Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/186/2017 z 29. 11. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2017, sp. zn. 11CoE/186/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4613202003.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/186/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4613202003.1 | 2017-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fba2cd5-0416-4f30-a748-354fdc8fc1cc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4613202003.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/186/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613202003
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4613202003.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ZARA REAL, s.r.o., Chmeľová
222/20, Veľké Bedzany, IČO: 44 318 014, (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra
dňa 20. 01. 2015), o vymoženie sumy 532,55 eur, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.
6Er/238/2013 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa, Palatínova 41, Komárno pod sp. zn. EX
355/2013, o odvolaní oprávneného zo dňa 10.07.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k.
6Er/238/2013-8 zo dňa 28. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o zastavení exekúcie (výrok I.) a v časti
výroku, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 10. 07. 2017 proti výroku o priznaní nároku súdneho
exekútora na náhradu trov exekúcie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok). Zároveň priznal súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému (II. výrok). Žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm.
h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení
§ 61, § 62, § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a ustanovení § 18 ods. 1, § 20a ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Topoľčany č. 700-1510031713-GC04/13 zo dňa 09. 01. 2013.

4. Z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/184/2013-29
zo dňa 23.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014, bola zrušená obchodná spoločnosť
ZARA REAL, s. r.o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka
č.23056/N bola dňa 20.01.2015 obchodná spoločnosť ZARA REAL, s. r.o., Chmeľová 222/20, Veľké
Bedzany, IČO: 44 318 014 vymazaná.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že ak príčinou zániku
povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre



ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017),
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku účinného do 31.03.2017); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203
ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.
augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012).

6. O trovách exekúcie rozhodol tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017. Vyšší súdny
úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP") tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

9. Oprávnený bol toho názoru, že uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný
výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala byť
exekúcia zastavená s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej
uviedol, že ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu
času uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku.
Mal za to, že len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy boli potrebné na účelné
vymáhanie a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod exekúcie. Oprávnený v danom
prípade nemohol predpokladať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra a ani procesne
nezapríčinil zastavenie konania. Oprávnený preto navrhol napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušiť.

10. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojedávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti I. a III. výroku rozhodnutia nie je
dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 28. 06. 2017 vo výroku I. a III. podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného zo dňa 10. 07. 2017 proti výroku, ktorým súd priznal súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúciu voči oprávneného (výrok II). odvolací súd dospel k
záveru, že proti tomuto výroku odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť odvolanie
oprávneného zo dňa 10. 07. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie
voči oprávnenému je potrebné podľa ust. § 386 ods. c/ CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti
rozhodnutiu (výroku), proti ktorému nie je prípustné.

12. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 21. 02. 2013,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním zo dňa 04. 03. 2013, doručeným súdu prvej inštancie dňa 07. 03. 2013, požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 12. 03. 2013 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Sociálnej
poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510031713-GC04/13 zo dňa 09. 01. 2013. Súd prvej inštancie
z výpisu z obchodného registra zistil, že spoločnosť ZARA REAL, s.r.o. (v tomto konaní povinný)
bola dňa 20. 01. 2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. Uznesením Okresného súdu Nitra
č. k. 28CbR/184/2013-29 zo dňa 23. 12. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2014, bola
obchodná spoločnosť ZARA REAL, s.r.o. zrušená bez likvidácie. Následne súd prvej inštancie vydal
napadnuté uznesenie.



13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len “Exekučný poriadok”) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 10. 2013,
proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

14. Podľa § 256 ods. 1 zák. č. 16/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 386 písm. c/ CSP, (účinného od 01. 07. 2016), odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

15. V predmetnej vec nie je sporné, že spoločnosť ZARA REAL, s.r.o. (povinný) bola z Obchodného
registra Okresného súdu v Nitre dňa 20. 01. 2015 vymazaná. Zánik povinného a strata jeho právnej
spôsobilosti je dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho
zánikom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).
Odvolací súd konštatuje, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, zakladá to dôvod
na zastavenie exekúcie preto, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie.

16. Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému
skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu
kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá
určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť
určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie. V tejto súvislosti odvolací súd ustálil
právny názor, že nemajetnosť povinného vyplýva zo samotnej skutočnosti, že súd rozhodol o zrušení
spoločnosti bez likvidácie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že povinný bol už pred jeho výmazom z
obchodného registra (pred jeho zánikom a zrušením) nemajetný.

17. Nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu iný dôvod zastavenia
exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z
obchodného registra bez právneho nástupcu, po rozhodnutí príslušného orgánu predĺženej obchodnej



spoločnosti o jej zrušení. Zániku povinného a strate jeho právnej spôsobilosti totiž predchádza zistenie
(po skončení likvidácie) jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom.
Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku),
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku); v takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného
poriadku (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn.
4 MCdo 14/2006, uznesenie z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 10/2011, uznesenie z 30. apríla 2012
sp. zn. 6 MCdo 7/2012). Súd prvej inštancie rozhodol správne a exekúciu zastavil s poukazom na § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bola práve
nemajetnosť povinného, a nie strata jeho subjektivity, ktorá nastala až následne po tomto zistení.

18. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny
právny záver, keď rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedeného
dôvodu bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie proti III. výroku (žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo) ako vecne správne potvrdiť. Povinný bol uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa
23.12.2014 zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra a v dôsledku toho bolo
exekučné konanie zastavené. Túto skutočnosť však nezavinila žiadna strana konania, a preto nie je
možné na úhradu trov konania zaviazať žiadnu z nich.

19. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (výroku o nároku
súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému), odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia
uviedol, že proti predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že proti
rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je
prípustné.

20. Oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 10. 07. 2017 uviedol, že odvolanie podáva proti uzneseniu
zo dňa 28. 06. 2017, teda jeho odvolanie smeruje proti všetkým trom výrokom, i voči výroku, ktorým súd
prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.

21. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie,
bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené
priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.
03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávneného zo
dňa 10. 07. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému
ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.
Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať
ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno
podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, že
odvolanie oprávneného zo dňa 10. 07. 2017 proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému odmietol.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli (spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu).

24. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.