Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To/16/2018 z 13. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. marca 2018, sp. zn. 2To/16/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4617010217.2 Krajský súd Nitra | 2To/16/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4617010217.2 | 2018-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 172 ods. 1 písm. c) TZ, § 138 TZ, TZ, § 127 ods. 1 TZ, § 139 ods. 1 písm. a) TZ, § 172 ods. 2 písm. c) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11dc4576-e4dc-4783-9014-e9c2f8bddf6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4617010217.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010217
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010217.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a
členov senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci
proti obžalovanému Kristiánovi X., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 127 odsek
1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného W. X. a odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry
v Topoľčanoch, proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17. 01. 2018, sp. zn. 1T/58/2017, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
W. X., narodenému XX.XX.XXXX v L., trvale bytom O., Dr.
P. H. XXXX/X, od XX.XX.XXXX vo väzbe v ÚVV
a ÚVTOS Nitra,

u k l a d á

podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno
l/, písmeno j/, písmeno k/, písmeno n/ Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného
zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 Trestného zákona trest prepadnutia veci 1kus mobilný telefón zn. Huawei čiernej
farby so SIM kartou nezisteného výrobného čísla, 1 kus mobilný telefón zn. Sony bielej farby bez SIM
karty, čierny kábel nezisteného výrobného čísla.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :



Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného W. X.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania v bode 1. z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/
Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2. z prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa dopustil na skutkových základoch, že:
1) od presne nezisteného času v roku XXXX do dňa XX. XX. XXXX, opakovane a v pravidelných
intervaloch, minimálne však raz za dva týždne, si na bližšie nezistených miestach v Nitrianskom kraji,
od bližšie nezistených osôb, kupoval presne neurčené množstvo sušenej rastliny rodu S. (konope, tzv.
marihuana) a presne neurčené množstvo metamfetamínu (tzv. pervitín), tieto omamné a psychotropné
látky prechovával v O. v byte na D. Dr. P. H. č. XXXX/X. v ktorom býva spolu s matkou a bratom, časť
marihuany a pervitínu si takto zadovažoval pre svoju potrebu a časť na predaj, keď tieto predával v O.
na rôznych miestach po 10,- eur za jednu dávku alebo poskytoval bezplatne na základe telefonických
dohovorov s konzumentmi na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, prípadne cez sociálne siete a takto
predal T. U., nar. XX.XX.XXXX minimálne päťkrát marihuanu v priebehu jedného
roka, J. Z., nar. XX.XX.XXXX minimálne pätnásťkrát marihuanu v priebehu dvoch rokov, J. C., nar.
XX.XX.XXXX minimálne päťkrát pervitín a marihuanu pravidelne týždenne, v priebehu posledných
osemnástich mesiacov J. P., nar. XX.XX.XXXX jedenkrát pervitín a minimálne desaťkrát marihuanu
od januára 2017, takto predával marihuanu a pervitín aj ďalším, doposiaľ nestotožneným osobám a to
napriek tomu, že vedel, že T. U. a J. Z. neboli plnoletí, pričom nevedel, že T. U. nemal ani pätnásť rokov,
pričom dňa XX.XX.XXXX počas domovej prehliadky v mieste svojho trvalého bydliska v O., na D. Dr. P.
H. XXXX/X dobrovoľne vydal pätnásť plastových vreciek a jeden ústrižok alobalu s obsahom sušenej
rastliny s celkovou hmotnosťou 12341 mg a jednu zatavenú injekčnú striekačku s obsahom béžového
kryštalického materiálu s hmotnosťou 1463 mg, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ Bratislava zo sušeného konope (tzv. marihuany) s celkovou hmotnosťou
9870 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 9,8 % hmotnostného obsahujúce
967 mg THC bolo možné pripraviť minimálne 32 bežných jednotlivých dávok drogy, z metamfetamínu s
prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) a stôp amfetamínu s celkovou hmotnosťou 1463 mg s priemernou
koncentráciou účinnej látky 38,2 % hmotnostného obsahujúce 559 mg absolútneho 100 %
metamfetamínu vo forme bázy bolo možné pripraviť minimálne 14 bežných jednotlivých dávok drogy,
zo sušeného konope (tzv. marihuany) s celkovou hmotnosťou 837 mg s upotrebiteľným podielom 193
mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 3,1 % hmotnostného obsahujúce 6
mg THC bolo možné pripraviť minimálne 1 bežnú jednotlivú dávku drogy, zo sušeného konope (tzv.
marihuany) s celkovou hmotnosťou 778 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 8,7
% hmotnostného obsahujúce 68 mg THC bolo možné pripraviť minimálne 2 bežné jednotlivých dávok
drogy, zo sušeného konope (tzv. marihuany) s celkovou hmotnosťou 404 mg s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu (THC) 10,3 % hmotnostného obsahujúce 42 mg THC bolo možné pripraviť
minimálne 1 bežnú jednotlivú dávku drogy, zo sušeného konope (tzv. marihuany) s celkovou hmotnosťou
315 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 9,8 % hmotnostného obsahujúce 31
mg THC bolo možné pripraviť minimálne 1 bežnú jednotlivú dávku drogy, zo sušeného konope (tzv.
marihuany) s celkovou hmotnosťou 138 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC)
9,3 % hmotnostného obsahujúce 13 mg THC bolo možné pripraviť minimálne 1 bežnú jednotlivú dávku
drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v I. skupine omamných látok podľa prílohy
zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov a metamfetamín a amfetamín, ktoré sú účinnou látkou pervitínu, sú zaradené v II. skupine
psychotropných látok podľa prílohy zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,
2) dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. pred barom X. X. na X. ulici v O. po predchádzajúcom
drobnom konflikte fyzicky napadol poškodenú B. W. tak, že ju 2 - 3 krát udrel päsťou do oblasti hlavy a
keď k nim prišiel poškodený J. P., obvinený ho zhodil na zem, kde ho asi 10 krát udrel päsťami rúk do
oblasti hlavy, poškodení neutrpeli zranenia, ktoré by si vyžadovali práceneschopnosť a ďalšie liečenie.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. l/, písm. j/, písm.
k/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39
ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 2 roky.



Podľa § 60 ods. 1 mu bol uložený trest prepadnutia vecí - 1ks mobilný telefón zn. Huawei čiernej farby
so SIM kartou nezisteného výrobného čísla, 1 ks mobilný telefón zn. Sony bielej farby bez SIM karty
a čierny kábel nezisteného výrobného čísla.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vyslovil súd I. stupňa, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry v
Topoľčanoch (ďalej len prokurátor) čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomnom
odôvodnení odvolania prokurátor tvrdil, že trest uložený po použití zmierňovacieho ustanovenia § 39
Tr. zák. je neprimerane mierny a neexistoval na jeho použitie zákonný podklad spočívajúci či už v
okolnostiach daného prípadu alebo v pomeroch páchateľa. Taktiež požiadal o zaradenie obžalovaného
ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Konštatoval tiež, že pokiaľ bol obžalovanému ukladaný úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a súčasne
mu bola priznaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., došlo k dvojitému pričítaniu jednej
okolnosti. V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol
tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/
Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. so zaradením do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a trestom prepadnutia veci.

Súčasne proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný čo do výroku
o treste, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, kde poukázal na to, že súd I.
stupňa nepostupoval pri ukladaní trestu v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a
uložil neprimeraný trest. Konštatoval, že aj keď správne súd I. stupňa mimoriadne znížil trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, nedostatočne zohľadnil všetky okolnosti majúce vplyv pre vyhodnotenie výšky
trestu, keďže bolo na mieste uloženie trestu až na samú spodnú hranicu v zmysle § 39 ods. 3 písm.
c/ Tr. zák. v trvaní 5 rokov. Namietol, že pokiaľ súd I. stupňa argumentoval pri určovaní výmery trestu
dĺžkou páchania skutku, neprihliadol na to, že po veľkú časť obdobia páchania skutku bol obžalovaný
mladistvý a nevzhliadol u obžalovaného poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. d/, písm. n/ Tr. zák.
V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní ako i na jeho
dôvodoch a navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušiť
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. Pokiaľ ide o
odvolanie obžalovaného zdôraznil, že mu správne neboli priznané poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36
písm. d/, písm. n/ Tr. zák. a preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Obhajca obžalovaného navrhol na verejnom zasadnutí odvolaniu obžalovaného vyhovieť a v dôsledku
toho zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť miernejší trest odňatia slobody
na samej spodnej hranici zníženej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí o odvolaní oľutoval spáchanie skutkov a viac sa k veci nechcel
vyjadriť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste,
proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Preskúmaním neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného i
odvolanie prokurátora sú čiastočne dôvodné a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu, že súd I.
stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a súčasne napadnutým
rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.



Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, keďže proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor
odvolanie nepodali a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie, pretože súd I. stupňa podľa § 257
ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutkov kladených mu za vinu.

Obžalovaný podal odvolanie voči výroku o treste, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov, keď namietal, že takto uložený trest je neprimerane prísny a postačí na jeho
nápravu aj trest na samej dolnej hranici zníženej trestnej sadzby v trvaní 5 rokov, naproti tomu prokurátor
namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák.
a ukladanie pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 2 Tr. zák.
a rovnako neboli splnené podmienky na zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ako bolo zistené, obžalovaný nemá záznam v registri trestov a v minulosti bol jedenkrát postihnutý
za spáchanie priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších právnych predpisov za rušenie nočného pokoja.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 ods.
1 a ods. 4 Tr. zák. zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej
činnosti priznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), v minulosti viedol riadny život (§ 36 písm.
j/ Tr. zák.), dobrovoľne nahradil škodu spôsobenú prečinom výtržníctva (§ 36 písm. k/ Tr. zák.). Súčasne
zistil jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Následne uložil
obžalovanému s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov.

Zhodne ako súd I. stupňa, i nadriadený súd zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti uvedené v
ustanovení § 36 písm. l/, písm. j/, písm. k/ Tr. zák., že sa priznal k spáchanému skutku a tento úprimne
oľutoval, doposiaľ viedol riadny život a nahradil vzniknutú škodu. Taktiež ani nadriadený súd nezistil u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d/ Tr. zák., keďže nebolo preukázané, že by
spáchal uvedené trestné činy vo veku blízkom veku mladistvého, ktorý vek súčasne mal vplyv na jeho
rozumovú alebo vôľovú vyspelosť. Vek mladistvého však zohľadnil pri ukladaní výšky trestu.

Súčasne krajský súd, na rozdiel od súdu I. stupňa, zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/
Tr. zák., že aktívne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, keď sa v prípravnom konaní priznal
a tiež súdu tým, že urobil vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré
súčasne podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd I. stupňa prijal. Odvolací súd vyhovel námietke obžalovaného, že
je potrebné prihliadnuť na túto poľahčujúcu okolnosť, keďže obžalovaný môže pri objasňovaní trestnej
činnosti napomáhať nielen orgánom činným v trestnom konaní (polícii a prokurátorovi), ale i súdu v
štádiu konania pred súdom. Neznamená to, že páchateľ musí bezpodmienečne napomáhať od začiatku
všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného konania.
Počnúc dňom 01.01.2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy a za situácie, kedy došlo
k významnému posilneniu kontradiktórnosti trestného konania, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo
na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. S poukazom
na to súd I. stupňa pochybil, keď nepriznal obžalovanému uvedenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. n/ Tr. zák. Táto okolnosť môže byť priznaná bez ohľadu na to, či obžalovaný využije v prípravnom
konaní spočiatku právo nevypovedať, prípadne poprieť trestnú činnosť, čo nemôže byť hodnotené v jeho
neprospech. Krajský súd ďalej konštatuje, že poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/
Tr. zák. môžu byť priznané a zohľadnené kumulatívne.

Z priťažujúcich okolností krajský súd zistil, že súd I. stupňa nesprávne vzhliadol u obžalovaného
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov, keď mu súčasne
ukladal trest úhrnný s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. V tejto súvislosti treba prihliadnuť na zjednocujúce
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37
písm. h/ Tr. zák., sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010 a uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis
in idem“, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.
zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť
aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). S poukazom



na túto skutočnosť, nebolo možné obžalovanému priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.
zák., nakoľko mu bol správne súdom I. stupňa ukladaný úhrnný trest odňatia slobody za použitia tzv.
asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené pochybenie súdu I. stupňa, ktorý neprihliadol na všetky potrebné
okolnosti dôležité pre rozhodnutie, čím súčasne došlo k porušeniu Trestného zákona, zrušil krajský súd
napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. a sám vo
veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil primeraný trest.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a aby trest zároveň vyjadril
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací
súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zistil u obžalovaného štyri poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. j/, písm. k/, písm. n/ Tr. zák., žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
Tr. zák. a keďže pomer poľahčujúcich okolností prevažoval nad priťažujúcimi okolnosťami, zohľadniac
ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., upravil základnú trestnú sadzbu vo výmere 10 až 15 rokov,
znížením jej hornej hranici o jednu tretinu, na trestnú sadzbu 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.
Následne z dôvodu potreby ukladania úhrnného trestu obžalovanému, ktorý sa dopustil dvoch trestných
činov, z ktorých jeden je obzvlášť závažným zločinom, upravil mu uvedenú trestnú sadzbu v zmysle
tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. opätovným zvýšením hornej hranice trestnej sadzby
trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu tretinu na 10 rokov až 14 rokov a 6 mesiacov.

Keďže obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, jedná sa o osobu blízku veku mladistvého a sčasti sa
dopúšťal skutku kladenému mu za vinu v bode 1. ako mladistvý, skutky priznal a oľutoval, čím prejavil
kritický vzťah k spáchanej trestnej činnosti, dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu prečinom výtržníctva,
krajský súd zohľadnil všetky tieto skutočnosti spočívajúce v pomeroch obžalovaného a zistil, že sú u
neho splnené zákonné podmienky na aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona,
t.j. je možné mu uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby, zohľadniac i znenie ods. 3 písm. c/
tohto paragrafu.

Takto uložil obžalovanému rovnako ako súd I. stupňa (napriek námietkam prokurátora) trest odňatia
slobody mimoriadne zmiernený pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov,
ktorý mu oproti súdu I. stupňa ešte znížil (po zistení ďalšej poľahčujúcej okolnosti a neprihliadnutí na
žiadnu priťažujúcu okolnosť), ktorý považoval vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti za dostatočný
z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej
sadzby by bol pre obžalovaného neprimerane prísny s poukazom na jeho prvé vybočenie z medzí
spoločenského správania a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Nadriadený súd preto zistil, že tieto okolnosti vo svojom súhrne je možné posúdiť ako výnimočné
okolnosti prípadu a preto bolo možné znížiť obžalovanému dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle §
39 ods. 1 Tr. zák.

Na druhej strane je potrebné uviesť, že krajský súd pri ukladaní trestu obžalovanému upriamil pozornosť
aj na to, že sa jednalo v skutku pod bodom 1. o trestnú činnosť majúcu charakter obzvlášť závažného
zločinu, ktorý mal byť páchaný po dlhší čas obžalovaným, ktorý je sám závislý od návykových látok,
drogy predával viacerých osobám (aj maloletým) a trest bol mu ukladaný za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť (dva skutky). Poukazujúc na tieto skutočnosti a napriek tomu, že podľa § 34 ods. 3 Tr. zák.
trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby, aj páchateľ si musí uvedomiť dôsledky svojho správania. Preto nadriadený súd, napriek
námietkam zo strany obžalovaného, nepovažoval za primerané uložiť mu trest odňatia slobody pri samej
spodnej hranici mimoriadnej zníženej trestnej sadzby.

Obžalovaného, zhodne ako súd I. stupňa, na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia aplikujúc ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák., pretože tento stupeň



stráženia bude pre obžalovaného ako prvotrestaného postačujúci na jeho prevýchovu a vzhľadom na
mieru jeho narušenia bude jeho náprava lepšie zaručená v tomto stupni stráženia.

Súčasne bol súdom I. stupňa správne obžalovanému uložený trest prepadnutia veci - 1ks mobilný telefón
zn. Huawei čiernej farby so SIM kartou nezisteného výrobného čísla, 1 ks mobilný telefón zn. Sony
bielej farby bez SIM karty a čierny kábel nezisteného výrobného čísla, ktoré veci používal obžalovaný
na spáchanie trestného činu. Preto nadriadený súd pojal tento výrok do svojho rozhodnutia, rovnako tak
i konštatovanie, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Pokiaľ ide o ochranný dohľad a ochranné liečenie uložené obžalovanému súdom I. stupňa, toto zostalo
zrušeným výrokom o treste nedotknuté.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Následne sám rozhodol vo veci tak, ako to vyplýva z
výroku tohto rozsudku, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por., keď
čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a súčasne čiastočne vyhovel i odvolaniu prokurátora, keď
obžalovanému nepriznal jednu priťažujúcu okolnosť (z obsahu odvolania prokurátora bolo zrejmé, že
v časti je podané aj v prospech obžalovaného), preto samostatným výrokom o odvolaní prokurátora
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.