{"guid": "535cc2ad-4850-4dfb-a82d-2ab9eefc0801:e0e13538-2b4b-4faf-b553-27afb774a5ef", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4018200141.2", "spisova_znacka": "11S/36/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/36/2018 z 30. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. októbra 2018, sp. zn. 11S/36/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4018200141.2", "identifikacne_cislo": "4018200141", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. Ján Bednár", "sudca_id": 955, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jan-bednar-955", "datum_vydania": "2018-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/309", "nazov": "predpis č. 309/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/309", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/309-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/462", "nazov": "zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/462", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/462-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0e13538-2b4b-4faf-b553-27afb774a5ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4018200141.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4018200141.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4018200141.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/36/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200141
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4018200141.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: G. N. - A., U. XXX/XX, E., IČO:
34 410 911, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, Vodná 6, Košice, proti žalovanému:
Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 1039/49, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 13. 02. 2018 o preskúmanie
opatrenia žalovaného - protokolu o výsledku inšpekcie práce č. k. P.-XX-XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa XX.
XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd  žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.  Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu
v dňoch 24.10.2017, 25.10.2017, 24.11.2017 a 14.12.2017 inšpekciu práce zameranú na kontrolu
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (úloha 17 451).  Vykonanou inšpekciou bolo u žalobcu
zistené porušenie zákazu ustanoveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a to: fyzická osoba - F. U., nar. XX. XX. XXXX vykonával prácu vodiča na
motorovom vozidle ev.č. KE XXXJN pre zamestnávateľa - žalobcu a v čase výkonu inšpekcie práce mal
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (dohoda o pracovnej činnosti zo

dňa 22. 10. 2017) a v čase výkonu inšpekcie práce nebol prihlásená do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne.

2. O výsledku inšpekcie práce spísal Inšpektorát práce Nitra protokol zo dňa 14. 12. 2017, v
ktorom uviedol zistený nedostatok - porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u fyzickej osoby
F. U.. Inšpektorát práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce Nitra písomnú informáciu o prijatých opatreniach na
odstránenie zistených porušení a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 14. 11. 2017 vyzval žalobcu na prerokovanie protokolu, a to dňa 14. 12.
2017 v priestoroch budovy Inšpektorátu práce Nitra s tým, že pokiaľ mu uvedený termín nevyhovuje,
mal požiadať písomnou formou o náhradný termín, a to v lehote 3 dní od prevzatia výzvy. Výzvu
na prerokovanie protokolu prevzal žalobca dňa 30. 11. 2017, ako to vyplýva z pripojenej doručenky.
Súčasťou spisu žalovaného je i mailová správa zaslaná žalobcom dňa 14. 12. 2017, ktorou žiada



žalovaného o zaslanie výzvy na prerokovanie protokolu poštou, pretože je momentálne na služobnej
ceste. Protokol bol žalobcom prevzatý dňa 20. 12. 2017. Dňa 09. 01. 2018 spísal žalovaný dodatok č.
1 k protokolu zo dňa 14. 12. 2017, v ktorom sa uvádza, že protokol o výsledku inšpekcie bol zaslaný
žalobcovi dňa 20. 12. 2017 a nebol so žalobcom prerokovaný z dôvodu nedostavenia sa žalobcu na jeho
prerokovanie dňa 14. 12. 2017. Dňa 28. 12. 2017 bolo žalovanému doručené vyjadrenie k protokolu.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že F. U. bol u neho zamestnaný ako vodič MKD v septembri až októbri
2017. V polovici októbra sa dohodli na rozviazaní  pracovného pomeru  s tým, že nastúpi dňa 23.
10. 2007 na jednu prepravu  a p. U. i nastúpil, ale len na dohodu. Dňa 23. 10. 2017 bol v kancelárii
vybaviť potrebné doklady a následne mal byť prihlásený do Sociálnej poisťovne. Uvedené však vykonáva
zamestnankyňa žalobcu, ktorá bola oboznámená s obsahom protokolu a dostala napomenutie. Žalobca
uviedol, že prijal opatrenia, aby už k takejto okolnosti nedošlo. Ospravedlnil sa a žiadal čo najnižší trest.
Dodatok k protokolu si prevzal žalobca dňa 12. 01. 2018.

4. V administratívnom spise Inšpektorátu práce Nitra sa nachádza i dohoda o pracovnej činnosti zo dňa
22. 10. 2017 uzavretá medzi žalobcom ako zamestnávateľom a F. U. ako zamestnancom s tým, že prácu
- zastúpenie vodiča NKD počas PN - začne vykonávať zamestnanec dňa 23. 10. 2017. Dohoda bola
uzavretá na dobu od 23. 10. 2017 do 28. 10. 2017. Podľa registračného listu FO bol F. U. prihlásený do
Sociálnej poisťovne dňa 25. 10. 2017 s dátumom vzniku poistenia 23. 10. 2017.

5. Inšpektor práce spísal zápisnicu o podaní informácie s F. U. dňa   24. 10. 2017, ktorý potvrdil, že má
so žalobcom uzavretú dohodu o pracovnej činnosti. Prácu mu pridelil dňa 24. 10. 2017 vedúci G. N. a
túto vykonal osobne. Mzdu má dohodnutú od počtu prejazdených kilometrov.

II. Zhrnutie napadnutého opatrenia žalovaného

6. Protokol o výsledku inšpekcie bol spísaný dňa 14. 12. 2017 a vyplýva z neho, že výkon inšpekcie práce
u žalobcu bol pri cestnej kontrole na ceste I/64 v katastri X. H. T. a bol zameraný na kontrolu nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania. Kontrolovaným obdobím bol október 2017 a kontrolovaná bola
jedna osoba - F.

U.. V protokole sa ďalej uvádza, že žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzickej osoby
- F. U., nar. XX. XX. XXXX, ktorá vykonávala prácu vodiča na motorovom vozidle ev.č. KE XXX JN
pre žalobcu ako zamestnávateľa a v čase výkonu inšpekcie práce mala založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu a nebola prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia Sociálnej  poisťovne, čím žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Doba trvania nelegálneho zamestnávania
bola zistená od 23. 10. 2017 do 24. 10. 2017. Inšpektor nenariadil opatrenia podľa § 12 ods.   2 písm. b/
zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a  o zmene a doplnení zákona č. 82/2005  Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce.

7. Inšpektor uložil zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich
príčin a zaslať písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení a ich príčin,
v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu.

8. V závere protokolu je uvedené, že dňa 24. 11. 2017 bola zaslaná kontrolovanému subjektu výzva na
prerokovanie protokolu, ktorú si prevzal dňa 30. 11. 2017 a v uvedený deň sa na prerokovanie nedostavil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Žalobou zo dňa 13. 02. 2018 žalobca žiadal, aby súd protokol o výsledku inšpekcie práce č. k. P.-XX-
XX-X.X/P-AXX-XX číslo úlohy XX XXX zo dňa XX. XX. XXXX (v ďalšom texte len protokol) zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie (bez nariadenia pojednávania).

10. Žalobca uviedol, že protokol bol vypracovaný na základe nesprávnych myšlienkových postupov, na
základe nedostatočne a neobjektívne a nezákonne zisteného skutkového stavu.  Uviedol, že protokolom



žalovaného  bola konštatovaná deliktuálna zodpovednosť zamestnávateľa za porušenie právneho
predpisu a boli navyše žalobcovi uložené povinnosti, ktorých plnenie je v zmysle zák. č. 125/2005
Z. z. vynútiteľné. Je nespochybniteľné, že predmetný protokol a jeho závery do subjektívnych práv a
povinností žalobcu zasahuje.

11. Žalobca ďalej poukázal najmä na to, že žalovaný nezákonne zistil a zdokumentoval skutkový stav.
Oprávnenia na zastavenie vozidla na cestnej komunikácii sú dané v  § 63 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom oprávnenie zastavovať motorové
vozidlá pracovníkmi žalovaného nie sú zákonom dané. Nezákonné zastavenie motorového vozidla
žalovaný vôbec do protokolu nezaznamenal, a protokol ani neobsahuje možnú spoluprácu s orgánom
oprávneným na zastavenie motorových vozidiel. Pokiaľ kontrola bola začatá nezákonným spôsobom, aj
ďalšie úkony vykonané žalovaným sú nezákonné.

12. V ďalšej časti žaloby uviedol, že výrok a odôvodnenie rozhodnutia - protokolu o výsledku inšpekcie
práce neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol
byť zamenený s iným správnym deliktom. Protokol v časti

určenia zistených nedostatkov sa zakladá len na formálnom konštatovaní žalovaného, bez vecného
podloženia tvrdenia žalovaného. Ďalej namietal, že protokol neobsahuje presné miesto zistenia
nelegálnej práce, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Nie je uvedený spôsob,
akým inšpektor práce mal zastaviť motorové vozidlo, ako zistil, že menovaná osoba mala byť vodičom,
nie je vylúčená aj prítomnosť inej osoby v predmetnom motorovom vozidle. Protokol ďalej neobsahuje
zápisnicu o vykonaní ohliadky miesta udalosti.

13. Z odôvodnenia zistených nedostatkov nie je možné, podľa žalobcu zistiť, akú povinnosť si žalobca
nesplnil podľa osobitného predpisu,  porušenie povinnosti nie je možné zistiť ani z konkrétneho
zákonného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo na nesplnenie povinnosti žalobcu. Poukázal na
skutočnosť, že absencia presného popisu skutku a jeho preukázania v protokole spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Žalobca je toho názoru, že i keď si priznal formálne
porušenie zákona, ani priznanie žalobcu nepostačuje k tomu, aby žalovaný porušenie zákona
dostatočne, zákonne a objektívne dokázal. Žalovaný svoje skutkové závery založil len na tvrdení
inšpektorov práce, bez opisu zistených nedostatkov spôsobom nespochybňujúcim ich dokázanie.

14. Žalobca v ďalšej časti žaloby poukázal na nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku rozhodnutia.
Žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a
ich príčin a povinnosť doručiť Inšpektorátu práce Nitra písomnú informáciu o prijatých opatreniach
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 3 dní od uzatvorenia protokolu.
Uložená povinnosť neuvádza, aké opatrenia na nápravu má žalobca prijať, odstránenie zisteného
porušenia predpisov a ich príčin žalovaný neuvádza, aké právne predpisy mal žalobca porušiť, ani
neuvádza, z akých príčin. Opatrenie je všeobecné a neurčité. Žalobca považuje uložené opatrenie
za nevykonateľné, nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok
rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych
predpisov nie je možné prijať žiadne opatrenia.

V závere žaloby žalobca namietal, že žalovaný s ním protokol neprerokoval podľa      § 13 ods. 2 zákona
o inšpekcii práce. Žalovaný doručil žalobcovi výzvu na prerokovanie protokolu s oznámením, že žalobca
môže navrhnúť iný termín, pokiaľ mu stanovený termín nevyhovuje. Žalobca prehlásil, že viacnásobne
telefonicky komunikoval s inšpektorom práce a aj elektronikou formou mu dňa 14. 12. 2017, pred začatím
prerokovania protokolu oznámil, aby stanovil nový termín prerokovania protokolu z dôvodu naliehavých
služobných dôvodov, dokonca si telefonicky dohodli iný termín prerokovania protokolu, avšak inšpektor
práce sa v dohodnutý termín nenachádzal na Inšpektoráte práce Nitra.  Žalobca a k protokolu písomne
vyjadril a žalovaný následne vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu, ktorý dodatok so žalobcom neprerokoval,
čím nedodržal povinnosť prerokovať aj dodatok k protokolu, pretože tento je podľa § 14 ods. 3 písm. a/
zákona o inšpekcii práce súčasťou protokolu.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe



15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 05. 2018  k žalobe uviedol, že dňa       24. 10. 2017 v
čase od 09.00 hod. do 13.00 hod. bola inšpektormi práce v spolupráci s dvomi príslušníkmi KDI PZ Nitra
vykonaná cestná kontrola na ceste I/64 v katastri X. H. T., čo umožňuje ust. § 34 ods. 1 zák. č. 462/2007
Z. z. o organizácii pracovného času

v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 8/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.  V protokole inšpektor práce uviedol,
že inšpekcia práce bola vykonaná na ceste I/64 v katastri Obce Nové Zámky a tiež v ňom uviedol, že
inšpektor práce bol počas výkonu inšpekcie práce vyhotovený formulár na výkon cestných kontrol dňa
24. 10. 2017. Z uvedeného formulára vyplýva, že dňa 24. 10. 2017 v čase o 9.37 hod. bolo na ceste I/64
zastavené motorové vozidlo ev.č. KE XXX JN, ktoré bolo kontrolované. Totožnosť vodiča bola zistená
predložením dokladov (vodičský preukaz a občiansky preukaz). Vo vozidle nebola prítomná žiadna iná
osoba. Pri cestnej kontrole bola inšpektorom práce vykonaná aj kontrola nelegálneho zamestnávania.
V jej priebehu bolo zistené, že vodič nie je nahlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného a
dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni. Na základe tejto skutočnosti s ním bola spísaná zápisnica
o podaní informácie zo dňa 24. 10. 2017, pričom vodič potvrdil, že jeho zamestnávateľom je žalobca, čo
bolo preukázané i následne predloženými dokladmi zo strany žalobcu. Pokiaľ by sa bol žalobca zúčastnil
prerokovania protokolu, mohol sa oboznámiť so všetkými podkladmi, teda i zápisnicou. Ohliadka miesta
udalosti sa pri výkone inšpekcie vykonáva v prípade, ak inšpektori práce šetria pracovný úraz a ak
ohliadka môže prispieť k objektívnemu zisteniu príčin udalosti. V tomto prípade však bola kontrola
zameraná na kontrolu sociálnej legislatívy v doprave.

16. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že pri výkone inšpekcie práce bol zistený len jeden
nedostatok, a z toho je zrejmé, že žalobca má prijať opatrenia na zamedzenie opakovania zisteného
nedostatku, t.j. porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania do budúcna. Aj z vyjadrenia samotného
žalobcu k protokolu je zrejmé, že žalobca vedel, akým spôsobom porušil zákon č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a zároveň uviedol, že prijal opatrenia, aby k takejto
okolnosti už nedošlo. V ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce sa neuvádza, že inšpektor práce
má vyriešiť za žalobcu spôsob, ako odstrániť zistený protiprávny stav, resp. aké má prijať opatrenia
na predchádzanie zisteného nedostatku do budúca. Takýmto výkladom by dochádzalo k narušeniu
dispozičných práv s majetkom žalobcu. Úlohou správneho orgánu je kontrola, či použitý spôsob
neodporuje právnym predpisom, a či jeho výsledkom je odstránenie protiprávneho stavu. Určením
konkrétneho opatrenia by žalovaný zasahoval do autonómnej vôle žalobcu pri výbere konkrétneho
opatrenia.

17. Poukázal i na to, že žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k protokolu nerozporoval zistený
nedostatok, naopak, tento priznal. Inšpektor práce nevidel dôvod na prerokovanie dodatku č. 1 k
protokolu, pretože protokol zostal nezmenený v plnom rozsahu a dodatok č. 1 obsahuje vyjadrenie
žalovaného a stanovisko inšpektora práce k jeho vyjadreniu. Dodatok k protokolu, ktorý obsahuje nové
nedostatky zistené na základe nového právneho a skutkového posúdenia veci vo vzťahu k podanému
vyjadreniu k protokolu musí byť prerokovaný, avšak nie je potrebné prerokovať dodatok, ktorým boli
uznané námietky žalobcu a nedostatok bol v ich dôsledku vypustený z protokolu, prípadne dodatok,
ktorý obsahuje len stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu kontrolovaného subjektu. Zákon hovorí len
o tom, že dodatok je súčasťou protokolu, ale nikde explicitne neukladá povinnosť dodatok k protokolu
prerokovať.

18. Žalovaný potvrdil, že inšpektor práce telefonicky komunikoval so žalobcom ohľadne dojednania
termínu prerokovania protokolu. Uviedol, že žalobca sa domáhal možného prerokovania protokolu  dňa
07. 12. 2017, v tento deň nebol inšpektor prítomný na pracovisku v Nitre. Iný termín dojednaný nebol. V
deň prerokovania protokolu žalobca telefonicky oznámil inšpektorovi, že sa na prerokovanie nedostaví,
lebo to nestihne. Následne v e-maily žalobca zaslal žiadosť o zaslanie  výzvy na prerokovanie protokolu
poštou, lebo je na služobnej ceste, čo ničím nepreukázal. Inšpektor považoval tento postup za obštrukciu
zo strany žalobcu a žiadosť neakceptoval. Z uvedeného dôvodu mu preto zaslal protokol a umožnil mu v
lehote 3 dní od jeho obdržania vyjadriť sa a predložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Žalobca



zaslal vyjadrenie, v ktorom nerozporoval zistený nedostatok, naopak, bol si plne vedomý porušenia
právneho predpisu. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

19. Žalobca sa v podaní zo dňa 13. 06. 2018 vyjadril k vyjadreniu žalovaného  a uviedol, že ak sa pri
kontrole zúčastnil aj iný orgán, tak musí byť v protokole uvedený a hlavne, ktoré konkrétne osoby iného
orgánu sa kontroly zúčastnili, čo v protokole absentuje. Z protokolu nie je zrejmé, akým spôsobom bolo
motorové vozidlo zastavené a ktoré osoby sa pri kontrole zúčastnili. Uviedol, že žalobca nepozná obsah
formuláru na výkon cestných kontrol zo dňa 24. 10. 2017, na ktorý sa žalobca odvoláva, a nemá ani
vedomosť, kedy mal byť tento formulár vyhotovený a kým je podpísaný.

Z právnych noriem, ktoré žalovaný citoval a ich príloh, na ktoré sa odvoláva vo svojom vyjadrení je
zrejmé, že žalovaný môže vykonávať cestné kontroly v spolupráci s PZ SR len za účelom daným
zákonom č 462/2007 Z. z., pričom tento zákon neumožňuje vykonávať cestné kontroly za účelom
zisťovania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pokiaľ žalovaný vykonal cestnú kontrolu za
účelom zisťovania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, konal nad rámec zákona.

Žalobca prezentoval názor, že protokol je nezákonný z dôvodu absencie zákonných náležitostí podľa
§ 14 zákona č. 125/2006 Z. z., a to podpisu zamestnávateľa, vyjadrenia zamestnávateľa, stanoviska
inšpektora práce. Zotrval na žalobných námietkach a žiadal žalobe vyhovieť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení  a právne argumenty

20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) preskúmal žalobou napadnutý protokol
žalovaného č. P. -XX-XX-X.X/P-B.-XX zo dňa XX. XX. XXXX  bez nariadenia pojednávania (ust. § 107
ods. 1, 2 SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba
nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 31. 10.
2018 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie
práce zo dňa 14. 12. 2017 (ďalej len protokol), ktorý považuje za opatrenie orgánu verejnej správy
zasahujúce do subjektívnych práv žalobcu. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či protokol môže
byť predmetom preskúmavacieho konania postupom podľa Správneho súdneho poriadku.

22. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté.

Správny súd dospel k záveru, že protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho  je  možné považovať
za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia (§ 3 ods. 1 písm. b)
SSP), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
žalobcu dotknuté. Prieskum zákonnosti predmetného opatrenia orgánu verejnej správy - žalovaného
je však vymedzený rozsahom, v ktorom je opatrenie spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených
záujmov a povinností žalobcu, t. j. len v rozsahu uložených povinností. Je nesporné, že protokol bol
vydaný v rámci výkonu právomoci žalovaného orgánu verejnej správy zverenej mu osobitným zákonom
(výkon inšpekcie práce podľa zák. č. 125/2006 Z. z.), i keď mimo procesného postupu upraveného
Správnym poriadkom a žalovaný na základe zistení počas výkonu inšpekcie práce, v dôsledku ktorých
konštatoval porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich mu z pracovnoprávnych predpisov a zo Zákona
o nelegálnom zamestnávaní uložil žalobcovi s poukazom na § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z.



povinnosti vo forme opatrení. Charakter opatrenia spôsobilého zasiahnuť do právnej sféry žalobcu,
a teda spôsobilého byť predmetom prieskumu správnym súdom, má protokol v rozsahu uložených
opatrení, ktorými žalovaný žalobcovi ukladá povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie následne môže viesť
k uloženiu sankcie, ale aj v rozsahu danom jeho obsahom. To znamená, že žalobca môže byť objektívne
priamo dotknutý len tou časťou protokolu, ktorou mu žalovaný uložil opatrenia, pretože  len nimi bol
spôsobilý zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom prípade bola
v protokole žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov
a ich príčin, ako aj povinnosť predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na
odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, správny súd preskúmal - porušenie právnych
predpisov, na ktoré uložené opatrenia nadväzujú.

23. Podľa § 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona    č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom v čase vykonania inšpekcie práce, tento zákon
a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len \"dohľad\"), 1)
c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a), bod 1, bod 4 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona,  inšpekcia práce sa vykonáva
a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú
zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach
fyzických osôb,
b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých
zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 6)

Podľa § 7 ods. 12 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie
práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom
inšpektorov práce.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v
nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,
b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy
uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,
c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného
odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon
inšpekcie práce a požadovať ich kópie,
e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú
alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému
zamestnancovi,
f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových
záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7)



g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa
a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a), b) vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa
závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený
a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

Podľa § 13 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 písm. a) vyššie citovaného zákona, protokol obsahuje označenie príslušného
inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo
ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo
kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote
určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje
stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a
e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

24. V preskúmavanej veci žalobca v podanej žalobe  tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z
právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva
dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je



rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

25. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1
zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o. i., i dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Takto
postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal
protokol dňa 14. 12. 2017 v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona. Toto ustanovenie upravuje náležitosti
protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie zákazu
nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj
časť, kedy bolo porušenie uvedeného zákazu zistené. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zák. č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce zistil u žalobcu porušenie nelegálneho zamestnávania
zamestnanca F. U.. Žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231
ods. 1 písm. b/ zák.    č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení  a tohto zamestnanca  neprihlásil do registra
poistencov na príslušnej pobočke pred začatím výkonu práce, resp. činnosti, ale až následne.

26. Žalobca v žalobe namieta, že žalovaný nedostatočne, neobjektívne a nezákonne zistil skutkový stav,
namieta neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia,  nesprávnosť a nezákonnosť
postupu pri vykonávaní kontroly. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí,
opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach, rozsahu a z dôvodov
podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo
postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo
opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, t.j. či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej
správy.  Správny súd preto v správnom súdnictve dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také
dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia a jeho
rozsah je teda obmedzený účelom správneho súdnictva. Úlohou  správneho súdu v správnom súdnictve
nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí resp. opatrení
orgánov verejnej správy, a teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

27. Žalovaný v protokole v znení dodatku č. 1 označil podklady a popísal  postup žalobcu, resp.
opomenutie, ktoré nebolo v súlade s platnou právnou úpravou. Zároveň uviedol, v čom videl porušenie
zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis tohto
zisteného nedostatku je zrozumiteľný, bez

vyvolania pochybností o jeho obsahu. Je potrebné rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah
protokolu (§ 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.), ktorý neukladá žalovanému povinnosť popisovať
závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených
skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Na výkon inšpekcie
práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje Správny poriadok. Z tohto dôvodu
protokol nemá náležitosti rozhodnutia, ktorých absenciu žalobca namietal. V tomto prípade sa jedná o
opatrenie orgánu verejnej správy. Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych
a iných právnych predpisov. V rámci  inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych
predpisov, čomu zodpovedá obsah protokolu. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť
spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej
realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom
období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne
dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t.j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich
zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie
ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.. Prekročenie
zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku
v podobe protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 nebolo zistené (§ 134 ods. 2 SSP). Preskúmaním obsahu
administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným nedostatkom  porušením právnych
predpisov uvedených v protokole v znení jeho dodatku č.1, ani svojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva,



ktorému správny súd poskytuje ochranu. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný
pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne
určito a zrozumiteľne zaznamenal do protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.
Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zákon č. 125/2006 Z. z.,
ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá.

28. V rámci inšpekcie práce inšpektori práce nevykonávajú dokazovanie, nakoľko na postup pri výkone
inšpekcie práce sa tak, ako už bolo uvedené, Správny poriadok nevzťahuje a ani z platnej právnej
úpravy výkonu inšpekcie práce žalovanému nevyplýva povinnosť zistené porušenia právnych predpisov
v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať.                   Z uvedeného vyplýva, že skutkové
zistenia žalovaného uvedené v protokole ako zistené nedostatky (porušenia právnych predpisov) nie
sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a
vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Ak teda žalobca
namieta nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, takéto námietky nie
sú dôvodné, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave.

29. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v znení jeho dodatku č. 1) v časti zistených porušení
právnych predpisov predstavuje základný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už je to na účely
uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie
o správnom delikte podľa § 19  zák. č. 125/2006 Z. z., ktoré bude začaté na základe písomného
oznámenia žalovaného, bude vedené podľa ustanovení Správneho poriadku, ktorý poskytuje žalobcovi
ako účastníkovi takéhoto konania záruky spravodlivého procesu. Až v rámci tohto samostatného
administratívneho konania bude mať žalobca ako účastník konania dostatočne širokú škálu procesných
práv, ktoré môže využiť na účinnú ochranu svojich práv, resp. právom chránených záujmov. Jedným z
takýchto práv bude aj právo a zároveň aj povinnosť žalobcu v rámci dokazovania predložiť a navrhovať
všetky

známe dôkazy a iné podklady, ktoré preukazujú jeho tvrdenia (§ 33, § 34 Správneho poriadku). Následne
žalovaný ako orgán verejnej správy bude mať povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať podklady potrebné pre vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré bude obsahovať
presvedčivé odôvodnenie, voči ktorému bude prípustné odvolanie a ktoré bude v konečnom dôsledku
samostatne preskúmateľné správnym súdom. Protokol samotný nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť
žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru a ani právne posúdenie veci.

30. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že protokol neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti
a to vyjadrenie zamestnávateľa a iné, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Z
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalovaný výzvou zo dňa 24. 11. 2017 vyzval žalobcu na
prerokovanie protokolu, a to na deň 14. 12. 2017 o 12.00 hod. v priestoroch budovy žalovaného. Zároveň
bol žalobca upozornený, že pokiaľ mu uvedený termín nevyhovuje, môže písomne oznámiť náhradný
termín prerokovania protokolu, a to v lehote 3 dní od prevzatia výzvy. Uvedenú výzvu si žalobca prevzal
dňa     30. 11. 2017. Súčasťou spisu je i e-mail zaslaný z adresy žalobcu inšpektorovi práce Q. Z.
dňa 14. 12. 2017 o 10.32 hod., v ktorom požiadal inšpektora práce o zaslanie výzvy na prerokovanie
protokolu poštou, pretože je momentálne na služobnej ceste. Pokiaľ teda žalovaný uvedenú požiadavku
neakceptoval a nepovažoval za riadne ospravedlnenie neúčasti žalobcu na prerokovaní protokolu, podľa
názoru súdu konal zákonne  Žalobca od 30. 11. 2017 mal vedomosť o tom, že dňa 14. 12. 2017 bude
mať možnosť prerokovať protokol. Pokiaľ dal prednosť iným svojim aktivitám a nepovažoval za potrebné
prípadne splnomocniť inú osobu na prerokovanie protokolu, sám sa vzdal možnosti prerokovania
protokolu. Naviac, protokol bol následne žalobcovi zaslaný, prevzal si ho dňa 20. 12. 2017 a v podaní
zo dňa 22. 12. 2017 sa k nemu písomne vyjadril, ospravedlnil sa za pochybenie z jeho strany a
uviedol, okrem iného, že prijal opatrenia, aby k takej okolnosti už nedošlo. Uvedené vyjadrenie žalobcu k
protokolu bolo premietnuté do obsahu dodatku č        1 k protokolu. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko
inšpektor práce s tým, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval nedostatok v oblasti
nelegálneho zamestnávania uvedený v bode 1 protokolu a skonštatoval, že všetky časti protokolu
zostávajú nezmenené.

31. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ust. § 14 ods. 3 citovaného zákona, správny súd uvádza, že
žalovaný postupoval v súlade s § 14 ods. 3, v zmysle ktorého po posúdení písomného vyjadrenia
žalobcu, žalovaný vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom uviedol obsah vyjadrenia žalobcu a



svoje stanovisko k nemu. Iné  povinnosti ani obsahové náležitosti pre dodatok k protokolu citované
ustanovenie zákona č. 125/2006 Z. z. žalovanému neukladá. Rovnako nedôvodná je aj námietka
žalobcu, že žalovaný porušil zákon, keď dodatok č. 1 k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný. Takáto
povinnosť (prerokovať so žalobcom dodatok k protokolu) nemá oporu v zákone. Povinnosť prerokovať
dodatok k protokolu nemožno vyvodiť ani zo skutočností, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné.

32. Žalobca ďalej namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia. Správny
súd sa nestotožnil ani s uvedenou námietkou žalobcu, pretože napadnuté opatrenie netrpí namietanými
vadami,  nakoľko medzi zákonné obsahové náležitosti protokolu odôvodnenie nepatrí (preskúmavaný
protokol obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 14 ods. 1 zák. č. 125/2006  Z. z. a dodatok č. 1
obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 14 ods. 3 cit. zákona). Z obsahuje protokolu a jeho dodatku
č. 1 je zrejmé, na

čom žalovaný založil svoje opatrenie a z akých skutkových zistení  vychádzal, ako aj podklady, z ktorých
žalovaný vychádzal. Ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečiť, pretože dokazovanie bude
viesť orgán verejnej správy až v následnom administratívnom konaní o správnom delikte. Žalobcom
uplatnená námietka nepreskúmateľnosti protokolu v znení dodatku č. 1 spočívajúca, podľa žalobcu, v
neúplnom a nejasnom opise zistených nedostatkov, nesprávneho vecného posúdenia veci sa vzťahuje
i na nedostatočne zistený skutočný stav veci a takto formulovaná námietka nepreskúmateľnosti má
charakter nesúhlasu so závermi žalovaného. Vzhľadom na uvedené nie je možné dospieť k záveru, že
protokol v znení jeho dodatku č. 1 je nepreskúmateľný.

33. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný pri výkone inšpekcie práce porušil ust. § 12
ods. 2 písm. b/ zák. č. 125/2006 Z. z.. Argumentoval, že uložené opatrenia musia byť formulované
jednoznačne a musia spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok
rozhodnutia. Žalobca konkrétne namietal, že žalovaný nenavrhol vykonanie konkrétnych opatrení, len
formalisticky uviedol svoje zistenia a uložil lehotu na vykonanie opatrení, v dôsledku čoho je protokol
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Ďalej, že žalovaný v časti „Opatrenia“ nariadil
žalobcovi odstrániť zistené nedostatky všeobecne formulovaným spôsobom bez uvedenia konkrétneho
spôsobu odstránenia zisteného nedostatku, v dôsledku čoho z protokolu nie je možné jednoznačne
zistiť, aké opatrenia má žalobca na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať a v akom
termíne. Na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku (ani na vyhotovenie
dodatku k protokolu) sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Zo zákona č. 125/2006 Z. z.
nevyplýva žalovanému povinnosť presne určiť kontrolovanému subjektu, aké konkrétne opatrenia má
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať, neurčuje mu ani, akým spôsobom
má tieto opatrenia formulovať. Žalobcom tvrdená materiálna nevykonateľnosť uložených opatrení v
preskúmavanom prípade nebola zistená, pretože vo vzťahu k zistenému porušeniu predpisu, mal
žalobca prijať opatrenia na ich odstránenie v budúcnosti a mal povinnosť podať správu o ich prijatí.
Inšpektormi bol zistený jeden nedostatok  a teda je jednoznačné, že prijatie opatrenia sa vzťahuje
len ne tento jeden zistený nedostatok. Protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden celok, ktorý v
špecifickej forme obsahuje zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov a aj nariadené opatrenia.
Pretože na postup pri výkone inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu sa všeobecné predpisy
o správnom konaní nevzťahujú, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce nie sú kladené
nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46 a § 47 Správneho poriadku).

34. Žalovaný v protokole z inšpekcie práce konštatoval, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej
osoby - F. U., nar. XX. XX. XXXX, ktorá vykonávala prácu vodiča na motorovom vozidle ev.č. KG. pre
žalobcu a v čase výkonu inšpekcie mala založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu
(dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 22. 10. 2017) a v čase výkonu inšpekcie práce nebola prihlásená
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne, čím porušil
ustanovenie § 3 ods.       2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Uvedené zistenie je v administratívnom spise žalovaného preukázané dohodou o pracovnej činnosti
uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a F. U., ako zamestnancom na dobu od 23. 10. 2017
do 28. 10. 2017, evidenciou dochádzky za mesiac október 2017, výplatnou listinou za mesiaci október
2017, ako i registračným listom FO,



z ktorého je zrejmé, že uvedený zamestnanec žalobcu bol prihlásený do Sociálnej poisťovne dňa 25. 10.
2017 so vznikom poistenia 23. 10. 2017, pričom v zápisnici o podaní informácie je potvrdené samotným
F. U., že jeho zamestnávateľom je žalobca, ktorý mu dňa 24. 10. 2017 pridelil prácu a túto vykonal
osobne. Vo vyjadrení k obsahu protokolu žalobca uvedené porušenie právneho predpisu uznal, uviedol,
že nahlasovanie zamestnancov do Sociálnej poisťovne má v pracovnej náplni jeho zamestnankyňa,
ktorá  bola napomenutá. V podanej žalobe však namietal spôsob zistenia nelegálneho zamestnávania
zo strany žalovaného, keď podľa žalobcu tento nebol oprávnený zastaviť na ceste motorové vozidlo na
účely zistenia nelegálneho zamestnávania.

35. Súd poukazuje na to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje
autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. Uvedené určenie povinností
určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností,
ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda
limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať zákonnosťou a spôsobom vykonania
inšpekcie, ale len zistení ohľadne porušenia povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností
vynútiteľných uložením sankcie. Ako bolo uvedené vyššie, len uloženie týchto sankcií predstavuje pri
protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu. Z tohto pohľadu sú potom tie námietky žalobcu, ktoré de facto smerujú k spôsobu vykonania
inšpekcie práce, za bezpredmetné. Súd konštatuje, že otázka následnej zodpovednosti žalobcu za
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa rieši až v samotnom správnom konaní, ktorého
výsledkom bude rozhodnutie, samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu. Až v rámci takéhoto súdneho
prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým je zavŕšené správne konanie, sa potom súd
zaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, otázkou dostatočne zisteného
skutkového stavu, identifikáciou skutku, ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na
vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými počas konania. Súd v tejto súvislosti konštatuje,
že v riadne začatom správnom konaní je potom povinnosťou správnych orgánov sa riadne zaoberať
prípadným námietkami žalobcu vznesenými i k spôsobu získania dôkazov a zákonnosťou takéhoto
postupu  a svoje závery, ku ktorým dospeje, aj riadne (v súlade s požiadavkami, ktoré zákon kladie na
odôvodnenie správneho rozhodnutia) odôvodniť v konečnom rozhodnutí.

36. Súd poukazuje na rozhodnutie  Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.
mája 2018, podľa ktorého: „ ......súdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu o výsledku
inšpekcie práce je presne vymedzená, a teda správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť
uloženia povinností smerujúcich k náprave zistených nedostatkov.......... V prípade zistenia nedostatkov
predstavuje protokol o výsledku inšpekcie práce dokument, v ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia,
ktoré zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom
navrhuje, t. j. odporúča, prijať na zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia. V záujme
zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce
umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému
zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie
práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej
lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor
práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie
tohto vyjadrenia. Vo vzťahu ku kasačným

námietkam sťažovateľa, že zo strany žalovaného nedošlo v protokole k samotnému navrhnutiu opatrení,
pričom z protokolu nie je zrejmé, čo má sťažovateľ na odstránenie nedostatkov urobiť a ani v akej lehote,
kasačný súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné. ...........Rovnako bolo potrebné ustáliť, že zo
strany žalovaného došlo k navrhnutiu resp. nariadeniu opatrení v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 zákona
o inšpekcii práce. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale
stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považuje
kasačný súd za postačujúce“.

37. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR (8Sžo/19/2014, 2Sžo/232/2015)
a rozsudok Krajského súdu v Žiline (21S/127/2013), správny súd konštatuje, že tieto sú vo vzťahu



k predmetu tohto preskúmavacieho konania irelevantné, resp. nie sú aplikovateľné. Predmetom
rozhodovania Najvyššieho súdu SR v konaní              č. 8Sžo/19/2014 (išlo o konanie za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku) bolo riešenie otázky, či protokol o výkone inšpekcie podlieha alebo
nepodlieha súdnemu prieskumu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo/232/2015 sa týka prípadu,
kedy bol protokol v znení Dodatku č. 1 zrušený z dôvodu, že výrok opatrenia nešpecifikoval jednoznačne
ním označenú časť protokolu (rímske číslovanie), a preto nebolo zrejmé, ktorej časti protokolu sa uložené
opatrenia týkajú a nebolo teda ani zrejmé, aké opatrenia v konkrétnom prípade a v akom termíne na
dodržanie právneho predpisu mal žalobca prijať. O takýto prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná.
Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Žiline  a Krajského súdu v Nitre správny súd uvádza, že správny
súd nie je viazaný rozhodnutiami prvostupňových správnych súdov, keďže každé rozhodnutie resp.
opatrenie sa v rámci správneho súdnictva preskúmava z dôvodov nezákonnosti namietaných v žalobe
a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.

38. Preskúmaním žalobou napadnutého opatrenia žalovaného - protokolu- v intenciách podanej žaloby
a bez zistenia vád podľa ust. § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

39.  O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP vychádzajúc z toho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym  konaním trovy konania vznikli.

40. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}