že na základe činnosti správcu dane bolo
jednoznačne preukázané, a to aj výpoveďami svedkov, na základe ktorých svoje rozhodnutie správca
dane zakladá, že práce boli žalobcovi poskytnuté, faktúry boli riadne vystavené a uhradené. Žalobca
preveril svojich dodávateľov štandardným spôsobom, pričom pri uzatváraní zmlúv nemohol žalobca
predpokladať, že jeho dodávatelia sa v budúcnosti stanú nespoľahlivými, či budú mať vo svojom
účtovníctve alebo so svojimi ďalšími dodávateľmi problémy. Správca dane neposúdil s dostatočnou
odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, čím porušil ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku. Opätovne
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. n. 3Sžf/l/2010) a uviedol, že žalobcovi
nemôže byť na vrub pričítaná skutočnosť, že u jeho dodávateľa došlo ku skutočnosti, ktorá ovplyvnila jej
riadny chod prípadne, že jeho dodávateľ riadne neregistroval svojich zamestnancov alebo dodávateľov.
Správca dane informoval žalobcu o jeho pochybnostiach, ktoré v určitom smere spochybňujú zdaniteľné
obchody, ale žalobcovi nie je známe a správca dane ani neuvádza, akými inými dôkazmi mohol alebo
mal disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Bol toho názoru, že správca dane mu pričítal
existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

52. Pri vydaní rozhodnutia sa správca dane riadil iba úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil
s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, vôbec sa nevysporiadal s dôkazmi
predloženými žalobcom, čím porušil ust. § 3 ods. 3, § 24 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca
konal v rozpore s Ústavou SR. Pre dodržanie tohto ústavného princípu nestačí, že správca dane
postupuje v súlade so zákonom, ak jeho postupom nie sú rešpektované medze Ústavy SR a zásahy do
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov nie sú primerané k cieľu, ktorý sa má dosiahnuť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

53. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

54. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná
jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.
Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a
je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke
je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného
zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

55. Podľa § 2, písm. a), b), c), f), h), i), j) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona
sa rozumie
a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,
b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem
osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,



c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne
používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej
osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10
alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov
na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je
predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,
i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii
daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1, písm. a), b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo
daňovej straty sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie
evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu
dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane,
c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do
základu dane.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a) až k).

56. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)



b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo naj úplnej
šie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

57. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 45.804,17
(ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu v sume 292,34 eur a daňou zistenou
správcom dane v sume 46.096,51 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali
základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení
záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby pri deklarovanom, ale podľa
daňových orgánov, dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdených
dodávateľov (spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o.).

58. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára
2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa
ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola
a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov
potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné
bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo
zisteného skutkového stavu veci.

59. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, Či výdavky žalobcu, ktoré boli žalobcovi
vyfakturované spoločnosťami IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. sú odrazom reálneho plnenia,
a teda či sú, alebo nie sú daňovými výdavkami žalobcu, pričom správny súd po oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov dôsledne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka
(žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný
v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné
splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov.
Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto
nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov
(na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu tovarov a služieb, musí byť schopný
preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním
príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve
osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou
podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie daňových
výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad
znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je
technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie
vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej
stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok,
aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom
reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú
reálne plnenie, nemôžu byť uznané ako daňové výdavky, nakoľko ide o fiktívne výdavky.



60. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným
zákonom na uplatnenie daňového nákladu z faktúr od spoločností IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa
s.r.o. pri dodaní stavebných prác. Taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
a jednostranného hodnotenia dôkazov tvrdiac, že predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo
možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

61. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane mandátnu zmluvu uzavretú dňa 02.
01. 2014, v zmysle ktorej sa mandatár (IP - ECONOMIC s.r.o.) zaviazal vykonávať stavebné práce pre
mandanta (žalobca), ktoré zabezpečí mandant. K tejto zmluve je potrebné uviesť, že nie je dôkazom o
dodaní stavebných prác žalobcovi ako odberateľovi, naviac v nej nie sú konkretizované žiadne stavebné
práce, ktoré mala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako mandatár vykonať pre žalobcu ako mandanta,
ktorý mal tieto práce zabezpečiť.

62. V priebehu daňovej kontroly žalobca podal vyjadrenie zo dňa 25. 11. 2016, v ktorom tvrdil, že
stavebné práce boli vykonané spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o., ktorá zabezpečovala stavebné
práce na stavbách označených ako: Zberný dvor Lužianky Hala, Priemyselný park Drážovce Hala,
Pečivárne Dunajská Streda, Priemyselný park CEHIP Vráble, Obchodné centrum Decathlon Bratislava a
zo strany spoločnosti moldowa s.r.o. na stavbách Priemyselný park CEHIP Vráble a OC Martin. Zároveň
tvrdil, že práce boli ním vykonané v subdodávke so spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa
s.r.o. pre odberateľa DYNAMÍK CONSTRUCTION, s.r.o.. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na
zmätočnosť vyjadrenia žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdil, že stavebné práve vykonala spoločnosť
IP - ECONOMIC s.r.o. alebo moldowa s.r.o., na druhej strane súčasne tvrdil, že tieto spoločnosti
stavebné práce na uvedených stavbách zabezpečovali, resp. tvrdil, že práce boli ním vykonané v
subdodávke so spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. pre odberateľa, t. j. spoločnosť
DYNAMÍK CONSTRUCTION, s.r.o.. Taktiež predložil nikým nepodpísaný a nedátumovaný súpis prác
od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o. na stavbách označených ako: Zberný dvor - Lužianky - Hala,
Priemyselný park - hala - Drážovce, Pečivárne - výrobňa fornetov - Dunajská Streda, Priemyselný park
- CEHIP - Vráble, Obchodné centrum Decathlon - Letisko - Bratislava, s uvedením prác, hodín, resp.
m2' ako i súpis prác na stavbe CEHIP PART II od dodávateľa moldowa s.r.o. s uvedením prác, m2 a
počte merných jednotiek, ktorý je tiež nedatovaný a nepodpísaný. Uvedené listiny nie sú dôkazom o
vykonaní stavebných prác dodávateľmi (spoločnosťami IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o.) a ich
dodaní žalobcovi ako odberateľovi. Nie je zrejmé, ktoré z týchto prác boli fakturované predloženými
faktúrami, na základe ktorej si žalobca zaúčtoval výdavky do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenia a
udržanie príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2014 a ktorej stavby, resp. stavieb sa predmetné faktúry
týkali a kedy boli práce vykonané, kto ich za dodávateľov dodal a kto ich za odberateľa prevzal.

63. Dôkazom o dodaní prác deklarovanými dodávateľmi žalobcovi ako odberateľovi nie sú ani ním
predložené faktúry vystavené spoločnosťami IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. (dodávatelia)
pre žalobcu (odberateľ) s predmetom fakturácie „na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014“,
prípadne fakturácia podľa objednávky v uvedením jej čísla a dátumu (pri deklarovanom dodávateľovi
moldowa s.r.o.), v ktorej je uvedený počet merných jednotiek, jednotková cena a cena spolu. Na
uvedených faktúrach nie sú fakturované práce špecifikované v zmysle ich konkrétneho vymedzenia,
resp. označenia stavby, na ktorej mali byť vykonané, pričom na identifikáciu týchto prác nie je
postačujúce uvedenie merných jednotiek.

64. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.
(mandatár a dodávateľ žalobcu) a žalobcu (mandant a odberateľ), ako i deklarovaného dodávateľa
moldowa s.r.o. (na ktorých je predmet fakturácie uvedený odkaz na objednávku s uvedením jej čísla
a dátumu), správca dane vypočul ako svedkyňu F.U. (konateľka spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. v
období od 27. 05. 2009 do 26. 03.2014 a spoločnosti moldawa s.r.o. v období od 02. 06.
2014 do 29. 09. 2014), ktorá uviedla, že spoločnosti nemali zamestnancov, vykonávali okrem iného
i zabezpečovanie stavebných a pomocných stavebných prác, dodávateľmi boli živnostníci, pracovalo
sa na príkazné zmluvy a odberateľom bol okrem iných i žalobca. Potvrdila, že vystavila a podpísala
predložené faktúry pre žalobcu ako odberateľa. V zmysle mandátnej zmluvy boli dodané stavebné
práce žalobcovi ako odberateľovi a jednalo sa o stavebné práce na rodinných domoch (stierky, obklady,
vynášanie odpadu a pod.) v okolí Nitry, ona zabezpečila ľudí a práce im zadelil žalobca podľa potreby.
Práce realizovali subdodávatelia, na ktorých si s odstupom času už nespomenula a žiadneho neoznačila.
Faktúry boli zaúčtované, odberateľom zaplatené, ale doklady už nevedela predložiť, nakoľko účtovníctvo



podľa protokolu zo dňa 19. 02. 2015 o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti IP -
ECONOMIC s.r.o. odovzdala likvidátorovi spoločnosti Bankrot, s. r. o. Svedkyňa potvrdila, že vystavovala
faktúry a viedla účtovníctvo spoločnosti moldawa s.r.o. i po zmene konateľa. Uvedenú skutočnosť
potvrdila i ďalšia vypočutá svedkyňa M. W. (konateľka spoločnosti moldowa s.r.o. v období od 29. 09.
2014 do 25. 11. 2015), ktorá uviedla, že sa konateľkou spoločnosti stala na základe žiadosti p. W., s
ktorou je v rodinnom vzťahu a ktorá ju o to požiadala pre jej nevyhovujúci zdravotný stav. Všetky faktúry
vystavovala a podpisovala p. W. a viedla i účtovníctvo spoločnosti. Spoločnosť zamestnancov nemala.
Nevedela sa vyjadriť, aké práce boli fakturované faktúrami vystavenými pre žalobcu ako odberateľa v
roku 2014. Účtovníctvo odovzdala likvidátorovi spoločnosti Bankrot, s.r.o., o čom predložila protokol o
odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti zo dňa 13. 11. 2015.

65. Správca dane za účelom preverenia týchto tvrdení výzvou zo dňa 27. 10. 2016 vyzval spoločnosť
Bankrot, s. r. o. na zapožičanie účtovníctva spoločností IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. za
zdaňovacie obdobie roku 2014, ale výzva adresovaná do sídla tejto spoločnosti sa vrátila správcovi
dane s oznámením poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Spoločnosť IP - ECONOMIC
s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 27. 03. 2015 a jej právnym nástupcom sa
stala spoločnosť K2 Business s.r.o. (vymazaná z obchodného registra dňa 14. 04. 2015), následne
spoločnosť ENERGY GROUP, s.r.o. (vymazaná z obchodného registra dňa 15. 08. 2015), spoločnosť
BELEOR, s.r.o. (vymazaná z obchodného registra dňa 27. 08. 2015), spoločnosť RICHI RESTAURANTS
& CATERING s.r.o. (vymazaná z obchodného registra dňa 25. 09. 2015), spoločnosť DEBET INVEST,
s. r. o. (vymazaná z obchodného registra dňa 16. 12. 2015) a následne spoločnosť RELCO s.r.o.,
na ktorú bol dňa 09. 05. 2016 vyhlásený konkurz a správkyňa konkurznej podstaty na základe výzvy
správcu dane v podaní zo dňa 03. 08. 2016 oznámila, že nemá žiadne účtovné doklady úpadcu, ani
jeho právnych predchodcov, teda ani spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. Zásielky adresované na adresu
úpadcu, resp. adresované jeho štatutárnemu zástupcovi do Francúzska sa jej vrátili s poznámkou
poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Spoločnosť moldawa s.r.o. bola dňa 26. 11. 2015
vymazaná z obchodného registra a zlúčená s nástupníckou spoločnosťou ZET PLUS s.r.o., ktorej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť RELCO s.r.o.

66. Tvrdenie svedkyne F.U. (bývalej konateľky spoločností IP - ECONOMIC s.r.o. moldowa s.r.o.) o
vykonaní stavebných prác na rodinných domoch v okolí Nitry je v rozpore s tvrdením žalobcu v jeho
písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2016, že práce mali byť vykonané na stavbách označených ako:
Zberný dvor Lužianky Hala, Priemyselný park Drážovce Hala, Pečivárne Dunajská Streda, Priemyselný
park CEHIP Vráble, Obchodné centrum Decathlon Bratislava. Vykonaniu prác na rodinných domoch v
okolí Nitry nenasvedčuje ani žalobcom predložený súpis vykonaných prác, ktorý žalobca predložil ako
prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 25. 11. 2016. Svedok Y. G. vo svojej výpovedi zo dňa 19. 10. 2017
potvrdil, že robil (šalovanie, murovanie, betónovanie) pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. na stavbe
haly v Dražovciach, ale nevedel, s kým zo spoločnosti jednal. Ním predložená objednávka stavebných
prác zo dňa 04. 01. 2014 vystavená spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. nepreukazuje, aké stavebné
práce a na ktorých stavbách mali byť, resp. boli vykonané a v akom časovom období. Skutočnosť, že
tento svedok predložil päť faktúr (s predmetom fakturácie murárske práce za mesiac marec, máj, júl
- august, september - október, november - december 2014) vystavených ním ako dodávateľom pre
spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako odberateľom v priebehu roku 2014 v celkovej sume 3.210,- eur
nie je dôkazom o dodaní stavebných prác žalobcovi zo strany spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.

67. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie stavebných prác žalobcovi spoločnosťami
IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami za zdaňovacie
obdobie roku 2014 a súpisom prác, ktoré mali byť vykonané na žalobcom označených stavbách, ale ani
výpoveďou F.U., M. W. a Y. G... F.U. ako konateľka spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o.
výslovne uviedla, že sa jednalo o stavebné práce na rodinných domoch (stierky, obklady, vynášanie
odpadu a pod.) v okolí Nitry, ona zabezpečila ľudí, nakoľko spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov
a práce im zadelil žalobca podľa potreby. Netvrdila, že by sa malo jednať o stavebné práce na objektoch,
resp. stavbách, ktoré uviedol žalobca v predloženom súpise prác. M. W. o aktivitách spoločnosti moldowa
s.r.o. nevedela uviesť žiadne skutočnosti, nakoľko, podľa jej vyjadrenia, obchodnú činnosťvykonávala
naďalej F. W.. Ani Y. G. ako svedok nepotvrdil svojou výpoveďou dodanie fakturovaných stavebných
prác žalobcovi spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. Uviedol, že pre túto spoločnosť vykonával murárske
práce, ktoré jej vyfakturoval, ale toto žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by sa malo jednať o
stavebné práce, ktoré následne spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. mala dodať žalobcovi. Z týchto



svedeckých výpovedí nie je zrejmé, aké stavebné práce v prospech žalobcu boli vykonané, nie je zrejmý
rozsah stavebných prác, kto ich vykonal a kto ich prevzal. Žalobca sa v priebehu daňovej kontroly
ani vyrubovacieho konania nevyjadril, aké práce boli predmetom faktúr vystavených spoločnosťami IP-
ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014 a na ktorej stavbe boli vykonané.

68. Správca dane sa snažil preveriť dodanie stavebných prác i u právnych nástupcov žalobcom
deklarovaných dodávateľov IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o., čo však vzhľadom na skutočnosť,
že títo boli postupne vymazaní z obchodného registra a posledným právnym nástupcom je spoločnosť
RELCO s.r.o. (na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom správkyni konkurznej podstaty neboli predložené
žiadne účtovné doklady spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o.) ako i vzhľadom na
nekontaktnosť konateľa tejto spoločnosti s pobytom vo Francúzsku, neviedlo k relevantným zisteniam.
Správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu
v predmetnej veci, napriek tomu nebolo preukázané, že stavebné práce uvedené na faktúrach
vystavených deklarovanými dodávateľmi žalobcu v roku 2014 vykonali a žalobcovi dodali spoločnosti
IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. Žalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali
predmetné práce vykonať, resp. ich aj vykonali, napriek tomu, že bol oboznámený s výpoveďou
konateľky spoločností IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o, ktorá jednoznačne uviedla, že spoločnosti
nemali zamestnancov. Stavebné práce teda vykonali iné subjekty, resp. subdodávatelia spoločností IP
- ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o., ktorých ale konateľka spoločnosti a ani žalobca neidentifikovali.
Žalobca ako osobu, ktorá práce vykonala označil Y. G., ale jeho výsluchom podľa názoru súdu bolo
potvrdené len to, že nejaké stavebné práce vykonal, ale jednoznačne nebolo preukázané, že by to mali
byť stavebné práce, ktoré spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľ fakturovala žalobcovi ako
odberateľovi faktúrami vystavenými za zdaňovacie obdobie roku 2014.

69. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobca
nepreukázal vynaloženie výdavkov za dodanie služieb od spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa
s.r.o. v súlade s ust. § 2 písm. i) a za použitia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., a preto nemohli
byť tieto výdavky uznané za oprávnené náklady (výdavky). Aj podľa správneho súdu nárok daňovníka
na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v
účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Iba bezpodmienečné
splnenie týchto dvoch podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov. Ak
daňovník kumulatívne tieto dve zákonné podmienky nesplní (čo v danom prípade splnené zo strany
žalobcu nebolo), je správca dane a žalovaný oprávnený tieto daňové výdavky neuznať.

70. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že správca dane konal v súčinnosti so
žalobcom a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 44 až § 47 daňového poriadku
a dokazovanie vo veci viedol podľa § 24 ods. 2, 3, 4 daňového poriadku. K argumentácii žalobcu
obsiahnutej v podanej žalobe považuje súd za potrebné uviesť, že žalovaný ako aj správny orgán prvého
stupňa sa ňou v daňovom konaní dostatočne a zrozumiteľne vysporiadali. Nemožno súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že zaevidovaním predmetnej faktúry v účtovníctve si žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil.
Dôkazná povinnosť daňového subjektu je v ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku definovaná oveľa širšie,
než len predložením účtovných dokladov, z ktorých by mala - vo faktúre deklarovaná činnosť vyplývať.
Daňový subjekt musí preukázať, že deklarovaná činnosť - v danom prípade dodanie stavebných prác sa
aj reálne uskutočnila - prebehla a že bola dodaná deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach,
resp. tvrdenými dodávateľmi.

71. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca účtoval výdavky pri deklarovanej dodávke
stavebných prác ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov od vyššie označených
dodávateľov (IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o.) v roku 2014, bol povinný preukázať skutočnú
realizáciu dodávky týchto prác uvedenými spoločnosťami, resp. ich subdodávateľmi. Tieto okolnosti
musí preukazovať žalobca a musí teda preukázať dôvodnosť tohto zaúčtovania a reálnosť deklarovanej
dodávky stavebných prác zo strany spoločností IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o., resp. ich
subdodávateľov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane
vykonané dôkazy vykonanie deklarovanej dodávky stavebných prác deklarovanými dodávateľmi IP -
ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o., ani ich subdodávateľmi pre žalobcu nepreukazujú. Taktiež nebol
(okrem Y. G.) označený žiadny iný subjekt, ktorý by ako subdodávateľ tejto spoločnosti stavebné práce
vykonal.



72. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležíte odôvodniť. V tejto súvislosti súd
dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994
vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených
pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto
postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po
hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia daňového nákladu podľa ust. § 2 písm.
i) zák. č. 575/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s
ustálenou judikatúrou.

73. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania
stavebných prác sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto
rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo
dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo
väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností
rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v
daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.
Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu. Z uvedených ustanovení však nemožno
vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových
subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 08. 2010 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010 a zo dňa 15. 03. 2011
a v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tuje však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný
ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka stavebných prác) ako odberateľ a takýto subjekt
nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí,
vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu,
ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie zaúčtovaných výdavkov. V predmetnej veci teda
dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane
žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať,
čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane
v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný (výzvou zo dňa 25. 11. 2016),
aby predložil dôkazy na preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok uplatnenia daňového
nákladu podľa ust. § 2 písm. i) zák. č. 575/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

74. Žalobca navrhol, aby si správca dane zadovážil výpis z účtu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a aby
vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., ktorej žalobca vykonané
stavebné práce odovzdal. Výpis z účtu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za rok 2014 si správca dane
zadovážil a z neho zistil, že na tento účet boli v roku 2014 vykonané úhrady niektorých faktúr, resp.
čiastkové úhrady faktúr, čo ale nie je dôkazom o vykonaní a dodaní stavebných prác zo strany tejto
spoločnosti pre žalobcu. Miestne zisťovanie v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. (odberateľ
žalobcu) správca dane nevykonal, nakoľko dodanie stavebných prác tejto spoločnosti nepreukazuje,
že práce fakturované faktúrami v roku 2014 pre žalobcu vykonala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o.
alebo spoločnosť moldowa s.r.o. Za danej dôkaznej situácie, aká vyplynula z vykonaného dokazovania
je správny súd toho názoru, že úhrady faktúr, resp. čiastkové úhrady faktúr v roku 2014 nepreukazuje
a nemôže preukazovať dôvodnosť zaúčtovania výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pretože nebola preukázaná skutočnosť, že práce boli
odberateľovi dodané subjektmi uvedenými na faktúrach za zdaňovacie obdobie roku 2014 a rovnako
ani vykonaním miestneho zisťovania by nebolo možné prísť k záverom, ktorých sa domáhal žalobca.
Dodanie stavebných prác zo strany žalobcu pre spoločnosť DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. (ktoré
správca dane nespochybňoval) nie je dôkazom o tom, kto vykonal a dodal stavebné práce žalobcovi.



75. Ďalšie námietky žalobcu spočívali v tom, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav,
nevykonal v potrebnom a žalobcom navrhovanom rozsahu dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne
vyhodnotil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou,
nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce
dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania. Podľa predložených listinných dokladov
(faktúry, mandátnej zmluvy) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou IP -
ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o., ktoré mu mali stavebné práce dodať v zmysle vyššie uvedených
faktúr. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní
stavebných prác deklarovaným dodávateľom, resp. jeho subdodávateľmi. Úhrady vystavených faktúr
si nemohol žalobca zahrnúť do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2014 z dôvodu, že
žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry a reálne nadobudnutie
stavebných prác od deklarovaných dodávateľov - spoločností IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o., v
dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od týchto dodávateľov,
pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
Neuznanie výdavkov v sume 187.449,40 eur do daňových nákladov v prípade dodávok stavebných prác
žalobcovi za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane neodôvodnil nevykonaním týchto prác, ale
vzhľadom na vykonané dôkazy (výsluch F. W., M. W. a Y. G.) i podľa názoru súdu dôvodne spochybnil
tvrdenia žalobcu, že práce vykonali a žalobcovi dodali spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa,
s.r.o., resp. ich subdodávatelia, čo znamená spochybnenie predložených faktúr od deklarovaných
dodávateľov.

76. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (napr.
rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House a ďalšie) a rozsudky
Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010, 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že
žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným
dodávateľom a naviac, ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať
na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Uvedená
judikatúra rieši nárok daňového subjektu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom žalobou
napadnuté rozhodnutie sa vzťahuje na daň z príjmov fyzickej osoby, nie dane z pridanej hodnoty.

77. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 06. 12. 2017 vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 45.804,17 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 06. 12. 2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa
12. 03. 2018. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový
stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

78. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Popri predložení účtovných dokladov osvedčujúcich úhradu prác tvrdenými dodávateľmi má zásadný
význam reálne preukázanie dodávky služieb tvrdenými dodávateľmi. V prípade spochybnenia osoby
skutočného dodávateľa a s tým súvisiacimi nepriaznivými dôsledkami na daňový subjekt, má zásadný
význam povinnosť žalobcu ako podnikateľa zachovávať pri obchodných rokovaniach a v obchodnom
styku bežnú mieru obozretnosti pri preverovaní toho, či osoba deklarovaná ako dodávateľ môže byť
vzhľadom na okolnosti výkonu jej podnikateľskej činnosti reálnym dodávateľom tovaru. Záver správcu
dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického
myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil
ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

79. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe, týkajúce sa
nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, považoval za nedôvodné, lebo súd dospel k



záveru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci.

80. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia vád podľa ust. § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

81. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

82. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.l, 2 SSP.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.