Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/10/2016 z 23. 5. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 23. mája 2018, sp. zn. 26S/10/2016, ECLI:SK:KSNR:2018:4016200330.5
Krajský súd Nitra | 26S/10/2016 | ECLI:SK:KSNR:2018:4016200330.5 | 2018-05-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/044a345e-a7ec-4ea6-9417-f8d0fa3f908e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4016200330.5

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200330
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200330.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobkyne: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/
X, H., zastúpená: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti v 1. rade: Krajská prokuratúra
Nitra, so sídlom Damborského 1, Nitra, v 2. rade: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, Y., o
preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003361-4, UPo 24/2015-4 zo
dňa 15. januára 2016 a rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 28/2015-8 zo
dňa 2. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Súd oznámenie žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003361-4, UPo 24/2015-4 zo dňa 15.01.2016   r u
š í   a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

V zostávajúcej časti súd žalobu   o d m i e t a .

Žalobkyňa má   n á r o k   na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

Ďalšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.   Stručný priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu sp. zn. V 5840/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa
20.07.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj len ako „správny orgán prvého
stupňa“) doručený návrh zo dňa 17.07.2015 (podaný žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XX/Luž/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi predávajúcim - pribratá účastníčka tohto súdneho konania X.
Z. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/1
na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W., obec W., okres T. a zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "C" č. XXXX orná pôda vo výmere XXX m2 z predávajúcej,
ktorá bola jeho vlastníčkou na kupujúcu. Správne konanie sa viedlo pod sp. zn. V 5840/2015.

2. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V
5840/15-4 zo dňa 14.08.2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie
označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa
17.07.2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 14.08.2015.



3. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
zo dňa 14.08.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora
pod č. Pd 249/15/4403-3 zo dňa 15.10.2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Prokuratúra v
proteste uviedla, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického
parku“. Zároveň citovala ustanovenia § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 39
a § 40a Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 32 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov.

3.1. V proteste prokuratúra ďalej uviedla, že predkupné právo štátu je upravené v zákone č. 175/1999 Z.
z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a žiadosť Ministerstva hospodárstva SR sp. zn. 20801/2015-1000-35060
zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa 08.07.2015 na základe vyššie
označeného uznesenia vlády, bola doručená správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22.07.2015 a
zaevidovaná bola pod č. Z 5113/15, pričom predkupné právo štátu sa týkalo aj parcely registra "C"
KN č. XXXX  v katastrálnom území W.. V čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu mal správny
orgán prvého stupňa preukázané, že na nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet katastrálneho konania
existovalo zákonné predkupné právo, a preto mal podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
na túto skutočnosť prihliadnuť. Konanie malo byť podľa ustanovenia § 31a písm. c) katastrálneho zákona
prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát
svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie
katastrálneho konania podľa ustanovenia § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona.
3.2. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa
neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu, presne a úplne nezistil skutočný stav
veci vo vzťahu k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené,
čo spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy.

3.3. Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP
28/2015 a tento administratívny spis žalovaný súdu taktiež predložil.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 28/2015-8 dňa 02.11.2015, ktorým vyhovel
protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15.10.2015 a rozhodnutie zo dňa 14.08.2015
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

5. Proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa
07.12.2015.

II.   Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia (oznámenia)

6. Žalovaný v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/003361-4 UPo 24/2015-4 zo dňa 15.01.2016
označenom ako „[o]dvolanie zo dňa 8.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že
jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02.11.2015 bolo podané oneskorene.

6.1. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015 bolo
adresované obom účastníkom konania doporučene do vlastných rúk, pričom žalobkyňou bolo fyzicky
prevzaté dňa 25.11.2015. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konania v znení neskorších predpisov s tým, že rozhodnutie zo dňa 02.11.2015 bolo žalobkyni ako
účastníčke konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia právne doručené dňa 16.11.2015 fikciou
doručenia (prvý pokus o dourčenie zásielky bol vykonaný dňa 10.11.2015, druhý pokus o doručenie
spolu s uložením zásielky na pošte dňa 11.11.2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia -
deň 16.11.2015), aj keď si žalobkyňa fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 25.11.2015.

6.2. V oznámení ďalej uviedol, že dňa 07.12.2015 (pondelok) odovzdala žalobkyňa na poštovú
prepravu na doručenie žalovanému odvolanie proti rozhodnutiu č. UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015. Zo
všetkých uvedených skutočností vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02.11.2015 bolo podané



oneskorene, pretože bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a
doručené po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

6.3. V závere oznámenia žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu
zo dňa 02.11.2015 v zmysle ustanovenia § 60 správneho poriadku a dospel k záveru, že podanie
oneskoreného odvolania zo dňa 07.12.2015 zaslané na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 a doručené
správnemu orgánu dňa 08.12.2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

III.   Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne (v podanej žalobe)

7. V podanej žalobe zo dňa 07.04.2016 (ktorá bola správnemu súdu doručená v ten istý deň)
žalobkyňa žiadala zrušiť oznámenie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát
katastra nehnuteľností o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/003361-4, UPo 24/2015-4 zo dňa
15.01.2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (správneho orgánu prvého
stupňa) č. UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaný dospel
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň na základe spisovej dokumentácie a vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevykonal dôkazy potrebné k úplnému
zisteniu skutkového stavu veci. Postupom žalovaného bola žalobkyni odňatá možnosť brániť sa.

7.1. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov, na základe ktorého dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie zo dňa
02.11.2015 jej bolo doručené dňa 16.11.2015 fikciou doručenia, i keď si fyzicky zásielku prevzala
dňa 25.11.2015. Odvolanie podala na poštovú prepravu dňa 07.12.2015, čo žalovaný považuje za
oneskorené podanie. S týmto tvrdením žalovaného sa žalobkyňa nestotožnila. Podľa jej názoru mal
žalovaný relevantne preskúmať, či boli kumulatívne splnené všetky podmienky zákonom požadované
na uplatnenie tzv. inštitútu fikcie doručenia a to aj z dôvodu, že takéto porušenie môže založiť eventualitu
odňatia možnosti konania pred súdom.

7.2. Podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a.s. jej bola pošta povinná oznámiť ako adresátovi
zásielky, ktorý nebol zastihnutý, termín ďalšieho pokusu o doručenie s uvedením dňa a hodiny (tzv.
„modrý lístok - výzva“). Po druhom neúspešnom pokuse doručenia jej mal doručovateľ zanechať tzv.
žltý lístok s názvom „oznámenie o uložení zásielky“, na ktorom je uvedená úložná doba.

7.3. Žalobkyňa v podanej žalobe čestne prehlásila, že jej nikdy v listovej schránke nebola zanechaná
od doručovateľa pošty žiadna výzva s upozornením, že jej v určenom termíne príde opakovane doručiť
úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu
doručovaná v určený deň a hodinu. O fikcii doručenia sa dozvedela až doručením oznámenia o vybavení
podania, a to viac ako 2 mesiace po podaní odvolania. Bola toho názoru, že zákonná fikcia doručenia
nikdy nemohla nastať a žalovaný nemal preukázané splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre
to, aby mohol skonštatovať fikciu dourčenia zásielky, preto nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu.

7.4. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa podľa žalobkyne pochybil pri doručovaní zásielky
a postupoval v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov. Rozhodnutie mal zasielať s vyznačením úložnej lehoty 3 dní, a nie ponechať
všeobecnú úložnú dobu. Až týmto spôsobom by bola naplnená zákonná povinnosť správneho orgánu
spravodlivo a objektívne chrániť záujmy fyzických/právnických osôb v konaní. Svojvoľným a účelovým
postupom správneho orgánu prvého stupňa, kedy nevyznačil skrátenú úložnú lehotu, a to napriek tomu,
že mu to poštový poriadok výslovne umožňuje predtlačeným spôsobom: „Uložiť ... dní“, jej bola ako
účastníčke konania zo strany žalovaného odňatá možnosť konať, a tým účinne chrániť svoje záujmy. V
tejto súvislosti žalobkyňa poukázala i na ustanovenie § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, pričom správny orgán prvého stupňa ju nedostatočne poučil a
zaviedol, keď v poučení uviedol, že voči rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa poučiť účastníka konania tak, aby bolo
nepochybné a jasné, kedy a za akých podmienok môže platne a účinne podať odvolanie. V poučení však
definovanie iného okamihu doručenia rozhodnutia, než jeho osobné prevzatie, absentuje. S absolútnou
jasnosťou je v ňom uvedené, že proti rozhodnutiu môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia a vzhľadom na dovtedy uplatňovanú prax mala ako účastníčka konania za to, že lehota



začne plynúť až okamihom prevzatia rozhodnutia. Žalobkyňa bola toho názoru, že konanie žalovaného
voči nej je nutné charakterizovať ako šikanózny výkon práva, je zásahom do jej ústavných práv ako
fyzickej osoby, ako občana Slovenskej republiky, za účelom znemožnenia prístupu brániť sa ako účastník
konania voči nezákonnému a nesprávnemu postupu.

7.5. V záverečnej časti žaloby žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na tvrdenie žalovaného v oznámení o vybavení
podania, ktorý uviedol, že preskúmal odvolanie aj z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania
alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak takéto skutočnosti nezistil,
čo ale náležite neodôvodnil, a pritom použil voľnú úvahu. Bola toho názoru, že ak za zistených okolností
žalovaný konštatoval, že nezistil dôvody pre obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
mimo dovolacieho konania, jeho právny názor je nesprávny.

7.6. V podanej žalobe žalobkyňa navrhla, aby súd oznámenie žalovaného o vybavení podania zo dňa
15.01.2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.11.2015 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

IV.   Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.03.2017 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho
žalobou napadnutého písomného oznámenia o vybavení oneskorene podaného odvolania žalobcom.

8.1. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015
o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra pod sp. zn. Pd 249/15/4403-3 zo dňa
19.10.2015 a zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14.08.2015 č. V 5840/2015
bolo adresované doporučene do vlastných rúk obom účastníkom konania. Žalobkyňou bolo prevzaté
fyzicky dňa 25.11.2015. V súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov jej však bolo doručené dňa 16.11.2015 fikciou doručenia, aj keď si
účastníčka konania fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 25. 11. 2015.

8.2. Dňa 07.12.2015 žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu na doručenie správnemu orgánu prvého
stupňa odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02.11.2015. Z uvedených skutočností vyplýva, že odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 02.11.2015 bolo podané oneskorene, lebo bolo správnemu orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a doručené po márnom uplynutí zákonnej 15 -
dňovej lehoty.

8.3. Žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu posudzovať, či skutočnosti uvedené na
doručenke, ktorá je považovaná za verejnú listinu, sú aj pravdivé, a už vôbec nie z toho hľadiska, či
poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk.

8.4. Uviedol, že preskúmal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
02.11.2015 v zmysle ustanovenia § 60 správneho poriadku a zistil, že podanie oneskoreného odvolania
zo dňa 07.12.2015 a doručeného správnemu orgánu dňa 08.12.2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dňa
08.06.2016 vydal rozhodnutie pod č. Ok 8/2016-3/Br, OU-NR-OOP5-2016/027205-3/Br, ktorým podľa
ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol
odvolanie žalobkyne ako účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č. UP 28/2015-27 zo dňa 06.05.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne
na obnovu konania vedeného pod spisovou značkou UP 28/2015, v ktorom správny orgán rozhodnutím
č. UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015 vyhovel protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 249/15/4403-2 a
zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5840/2015 zo dňa 14.08.2015 o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný zastával názor, že žalovaný
nie je pasívne legitimovaný v konaní o preskúmanie oznámenia správneho orgánu prvého stupňa,
lebo pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý
rozhodol v poslednom stupni (s poukazom na ust. § 250 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016) a žalovaný
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností nikdy vo veci nevydal
rozhodnutie. Zo žaloby nie je ani úplne zrejmé, kto by mal byť žalovaným správnym orgánom.



8.5. Ďalej žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni bolo dňa 08.02.2016 doručené
nie rozhodnutie, ale len písomné oznámenie o vybavení podania pod č. UPo 24/2015-4, OU-NR-
OOP5-2016/003361-4 zo dňa 15.01.2016.

8.6. Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalovaný má za preukázaný vznik
zákonného predkupného práva štátu uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08.07.2015
(doplnené uznesením Vlády Slovenskej republiky zo dňa 21.07.2015), a to s poukazom na ustanovenie §
3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8.7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval argumentáciu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra,
ktorú tento uviedol v odôvodnení svojho protestu, ktorému bolo vyhovené rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa č. UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015.

8.8. V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka správneho
konania - X. Z., a aby žalobcom podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú po prejednaní veci s nariadením
pojednávania.

V.   Vstup prokurátora do konania a podstatné zhrnutie jeho vyjadrenia (k žalobe)

9. Krajská prokuratúra Nitra v podaní pod č. Kc 23/17/4400-2 zo dňa 14.03.2017 oznámila, že s
poukazom na ustanovenie § 46 Správneho súdneho poriadku vstupuje do začatého konania prokurátor.

10. V podaní zo dňa 29.03.2017 prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra zároveň podal vyjadrenie, ktoré
sa týkalo účastníkov konania, fikcie doručenia a rozhodnutia o proteste prokurátora.

10.1. K účastníkom konania prokurátor uviedol, že žalovaný je v žalobe nesprávne označený a z jeho
označenia nie je zrejmé, či žalobca žaluje odbor opravných prostriedkov alebo katastrálny odbor, alebo
oba tieto odbory súčasne. Navrhol, aby súd uznesením pribral do konania účastníka administratívneho
konania o proteste prokurátora X. Z..

10.2. K fikcii doručenia rozhodnutia zo dňa 02.11.2015 prokurátor uviedol, že v administratívnom
spise je založené potvrdenie o doručení (doručenka) tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že dňa
10.11.2015 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie,
dňa 11.11.2015 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe
čoho zásielku toho istého dňa (11.11.2015) uložil na pošte a dňa 25.11.2015 si žalobkyňa prevzala
zásielku osobne. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa, ktoré žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu až dňa 07.12.2015, bolo
podané oneskorene. Žalobkyňa si nevyzdvihla zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň
tejto lehoty bol 16.11.2015 (tretí deň od uloženia pripadol na sobotu) a tento sa považuje za deň
doručenia. Keďže pätnásťdňová lehota na podanie odvolanie začala žalobkyni plynúť dňom 17.11.2015,
posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 01.12.2015, ktorý pripadol na utorok a uvedený
deň nebol sviatok. Odvolanie žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu dňa 07.12.2015, po uplynutí
stanovenej lehoty podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov, teda oneskorene. Prokurátor bol toho názoru, že žalovaný správne aplikoval
na daný prípad fikciu doručenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že doručenka má povahu verejnej
listiny a preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. Platí pre ňu vyvrátiteľná domnienka jej
správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len
jej prípadná nesprávnosť. Žalobkyňa nesprávnosť doručenky nijakým spôsobom nepreukázala. Pokiaľ
ide o doručovanie rozhodnutia tzv. náhradným doručením, dôkazné bremeno preukázať, že sa adresát
v mieste bydliska v čase doručovania nezdržiaval, zaťažuje adresáta (v tomto prípade žalobkyňu), a
nie odosielateľa (správny orgán). Čestné prehlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nedržiaval v
čase doručovania, nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Žalobkyňa pritom ani netvrdí, že sa v mieste
doručovania v rozhodujúcom čase nezdržiavala. Iba čestne vyhlásila, že nikdy jej v listovej schránke
nebola zanechaná od doručovateľa výzva s upozornením, že jej v určenom čase príde opakovane
doručiť úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť
znovu doručovaná. Toto tvrdenie sa javí ako nanajvýš účelové a zavádzajúce, veď na základe čoho by
si potom fyzicky vyzdvihla zásielku dňa 25.11.2015 na pošte?



10.3. V ďalšej časti svojho vyjadrenia (k rozhodnutiu o proteste prokurátora) prokurátor uviedol, že
žalobkyňa sa domáha i zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UP 28/2015-8 zo dňa
02.11.2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora. Označené rozhodnutie bolo doručené žalobkyni
dňa 16.11.2015 a nadobudlo právoplatnosť 01.12.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 07.04.2016. Z
označených skutočností vyplýva, že žaloba bola v tejto časti podaná oneskorene, pričom ak žalobkyňa
napáda poučenie rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že toto je zákonné a v súlade s ustanovením §
47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

10.4. Prokurátor navrhol, aby súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa preskúmania oznámenia o
vybavení podania zo dňa 15.01.2016, pretože je nedôvodná a podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d)
Správneho súdneho poriadku odmietol žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa č. UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015, pretože bola podaná oneskorene.
VI.   Ďalší priebeh správneho súdneho konania

11. Uznesením č. k. 26S/10/2016-83 zo dňa 21.07.2017, právoplatné dňa 10.08.2017, správny súd
pribral do konania účastníka administratívneho (katastrálneho) konania, a to X. Z., ktorú následne vyzval,
aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrila s poučením, že ak tak neurobí, správny súd
môže vo veci konať ďalej.

12. Do konania pribratá účastníčka administratívneho konania X. Z. sa k žalobe vyjadrila písomným
podaním zo dňa 21.09.2017 (doručeným správnemu súdu dňa 25.09.2017), v ktorom uviedla, že na
základe skutočností vyplývajúcich z nezákonných aktivít na získanie nehnuteľností žalobkyňou sa
účastníčka konania úplne stotožňuje s postupmi a rozhodnutím Okresného úradu Nitra ako aj Krajskej
prokuratúry Nitra a má za to, že žaloba je nedôvodná.

13. Žalobkyňa v podaní zo dňa 18.10.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.03.2017 a vyjadreniu
pribratého účastníka zo dňa 21.09.2017 uviedla, že v prípade, ak dôjde ku kolízii v spôsobe doručovania,
t. j. keď je súčasne preukázané, že sú splnené podmienky na náhradné doručenie (§ 24 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb.) a súčasne v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku aj reálne prevzal, správny orgán
už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym
prostriedkom doručenia písomnosti a jeho aplikácia v prípade reálneho doručenia je vylúčená. Na
základe uvedeného je podľa žalobkyne jej žaloba dôvodná.

14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 18.10.2017 vyjadril písomným vyjadrením zo dňa
21.11.2017.

14.1. Žalovaný v písomnom vyjadrením v prvom rade uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k
žalobe zo dňa 21.03.2017. Správny orgán všeobecne nevykonáva prešetrovanie správnosti postupu
doručovateľa pri doručovaní svojich úradných zásielok s opakovaným doručovaním. Na skutočnosť, že
neboli naplnené podmienky na uplatnenie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku správny
orgán samozrejme prihliada, a to najmä v prípade, ak účastník konania napr. preukáže, že sa v mieste
doručenia v čase doručovania nezdržiaval z dôvodu preukázanej hospitalizácie, odcestovania a pod..

14.2. Z poštových podmienok - úradná zásielka (vnútroštátny styk) vyplýva, že ak úradnú zásielku so
službou opakované doručenie na žiadosť odosielateľa nie je možné doručiť na prvý pokus, z dôvodu
nezastihnutia adresáta alebo oprávneného prijímateľa na odovzdávacom mieste, resp. z iných dôvodov
definovaných v Poštových podmienkach, Slovenská pošta zanechá v domovej listovej schránke písomnú
výzvu s upozornením, že príde úradnú zásielku opakovane doručiť v termíne uvedenom na výzve. Ak
adresát nie je opakovane zastihnutý na odovzdávacom mieste, zanechá Slovenská pošta v domovej
listovej schránke oznámenie o uložený úradnej zásielky na pošte. Z uvedeného je zrejmé, že dátum/deň
neúspešného opakovaného doručenia je totožný s dňom/dátumom uloženia zásielky. Nemožno preto
bez ďalšieho konštatovať, že k opakovanému pokusu o doručenie nedošlo len z dôvodu, že ten istý
dátum je uvedený na doručenke cez oba riadky. Žalobkyňa nikdy nenamietala, že sa v čase doručovania
úradnej zásielky nezdržiavala v mieste doručenia.

14.3. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že
sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. Platí pre ňu vyvrátiteľná domnienka správnosti, pričom



správnosť sa v správnom alebo súdnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť.
Čestné prehlásenie žalobkyne považuje žalovaný za nedostatočné unesenie dôkazného bremena vo
vzťahu k preukázaniu nesplnenia podmienok na uplatnenie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho
poriadku. Žalovaný súhlasil s vykonaním dôkazu, a to aby súd písomne požiadal Slovenskú poštu o
poskytnutie dôkazov o vykonaní dvoch pokusov o doručenie. Nie je správne automaticky bez ďalšieho
považovať za dátum doručenia písomnosti dátum skutočného prevzatia písomnosti po uplynutí lehoty
podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca sledoval
cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobené bezdôvodným nepreberaním zásielok
adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní. Dôkazné bremeno preukázania nesprávnosti
doručenky znáša adresát, nie správny orgán ako odosielateľ úradnej zásielky.

14.4. Žalovaný ďalej uviedol, že k legislatívnej zmene v znení § 24 ods. 2 správneho poriadku ohľadom
fikcie doručenia, tak aby bol plne zohľadnený skutočný deň prevzatia uloženej písomnosti na pošte došlo
až novelou zákonom č. 149/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2017.

14.5. Žalovaný k zákonnému predkupnému právu štátu a dôsledkom jeho obídenia taktiež zotrval
na svojej predchádzajúcej argumentácií, ktorú vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne zopakoval.
Žalovaný taktiež uviedol, že v danej veci nie sú dané okolnosti na vrátenie veci správnemu orgánu prvého
stupňa ani žalovanému na ďalšie konanie. Aktuálnym výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti -
parcely registra "C" č. XXXX  - ostatné plochy o výmere XXX m2 je spoločnosť MH Invest, s.r.o. (dcérska
spoločnosť Ministerstva hospodárstva SR, kde je toto ministerstvo jej výlučným vlastníkom), zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX  v katastrálnom území W.. Súčasný vlastník predmetných nehnuteľností
nie je účastníkom tohto konania a rozhodnutie v tomto konaní nie je preňho právne záväzné. V prípade
navrhovaného zrušenia oznámenia žalovaného o vybavení podania č. UPo 24/2015-4 z 15.01.2016 by
sa malo na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. UP 28/2015-8 z 02.11.2015 o vyhovení
protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. Pd 249/15/4403-3 zo dňa 02.11.2015 a zrušení
rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5840/2015 zo dňa 14.08.2015 hľadieť
ako na neprávoplatné. Spätný zápis vlastníckeho práva v prospech X. Z. ako pôvodnej predávajúcej v
konaní V 5840/2015 nie je vzhľadom na následné právne zmeny možný, a to s poukazom najmä na
ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.

14.6. Žalovaný namietol nevykonateľnosť ďalšieho konania a rozhodnutia z dôvodu, že došlo k
podstatnej zmene skutkového a právneho stavu v danom prípade, a teda nie sú dané okolnosti na
vrátenie veci žalovanému ani prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

14.7. Žalovaný v závere vyjadrenia navrhol, aby správny súd rozsudkom zamietol žalobu ako
nedôvodnú.

VII.   Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty

15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný správny súd (ustanovenie § 246 ods. 1,
ustanovenie § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v spojení s
§ 491 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny
súdny poriadok“), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 SSP) a
vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie
žalovaného zo dňa 15.01.2016, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu -
oznámeniu je v tejto časti dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 24.05.2018 toto rozhodnutie - oznámenie
žalovaného zo dňa 15.01.2016 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že toto rozhodnutie - oznámenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

16. Žalobkyňa sa podanou žalobou taktiež domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa, t. j. rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru pod č. UP
28/2015-8 zo dňa 02.11.2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu prokurátorky
Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. Pd 249/15/4403-3 zo dňa 15.10.2015 a zrušil rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5840/2015 zo dňa 14.08.2015), správny súd v tejto časti žaloby
zastáva právny názor, že v tejto časti je žaloba predčasne podaná, nakoľko lehota na podanie žaloby
proti tomuto neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v čase rozhodovania



správneho súdu ešte nezačala ani plynúť. Z uvedeného dôvodu v tejto časti správny súd žalobu odmietol
podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP.

17. Podľa § 22 ods. 1 a 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon“) v znení účinnom do
30.06.2016, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc
katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a
o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o
správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

17.1. Podľa § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)
v znení účinnom do 30.06.2017 (teda i v čase rozhodovania správneho orgánu), dôležité písomnosti,
najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho
splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

17.2. Podľa § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2017, dôležité písomnosti,
najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho
splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

17.3. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym
konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu
verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a
zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

17.4. Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd konanie uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.

17.5. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

17.6. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17.7. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

17.8. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.



17.9. Podľa § 491 ods. 1 a 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

18. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Úlohou správneho
súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade
so zákonom, keď v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/003361-4, UPo 24/2015-4 zo dňa 15.01.2016
označenom ako „odvolanie zo dňa 8.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že jej
odvolanie zo dňa 07.12.2015 (odovzdané na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 a doručené správnemu
orgánu dňa 08.12.2015) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru) pod č. UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015 bolo podané po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, teda oneskorene a nezistil ani dôvod na uplatnenie postupu podľa ustanovenia § 60
správneho poriadku, teda na obnovu konania alebo zmenu, príp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania. S poukazom na ustanovenia § 134 ods. 1 a 2 a ustanovenie § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v
predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav
existujúci v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 15.01.2016.

19. V prejednávanej veci z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č.
UP 28/2015-8 zo dňa 02.11.2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu prokurátorky
Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. Pd 249/15/4403-3 zo dňa 15.10.2015 a zrušil rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5840/2015 zo dňa 14.08.2015) vyplýva, že zásielka s týmto
rozhodnutím bola doručovaná žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručovaním
prvýkrát dňa 10.11.2015 (neúspešne) na adresu F. XXXX/X, H.. Z pripojenej doručenky ďalej vyplýva,
že pri predtlači na doručenke pod bodom 2. „opakované doručenie“ a pod bodom 3. „deň uloženia
zásielky“ je uvedený rovnaký dátum 11.11.2015, pričom tento dátum je vyznačený pečiatkou, a to tak, že
prechádza cez body 2. aj 3. Žalobkyňa si zásielku s rozhodnutím zo dňa 02.11.2015 osobne prevzala dňa
25.11.2015, čo potvrdila svojim podpisom. Na predmetom rozhodnutí je vyznačený dátum nadobudnutia
právoplatnosti dňom 01.12.2015.

20. Dňa 08.12.2015 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobkyne zo dňa 07.12.2015 proti vyššie
označenému rozhodnutiu, čo vyplýva z prezentačnej pečiatky správneho orgánu.

21. Správny súd posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom (ustanovením § 24 ods.
2 správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017), keď žalobkyni neformálnym podaním zo dňa
15.01.2016 oznámil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.11.2015 jej bolo s
poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie doručené dňa 16.11.2015 fikciou doručenia a
odvolanie proti nemu podala oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie.

22. Správny súd konštatuje, že nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011), že
predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne
nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo
ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že
oznámenie žalovaného zo dňa 15.01.2016 takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný
takto formálne vybavil odvolanie žalobkyne zo dňa 07.12.2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 02.11.2015 č. UP 28/2015-8 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel
protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. Pd 249/15/4403-3 zo dňa 15.10.2015 a zrušil
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5840/2015 zo dňa 14.08.2015). Žalovaný
sa teda podaným odvolaním nemienil zaoberať a vo veci ďalej konať tvrdiac, že bolo podané oneskorene.



23. Z postupu žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni pri doručovaní zásielky
s rozhodnutím zo dňa 02.11.2015 uplatnil postup podľa ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku v
znení účinnom do 30.06.2017. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia, resp.
fikcia doručenia písomnosti. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka
považuje za doručenú, aj keď to tak v skutočnosti nie je.

24. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je však zachovanie predpísaného postupu
doručovateľom a tiež to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručenia
zdržiaval. Predpísaný postup s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2017 znamená, že: i) bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie (v konkrétnom
prípade sa tak stalo 10.11.2015 ako vyplýva z doručenky) s výzvou o opakované doručovanie v
určený deň a hodinu (toto však už z predloženej doručenky nevyplýva), ii) bolo vykonané opakované
doručovanie s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo, iii) zásielka bola uložená s vyznačením dňa, kedy
sa tak stalo.

25. V súvislosti s uplatnením náhradného doručenia písomnosti podľa ustanovenia § 24 ods. 2
správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017 však správny súd dáva do pozornosti žalovaného
skutočnosť vyplývajúcu z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 02.11.2015, a to, že k reálnemu prevzatiu zásielky s rozhodnutím zo strany žalobkyne došlo dňa
25.11.2015, teda v úložnej dobe na prevzatie zásielky. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo
k faktickému fyzickému prevzatiu zásielky žalobkyňou.

26. Správny súd taktiež poukazuje i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia v
konaní pod sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, 4Sžo/85/2015 zo
dňa 01.03.2016, 3Sžo/101/2015 zo dňa 30.03.2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017, 3Asan/2/2016
zo dňa 22.02.2017, 3Sžo/245/2015 zo dňa 25.04.2017), z ktorej vyplýva uprednostnenie faktického
doručenia zásielky pred fiktívnym doručením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku v
znení účinnom do 30.06.2017 s akcentom na princíp právnej istoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky
napr. v uznesení zo dňa 30.03.2016 pod sp. zn. 3Sžo/101/2015 okrem iného uviedol, že „k aplikácii
ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu.
Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne
doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii
spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal.
Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán
už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym
prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla
vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného
prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46
ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR,
a to nález II. ÚS 65/2010-49.“

27. Ústavný súd SR v tomto svojom náleze konštatoval „využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety
citovaného § 47 ods. 2 OSP prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením
stanovených zákonných predpokladov, t. j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do
vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj
reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť
(napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový
doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr.
poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku
hneď uložil na pošte bez tohto, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta
vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie
doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a
rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyššieho súdu č. IV, s. 699, Zbierka súdnych rozhodnutí a
stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením
konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej
doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právnotechnický postup, pomocou
ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou, a ktorá dovoľuje, aby z
nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom



fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom
výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho
poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej
istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti
splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu
moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS
119/07)“.

28. I keď Ústavný súd Slovenskej republiky sa v citovanom náleze zaoberal ustanovením § 47 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 14.10.2008, podľa názoru správneho súdu možno
tento nález aplikovať i na doručovanie zásielok podľa ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku v
znení účinnom do 30.06.2017, nakoľko právna úprava náhradného doručovania bola v oboch právnych
predpisoch do 14.10.2008 takmer identická. Od 15.10.2008 bolo ustanovenie § 47 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku formulované tak, že „ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje
sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel“.

29. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie § 25 ods. 2 a 3 správneho poriadku v
znení účinnom do 30.06.2017, ktoré upravuje inštitút náhradného doručenia pri doručovaní právnickým
osobám a podnikateľom - fyzickým osobám tak, že „písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za
právnickú osobu, resp. podnikateľ - fyzická osoba sa o tom nedozvie.“ Obdobným spôsobom bola otázka
doručovania právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom upravená i v ustanovení § 48 ods. 2
a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, keď sa zásielka „považuje po troch
dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať
za právnickú osobu, resp. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.“ Taktiež je potrebné
poukázať i na právnu úpravu ustanovenia § 24 ods. 2 (veta tretia) správneho poriadku v znení účinnom
od 01.07.2017, zavedenú zákonom č. 149/2017 Z. z., ktorým sa zmenil správny poriadok. Táto nová
právna úprava mení fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov - fyzické osoby na novú fikciu, v
zmysle ktorej, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za
doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
V zmysle tejto novely nastáva zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti
na pošte sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte. Tieto
právne úpravy v súvislosti s uplatnením fikcie doručenia zhodne kladú, resp. kládli dôraz na vrátenie
nedoručenej zásielky.

30. V danej veci z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že sa zásielka vrátila
správnemu orgánu ako nedoručená, ale žalobkyňa doručované rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 02.11.2015 reálne prevzala v úložnej dobe dňa 25.11.2015. Žalovaný, resp. správny orgán
prvého stupňa sa touto skutočnosťou nezaoberali a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotili. Najvyšší súd
Slovenskej republiky i Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach (bod
26. a 27. tohto rozsudku) zaujali názor, že v prípade, ak si adresát zásielky (v tomto prípade žalobkyňa)
túto osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by
bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v
rozpore s princípom právnej istoty.

31. Žalovaný preto podľa názoru správneho súdu pochybil, keď uplatniac fikciu náhradného doručenia
zásielky (napriek reálnemu doručeniu zásielky v odbernej lehote dňa 25.11.2015), posúdil odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 07.12.2015 ako oneskorene podané bez tohto, aby sa zaoberal
reálnym doručením zásielky žalobkyni. Žalobkyňa mohla byť takýmto postupom žalovaného ukrátená
na svojich právach, lebo v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi jej bola odňatá možnosť
na prejednanie podaného odvolania. K aplikácii zákonných ustanovení o náhradnom doručovaní môže
dôjsť iba v prípade, ak nedošlo k reálnemu doručeniu.

32. Nakoľko žalovaný nereflektoval na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 25.11.2015 reálne prevzala
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02.11.2015, je potrebné konštatovať, že otázku
doručovania rozhodnutia, ktorá je skutkovou otázkou, nesprávne právne posúdil, keď aplikoval
ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017 napriek tomu, že na to
neboli splnené podmienky, pričom toto ustanovenie v predmetnej veci nesprávne právne interpretoval



a následne aj aplikoval. Uvedené zistenie je dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia
- oznámenia žalovaného zo dňa 15.01.2016 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie
veci žalovanému na ďalšie konanie.

33. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom smere a
vysporiadať sa so skutočnosťou reálneho - faktického doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa žalobkyni dňa 25.11.2015, teda v úložnej dobe a v tejto súvislosti posúdiť otázku včasnosti
podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ bolo teda žalobkyni rozhodnutie doručené dňa
25.11.2015, lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť dňom 26.11.2015 a uplynula dňom
10.12.2015. Žalobkyňa v tejto lehote dňa 07.12.2015 (podľa prezentačnej pečiatky správneho orgánu
prvého stupňa) doručila žalovanému odvolanie zo dňa 07.12.2015, čo znamená, že odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote a bude potrebné ďalej postupovať podľa príslušných ustanovení
správneho poriadku, ktoré upravujú odvolacie konanie a pri splnení ďalších zákonom stanoveným
podmienok meritórne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne.

34. Obdobným spôsobom ako doručovanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
02.11.2015 správny súd posudzoval i otázku doručovania oznámenia žalovaného zo dňa 15.01.2016
a otázku včasnosti podania žaloby. Vychádzal zo zistení vyplývajúcich z pripojenej doručenky k
tomuto oznámeniu, z ktorej vyplýva, že žalobou napadnuté oznámenie o vybavení podania zo dňa
15.01.2016 bolo žalobkyňou fyzicky prevzaté dňa 08.02.2016. Prevzatiu zásielky však predchádzal
postup doručovateľa vyznačený na doručenke, podľa ktorého prvý pokus o doručenie oznámenia bol
vykonaný dňa 21.01.(2016), opakované doručenie bolo vykonané dňa 22.01.(2016) a deň uloženia
zásielky je vyznačený dňom 22.01.(2016). Zásielka však bola fyzicky prevzatá žalobkyňou dňa
08.02.2016. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňom 08.04.2016 a keď žalobkyňa podala
žalobu osobne na príslušný súd dňa 07.04.2016, urobila tak v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote,
teda včas.

35. K námietke žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 21.03.2017, že nie je úplne zrejmé, kto by mal
byť žalovaným (nakoľko na prvej strane žaloby je uvedený Okresný úrad Nitra, pričom s poukazom na
ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátnu správu vykonáva odbor okresného
úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje
inak), súd poukazuje práve na ustanovenie § 2 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii
miestnej štátnej správy v znení účinnom v čase podania žaloby, podľa ktorých okresný úrad je miestnym
orgánom štátnej správy. Štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru
okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak. Okresný úrad má spôsobilosť
byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu
svojej pôsobnosti. Na základe citovaných ustanovení zákona o organizácii miestnej štátnej správy je
zrejmé, že Okresný úrad Nitra, ktorý označila žalobkyňa za žalovaného, má spôsobilosť byť účastníkom
súdneho konania, pričom oznámenie o vybavení podnetu zo dňa 15.01.2016 vydal Okresný úrad Nitra,
odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností a rozhodnutie zo dňa 02.11.2015 vydal
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, teda organizačné útvary - odbory vykonávajúce štátnu správu
na príslušnom úseku štátnej správy, organizačne podliehajúce Okresnému úradu Nitra. Pokiaľ teda
žalobkyňa označila za žalovaného Okresný úrad Nitra, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom súdneho
konania a žalobou napadnuté rozhodnutia (oznámenie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa) boli vydané odbormi spadajúcimi pod tento orgán štátnej správy, bol žalovaný označený
správne.

36. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu s poukazom na
ustanovenie § 191 ods. 6 SSP.

37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne v tomto
konaní (keď správny súd v časti žalobe vyhovel a v časti ju odmietol), rozhodol o náhrade trov konania
v prospech žalobkyne, keď jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 % voči žalovanému, a to s
poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP. Náhradu trov konania správny súd ďalšiemu účastníkovi
súdneho konania (Krajskej prokuratúre Nitra a ani do konania pribratej účastníčke konania X. Z.)
nepriznal, a to s poukazom na ustanovenie § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre
priznanie náhrady trov pre tohto ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením č. k. 26S/10/2016-83 zo



dňa 21.07.2017 pribral do súdneho konania účastníka administratívneho konania - X. Z., ale neuložil
jej žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti
nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 12.09.2017, resp. 02.11.2017 zaslanú pribratému účastníkovi
konania, aby sa pribratý účastník k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd
môže vo veci konať ďalej (ustanovenie § 106 ods. 2 SSP).

38. Správny súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná
kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník
konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v §
145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.