Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/12/2017 z 27. 11. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. novembra 2017, sp. zn. 19Sa/12/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4017200289.2
Krajský súd Nitra | 19Sa/12/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4017200289.2 | 2017-11-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 52 zákona č. 372/1990 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/213f2b6b-14e9-4c9e-a364-2637a6969473
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4017200289.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200289
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200289.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: G. XXXX/3, P.
zastúpená: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad
Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra o správnej žalobe zo dňa 10. 04. 2017
proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP1-2017/005988 zo dňa 07. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd  z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov číslo :  OU-NR-
OOP1-2017/005988 zo dňa 07. 02. 2017 v časti výroku pod písmenom A/ ako i rozhodnutie Okresného
úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy č.: OU-TO-OVVS-2016/007256-4JA zo dňa 28.
11. 2016 v časti prvého výroku uvedeného rozhodnutia a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.  Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového
správneho orgánu súd zistil, že žalovaný prejednal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch, ktorý mala spáchať G. (ďalej len „žalobkyňa“)  v presne
nezistený deň a hodinu koncom roka 2015, prípadne začiatkom roka 2016. Samotnému správnemu
konaniu predchádzalo podanie trestného oznámenia zo strany rodičov žalobkyne (P. T. a Y. T.), pričom
príslušné vo veci konajúce Obvodné oddelenie PZ Topoľčany trestné stíhanie ani nezačalo a vec
odovzdalo v zmysle § 197 odsek 2 Trestného poriadku Okresnému úradu Topoľčany na prejednanie
priestupku, nakoľko nevzhliadlo dôvod na začatie trestného stíhania (uznesenie zo dňa 14. 06. 2016).
2. Okresný úrad Topoľčany vykonal v správnom konaní dokazovanie prostredníctvom výsluchu svedkov
P. T., Y. T., S. O., I..W. D., Blanky C., O. T. a R. D., ako aj výsluchom samotnej žalobkyne v postavení
obvinenej z priestupku.
3. Následne, dňa 28. 11. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie číslo OU-TO-OVVS2016/
007256-4JA, ktorým rozhodol tak, že (v prvom bode) uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch, ktorého sa
dopustila úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že v presne
nezistený deň a hodinu - koncom roka 2015, prípadne začiatkom roka 2016, počas telefonického hovoru
s R. D., ktorý sa vtedy nachádzal v P. pri VÚB, sa na adresu svojho otca P. T. vyjadrila nevhodnými
slovami „nech zdochne a že poskáče po ňom“, za čo jej uložil pokarhanie.

V druhom bode  výroku svojho rozhodnutia konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť obvinená I.. G.. D. T.
úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na
zdraví voči svojmu otcovi P.i tým, že v presne nezistený deň pravdepodobne dňa 28. 10. 2015, alebo



začiatkom novembra 2015, v čase asi o 02.00 hod. v mieste jeho trvalého bydliska sa na jeho adresu
mala vyjadriť nevhodnými a vulgárnymi sovami „kde je ten kokot starý, ja ho zabijem“, „ty kokot prašivý,
dávaš peniaze ľuďom, ktoré im nepatria a si od tej chemoterapie taký ojebaný, že nevieš, čo robíš a
rozhadzuješ peniaze, ty kokot, ja ťa zabijem, poskáčem po tebe, zdochneš máš rakovinu“ a keď z domu
odchádzala, mala mu povedať, že „im dá rozbiť okná, že jeho dá zabiť“, pričom mala ísť oproti nemu
rukami  aj nohami a mala sa ho pokúsiť kopnúť do brucha, ako i tým, že v presne nezistené dni koncom
roka 2015 a začiatkom roka 2016 v kancelárii firmy v Topoľčanoch, počas telefonického hovoru  mu
mala vulgárne nadávať a sa mu mala vyhrážať, okrem iného slovami „ty kokot, ja ťa zabijem, poskáčem
po tebe“ a že ho pripraví  o majetok, podľa § 79 ods. 1, písm. c/ zákona o priestupkoch zastavil, lebo
spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo žalobkyni (obvinenej z priestupku) preukázané.

4.  Proti citovanému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré smerovalo proti
rozhodnutiu v časti označenej ako prvá výrok (1.), nakoľko rozhodnutie bolo založené na nesprávnom
skutkovom základe, a zároveň na nesprávnom právnom posúdení. O odvolaní rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. OU-NR-OOP1-2017/005988 zo dňa 07. 02. 2017.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
5. Rozhodnutím č. OU-NR-OOP1-2017/005988 zo dňa 07. 02. 2017 žalovaný ako odvolací orgán
odvolanie podané žalobkyňou, vo výroku svojho rozhodnutia označenom pod písmenom A/ zamietol,
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti výroku 1. potvrdil. Vo výroku označenom pod
písmenom B/ uviedol, že časť výroku 2. prvostupňového rozhodnutia nebola napadnutá odvolaním, preto
sa tento výrok stal právoplatným dňa 20. 12. 2016.
6. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním odvolaním napadnutého výroku (výrok v časti
1.), odvolania žalobkyne (obvinenej z priestupku) a celého spisového materiálu, dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie v časti výroku 1. je zákonné a vecne správne. Poukázal pritom na priebeh
prvostupňového správneho konania, pričom akcentoval na skutočnosť, že svedkovia  - P., Y. T. a R. D.
jej nezákonné konanie potvrdili, hoci žalobkyňa ako obvinená z priestupku jeho spáchanie poprela.
7. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že skutkový stav nebol správne posúdený. Mal za to, že
správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní zobral do úvahy všetky zabezpečené dôkazy, vyhodnotil
ich samostatne, i vo vzájomných súvislostiach. Žalobkyňu uznal za vinnú, pretože jej nezákonné konanie
potvrdili traja svedkovia, ktorí boli pri spáchaní skutku priamo prítomní. Vo vzťahu k rozporom ohľadne
gramatického tvaru vyslovených nadávok uviedol, že nie sú natoľko relevantné, aby mohli spochybniť
nezákonné konanie žalobkyne. Rozpory ohľadne použitia nadávok považoval žalovaný, vzhľadom
k meritu prejednávanej veci, za nepodstatné. K námietkam žalobkyne, týkajúcich sa nedostatočne
vyšpecifikovaného času a miesta spáchaného priestupku dodal, že ku skutku prišlo počas telefonického
rozhovoru, preto ako miesto určenia spáchaného priestupku úplne postačuje slovné označenie „v
Topoľčanoch pri VÚB“. Čas spáchania skutku nebolo možné presne konkretizovať, najmä z dôvodu
značného časového odstupu odo do dňa spáchania skutku, ako aj skutočnosť, že z výpisu hovorov by
jeho presný dátum nebolo možné určiť podľa jednotlivých výpovedí. Tvrdenie žalobkyne, že svedok R.
odmietol počas ústneho pojednávania odpovedať na akékoľvek otázky žalobkyne, považoval žalovaný
za účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok, keďže ani v jednej zápisnici z
výpovede žalobkyne nevyplýva, že by mala záujem klásť otázky svedkovi. Žalobkyňa vypovedala až po
svedkovi R. D., poukázala na rozpory v jeho výpovedi, avšak nežiadala vykonať žiadne dokazovanie.
III.  Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
8. Proti  rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07. 02. 2017, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa, podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 10. 04. 2017, ktorá bola doručená
Krajskému súdu v Nitre dňa 13. 04. 2017, pričom žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
9. V žalobe uviedla, že rozhodnutie a postup správneho orgánu napadla z nasledovných dôvodov :
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
c) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu
d) došlo k podstatnému porušeniu ustanovené o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

10. Žalobkyňa poukázala na to, že vzhľadom na povahu priestupku, ktorý mal byť spáchaný slovným
vyjadrením, je pre rozhodnutie vo veci dôležitá aj gramatická podoba slov, ktoré mala vysloviť na adresu
svojho otca. Pre dostatočné preukázanie jej zavinenia a pre vyslovenie jej viny je nevyhnutné, aby



mal správny orgán jasno v tom, aké presné slová odzneli na adresu P. za akých okolností a v akej
súvislosti boli vyslovené. Ak sa traja svedkovia nevedia zhodnúť na konštrukcii slov, ktoré sú poňaté
do výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, potom takého zistenie skutkového stavu
nemožno považovať za dostačujúce.
11.  Zotrvala na svojom vyjadrení, že miesto, ani čas spáchania priestupku nie sú dostatočné a určité, a
aj v tomto smere je rozhodnutie nezákonné. Miesto spáchania priestupku je v každom prípade neurčité,
nakoľko v Meste Topoľčany sa nachádzajú dve pobočky VÚB banky, a.s., preto je rozhodnutie v tejto časti
nezákonné z dôvodu jeho neurčitosti. Podľa žalovaného, čas spáchania skutku nebolo možné presne
konkretizovať, najmä na značný časový odstup. Ani jeden zo svedkov nevedel bližšie uviesť, kedy sa mal
uvedený incident odohrať, čo je ďalšou okolnosťou údajného spáchaného priestupku. Správny orgán
by mal pri vyslovení viny zabezpečiť istú mieru špecifikácie skutku, za ktorý sa ukladá sankcia tak, aby
skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Túto požiadavku správny orgán nenaplnil, preto je v
tomto smere jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
12.  Ďalej doplnila, že vyššie uvedeným postupom došlo k porušeniu § 77 zákona o priestupkoch, ktorý
pojednáva o obsahu výroku rozhodnutia (žalobkyňa citovala predmetné ustanovenie).
13. Svoju pozornosť upriamila aj na to, že vo výpovediach svedkov existujú viaceré rozpory, pričom práve
na ich výpovediach je založené uznanie jej viny. Je tu preto dôvod na zastavenie priestupkového konania
aj v tejto časti, nakoľko správny orgán nedokázal ustáliť skutkový stav veci, aby sa dal považovať za
spoľahlivo zistený. Nedostatočne zistený skutkový stav veci nemohol byť podkladom na rozhodnutie o
jej vine, z tohto dôvodu malo dôjsť k uplatneniu zásady in dubio pro reo.
14. V závere svojej žaloby vyzdvihla, že správny orgán mal vyhodnotiť aj možnú zaujatosť svedka R.,
jeho osobný záujem v tejto veci. Zotrvala na tvrdení, že svedok R. D. nechcel odpovedať na jej otázky,
pričom táto skutočnosť nebola zaznamenaná v zápisnici zo dňa 04. 10. 2016 v dôsledku pochybenia
správneho orgánu, ktorý nezaznamenal, že žalobkyňa v procesnom postavení obvinenej, chcela tomuto
svedkovi položiť otázky. Okrem toho, takisto Y. T. ako manželka oznamovateľa, nie je v plnom slova
zmysle dôveryhodnou svedkyňou, pretože aj v jej výpovedi sa vyskytli nezrovnalosti, ktoré naznačujú, že
skutok popísaný vo výroku rozhodnutia správneho orgánu sa nestal. Pri posudzovaní výpovede P. T. mal
správny orgán zobrať do úvahy narušený vzťah medzi ním a žalobkyňou z dôvodu majetkových sporov.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Nitre  dňa 19. 07. 2017 uviedol,
že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa
žalobkyňa dopustila nezákonného konania, svedkovia P. T., Y. T. a Ernest D. jej konanie potvrdili. Rozpory
ohľadne gramatického tvaru vyslovených nadávok nie sú relevantné, aby mohli spochybniť samotné
nezákonné konanie žalobkyne, preto tieto rozpory považoval za nepodstatné.
16. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa v odvolaní poukazovala na nepresne určený čas skutku a
nedostatočne určené miesto priestupku, čo nie je v súlade s § 77 zákona o priestupkoch. Ku skutku
prišlo počas telefonického rozhovoru, preto ako miesto priestupku určil miesto, kde sa v čase rozhovoru
nachádzali všetci svedkovia, vrátane svedka, s ktorým žalobkyňa telefonovala. Takýto postup považoval
žalovaný za postačujúci. Čas spáchania skutku nebolo možné konkretizovať, nakoľko išlo o telefonický
rozhovor, teda ani z výpisu hovorov by nebolo možné určiť presný dátum.
17. Žalovaný pri rozhodovaní zohľadnil aj na narušené vzťahy žalobkyne a P. T.. K tvrdeniu žalobkyne,
že svedok R. D. počas ústneho pojednávania odmietol odpovedať na akékoľvek jej otázky uviedol, že
zo zápisnice z ústneho pojednávania takáto skutočnosť nevyplynula. Žalobkyňa poukázala na rozpory
v jeho výpovedi, avšak z jej výpovede nerezultuje, že by mala záujem klásť svedkovi otázky, zápisnicu
na znak súhlasu podpísala.
18. Pri rozhodovaní o merite veci žalovaný vychádzal zo základných zásad správneho konania, ktoré
sú zakotvené v ustanovení § 3 Správneho poriadku, pričom detailnejšie poukázal na zásadu zákonnosti
a materiálnej pravdy.
V.   Posúdenie podstatných skutkových zistení  a právne argumenty
19. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust.
§ 10, ust. § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.  Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) nebol
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195 písmeno a) SSP  a vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu preskúmal na pojednávaní konanom dňa 28. 11. 2017 žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 07. 02. 2017,  ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k
záveru, že podaná žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle ustanovenie § 191
odsek 1 písmeno e) SSP, a v spojení § 191 odsek 3 písmeno a) SSP zrušil i napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a vrátil mu vec na
ďalšie konanie podľa § 191 odsek 4 SSP.



Právny zástupca žalobkyne  a zástupca žalovaného na pojednávaní uviedli rovnaké stanoviská, ktoré
uvádzali v písomných vyjadreniach, preto z hľadiska hospodárnosti konania nebolo nevyhnutné tieto
uvádzať duplicitne.

20. Podľa § 49 ods. 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch  v znení neskorších predpisov,
účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto  úmyselne naruší občianske
spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z
priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o
nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
21. Podľa § 34 odsek 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(správny poriadok), na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

Podľa § 47 odsek 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu
odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje
aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

22. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov
pri rozhodovaní o priestupku, ktoré vydal Okresný úrad Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy
č.: OU-TO-OVVS-2016/007256-4JA zo dňa 28. 11. 2016 v časti prvého výroku uvedeného rozhodnutia,
ktorým uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch, ako aj správnosť postupu a právnych záverov rozhodnutia,
ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov číslo : OU-NR-OOP1-2017/005988 zo dňa
07. 02. 2017 v časti výroku pod písmenom A/, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa.
23. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správne orgány nesprávne zistili skutkový stav, zistenie skutkového
stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, z čoho následne vyplynulo nesprávne právne
posúdenie a uloženie sankcie, ktorou bolo v posudzovanom prípade pokarhanie. Žalobkyňa okrem toho
poukázala na to, že zistený skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia,



bol v rozpore s administratívnymi spismi. Predmetom spochybňovania bolo aj určenie miesta a času
spáchania skutku, ktorý vykazoval znaky priestupku, nakoľko tieto neboli vo výroku rozhodnutia presne
vyšpecifikované tak, aby neboli pochybnosti o zistenom skutkovom stave. V neposlednom rade,
predmetom spochybňovania bola aj hodnovernosť výpovede svedkov Y. a R. D., ako aj osoby samotného
poškodeného P. T., nakoľko sa jedná o rodičov žalobkyne a svedok R. D. mal osobný záujem v tejto
posudzovanej veci.
24. Ustanovenie § 34 správneho poriadku upravuje všeobecné zásady vykonávania a hodnotenia
dôkazov správnom konaní. Výpočet týchto dôkazov nie je taxatívny. Preto správny orgán môže použiť aj
ďalšie, explicitne neuvedené dôkazné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu.
Predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti, ktorých pravdivosť musí byť v správnom konaní zistená
a ktoré majú význam preto, aby bol získaný predpoklad pre správne posúdenie v konkrétnej veci.
Správny orgán je oprávnený, ak to vyžaduje záujem na zistení skutočného stavu veci, vykonať aj také
dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Naproti tomu je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať.
Takto bude správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočností zjavne
nepotrebných a nadbytočných.
25. Správny poriadok, až na výnimky, neupravuje postup pri vykonávaní dôkazov. Je preto vecou voľnej
úvahy správneho orgánu, akým spôsobom dôkaz vykoná. Aj pre vykonanie dôkazu však platí zásada
zákonnosti. Správne orgán môže vykonať dokazovanie len v súlade so zákonom.
26. Záverečným, podľa názoru súdu aj najdôležitejším štádiom dokazovania je hodnotenie dôkazov.
Tento proces je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je
myšlienkový postup, pri ktorom na základe logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých
dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia správnym orgánom. Správny orgán môže
hodnotiť len tie dôkazy, ktoré boli vykonané. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však v žiadnom
prípade neznamená ľubovôľu zo strany správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia je správny orgán
povinný uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy,
vrátane odôvodnenia skutočnosti, prečo niektoré dôkazy neboli vykonané. Toto odôvodnenie musí byť
relatívne podrobné. Nestačí uviesť iba to, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj hodnotenie
týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne
preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná.
27. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov : na
skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti,
ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán
subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym
a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým
skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch
spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú
hranicu voľnej úvahy.
28. V predmetnom prípade správne orgány prejednali priestupok na základe odovzdania veci zo strany
Obvodného oddelenia PZ Topoľčany, ktorý nezistil dôvody na začatie trestného stíhania, pretože dovtedy
zistené skutočnosti preukazovali, že skutok nevykazoval formálne znaky trestného činu, ale priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch. Zo spisu
Obvodného oddelenia PZ Topoľčany vyplynulo, že v posudzovanom prípade sa jednalo o konanie na
skutkovom základe, že „páchateľka v presne nezistenom dni, začiatkom novembra 2015, v čase okolo
02.00 hod. v rodinnom dome s popisným číslom 2668/26 v Topoľčanoch na ul. Brezovej sa slovne
vyhrážala poškodenému P. slovami „ty kokot prašivý, dávaš peniaze ľudom, ktoré im nepatria, od tej
chemoterapie si taký prijebaný a rozhadzuješ peniaze, zabijem ťa“ a neskôr pri odchode z domu sa
poškodeného pokúsila kopnúť do brucha so slovami „dám vám rozbiť okná, dám ťa zabiť“, a následne
v presne nezistenom čase, v rôznych dňoch do konca januára 2016 sa v telefonických rozhovoroch
opakovane vyhrážala poškodenému, že ho pripraví o celý majetok, bude spávať pod mostom, a keď
bude zdochýnať, tak príde a poskáče po ňom, čím u poškodeného P. T. vzbudila dôvodnú obavu o jeho
život a zdravie“.
29. Z obsahu trestného spisu vedeného na OO PZ Topoľčany vyplynulo, že trestné oznámenie bolo
podané oznamovateľmi - rodičmi žalobkyne, podľa odtlačku prezenčnej pečiatky, až dňa 14.04.2016,
teda nie bezprostredne po spáchaní skutku, ktorý sa žalobkyni kládol za vinu. Zo zápisnice o trestnom
oznámení, teda z výpovede P. T. vyplynulo, že protiprávneho konania sa mala dopustiť práve proti jeho
osobe v novembri 2015, v nočných hodinách, pričom tieto skutočnosti boli obsahovo zhodné s tými, ako
bol skutok popisovaný v uznesení povereného príslušníka OO PZ Topoľčany zo dňa 14.06.2016, ktorý



rozhodol o odovzdaní veci Okresnému úradu Topoľčany. V závere výpovede spomenul telefonáty medzi
ním a žalobkyňou zo začiatku novembra 2015, pričom žalobkyňa sa mu mala vyhrážať, že keď bude
zdochýnať, po ňom poskáče atď. Zo zápisnice o trestnom oznámení, z výpovede Y. T., rezultovalo, že
táto vypovedala o časových súvislostiach celkom inak, ako jej manžel, rovnako tak opisovala spôsob
protiprávneho konania, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa  práve proti jej telesnej integrite, nie však
manželovi. Následne z výpovede vyplynulo i to, že spomenula incident z novembra 2015, ktorý sa
mal stať medzi jej manželom a žalobkyňou, avšak skutok popísala podstatne jednoduchšie, v podstate
celkom stručne. V danej trestnej veci bola vypočutá aj žalobkyňa, ktorá kategoricky poprela spáchanie
skutku, ale pripustila existenciu konfliktov medzi ňou a jej rodičmi z dôvodu spoločného podnikania.
30. Následne správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Topoľčany vykonal dokazovanie v správnom
konaní, opätovne vypočul  P. T., Y. T. a žalobkyňu, ako i svedkov I.. W. D., J. C., O. T. a R. D.. Z
výpovedí P. T. bolo možné zistiť, že tento popísal časť konania identicky, ako bolo uvedené v trestnom
oznámení, avšak navyše spomenul incident s telefonátmi, pri ktorom sa mu mala žalobkyňa vyhrážať a
používať nevhodné a vulgárne invektívy na jeho osobu. K uvedenému dodal, že pri týchto telefonátoch,
ktoré boli v režime na hlasný odposluch, bol aj svedok R. D.. Z výpovede Y. T. súd zistil, že o skutku
prvotne vypovedala tak, že skutok sa mal stať v priestoroch ich spoločného obydlia s manželom,
nakoľko žalobkyňa prišla do ich domácnosti a otcovi P. T. vulgárne nadávala. Ďalej vypovedala aj o
inkriminovanom telefonáte, ale nevedela uviesť dátumy skutkov, rovnako tak opísala urážky adresované
zo strany žalobkyne jej manželovi. V ďalšej výpovedi uviedla, že telefonát medzi jej manželom a
žalobkyňou sa mal odohrať buď niekedy v roku 2015, alebo v roku 2016, pričom na presné dátumy
si nespomenula. Súvisle opísala priebeh rozhovoru (pri ktorom bol aj R. D.), počas ktorého použila
žalobkyňa  invektívy na adresu svojho otca P.  T.. D. R. D. vypovedal, že v novembri 2015 resp. v roku
2016 sa mal uskutočniť rozhovor medzi ním a žalobkyňou ohľadne predaja bytu. Z obsahu rozhovoru
vyplynulo, že žalobkyňa mala použiť nevhodné slová na adresu svojho otca, pričom nevedela, že jej
rodičia sedia s ním v aute. Ostatní svedkovia, ku skutku (skutkom) kladeným za vinu žalobkyne nič
podstatné a relavantné nevypovedali.
31. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že správne orgány
nedostatočne zistili skutkový stav, ktorý by mal byť hodnoverným podkladom na rozhodnutie vo veci
samej. Súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to,  že skutok, ktorý bol prejednávaný v správnom
konaní, nebol úplne totožný so skutkom, ktorý bol predmetom trestného oznámenia - nezačatej trestnej
veci, ktorá bola postúpená na Okresný úrad Topoľčany na prejednanie priestupku. Nejednalo sa teda
o totožný skutok, mohlo sa jednať o dve rozdielne konania, pričom svedkovia chaoticky popisovali
časový sled udalostí, zrejme aj pre  časový odstup od popisovaného konania, čo spôsobili sami podaním
oznámenia s odstupom času od tvrdeného skutku.
32. Berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, ako aj výsledky dokazovania obsiahnutého v
administratívnom spise, podľa názoru súdu, správny orgán nepresne špecifikoval čas a miesto
protiprávneho konania, čím porušil ustanovenie § 77 zákona o priestupkoch, pretože samotné
ustanovenie presne ustanovuje, že výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku.
Rovnako má súd za to, že správne orgány nevyčerpali všetky možnosti, ktoré im zákon dáva a ktoré
si skutková situácia v tomto prípade vyžadovala za účelom objektívneho zistenia okolností spáchanie
skutku kladeného za vinu žalobkyni.
33. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zo
dňa 07. 02. 2017, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo daň 28. 11. 2016  zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, nakoľko zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Dokazovanie,
ktoré vykonal správny orgán prvého stupňa  zatiaľ neposkytuje dostatok dôvodov na vydanie rozhodnutia
o uznaní žalobkyne za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tak, ako je
skutok popísaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Toto pochybenie správneho orgánu
prvého stupňa neodstránil ani žalovaný, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že na to neboli
splnené podmienky. Z vykonaného dokazovania správneho orgánu prvého stupňa nie je zatiaľ možné
bez pochybností zistiť, či sa žalobkyňa dopustil skutku, ktorý jej je kladený za vinu.

34. V predmetnej veci teda podľa názoru súdu skutkový stav veci nebol správnymi  orgánmi zistený
natoľko, aby v ňom  bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie o spáchaní priestupku
žalobkyňou a neboli splnené ani podmienky na to, aby žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 28. 11. 2016 v časti výroku 1. potvrdil.  Žalovaný, ako i správny orgán prvého stupňa
je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a v ďalšom konaní bude



povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa  doplniť dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo z neho
nepochybne možné ustáliť, či sa žalobkyňa dopustila alebo nedopustila priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu.  Úlohou správneho orgánu bude vysporiadať sa s rozdielnymi tvrdeniami žalobkyne a
svedkov P. a Y. T., a to napríklad vykonaním konfrontácie, ku ktorej doposiaľ nepristúpil, hoci si rozdielne
výpovede účastníkov takýto postup jednoznačne vyžadovali. Nevyhnutnosť vykonania konfrontácie
vznikla práve preto, že správny orgán rozhodol v merite veci iba na základe výpovedí oznamovateľov,
rodičov žalobkyne, pričom jeho úlohou v ďalšom konaní bude, aby si tieto osoby predvolal na ústne
pojednávanie a vykonal konfrontáciu v súlade so zásadou bezprostrednosti a ústnosti, na základe čoho
opätovne vyhodnotí skutkový stav a následne vec právne posúdi. Okrem toho bude potrebné ustáliť, aké
invektívy a nadávky mala použiť na adresu svojho otca žalobkyňa, pretože priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na
zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným
hrubým správaním, teda či prišlo k takému vážnemu narúšaniu občianskeho spolunažívania. Správny
orgán sa rovnako zameria na vyhodnotenie  vierohodnosti výpovedí svedkov, ktorí majú príbuzenský
vzťah k žalobkyni, a či neprišlo k zmene ich výpovedí počas správneho konania. Z tohto dôvodu, v
posudzovanom prípade môžu jestvovať aj skryté antipatie svedkov voči žalobkyni a naopak, pre zlé
rodinné vzťahy, čo môže mať podstatný vplyv na výsledky vykonaného dokazovania. Zároveň sa v
novom rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne vznesenými v podanej
žalobe.
34. Podrobný a efektívny výsluch vypočutých svedkov je podľa názoru súdu adekvátnym dôkazným
prostriedkom na objasnenie, či došlo k spáchaniu skutku žalobkyňou. Až po vykonaní dôkazov v
naznačenom smere bude môcť správny orgán prvého stupňa zvážiť, či neprichádza do úvahy ďalšie
dokazovanie. Je v záujme žalobkyne, aby bola vec náležite vykonaným dokazovaním objasnená.
Následne, po vykonaní dokazovania v naznačenom smere bude potrebné zákonným spôsobom sa s
vysporiadať s výsledkami doplneného dokazovania a posúdiť, či sa žalobkyňa dopustila priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu.

35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech (súd
žalobe vyhovel) priznal  úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia  § 167 odsek 1  a § 175 odsek
1 SSP. Podľa § 175 odsek 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.