{"guid": "e0dd01bd-06a8-4068-a3fc-d2e5088889f7:9c00c2f6-97bc-430a-9b2f-86faba7d9dd9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4312217169.3", "spisova_znacka": "9Co/162/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/162/2016 z 13. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 13. júla 2016, sp. zn. 9Co/162/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4312217169.3", "identifikacne_cislo": "4312217169", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2016-07-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2016/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2016/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2016/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2016/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2016/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2016/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2016/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c00c2f6-97bc-430a-9b2f-86faba7d9dd9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4312217169.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4312217169.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4312217169.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/162/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217169
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312217169.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 27. marca 2014 č. k. 15C/66/2013-34 a uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 29. decembra 2014
č. k. 15C/66/2013-54 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.  1 písm. a) d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.,
§ 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods.  1, 3  zák. č. 514/2003 Z. z.,
čl.  46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 44
ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. a z exekučného spisu OS Levice sp. zn. 13Er 328/2010 súd zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 62, Bratislava podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na Okresnom súde Levice 28. 04. 2010. Podkladom exekúcie  rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Bratislava Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 20780/09.  Okresný súd
Levice uznesením zo dňa 13. 10. 2010 č. k. 13Er/328/2010-13 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07. 04. 2010.
Uviedol, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri vykonávaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa názoru súdu počas exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Pokiaľ by          v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o
zmene exekútora mala vzniknúť žalobcovi škoda, bolo treba preukázať, že škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nedodržaním uvedenej lehoty, čo žalobca nepreukázal. Právny základ tohto nároku by
musel spočívať v zodpovednosti žalovaného za konanie súdneho exekútora, ktorý mal vykonať až
do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech oprávneného, a
pokiaľ by ich nevykonal bolo treba, aby žalobca preukázal, že práve nečinnosťou pôvodného exekútora
žalobcovi vznikla škoda. Žalobca neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočíva v zmenšení jeho
majetku alebo ušlom zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady spojené s jeho
činnosťou vykonávanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o tom. Súd je toho názoru, že žalobca



nepreukázal vznik škody na jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho návrhu
na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky - pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému - súd
bol toho názoru, že túto škodu žalobca nešpecifikoval a tieto položky nemožno považovať za škodu v
dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Ku škode, ktorá má spočívať v úkonoch na administráciu
listín a komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie textov urgencií
na publikačné výdaje v spojení s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde žalobca nepreukázal. Počas doby od podania
návrhu žalobcu na zmenu exekútora do rozhodnutie o tomto návrhu žalobcovi nevznikla žiadna škoda.
Vyjadrenia žalobcu o rizikách neskorého vydania rozhodnutia o tom, že nastalo riziko zániku povinného,
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti, súd považoval za bezvýznamné.
Žalobca nepreukázal, že prípadná majetková škoda mu vznikla            v príčinnej súvislosti s
oneskorene vydaným rozhodnutím Okresného súdu Levice o jeho návrhu na zmenu exekútora. Súd
mal jednoznačne za preukázané, že škoda žalobcovi nevznikla a po druhé, ak by aj žalobca teoreticky
škodu reálne dokladoval - nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora,
teda, že by mu ním tvrdené náklady nevznikli aj tak. Záverom súd poukázal na to, že prípadné priznanie
nemajetkovej ujmy by bolo v rozpore so zákonným ustanovením § 1 ods. 1 OSP. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech nepriznal náhradu
trov konania proti žalobcovi, ktorý účastník vo veci nemal, lebo úspešný žalovaný náhradu trov konania
nežiadal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe  „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení  § 9 ods. 2 zák. č.  514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho
vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou  právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postup, ktorý má
dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie  musí byť zrušené.  Súd bol
viazaný  ustanovením § 9 ods. 1  zák. č.  514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č.
412/2012 Z. z. a nemohol  interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia  § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení  zák. č.  412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím  aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že stranám nevznikol
stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu.
V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie
a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie,
s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie
nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súdu neprísluší
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom  štandardu ochrany základných práv
v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom
čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol,
že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Uviedol tiež, že
žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd 1. stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením
sa s týmto znaleckým posudkom, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, ktoré konkrétne náklady
boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. V konaní tak boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Uviedol tiež, že ak bol súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu  na prerušenie



konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na
Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1.  inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Napadnutým uznesením zo dňa 29. 12. 2014 č. k. 15C 66/2013-54 súd 1. inštancie uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok
za odvolanie, ktorý je podľa  § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 10, § 8 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a pol. 7a písm. a)  sadzobníka súdnych poplatkov 20 eur.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd          k jeho vydaniu, môže žalobca len
hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie.
Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho
poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú                  v súlade s publikovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992
Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu
súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade,
kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny  proces
podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.
12 ods. 1  a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je
v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa
ustanovenia § 18 ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa
stanú splatnými po  30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01. 10. 2012,
konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti             s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania na nariadenom odvolacom
pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  je potrebné podľa  § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa  § 391  ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody v sume 665,88 eura a z titulu nemajetkovej ujmy
sumy 133,18 eura. Nároky odvodzoval od nesprávneho úradného postupu súdu v konaní, vedenom
na Okresnom súde Levice, vedenom pod sp. zn. 13Er/328/2010 (EX 3157/10), v ktorom ako povinná
vystupovala E. Y. a exekučným titulom v tejto veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
27. 01. 2010 sp. zn. SR 20780/09, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava.
Žiadosť o udelenie poverenia v danej veci bola na súde podaná dňa 28. 04. 2010 a súd Okresný súd
Levice uznesením zo dňa 13. 10. 2010 č. k. 13Er/328/2010-13 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom
Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na  vykonanie exekúcie zo dňa  01. 04. 2010
doručenú Okresného súdu  Levice dňa  28. 04. 2010 zamietol.

7. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.



8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré  sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

15. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

16. Podľa § 157 ods. 2 OSP účinného v čase vydania napadnutého rozsudku                        v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne



a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
19. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté
zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky  pod č. 2/2016.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu, spočívajúce v namietaní odňatia možnosti konať pred súdom, teraz  nesprávneho procesného
postupu súdu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace  procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je dôvodné. Žalobca sa domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy z dôvodu, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 31. 01. 2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a teda k rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac
ako 315 dní. Namietal tiež, že exekučný súd vykonaním postupu podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku  spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc,
dôsledkom ktorej zrealizoval úplný  judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne
rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci  zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav veci, avšak  žalobu žalobcu
z uvedených dôvodov neposudzoval, ale žalobou sa zaoberal, ako keby bola podaná z dôvodu
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Uvedeným
postupom súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu, znemožňujúcemu
žalobcovi  uskutočňovať jeho  práva, a teda k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu. Z uvedených dôvodov  odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania
(ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky (ďalej len \"poplatky\") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len \"poplatkový úkon\") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len \"sadzobník\"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

22. Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

23. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

24. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len \"percentná sadzba\") alebo pevnou sumou.

25. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.



26. Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

27. Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len
sadzobník súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na   náhradu   škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym   úradným postupom 20 eur.

28. Keďže predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd  prvej inštancie
uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, odvolací súd sa zaoberal
aj preskúmaním napadnutého uznesenia. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní, že napadnuté
uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne
odôvodnenie uznesenia, rovnako ako rozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho
konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku  46
ods. 1 a  článku  48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti,
spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov v Zákone o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení  s § 167 ods. 2  OSP účinného v
čase vydania napadnutého uznesenia a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou súdneho rozhodovania
je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý formalizmus pri
koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o uložení poplatkovej
povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s výslovným uvedením nadpisu
odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti, ale musí byť z neho
zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej položky. K
tvrdeniu žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, avšak spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že tento výklad
žalobcu ignoruje ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého
poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká
podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom
konaní vo veci samej. Takýto výklad žalobcu je účelový, v rozpore so zákonom, i zámerom zákonodarcu
a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže
poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je.
Rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov, podliehajúcich
súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, ale len k aplikácii ustanovení
Zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo
39/2007, odvolací súd k tomu dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba
súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda, pokiaľ určité konanie  nie je ako poplatkový
úkon uvedené v sadzobníku, v rámci  tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie
konanie. V danom prípade však už v čase podania odvolania poplatková povinnosť za tento druh konania
- žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym  úradným postupom bola stanovená. K prechodnému ustanoveniu § 18ca odvolací súd
ešte dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných
do  30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie podané dňa 13. 10. 2014, pričom išlo o súdny
poplatok za konanie (odvolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012,  nešlo ani o úkon, ani
o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi za podané odvolanie
súdny poplatok podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie je vecne
správne, preto odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie  bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/66/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "e0dd01bd-06a8-4068-a3fc-d2e5088889f7:be89b9f4-1b0e-4e28-b9d2-594446e82254", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4312217169.3", "spisova_znacka": "9Co/162/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/162/2016 z 13. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4312217169.3"}, {"guid": "58629943-db0f-4d72-a099-361875a7f14c:002f6ba1-52ec-416f-bbf6-a7224d16a5eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Er/328/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Er/328/2010 z 18. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/58629943-db0f-4d72-a099-361875a7f14c:002f6ba1-52ec-416f-bbf6-a7224d16a5eb"}], "citovane_v": []}