Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/180/2015 z 23. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 23. februára 2016, sp. zn. 11Co/180/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4212219704.2 Krajský súd Nitra | 11Co/180/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4212219704.2 | 2016-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/235777dd-6b28-427e-ba7e-35bd1b1a4204 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4212219704.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/180/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219704
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212219704.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/427/2012-100 zo dňa 13. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (OSP), ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2010, ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2005, ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 01. 09. 2005 do 30. 11. 2006 a ustanovení § 238 ods. 1, 2, § 240 ods. 1 Exekučného
poriadku, ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 12. 2006. Uviedol,
že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 175,- eur z titulu
majetkovej škody a sumy vo výške 663,84 eur z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti,
v zmysle ktorých mal ako oprávnený navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom,
pričom exekúcia bola vedená pod sp. zn. EX 99/2007. Po začatí exekúcie navrhovateľ v procesnom
postavení oprávneného požiadal Okresný súd Komárno (exekučný súd) o zmenu exekútora. Exekučný
súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nemala vykazovať prvky nadmernej právnej zložitosti a
nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nemal rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní, pričom nemala existovať okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6Er/148/2007 zistil, že dňa 09. 02. 2007
bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi Mgr.
Katarína Baňarová, keď oprávneným bola POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným V. K., exekučným titulom



mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08. 11. 2006 sp. zn. SR 5030/06 a predmetom
exekúcie bolo vymoženie sumy 16.440,- Sk s príslušenstvom. Dňa 20. 02. 2007 bola exekučnému
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením
Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 02. 2007 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor
Mgr. Katarína Baňarová, ktoré mu bolo doručené dňa 12. 03. 2007 (doručenka). Dňa 25. 05. 2009
bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým navrhol
poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Na základe výzvy exekučného
súdu poverený súdny exekútor dňa 10. 07. 2009 doručil exekučnému súdu svoje stanovisko spolu
s presným rozpisom vzniknutých trov. Uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 25. 05. 2010
č. k. 6Er/148/2007-13, doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 07. 06. 2010 (doručenka)
bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené a vykonaním exekúcie bol poverený
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 22. 06. 2010 exekučný súd obdržal podanie exekútora Mgr.
Kataríny Baňarovej zo dňa 21. 06. 2010 označené ako odvolanie a návrh na vydanie doplňujúceho
uznesenia o trovách exekúcie. Doplňujúcim uznesením exekučného súdu zo dňa 24. 08. 2010 č. k.
6Er/148/2007-22 bolo rozhodnuté, že súd o trovách pôvodného exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej
rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie skončí. Naposledy označené uznesenie bolo
napadnuté odvolaním exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej zo dňa 14. 09. 2010. Uznesením Krajského
súdu v Nitre zo dňa 29. 04. 2011 č. k. 6CoE/35/2001-34 bolo odvolanie exekútorky Mgr. Kataríny
Baňarovej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 08. 2010 č. k. 6Er/148/2007-22
odmietnuté. Napokon uznesením exekučného súdu zo dňa 27. 08. 2014 č. k. 6Er/148/2007-56 bola
exekúcia zastavená (pripojený spis Okresného súdu Komárno 6Er/148/2007).

Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ požadoval od odporcu náhradu
majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,84 eur, a to z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý mal oneskorene rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Konštatoval, že zo spisu Okresného súdu Komárno
6Er/148/2007 bolo zistené, že exekúcia začala dňa 09. 02. 2007. Dňa 25. 05. 2009 bol exekučnému súdu
doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu v Komárne
zo dňa 25. 05. 2010 č. k. 6Er/148/2007-13 bolo žiadosti o zmenu súdneho exekútora vyhovené, keď
vykonaním exekúcie bol poverený exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Vzhľadom na to, že exekúcia začala dňa
09. 02. 2007, na posúdenie veci bolo potrebné použiť ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
v znení účinnom od 01. 12. 2006. Uvedená právna norma ustanovila povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného.
Je nepochybné, že lehota na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora nebola dodržaná. Nie
každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Poukázal na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny
orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 07.
05. 2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Zdôraznil, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne
okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle
citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. I. ÚS 86/02). Samotné nedodržanie zákonnej
lehoty nemožno vnímať izolovane a oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv
na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Na základe uvedeného exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora konal priebežne, bez
zbytočných prieťahov a nebol preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu nie je možné konštatovať ani z toho dôvodu, že na to, aby bolo možné vyhovieť
žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora, bolo potrebné vyzvať pôvodného súdneho exekútora
na predloženie stanoviska a vyúčtovania trov exekúcie, ktoré boli exekučnému súdu doručené dňa 10.
07. 2009. K ďalšiemu predpokladu, ktorým je existencia škody sa uvádza, že v zmysle právnej úpravy
v prípade podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované, a preto v súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody a ani nemateriálnej



ujmy navrhovateľovi. Pre absenciu prvých dvoch predpokladov nemôže byť splnený ani tretí predpoklad,
ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP a odporcovi úspešnému v konaní
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Namietal, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, skutočnosť, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplné zistenie skutkového stavu
veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa
rozhodol v merite veci na základe úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v
právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Mal za to, že ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii,
dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktoré
musí byť zrušené. Poznamenal, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastával názor, že účastníkom
konania nevznikol stav právnej neistoty. V danej veci vytvoril zákonodarca legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, ktorú exekučný súd ignoroval a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Mal za to, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd svojimi
úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 OSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 OSP),
s verejným vyhlásením pri splnení podmienok podľa § 156 ods. 3 OSP, preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a rozsudok okresného
súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase
začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.



Podľa § 44 ods. 1, 2, 8, 9 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia
exekúcie a v čase podania návrhu na zmenu súdneho exekútora, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že v
exekučnom konaní, kde bol oprávneným, nerozhodol súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Úlohou odvolacieho súdu bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a správne aplikoval ust. § 9
ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2010. Z rozhodnutia súdu
prvého stupňa nevyplýva tvrdenie žalobcu, že súd prvého stupňa poukazuje aj na ust. § 9 ods. 2 v
znení účinnom od 01. 01. 2013. Námietka žalobcu nebola v danom prípade opodstatnená. Odvolací súd
uvádza, že je možné sa so žalobcom stotožniť iba v tom, že uvedené ustanovenie zákona č. 514/2003
Z. z. bolo zavedené do tohto zákona zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2013 a nie
je možné aplikovať toto znenie na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu
medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci samej náležite a správne
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej v tom
smere, že navrhovateľ v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na
priznanie uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým nepreukázal
samotný vznik škody a nemajetkovej ujmy), a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa
v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie existencie nesprávneho úradného
postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Okrem
nepreukázania nesprávneho úradného postupu žalobca nepreukázal ani vzniknutú škodu (neuniesol
dôkazné bremeno jej preukázania, pretože na to nestačí len samotné tvrdenie žalobcu, že mu nejaké
náklady vznikli) a nepreukázal ani nemajetkovú ujmu a ani príčinnú súvislosť medzi týmito atribútmi,
pretože nepreukázal ani ich samotnú existenciu.



Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli
vady, ktoré ale nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady
neprihliadne.

Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) musí súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora realizovať viaceré procesné úkony
súvisiace s rozhodnutím o zmene exekútora. Možno preto súhlasiť s názorom, že za daných okolností
nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom určenej lehote nie je bez všetkého možné
považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Za daného stavu je možné vyvodiť, že uvedenú situáciu
nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup súdu. Rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora
je totiž možné až po zrealizovaní riadnych procesných úkonov. Námietka žalobcu o nemožnosti
polemizovať s dodržiavaním lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora je preto
nedôvodná. Z exekučného spisu vyplýva že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal
súdny exekútor na súd dňa 20. 02. 2007 a pripojil k nemu návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 01. 02.
2007 i rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava. Súd prvého stupňa vydal dňa 23. 02. 2007 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora. Dňa 25. 05. 2009 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora a dňa 10. 07. 2009 bolo
súdu prvého stupňa doručené stanovisko súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej k návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25. 05. 2010 návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora vyhovel.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samotná okolnosť, že súd prvého stupňa o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodne v 30-dňovej lehote, nemá za následok vznik žalobcom tvrdenej
a uvádzanej škody, pretože úkony, za ktoré požaduje náhradu škody, vykonával bez ohľadu na to, ktorý
exekútor vo veci vykonával exekúciu. Po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučný súd
vo veci konal a po doručení stanoviska súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej k návrhu na zmenu
súdneho exekútora, čo bolo dňa 10. 07. 2009 a následne rozhodol.

Nedodržanie ustanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
nemožno automaticky považovať za nesprávny úradný postup, ako to tvrdí navrhovateľ a taktiež ešte
nemožno vyvodiť ani vznik škody na strane navrhovateľa v tom zmysle, ako ju má na zreteli ust. § 17
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd, k tvrdeniu navrhovateľa, že nesprávny úradný postup mal spočívať v nedodržaní
zákonnej lehoty stanovenej na rozhodnutie o zmene exekútora, poukazuje na závery Ústavného
súdu SR uvedených v rozhodnutí č. IV. ÚS 606/2012. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že navrhovateľ podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne,
teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým
časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že žiadny
právny predpis nešpecifikuje pojem "odňatie možnosti konať pred súdom", vo všeobecnosti ním treba
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom



chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, zmyslom a účelom základného práva
na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (aj čl. 6 ods. 1 vyššie citovaného Dohovoru ) je
zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať
a rozhodnúť (napr. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by
došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej
osoby (napr. I. ÚS 35/98).

V danej veci odvolací súd nezistil, že by v tejto exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v
konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, kedy by prieťahy v konaní boli konštatované. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný iba Ústavný súd SR a nie všeobecný súd v
zmysle nálezu I. ÚS 41/02. S týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje a tiež dospel k záveru, že ak
nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (nesprávny úradný postup), nemal dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami odvolateľa, ani ďalšími
atribútmi vzniku škody (štyri zákonné podmienky) a nemajetkovej ujmy uplatnenej odvolateľom podanou
žalobou. Podľa ustálenej judikatúry nesprávny úradný postup nemôže mať svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí.

Súd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS
241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu
pri rozhodovaní, lebo povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok rozhodnutia zakladá.

Pri riadnom a dôslednom oboznámení sa s rozsudkom okresného spisu je zrejmé a nepochybné, že
všetky otázky všeobecne namietané odvolateľom v odvolaní boli už súdom prvého stupňa vysvetlené.
Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vnútorne rozporné. K záveru súdu prvého
stupňa o rozpore exekučného titulu so zákonom sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa
v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR (pozri napr.
rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo105/2011).

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1,
2 OSP ako vecne správne potvrdil.

Vo veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a ust. § 142 ods. 1
OSP tak, že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože
si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.