Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/257/2013 z 15. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. januára 2017, sp. zn. 19Sd/257/2013, ECLI:SK:KSNR:2017:4013201196.2 Krajský súd Nitra | 19Sd/257/2013 | ECLI:SK:KSNR:2017:4013201196.2 | 2017-01-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b1600eb-a727-4b9c-bddd-23fd5b16c804 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4013201196.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/257/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201196
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4013201196.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: P. U., bytom Z., V. 4, zastúpený Mgr. Zuzanou
Gunišovou, bytom Bratislava, Adániho 10, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul.
29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 2.10.2013 a rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 7.3.2016, podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a vec vracia odporkyni na nové konanie.
Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 2.10.2013, bol navrhovateľovi znížený starobný
dôchodok od 02. 11. 2013 na sumu 482,10 eur mesačne, podľa § 65 v spojení s § 112 ods. 3 a
6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa
čl. 52 ods. 1, písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009.
Navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 20. 09. 2012 priznaný starobný dôchodok od 01.
09. 2012 v sume 972,50 eur mesačne. Sociálna poisťovňa dočasne zvýšila tento starobný dôchodok
v súlade s čl. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup
vykonávania nariadenia aj s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov ČR
pred 01. 01. 1993.

Ku dňu rozdelenia ČSFR bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa Český plynárenský podnik š.p.,
tranzitný plynovod OZ Praha, ktorý mal sídlo na území Českej republiky, i keď miesto výkonu práce
navrhovateľa bola Kompresorová stanica č. 4, Nitra Ivanka. Keďže vznikol rozpor v otázke príslušnosti
k dobám pred 01. 01. 1993 sociálna poisťovňa pre nárok na vznik starobného dôchodku a určenie jeho
sumy zhodnotila doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov ČR od 01. 07. 1967 do 31. 12.
1992 dočasne tak, ako by išlo o obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR.

Zo všetkých dostupných dôkazov má odporkyňa jednoznačne za preukázané, že pracovný vzťah
navrhovateľa, ktorý pracoval na pracovisku Kompresorová stanica č. 4 Nitra - Ivanka vykonával
Tranzytný plynovod so sídlom v Prahe.

Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení
sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Pri
vstupe SR a ČR do Európskej únie sa na úpravu vzťahov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia
použijú koordinačné nariadenia EÚ. Podľa čl. 2 Nariadenia EP a Rady č. 888/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia sa toto nariadenie vzťahuje na štátnych príslušníkov členského



štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú
právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov ako aj na ich rodinných príslušníkov.

Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia po vstupe SR a ČR
do Európskej únie sa naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a čl. 15
Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení.

Po niekoľkých rokovaniach bolo výmenou listov ministra práce, sociálnych vecí ČR zo dňa 07. 08. 2013
a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 22. 08. 2013 potvrdené, že na účely aplikácie čl. 20
ods. 1 Zmluvy za miesto sídla zamestnávateľa Tranzitný plynovod považujú Českú republiku. Výmenou
listov ministrov bolo dohodnuté tak, že ak sociálna poisťovňa dočasne zvýšila dôchodok bývalému
zamestnancovi Tranzitného plynovodu podľa čl. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady aj za
doby zabezpečenia získané pred 01. 01. 1993 bolo potrebné v súlade s touto dohodou ministrov znížiť
sumu starobného dôchodku.

V súlade s uvedeným odporkyňa podľa § 112 ods. 3 znížila dôchodok navrhovateľovi od 02. 11. 2013,
pretože bolo zistené, že sa mu priznal dôchodok vo vyššej sume ako patril, pričom k zníženiu došlo odo
dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už dávka vyplatila.

Podľa § 65 ods. 1, nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového
poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol podľa § 65 ods. 2
dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňa 22. 05. 2012.

K tomuto dátumu 22. 05. 2012 získal 6999 dní, t.j. 19 rokov a 64 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný
dôchodok je 455,80 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 2,4208 x
19,1754 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 = 455,80 eur
mesačne.

Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z. o 3,3%, čo je 15,10 eur na sumu
470,90 eur.

Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a §
1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. sa zvyšuje o 11,20 eur
mesačne, na sumu 482,10 eur mesačne.

Krajský súd v Z. rozsudkom 19Sd/257/2013-39 zo dňa 25. 02. 2014 potvrdil predmetné rozhodnutie
odporkyne. Navrhovateľ podal voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Žiada ho zrušiť a vrátiť
odporkyni na nové rozhodnutie. X. na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/203/2011 zo dňa 30. 01.
2013, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Nitre 23Sd/155/2010-42 zo dňa 14. 09. 2001 zmenený tak,
že rozhodnutie odporkyne bolo zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal na
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podľa ktorého okolnosť, že dňom 01. 01. 1993 došlo
k rozdeleniu ČSFR nemôže byť občanovi ČSFR, teraz občanovi SR na ujmu. Slovenská republika je
právny nástupcom ČSFR. S občanmi, ktorí získali poistenie do 31. 12. 1992 za existencie spoločného
štátu na území Českej republiky nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia
mali za existencie spoločného štátu do 31. 12. 1992 sídlo na území SR. Takýto postup by bol v rozpore
s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu
zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou
dôchodku, na ktorý by mala nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku.



Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 19Sd/257/2013-39 zo dňa 25. 02. 2014 potvrdil rozhodnutie zo dňa
02. 10. 2013. V dôsledku podaného odvolania navrhovateľom, ktorý poukazoval na predchádzajúce
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj diskriminácia, ktorá mu nastala znížením starobného dôchodku.
V doplneniach uviedol aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodli v obdobných veciach.

Najvyšší súd SR uznesením č. 10So/60/2014-88 zo dňa 28. 09. 2016 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Nitre 19Sd/257/2013-39 zo dňa 25. 02. 2014 a vec vrátil súdu na nové konanie. Poukázal na tú
skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania odporkyňa vydala dňa 07. 03. 2016 rozhodnutie podľa §
69 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorým priznala navrhovateľovi od 01. 01. 2016 vyrovnávací príplatok
v sume 169,90 eur mesačne. I keď týmto rozhodnutím nebolo pôvodné rozhodnutie nahradené, ale
predmetné rozhodnutie súvisí s preskúmavaným rozhodnutím a navrhovateľ v doplnenom odvolaní z
19. 04. 2016 namietal priznanie vyrovnávacieho príplatku od 01. 09. 2012, teda odo dňa priznania
starobného dôchodku. Z dôvodov záujmu zachovania princípu dvojinštančnosti by išlo o porušenie
zásady kedy odvolací súd rozhodol o inom predmete konania, než o ktorom rozhodol súd I. stupňa ak
sú skutkové a právne predpoklady obidvoch uplatnených nárokov aspoň čiastočne odlišné a nejde iba
o odlišnú formuláciu petitu.

Súdu I. stupňa uložil povinnosť preskúmať aj rozhodnutie zo dňa 07. 03. 2016 v kontexte rozhodnutia zo
dňa 02. 10. 2016, či jeho vydaním bolo o nároku navrhovateľa o starobný dôchodok vyhovené, resp. či je
dôvod na jeho požiadavka, vzhľadom na novú právnu úpravu (vyrovnávací príspevok podľa ustanovenia
§ 69b zákona č. 461/2003 Z. z.) mal nárok na priznanie vyrovnávacieho príspevku od skoršieho
dátumu ako je dátum účinnosti tejto právnej úpravy, pričom však posúdi aj z obsahu samotného
rozhodnutia zo dňa 07. 03. 2016 vyplývajúcu metodiku postupu akým odporkyňa dospela k ustáleniu
výšky vyrovnávacieho príplatku s odkazom okrem iného aj na ustanovenie § 69b ods. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. („ak sa vyrovnávací príplatok priznáva od neskoršieho dňa
ako odo dňa, od ktorého je priznaný starobný dôchodok, zvyšuje sa fiktívna suma starobného dôchodku
za obdobie odo dňa, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok do dňa, od ktorého sa priznáva
vyrovnávací príplatok na zvyšovanie fiktívnej sumy starobného dôchodku sa vzťahujú ustanovenia o
zvyšovaní starobného dôchodku rovnako“). Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NSSR 9So/124/2013,
ktorým v obdobnej právnej veci zdôraznil, že okolnosť, že zákon o sociálnom poistení ani iný právny
predpis taký postup (v čase vydania rozhodnutia dňa 02. 10. 2013 právna úprava nepoznala vyrovnávací
príplatok) doteraz priamo neupravujú je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v
starobe nepodstatná; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho
predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, resp. nereagoval
na takéto dopady, potom je treba pri posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa vychádzať
priamo z čl. 12 a z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona Slovenskej republiky. K obdobnému
záveru došiel NSSR aj v rozhodnutí pod sp. zn. 1So/66/2013 zo dňa 19. 01. 2016, kedy postup odporkyne
nezohľadňujúci tieto skutočnosti považoval za diskriminačný

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Navrhla
súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré odporkyňa vydala dňa 07. 03. 2016 o
priznaní vyrovnávacieho príplatku, pretože jeho výška bude závisieť od nového výpočtu starobného
dôchodku navrhovateľa. Pretože ak navrhovateľovi bude priznaný starobný dôchodok v plnej výške ako
by pracoval celú dobu poistenia len na území SR, nebude sociálna poisťovňa priznávať vyrovnávací
príplatok.

Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 02. 10. 2013 ako aj rozhodnutie o
príplatku zo dňa 07. 03. 2016 ako vecne správne potvrdiť. Pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo
dňa 27. 01. 20X4.

Krajský sú preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods.1 O. s. p. a dospel k záveru,
že návrh je dôvodný.

Predmetom preskúmavania je rozhodnutie odporkyne o zníženie výšky starobného dôchodku od 02.
11. 2013 na sumu 482,10 eur mesačne vypočítaného podľa § 65, § 112 ods. 3 a 6 a § 82 zákona č.
461/2003 Z.z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č. 988/2009.



Navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 09. 2012 priznaný
starobný dôchodok od 01. 09. 2012 v sume 972,50 eur mesačne. Tento bol vypočítaný a dočasne
zvýšený v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa
stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
aj s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov ČR pred 01. 01. 1993.

Ku dňu rozdelenia ČSFR navrhovateľ bol zamestnaný v Tranzitnom plynovode OZ Praha, kompresorovej
stanice č. 4, Nitra - Ivanka, a preto sa tieto doby považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok je
povinná za ne poskytnúť príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia.

Navrhovateľovi rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. XXX XXX XXX/XXX zo dňa 07.
03. 2014 bol priznaný starobný dôchodok od 22. 11. 2012 vo výške 9.702,- Čk.

Spornou medzi účastníkmi konania je otázka nároku navrhovateľa na vyrovnanie rozdielu medzi takto
vypočítaným starobným dôchodkom v súčte so starobným dôchodkom z ČR a výškou dôchodku, ktorý
bol vypočítaný len podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak by všetky doby poistenia boli
hodnotené ako doby získané u zamestnávateľa so sídlom na území SR.

Vo veci nie je sporné, že všetky doby zamestnania navrhovateľ získal v mieste výkonu práce, ktoré sa
nachádza na území SR a nie je sporné ani to, že zamestnávateľ navrhovateľa k 31. 12. 1992 mal sídlo
na území ČR.

Do rozdelenia ČSFR, t.j. k 01. 01. 1993 bol jednotný systém dôchodkového zabezpečenia. Z hľadiska
vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti Československého štátu je občan zamestnaný,
resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Okolnosť dňom 01. 01. 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR, nemôže
byť navrhovateľovi ako občanovi bývalej ČSFR, teraz občanovi SR na ujmu.

Túto požiadavku navrhovateľa odporkyňa nezohľadnila a v odôvodnení preskúmavania rozhodnutia iba
skonštatovala, že suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa ustanovení právnych
predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území SR, podľa ktorých je povinná postupovať, pri v
pôsobnosti SP nie je stanoviť zákonné medze primeraného hmotného zabezpečenia podľa čl. 39 Ústavy
SR. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania ani to, že všetky doby poistenia navrhovateľ získal v
mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza na území SR. Nie je sporné vzhľadom na dĺžku konania tejto
veci a ani tá skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľa k 31. 12. 1992 mal sídlo na území ČR.

V rozsudku 9So/200/2011, 9So/124/2013 NSSR uviedol: „Česká republika a Slovenská republika vznikli
rozdelením spoločného štátu ČSFR k 01. 01. 1993, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového
zabezpečenia z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, ktorej časti Československého štátu
je občan zamestnaný, resp. kde má sídlo jeho zamestnávateľ.

Okolnosť, že dňom 01. 01. 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi
bývalej ČSFR a teraz občanovi SR na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR.

Poistenie získané do 31. 12. 1992 za existencie spoločného štátu na území ČR preto nemožno
považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia a z toho dôvodu nie je
možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie
spoločného štátu do 31. 12. 1992 sídlo na území SR. Takýto postup by podľa názoru odvolacieho
súdu bol v rozpore s čl. 12 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. Na tom nič nemení okolnosť,
že zo žiadneho právneho predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej
osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v SR ku dňu dovŕšenia
dôchodkového veku a výškou dôchodku, na ktorý má k tomuto dňu nárok v ČR“.

Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri
nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa.



Okolnosť, že spôsob výpočtu teoretickej časti výšky starobného dôchodku v SR je v zmysle čl. 52 ods.
1 písm. a/ nariadenia a čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení odvodený z priemerných príspevkov a
dôb hodnotených iba v SR, nie je z pohľadu čl. XX, ods. 1, Y. SR podstatná.

Z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR vyplýva právo občana na primerané zabezpečenie v starobe. V kontexte s
týmto článkom a zákazom diskriminácie uvedeným v čl. 12 Ústavy SR je potrebné si uvedomiť, že SR je
jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území
ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR nejde o klasické zamestnanie v cudzine (v
inom členskom štáte EÚ) do 31. 12. 1992 sa do doby zamestnania na území ČSFR hodnotilo jednotne
ako zamestnanie v tom istom štáte.

Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy, zamestnanie v ČR je možné považovať za zamestnanie v cudzine až
po 01. 01. 1992, resp. po 30. 04. 2004 za zamestnanie v inom členskom štáte únie.

Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok priznaný podľa nariadenia a čl. 20 Zmluvy
o sociálnom zabezpečení tak že v intenciách uplatnených ustanovení nariadenia a zmluvy ide iba o nárok
na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov ČSFR.

V prípade, že takto určená základná výška dôchodkov ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte
po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa
pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané tak
na území SR ako aj na území ČR ale aj všetky priemerné príspevky od 01. 01. 1984 do 31. 12. 1992
(resp. pri použití § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení aj pred 01. 01. 1984), potom tento dôchodok
musí byť priznaný v sume rovnajúcemu sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného
českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorý by navrhovateľovi patrila ak
by mu všetky doby poistenia a príspevky hodnotené do 31. 12. 1992 boli hodnotené podľa slovenských
právnych predpisov.

Okolnosť, že zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis takýto postup doteraz priamo neupravujú
je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava
chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na
výpočet dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, treba vychádzať priamo z čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy
SR ako základného zákona SR.

Dôchodkové poistenie, teda aj starobné poistenie vykonáva sociálna poisťovňa, ktorá je povinná
vypočítať starobný dôchodok poistencovi aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne a priznať mu ho
v takej výške aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol
nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia
a rovnaké príjmy len u zamestnávateľom, ktorí mali sídlo na území SR.

Takýto postup je v súlade s ústavne konformným výkladom právnych predpisov upravujúcich sociálne
poistenie v rámci a v súlade s Ústavou SR.

V čase rozdelenia ČSFR a prijatia zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území ČSFR jednotná
právna úprava zákon č. 100/1988 Zb., takže v prípade výpočtu dôchodkov v ich súčte z oboch republík sa
v prvopočiatkoch nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov
s bydliskom na území SR. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne
zabezpečenie v ČR a sociálne poistenie v SR v neskoršom období.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výšku
rozhodnúť a priznať mu ho v takej výške aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení
menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal
rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktoré mali sídlo na území SR.

Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu podľa § 250r O. s. p.

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 03. 2016 priznala navrhovateľovi vyrovnávací
príspevok od 01. 01. 2016 v sume 167,90 eur mesačne podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,



pretože splnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok, pretože poberá starobný dôchodok z SR aj
z ČR, kde mu bolo zhodnotených 26 rokov a 129 dní, ktorý mu bol priznaný od 22. 11. 2012.

Suma vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa určila ako rozdiel fiktívnej
sumy starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by celé obdobie bolo hodnotené ako československé
obdobie dôchodkového poistenia podľa predpisov SR a úhrnu sumy starobného dôchodku vyplácaného
podľa predpisov SR a starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov ČR.

Suma vyrovnávacieho príplatku je podľa § 69 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a v znení zákona č.
140/2015 Z.z. určená ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku, t.j. 999,60 eur mesačne a
úhrnu sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov SR 498,- euro mesačne a
sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov ČR je 333,75 eur mesačne. Suma
vyrovnávacieho príplatku je 167,90 eur.

Keďže navrhovateľ v doplnenom opravnom prostriedku namieta i dátum vyrovnávacieho príspevku
a poukazuje na tú skutočnosť, že od priznania starobného dôchodku, resp. zníženia starobného
dôchodku od 02. 11. 2013, do priznania vyrovnávacieho príspevku do 01. 01. 2016 bol v tomto období
diskriminovaný, pretože po súčte obidvoch dôchodkov mal nižšie dôchodkové zabezpečenie ako by
poberal dôchodok vypočítaný len podľa právnych predpisov ČR.

I keď postup výpočtu vyrovnávacieho príplatku v rozhodnutí zo dňa 07. 03. 2016 je správny a
riadne zdôvodnený, krajský súd z opatrnosti zrušil aj rozhodnutie o vyrovnávacom príplatku, pretože
podľa rozhodnutia NSSR č. 9So/124/2013, ktoré cituje aj v zrušujúcom rozhodnutí okolnosť, že
zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis taký postup neupravovali, je z hľadiska nároku
navrhovateľa na primerané zabezpečenie nepodstatná, pretože ak taká úprava chýba, alebo je neúplná,
lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možno dopady výpočtu dôchodkov podľa
medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových
nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a čl. 9 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona
SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne,
správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto súd rozhodnutie zo dňa
2.10.2013 a rozhodnutie zo dňa 7.3.2016 podľa § 250j ods. 2, písm. a/ zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu na nové konanie.
O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal,
pretože sa ich výslovne vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.