Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/198/2017 z 4. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 4. septembra 2018, sp. zn. 11S/198/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4017201018.2 Krajský súd Nitra | 11S/198/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4017201018.2 | 2018-09-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/618849cd-6dfd-4766-ad1c-e68d39626834 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017201018.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/198/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201018
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017201018.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.
Dariny Vargovej a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: P., s.r.o., T. XXX, J., IČO: 36 366 757,
zastúpeného JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, Farská 8, Nitra, proti žalovanému: A. riaditeľstvo Y.
republiky, S. XX, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 06. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 05. 10. 2017 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27. 07. 2017
a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu
dane, súd zistil, že správca dane začal dňa 22. 03. 2017 u žalobcu daňovú kontrolu (na základe
oznámenia zo dňa 16. 02. 2017 o výkone daňovej kontroly doručenom žalobcovi dňa 23. 02. 2017).
Jej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november, december 2015, január,
marec, apríl, máj, jún, júl, august 2016. Požiadavka na vykonanie daňovej kontroly bola správcovi dane
oznámená žalovaným v podaní zo dňa 02. 02. 2017, v ktorom žalovaný žiadal o vykonanie daňovej
kontroly na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 30. 01. 2017 so zameraním na
daň z pridanej hodnoty u daňových subjektov tam uvedených, medzi ktorými je i žalobca.

2. Dňa 30. 03. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu PharmDr.
Ing. G. U., PhD., ktorého správca dane oboznámil, že daňová kontrola je zameraná na vyššie
uvedeného zdaňovacie obdobia, a to na dani z pridanej hodnoty, v ktorom si žalobca uplatnil právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr vystavených v uvedených zdaňovacích obdobiach
dodávateľom M.I.M. Z., s.r.o., pričom tento už v uvedenom období nebol platiteľom dane z pridanej
hodnoty. Uvedenému daňovému subjektu Daňový úrad Bratislava rozhodnutím zo dňa 28. 09. 2015 zrušil
registráciu pre daň z pridanej hodnoty k 31. 10. 2015, a na základe uvedeného si žalobca neoprávnene
uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od uvedenej spoločnosti v uvedených
zdaňovacích obdobiach. Zároveň oboznámil konateľa žalobcu, že výsledkom daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty bude neuznanie odpočítanie dane v celkovej sume 32.831,03 eur, lebo pri jej odpočítaní
žalobca porušil § 49 ods. 2, písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov



a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Poučil žalobcu o jeho práve vyjadrovať sa v
priebehu daňovej kontroly a navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia a v nadväznosti
na uvedené pochybnosti bol vyzvaný, že pokiaľ k predmetnej kontrole má k dispozícii nové doklady,
dôkazy, vyjadrenia, nech ich predloží v určenej lehote. Konateľ žalobcu sa vyjadril tak, že nevedel, že
spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, avšak práce boli vykonané.

3. Správca dane vydal dňa 11. 05. 2017 protokol z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november, december 2015, január, marec, apríl, máj, jún, júl a august 2016.

V zdaňovacom období júl 2016 žalobca uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 105,69 eur, výsledný
vzťah k štátnemu rozpočtu po kontrole predstavuje vlastnú daňovú povinnosť v sume 409,02 eur, rozdiel
je 303,33 eur. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 303,33 eur v uvedenom zdaňovacom
období z faktúry vystavenej daňovým subjektom M.I.M. Z., s.r.o. za rozvoz letákov, DVD a montáž vo
vybraných okresoch Slovenska č. DF 160258 zo dňa 04. 07. 2016 v sume 1.820,- eur, z toho DPH
v sume 303,33 eur. Dodávateľ žalobcu - M.I.M. Z., s.r.o. už v uvedenom zdaňovacom období nebol
platiteľom dane z pridanej hodnoty. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa
28. 09. 2015 zrušil registráciu pre daň z pridanej hodnoty k 31. 10. 2015. Na základe uvedeného si
žalobca neoprávnene uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od uvedenej spoločnosti
v zdaňovacom období júl 2016. Správca dane neuznal odpočítanie dane v celkovej sume 303,33 eur,
lebo pri jej odpočítaní žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., v zmysle ktorého
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi
dodané.

4. Správca dane výzvou zo dňa 11. 05. 2017 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole, a to do 15 pracovných dní od doručenia výzvy. Uvedenú výzvu prevzal konateľ žalobcu
osobne dňa 12. 05. 2017, kedy osobne prevzal i samotný protokol z daňovej kontroly.

5. V podaní bez uvedenia dátumu sa žalobca vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej
kontroly a uviedol, že nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že jeho dodávateľ - spoločnosť M.I.M.
Z., s.r.o. nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty. Uvedenú skutočnosť vždy preveroval na verejne
dostupnej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky a na tejto bol tento daňový subjekt uvedený
ako registrovaný platiteľ DPH a IČ DPH. Všetky fakturované práce dodávateľ skutočne vykonal, vystavil
faktúru a žalobca za dodané služby riadne zaplatil. Tvrdil, že vyzval p. J. U., ktorý bol v čase uzatvorenia
obchodov konateľom uvedenej spoločnosti a v ďalších zdaňovacích obdobiach konal na základe plnej
moci, aby sa k zisteniam vyjadril a uvedená osoba uviedla, že bol podaný podnet na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania na Daňovom úrade Bratislava, v ktorom namietali nezákonnosť
postupu správcu dane. Poukázal na to, že splnil všetky zákonné podmienky a konal v dobrej viere.

6. Dňa 13. 07. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu,
predmetom prejednania boli pripomienky žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly.

7. Následne, dňa 27. 07. 2017 vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 303,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016. Daň
vyrubená podaným daňovým priznaním bola v sume 105,69 eur, daň zistená správcom dane v sume
409,02 eur a rozdiel dane predstavuje vyrubený rozdiel dane.

V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že dňa 04. 11. 2016 bolo Daňovému úradu Bratislava
doručené podanie - plnomocenstvo, ktorým bol určený zástupca Michal U. na konanie pred daňovým
úradom vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s výkonom funkcie spoločníka a konateľa spoločnosti
M.I.M. Z., s.r.o. a substitučné plnomocenstvo pre Z. N. na zastupovanie spoločnosti na daňovom
úrade. Daňový úrad Bratislava zaslal dňa 09. 01. 2017 výzvu spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o. a zároveň
splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Z. N., aby sa vyjadrili k udeleným plnomocenstvám. Poukázal
na to, že dňa 04. 06. 2010 bolo na Daňový úrad Bratislava doručené podanie - splnomocnenie, ktorým
bol určený zástupca - Z. N. na zastupovanie spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o. na daňovom úrade, ktoré nebolo
zrušené. Správca dane zistil v doručenom plnomocenstve nedostatky. Pretože p. U. nie je advokát,
ani daňový poradca (§9 ods. 2 daňového poriadku), nemôže udeľovať substitučné plnomocenstvo.



Za splnomocnenca teda považoval daňový úrad Iveta N., lebo daňový subjekt môže mať len jedného
zástupcu a jej plná moc nebola zrušená.

8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že preveroval na verejne
dostupnej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky, na ktorej bol daňový subjekt M.I.M. Z., s.r.o.
uvedený ako registrovaný platiteľ DPH s IČ DPH až do 27. 10. 2016. Túto informáciu správcovi dane
zaslal ako súčasť odpovede na výzvu, ale v napadnutom rozhodnutí sa uvedená skutočnosť vôbec
nespomína.

9. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. 10.
2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

10. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i splnomocnenie zo dňa 19. 08. 2009, vystavené
spoločnosťou M.I.M. Z., s.r.o., v zastúpení konateľom J. U., ktorá splnomocnila Z. N. na zastupovanie
tejto spoločnosti na Daňovom úrade, Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, obchodnom
registri ako i na používanie pečiatky spoločnosti a na doručovanie písomností na adresu R. U. 1, Q..

11. Ďalšie plnomocenstvo zo dňa 26. 06. 2015 je vystavené H. O., bytom U. - Y., Česká republika,
ako jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o., ktorý splnomocnil J. U. bez
akýchkoľvek obmedzení a v plnom rozsahu na zastupovanie a konanie v mene splnomocniteľa vo
všetkých právnych úkonoch, ktoré súvisia s výkonom funkcie spoločníka a konateľa v spoločnosti M.I.M.
INVEST, s.r.o., vrátane všetkých právnych úkonov, na ktoré sa v zmysle platných právnych predpisov
vyžaduje špeciálne splnomocnenie, na zastupovanie pred súdmi, štátnymi orgánmi, a inými osobami,
pred obchodným registrom, na podávanie návrhov, preberanie písomností, podávanie opravných
prostriedkov (bez vyznačenia dátumu doručenia uvedenej listiny na daňový úrad).

12. Daňový úrad Bratislava vydal dňa 28. 09. 2015 rozhodnutie č. XXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 81
ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zrušil registráciu
pred daň a určil právnickej osobe M.I.M. Z., s.r.o. s uvedením IČ a DIČ deň 31. 10. 2015, uplynutím
ktorého prestáva byť platiteľom dane. Uplynutím tohto dňa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a
zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre DPH a platnosť ID pre DPH a začína plynúť 10 dňová
lehota na odovzdanie osvedčenia o registrácii pre DPH Daňovému úradu Bratislava. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia bolo, že uvedená spoločnosť opakovane v kalendárnom roku nezaplatila vlastnú daňovú
povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľná na adrese sídla, miesta podnikania, a preto nie sú dôvody
na registráciu podľa § 81 ods. 4 písm. b/, bod 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. Podnet na zrušenie registrácie
bol podaný na základe návrhu na zrušenie, vypracovaný Kriminálnym úradom finančnej správy, ktorý
bol doručený daňovému úradu dňa 21. 09. 2015. Rozhodnutie sa doručovalo Z. N., R. U. 1, Q., pričom
zásielka sa vrátila ako nedoručená s poznámkou pošty - „adresát neznámy“.

13. Súčasťou spisu je i plnomocenstvo zo dňa 03. 11. 2016 (doručené Daňovému úradu Bratislava
dňa 04. 11. 2016), ktorým spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o., v zastúpení splnomocneného zástupcu J. U.,
splnomocnila Z. N. (N. 3, Q.) na zastupovanie spoločnosti na daňovom úrade, pri prihlásení pokladne,
pri vybavení elektronickej komunikácie, pri kompletnej elektronickej komunikácii v plnom rozsahu.
Plnomocenstvo má účinnosť od 03. 11. 2016 do odvolania.

14. V spise sa nachádza i faktúra č.10160287 zo dňa 04. 07. 2016 v sume 1.820,-eur, z toho DPH
v sume 303,33 eur vystavená dodávateľom žalobcu - spoločnosťou M.I.M. Z., s.r.o. pre odberateľa -
žalobcu, predmetom faktúry je distribúcia letákov a posterov BA, NR a okolie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

15. Žalobou napadnutým rozhodnutím č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05. 10. 2017 žalovaný rozhodnutie
správcu dane zo dňa 27. 07. 2017 potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh daňovej kontroly, ako i zistenia správcu dane uvedené
v protokole z daňovej kontroly. Uviedol, že počas nej spísal správca dane úradný záznam z nahliadnutia



do spisového materiálu spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o. dňa 05. 04. 2017, z ktorého vyplynulo, že ku dňu 31.
10. 2015 bola dodávateľskej spoločnosti zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty rozhodnutím
zo dňa 28. 09. 2015. Popísal plnomocenstvá, ktoré boli vystavené uvedenou spoločnosťou pre účely
doručovania a uviedol spôsob, ako bolo uvedené rozhodnutie doručované a s akým výsledkom. Zaoberal
sa i ďalšími plnomocenstvami vystavenými spoločnosťou M.I.M. Z., s r.o..

K námietkam uvedeným žalobcom vo vyjadrení k protokolu, ako i v podanom odvolaní, o preverovaní
platiteľov DPH na verejne dostupnej stránke Finančnej správy SR prezentoval názor, že tieto údaje
majú len informatívny charakter a žalobca si mohol informácie overiť aj iným dostupným spôsobom, a
to zaslaním žiadosti o poskytnutie údajov v zmysle § 53 ods. 1 daňového poriadku.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. V žalobe zo dňa 06. 12. 2017, ktorá bola osobne podaná na tunajší súd dňa 08. 12. 2017,
žalobca popísal skutkový stav (priebeh daňovej kontroly z časového hľadiska) a v žalobných dôvodoch
uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože ani správca dane, ani žalovaný
sa nezaoberali námietkami žalobcu a skutočnosťami, ktoré v priebehu kontroly a v odvolaní namietali,
a to, že :

a/ na stránke Finančnej správy SR, ktorá je pre všetky subjekty záväzná, bola spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o.
vedená ako platiteľ DPH nielen v mesiaci júl 2016, ale nepretržite až do jej výmazu z registra platiteľov
DPH, do dňa 27. 10. 2016;
b/ o tom, že spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. bola v čase uskutočnenia dodávok platiteľom DPH svedčí
skutočnosť, že tak žalobca, ako i spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie
riadne podala daňové priznanie aj kontrolný výkaz, ktoré boli správcom dane bez výhrad potvrdené a
spracované. Pokiaľ by spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. nebola v čase podania daňového priznania na DPH
za mesiac júl 2016 reálne plne funkčným platiteľom DPH, táto skutočnosť by sa prejavila pri podaní
kontrolného výkazu žalobcu. Samotný žalovaný deklaruje, že pri kontrole IČ DPH môžu nastať stavy:
účtovná jednotka je platiteľom DPH, pričom momentálne nenastali dôvody na zrušenie registrácie pre
DPH, účtovná jednotka je platiteľom DPH, pričom momentálne nastali dôvody na zrušenie registrácie
pre DPH, IČ DPH nebolo nájdené v registri platiteľov DPH.

Pretože informácie o platiteľoch DPH sa na stránke Finančnej správy SR aktualizujú každý deň, nebolo
prakticky ani teoreticky možné, aby spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. bola vymazaná ako platiteľ DPH k 31.
10. 2015, nakoľko na stránke finančnej správy bola evidovaná ako platiteľ DPH do 27. 10. 2016.

Poukázal na význam kontrolných výkazov, zavedený do zákona o dani z pridanej hodnoty v roku 2014.
Jedným z jeho z cieľov je zamedzenie daňových podvodov. Žalobca v zdaňovacom období júl 2016
uviedol odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom M.I.M. Z., s.r.o. vo svojom kontrolnom
výkaze DPH. Uviedol i IČ DPH uvedenej spoločnosti, daňový úrad to akceptoval, nereagoval a
nesignalizoval, že IČ DPH dodávateľa je chybné, alebo neexistujúce. Pretože správca dane nezaslal
žalobcovi žiadnu výzvu na odstránenie nejasností, vyplýva z toho, že v systéme finančnej správy mala
uvedená spoločnosť v tom čase postavenie platiteľa dane.

K účelovému tvrdeniu správcu dane, že záväzná je iba jeho písomná informácia uviedol, že takéto
informácie správca dane bežne vôbec nepodáva. Dňa 26. 10. 2017 zaslali žiadosť na daňový úrad
o poskytnutie údajov o inom klientovi žalobcu, napriek tomu, že po podaní žiadosti uplynulo viac ako
mesiac, do dnešného dňa žiadnu informáciu od správcu dane nedostali. Na vybavovanie množstva
informácií pre daňové subjekty nie je daňový úrad personálne ani technicky vybavený.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že všetky dôkazy preukazujú, že tvrdenie žalovaného nie je pravdivé.
Napriek tomu, že žalobca počas celej daňovej kontroly na tieto skutočnosti poukazoval, preukazoval ich
všetkými dostupnými prostriedkami, ktorými navyše žalovaný sám disponuje, nezaoberal sa nimi, a ani
ich nezdôvodnil. Nevysporiadal sa s otázkou, ako je možné, že spoločnosť bola ako platca DPH zrušená
k 31. 10. 2015, a ešte do 26. 10. 2016 bola evidovaná ako platiteľ DPH na stránke Finančnej správy SR.
Dátum zrušenia DPH k 31. 10. 2015 v žiadnej verejne dostupnej evidencii nefiguruje. Zodpovedanie



tejto otázky je otázkou zásadného významu, pretože žalobca vychádzal zo všetkých, jemu objektívne
možných a dostupných informácií, ktoré navyše i úkony samotného žalovaného potvrdili ako správne a
je nevyhnutné, aby sa vo svojom rozhodnutí s touto otázkou zaoberal.

Rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa DPH má priame účinky a zaväzuje iba daňový subjekt,
ktorému je adresované. Jednou z podmienok právoplatnosti rozhodnutia je aj predpísaný spôsob jeho
doručenia. Spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. vedie spor o právoplatnosť rozhodnutia o zrušení registrácie
platiteľa DPH z titulu jeho nesprávneho doručenia.

V závere žalobca poukázal na to, že spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. figurovala v zozname platiteľov DPH na
stráne Finančnej správy SR až do 26. 10. 2016 a jej existenciu ako platcu DPH potvrdil i žalovaný tým,
že deväťkrát vygeneroval podané kontrolné výkazy ako správne, a teda je potrebné na vec aplikovať
rozsudok súdneho dvora vo veci C - 273/11 zo dňa 09. 09. 2012.

Správca dane a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav.

IV. Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27. 04. 2018 k podanej žalobe uviedol, že sa pridržiava odôvodnenia
žalobou napadnutého rozhodnutia. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že dodávateľ žalobcu
(M.I.M. Z., s.r.o.) v čase, kedy si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty, už nebol v uvedenom
zdaňovacom období platiteľom DPH, pretože ku dňu 31. 10. 2015 bola zrušená registrácia pre DPH.
Poukázal na to, že údaje na stránke Finančnej správy SR majú len informatívny charakter. Zákon o
dani z pridanej hodnoty ponecháva na zvážení každého platiteľa tejto dane, akým spôsobom si preverí
splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, ale nemusí ich preverovať žiadnym
spôsobom. V takom prípade sa však vystavuje riziku, že nesplní zákonné podmienky na uplatnenie
práva na odpočítanie dane, a že mu toto právo daňovou kontrolou nebude priznané.

K námietka žalobcu, že žalobca ako i dodávateľa za kontrolované zdaňovacie obdobie riadne podávala
daňové priznanie aj kontrolný výkaz a tieto boli správcom dane bez výhrad potvrdené a spracované
uviedol, že túto námietku považuje za zavádzajúcu, lebo ju žalobca neuviedol vo vyjadrení k protokolu,
ani v odvolaní. Ďalej uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že stránka Finančnej správy
SR je záväzná, táto má len informatívny charakter.

K podávaniu daňového priznania, výkazov, ktoré správca dane bez výhrad akceptoval uviedol, že
povinnosťou správcu dane je prijať akékoľvek podanie, a iba v prípade, ak má podanie nedostatky,
správca dane postupuje podľa § 13 daňového poriadku, t. j. vyzve daňový subjekt na odstránenie
nedostatkov podania.

K ďalšej námietke žalobcu uviedol, že si žalobca nesprávne vysvetľuje ust. § 78a ods. 10 zákona o dani
z pridanej hodnoty. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak nebol kontrolný výkaz podaný v lehote
podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie. Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti,
pravdivosti alebo úplnosti výkazu, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný
výkaz podal a vyzve ho na vyjadrenie. Námietku považoval za irelevantnú, pretože prípadné zákonné
nedodržania povinnosti resp. postupu správcu dane v citovanom ustanovení nemá vplyv na predmet
veci. Na základe zisteného skutkového stavu nebol správca dane povinný skúmať podaný kontrolný
výkaz, lebo dodávateľ M.I.M. Z., s.r.o. nebol platiteľom DPH, tzn. nebol povinný podať kontrolný výkaz.
Vyjadril sa k plnomocenstvám v spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o. totožne, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí.

K ďalšej námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia uviedol, že žalobca nekonkretizuje, v čom vidí
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v hmotno - právnej rovine, ako i v procesno - právnej rovine, a
preto sa k uvedeným námietkami nevie vyjadriť a zaujať relevantné stanovisko. Nesúhlasil s námietkami
žalobcu, pretože preskúmaním spisového materiálu zistil, že správca dane vykonal dokazovanie s
cieľom preverenia reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení, a postupoval v súlade s ust. § 24 ods.
4 daňového poriadku.



V. Ďalší priebeh súdneho konania

18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 22. 05. 2018 a v ňom zopakoval, že
zo všetkých skutočností je preukázané, že spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. bola v informačnom systéme
Finančnej správy SR až do 27. 10. 2016 vedená ako platiteľ DPH, čo potvrdil systém aj pri podávaní
daňového priznania na DPH. Správca dane až do 27. 10. 2016 vychádzal z tých istých údajov a z toho
istého informačného systému Finančnej správy SR, o ktorom dnes tvrdí, že nie je záväzný a má iba
informatívny charakter. Žalovaný svojim vyjadrením potvrdil argumenty žalobcu, že v čase podávania ich
daňových priznaní a uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou
M.I.M. Z., s.r.o. postupoval správne.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva to, čo po celý čas žalobca tvrdí, že ním podané daňové priznanie a
kontrolné výkazy nevykazovali žiadne nedostatky, a preto ho správca dane nevyzval na ich odstránenie.
Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, všetky svoje podania urobil
riadne, včas a správne a správnosť jeho postupu v čase podaní daňových priznaní potvrdil i žalovaný. Zo
všetkých dôkazov a aj argumentácie žalovaného vo vyjadrení vyplýva, že chybu urobil žalovaný, resp.
niektorý jeho zamestnanec. Navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 10. 2017
a rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 07. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto
rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane je
potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a to podľa ust. 191 ods. 1, písm. g/ SSP.

20. Podľa § 2, písm. a/, b/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 12. 2016, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.



Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto
zákona pri
a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

21. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, teda i v
čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych



predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

22. Podľa § 9 ods. 2, veta prvá , ods. 3, 4, 5, 8, 9 vyššie citovaného zákona, účinného do 31. 10. 2015
(t.j. v čase vydania rozhodnutia Daňového úradu Bratislava), daňový subjekt, jeho zákonný zástupca
alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu
plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak
to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať
aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje
za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len
jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba,
ktorú tento orgán poveril.

Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa
jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.



Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo
dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu
dane.

Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v
nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt
na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane
je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.

Podľa § 13 ods.1, 3, 8, 9 vyššie citovaného zákona, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do
zápisnice.

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa
navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.

Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový
subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch
spojených s ich neodstránením.

Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným
orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový
subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto
podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

Podľa § 31 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,
a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou,
c) ak tak určí správca dane.

Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste
doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený
deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a
fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15
dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba
o uložení nedozvedela.

23. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 v sume 303,33 eur (rozdiel
medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 105,69
eur a daňou zistenou správcom dane v sume 409,02 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní
v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi
nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 303,33 eur pri faktúre od dodávateľa
M.I.M. Z., s.r.o. (zo dňa XX. 07. 2016), predmetom ktorej mala byť distribúcia letákov a posterov BA,
NR a okolie, a to z dôvodu, že v uvedenom období už daňový subjekt - dodávateľ žalobcu - spoločnosť
M.I.M. Z., s.r.o. nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty, pretože Daňový úrad Bratislava rozhodnutím
zo dňa 28. 09. 2015 zrušil uvedenému daňovému subjektu registráciu pre daň z pridanej hodnoty k 31.
10. 2015. Rozhodnutie správcu dane (i žalovaného) vychádzalo len z uvedeného tvrdenia, že dodávateľ
žalobcu v čase dodania fakturovaného tovaru a služby už nebol registrovaný ako platiteľ dane z pridanej
hodnoty s odvolaním sa na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 28. 09. 2015.

24. V administratívnom spise žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, sa nachádza úradný
záznam spísaný dňa 05. 04. 2017, z ktorého vyplýva, že správca dane nahliadol do spisu v informačnom
systéme finančnej správy daňového subjektu M.I.M. Z., s.r.o., z ktorého zistil, že uvedenému daňovému
subjektu bola rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. 09. 2015 zrušená registrácia pre daň z
pridanej hodnoty. Na požiadanie správcu dane mu bolo zaslané rozhodnutie aj s doručenkou.



25. Rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. 09. 2015 Daňový úrad Bratislava podľa § 81 ods. 5
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zrušil spoločnosti M.I.M.
Z., s.r.o. registráciu pre daň a určil jej deň 31. 10. 2015, uplynutím ktorého prestáva byť platiteľom
dane. Uplynutím tohto dňa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o
registrácii pre daň z pridanej hodnoty a platnosť identifikačného čísla pre daň a začína plynúť 10 -
dňová lehota na odovzdanie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty Daňovému úradu
Bratislava. K rozhodnutiu je pripojená obálka s doručenkou adresovaná Ivete N. za M.I.M. Z., s.r.o.,
R. U. 1, Q. s tým, že zásielka sa vrátila Daňovému úradu Bratislava dňa 08. 10. 2015 s poznámkou
poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Napriek tejto skutočnosti je na rozhodnutí vyznačená
doložka právoplatnosti s dátumom 08. 10. 2015.

26. Súčasťou administratívneho spisu správcu dane i žalovaného je i splnomocnenie vystavené dňa
19. 08. 2009 spoločnosťou M.I.M. Z., spol. s r.o., v zastúpení konateľom J. U., ktorým spoločnosť
splnomocnila Z. N. na jej zastupovanie na daňovom úrade, Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, Dôvera - zdravotná poisťovňa a obchodný register, ako aj na používanie pečiatky spoločnosti
a na doručovanie písomností na adresu: Pod U. 1, Q. na meno splnomocniteľa.

27. V spise sa nachádza i plnomocenstvo vystavené H. O. (jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o.), ktorý v plnom rozsahu splnomocnil J. U. (bývalého konateľa spoločnosti) na
zastupovanie a konanie v mene splnomocniteľa vo všetkých právnych úkonoch, ktoré súvisia s výkonom
funkcie spoločnosti a konateľa spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o., vrátane všetkých právnych úkonov, na ktoré
sa vyžaduje špeciálne splnomocnenie, na zastupovanie pred príslušnými súdmi, štátnymi orgánmi,
úradmi, právnickými a fyzickými osobami. V závere plnomocenstva je uvedené, že splnomocnenec je
oprávnený postúpiť toto splnomocnenie na tretiu osobu. Dátum vystavenia plnomocenstva je uvedený
26. 06. 2015, dátum prijatia plnomocenstva 26. 06. 2016, a dátum osvedčenia listiny u notára je
uvedený 04. 11. 2016. Na uvedenom plnomocenstve nie je vyznačený dátum, kedy bolo doručené
Daňovému úradu Bratislava, resp. kedy sa dostalo do jeho dispozície. Podľa dátumu nachádzajúcom
sa na ďalšom plnomocenstve súvisiacom s uvedeným plnomocenstvom, vystaveným dňa 26. 06. 2015,
sa dá len usudzovať, že uvedené plnomocenstvo bolo doručené Daňovému úradu Bratislava spoločne
s plnomocenstvom zo dňa 03. 11. 2016, ktoré vystavil splnomocniteľ: M.I.M. Z., s.r.o. v zastúpení J.
U., splnomocneným zástupcom, splnomocnencovi Z. N., N. 3, Q. a ktorú splnomocnil k zastupovaniu
spoločnosti na daňovom úrade, pri prihlásení pokladne, pri vybavení elektronickej komunikácie, pri
kompletnej elektronickej komunikácii v plnom rozsahu. Podľa odtlačku pečiatky daňového úradu,
bolo uvedené plnomocenstvo doručené Daňovému úradu Bratislava dňa 04. 11. 2016, teda až po
doručovaní rozhodnutia o zrušení registrácie pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o.,
ktoré nadobudlo, podľa vyznačenia doložky právoplatnosti, právoplatnosť dňa 08. 10. 2015.

28. Správny súd dospel na základe oboznámenia sa s vyššie uvedenými dokladmi založenými v
administratívnom spise žalovaného k záveru, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o zrušení
registrácie pre daň z pridanej hodnoty daňovému subjektu M.I.M. Z., s.r.o. nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť, pretože nebolo doručené zákonným spôsobom ani daňovému subjektu, ani jeho
zástupcovi. Zásielka, ktorá mala obsahovať rozhodnutie Daňového úradu Bratislava sa vrátila s
poznámkou „adresát neznámy“, pričom nebolo možné použiť zákonnú fikciu o jej doručení, ktorá
predpokladá, že sa adresát zásielky, ktorému bolo oznámené uloženie zásielky a ktorý si ju nevyzdvihne
v určenej lehote, na adrese doručovania zdržiava.

29. Z právnej normy ustanovenej v § 9 daňového poriadku vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť právo
daňového subjektu zvoliť si v daňovom konaní zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať, pričom
plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa
jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Zákonodarca súčasne v uvedenej právnej úprave stanovil,
že zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v
nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo, alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt
na vykonanie niektorých úkonov, o čom vyrozumie zástupcu daňového subjektu, kedy je daňový subjekt
povinný výzve správcu dane vyhovieť. Pokiaľ v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca
a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Daňový subjekt sa môže
dať zastúpiť zvoleným zástupcom v ktoromkoľvek štádiu konania, ako aj v ktoromkoľvek štádiu konania
môže udelenú plnú moc na zastupovanie odvolať, keď zvolením zástupcu v konaní resp. jeho odvolaním



realizuje svoje procesné právo vyplývajúcemu z právneho predpisu, ktoré upravuje procesné postavenie
účastníka konania ( v tomto prípade daňový poriadok).

30. Plnomocenstvo vystavené J. U. dňa 19. 08. 2009 (v tom čase konateľom spoločnosti M.I.M. Z.,
s.r.o.) pre Z. N. (R. U. 1, Q.) bolo doručené Daňovému úradu Bratislava dňa 04. 06. 2010. Rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava o zrušení registrácie na daň z pridanej hodnoty spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o.
bolo doručované uvedenému splnomocnencovi spoločnosti (Z. N.). Napriek tomu, že rozhodnutie nebolo
splnomocnencom osobne prevzaté a zásielka sa vrátila daňovému úradu s poznámkou poštového
doručovateľa „adresát neznámy“, považoval správca dane - Daňový úrad Bratislava, zásielku za
doručenú, a to fikciou doručenia, čo však je v rozpore s ust. 31 ods. 2 daňového poriadku, pretože v tomto
prípade nebola zásielka uložená po neúspešnom pokuse o jej doručenie na pošte, a adresát sa o jej
uložení nemohol dozvedieť, pretože bol na uvedenej adrese neznámy. Vrátenie takejto zásielky nemôže
vyvolať účinky doručenia, a preto ani rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o zrušení registrácie dane
z pridanej hodnoty, ktoré bolo podkladom pre nepriznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty žalobcovi,
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou Daňového úradu Bratislava
buď zisťovať adresu splnomocnenca, a po jej zistení doručiť splnomocnencovi uvedené rozhodnutie,
alebo konať priamo s daňovým subjektom a tomuto i doručiť rozhodnutie o zrušení registrácie dane z
pridanej hodnoty (spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o.).

31. Zo skutkových okolností daného prípadu vyplýva, že Daňový úrad Nitra, ako správca dane,
rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 27. 07. 2017 vyrubil žalobcovi po vykonanej daňovej kontrole
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozdiel dane v sume 303,33 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016. V odôvodnení uviedol, že pri dokazovaní bol, okrem iného,
aplikovaný § 24 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Na základe
zistených skutočností dospel správca dane k záveru, že spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. v uvedenom
zdaňovacom období už nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím
zo dňa 28. 09. 2015 zrušil registráciu pre daň z pridanej hodnoty k 31. 10. 2015, a preto si žalobca
neoprávnene uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o. v
uvedenom zdaňovacom období. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal doručením rozhodnutia
o zrušení registrácie DPH spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o. a jednotlivými plnomocenstvami, ktoré uvedená
spoločnosť v rôznych obdobiach vystavila rôznym fyzickým osobám.

32. Súd má však za to, že za doručenie rozhodnutia a vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí je
zodpovedný ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal (v tomto prípade Daňový úrad Bratislava), a pokiaľ sa
správca dane zaoberal jednotlivými plnomocenstvami, ktoré mali byť vystavené dodávateľom žalobcu -
spoločnosťou M.I.M. Z., s.r.o., urobil tak nad rámec svojich kompetencií, pretože pre správcu dane bolo
vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí Daňového úradu Bratislava záväzné. Naviac, v čase vydania
rozhodnutia Daňového úradu Bratislava o zrušení registrácie pre DPH spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o., sa v
spise nachádzalo len plnomocenstvo zo dňa 19. 08. 2009, všetky ostatné plnomocenstvá boli doručené
daňovému úradu až po vydaní predmetného rozhodnutia.

33. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 08. 08. 2017, v ktorom namietal, že nemal
a nemohol mať vedomosť o tom, že jeho dodávateľ - spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. nebol v uvedenom
zdaňovacom období platiteľom DPH, pretože na stránke Finančnej správy SR si uvedenú skutočnosť
overoval a zistil, že je registrovaný ako platiteľ DPH až do 27. 10. 2016. Okrem toho uviedol, že dodávateľ
všetky práce, ktoré boli vyfakturované, skutočne vykonal, vystavil faktúru a žalobca za dodané služby
riadne zaplatil.

34. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2017, ktoré žalobca napadol podanou žalobou, potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne. Rovnako ako i správca dane,
poukázal na to, že spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o., ktorá je deklarovaná na faktúrach v uvedenom
zdaňovacom období ako dodávateľ, už nebola v uvedenom zdaňovacom období platiteľom dane z
pridanej hodnoty, pretože ku dňu 31. 10. 2015 jej bola rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zrušená
registrácia pre DPH.



35. Po oboznámení sa s administratívnym spisom, súčasťou ktorého je i rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava, súd zastáva názor, že Daňový úrad Bratislava postupoval pri doručovaní svojho rozhodnutia
o zrušení registrácie pre DPH spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o. (dodávateľ žalobcu) v rozpore s právnou
úpravou ustanovenou v § 31 ods. 2 daňového poriadku. Pokiaľ doručoval rozhodnutie zo dňa 28. 09.
2015 splnomocnencovi na základe plnomocenstva zo dňa 19. 08. 2009 (ktoré mu bolo doručené dňa
04. 06. 2010), Z. N. na adresu R. U. 1, Q., a uvedená zásielka sa mu vrátila dňa 08. 10. 2015 s
poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“, nemohol vyznačiť na rozhodnutí právoplatnosť
dňom 08. 10. 2015. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu vyplýva, že správca
dane, ale i žalovaný svoje rozhodnutie odvodili od rozhodnutia Daňového úradu Bratislava o zrušení
registrácie DPH pre dodávateľa žalobcu, hoci uvedené rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo, pretože
nebolo doručené daňovému subjektu, alebo jeho splnomocnencovi tak, ako to vyplýva z dôkazov,
ktoré si zaobstaral správca dane z Daňového úradu Bratislava (ktorý vydal rozhodnutie o zrušení
registrácie spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o.). Keďže sa v danom prípade jedná o plnomocenstvo procesné
(nie hmotnoprávne - nejde o daňový úkon), ktorého vady je možné odstrániť v ktoromkoľvek štádiu
konania, bolo povinnosťou Daňového úradu Bratislava zistiť adresu splnomocnenca tak, aby mu bolo
možné rozhodnutie doručiť (a to prípadne i dotazom na daňový subjekt), alebo doručiť rozhodnutie
daňovému subjektu, keďže nebolo možné doručiť rozhodnutie splnomocnenému zástupcovi. Týmto
zákonným spôsobom však Daňový úrad Bratislava nepostupoval, naopak, príslušný právny predpis (§
31 ods. 2 daňového poriadku) aplikoval arbitrárnym spôsobom, čo viedlo v rozpore s § 2 ods. 2 daňového
poriadku k nízkej ochrane procesných práv daňového subjektu, a to nielen spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o.,
ale v konečnom dôsledku i žalobcu.

36. Súd preveroval tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava,
ktorým bola zrušená registrácia dane z pridanej hodnoty spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o., je predmetom iného
súdneho konania, čo by mohlo byť dôvodom na prerušenie tohto konania. Krajský súd v Bratislave,
ktorý by bol vecne a miestne príslušný na konanie o takejto správnej žalobe, na dotaz súdu oznámil,
že neeviduje žiadne súdne konanie, v ktorom je v spore spoločnosť M.I.M. Z., s.r.o. o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. 09. 2015.

37. Na základe uvedených skutočností preto správny súd musel prihliadnuť na vadu konania, ktorá
sa vyskytla u iného správcu dane (Daňový úrad Bratislava), pretože došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Dôvodom takéhoto postupu súdu je tá skutočnosť, že správca dane nepriznal
žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúry vystavenej spoločnosťou M.I.M. Z., s.r.o.
s poukazom na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o zrušení registrácie dane z pridanej hodnoty
uvedenému deklarovanému dodávateľovi žalobcu, pričom žiadne ďalšie dokazovanie nevykonával.

38. Správny súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že
správca dane v danom prípade nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, keď si
vo veci nezadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní
nepostupoval v súčinnosti s daňovým subjektom a skutkové zistenia vyhodnotil formálne, a preto vo
veci rozhodol predčasne, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci správcovi dane
na ďalšie konanie.

39. Uvedené pochybenia správcu dane neodstránil ani žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil
napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové
orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom. V prípade, ak by súd na tieto zistené
vady neprihliadol, znamenalo by to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu a teda popretie základných zásad právneho štátu,
vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

40. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho
daňového orgánu zo dňa 05. 10. 2017, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 07. 2017 (čoho sa
žalobca domáhal) zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie (pokračovanie vo vyrubovacom
konaní) bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 191 ods.
1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.



41. Ďalšími hmotnoprávnymi námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci sa už súd nezaoberal, aby
neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov.

42. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Správca
dane v priebehu ďalšieho konania bude postupovať v súlade s daňovým poriadkom, a v súlade s právnym
názorom správneho súdu nebude môcť prihliadnuť na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o zrušení
registrácie DPH deklarovanému dodávateľovi tovarov a služieb (spoločnosti M.I.M. Z., s.r.o.), pričom
prípadné svoje ďalšie rozhodnutie odôvodní vykonaním takých dôkazov, ktoré mu daňový poriadok v
tomto štádiu daňového konania umožňuje.

43. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť
dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je
v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle
toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu
aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia
daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov
v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako
aj procesné), ktoré sú podľa § 12 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené
v Zbierke zákonov.

44. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane, založené na porušení ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).

46. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho



zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.