Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/53/2016 z 10. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 10. októbra 2017, sp. zn. 11S/53/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4016200224.2 Krajský súd Nitra | 11S/53/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4016200224.2 | 2017-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/833e6e52-b613-412c-903a-2e8fa8f1bf7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200224.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200224
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200224.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: S. Z., nar. XX. XX. XXXX, T.
XXXX/X, C., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO 36 861
723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: N. A., nar. XX. XX.
XXXX, R. XX/XX, H. - M., o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. Vo 5/2016-2/To: OU-NR-
OOP5-2016/005993-2/To k: V 5647/2015 zo dňa 03. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra
nehnuteľností č. Vo 5/2016-2/To: OU-NR-OOP5-2016/005993-2/To k: V 5647/2015 zo dňa 03. 02. 2016
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu pod sp. zn. V 5647/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že
dňa 14. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého
stupňa) doručený návrh zo dňa 10. 07. 2015 (podaný žalobkyňou ako kupujúcou, a predávajúcim N.
A.) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy
číslo: 2015/7//10/Draž/1245 zo dňa 10. 07. 2015 (v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015) uzavretej
medzi predávajúcim - N. A. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., evidovanej na LV č. XXXX ako parcela registra E KN č.
XXXX orná pôda vo výmere 4.025 m2 v podielovom spoluvlastníctve predávajúceho o veľkosti podielu
1/2 k celku.

2. V podaní zo dňa 30. 07. 2015, doručenom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 30. 07. 2015 Z. A.
(podielová spoluvlastníčka prevádzanej nehnuteľnosti) podala návrh na prerušenie konania o povolení
vkladu vlastníckeho práva do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 9C/420/2015 a pripojila i žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej
medzi predávajúcim N. A. a kupujúcou - žalobkyňou zo dňa 30. 07. 2015, podanú osobne na súd v tej istý
deň. Dôvodom podanej žaloby bola tá skutočnosť, že predávajúci (N. A.) pred predajom nehnuteľnosti,
ktorej je Z. A. podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/6-tiny k celku, neponúkol prevádzaný
spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom - prinajmenšom jej. V administratívnom spise
sa nachádza list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. (zo dňa 06.08.2015), na ktorom je



evidovaná, okrem iného, i parc. č. XXXX orná pôda vo veľkosti 4.025 m2 v spoluvlastníctve N. A. (1/2-
vica k celku), Z. A. (1/6 -tina k celku), B. P. (1/6- tina k celku ) a S. P. (1/6-tina k celku).

3. Rozhodnutím zo dňa 06.08. 2015 pod č. k. V 5647/2015 - 12 správny orgán prvého stupňa prerušil
konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu začatia konania o predbežnej
otázke, ktorou je právoplatné skončenie veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod č. k. 9C/420/2015.

4. Ďalším rozhodnutím zo dňa 15. 10. 2015 č. k. V 5647/2015-13 prerušil konanie o návrhu na vklad práva
do katastra nehnuteľností z dôvodu, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia
o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom vybudovanie strategického parku a uvedeným
dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že uvedená právne
významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru
v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či
štát svoje zákonné predkupné právo využil. Vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu
skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V
prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa
ust. § 31b katastrálneho zákona.

5. Predávajúci v podaní zo dňa 22. 10. 2015 oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že podľa jeho
vedomostí predmet kúpy nebol nikdy ponúknutý štátu na uplatnenie predkupného práva a nie je schopný
preukázať požadovanú skutočnosť.

6. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 27. 10. 2015 a uviedla, že
povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu, a kupujúci touto listinou
nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania za nedôvodné.

7. Dňa 13. 11. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po prerušení konania sa predávajúci k rozhodnutiu o prerušení
konania nevyjadril a kupujúca uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva
predávajúcemu a kupujúca nemá z akého titulu touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje. Pretože
účastníci konania nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, konanie zastavil, nakoľko
účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
13. 11. 2015 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. Vo 5/2016 - 2/To: OU-NR-
OOP5-2016/005993-2/To k: V 5647/2015 zo dňa 03. 02. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne a
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015 potvrdil ako vecne správne.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal priebeh katastrálneho konania a okrem iného
zdôraznil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015 o zastavení konania
o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zákonné, nakoľko v čase vydania
predmetného rozhodnutia neboli odstránené vytknuté nedostatky podania a jeho príloh. Zo spisového
materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté správnym orgánom prvého stupňa v rozhodnutí o
prerušení konania zo dňa 15. 10. 2015 neboli účastníkmi konania odstránené, pričom účastníci konania
boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku poučení. Z vyjadrenie predávajúceho
je zrejmé, že predávajúci predmet prevodu nikdy neponúkol štátu na uplatnenie predkupného práva.

Žalovaný mal preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401
schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na vybudovanie stavby s názvom
Vybudovanie strategického parku, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území M.. V zmysle ust.



§ 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a
o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzniklo zo zákona predkupné právo štátu.

Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06. 08. 2015 doručená žiadosť o zápis
predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-37428
zo dňa 05. 08. 2015, zaevidovaná pod č. Z 5403/2015. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia
osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, pričom
medzi nehnuteľnosťami uvedenými v Prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 20801/2015-1000-35613 bola
uvedená i nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015, v znení dodatku č.
1 zo dňa 20. 07. 2015, a to parcela registra E KN č. XXXX - orná pôda o výmere 4.025 m2 zapísaná
na LV č. XXXX v katastrálnom území M..

V čase rozhodovania o návrhu na vklad musel v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť,
či štát využil svoje zákonné predkupné právo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe
zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul
nadobudnutia vlastníckeho práva a v druhej fáze pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu bolo katastrálne konanie
prerušené a jeho účastníci boli vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje
predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nevyužil. Pretože túto skutočnosť nepreukázali, bolo katastrálne konanie podľa ust. § 31b
ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona zastavené.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré
riešia otázku absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s právnou normou, odporuje zákonu a v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľnosti je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje právnej norme, ide
o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno
subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných
ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny
úkon je relatívne neplatný, ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu,
ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka,
nakoľko štát v predmetnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľností a ide teda o odlišnú právnu a
skutkovú situáciu. V danom prípade ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať ani
ust. § 603 Obč. zákonníka.

V súvislosti s ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný poukázal
na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza „navrhované znenie prechodných
ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej
investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred
účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je teda zrejmý zámer
zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí
o vydanie osvedčenia o významnej investícii a predmetné ustanovenie sa týka problematiky osvedčenia
o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona vo vzťahu
ku konaniu o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

9. V podanej žalobe zo dňa 10. 03. 2016 žalobkyňa žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. Vo 5/2016-2/
To :OU-NR-OOP5-2016/005993-2/To k: V 5647/2015 zo dňa 03. 02. 2016.



Uviedla, že žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam
vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 10.
07. 2015. V tejto súvislosti sa žalobkyňa zaoberala definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti,
resp. absolútnej neplatnosti.

V predmetnej veci je podľa žalobkyne významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa
10. 07. 2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo.
Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania
vlastníckeho práva. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. k zmluve musí pristúpiť i modus, t. j.
zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva
je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (10. 07. 2015)
neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo
predkupné právo štátu. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko
v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, ktoré vzniklo až 08. 07. 2015,
pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom nemal ani v priebehu
vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobkyne predstavoval neprimeraný zásah do
vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje
žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením
„inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by
mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).

Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobkyňa
považovala za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu
s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu
pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č.
175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva,
ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať
vecnoprávny alebo záväzkovoprávny charakter.

Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v
znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní
predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď
bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a
nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov
a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa dala do
pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v
rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené
nepovažovala žalobkyňa dôvody správneho orgánu za dostatočné. Bola toho názoru, že ich možno
označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia.

V záverečnej časti žaloby sa žalobkyňa zaoberala prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov



v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bola toho názoru, že vychádzajúc z logického
a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky
druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii,
tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona
č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia
sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného podľa názoru žalobkyne teda vyplýva, že
ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa
právnych predpisov dovtedy platných, t.j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré
vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon
č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis).

Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončili podľa doterajších predpisov a tým sledoval ochranu všetkých subjektov v jednotnosti
právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto
právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia. Správny
orgán musí aplikovať prechodné ustanovenia tak, že bude postupovať podľa doterajších predpisov, t.j.
nebrať do úvahy predkupné právo štátu. V prípade, ak nejaký právny predpis umožňuje viacero výkladov,
správny je ten, ktorý v sebe zahŕňa náležitú ústavnú konformitu. Túto konformitu, resp. súlad možno v
danej veci vyabstrahovať z ust. čl. 20 Ústavy SR chrániaceho vlastníctvo (majetok).

V podanej žalobe žalobkyňa poukázala i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp.
zn. 4Obo 20/2007, 5 Oboer 29/2013, 1 Sžr/15/2012, 6 Cdo 107/2011) Najvyššieho súdu ČR (sp. zn.
30 Cdo 2371/2010). Dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobkyňa nepovažovala za
dostatočné, bola toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné.
Žalobkyňa navrhla, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 02. 2016 zrušil z
dôvodov vyššie uvedených.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho
žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.

Vo vzťahu k námietkam žalobkyne ohľadne predkupného práva štátu mal preukázané, že dňa 08. 07.
2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na
realizáciu stavby, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území M. (doplnené uznesením Vlády
SR dňa 21. 07. 2015 návrhom na doplnenie uznesenie Vlády SR z dňa 08. 07. 2015). Uvedeným dňom
teda vzniklo predkupné právo štátu. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa postupovať pri
rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. V čase rozhodovania o návrhu na vklad musel v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť, pretože sa jedná o právne významnú
skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v súčinnosti s účastníkmi
konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo, bez ohľadu na to, či došlo k zápisu
existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný (rovnako ako v odôvodnení svojho žalobou
napadnutého rozhodnutia) citoval ust. § 39 a ust. §40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou
absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne
odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov



uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka
alebo iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, v
predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné
právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno
uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej
právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu skutkovú situáciu.
Podľa žalovaného v danom prípade nebolo možné aplikovať § 603 Občianskeho zákonníka. Je potrebné
prihliadnuť aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva.

Žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka katastrálneho konania N. A. a aby žalobcom
podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

11. Uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č. k. 11S/53/2016-33 súd pribral do konania účastníka
administratívneho konania, a to N. A., ktorého následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote
písomne vyjadril s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej.

12. Právny zástupca žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 05. 05. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa
06. 07. 2016. Uviedol, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil s tým, že ust. § 31 ods. 1
zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať vo väzbe na ust. § 30 ods. 5,
písm. a/ tohto zákona. Správny orgán nesprávne právne posúdil obsah a oprávnenia z predkupného
práva. Obsahom predkupného práva je právo oprávnenej osoby na kúpu, pokiaľ sa osoba povinná
z predkupného práva rozhodne vec scudziť a previesť na inú osobu. Osoba povinná z predkupného
práva má povinnosť ponúknuť vec na predaj, pokým túto svoju povinnosť poruší, má oprávnená osoba
možnosť dovolať sa neplatnosti toho právneho úkonu, alebo jej zostáva predkupné právo zachované
voči nadobúdateľovi. I za preukázania, že štát svoje predkupné právo nevyužil, zostalo by mu zachované
voči nadobúdateľovi. Správny orgán neaplikoval všetky relevantné všeobecne záväzné právne predpisy,
predovšetkým Občiansky zákonník. Podľa názoru žalobkyne bolo potrebné vychádzať z koncepcie a
účelu inštitútu predkupného práva ako takého, pretože zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vymedzuje len spôsob vzniku predkupného práva, ktoré je občianskoprávnym inštitútom a
je komplexne vymedzený v Občianskom zákonníku, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 853
Občianskeho zákonníka.

Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aplikovať všeobecnú úpravu o
predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Takýto názor žalobkyne
vychádza z judikatúry Ústavného súdu ČR (sp. zn. I ÚS 156/05) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22
Cdo 2821/2014) ohľadne predkupného práva. Vyššie citovaný zákon (t. j. zákon č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov) neobsahuje špecifickú úpravu predkupného práva a nie je dôvod odkloniť
sa od logických argumentov uvádzaných v judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné
veci. Správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením veci nedôvodne postavil na stranu štátu, a
to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. V zmysle uvedenej
argumentácie sa však jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

V prípade porušenia predkupného práva štátu sa o rozpor právneho úkonu so zákonom v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka nejedná.



13. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 03. 07. 2017 (k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 05. 05. 2017),
v ktorom uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré v predmetnej veci podal. Na to, či až do okamihu
rozhodnutia o návrhu na vklad neexistuje skutková alebo právne významná skutočnosť, ktorá by mohla
mať vplyv na povolenie vkladu, je správny orgán povinný prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho konania nie je možné vykladať v súvislosti so žalobkyňou
poukazovaným ustanovením § 30 ods. 5 písm. a/ katastrálneho zákona, nakoľko poznámka pod čiarou
k tomuto ustanoveniu okrem toho, že nemá záväzný charakter a zákony sú v danej poznámke uvedené
len príkladmo, smeruje k zákonom, ktoré vo svojich ustanoveniach obsahujú obmedzenia, resp. zákaz
v nakladaní s nehnuteľnosťou. Dôvodom prerušenia konania s výzvou, aby účastníci konania doložili
listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné právo nevyužil, nebola snaha o konvalidáciu neplatného
právneho úkonu, ale len dostatočné zistenie a preukázanie skutočnosti, že došlo k porušeniu zákonnej
povinnosti ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu. Nepredloženie listiny preukazujúcej, že
štát svoje predkupné právo nevyužil v určenej lehote malo za následok zastavenie konania o návrhu na
vklad podľa § 31b ods.1, písm. f/ katastrálneho zákona.

Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie svoju zákonnú povinnosť ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť
na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo je nedovoleným právnym úkonom.
Neobstojí argumentácia, že by predkupné právo štátu ostalo zachované a povinným by bol nový
nadobúdateľ, nakoľko následkom takéhoto výkladu by bolo obídenie účelu zákona, ktorým bolo
urýchlenie výkupu predmetných nehnuteľností, ktorých sa týka významná investícia v prospech štátu.
Pretože platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu ako následok
relatívnu neplatnosť, je následkom porušenia tejto zákonom stanovenej povinnosti absolútna neplatnosť.
Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

14. Pribratý účastník konania sa v podaní zo dňa 06. 07. 2017 vyjadril k vyjadreniu žalobkyne zo
dňa 05. 05. 2017 a uviedol, že žalobkyňa nesprávne hodnotí právnu povahu predkupného práva
vzniknutého podľa zák. č. 175/1999 Z. z., ktoré nie je obyčajným zmluvným predkupným právom. Ide
o zákonné predkupné právo, ktoré nie je odlišné len spôsobom svojho vzniku, ale aj jeho účelom,
ktorý musí byť zohľadňovaný v rámci hodnotenia jeho významu pre katastrálne konanie. Vzhľadom na
povahu predkupného práva zriaďovaného na základe zákona č. 175/1999 Z. z. je zrejmé, že nemôže
byť bez zohľadnenia jeho osobitosti porovnávané so zmluvným predkupným právom, ktorého jediným
účelom je ochrana zákonov konkrétneho súkromnoprávneho subjektu. Účelom toho verejnoprávneho
predkupného práva nie je vytvorenie možností štátu ako oprávneného niekedy v budúcnosti odkúpiť
nehnuteľnosť, ale zabezpečiť naplnenie verejnoprospešného cieľa, ktorým je zrealizovanie významnej
investície. Postupom žalovaného namietaným žalobkyňou teda nedochádza k žiadnemu zvýhodňovaniu
štátu ako účastníka súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, k rešpektovaniu zákonnej úpravy, ktorou
bolo predkupné právo zakotvené. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

15. Právny zástupca žalobkyne podal dňa 15. 08. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03. 07.
2017 a uviedol, že správny orgán kúpnu zmluvu nesprávne právne posúdil ako úkon absolútne
neplatný. Predkupné právo je upravené v ustanoveniach § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
možno označiť za všeobecnú právnu úpravu predkupného práva a preto použiteľnú všade tam, kde
zákonom ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú právnu úpravu. Zákon č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov neustanovuje žiadne osobitosti ohľadne predkupného práva, preto je
zrejmé jeho priame prepojenie na ustanovenie Občianskeho zákonníka. I keby nepripadla do úvahy
relatívna neplatnosť právneho úkonu, nemožno od toho odvodzovať, že sa jedná o neplatnosť absolútnu
vzhľadom na to, že ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonník definuje osobitné nároky vyplývajúce z
porušenia predkupného práva.

16. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym
zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia
im boli doručované na vedomie. Na pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadrila právna zástupkyňa
žalobcu, zástupkyňa žalovaného, pribratý účastník konania sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil a žiadal o prejedanie veci v jeho neprítomnosti.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty



17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP)
a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 03. 02. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 11.
10. 2017 rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016,
teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster")
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak
má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku
obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva
trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie citovaného zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31b ods. 1 vyššie citovaného zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak
a) návrh nepodal účastník konania,
b) účastník konania odstúpil od zmluvy 10d) pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad,
c) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1,
d) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili,
e) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok,
f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh,
g) vo veci koná iný príslušný okresný úrad.



Podľa § 34 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7)
_________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
10d) § 48 Občianskeho zákonníka.

19. Prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
účinnom od 07. 07. 2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov
potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri
vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 2b ods. 2.
Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.
Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania.
1c)
Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká
zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.
Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d)
Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

20. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu
pozemku v znení neskorších predpisov, účinného v čase rozhodovania žalovaného, ak
odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie
poľnohospodárska pôda1) alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna
1991.
Za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje
a) záhrada,
b) pozemok v zastavanom území obce,2)



c) pozemok mimo zastavaného územia obce, ak
1. je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov,3)
2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov,4)
3. je jeho výmera menšia ako 2 000 m2,
4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 vyššie citovaného zákona, vlastník alebo iná osoba oprávnená
previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "prevádzajúci") môže poľnohospodársky
pozemok, bez použitia postupu podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6, previesť do vlastníctva
a) osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu9) ako podnikanie najmenej tri roky predo
dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa
poľnohospodársky pozemok nachádza,
b) spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných
predpisov,10)
c) blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho
zákonníka.
Inej osobe ako osobe podľa odseku 1 môže prevádzajúci previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho
pozemku len postupom podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6.
Prevádzajúci je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej
na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len
"register") na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo") a zároveň musí túto ponuku zverejniť v rovnakom čase aj na úradnej
tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Zverejnenie ponuky na úradnej tabuli je
bezodplatné.
Osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku
výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "nadobúdateľ")
a) v obci susediacej s obcou, v ktorej sa prevádzaný poľnohospodársky pozemok nachádza, alebo
b) bez ohľadu na miesto podnikania.
Ak po zverejnení ponuky podľa odseku 4 písm. a) prejaví záujem nadobúdateľ z obce, kde je ponúkaný
poľnohospodársky pozemok evidovaný, má pri akceptovaní ponuky prednosť pred nadobúdateľom zo
susednej obce. Rovnako platí prednosť pri ponuke podľa odseku 4 písm. b) nadobúdateľa z obce a v
druhom poradí nadobúdateľa zo susednej obce pred nadobúdateľom bez ohľadu na miesto podnikania.
Prevádzajúci môže rozšíriť ponuku pre osoby podľa odseku 4 písm. b), ak žiaden nadobúdateľ podľa
odseku 4 písm. a) neprejavil záujem o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku ani
prevádzajúci nepreviedol vlastníctvo ním ponúkaného poľnohospodárskeho pozemku.
Ak osoba spĺňajúca podmienky podľa odseku 4 neprejaví záujem o prevod vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku ani sa neuskutoční prevod poľnohospodárskeho pozemku, môže
prevádzajúci poľnohospodársky pozemok previesť za cenu alebo hodnotu podľa § 5 ods. 1 písm. d) na
osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov, najneskôr
však šesť mesiacov od uplynutia lehoty podľa § 4 ods. 3.
Postup a podmienky podľa odsekov 3 až 6 sa vzťahujú aj na bezodplatný prevod darovaním
poľnohospodárskeho pozemku.
Nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku môže za tých istých podmienok ako osoba
podľa odseku 1 písm. a) alebo nadobúdateľ aj fyzická osoba, ktorá vykonáva najmenej tri roky predo
dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku poľnohospodársku výrobu
v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu u osoby,
ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie.
Na nadobúdateľa, ktorý je mladým poľnohospodárom,11) sa nevzťahuje ustanovenie o povinnosti
vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Mladý poľnohospodár nemôže
poľnohospodársky pozemok prenajať, predať ani darovať tri roky od nadobudnutia vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 vyššie citovaného zákona, splnenie podmienok nadobúdania
vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku overuje okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky
pozemok evidovaný. (ods. 1)



Žiadosť o overenie podmienok na nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je povinný
podať nadobúdateľ na okresný úrad, v ktorého obvode je poľnohospodársky pozemok evidovaný, pred
uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. (ods. 2)
Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje
a) identifikačné údaje nadobúdateľa
1. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,
b) prílohy
1. číslo ponuky z registra,
2. potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie
organizácie zriadenej osobitným predpisom,12) preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe
podľa § 4 ods. 4 alebo potvrdenie zamestnávateľa osoby podľa § 4 ods. 9,
3. čestné vyhlásenie o plnení podmienky podľa § 4 ods. 10, ak ide o mladého poľnohospodára,
4. čestné vyhlásenie o tom, že nadobúdateľ nie je osobou podľa § 7 ods. 1,
5. informáciu obce o účele použitia poľnohospodárskeho pozemku podľa územného plánu obce alebo
územného plánu zóny,
6. kópiu listu, ktorým nadobúdateľ podľa § 5 ods. 3 informoval prevádzajúceho o akceptovaní
ním požadovanej alebo dohodnutej ceny za m2 poľnohospodárskeho pozemku alebo hodnoty
poľnohospodárskeho pozemku; to neplatí, ak ide o bezodplatný prevod vlastníctva poľnohospodárskeho
pozemku,
7. potvrdenie o trvalom pobyte alebo sídle v Slovenskej republike najmenej desať rokov pred
uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku,
c) podpis nadobúdateľa. (ods. 3)
O splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku vydá okresný úrad
nadobúdateľovi osvedčenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 2; vo zvlášť zložitých
prípadoch vydá osvedčenie najneskôr do 60 dní. Osvedčenie obsahuje
a) číslo ponuky z registra,
b) dátum vydania,
c) odtlačok pečiatky okresného úradu,
d) podpis zamestnanca, ktorý osvedčenie vydal. (ods. 4)
Okresný úrad odmietne vydať osvedčenie, ak
a) nadobúdateľ nevykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa § 4 ods. 4; vykonávanie
poľnohospodárskej výroby najmenej tri roky sa nevzťahuje na mladého poľnohospodára,
b) nebol dodržaný postup ponukového konania podľa § 4 ods. 5 a 6,
c) nadobúdateľ nie je osobou podľa § 4 ods. 9,
d) nadobúdateľ ani po výzve okresného úradu nedoplnil náležitosti žiadosti podľa odseku 3,
e) nadobúdateľ nemá trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike najmenej desať rokov pred
uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku podľa § 4 ods. 4. (ods. 5)
Na konanie o vydaní osvedčenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.13) Na konanie
o odmietnutí vydať osvedčenie sa vzťahuje primerane § 18 až 20, 24, 25, 27, 46, 47, 49, 51 až 59
všeobecného predpisu o správnom konaní.13) (ods. 6)
Odmietnutie vydať osvedčenie je preskúmateľné súdom. (ods. 7)
Prílohou k zmluve o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je, ak ide o
a) prevod postupom podľa § 4 až 6, osvedčenie vydané okresným úradom podľa odseku 4; osvedčenie
je prílohou aj k zmluve podľa osobitného predpisu,14)
b) prevod podľa § 4 ods. 1,
1. čestné vyhlásenie prevádzajúceho alebo kópiu dokladu potvrdzujúceho skutočnosť podľa § 4 ods.
1 písm. c),
2. potvrdenie obce, v ktorej sa podnikanie v poľnohospodárskej výrobe vykonáva, alebo potvrdenie
organizácie zriadenej osobitným predpisom,12) preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe
podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo potvrdenie zamestnávateľa osoby podľa § 4 ods. 9,
3. potvrdenie obce, že je daňovníkom podľa osobitného predpisu,15) ak ide o prevod podľa § 4 ods.
1 písm. a),
c) pozemok podľa § 2 ods. 2,
1. ktorý nie je evidovaný podľa osobitného predpisu,16) potvrdenie obce o tom, že ide o pozemok v
zastavanom území obce,2)
2. špecifikáciu obmedzenia jeho poľnohospodárskeho využitia podľa osobitných predpisov. (ods. 8)



21. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom
do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, správne orgány postupujú v
konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

22. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 (teda v
čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny
orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto zákona bolo zrejmé, že zmluva sa
skúmala zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona
z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym
orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú
podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o
povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej
zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pričom
by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

23. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 03. 02. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo
dňa 13. 11. 2015 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva
na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 uzavretej
medzi predávajúcim N. A. a kupujúcou - žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.

24. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v
čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 02. 2016.



25. Správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti (napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/16/2016, ku
ktorej je pripojený spis správneho orgánu prvého stupňa pod sp. zn. V 5113/2015) známe, že správnemu
orgánu prvého stupňa bola dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa
20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, z ktorej vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015
zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby
s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. Predmetná žiadosť bola
zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 a tento spis bol predložený
správnemu súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016.

Prílohou tejto žiadosti bolo osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že
stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme. V osvedčení je ďalej uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere
7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území U., M., Z., T., F. a T., z toho pozemky v katastrálnom
území M. sú vo výmere 2.255.622 m2.
Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom
od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má
realizovať významná investícia, teda i k pozemkom v katastrálnom území M.. Správny orgán prvého
stupňa (katastrálny odbor Okresného úradu Nitra) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom
v katastrálnom území M. najneskôr dňa 22. 07. 2015.

26. Zo spisu vedeného pod sp. zn. Z 5403/2015, ktorý súdu v konaní pod sp. zn. 11S/212/2016 predložil
na vyžiadanie správny orgán prvého stupňa bolo zistené, že Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu
odboru bola dňa 06. 08. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o
zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613
zo dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a
jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z
pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., T., T., Z., F. a M. (medzi ktorými je uvedený i pozemok
registra „E“ KN ako parc. č. XXXX).

Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 22. 07. 2015 správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o
existencii predkupného práva štátu k pozemkom v katastrálnom území M. (spis zn. Z 5113/2015) a dňa
06. 08. 2015 získal vedomosť tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v katastrálnom území M. toto
predkupné právo štátu vzniklo (Z 5403/2015).

27. Správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 02. 2016
vychádzal z toho, že dňa 14. 07. 2015 sa začalo katastrálne konanie pod sp. zn. V 5647/2015,
predmetom ktorého bol návrh predávajúceho N. A. a kupujúcej - žalobkyne zo dňa 10. 07. 2015 na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07.
2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim (N. A.) a kupujúcou
(žalobkyňou), predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území M., evidovaná ako parcela
registra E KN, a to na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 4.025 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/2 vice k celku.

V priebehu začatého katastrálneho konania vedeného pod sp. zn. V 5647/2015 (ktoré sa začalo dňa
14. 07. 2015), správny orgán prvého stupňa získal dňa 22. 07. 2015 vedomosť o tom, že k pozemkom
v katastrálnom území M. vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu, a to na základe žiadosti
Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu zaevidovanej
pod sp. zn. Z 5113/2015 (bod 25. rozsudku). Vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v
katastrálnom území M. vzniklo predkupné právo štátu, získal správny orgán prvého stupňa dňa 06.
08. 2015, kedy mu bola doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05. 08. 2015 o
zápis predkupného práva štátu zaevidovaná pod sp. zn. Z 5403/2015, prílohou ktorej bol už i zoznam
konkrétnych pozemkov v katastrálnom území M. (medzi ktorými je uvedený i pozemok registra „E“ KN
ako parc. č. XXXX).



28. Správny orgán prvého stupňa prvým rozhodnutím zo dňa 06. 08. 2015 prerušil katastrálne konanie
z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, „ktorou je právoplatné skončenie veci vedenej na
Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 9C/420/2015 (žaloba o neplatnosť právneho úkonu)“.

29. Ďalším svojim rozhodnutím zo dňa 15. 10. 2015 správny orgán prvého stupňa opätovne prerušil
konanie vedené pod sp. zn. V 5647/2015 a to podľa ust. § 31a písm. c/ zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších a
účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby doložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo
vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyužil
s tým, že ak tento nedostatok v stanovenej lehote neodstránia, konanie bude zastavené podľa ust.
§ 31b katastrálneho zákona. Predávajúci - N. A. v podaní zo dňa 22. 10. 2015 oznámil správnemu
orgánu prvého stupňa, že podľa jeho vedomostí predmet kúpy nebol nikdy ponúknutý štátu na uplatnenie
predkupného práva. Žalobkyňa sa v podaní zo dňa 27. 10. 2015 vyjadrila k rozhodnutiu o prerušení
konania tak, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci
touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje.

30. Rozhodnutím zo dňa 13. 11. 2015 správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na vklad
práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že
účastníci konania nepredložili v zmysle rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 15. 10. 2015 listinu
preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zák. č.
175/1999 Z. z. nevyužil.

31. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03. 02. 2016 potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015 o zastavení konania.

32. Z ustanovenia § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06.
2016 (teda v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa) vyplývali pre katastrálny odbor
okresného úradu ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie patrilo okrem iného pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie obsahuje odkaz napr. na zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky
súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa
teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Správny súd je toho názoru, že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností treba považovať i existenciu zákonného
predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností a tým sa odlišuje napr. od predkupného práva
spoluvlastníkov, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.
33. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej
uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho
orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania
rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

34. Správny orgán prvého stupňa sa vzhľadom na podanie Z. A. zo dňa 30. 07. 2015 správne zaoberal
otázkou neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa
20. 07. 2015, čoho sa uvedená spoluvlastníčka prevádzanej nehnuteľnosti domáhala a čo preukázala



i žalobou zo dňa 30. 07. 2015 o určenie neplatnosti právneho úkonu, podanou Okresnému súdu Nitra
dňa 30. 07. 2015. Konkrétne sa domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi N. A. a žalobkyňou
je neplatná z dôvodu porušenia jej predkupného práva zo strany predávajúceho, nakoľko je podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1 -vice k celku. Napriek tomu, že Z. A.
uviedla vo svojom podaní i spisovú značku konania, pod ktorou sa vec vedie na Okresnom súde Nitra,
správny orgán prvého stupňa nevykonal žiadny úkon za účelom zistenia, v akom štádiu sa súdne konanie
nachádza, či a akým spôsobom bolo ukončené, resp. z predloženého administratívneho spisu vykonanie
žiadneho úkonu nevyplýva.

35. Podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo strany spoluvlastníčky prevádzanej
nehnuteľnosti považoval správny orgán prvého stupňa za predbežnú otázku, ako to vyplýva z jeho
rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 06. 08. 2015, a preto i prerušil konanie do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/420/2015. Z jeho rozhodnutia o
zastavení konania zo dňa 13. 11. 2015 a ani z rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 02. 2016 však nie je
zrejmé, ako túto otázku správne orgány posúdili, resp. ako sa s otázkou spochybnenia platnosti právneho
úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva spoluvlastníčky a jej dovolania sa relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy vysporiadali.

36. Správny orgán prvého stupňa sa správne zaoberal i existenciou zákonného predkupného práva
štátu (ktoré vzniklo priamo na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi N. A. (predávajúcim) a žalobkyňou
(kupujúcou). Pochybil však v tom smere, že účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby predložili
listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to z dôvodu, že listinu s uvedeným
obsahom mu účastníci katastrálneho konania nemohli predložiť, lebo takouto listinou, resp. listinou so
žiadaným obsahom nedisponovali a ani nemohli disponovať, nakoľko neboli oprávnení takúto listinu
vystaviť a túto si mohli vyžiadať len od príslušného orgánu štátu. V tejto súvislosti ale správny súd dáva
do pozornosti správnych orgánov povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, z čoho vyplýva povinnosť a zároveň oprávnenie správneho
orgánu žiadať od príslušných štátnych orgánov oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie
a rozhodnutie.
37. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nie je samoúčelná. Úlohou vyššie citovaného zákona je okrem iného
upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú
významnou investíciou a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť
i existencia predkupného práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr.
od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že
trvanie tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru súdu
dôvodom toho, aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr.
trvanie tohto práva) a posudzoval ho ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv
na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v predmetnom katastrálnom konaní s konečnou platnosťou a
právne relevantným spôsobom zistiť, či si štát uplatňuje alebo neuplatňuje svoje zákonné predkupné
právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu a s touto otázkou sa mal správny orgán obrátiť
na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci konať v mene Slovenskej republiky.

38. Zastaviť konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností môže správny orgán len z
dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 31b ods. 1 katastrálneho zákona. V danom prípade
bolo konanie zastavené z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu,
že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh a
konkrétne pre nepredloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Listinu so
žiadaným obsahom, teda, že štát svoje predkupné právo nevyužíva, resp. neuplatňuje, však účastníci
katastrálneho konania predložiť nemohli, nakoľko nemohli byť ani pôvodcami takejto listiny.

39. Správny súd sa stotožňuje s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp.
nevyhnutné predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp.
neuplatňuje. Správny orgán si však mal takúto listinu vyžiadať od orgánu oprávneného vyjadriť sa v mene



Slovenskej republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo mu zákon dáva
dostatočné (rozsiahle) kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné
právo môže len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný
(poverený). Pokiaľ správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje zákonné predkupné
právo nezisťoval u príslušného štátneho orgánu, (ktorý je oprávnený za štát konať a k tejto skutočnosti
sa vyjadrovať), ale u účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne pochybil. Súd v
tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/31/2012 zo
dňa 09. 04. 2013, ktorý riešil obdobnú právnu problematiku predkupného práva štátu a jeho uplatnenia,
resp. neuplatnenia.

40. Uplatnenie si predkupného práva štátu k nehnuteľnosti prevádzanej na základe kúpnej zmluvy zo dňa
10. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim N. A. a kupujúcou
(žalobkyňou) by bolo podľa názoru správneho súdu dôvodom na vydanie meritórneho rozhodnutia v
predmetnej veci, a nie na zastavenie konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd nestotožňuje s právnym názorom správnych orgánov,
že bol dôvod na postup podľa ust. 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania
z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát
svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh. Za týmto účelom sa
mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku
k otázke ne/využitia, resp. ne/uplatnenia predkupného práva štátu.

Správny súd zdôrazňuje, že získavanie podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní je často krát
potrebné realizovať v súčinnosti s inými orgánmi štátu, prípadne právnickými a fyzickými osobami. Táto
skutočnosť je dôvodom, pre ktorý zákon týmto subjektom zakotvuje povinnosť súčinnosti pri získavaní
potrebných informácií a podkladov. Zákonodarca zakotvil túto zákonnú povinnosť s cieľom pomôcť
príslušnému správnemu orgánu pri zisťovaní skutočného stravu veci v správnom konaní. Predpokladom
je, aby si konajúci správny orgán tieto informácie žiadal a súčasne konkretizoval predmet a rozsah
žiadaných informácií. Podmienkou je to, že predmetom žiadosti môžu byť informácie, ktoré majú význam
pre konkrétne konanie a rozhodnutie. Účastníci správneho konania nemohli predložiť správnemu orgánu
listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, nakoľko takúto listinu neboli oprávnení
vyhotoviť, ale mohli si ju len vyžiadať od príslušného orgánu štátu oprávneného konať v predmetnej veci
za Slovenskú republiku. Toto však bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na
základné pravidlá správneho konania a príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán prvého
stupňa teda pochybil, keď rozhodnutím zo dňa 13. 11. 2015 zastavil katastrálne konanie z dôvodu, že
účastníci konania nepredložili v stanovenej lehote žiadanú listinu, teda bol toho názoru, že neodstránili
nedostatky návrhu na vklad, príp. jeho príloh, pričom zároveň uviedol, že účastníci konania nepreukázali,
že štát svoje predkupné právo nevyužil.

42. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani tým, či sa na prevádzaný
pozemok (parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 4.025 m2) vzťahuje alebo nevzťahuje (a prečo) režim
zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku v znení neskorších
predpisov a v kladnom prípade, či bol tento zákon dodržaný.

43. Pochybenie prvostupňového správneho orgánu nenapravil ani žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa
03. 02. 2016, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a stotožnil
sa s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom uviedol, že zo spisového
materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom v
rozhodnutí o prerušení konania č. V 5647/2015-13 zo dňa 15. 10. 2015 neboli účastníkmi konania
odstránené napriek tomu, že títo boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku
poučení.

44. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a z
podanej žaloby, súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 02. 2016 zrušil z dôvodu,
že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, nakoľko bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný ako odvolací
správny orgán bez ďalšieho potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2015.



45. K námietkam žalobkyne v podanej žalobe správny súd uvádza, že za celkom nedôvodnú považoval
námietku spočívajúcu v tom, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 10. 07. 2015 neexistovalo
predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti a toto vzniklo až dňa 08. 07. 2015 (žalobkyňa
uvádza údaje, ktoré si odporujú, pretože dňa 10. 07. 2015 už predkupné právo štátu existovalo). K
tejto námietke je potrebné uviesť, že správny orgán prvého stupňa je povinný vychádzať zo stavu
v čase svojho rozhodovania (v predmetnej veci dňa 13. 11. 2015) a v tomto čase už nepochybne
predkupné právo existovalo a správny orgán mal preveriť, či sa významná investícia bude realizovať
i na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015, nakoľko v kladnom prípade k týmto pozemkom vzniklo predkupné
právo štátu. Nemožno spochybniť oprávnenie a povinnosť (zároveň) správneho orgánu (v predmetnej
veci katastrálneho odboru) vyplývajúcu z ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to prihliadať aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a zodpovednosť správneho
orgánu vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov (ktorý sa vzťahuje i na katastrálne konanie o návrhu na povolenie vkladu
vlastníckeho práva, nakoľko nie je ustanovené inak), teda zodpovednosť za spoľahlivo zistený stav veci,
z ktorého musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať a povinnosť zistiť presne a úplne skutočný
stav veci, v rámci ktorého je potrebné si obstarať i podklady pre rozhodnutie. Existencia zákonného
predkupného práva štátu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 a jeho využitie, resp. uplatnenie zo strany štátu
(čo však musí byť právne relevantným spôsobom preukázané) je podľa názoru správneho súdu takou
skutkovou a právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať (a má) vplyv na rozhodovanie v konaní o návrhu
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán sa s uplatnením tohto
práva (pokiaľ sa jeho reálne uplatnenie preukáže) pri svojom rozhodovaní musí vysporiadať.

46. Za nedôvodnú treba považovať i námietku žalobkyne týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods.
2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a
o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „konania začaté a
právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“. Z
uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa
vzťahuje na konania podľa vyššie citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona.
Z textu dôvodovej správy k ust. § 6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných
ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej
investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred
účinnosťou navrhovaného zákona“, na ktorú poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na
zreteli konania v súvislosti s posudzovaním žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda
nie katastrálne konania.

47. K námietkam týkajúcim sa absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy správny súd
nepovažuje za potrebné sa v tomto štádiu konania vyjadrovať, nakoľko predmetom súdneho prieskumu
je procesné rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania (ktoré je však spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu). Pokiaľ správny orgán posudzoval pri rozhodovaní o zastavení katastrálneho
konania z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že účastník
konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, i otázku
absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, podľa názoru súdu postupoval nad rámec
dôvodov svojho rozhodnutia. Naviac, správny orgán mal preukázané, že zo strany Z. A. ako podielovej
spoluvlastníčky bola podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia jej
predkupného práva. Správny orgán správne konanie o návrhu na vklad práva do katastra prerušil z
dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, ale ďalej sa touto otázkou nezaoberal, nezisťoval,
či bolo vo veci rozhodnuté a ako, a táto skutočnosť nevyplýva ani z administratívneho konania. Právna
zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 11. 10. 2017 uviedla, že Z. A. zobrala návrh na určenie
neplatnosti právneho úkonu späť, ktoré tvrdenie si bude povinný správny orgán pri ďalšom rozhodovaní
o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností overiť, a podľa výsledku zistenia ďalej konať.

48. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobkyne proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 11. 2015, ktoré rozhodnutie súd nezrušil
z dôvodu, že takýto návrh nebol súčasťou petitu žaloby žalobkyne (§ 191 ods. 3 SSP). Žalovaný
je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a v ďalšom konaní bude



teda jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 13. 11. 2015, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s
požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom
rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne vznesenými v podanej žalobe a
preverí si aj tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne o späťvzatí žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu Z. A., ktorá skutočnosť nepochybne má vplyv na ďalší postup správneho orgánu pri rozhodovaní
o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností.

49. Žalovaný má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.
11. 2015 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný
právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho
orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a
táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho
konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie
naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

50. Uvedené znamená, že bude potrebné posúdiť, či je návrh zo dňa 10. 07. 2015 na zápis vlastníckeho
práva a povolenie vkladu úplný a či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a prílohy. V
neposlednom rade bude potrebné sa vysporiadať s podanou žalobou o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, zistiť stav súdneho konania, ktoré sa malo začať na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn.
9C/420/2015 na základe návrhu spoluvlastníčky Z. A. zo dňa 30. 07. 2015 o určenie neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 vedenej
pod sp. zn. 9C/420/2015, preveriť prípadné späťvzatie tejto žaloby a podľa výsledku zistenia posúdiť, či
a aký vplyv má súdne konanie na stav katastrálneho konania v predmetnej veci.

Vzhľadom na vznik a existenciu predkupného práva štátu k pozemkom, ktoré boli predmetom prevodu
podľa kúpnej zmluvy bude potrebné v tejto súvislosti preveriť, či si štát svoje predkupné právo i reálne
uplatnil, resp. využil a akým spôsobom. Správny súd je toho názoru, že k uplatneniu, resp. neuplatneniu
si zákonného predkupného práva štátu sa môže právne relevantným spôsobom vyjadriť len príslušný
orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci za štát konať, a preto bude potrebné toto vyjadrenie
si vyžiadať od príslušného orgánu štátu.

51. Vzhľadom na charakter a výmeru pozemku parc. č. XXXX (orná pôda vo výmere 4.025 m2), ktorý bol
predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 bude potrebné
sa vysporiadať i s tým, či sa na predmetný pozemok vzťahuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní
vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku v znení neskorších predpisov a v kladnom prípade, či bol
dodržaný postup v zmysle tohto zákona.

52. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).

O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu
trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady
trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č. k. 11S/53/2016-33 pribral
do súdneho konania účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti
s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo
dňa 31. 03. 2017, aby sa pribratý účastník k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí,
správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

53. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.