Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/61/2016 z 28. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. apríla 2016, sp. zn. 11CoE/61/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4214218319.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/61/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4214218319.1 | 2016-04-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, ZRK, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, OZ, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, predpis č. 335/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/428888f4-6d61-40c4-be4b-4176d5424ef3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4214218319.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/61/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214218319
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214218319.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava,
IČO: 36 715 662, proti povinnej: I. K., nar. XX. XX. XXXX, E. XX/XX, S. - H. H., o vymoženie sumy
5.111,13 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a ďalších trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 13Er/1297/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Grösslingova 62,
Bratislava pod sp. zn. EX 2139/2014, o odvolaní oprávneného zo dňa 28. 10. 2015 proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 6. októbra 2015 č. k. 13Er/1297/2014-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 44
ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods.
1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ustanovenia
§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, §
53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 14. 09. 2012 Stálym rozhodcovským súdom
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. G09090071. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 06. 12. 2007 č. 1068718371, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006), v ktorých v
článku V. Spoločné a záverečné ustanovenia, bod 5.38 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka.

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli vopred pripravené
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný - dlžník ani nemohol
ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Po posúdení veci je podstatné, že súd prvého stupňa zistil,
že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské
právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver a na uvedený právny vzťah sa použijú
ustanovenia o spotrebiteľskom práve, konkrétne zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t. j.
ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd bral do úvahy aj to, v akej forme je zmluva ako aj
zmluvné dojednania napísaná - malé písmená s nahusteným textom, bez odsekov znemožňujúcich ich
riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí
právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o
spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku.



Podľa názoru súdu prvého stupňa je dojednanie rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý právny
predchodca oprávneného používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh
spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 335/2007 Z. z. neplatná a výkon práv na základe takejto doložky je výkonom v rozpore
s dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber. Mal
len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, teda aj tomu, že
prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu, prípadne, ak sa v jej rámci vopred vzdá svojho práva zvoliť si spôsob riešenia prípadných
sporov. Podľa názoru súdu prvého stupňa už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 335/2007 Z. z. neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je
priznané rozhodnutím, ktoré vykazuje materiálne vady, nakoľko ide o rozhodnutie vzniknuté na základe
neprijateľnej podmienky, a teda rozhodnutie vzniknuté v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v konečnom
dôsledku ničotné, nulitné.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia bolo potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť,
nakoľko dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými
ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva,
a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Poukázal na dôvodovú správu NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, z ktorej vyplýva, že cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc
rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za
neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi,
ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná
podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za
neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej
doložky. Oprávnený konštatoval, že v zmysle tejto dôvodovej správy je predmetná rozhodcovská doložka
v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže dlžníkovi nebráni, aby si svoje práva voči veriteľovi
uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva
voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoE/18/2010, ktoré vo svojom odvolaní citoval a v ktorom
súd uviedol, že v období do 31. 12. 2007 sa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len
na kúpnu zmluvu, zmluvy o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka,
ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to dať do
súladu svoju zmluvu s ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01. 04. 2004, ani
sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Odvolací súd v tomto rozhodnutí zároveň
uviedol, že novelizovaným ust. § 52 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.
01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008 (§ 879 Občianskeho
zákonníka). Pokiaľ teda pred dňom 01. 01. 2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom
bol subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti
vzniknuté predo dňom 01. 01. 2008 z takto uzatvorenej úverovej zmluvy posudzovať podľa ust. § 52



až § 54 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Prešove taktiež konštatoval, že v preskúmavanej veci
bola úverová zmluva uzatvorená dňa 10. 10. 2005 a z tohto dôvodu môže byť právna dovolenosť,
či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o
ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zdôraznil,
že v prejednávanej veci sa stal rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) právoplatný a vykonateľný aj z
dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 ZKR - žiadosť na preskúmanie rozsudku
iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. ZRK,
napríklad i z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky). Podľa ods. 47 rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-40/08 dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom
súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený
so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa
nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným. Oprávnený vo svojom odvolaní
poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 18CoE/924/09, podľa ktorého treba
prisvedčiť právnemu tvrdeniu oprávneného, že súd prvého stupňa napriek tomu, že nenastala ani jedna
skutočnosť, uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, bez ďalšieho konštatoval, že
rozsudok sa prieči dobrým mravom, pričom neuviedol, na základe čoho k takému záveru dospel. Z
uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, tak ako to žiada v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP
potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24. 09. 2014,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 08. 2014
na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 5.111,13 eur s príslušenstvom
a trov exekučného konania. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 14. 09.
2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. pod sp.
zn. G09090071, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2012 a vykonateľnosť dňa 20. 10. 2012.
Následne súdny exekútor JUDr. Kamil Líška podaním zo dňa 26. 09. 2014 požiadal príslušný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 06.
10. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 14. 09. 2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. pod sp. zn. G09090071, o vydanie ktorého požiadala
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o úvere
a ďalších úverových produktoch zo dňa 06. 12. 2007. Súčasťou zmluvy o úvere a ďalších úverových
produktoch sú obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006), v ktorých v čl. 5.38 je
obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „GE a zákazník sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté
spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť,
výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovského súdu zriadenému pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, IČO: 35 862 882, podľa jeho základných
vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre
zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa
doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych
vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik
zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) pred
iný rozhodcovský súd."

V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva z obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) zmluvy o úvere a ďalších
úverových produktoch zo dňa 06. 12. 2007 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v obchodných
podmienkach úverových produktov (verzia 2/2006) zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch
zo dňa 06. 12. 2007 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších prepisov
účinnom do 31. 12. 2014, umožňovalo exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku
priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto
ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,



právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného
zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby
materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ustanovenia § 159 OSP.

S takýmto záverom korešponduje i ustanovenie § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom
zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože
rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach
úverových produktov (verzia 2/2006) zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 06. 12.
2007 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust.
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pričom absencia tejto
vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie.
Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto
postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu
nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu,
ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným
a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 06. 12. 2007,
ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, resp. za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení zák.
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy
sú Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2008), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská
doložka a ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinná) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu
zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací
súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly
upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého stupňa vo svojom
uznesení.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise
sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnej (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom spise
sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi
Líškovi. Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo
dňa 28. 10. 2015 na č. l. 30-32 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnej, a to
s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené
bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 06. 10. 2015 spolu s odvolaním oprávneného zo
dňa 28. 10. 2015 doručí súd prvého stupňa povinnej spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní
oprávneného.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.