{"guid": "32237343-b61d-4763-8082-36fde1272d4b:911a5527-a59f-4774-aa1b-0b2ded936ab0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4112221682.3", "spisova_znacka": "6Co/585/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/585/2015 z 26. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. januára 2016, sp. zn. 6Co/585/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4112221682.3", "identifikacne_cislo": "4112221682", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Marta Polyaková", "sudca_id": 1668, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-polyakova-1668", "datum_vydania": "2016-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/911a5527-a59f-4774-aa1b-0b2ded936ab0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4112221682.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4112221682.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4112221682.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 6Co/585/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4112221682\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112221682.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu\nJUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika\nzastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti odporcom:\n1/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, zastúpený advokátom: Mgr. Štefan Slováčik, so\nsídlom Farská 34, Nitra, 2/ IP Nitra, s.r.o., Šulekova 2, Bratislava, IČO: 46 474 412, o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20.\nseptembra 2012 č. k. 25C/85/2012-92 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľ je  p o v i n n ý   zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania\nv sume 1.038,72 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku Mgr. Štefanovi Slováčikovi.\n\nNavrhovateľ je   p o v i n n ý   zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho a dovolacieho\nkonania v sume 211,53 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku Mgr. Štefanovi Slováčikovi.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, navrhovateľa zaviazal zaplatiť\nodporcovi v l. rade náhradu trov konania v sume 1.519,15 eura  k rukám jeho právneho zástupcu Mgr.\nŠtefana Slováčika do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania\nnepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal\nurčenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.\n02. 2009 predal odporcovi v l. rade z dôvodu, že bol uskutočnený tento prevod nehnuteľnosti za cenu v\nrozpore s §  18 ods. 5 zák. č.  180/1995 Z. z., a preto je tento právny úkon absolútne neplatný. Súd prvého\nstupňa uviedol, že pri uzavretí kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade nedošlo k\nporušeniu zák. č.  180/1995 Z. z. Stotožnil sa s tým, že v prípade § 18 ods. 5 citovaného zákona platného\nv čase uzatvorenia zmluvy ide o kogentné ustanovenie, avšak vzhľadom na právne vákuum vzniknuté\nzrušením vyhl. č. 465/1991 Zb. bolo toto právne ustanovenie obsolentné (neúčinné) a nepoužiteľné.\nKeďže nedošlo k porušeniu zákona, zmluva medzi účastníkmi je platná. Dodal, že ak by mal §  18 ods. 5\nodkazovať na nejaký cenový predpis, malo by ísť o Zákon o cenách č. 18/1996 Z. z., ktorý aj zrušil vyhl.\nč. 465/1991 Zb.. Je pravdou, že navrhovateľ mal určené zásady pre uplatňovanie niektorých ustanovení\nzák. č.  180/1995 Z. z., išlo však o interný predpis Ministerstva pôdohospodárstva, ktorý pre iné subjekty\nnie je záväzný. Ak teda zásady č. 51/2001 Z. z. v znení zásad č.  47/2005 Z. z. poukazovali v čase\nuzatvorenia zmluvy na vyl. č.  492/2004 Z. z., nešlo v žiadnom prípade o kogentné ustanovenie, ktorým\nby boli všetci účastníci zmluvy viazaní. V takomto prípade by išlo o relatívnu neplatnosť, ktorej by sa\nnavrhovateľ ako subjekt, ktorý tento rozpor s cenovým predpisom porušil, nemohol domáhať. V závere\npoukázal aj na skutočnosť, že ak by sa aj postupovalo podľa zák. č.  492/2004 Z. z., nie je jednoznačne\n\nzrejmé, že prišlo k porušeniu zákona. Zo znenia vyhlášky nie je zrejmé, že by sa mal zák. č.  180/1995\nZ. z. považovať za osobitný predpis, pri ktorom by sa mal tento postup dodržať, pretože v poznámke 2\n§ 1 ods. 2 vyhl. č. 492/2004 Z. z. tam tento zákon osobitne uvedený nie je. O trovách konania rozhodol\npodľa §  142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi v l. rade priznal náhradu trov konania a odporcovi\nv 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.\n\nRozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Domáhal sa jeho\nzmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania\nuviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa z dôvodu, že v čase uzavretia\nkúpnej zmluvy neexistovalo žiadne právne vákuum vzniknuté zrušením vyhl. č.  465/1991 Zb. Opätovne\npoukázal na to, že v zmysle ust. §  18 ods. 5 zák. č.  180/1995 Z. z. fond môže previesť vlastníctvo\nk pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu. Toto ustanovenie odkazuje na vyhl.\nč.  465/1991 Zb. Ide o pôvodnú vyhlášku, ktorá bola podkladom na oceňovanie nehnuteľností, a bola\nzrušená zák. č. 520/2003 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zák. č.  18/1996 Z. z. o cenách. V prechodnom\nobdobí od  01. 03. 2002 do  01. 02. 2004 platila vyhl. č. 465/1991 Zb. ako aj vyhl. č.  86/2002 Z. z. o\nstanovení všeobecnej hodnoty majetku. V období od 01. 01. 2004 do 31. 08. 2004 platila vyhl. č.  86/2002\nZ. z. Z dôvodu zabezpečenia  jednotného prístupu k oceňovaniu nehnuteľností od  01. 09. 2004 platí\nvyhláška MS SR č.  492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Podľa ust. § 19 ods.  1 zák.\nč. 180/1995 Z. z. fond môže pozemky vo vlastníctve štátu predávať v súlade so zásadami schválenými\nvládou. Uznesením vlády SR č. 642 z 11. 07. 2001 boli schválené zásady na uplatňovanie niektorých\nustanovení tohto zákona. Zásady sú v plnom znení uverejnené v čiastke 13/2001 Vestníka Ministerstva\npôdohospodárstva SR pod č.  51/2001. Nadobudli účinnosť dňom uverejnenia tohto uznesenia v Zbierke\nzákonov. Zásady č.  51/2001 boli zmenené a doplnené zásadami č. 47/2005 (uverejnenými v čiastke\n12/2005 Vestníka MS SR a zásadami č.  80/2005 uverejnenými v čiastke 21/2005 Vestníka MP SR).\nPodľa článku 4 bod 5 zásad fond môže pozemky predávať najmenej za cenu zistenú podľa cenového\npredpisu, pričom je odkaz 9 poznámke pod čiarou. K odkazu 9 bola pôvodne vyhl. č.  465/1991 Zb.,\nktorá bola nahradená vyhl. č.  492/2004 Z. z. Zásady schválené uznesením vlády SR nie sú interným\npredpisom Ministerstva pôdohospodárstva. Ide o právny predpis,  t. j. písomný normatívny právny akt,\nktorý obsahuje právne normy, je uverejnený v Zbierke zákonov a je všeobecne záväzný. Z uvedených\ndôvodov kúpna zmluva v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckych podielov k pozemkom parc. č.\n1067/37, 1067/38, 814/17, 814/19 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko svojim obsahom\nodporuje ust. § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu 25. 02. 2009 v časti dojednanie\nkúpnej ceny. Z uvedených dôvodov sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku.\n\nK odvolaniu sa vyjadril odporca v l. rade. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npotvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, že\nv čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovalo právne vákuum, keďže vyhl. č. 465/1991 Zb. bola zrušená\na zákon neurčoval žiadnu inú právnu normu, ktorá by mala predstavovať cenový predpis v zmysle ust.\n§ 18 ods. 5 zákona. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na zásady uplatňovania niektorých ustanovení zák.\nč.  180/1995 Z. z. poukázal na skutočnosť, že zák. č.  180/1995 Z. z. samotný má vyššiu právnu silu ako\nuznesenie vlády SR č. 642. Preto nemožno relevantne poukazovať na zásady vydávané vo Vestníku\nMinisterstva pôdohospodárstva SR, pokiaľ samotný zákon odkazuje na iné normatívne akty, i keď v čase\npodpisu zmluvy zrušené. I v prípade pripustenia existencie dôvodov neplatnosti zmluvy tieto dôvody by\nmohli zakladať len relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. §  40a OZ. V zmysle uvedeného\nide o relatívnu neplatnosť, ktorej sa navrhovateľ ako subjekt, ktorý mal sám neplatnosť právneho úkonu\nspôsobiť, nemôže dovolávať. Taktiež je nárok navrhovateľa v tomto smere premlčaný. Navrhovateľ v\nkonaní nepreukázal, že by cenový predpis, vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. v tom čase sa mala použiť,\npreto súd správne a zákonne rozhodol.\n\nKrajský súd v Nitre ako súdu odvolací  na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo dňa 05. 06. 2013 č.\nk.  6Co/209/2012-113 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že navrhovateľ je podielovým\nspoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. okres B., Obec B. kat. úz. J. parc. č. 1067/37\nostatné výmery o 2481 m2 v podiele 1/6, parc. č.  1067/38 ostatné plochy o výmere 783 m2 v podiele  1/3,\nparc. č.  814/17 ostatné plochy o výmere 2530 m2 v podiele 1/2 , nehnuteľnosti zapísané na LV č.  XXXX\nokres B., C. B. kat. úz. J., parc. č. 814/19 ostatné plochy o výmere 2522 m2 v podiele 1/3. Navrhovateľovi\nnáhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva na tom\nskutkovom základe, že uzavretím kúpnej zmluvy z 25. 02. 2009 došlo k porušeniu § 18 ods. 5 zák. č.\n180/1995 Z. z., z ktorého dôvodu je zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Citoval ô§ 18 ods.\n\n5, §  19 ods. 1 zák. č.  180/1995 Z. z., z ktorých je zrejmé, že na účely usporiadania pozemkového\nvlastníctva môže fond vo vlastníctve štátu predávať alebo zamieňať ako aj nadobúdať do vlastníctva\nštátu iné pozemky. Vzhľadom na to, že ide o veľmi závažné oprávnenie fondu pri nakladaní s majetkom\nštátu, predpokladá sa, že základy tohto dispozičného práva stanovia zásady, ktoré bude schvaľovať\nvláda. Uznesením vlády SR č.  642 z 11. 07. 2001 uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 289/2001\nZ. z. boli vydané zásady na uplatňovanie niektorých ustanovení zák. NS RS č.  180/1995 Z. z. (v plnom\nznení sú uverejnené v čiastke 13/1991 Vestníka MP SR pod č. 51/2001), ktoré nadobudli účinnosť\nuverejnenia tohto uznesenia v Zbierke zákonov SR  a boli vydané podľa §  18 ods. 2 písm. b/ a §  19 ods. 1\nzák. č.  180/1995 Z. z., pričom citoval čl. IV ods. 1 písm. a/ čl. 5. Považoval za nesporné, že kúpna zmluva\nbola uzatvorená v súlade s čl. IV ods. 1 písm. a/ týchto  zásad, ako z nej aj vyplýva. Pri odkaze na cenový\npredpis bola uvedená vyhl. č.  465/1991 Zb. zrušená 01. 01. 2004. V prechodnom období, t. j. od  01. 03.\n2002 do 01. 01. 2004 platila táto vyhláška a od  01. 01. 2004 do  31. 08. 2004 platila vyhl. č. 86/2002 Z.\nz. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Zásady č.  51 boli  zmenené zásadami č. 47/2005 a spolu s\nzásadami č.  80/2005 boli platné aj v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé,\nže v čase uzavretia  kúpnej zmluvy pri odkaze na cenový predpis, podľa ktorého sa malo pri uzatváraní\npostupovať podľa § 18 ods. 5 zák. č.  180/1995 Z. z. platila vyhl. č.  492/2004 Z. z., preto nesúhlasil\nso súdom prvého stupňa, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovalo právne vákuum vzniknuté\nzrušením vyhl. č. 465/1991 Zb. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa\nktorého i v prípade, ak by sa postupovalo podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z. nie je zrejmé, či došlo k porušeniu\nzákona. A ani s názorom, že v danom prípade by mohlo ísť len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.\nCitoval §  39 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zásady na uplatňovanie niektorých ustanovení\nzák. č. NS SR č.  180/1995 Z. z. nie sú interným predpisom tak, ako na to odkazuje súd prvého stupňa.\nIde  o písomný normatívny akt - odvodený normatívny akt, ktorý je zverejnený v Zbierke zákonov a je\nvšeobecne záväzný. Konanie, ktoré je v rozpore s týmito zásadami v spojení s §  18 ods. 5 zák. č.\n180/1995 Z.  z. spôsobuje neplatnosť právneho úkonu a to absolútnu neplatnosť. Všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, podľa ktorého sa mala dohodnúť kúpna cena bola vyhl. č.  492/2004 Z. z. a je\nnesporné, že kúpna cena dohodnutá medzi jej účastníkmi v súlade s ňou nebola. Na záver odvolací\nsúd uviedol pre predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a ak odporca v 2.\nrade nadobudol vlastníctvo na základe nej, vzťahuje sa na ňu zásada, že nikto nemôže previesť viac\npráv, než sám má.\n\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie odporcovia  v 1. a 2. rade. Navrhli, aby dovolací\nsúd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že návrh zamietne a prizná im náhradu trov dovolacieho\nkonania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Poukázali na to,\nže pokiaľ by sa mal v danej veci určovať právny predpis, za tento možno považovať výlučne zák. č.\n18/1996 Z. z. o cenách. Tento samotný má vyššiu právnu silu ako uznesenie vlády SR č.  642 z 11.\n07. 2001 uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 289/2001 Z. z. Vyhláška č. 492/2004 Z. z. sa nestala\nautomaticky cenovým predpisom použiteľným v zmysle § 18 ods. 5 zák. č.  180/1995 Z. z. len tým,\nže vyhl. č. 465/1991 Zb. bola zrušená. Súčasne poukázali na skutočnosť, že i v prípade pripustenia\nexistencie dôvodov neplatnosti zmluvy tieto dôvody by mohli zakladať len relatívnu neplatnosť právneho\núkonu. Jediným normatívnym právnym aktom s charakterom cenového predpisu aplikovateľným na daný\nprávny stav bol zák. č.  18/1996 Z. z., nakoľko zák. č.  180/1995 Z. z. hovorí o cenovom predpise.\n\nNavrhovateľ navrhol dovolanie zamietnuť, lebo napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny.\n\nNa základe podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 23. 09. 2015 č. k.\n7Cdo/229/2013-141 rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 05. 06. 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že je nepochybný, že predmetná kúpna zmluva bola\nuzavretá (okrem §  588 a nasl. OZ) aj v súlade s citovaným § 19 ods.  1 zák. č.  180/1995 Z. z. z citovanými\nzásadami vlády SR a cena nehnuteľností, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy bola znalcom v znaleckých\nposudok č.  144/2007 a č.  142/2008 určená podľa cenového predpisu v tom čase platného, t. j. podľa\nvyhl. č. 492/2004 Z. z., keď vyhl. č. 465/1991 Zb. na ktorú uvedené zásady vlády odkazujú (článok\nIII kúpnej zmluvy) v čase uzavretia kúpnej zmluvy už bola (01. 01. 2004) zrušená (súčasne s vyhl. č.\n465/1991 Zb. platila aj vyhl. č. 86/2002  Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších\npredpisov, ktorá bola zrušená dňom 01. 09. 2004 a ohodnocovanie sa od tohto dátumu vykonáva podľa\nvyhl. č. 492/2004 Z. z.). Súčasne je tiež nepochybné, že kúpna cena predmetných nehnuteľností bola\nmedzi zmluvnými stranami v kúpnej zmluve (vzhľadom na zmluve vymenované okolnosti) vzájomne\ndohodnutá v rozpore s týmto cenovým predpisom t. j. vyhl. č.  492/2004 Z. z. Keďže znalcom bola určená\n\ncena (podľa nej) vo výške 14,20 eura za  1 m2 (parc. č. 1067/38 a č. 1067/37) a vo výške 9,46 eura\nza 1 m2 (parc. č. 814/17 a č.  814/19) a medzi účastníkmi dohodnutá kúpna cena vo výške 5,975 eura\nza 1 m2 je zrejmé, že účastníci si dohodli kúpnu cenu nižšiu ako ju stanovoval cenový predpis, a aj\ncitované zásady vlády SR, lebo podľa nich fond mohol pozemky predávať najmenej za cenu stanovenú\npodľa cenového predpisu, t. j. v danej veci podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z.  Ďalej poukázal na ust. §\n40a OZ a § 589 OZ. Podľa názoru dovolacieho súdu na daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 40a\nposledná veta, ktoré obsahuje aj čiastočnú relatívnosť neplatnosti právneho úkonu, t. j. vtedy, ak je\nprávny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách. Z toho potom vyplýva, že kúpna\nzmluva, na základe ktorej došlo k prevodu predmetných nehnuteľností, za kúpnu cenu dohodnutú v\nrozpore s cenovým predpisom by mohla byť neplatná - relatívne neplatná, ak by sa tejto neplatnosti\noprávnená osoba dovolala iba v rozsahu, v ktorom odporuje cenovému prepisu - vyhl. č. 492/2004 Z.  z.\nPotom ten, kto v čase pre dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (v danom prípade kúpnej\nzmluvy) previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s\nvecou ako vlastník, a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Nebolo v konaní sporným,\nže by navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu nedovolal. Poukázal aj na skutočnosť,\nže podľa § 40a OZ sa neplatnosti (relatívnej neplatnosti) nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.\nKúpnu zmluvu vypracovával navrhovateľ a kúpna cena bola medzi jej účastníkmi dohodnutá. Návrh\nna určenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľ podal až 03. 07.\n2012, pričom k uzavretiu zmluvy došlo 25. 02. 2009. Preto názor odvolacieho súdu, že kúpna zmluva\nje absolútne neplatná, nemožno považovať za správny a následne z toho ani vyplývajúci záver, podľa\nktorého je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Z uvedených dôvodov\nNajvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nKrajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom\nkonania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že odvolanie spĺňa náležitosti §  205\na nasl. OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, §  214 ods. 2 OSP) byť viazaný právnym názorom\ndovolacieho súdu (§ 243 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné\npodľa §  219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdiť.\n\nPodľa §  40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145 ods. 1, §\n479, §  589, § 701 ods. 1 a §  741b ods. 2, považuje a právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým\núkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju\nsám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§\n40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu,\nv ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.\n\nRelatívna neplatnosť právneho úkonu nevzniká priamo zo zákona (ex lege), ako je to v prípade\nabsolútnej neplatnosti, ale je podmienená úkonom účastníka právneho vzťahu. Relatívna neplatnosť\nprávneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti sa\npovažuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu\ndôvodne nedovolá. Ak sa oprávnený subjekt nedovolá neplatnosti právneho úkonu, zostáva dotknutý\nprávny úkon platný so všetkými právnymi účinkami, ktoré z právneho úkonu vyplývajú. To platí i tam, kde\nna základe tohto právneho úkonu (zmluvy) vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti vecné právo (§\n133 ods. 2 OZ). Prípady relatívnej neplatnosti Občiansky zákonník uvádza v ust. § 40a OZ, tieto prípady\nsú v zákone taxatívne uvedené (rozšírenie týchto prípadov per analogiam nie je preto prípustné). Za\nrelatívnu neplatnosť sa považuje okrem iného aj právny úkon, podľa ktorého určenie ceny pri uzavretí\nkúpnej zmluvy bolo v rozpore s cenovým predpisom (§ 589 OZ). V prípade, že sa relatívna neplatnosť\ntýka len časti právneho úkonu (prevažne zmluvy) je za podmienok stanovených v §  41 OZ postihnutá\nneplatnosťou len táto časť. To sa týka najmä prípadu, ak dohodnutá kúpna cena pri kúpnej zmluve (§\n589 OZ) bola dohodnutá  v rozpore s cenou uvedenou vo Všeobecne záväznom právnom predpise o\ncenách. V takom prípade sa po dovolaní relatívnej neplatnosti bude na zmluvu vzťahovať cena určená\nv právnom predpise.\n\nDovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným právnym úkonom. Uskutočňuje sa výslovným\nprejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu. Prejav vôle,\nktorým sa dovoláva účastník relatívnej neplatnosti musí vyjadrovať ako skutočnosť, že ide o uplatnenie\nrelatívnej neplatnosti, tak aj vadu právneho úkonu, ktorá v danej veci spôsobila jeho relatívnu neplatnosť.\n\nUplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho\núkonu dotknutý, a kto sa neplatnosti domáha, dôjde druhému účastníkovi právneho úkonu. Právne\núčinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú dôjdením prejavu vôle druhému\núčastníkovi zmluvy. Adresátom nie je teda súd; dovolania sa neplatnosti žalobcu je perfektné až vo chvíli,\nkeď je kópia žaloby doručená žalovanému bez ohľadu na to, či to tak urobí súd alebo sám žalobca.\n\nV preskúmavanej veci nebolo medzi účastníkmi sporným, že navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu nedovolal. Podstatným preto bola skutočnosť, kedy žaloba, kde namieta neplatnosť\nzmluvy, bola doručená účastníkom konania.\n\nZ obsahu spisu je nepochybné, že žaloba bola odporcovi v l. a 2. rade doručená dňom 17. 07. 2012.\n\nPodľa §  101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a\nplynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n\nVo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe sa premlčia všetky práva z občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ\nsa na ne nevzťahujú ustanovenia o kratšej (§ 106 - § 108 OZ) alebo dlhšej (§ 109 a §  110) premlčacej\ndobe. Vo všeobecnej  trojročnej premlčacej dobe sa premlčí aj právo dovolať sa relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu (§ 40a OZ).\n\nPremlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k urobeniu\nprávneho úkonu a to aj pri právnych úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného\norgánu (§ 47 ods. 1 OZ). Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má iba za následok, že sa nemožno\ns úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania.\nPrávny úkon naďalej trpí vadou, aj keď naň treba pozerať ako na platný právny úkon.\n\nV danom prípade kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 25. 02. 2009, nasledujúcim dňom začala plynúť\ntrojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Návrh na súd bol podaný dňa 03. 07. 2012, teda\npo uplynutí premlčacej doby, pričom do uplynutia premlčacej doby sa navrhovateľ relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu nedovolal. Žalobu, v ktorej navrhovateľ namieta neplatnosť zmluvy a na základe\nktorej navrhuje, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je možné považovať za\ndovolanie sa relatívnej neplatnosti.  Žaloba bola doručená odporcom až  17. 07. 2012, teda po uplynutí\npremlčacej doby. Odporca v l. rade vzniesol v priebehu konania námietku premlčania, preto súd musel\nna túto námietku premlčania prihliadať a aj z týchto dôvodov nemohlo byť žalobe vyhovené.\n\nOdvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade dovolať sa\nneplatnosti právneho úkonu navrhovateľ nemohol, pretože sám jeho relatívnu neplatnosť spôsobil. V\nzmysle ust. § 40a druhá veta OZ sa relatívnej neplatnosti nemôže dovolať ten účastník právneho úkonu,\nkto túto neplatnosť spôsobil. Ide o prejav zásady, že nikto nesmie ťažiť zo svojej nepoctivosti (nemo\nturpitudinem suam alegare potest). Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov, keď bol viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu, že v danom prípade ide len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu\ndospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.\n\nOdvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i v časti náhrady trov konania účastníkov.\n\nO náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP v spojení s\nust. § 224 ods. 1 OSP a úspešným odporcom v l. a 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho\nkonania. Odporcovi v l. rade vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho ako aj dovolacieho konania v\nsume 1.038,72 eura. Trovy odvolacieho konania spočívajú v odmene za právne zastúpenie za 2 úkony\nprávnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu + účasť na odvolacom pojednávaní dňa 05. 06. 2013) po  336,94\neura plus režijný paušál 1 x 7,63 eura + 7,81 eura, teda 15,44 eura, t. j. 689,32 eura. Trovy dovolacieho\nkonania predstavujú odmenu za jeden úkon právnej pomoci - podanie dovolania v sume 168,47 eura +\nrežijný paušál 7,81 eura.  V dovolacom konaní právny zástupca odporcu v l. rade zastupoval i odporcu\nv 2. rade, teda odmena za jeden úkon sa podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. znížila o 50 %, t.\nj. hodnota jedného úkonu je  168,47 eura. Spolu trovy odvolacieho aj dovolacieho konania predstavujú\nsumu 865,60 eura, ktorá je zvýšená o DPH - 20 %, teda 1.038,72 eura.\nOdporcovi v 2. rade vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania a to za jeden úkon právnej\npomoci - podanie dovolania - v sume 168,47 eura + režijný paušál 7,81 eura + 20 % DPH, teda v sume\n\n211,53 eura. V odvolacom konaní si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania a ani mu v súvislosti\ns odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto mu vzniklo len právo na náhradu trov dovolacieho\nkonania. Lehotu splatnosti určil odvolací súd v súlade s ust. §  160 ods. 1 OSP a miesto plnenia podľa\n§ 149 ods. 1 OSP.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/85/2012", "guid": "ed1ddef1-5f01-4246-b1c5-55b70b73f94a:e5fff436-c12f-4ac9-8c00-4a1ad583c278", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ac8dcea8-f697-4c09-bbfe-089674c9c6a0:ad85c310-f5d6-4a47-86eb-65f73da7bb6f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5111222623.1", "spisova_znacka": "6Co/209/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/209/2012 z 30. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-05-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5111222623.1"}], "citovane_v": []}