Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/196/2014 z 14. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. marca 2017, sp. zn. 11S/196/2014, ECLI:SK:KSNR:2017:4014201098.4 Krajský súd Nitra | 11S/196/2014 | ECLI:SK:KSNR:2017:4014201098.4 | 2017-03-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon), predpis č. 503/2009 Z. z., zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, SP, zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2877d72f-df4a-46f3-9d28-205a904182de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4014201098.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/196/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201098
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4014201098.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: G. V., nar. XX. XX. XXXX, L.
XXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Dášou Valachovou, advokátkou, R. Jašíka 158/8, Partizánske, proti
žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2014/038811-003 zo dňa16. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa predmetnej veci, súd zistil, že dňa 08. 08.
2013 bola podaná na stavebný úrad, t. j. Obec Solčany žiadosť J. L. a manželky N. zo dňa 01. 08. 2013 o
vydanie dodatočného stavebného povolenia, na stavbu „prestavba a prístavba starého rodinného domu
súp. č. XXX“ na parc. č. X/XX v katastrálnom území U.. L. LV č. XXXX zo dňa 30. 07. 2013 pre katastrálne
územie U. je vlastníkom parc. č. X/XX a X/XX J. L. a N. L. v podiele 1/1. Podľa LV č. XXXX zo dňa 13.
08. 2013 v katastrálnom území U. je vlastníkom parc. č. X/XX, X/XX a X/XX H. V., rod. X. v podiele 1/1
na základe darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy so zapísaným vecným bremenom - bezplatné doživotné
právo bývania a užívania v prospech Q. X. a T. rod. Y..
2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i splnomocnenie zo dňa 10. 08. 2012, ktorým
H. V. splnomocnila G. V. na konanie pred stavebným úradom na účely stavebného konania, týkajúceho
sa parc. č. X/XX, X/XX a X/XX v katastrálnom území U.. L. H. V. a G. V. boli osvedčené dňa 10. 08.
2012. Na predmetnom splnomocnení je rukou dopísané „toto splnomocnenie platí na konanie č: 941/
Výst.-273/2013“, pričom podpisy H. V. a G. V. boli opätovne osvedčené dňa 02. 09. 2013.

3. Dňa 12. 08. 2013 pod č.: 941/Výst-273/2013 bolo obcou Solčany ako stavebným úradom vydané
oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby podľa ust. § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov k stavbe
„prestavba a prístavba rodinného domu súp. č. XXX“ a zároveň bolo nariadené ústne pojednávanie na
deň 26. 08. 2013. Predmetné oznámenie bolo doručené Bc. H. V. dňa 02. 09. 2013. V tento deň, t.j. 02.
09. 2013 bol spísaný záznam na stavebnom úrade s Bc. H. V. a G. V., ktorí predložili splnomocnenie
vystavené Bc. H. V. pre G. V. s podpismi osvedčenými dňa 02. 09. 2013.

4. Dňa 30. 12. 2013 pod č. 941/Výst.-273/2013 vydal stavebný úrad dodatočné stavebné povolenie
stavby uskutočnenej v rozpore s vydaným stavebným povolením na stavbu „prestavba a prístavba



rodinného domu súp. č. XXX“ na parc. č. X/XX v katastrálnom území U., ktoré bolo doručené Bc. H. V.,
ako i G. V., ktorí obaja podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný ako odvolací správny orgán dňa 24. 02. 2014 pod č. OU-
NR-OVBP2-2014/015630-005 tak, že zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 30. 12. 2013 pod č.
941/Výst.-273/2013 a vec vrátil obci Solčany na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán okrem
iného uviedol, že bude potrebné vymedziť okruh účastníkov a vydať rozhodnutie o tom, že G. V. nie je
účastníkom konania a pokiaľ by mal vystupovať ako zástupca, je potrebné rozsah jeho splnomocnenia
špecifikovať, pretože predloženým splnomocnením nie je preukázané, či je oprávnený zastupovať Bc.
H. V. v konaní vedenom pod sp. zn. 941/Výst.-273/2013.

6. Obec Solčany vydala dňa 29. 04. 2014 oznámenie o začatí nového konania (II.) o dodatočnom
povolení stavby podľa ust. § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, začatej a uskutočňovanej v rozpore s vydaným
stavebným povolením k stavbe „prestavba a výstavba rodinného domu súp. č. XXX“ na parc. č. X/XX v
katastrálnom území U., ktoré bolo doručené Bc. H. V.. Ústne konanie bolo nariadené na deň 15. 05. 2014.

7. G. V. a Bc. H. V. v podaní doručenom stavebnému úradu dňa 30. 04. 2014 oznámili, že 1 parc. č.
X/XX patrí do bezpodielového vlastníctva manželov V.. Taktiež poukázali na ust. § 14 ods. 2 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na ust. § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s tým, že
účastníkmi konania sú i Bc. H. V., G. V., Q. X. a T. X.. Následne bolo oznámenie o začatí konania zo
dňa 29. 04. 2014 doručené i G. V., Q. X. a T. X..

8. Dňa 15. 05. 2014 boli stavebnému úradu doručené námietky Bc. H. V. a G. V. k dodatočnému povoleniu
nezákonnej novostavby. Dňa 15. 05. 2014 bol spísaný záznam z konania o dodatočnom povolení stavby
„prestavba a výstavba rodinného domu súp. č. XXX“.

9. Dňa 20. 05. 2014 vydala obec Solčany ako stavebný úrad rozhodnutie pod č. 941/Výst.-273/2013-
II, ktorým vydala dodatočné stavebné povolenie stavby uskutočnenej v rozpore s vydaným stavebným
povolením „prestavba a výstavba rodinného domu súp. č. XXX“ na parc. č. X/XX v katastrálnom území
U..

10. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie Bc. H. V. a G. V. a následne žalovaný ako odvolací
orgán rozhodnutím o dňa 21. 07. 2014 pod č. OU-NR-OVBP2-2014/031944-004 rozhodol tak, že zrušil
rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 20. 05. 2014 a vec vrátil obci U. na nové prejednanie rozhodnutie.
Odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že správny orgán prvého
stupňa nerešpektoval právny názor, keď naďalej konal s G. V., ktorý podľa predložených dokladov nie
je účastníkom konania a bude potrebné vydať rozhodnutie, že G. V. nie je účastníkom konania.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Následne stavebný úrad postupoval tak, že dňa 12. 08. 2014 vydal rozhodnutie pod č. 941/
Výst.-273/2013-II.-RH, o tom, že G. V. podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nie je účastníkom konania
vedeného na obci Solčany pod sp. zn. 941/Výst.-273/2013 o dodatočnom povolení stavby „prestavba a
výstavba rodinného domu súp. č. XXX“ na pozemku parc. č. X/XX v katastrálnom území U. stavebníkov
J. L. a manželky N..

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal G. V. odvolanie zo dňa 31. 08. 2014, v ktorom poukazoval na ust.
§ 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na svoje právo
na zdravé životné prostredie a tvrdil, že nebolo preukázané, že povoľovaná stavba sa nedotkne jeho
práva na zdravé životné prostredie.



13. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o podanom odvolaní dňa 16. 09. 2014 rozhodnutím pod č.
OU-NR-OVBP2-2014/038811-003 tak, že podané odvolanie G. V. zamietol a rozhodnutie stavebného
úradu, t. j. obce Solčany zo dňa 12. 08. 2014, pod č. 941/Výst.-273/2013-II.-RH potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného žalovaný zrekapituloval doterajší priebeh stavebného
konania začatého na základe žiadosti stavebníkov J. L. a manželky N. o vydanie dodatočného
stavebného povolenia na stavbu „prestavba a prístavba starého rodinného domu súp. č. XXX“
umiestnenú na parc. č. X/XX v katastrálnom území U.. Poukázal na ust. § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na ust. § 139 ods. 1 a § 140 zák. č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uviedol,
že tento zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, a preto sa v stavebnom konaní neuplatňuje
ust. § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov s tým, že okruh účastníkov
konania je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka stavebného konania nepostačuje vlastnícke
alebo iné právo susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo
právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté, pričom
túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho
vymedzí okruh účastníkov konania. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie U. je zrejmé, že vlastníčkou
nehnuteľností parc. č. X/XX a X/XX a X/XX, ako i rodinného domu so súp. č. XXX je Bc. H. V. v podiele 1/1,
čo znamená, že G. V. nie je účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté jeho vlastnícke alebo iné práva,
ktoré majú priznané na základe zriadeného vecného bremena i Q. X. a manželka T.. G. V. neprináleží
postavenie účastníka stavebného konania o dodatočnom povolení stavby rodinného domu ani podľa ust.
§ 24 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko dodatočné povoľovanie zmeny stavby rodinného domu
nepodlieha konaniu podľa tohto zákona.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

14. Žalobca sa v podaní zo dňa 23. 11. 2014 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. 09. 2014 č. OU-NR-OVBP2-2014/038811-003, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán
zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu, t. j. Obce Solčany zo dňa 12. 08. 2014
č. 941/Výst.-273/2013-II.-RH a toto rozhodnutie potvrdil. Týmto rozhodnutím správny orgán prvého
stupňa (Obec Solčany) rozhodol tak, že žalobca nie je účastníkom konania vedeného pod sp. zn. 941/
Výst.-273/2013 o dodatočnom povolení stavby označenej ako „Prestavba a prístavba rodinného domu
súp. č. XXX“ na pozemku parc. č. X/XX v katastrálnom území U. stavebníkov J. L. a manž. N..
V podanej žalobe uviedol, že predmetné rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho posúdenia
veci, nakoľko správny orgán na prvom stupni (stavebný úrad Obce Solčany) ho už dňa 10. 08. 2012
uznal ako účastníka konania v stavebnom konaní vedenom pod sp. zn. 1031/Výst.-259/2012, a to na
základe plnej moci udelenej mu účastníčkou konania Bc. H. V.. Na základe tejto skutočnosti bolo dňa 15.
10. 2012 vydané právoplatné stavebné povolenie na "prestavbu strechy a stavebné úpravy rodinného
domu s. č. XXX", ktoré podľa projektovej dokumentácie spočívalo v odstránení cca 4,5 m zadnej časti
pôvodného rodinného domu, novej strešnej konštrukcii a prístavby chodby o šírke 1,6 m.
Namietal, že skutkový stav je v rozpore s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia Okresného
úradu Nitra v konaní pod sp. zn. OU-NR-OVBP2-2014/038811-003, nakoľko nezohľadňuje skutočnosť,
že plná moc mu bola udelená dňa 10. 08. 2012 pre predmetné konanie vedené pod sp. zn. 1031/
Výst.-259/2012. Žalovaný vychádzal z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko
nezabezpečil spis sp. zn. 1031/Výst.-259/2012, a tým nemohol dospieť k správnemu a zákonnému
záveru, že osoba G. V. nie je účastníkom stavebného konania vedeného pod sp. zn. 941/Výst.-273/2013,
ktoré následne pokračuje po stavebnom konaní pod sp. zn. 1031/Výst.-259/2012.
Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti zistiť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia a jeho rozhodnutie, napriek pretrvávajúcim nejasnostiam o skutočnostiach
rozhodných pre predmetné napadnuté rozhodnutie, vychádzalo z rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu bez toho, aby bolo žalobcovi zákonným spôsobom oznámené začatie správneho
konania o jeho vylúčení zo stavebného konania. Správny orgán na prvom stupni pochybil, keď
nevykonal žiadne šetrenie, ani dokazovanie a rozhodol tak bez možnosti žalobcu vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia, k spôsobu zistenia dôkazov a neumožnil mu ani navrhnúť dôkazy pre zistenie
skutočného stavu. V dôsledku uvedeného boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania.
Toto pochybenie neodstránil ani žalovaný ako odvolací správny orgán, a to napriek skutočnosti, že
porušenie svojich procesných práv žalobca namietal v odvolacom konaní. S poukazom na tieto dôvody



je podľa názoru žalobcu dôvodné podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného pod sp. zn. OU-NR-OVBP2-2014/038811-003, nakoľko predmetné rozhodnutie sa v rozpore
so zákonným znením správneho poriadku nedoručovalo ostatným účastníkom konania vedeného pod
sp. zn. 1031/výst.-259/2012, sp. zn. 941/Výst.-259/2013 a sp. zn. 941/Výst.-273/2013, ako ani tým, čo
žalobcu splnomocnili do zápisnice.

15. V podaní zo dňa 26. 12. 2014 žalobca označil žalovaného za účastníka predmetného konania a toto
jeho podanie je identické s podaním zo dňa 23. 11. 2014 (žaloba).

16. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 03. 2015 žalobca navrhol pribrať do
súdneho konania ako účastníkov Bc. H. V., rod. X., Q. X., a T. X., rod. Y..

17. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 15. 03. 2015 žalobca navrhol, aby súd vydal predbežné
opatrenie, ktorým pozastaví právoplatnosť rozhodnutia Obce Solčany zo dňa 20. 10. 2014
pod sp. zn. 941/Výst.-273/2013.III., ktoré potvrdil Okresný úrad Nitra svojím rozhodnutím zo dňa 05.
02. 2015 pod sp. zn. OU-NR-OVBP2-2015/002396-008, do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu
v Nitre v predmetnej správnej žalobe vedenej pod sp. zn. 11S/196/2014. Zároveň žiadal, aby súd
zakázal stavebníkovi J. L. a manž. N. pokračovať v stavebných prácach do právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že bez vydania
predbežného opatrenia stavebníci dokončia rozostavanú stavbu, ktorá dnes jestvuje len v podobe
nových základov a obvodových stien a nebude zákonná možnosť upraviť predmetnú stavbu do zákonnej
podoby, čo sa týka odstupových vzdialeností, protipožiarnej bezpečnosti, protizákonného zriadenia
staveniska na susedných pozemkoch, ohrozovania legálne vybudovaných stavieb na parc. č. X/XX,
neúmerného znehodnotenia životného prostredia a pohody bývania na susedných nehnuteľnostiach,
ako i neúmerného zatienenie obytných miestností predmetnou novostavbou.

18. V podaní zo dňa 28. 08. 2015 žalobca uviedol, že účastníkom konania mal byť z dôvodu, že
rozhodnutím stavebného úradu môže byť priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach, a to v zmysle ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov. Poukázal i na ust. § 14 ods. 2 tohto zákona, ktoré rozširuje okruh účastníkov
konania o definície účastníctva uvedené v osobitných zákonoch, kde patrí i zákon č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedené
znamená, že účastníkmi správneho konania sú okrem osôb, ktorým účastníctvo vyplýva z ust. § 14 ods.
1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov aj tie osoby, ktorým účastníctvo
vyplýva z osobitných zákonov.
I podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa v praxi uplatňuje zásada širšieho chápania pojmu účastník
správneho konania, nakoľko pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania nemožno reštriktívne
vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom predpise, ale je potrebné prihliadať
i na osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 06. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžp/21/2012, nález
Ústavného súdu SR zo dňa 13. 01. 2011 č. k. II. ÚS 197/2010-52, komentár k zák. č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov).
Z definície účastníctva podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov vyplýva, že pre priznanie postavenia účastníka konania určitej fyzickej osobe postačuje, ak
existuje možnosť, predpoklad priameho dotknutia práv tejto osoby rozhodnutím správneho orgánu.
Účastníkom konania teda nie je ten, u koho je možné bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že
jeho práva nemôžu byť za žiadnych okolností rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. V prípade, ak
sa osoba domáha postavenia účastníka stavebného konania a tvrdí, že môže byť dotknutá na svojich
právach, je úlohou stavebného úradu posúdiť, či taká osoba môže byť stavebným povolením na svojich
právach dotknutá. Stavebný úrad sa tak musí kvalifikovane vysporiadať s pojmom „dotknutie na právach
osoby“, ktorá sa domáha byť účastníkom a takáto osoba je účastníkom dovtedy, kým sa nepreukáže
opak. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v
konaní pod sp. zn. 5As 36/2009 zo dňa 18. 02. 2010. Stavebný úrad teda musí konať i s osobami, ktoré
spĺňajú kritériá podľa všeobecnej definície účastníctva upravenej v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, t.j. i s osobami, u ktorých existuje predpoklad priameho dotknutia
ich práv rozhodnutím správneho orgánu. Dôkazné bremeno preukázania, že osoba nie je účastníkom
konania, pretože jej práva nemôžu byť za žiadnych okolností rozhodnutím správneho orgánu dotknuté,
zaťažuje stavebný úrad.



V ďalšej časti do svojho podania (bod III.) žalobca poukázal na zásah do jeho práv, ktoré môžu byť
rozhodnutím stavebného úradu priamo dotknuté, pretože ako manžel Bc. H. V., ktorá je vlastníčkou
susedného pozemku a susedného rodinného domu, spolu s ňou dlhodobo užíva dotknuté pozemky
a rodinný dom. V konkrétnom prípade je povolenie odstupových vzdialeností v rozpore so zákonom
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov a s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a v dôsledku realizácie susednej stavby nebude
mať rodinný dom žalobcu dostatok osvetlenia, čím dôjde k zásadnému zníženiu kvality užívania
rodinného domu. Toto sa môže prejaviť zhoršením zdravia z dôvodu zníženia prístupu denného svetla
do obývaných priestorov a zvýšenia vlhkosti, a to nad primeranú mieru.
Žalobca bol toho názoru, že dôjde k zásahu do jeho práv, pričom ide o zásah zásadného charakteru,
nakoľko sa mu zmení jeho životné prostredie a kvalita bývania. Zdôraznil, že právo na priaznivé životné
prostredie je základné právo, ktoré má každá fyzická osoba zaručené v ústave. Opätovne navrhol, aby
súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 09. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

19. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 19. 03. 2015, v ktorom uviedol, že
väčšina dôvodov žaloby nesúvisí priamo s predmetným napadnutým rozhodnutím zo dňa 16. 09. 2014
č. OU-NR-OVBP2-2014/038811-003. Ostatné dôvody žaloby sú dostatočne vysvetlené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP
v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2
zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 15. 03. 2017 žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 16. 09. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru,
že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

21. Tomuto rozhodnutiu súdu predchádzalo rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa 27. 05.
2015 č. k. 11S/196/2014-239 (o zamietnutí návrhu žalobcu zo dňa 15. 03. 2015 na pribratie Bc. H.
V., Q. X. a T. X. ako ďalších účastníkov tohto súdneho konania), potvrdené uznesením Najvyššieho
súdu SR zo dňa 04. 10. 2016 v konaní pod sp. zn. 4Sžo/179/2015 ako i rozhodnutie zo dňa 27. 05.
2015 č. k. 11S/196/2014-243 (o zastavení konania o návrhu žalobcu zo dňa 15. 03. 2015 na nariadenie
predbežného opatrenia), taktiež potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 04. 10. 2016 v
konaní pod sp. zn. 4Sžo/180/2015.

22. Podľa § 59 ods. 1, 2 (účastníci stavebného konania) zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda i v
čase rozhodovania správnych orgánov, účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových
priestorov.
Podľa § 139 (vymedzenie niektorých pojmov) ods. 1, vyššie citovaného zákona, pod pojmom "iné práva
k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich"
sa podľa povahy prípadu rozumie



a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, 13)
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a)
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b)
d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu. 13c)
Podľa § 140 (vzťah k správnemu poriadku) vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
___________________________
1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13) Obchodný zákonník.
Občiansky zákonník.
13a) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka.
13b) Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,
ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13c) § 15 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 503/2009 Z. z.

23. Podľa § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom
do 31. 08. 2015 (teda i v čase rozhodovania správnych orgánov), účastníkom konania je ten, o koho
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je
aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

24. Úlohou súdu bolo posúdiť, či správne orgány pri posudzovaní účastníctva žalobcu v stavebnom
konaní začatom na základe žiadosti stavebníkov J. L. a manželky N. postupovali v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami zákonov, keď správny orgán prvého stupňa vydal dňa 12. 08. 2014
rozhodnutie pod č. 941/Výst-273/2013-II.- RH o tom, že G. V. (žalobca) nie je účastníkom stavebného
konania vedenom na obci Solčany pod sp. zn. 941/Výst-273/2013 a žalovaný toto rozhodnutie dňa 16.
09. 2014 potvrdil ako vecne správne.

25. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca sa v
stavebnom konaní začatom na základe žiadosti stavebníkov J. L. a manželky N. zo dňa 01. 08. 2013
o vydanie dodatočného stavebného povolenia stavby označenej ako „prestavba a prístavba starého
rodinného domu súp. č. XXX“ na parc. č. X/XX v katastrálnom území U. domáhal priznania postavenia
účastníka tohto konania, ktoré sa viedlo na stavebnom úrade (Obec Solčany) pod č. 941/Výst-273/2013,
pričom stavebný úrad žalobcovi postavenie účastníka tohto konania nepriznal, a to rozhodnutím zo dňa
12. 08. 2014.

26. Otázka účastníctva v konaní je otázkou procesnou, preto rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v
konaní je nepochybne procesným rozhodnutím, ale v zmysle ust. § 248 písm. a/ OSP v znení platnom v
čase podania predmetnej žaloby boli zo súdneho preskúmavania vylúčené len také rozhodnutia, ktoré
sa týkali vedenia konania a pretože v danom prípade nešlo o také rozhodnutie, nebolo ho možné vylúčiť
z možnosti preskúmania súdom na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP v znení platnom
do 30. 06. 2016.

27. V preskúmavanej veci stavba označená ako „prestavba a prístavba starého rodinného domu súp.
č. XXX“ má byť realizovaná v obci U. na pozemku parc. č. X/XX, ktorý je vo vlastníctve stavebníkov J.
L. a jeho manželky N. v podiele 1/1. Vlastníkom susedných parciel X/XX, X/XX a X/XX v katastrálnom
území U. je Bc. H. V., rod. X., manželka žalobcu v podiele 1/1. Žalobca sa v predmetnom stavebnom
konaní domáhal priznania postavenia účastníctva v konaní tvrdiac, že kúpna cena za parc. č. X/XX bola
zaplatená z rodinného rozpočtu a teda polovica tejto parcely patrí do bezpodielového spoluvlastníctva



manželov V., a to s poukazom na ust. § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov. Taktiež poukazoval na právo na zdravé životné prostredie, tvrdiac, že stavebný
úrad nepreukázal, že povolenie nezákonnej stavby sa nedotkne jeho osobnostných a iných práv.

28. Je nepochybné, že vyššie citovaný zákon všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie
v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle,
že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný
zákon také postavenie priznáva.

29. Osobitným zákonom je v tomto prípade zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto je
účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom
konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, t. j. všeobecného predpisu o
správnom konaní, a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

30. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným
predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré
určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných
a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon
ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k
rovnakému záveru ako dospel správny orgán, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom
konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý je v stavebnom konaní
zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní, t. j. k zákonu č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

31. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka
aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona,
podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie
vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak
sám stavebný zákon neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.

32. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je
preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania.
Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi
aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak
konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

33. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému zákon výslovne v
príslušnom zákone takéto postavenie priznáva.
34. V preskúmavanej veci je potrebné konštatovať, že stavebný úrad postupoval správne, keď žalobcovi
rozhodnutím zo dňa 12. 08. 2014 nepriznal postavenie účastníka konania v predmetnom konaní, pretože
neboli splnené podmienky podľa ust. § 59 stavebného zákona pre priznanie postavenia účastníka
stavebného konania. Žalobca v predmetom stavebnom konaní nie je stavebníkom, ani osobou, ktorá má
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb,
ktorej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo
dotknuté a nie je ani osobou, ktorej by postavenie účastníka vyplývalo z osobitného predpisu, t. j. z ust.
§ 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.



35. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca nie je vlastníkom pozemku parc.
č. X/XX (na ktorom sa stavba realizuje) a nie je vlastníkom ani susedného pozemku parc. č. X/XX, X/
XX a X/XX a rodinného domu so súp. č. XXX na parc. č. X/XX (vlastníčkou je jeho manželka Bc. H. V.
podľa LV č. XXXX v katastrálnom území U. zo dňa 13. 08. 2013), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť
žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 ods. 1 (vymedzenie niektorých pojmov) stavebného
zákona definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom a stavbám na nich“. Tieto „iné práva k pozemkom a stavbám“ sú definované v ust. § 139
ods. 1, písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy
prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej
kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť
stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.
Tu je potrebné zdôrazniť, že ust. § 139 ods. 1, písm. a/ stavebného zákona pod pojmom „iné práva k
pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“
rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve
alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo
jej zmenu, pričom toto ustanovenie výslovne odkazuje na Občiansky a Obchodný zákonník. Žalobca
žiadne takéto práva vyplývajúce z príslušných ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka
nepreukázal a teda nemožno ho považovať za účastníka stavebného konania ani podľa ust. § 59 ods. 1,
písm. b/ stavebného zákona, pretože nemá vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich
vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ktoré sú definované v ust. § 139 ods. 1, písm. a/ stavebného
zákona. V dôsledku toho, že žalobca v konkrétnom stavebnom konaní nemá vlastnícke alebo iné práva k
pozemkom a stavbám, nemôžu byť stavebným povolením jeho neexistujúce práva ani priamo dotknuté.
Za iné právo k pozemkom a stavbám treba s poukazom na ust. § 139 ods. 1, písm. b/ stavebného zákona
rozumieť i právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, pričom toto
ustanovenie odkazuje na ust. § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. Žalobca nemá k pozemkom a
stavbám, ktoré sú predmetom stavebného konania a ani k susedným pozemkom a stavbám žiadne právo
vyplývajúce z vecného bremena, resp. žiadne takéto právo nepreukázal. Na LV č. XXXX je zapísané
vecné bremeno v prospech Q. X. a T. rod. Y., ktorí sú účastníkmi predmetného stavebného konania.
S poukazom na ust. § 139 ods. 1, písm. c/ stavebného zákona pod pojmom iné právo k pozemkom a
stavbám treba rozumieť právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, pričom je tu príkladmo odkaz
na tieto predpisy a konkrétne sú uvedené napr. zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
v znení neskorších predpisov, zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca nielenže nepreukázal, že by mal iné právo k pozemkom a
stavbám, ktoré sú predmetom stavebného konania, resp. k susedným pozemkom a stavbám vyplývajúce
z vyššie uvedených právnych predpisov, ale ani neuviedol iný právny predpis, na základe ktorého by ho
bolo možné považovať za účastníka stavebného konania.
Z vyššie uvedeného potom podľa názoru súdu vyplýva, že žalobcu nemožno považovať za účastníka
stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1, písm. b/ stavebného zákona, nakoľko tak ako to bolo
už uvedené, nemá vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, v dôsledku čoho potom žiadne jeho práva (vlastnícke alebo iné práva k týmto
pozemkom a stavbám) nemôžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.

36. Žalobca nie je účastníkom stavebného konania ani podľa ust. § 59 ods. 1, písm. c/ stavebného
zákona, v zmysle ktorého sú účastníkmi stavebného konania ďalšie osoby, ktorým toto postavenie
vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu výslovný odkaz na ustanovenia § 24 až 27 zákona č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenia sa týkajú účasti verejnosti a dotknutej verejnosti
v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nemožno ich aplikovať na stavebné konanie
v predmetnej veci.

37. Žalobca teda nepreukázal iné práva k pozemku tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139
písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe
nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene,



z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z
vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov, v dôsledku
čoho ho nemožno považovať za účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 1, písm. b/, c/ stavebného
zákona.

38. Otázkou účastníctva žalobcu v stavebnom konaní sa v predmetnej veci zaoberal i Najvyšší súd SR,
ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 04. 10. 2016 v konaní pod sp. zn. 4Sžo/179/2015 konštatoval, že
žalobca nie je účastníkom stavebného konania vedenom na stavebnom úrade pod. sp. zn. 941/Výst.
-273/2013.
K rozhodnutiam súdov, ktoré uviedla právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 28. 08. 2015 (doplnenie
žaloby zo dňa 23. 11. 2014), teda nesporne po uplynutí zákonom stanovenej doby, súd uvádza, že napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 06. 2013 v konaní pod sp. zn. 5Sžp/21/2012 sa týkalo
zmeny stavby pred dokončením, pričom sa jednalo o stavbu „Atómová elektráreň Mochovce VVER
4x400 MW 3. stavba“, kde žalobcom bolo občianske združenie. Správny súd samozrejme rešpektuje
právne závery uvedené v tomto rozhodnutí, ale je toho názoru, že toto rozhodnutie nemožno v
tejto predmetnej veci aplikovať vzhľadom odlišnú skutkovú, ale i právnu situáciu. Taktiež rozhodnutie
Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 197/2010 zo dňa 13. 01. 2011 sa týkalo
rozhodnutia o umiestnení stavby na novostavbu polyfunkčného objektu. Pokiaľ právna zástupkyňa
žalobcu poukazovala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 18. 02. 2010 v konaní pod
sp. zn. 5As 36/2009, tento bol vydaný vo veci povoľovania banskej činnosti a podľa názoru súdu ho
taktiež nemožno aplikovať na konanie v predmetnej veci.
39. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že bol účastníkom konania vedeného na stavebnom úrade pod
sp. zn. 1031/Výst-259/2012 a teda mal by byť i účastníkom tohto stavebného konania vedeného pod sp.
zn. 941/Výst-273/2013 je potrebné uviesť, že v konaní pod sp. zn. 1031/Výst-259/2012 bola povolená
stavba stavebníkom J. L. a manželke N. a to prestavba strechy so stavebnou úpravou spočívajúcou
vo vybudovaní chodby, krbového telesa a odstránení zadnej časti pôvodného rodinného domu. Jedná
sa teda o iné stavebné konanie s iným predmetom ako je stavebné konanie vedené pod sp. zn. 941/
Výst-273/2013 (prestavba a prístavba rodinného domu súp. č. XXX). Z toho, že stavebný úrad považoval
žalobcu za účastníka predchádzajúceho stavebného konania, ešte nemožno vyvodzovať, že sa tak
stalo v súlade so zákonom a že by mal byť žalobca i účastníkom stavebného konania vedeného pod
sp. zn. 941/Výst-273/2013. Účastníčkou tohto konania je manželka žalobcu ako výlučná vlastníčka
rodinného domu a pozemkov, ktorá môže svoje práva v stavebnom konaní brániť zákonom stanovenými
prostriedkami.

40. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval správne, keď v
rozhodnutí zo dňa 12. 08. 2014 rozhodol tak, že žalobca nie je účastníkom stavebného konania vedenom
na Obci Solčany pod sp. zn. 941/Výst-273/2013 o dodatočnom povolení stavby „prestavba a prístavba
rodinného domu súp. č. XXX“ na pozemku parc. č. X/XX v katastrálnom území U. stavebníkov J. L. a
manželky N..

41. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 12. 08. 2014 potvrdil
podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom
sa vysporiadal i s námietkami žalobcu, ktoré opakovane vznášal v ním podaných odvolaniach proti
rozhodnutiam stavebného úradu.

42. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

44. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.