{"guid": "28d7937f-05f1-410b-bfe4-40419a0b2d50:c6d71d4a-858f-4959-8512-6a07df4a4231", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4207201622.5", "spisova_znacka": "9Co/111/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/111/2018 z 30. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. júla 2018, sp. zn. 9Co/111/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4207201622.5", "identifikacne_cislo": "4207201622", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2018-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-3", "nazov": "§ 391 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6d71d4a-858f-4959-8512-6a07df4a4231", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4207201622.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4207201622.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4207201622.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/111/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207201622
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4207201622.5

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu:
Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, so sídlom Trnava, Hollého 10, IČO: 00 419 702, zast.
Advokátska kancelária MAPLE & FISH s. r. o., so sídlom Bratislava, Dunajská 15/A, IČO: 36 718 432,
proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., so sídlom Banská
Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36 022 047, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. marca 2018 č. k. 6C/31/2007-813 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania   z r u š
u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán
sporu nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1 a § 256
CSP. Uviedol, že žalobca elektronickým podaním s autorizáciou, doručeným súdu dňa 08. 01. 2018,
zobral podanú žalobu v celom rozsahu späť, preto po získaní súhlasného stanoviska žalovaného a
intervenienta na strane žalovaného konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 256 CSP, keď zavinenie zastavenia konania nepripísal ani jednej strane sporu (k
späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že strany sporu uzavreli dňa 06. 11. 2017 dohodu č. 00899/2017-PRZ-
R60080/17.00 o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
namietajúc nesprávny procesný postup a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd rozsudkom
vyhovel návrhu žalobcu vo vzťahu k parcelám č. 2146, 2166/2, 2166/3, 2166/5, 2166/7, 2166/8, 2166/9,
2166/10, 2166/11, 2166/12, 2166/17, 2166/18, 4061/81 a 4065. Pred vydaním rozsudku vzal žalobca
žalobu späť vo vzťahu k parcelám č. 2148, 2151, 2155/3 a 2178. Žalobca tak mal v konaní úspech
vo výške 96,73% (vydané boli pozemky o celkovej výmere 34.392 m2 zo žalovaných pozemkov o
celkovej výmere 35.554 m2). Po vydaní rozsudku vzal žalobca žalobu späť vo vzťahu k parcele č.
4065 na základe dôkazov predložených žalovaným v odvolaní voči rozsudku, ktorým bolo preukázané,
že uvedená parcela je vodnou plochou, na ktorej je situovaná vodná stavba - kanál Martovce Lándor.
Žalobca vzal po vydaní rozsudku späť žalobu aj v časti parcely č. 2154 a to z dôvodu, že žalobca
sa v dôsledku pozemkových úprav stal vlastníkom takmer celej výmery tejto parcely, ktorá zanikla a
stala sa súčasťou iných parciel. Naposledy vzal žalobca späť žalobu už v celom rozsahu, nakoľko jej
predmetom zostala len parcela č. 2166/4, ktorú žalobcovi žalovaný vydal dohodou o navrátení vlastníctva
k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam č. 00899/2017-PRZ-R60080/17.00. S
poukazom na uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že žalobca podával žalobu z objektívnych dôvodov,
v konaní bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov
konania, ktoré vynaložil v súvislosti s uplatnením a bránením svojho nároku. Žalobca sa nestotožnil



so závermi súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a
uznesenie v tejto časti považuje za svojvoľné, arbitrárne, nepreskúmateľné a v rozpore s platnou
právnou úpravou. Namietal preto správnosť záveru súdu, ktorý nepriznanie nároku na náhradu trov
konania odvodil len z toho, že ku konečnému zastaveniu konania došlo na základe dohody o vydaní
hnuteľných vecí, pričom vôbec nevzal do úvahy vlastný rozsudok v tejto veci, ktorým žalobe vyhovel
v 96,73 % uplatňovaného nároku. Považoval za zrejmé, že takýto záver je neudržateľný, protiústavný
a odporuje aj jeho právu na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu. Je podľa neho nepochybné,
že nezavinil začatie súdneho konania, ani jeho priebeh, počas celého konania postupoval tak, aby
konanie prebiehalo efektívne, hospodárne a účelne. Akékoľvek prieťahy v konaní boli spôsobené zo
strany žalovaného, ktorý vystupoval ako zástupca štátu a malo byť jeho prvoradým záujmom dosiahnuť
účel Reštitučného zákona. Žalovaný však nielenže svojou (ne)činnosťou v rozpore s ust. § 8 ods. 3
Reštitučného zákona neposkytol žalobcovi potrebnú pomoc a súčinnosť, ale svojimi neopodstatnenými
námietkami prispel k prieťahom v súdnom konaní, nárastu nákladov na oboch stranách a aktívne vyvíjal
činnosť na zmarenie alebo aspoň oddialenie účelu reštitučného zákona. Pokiaľ by žalovaný na podklade
výzvy dobrovoľne vydal žalobcovi nehnuteľnosti, vydania ktorých sa domáhal a navrátil vlastnícke právo
k nim, k podaniu žaloby vôbec nemuselo dôjsť (a tým ani k vzniku následných nákladov na strane
žalobcu). Prípadne, ak by žalovaný poskytol žalobcovi pomoc a súčinnosť v súdnom konaní, viedlo by to
k skráteniu súdneho konania, k nižším nákladom na oboch stranách, a napokon aj k zníženiu zaťaženosti
samotného súdu. Pritom sám žalovaný si musel byť vedomý toho, že ak neuzavrie so žalobcom dohodu
v prekluzívnej lehote, žalobca bude nútený podať žalobu, nakoľko márnym uplynutím prekluzívnej lehoty
by došlo k zániku jeho nároku. Uviedol, že konanie podľa reštitučného zákona je oslobodené od súdnych
a správnych poplatkov. Bolo by preto v rozpore aj so samotným účelom reštitučného zákona, ako aj
právom na spravodlivý súdny proces, ak by oprávnenej osobe, ktorá si riadne a včas uplatnila svoj
nárok, preukázala v súdnom konaní splnenie všetkých podmienok, ktoré reštitučný zákon vyžaduje
a bola v konaní úspešná minimálne v 96,73%, bolo odopreté právo na náhradu trov konania, ktoré
účelne vynaložila v súvislosti s ochranou svojho práva v zmysle reštitučného zákona. Odopretím práva
na náhradu trov konania, by tak žalobca ako oprávnená osoba, ktorej odškodnenie štát sleduje, bol
vystavený ďalšiemu finančnému zaťaženiu. Dal do pozornosti nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 166/09 z 2.
septembra 2009 a tiež I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08. Napokon namietal, že súd prvej inštancie svoje závery
napadnuté týmto odvolaním ani dostatočným spôsobom neodôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami
a argumentáciou žalobcu, v dôsledku čoho je rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľný, zmätočný
a v rozpore s povinnosťou súdu vyplývajúcou z ust. § 220 ods. 2 CSP. Vzhľadom na skutočnosti a
dôkazy uvedené v tomto odvolaní, žalobca žiadal, aby Krajský súd v Nitre vydal rozhodnutie, ktorým
zmení uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21. 03. 2018 č. k. 6C/31/2007-813 v napadnutom výroku o
náhrade trov konania tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu
100% alebo alternatívne, aby vydal rozhodnutie, ktorým zruší uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa
21. 03. 2018 č. k. 6C/31/2007-813 v napadnutom výroku o náhrade trov konania a vec vráti súdu prvej
inštancie v tejto časti na nové konanie. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcom uvedené dôvody, ktorými v
odvolaní odôvodnil svoj nárok na náhradu trov konania, podľa jeho názoru, nezodpovedajú priebehu
súdneho konania. Žalobca si žalobou na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v k. ú. G.
uplatnil svoj reštitučný nárok v rozsahu celkovej výmery 56.061 m2. Žalovaný v priebehu celého
konania poukazoval na skutočnosť, že žalobca sa domáhal vydania nehnuteľností, ktoré netvorili
poľnohospodársku pôdu,                  v registri „C\" boli evidované ako vodná plocha a zastavané
plochy a nádvoria, uvedené námietky žalobca neakceptoval. Uviedol, že žalobcu nemožno považovať
za účastníka, ktorý bol v konaní v plnej miere úspešný, pôvodnou žalobou o vydanie nehnuteľných vecí
sa žalobca pôvodne domáhal vydania pozemkov identifikovaných podľa pozemkovoknižných vložiek s
výmerou 56.061 m2. Súd prvej inštancie konanie niekoľkokrát zastavil na základe procesného úkonu
žalobcu, ktorý zobral žalobu v časti späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalobca bol úspešný
na vydanie nehnuteľnosti o výmere 34.392 m2, čo predstavuje mieru úspechu 61,35% a nebol úspešný
vo zvyšku 21.669 m2, čo predstavuje mieru neúspechu v rozsahu 38,65%. Žalobca mal teda čistý
úspech 22,7%. Vo vzťahu k určeniu pomeru úspechu oboch strán sporu poukázal žalovaný na to,
že pri komparácii rozsahu výmery nehnuteľností označených v pôvodnej žalobe, s rozsahom výmery
nehnuteľností označených na vydanie žalovaným vo výroku príslušného rozsudku, možno konštatovať,
že žalobca mal vo veci len úspech čiastočný (v rozsahu 22,7%). Zastal názor, že k dôvodom hodným
osobitného zreteľa v tomto spore je možné dospieť vo vzťahu k špecifickému druhu konania o navrátení
vlastníctva cirkvám a náboženským obciam vyvolaného na základe zák. č. 161/2005 Z. z., ako aj z



procesnej situácie, ktorú žalovaný opísal vyššie. Súd je povinný pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a
definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení 256 ods. 2 CSP. Nie je pritom
vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Poukázal na
skutočnosť, že nemožno posudzovať úspech v konaní len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa
stali predmetom konania, o ktorých súd meritórne rozhodol a zaviazal žalovaného ich vydať. Takéto
posúdenie úspechu v tomto konaní by bolo v rozpore s rozhodovacou praxou všeobecných súdov
Slovenskej republiky o trovách konania v súvislosti s výpočtom miery úspechu strany v konaní.               Z
procesného hľadiska vo všeobecnosti platí, že ak žalobca zobral žalobu niekoľko krát čiastočne späť,
žalobca zavinil zastavenie konania, a preto v tejto časti konania bol žalobca jednoznačne neúspešným
účastníkom. Na základe vyššie uvedených skutočností bol názoru, že v tomto prípade súd prvej inštancie
rozhodol správne tak, že v prejednávanej veci žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania. S poukazom na uvedené dôvody a dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 257
CSP navrhol, aby žalobcovi trovy konania nepriznal. Záverom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca oprel svoj
nárok na náhradu trov konania o 96,73% úspešnosť v konaní. Takto popísaný skutkový stav je nesprávny
a zavádza súd. Miera úspechu žalobcu a žalovaného je pomerná, vzhľadom na rozsah nehnuteľností,
ktoré si žalobca uplatnil v pôvodnom návrhu na začatie konania. Pokiaľ ide o intervenienta, ten žiadnym
spôsobom konanie nezavinil, nakoľko žalobca sa v pôvodnom návrhu domáhal vydania pozemkov, ktoré
sú súčasťou vodohospodársky významných vodných tokov Patinský kanál a Martovský kanál, ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve štátu. Procesný postup súdu prvej inštancie považoval za správny a zákonný.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na všetko, čo počas neho vyšlo najavo, zohľadnil mieru
zavinenia konania a na základe toho náležite rozhodol. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za
správne a navrhol, aby ho odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil.

5. K vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniu intervenienta sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v
zmysle ust. § 8 ods. 3 reštitučného zákona majú povinné osoby povinnosť spolupracovať a poskytnúť
pomoc oprávnenej osobe, čo žalovaný nerešpektoval. Aj keď na začiatku konania deklaroval, že časť
nehnuteľností uznáva a je ochotný vydať, k ich vydaniu v skutočnosti došlo až po právoplatnom rozsudku,
zároveň neposkytol žalobcovi pomoc, ani informácie o stave nehnuteľností, ich zmene a pod., ale až v
priebehu konania vyšli navonok informácie o vodných tokoch Patinský a Martovský kanál. Nedodržanie
povinností žalovaným a neposkytnutie súčinnosti žalobcovi nemôže byť na ujmu žalobcu. V zmysle
uvedeného v späťvzatej časti nemožno priznať zavinenie zastavenia konania žalobcovi. Žalobca si
riadne a včas uplatnil svoj nárok reštitučnou výzvou, a nakoľko nedošlo k dobrovoľnému vydaniu
nehnuteľností, uplatnil si svoj nárok žalobou na súde. Žalovaný v priebehu súdneho konania odmietal
žalobcom uplatnený nárok, dlhodobo nemal záujem vec riešiť mimosúdnou dohodu a akékoľvek snahy
o urovnanie zlyhali práve pre jeho odmietavý postoj. Žalovaný k uzavretiu dohôd napokon pristúpil až po
právoplatnom rozsudku a vo vzťahu k parcele č. 2166/4 až po viac ako 9 rokoch trvania súdneho sporu.
Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nešlo o svojvoľné alebo zjavne neúspešné uplatnenie a bránenie
práva a žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré reštitučný zákon požaduje (čo uznal aj
žalovaný, keď pristúpil k uzavretiu dohôd), žalobcovi prináleží právo na priznanie náhrady trov konania a
trov právneho zastúpenia, ktoré v konaní účelne vynaložil. Je nepochybné, že k vzniku týchto trov došlo
v príčinnej súvislosti s konaním a postojom žalovaného. Ak by žalovaný dobrovoľne vydal a navrátil
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam skôr, k podaniu žaloby vôbec nemuselo dôjsť, prípadne mohli byť
trovy konania podstatne nižšie. V zmysle uvedeného mal žalobca v konaní plný úspech (min. vo výške
96,76 %) tak, ako to vyjadril vo svojom odvolaní (žiadna parcela nebola súdom zamietnutá). Žalobca
podal žalobu z objektívnych dôvodov, v konaní bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu podľa ust. §
255 ods. 1 a ust. § 256 ods. 1 CSP patrí náhrada trov konania, ktoré vynaložil v súvislosti s uplatnením a
bránením svojho nároku. Žalobca nesúhlasil so žalovaného výpočtom úspechu žalobcu v tomto súdnom
konaní vo výške údajných 22,7%, pretože zastavenie konania nemožno v zmysle vyššie uvedeného
vykladať na ujmu žalobcu, ergo v prospech žalovaného, nakoľko k zastaveniu prispel samotný žalovaný
nedodržaním svojich zákonných povinností (ust. § 8 ods. 3 Reštitučného zákona) a zavinenie zastavenia
tejto časti žaloby (vo vzťahu k parcelám č. 2148, 2151, 2155/3, 2178, 4065, 2154) nemožno pričítať
iba jednej strane, a teda v tejto časti nepatrí nikomu náhrada trov konania. Vo vzťahu k parcele č.
2166/4 zapríčinil zastavenie konania žalovaný svojím rozhodnutím uzavrieť dohodu o vydaní parcely



č. 2166/4 po cca 9-10 rokoch vedenia súdneho konania, preto žalovaný zavinil zastavenie konania a
žalobcovi patrí náhrada trov konania. V časti žaloby, ktorej bolo vyhovené rozsudkom má takisto žalobca
jednoznačne nárok na náhradu trov konania. Práve preto, že pri uplatňovaní reštitučných nárokov ide o
naplnenie základných práv, ktoré boli konaním štátu v minulosti porušované, má byť oprávnenej osobe
umožnené uplatňovanie reštitučných nárokov bez akýchkoľvek dodatočných vynaložených nákladov
a za súčinnej pomoci orgánov štátnej správy, resp. iných osôb. Okrem iného, je to zrejmé i z ust.
§ 8 reštitučného zákona, keď oslobodením od poplatkovej povinnosti zaradil zákonodarca tento druh
konania medzi osobitné konania. Vo všetkých konaniach oslobodených od súdnych poplatkov je právnej
ochrane oprávnenej osoby priznané dôležité postavenie a práve oslobodenie od poplatku má pri
domáhaní sa ochrany práva na súde vylúčiť prekážku, ktorou je finančná záťaž pri úhrade súdneho
poplatku. Pokiaľ by žalovaný dobrovoľne vydal žalobcovi nehnuteľnosti, vydania ktorých sa domáhal
a navrátil vlastnícke právo k nim, k podaniu žaloby vôbec nemuselo dôjsť. Prípadne, ak by žalovaný
poskytol žalobcovi pomoc a súčinnosť v súdnom konaní, viedlo by to k skráteniu súdneho konania, k
nižším nákladom na oboch stranách, a napokon, aj k zníženiu zaťaženosti samotného súdu. Dal do
pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo 5/2006 a tiež nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
526/2010-60 zo dňa 13. 04. 2011. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol toho názoru, že
v tomto prípade neexistuje žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP, práve naopak, žalobca ako
oprávnená osoba, ktorej bola v minulosti spôsobená majetková krivda a ktorá sa až po cca 9-10 rokoch
úspešne domohla navrátenia svojho vlastníctva, má jednoznačne nárok na náhradu trov konania v
zmysle zásad na určenie náhrady trov konania podľa CSP, v danom prípade v plnej výške. Navyše,
nepovažoval za možné sa stotožniť s odôvodnením súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, kde
súd prvej inštancie uviedol ako dôvod nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo strán len skutočnosť,
že zavinenie zastavenia konania nepripísal ani jednej strane, s odkazom na uzavretú dohodu medzi
stranami č. 00899/2017-PRZ-R60080/17.00, pričom predmetom tejto dohody bola len jedna parcela č.
2166/4, teda o nepriznaní trov konania žalobcovi a vo zvyšnej časti žaloby súd prvej inštancie nepodal
žiadne vysvetlenie, a zároveň vo vzťahu k nepriznaniu trov k parcele č. 2166/4 neodôvodnil, prečo
nemožno priznať žalobcovi náhradu trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého má
žalobca nepochybne zákonný nárok.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku  týkajúcom sa trov konania je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa  § 391 ods. 3 CSP vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

7. V prejednávanej veci sa žalobca (pôvodne označený ako Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-
trnavská arcidiecéza) podanou žalobou domáhal vydania nehnuteľností špecifikovaných v žalobe,
pôvodne vedených pre k. ú. G. v PKV č. 81 ako parc. č. 2146, 2148, 2151, 2154, 2155/3, 2166/2,
2166/3, 2166/4, 2166/5, 2166/7, 2166/8, 2166/9, 2166/10, 2166/11, 2166/12, 2166/17, 2166/18, 2178,
4065, 4061/81, v súčasnosti zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX,   k. ú. G. ako parc. č.
2146 - trvalé trávne porasty vo výmere 24321 m2, parc. č. 2148 - ostatné plochy vo výmere 791 m2,
parc. č. 2151 -  ostatné plochy vo výmere 1316 m2, parc. č. 2154 - ostatné plochy vo výmere 1068
m2, parc. č. 2155/3 - orná pôda vo výmere 1977 m2, parc. č. 2166/2 - záhrady vo výmere 486 m2,
parc. č. 2166/3 - vinice vo výmere 317 m2, parc. č. 2166/4 - ostatné plochy vo výmere 94 m2, parc.
č. 2166/5 - záhrady vo výmere 95 m2, parc. č. 2166/7 - záhrady vo výmere 29 m2, parc. č. 2166/8 -
záhrady vo výmere 29 m2, parc. č. 2166/9 - záhrady vo výmere 97 m2, parc. č. 2166/10 - záhrady vo
výmere 91 m2, parc. č. 2166/11 - záhrady vo výmere 72 m2, parc. č. 2166/12 - záhrady vo výmere
83 m2, parc. č. 2166/17 - záhrady vo výmere 388 m2, parc. č. 2166/18 - záhrady vo výmere 914 m2,
parc. č. 2178 - ostatné plochy vo výmere 20210 m2, parc. č. 4065 - trvalé trávne porasty vo výmere
3787 m2, parc. č. 4061/81 - orná pôda vo výmere 3683 m2, podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k
niektorým nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22. 11. 2013 č. k. 6C/31/2007-643
zaviazal žalovaného k povinnosti vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v k. ú. G., vedené v katastri nehnuteľností pre k. ú. G., č. LV XXXX ako parcely registra E, parcela č.
2146, 2166/2, 2166/3, 2166/5, 2166/7, 2166/8, 2166/9, 2166/10, 2166/11, 2166/12, 2166/17, 2166/18,
4065, 4061/81 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom zastavil konanie o vydanie
a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G., vedené v katastri
nehnuteľností pre k. ú.  G., č. LV XXXX ako parcely registra E, parcela č. 2148, 2151, 2155/3, 2178.



Konanie o vydanie dokumentácie, ktorá prislúcha k sporným nehnuteľnostiam zastavil a vo zvyšku návrh
zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti
tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa
27. 02. 2014 zobral žalobu v časti týkajúcej sa vydania parcely č. 4065 späť a žiadal, aby Krajský súd v
Nitre pripustil späťvzatie žaloby v tejto časti a rozsudok v časti týkajúcej parcely č. 4065 zrušil a konanie
v tejto časti zastavil z dôvodu, že ide o parcelu, na ktorej je situovaná vodná stavba - kanál Martovce
Lándor. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. Krajský súd v Nitre pripustil späťvzatie
žaloby a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. G., vedených v katastri nehnuteľností pre k. ú. G. na LV č. XXXX, registra „E\"
ako parc. č. 2154 a 2166/4 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne podaním zo dňa 31. 05.
2016 vzal žalobca žalobu v časti týkajúcej sa parcely č. 2154 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť
z dôvodu, že žalobca sa v dôsledku pozemkovoprávnych úprav stal vlastníkom takmer celej pôvodne
žiadanej parcely. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného svojimi podaniami vyjadrili súhlas
s čiastočným späťvzatím žaloby v časti parcely č. 2154. Následne po doručení späťvzatia zo dňa 08.
01. 2018 v časti týkajúcej sa parcely registra „E\" č. 2166/4, na podklade dohody č. 00899/2017-PRZ-
R60080/17.00 o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
zo dňa 06. 11. 2017, súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil a o
trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

8. Podľa  § 470 ods. 1  CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

13. Podľa  § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

14. Podľa  § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak  súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý



znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46                   ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky  skutkovo a právne relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany  t. j. s uplatnením  nárokov a ochranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).

19. Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov,  z ktorých
vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,                     na
ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu  rozhodnutí
a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz
Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie  nielen z hľadiska možného použitia opravného
prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne
konanie.

20. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia,
teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súčasti
súdneho konania ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť
zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom či
mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie  neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2
CSP v spojení s § 236 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto (arbitrárne) rozhodnutie súdu porušuje právo
účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

21.      Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP, prípadne v § 236 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd
spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým
zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v prípade uznesenia uvedené v § 236 CSP
je nepreskúmateľné, čím dochádza  k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22.       Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí
nebol dostatočne odôvodnený, rozhodnutie v tejto časti je zmätočné a nezodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, táto zásada je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná
nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom tejto zásady je sankčná náhrada trov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z
procesného hľadiska. V danej veci súd v napadnutom rozhodnutí nevzal do úvahy právoplatný rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 22. 11. 2013 č. k. 6C/31/2007-643 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu zo dňa 12. 02. 2015 č. k. 9Co/159/2017-710, nezaoberal sa tým, z akých dôvodov došlo k
viacerým čiastočným späťvzatiam žaloby a v závere k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie v časti trov s poukazom na ustanovenie § 256 CSP zdôvodnil len



tým, že strany sporu uzavreli dňa 06. 11. 2017 dohodu č. 00899/2017-PRZ-R60080/17.00 o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam, pričom predmetom tejto
dohody bola len jedna parcela č. 2166/4, avšak opomenul zvážiť to, že v časti bol žalobca úspešný.
Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že sa riadne nezaoberal úspechom,
čiastočným úspechom, resp. neúspechom strán sporu.

23.       Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania  je potrebné podľa  § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne
rozhodne o náhrade trov konania v súlade s vyššie uvedeným a svoje rozhodnutie odôvodní  tak, aby
bolo preskúmateľné.  Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

24.       O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/31/2007", "guid": "e5c0d053-e6a4-4cf0-b5d9-38a48242ab00:e8b1167e-49f8-4961-a649-fa1dd6436918", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e984b129-e311-4649-a133-207cdffdd090", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2010 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e984b129-e311-4649-a133-207cdffdd090"}, {"guid": "ussr:241c5677-7f7c-473f-997a-070266dbb593", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 166/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:241c5677-7f7c-473f-997a-070266dbb593"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "79c2d6ce-288b-44b6-84a5-ec9c422a589b:dd06035b-839a-4fa9-a5aa-fef5d633ace2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7713205032.4", "spisova_znacka": "9Co/159/2017", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/159/2017 z 29. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7713205032.4"}], "citovane_v": []}