Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/48/2016 z 9. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 9. februára 2016, sp. zn. 5Co/48/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4412213610.3 Krajský súd Nitra | 5Co/48/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4412213610.3 | 2016-02-09 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 218 ods. 1 písm. a) OSP, § 201 OSP, § 204 ods. 1 OSP, § 57 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/695f8fe8-47b4-4a6b-b707-6ba50ddd7a3b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4412213610.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213610
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412213610.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U., N. XXXX/XX,
zastúpený JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101, IČO: 42 273
242, proti žalovanej: J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., K. XXX, zastúpená JUDr. Vlastou Suchanovou,
advokátkou so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o zaplatenie 12.000,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. októbra 2014, č. k.
16C/124/2013-170, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 13. 10. 2014, 16C/124/2013-170,
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.465,01 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 28.
03. 2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu o zaplatenie
2.534,99 eura zamietol. O trovách konania si vymienil súd rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 a § 657
Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 22. 06. 2012 domáhal zaplatenia 12.000,- eur od žalovanej titulom výpožičky. Po spresnení
petitu žaloby, ktorý súd pripustil uznesením zo dňa 22. 09. 2014 sa domáhal od žalovanej zaplatenia i
príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 28. 03. 2012 do zaplatenia.
Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Poukázal na to, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda
o výpožičke financií, na základe ktorej v období od januára 2011 do 22. 06. 2012 zasielal na účet
žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX vo T. finančné prostriedky v čiastkach (8.310,68 eura + 4.108,49 eura
+ 6.750,- eur) spolu vo výške 19.169,17 eura, čo zdokladoval listinnými dôkazmi potvrdením o príjme od
zamestnávateľa o vyplatení mzdy a diét v rokoch 2010, 2011 a príkazom na úhradu zo dňa 17. 05. 2011
a sumu 1.200,- eur dal žalovanej v hotovosti. Cestou právneho zástupcu pred podaním žaloby vyzval
žalovanú výzvou na vrátenie sumy 20.369,17 eura najneskôr do 26. 03. 2012. V prípade, že by žalovaná
bola ochotná vyriešiť vec mimosúdne súhlasil so zaplatením sumy v 1/2, t. j. vo výške 10.184,59 eura.
Po obdržaní výzvy so žalovanou komunikovali a dohodli sa, že mu uhradí sumu 12.000,- eur. Vzhľadom
k tomu, že žalovaná sumu neuhradila, bol nútený domáhať sa zaplatenia súdnou cestou. Žalovaná sa
vyjadrila k žalobe písomne podaním zo dňa 29. 05. 2013 s tým, že žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázala na to, že účet vo T., a. s., pobočka T. č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno J. S. bol
založený účelovo na žiadosť žalobcu, aby nemohol byť exekvovaný, keďže má vyživovaciu povinnosť
voči synovi. Žalobca si nechával posielať na tento účet finančné prostriedky z titulu pracovného pomeru
a žiadna písomná, ani ústna dohoda o výpožičke peňazí medzi účastníkmi uzavretá nebola. Na tento
účet prispievala finančnými prostriedkami aj žalovaná a čerpali ich na spoločné dovolenky, výdaje v
rámci stravného. Z uvedeného účtu boli platené telefónne hovory žalobcu a zakúpené hnuteľnosti, 2 ks
notebookov, televízor značky Samsung, chladnička, jedálenský stôl, obývacia stena. Sedacia súprava,
ktorej jednu polovicu kúpnej ceny hradila žalovaná. Uvedené hnuteľnosti si môže žalobca hocikedy



vziať s tým, že pri odchode si zobral notebooky a televízor. Žalobca klame ohľadne toho, že sa dohodli,
že žalovaná mu uhradí z dlžnej sumy 12 000,- eur. Nijaká komunikácia medzi účastníkmi neprebehla.
Žalovaná nebola a nie je dlžná žalobcovi žiadne finančné prostriedky. Zdôraznila, že počas ich spolužitia
žalobca neuhrádzal žalovanej žiadnu finančnú čiastku z titulu nájomného. Súd vykonal dokazovanie,
z ktorého zistil, že účastníci žili v spoločnej domácnosti od februára 2011 do februára 2012 s tým, že
sa poznali od roku 2010. Bývali u žalovanej na adrese S., K. XXX. Žalovaná založila účet dňa 16. 12.
2010 vo T. banke, pobočka T., číslo: XXXXXXXXXX na ktoré boli vložené finančné prostriedky žalobcu
vo výške 6.000,- eur a rovnako zaslané finančné prostriedky od zamestnávateľa žalobcu ADP s. r. o.,
Púchov, v roku 2010, pozostávajúce z čistej mzdy 207,- eur, diét 222,75 eura a v roku 2011 z čistej
mzdy 4.121,- eur a diét 8.280,12 eura a 750,- Kč. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa žalobcu mal
súd za preukázané, že žalobcovi za obdobie 12/2010 a 11/2011 bola vyplatená čistá mzda vo výške
4.327,52 eura a diéty za obdobie 14. 12. 2010 do 21. 12. 2010 vo výške 222,75 eura. Za obdobie
03. 01. 2011 do 27. 11. 2011 diéty vo výške 750,- CZK a 8.280,12 eura. Súd prvého stupňa vykonal
rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
Súd považoval za jednoznačne preukázané, že žalovaná dňa 16. 12. 2010 založila flexi účet vo T. banke
č. XXXXXXXXXX. Na uvedený účet bola zasielaná žalovanej výplata za obdobie od 02/2011 do 02/2012
v zmysle potvrdenia zamestnávateľa žalovanej vo výške 299,- eur. Na tento účet boli vložené finančné
prostriedky žalobcu, ktoré nadobudol titulom vyporiadania BSM s bývalou manželkou, ktorá ich vložila
v zmysle detailu príkazu z EB dňa 16. 05. 2011 na účet žalobcu vo výške 6.750,- eur. V zmysle výpisu z
účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX vo T. banke má súd za preukázané, že uvedená suma bola vložená od M.
S. dňa 18. 05. 2011 a v rovnaký deň 18. 05. 2011 bol realizovaný výber s poplatkom vo výške 6.740,- eur.
Na účet žalovanej bol dňa 18. 05. 2011 vložený vklad s poplatkom vo výške 6.000,- eur. Na uvedený účet
žalovanej okrem tejto sumy bola zasielaná mzda a diéty žalobcu od zamestnávateľa ADP s. r. o., Púchov
vo výške 207,- eur a diéty vo výške 227,75 eura, za rok 2010 a za rok 2011 čistá mzda vo výške 4.121,-
eur a diéty vo výške 8.280,12 eura a 750,- Kč. Je nepochybné, že účastníci žili v spoločnej domácnosti
u žalovanej v období od februára 2011 do februára 2012 v rodinnom dome rodičov žalovanej na adrese
K. XXX, vykazovaný na LV č. XXX. V tomto období si žalovaná vymieňala kuchynskú linku, čo potvrdil
aj vypočutý svedok žalovanej jej otec H. S., ktorý uviedol, že jeho dcéra o výmene uvažovala v čase
ešte predtým, ako začala žiť so žalobcom. Žalovaná uvedené skutočnosti nijakým spôsobom nepoprela
a rovnako súdu nevydôkazovala, že by k výmene kuchynskej linky došlo iným spôsobom, prípadne
skôr predtým, ako začala žiť v spoločnej domácnosti so žalobcom. Rozhodujúcou skutočnosťou je však
to, že súdu nepredložila a v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno, že by mala k dispozícii finančné
prostriedky, ktoré použila na výmenu kuchynskej linky. Z týchto dôvodov súd považoval za preukázané
žalobcom, že jej poskytol pôžičku vo výške 6.000,- eur, ktorá bola vložená na jej účet hneď potom,
ako tieto finančné prostriedky vybral zo svojho účtu žalobca. Súd považoval za preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej pôžičku vo výške 6.000,- eur a nie vo výške 6.750,- eur, pretože takáto suma bola
vložená na účet žalovanej a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanej poskytol pôžičku
vo výške 6.750,- eur. Z listinných dôkazov je preukázaná pôžička vo výške 6.000,- eur realizovaná
vkladom na účet žalovanej. Termín vrátenia pôžičky medzi účastníkmi jednoznačne dohodnutý nebol,
avšak súd mal za to, že žalobca sa domáhal vrátenia pôžičky predžalobnou výzvou zo dňa 16. 03. 2012,
najneskôr do 26. 03. 2012. Súd mal za to, že v tejto časti žaloby bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca požičal žalovanej finančné prostriedky, došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov,
a žalovaná bola povinná pôžičku vrátiť najneskôr dňa 26. 03. 2012. Čo sa týka uplatňovaného nároku
zaplatenia finančných prostriedkov vo zvyšku 6.000,- eur v tejto časti súd považoval nárok žalobcu za
čiastočne dôvodný s tým, že mal za preukázané, že skutočne na účet žalovanej boli zasielané finančné
prostriedky žalobcu z jeho pracovného pomeru. Medzi účastníkmi nebola žiadna bližšia dohoda ohľadne
nakladania s finančnými prostriedkami na účte a žalobca nemal výhrady voči nakladaniu s finančnými
prostriedkami žalovanej, keďže na jej účet bola vložená pôžička a rovnako na jej účet bola zasielaná aj
jej mzda. Preto nie je zarážajúce, že žalobca vo vzájomnej komunikácii uviedol žalovanej, aby si kúpila
niečo pekné na seba, keďže sa jednalo aj o jej finančné prostriedky. V žiadnom prípade nie je možné sa
stotožniť s tým, že išlo o spolužitie dvoch ľudí, ktorí hospodárili tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, t.
j. manželia. Žalovaná si musela byť jednoznačne vedomá toho, že na jej účte sa nachádzajú aj finančné
prostriedky žalobcu, s ktorými s poukazom na názor súdu nebola oprávnená nakladať a využívať ich
vo svoj prospech. Z týchto dôvodov využívanie finančných prostriedkov žalobcu žalovanou bez súhlasu
žalobcu súd považoval za bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu. Vzhľadom k predloženým
listinným dôkazov a výpisom z účtu žalovanej a s poukazom na vyjadrenia účastníkov súd považoval
za preukázané, že žalovaná s kartou, ktorú používala ona č. XXXX, ku ktorej prináleží identifikátor č.
XXXXXXXXXX vybrala finančné prostriedky vo výške 9 370,66 eura a z karty, ktorú mal k dispozícii



žalobca pod č. XXXX, ku ktorej prináleží identifikátor č. XXXXXXXXXX boli realizované výbery na nákup
nábytku vo výške 2.638,- eur, rovnako výbery v období, keď sa nezdržiaval žalobca na území SR v
dňoch 02. 04. 2011, 28. 05. 2011 a 18. 06. 2011 v zmysle potvrdenia zamestnávateľa žalobcu z dôvodu
plnenia si pracovných povinností mimo územia SR vo výške 454,80 eura. Žalobca si zároveň uplatnil aj
1/2 nákladov za spoločnú dovolenku vo výške 589,55 eura. Žalobca uznal výbery, ktoré boli realizované
ním spolu vo výške 7.951,- eur. Ak žalovaná realizovala výbery kartou vo výške 9.370,66 eura, výbery
kartou žalobcu v čase jeho neprítomnosti vo výške 454,80 eura a výbery kartou žalobcu vo výške 2.638,-
eur na kúpu nábytku, k tomu 1/2 nároku za spoločnú dovolenku vo výške 589,55 eura, spolu uvedená
suma predstavuje 13.053,01 eura. Z uvedenej sumy bola žalovanej vzhľadom na vykonané dokazovanie
poskytnutá pôžička vo výške 6.000,- eur a bezdôvodné obohatenie by predstavovalo sumu 7.053,01
eura. Súd však zobral do úvahy tú skutočnosť, že na účet žalovanej bola zasielaná jej výplata, ktorá
mesačne v čistom za obdobie jedného roka bola 299,- eur, čo za jeden rok predstavuje sumu 3.588,- eur
a táto suma jej prislúchala a tvorila jej vlastníctvo, preto ju súd odpočítal od sumy 7.053,01 eura a rozdiel
vo výške 3.465,01 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej na úkor žalobcu. O
túto sumu sa majetok žalovanej zvýšil. Vyčerpané prostriedky žalovanou spolu vo výške 13.053,01 eura
a žalobcom vo výške 7.951,- eur predstavujú sumu 21.004,- eur, čo je výška finančných prostriedkov
a ich pohyb zohľadnený a preukázaný na účte žalovanej tak, ako to vyplýva z predložených výpisov z
účtu žalovanej. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia
je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.465,01 eura, ktoré pozostávajú zo sumy 6.000,- eur ako
poskytnutá pôžička a zo sumy 3.465,01 eura ako bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom k tomu, že ide
o peňažné plnenie súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 OSP s tým, že žalovaná je v omeškaní nasledujúci deň v zmysle predžalobnej výzvy a
návrhu žalobcu, a to od 28. 03. 2012. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol aj napriek tomu,
že vypočutá svedkyňa M. O. vo svojej výpovedi spresnila, že žalovaná uviedla, že je ochotná zaplatiť
žalobcovi sumu 12.000,- eur s pomocou svojho otca, avšak súd mal za to, že z predložených listinných
dôkazov bol súdu preukázaný nárok žalobcu len v tej výške ako ho súd žalobcovi priznal. Priznaná suma
je rovnajúca sa žiadanému nároku žalobcu aj v zmysle predžalobnej výzvy, kde žalobca uviedol, že
žiada od žalovanej sumu 20.369,17 eura a v prípade súhlasu je ochotný akceptovať 1/2 sumy vo výške
10.184,59 eura. Ak od tejto žiadanej sumy súd odpočíta čiastku 1.200,- eur, ktorá mala byť odovzdaná
v hotovosti a ktorú si žalobca nenárokoval a sumu 750,- eur, ktorej odovzdanie preukázané žalobcom
nebolo, zostane suma 18.419,17 eura. Ak z tejto sumy žalobca uznal, že použil pre vlastnú potrebu
sumu 7.951,- eur a žalovaná je povinná zaplatiť sumu 9.465,01 eura, rozdiel predstavuje sumu vo výške
1.013,16 eur, čo je vlastne čiastka vložená žalovanou pred cestou do Ameriky. Záverom súd poukázal
na to, že tvrdenia žalovanej, že žalobca si môže hnuteľnosti, ktoré spoločne zakúpili do rodinného domu
jej rodičov zobrať, súd považoval za irelevantné, pretože je nelogické, aby sa zariadenie, ktoré bolo
zakúpené podľa výberu žalovanej, čím si riešila svoju bytovú otázku, aby si ho zobral žalobca, keď
v podstate na jeho kúpu bola poskytnutá pôžička. Kúpa bola realizovaná podľa jej výberu a žalobca
nepoprel, že jej bol nápomocný pri prevoze. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Záverom súd uviedol,
že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 9.465,01 eura s príslušenstvom
podala odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaná pripojila k návrhu na odpustenie zmeškania
lehoty. Žalovaná uviedla, že dôvodom zmeškania lehoty na podanie odvolania bolo nesprávne poučenie
o konci lehoty na podanie odvolania advokátom, ktorú ju v danej veci zastupoval. V zmysle poučenia
právnym zástupcom mala za to, že lehota končí dňa 29. 10. 2014, pretože rozsudok považovala za
doručený dňa 14. 10. 2014. V skutočnosti bol rozsudok doručený vtedajšiemu právnemu zástupcovi dňa
13. 10. 2014, a teda koniec lehoty pripadol na 28. 10. 2014. V dôsledku nezrovnalostí ohľadom dátumu
doručenia následne nesprávne informovala právnu zástupkyňu, ktorá ju v súčasnej dobe zastupuje.
Tento dôvod považovala za závažný a ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, v dôsledku ktorého
podala návrh na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 58 ods. 1 OSP. V pripojenom odvolaní
poukázala na to, že súd dospel k záveru, že jej žalobca požičal finančné prostriedky v sume 6.000,-
eur, a teda, že medzi nimi bola uzavretá zmluva o pôžičke. Proti tomuto tvrdeniu vzniesla námietky v
tom smere, že toto tvrdenie vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Z návrhu žalobcu na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 18. 06. 2012 vyplýva, že mala so žalobcom uzatvoriť dohodu o výpožičke
financií, ktoré jej boli zasielané na jej účet od januára 2011 doposiaľ , pričom táto skutočnosť nemôže
byť pravdivá už len z dôvodov, že so žalobcom v roku 2012 prerušili spolužitie a táto skutočnosť
je nesporná. Skutočnosť, že prišlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke nebola ničím preukázaná a súd si



osvojil len vyjadrenia žalobcu o tom, že na jej účet vložil sumu 6.750,- eur z dôvodu, že mala záujem
rekonštruovať podkrovie rodičovského domu, napriek tomu, že sám žalobca vo svojom návrhu uviedol,
že jej postupne titulom výpožičky zasielal na účet zriadený na jej meno finančné prostriedky. Vykonaným
dokazovaním neboli preukázané tvrdenia žalobcu bez akýchkoľvek pochybností, že by jej finančné
prostriedky požičal a že by ona ako jeho družka mala vystupovať na strane dlžníka a on na strane
veriteľa. Taktiež nešlo o veci druhovo určené, ktoré majú byť predmetom zmluvy o pôžičke, t. j. finančné
prostriedky, že by malo ísť o dočasnosť daného vzťahu s povinnosťou vrátiť veci rovnakého druhu. V
danej veci neboli naplnené zákonné znaky reálneho kontraktu, akým zmluva o pôžičke bez pochyby
je. Tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky boli poskytnuté na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti, toto
tvrdenie svedok vyvrátil, keď uviedol, že rekonštrukcia nehnuteľnosti už dávno prehla, a teda nebol dôvod
na požičanie si finančných prostriedkov zo strany žalovanej. Dodala, že bankový účet bol zriadený za
účelom, aby žalobca nemusel preukazovať príjmy vo vzťahu k svojej bývalej manželke v prípade toho,
keby jeho bývalá manželka podala návrh na zvýšenie výživného. Uviedla, že pokiaľ ide o hnuteľné veci
zakupované z predmetnej pôžičky, tak tieto nenakupovala len žalovaná. Predmety boli užívané spoločne.
Ak by ich zakupovala z poskytnutej pôžičky, potom by išlo o jej výlučné vlastníctvo a žalobca by nemal
voči takémuto hospodáreniu námietky. Pokiaľ išlo o kúpu hnuteľných vecí, tieto kupovali spoločne, teda
každý prispel určitou čiastkou a tieto veci teda patria do ich podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasila s
tvrdením žalobcu, že nemal k dispozícii platobnú kartu pod č. XXXX a pokiaľ ide o finančné prostriedky,
ktoré žalobca v sume 6.000,- eur poslal na predmetný účet, tieto prostriedky žalobca spotreboval, a to
spoločným hospodárením a tým, že finančné prostriedky vyberal. Za obdobie od 24. 01. 2011 - 20. 02.
2012 vybral z účtu sumu 12.730,01 eura, teda sumu, ktorá bola predmetom žaloby. Uviedla, že pracovala
v pracovnom pomere a v čase, kedy k určitým výberom prišlo, bola v práci, a teda nemohla vyberať
peniaze na rôznych miestach Slovenska. Vzhľadom k uvedenému nesúhlasila s tvrdením súdu, že sa
bezdôvodne obohatila sumou vo výške 3.465,01 eura. Ďalej zdôraznila, že z predmetného účtu bolo
platené výživné na dieťa žalobcu, nedoplatok voči Sociálnej poisťovni vo výške 215,75 eura a dlh matky
žalobcu vo výške 669,03 eura. Pokiaľ ide o dovolenku žalovanej v Amerike, pred tým v hotovosti vložila
na účet sumu 1.000,- eur a 600,- eur, a teda nie je pravdou tvrdenie, že čerpala finančné prostriedky
žalobcu. Záverom navrhla vypočuť svoju dcéru T. R., nar. XX. XX. XXXX.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolanie predovšetkým z hľadiska
jeho včasnosti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je treba podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietnuť, pretože bolo podané
oneskorene.
Podľa § 201 prvá veta OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
to zákon nevylučuje.
Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím
označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,
posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty prípadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (ods. 2).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť (ods. 3).
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že napadnutý rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi
oprávneného JUDr. Ervínovi Erdélymu, advokátovi so sídlom Nové Zámky, P. Blahu 7/A, dňa 13. októbra
2014 priamo na pojednávaní, pätnásťdňová lehota na podanie odvolania mu začala plynúť od 14.
októbra 2014 a skončila dňom 28. októbra 2014, ktorý pripadol na utorok, preto v zmysle § 57 ods.
2 druhá veta OSP bol tento deň aj posledným dňom lehoty na podanie odvolania osobne na súde,
na poštovú prepravu alebo elektronickou formou. Žalovaná podala odvolanie spolu s návrhom na
odpustenie zmeškania lehoty osobne na súde dňa 29. 10. 2014, ako to vyplýva z odtlačku pečiatky súdu
prvého stupňa, teda jeden deň po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Súd prvého stupňa
o návrhu žalovanej na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolanie rozhodol tak, že tento návrh
zamietol uznesením č. k. 16C/124/2013-196 zo dňa 12. 01. 2015, právoplatným dňa 16. 11. 2015 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/110/2015-207 zo dňa 30. 09. 2015. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti v predmetnom konaní rozhoduje odvolací súd výlučne o podanom odvolaní,



ktoré v dôsledku márneho uplynutia odvolacej lehoty na podanie odvolania žalovanej podľa § 218 ods.
1 písm. a/ OSP odmietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods.
1 písm. c/ OSP per analógiam tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.
Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.