Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/114/2016 z 30. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. októbra 2016, sp. zn. 8Co/114/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4214210683.1 Krajský súd Nitra | 8Co/114/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4214210683.1 | 2016-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, OSP, § 93 ods. 4 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e30d5222-f151-4f8f-bd77-096152300a36 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4214210683.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/114/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210683
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214210683.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., F.
XX, o zaplatenie sumy 11.729,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpené:
JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 13C/319/2014-98 zo dňa 03. februára 2015 - v časti náhrady trov konania, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku (len) o povinnosti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného zaplatiť žalobcovi polovicu prisúdenej náhrady trov konania, t. j. trov
právneho zastúpenia 590,87 eur ako aj iných trov konania 343,25 eur, všetko do 3 dní na účet (k rukám)
právneho zástupcu žalobcu, m e n í tak, že žalobcovi náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného (v uvedených sumách) n e p r i z n á v a .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
11.729,42 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.449,36 eur od 07.08.2012 až
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším (napadnutým) výrokom uložil
súd žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov) povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
1.181,74 eur, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 686,50 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2014 domáhal
zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 11.449,36 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady
trov konania. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou
dňa 27.06.2012 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,
postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 12.580,18 eur. Postupca a žalovaný
uzavreli dňa 24.10.2008 Zmluvu, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému úver vo výške
6.638,78 eur, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami po 113,36 eur vždy k 20. dňu v mesiaci.
Predmetom konania bolo 101 splátok splatných od 20.06.2010 do 20.10.2018, a to vo výške 11.449,36
eur. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV dňa 28.10.2014 doručilo
súdu oznámenie o vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa a dňa
15.01.2015 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom namietalo aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd
vykonal vo veci dokazovanie, pričom dospel k záveru, že danom prípade išlo o právny vzťah zmluvných



strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa.
Mal za to, že v danom prípade išlo o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú
zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Súd s poukazom na § 142 ods. 1 OSP
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako neúspešné strany sporu zaviazal aj na
náhradu trov v konaní úspešného žalobcu. Dodal, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou
osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako strana (§ 93 ods. 4 OSP), ku ktorej sa pridružil, a preto
pre prípad procesného neúspechu má povinnosť rovnako, ako procesne neúspešná strana, zaplatiť
procesne úspešnej strane náhradu trov konania. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal z účelne vynaložených trov konania za 3 úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. (prevzatie zastúpenia z 15.05.2014, písomné podanie z 18.05.2014, účasť na pojednávaní dňa
03.02.2015) po 270,54 eur za úkon, režijný paušál za úkony z roku 2014 vo výške 2 x8,04 eur, vo výške
8,39 eur za úkon z roku 2015, náhrada za stratu času cestou na pojednávanie dňa 03.02.2015 na trase
Bratislava - Komárno a späť za celkovo 6 polhodín po 13,98 eur a náhrada PHM na trase Bratislava -
Komárno a späť 03.02.2015 v dĺžke 252 km pri jednej obojsmernej ceste vozidlom pri spotrebe 5,3 l/100
km a priemernej cene motorovej nafty 1,40 eur/l vo výške 64,81 eur, ako aj 20 % DPH (196,96 eur),
súd úspešnému žalobcovi priznal sumu 1.181,74 eur titulom trov právneho zastúpenia a titulom iných
trov konania mu za zaplatený súdny poplatok za žalobný návrh priznal sumu 686,50 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania podalo včas
odvolanie občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (ďalej len „Združenie“), ktoré
dôvodilo tým, že súd nesprávne posúdil vec v časti uloženia povinnosti (vedľajšiemu účastníkovi) zaplatiť
trovy konania spoločne a nerozdielne (?) so žalovaným napriek tomu, že takýto spôsob vyrovnania
medzi účastníkmi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Malo za to, že žalobca si uplatnil nárok na
zaplatenie sumy zo zmluvy o pripojení, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky, pričom
Združenie ako vedľajší účastník v týchto vzťahoch nijako nevystupovalo, nebolo zmluvnou stranou
a žiadne povinnosti na seba neprevzalo. Uviedlo, že žiadnym úkonom nenavýšilo trovy konania a
jeho vstup nijako neovplyvnil konanie. Žalobca si ešte pred jeho vstupom vedľajšieho účastníka do
konania uplatnil trovy, ktoré potom súd priznal žalobcovi aj voči nemu bez toho, aby si ich tento uplatnil
(voči vedľajšiemu účastníkovi). Poukázalo na skutočnosť, že ak by ho súd zaviazal k náhrade trov,
žalobca by sa bezdôvodne obohatil. Takisto ak by on ako vedľajší účastník na strane žalovaného uhradil
trovy žalovaného, tento by sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor (vedľajšieho účastníka). Ďalej mal za
to, že súd nesprávne posúdil vzťah žalovaného a vedľajšieho účastníka ako procesné spoločenstvo
strán podľa § 91 OSP, kde je možné zaviazať oboch účastníkov na náhradu trov konania spoločne a
nerozdielne. Pri svojej argumentácii poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Sžo 119/2010, z ktorého
podľa neho vyplýva, že zaviazať na náhradu trov konania možno len stranu a nie vedľajšieho účastníka,
ktorý je treťou osobou. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok v časti jemu
uloženej povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť so žalovaným trovy konania tak, že povinnosť zaplatiť
trovy konania bude uložená výlučne žalovanému. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu Združenia uviedol, že vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Co/26/2012 a 3Cob/259/2011, a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/164/2012.
K povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť trovy odvolacieho konania žalobca poukázal na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 26 Cdo 1986/99 a sp. zn. 21 Cdo 1859/2004. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že
súd prvej inštancie mu správne priznal náhradu trov konania. Má za to, že vedľajší účastník má rovnaké
práva a povinnosti ako strana sporu, t.j. je rovnako povinný, popri strane, na strane ktorej vystupoval,
uhradiť úspešnej strane trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli, a ktoré je preto vedľajší
účastník povinný znášať. Dodal, že ak by mal v konaní úspech žalovaný, od čoho sa zároveň odvíja aj
úspech vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného, bola by žalovanému a aj
vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania, preto analogicky treba tento postup uplatňovať
aj v opačnom prípade, inak by dochádzalo k obchádzaniu účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho
zastúpenia. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/330/2012. Na základe
vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 182,35 eur s DPH.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach



podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

5. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bolo rozhodnuté o povinnosti (len) Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zaplatiť
náhradu trov konania žalobcovi, a to v jednej polovici z oboch priznaných súm, keďže žalovaný a
vedľajší účastník na jeho strane neboli zaviazaní spoločne a nerozdielne (solidárne) a žalovaný (a ani
žalobca) sa neodvolal. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 11.729,42 eur s príslušenstvom napadnutý odvolaním; v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
nepreskúmaval.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade
s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 03.06.2014 podal na súde prvej inštancie žalobu,
ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.449,36 eura s príslušenstvom. Dňa 28.10.2014
doručilo Združenie súdu prvej inštancie oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného. Súd prvej inštancie vydal vo veci napadnutý rozsudok č.k. 13C/319/2014-98 (na
pojednávaní) dňa 03.02.2015, keď žalobca na pojednávaní v záverečnom návrhu ohľadom trov konania
uviedol „uplatňujeme si náhradu trov konania“. Elektronickým podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 05.02.2015 zaslal žalobca súdu vyčíslenie trov konania (č.l. 87 spisu), ktoré bolo doplnené písomnou
formou odoslanou poštou dňa 06.02.2015, od koho trovy žiada neuviedol. Až na výzvu súdu prvej
inštancie žalobca v podaní zo dňa 26.01.2016 (č.l. 120 spisu) uviedol, že žiada, aby súd k úhrade trov
právneho zastúpenia zaviazal aj vedľajšieho účastníka a to spoločne a nerozdielne so žalovaným.

10. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok)
je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania,
po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako
vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v
konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe
rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. S poukazom
na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením ako s vedľajším účastníkom konania, resp.
intervenientom.

11. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti
za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie. V danej veci bolo preto potrebné rozhodnúť o trovách
konania podľa vtedy platného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP (teraz § 255 ods. 1 CSP), ako to aj správne
v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie.

12. Podľa § 93 ods. 4 vety prvej OSP v znení účinnom do 30.06.2016, v konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 veta prvá/ OSP).



13. V zásade pokiaľ ide o zaviazanie vedľajšieho účastníka na náhradu trov, vedľajší účastník mal
s poukazom na ust. § 93 ods. 4 prvá veta OSP rovnaké procesné práva a povinnosti ako strana,
pričom mu nebolo možné ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z
hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú však procesnými
právami a povinnosťami. Tak ako mal vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov
konania, tak v prípade procesného neúspechu strany, na strane ktorej vystupoval, by bol zaviazaný
povinnosťou nahradiť trovy konania s touto stranou sporu, čo však muselo vyplývať, jednoznačne a
nad akúkoľvek pochybnosť, z vyjadrenia žalobcu. Nakoľko si však žalobca od vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného náhradu trov do rozhodnutia súdu prvej inštancie neuplatnil, súd prvej inštancie
nemohol o povinnosti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (vôbec) rozhodovať.

14. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pre chýbajúce uplatnenie nároku voči nemu Združenie
ako vedľajší účastník nemalo povinnosť (ako procesne neúspešná strana) procesne úspešnej strane
náhradu trov konania zaplatiť, keďže podmienkou uloženia mu povinnosti bolo riadne uplatnenie si
nároku žalobcom, a to pred súdom prvej inštancie.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si svoje právo neuplatnil.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).