Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15S/36/2015 z 30. 5. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. mája 2016, sp. zn. 15S/36/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015201050.1
Krajský súd Nitra | 15S/36/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4015201050.1 | 2016-05-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z., § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4245f1af-fc78-4e49-b9d0-9aaadb2cb40b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015201050.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201050.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JIPO SK, s. r. o, Čeľadická 1, 951 75
Beladice, IČO: 45 424 322, v konaní zastúpený: JUDr. Lucia Čillová, advokátka so sídlom v Turčianskych
Tepliciach, 29. augusta 474/23, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01
Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2400 zo dňa 11.09.2015,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2015 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2400 zo dňa 11.09.2015        v spojení s
rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. 512-I/14/práv. zo dňa 26.05.2015 a žiadal, aby súd tieto
rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že mu Inšpektorát práce Nitra uložil pokutu vo výške 2.000 eur za
porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z.          o používaní záznamového
zariadenia v cestnej doprave, pretože ako dopravný podnik nezabezpečil inštaláciu záznamového
zariadenia vo vozidle EČ: NR XXX FA, ktoré používal dňa 24.06.2015 o 14.55 hod. na ceste č. I/59, km
9 jazdy BB - RK s pripojeným prívesným vozíkom EČ: NR XXX YJ na cestnú nákladnú dopravu tovaru a
zároveň za použitia absorpčnej zásady podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej
z § 228a ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, pretože jeho zamestnankyňa Eva V., nar.
XX.XX.XXXX, dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 28.10.2013, vykonávala pracovnú činnosť v období
od 16.06. do 20.06.2014 vo väčšom rozsahu ako je 10 hodín týždenne.

Žalobca mal za to, že správny orgán nesprávne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je postup žalovaného vo veci jeho odvolania voči
rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra č. k. 512 - I/14/práv. zo dňa 26.05.2015      v rozpore so zákonom.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán jednoznačne
preukázal, že účastník konania porušil povinnosť zakotvenú v § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. S
uvedeným záverom sa žalobca nestotožnil poukazujúc na skutočnosť, že nie je dopravným podnikom.
Žalovaný mal podľa jeho názoru aplikovať čl. 3 písm. h/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006              o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej



oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a
(ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, pretože vykonával nekomerčnú nákladnú
prepravu v zmysle vyššie uvedeného nariadenia a žalovaný na neho nesprávne aplikoval § 2 ods. 1
zákona č. 461/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave v znení neskorších predpisov.

Ďalej uviedol, že sa žalovaný nedostatočne zaoberal stanoviskom Ministerstva vnútra SR - Prezídia
Policajného zboru zo dňa 01.07.2014, pričom z definície nekomerčnej nákladnej dopravy poukázal na
nasledovné skutočnosti:
1. Motorové vozidlo viedol zamestnanec žalobcu (danú skutočnosť uviedol aj sám žalovaný). Žalovaný
sa mal zaoberať predloženou pracovnou zmluvou uvedeného zamestnanca a jeho pracovnou pozíciou.
Uvedený zamestnanec nepôsobí u žalobcu na pracovnej pozícii vodič.
2. Motorové vozidlo je v nájme žalobcu (osvedčenie o evidencii vozidla, nájomná zmluva).
3. Účelom jazdy bola iba preprava tovaru z podniku (danú skutočnosť uviedol aj sám žalovaný).
4. Nákladná preprava predstavuje len pomocnú činnosť v rámci celkovej činnosti žalobcu.

V danom prípade išlo o prepravu tovaru, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu, bol predaný     a vyrobený
žalobcom pre zákazníka, pričom dopravu žalobca zákazníkovi neúčtoval (faktúra bola vystavená na
fakturačnú adresu zákazníka v Púchove a tovar sa prepravoval do Ružomberka - miesto výkonu práce).

Podľa názoru žalobcu závery oboch správnych orgánov nezodpovedajú zásadám logického myslenia a
nie sú v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov a nariadenia.

Žalobca ďalej poprel, že by jeho zamestnankyňa A. V. vykonávala pracovnú činnosť na základe dohody
o pracovnej činnosti vo väčšom rozsahu ako je 10 hodín týždenne. Evidencia dochádzky za mesiac jún
2014 nemôže byť jediným a jednoznačným dôkazom            o preukázaní spáchania správneho deliktu.
Navyše, rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie čo do jej výšky je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a jej výška neprimeraná. Určenie výšky pokuty v rámci zákonného rozpätia je síce vecou úvahy
správneho orgánu, avšak správny orgán nemôže v rámci daného rozpätia uložiť pokutu v ľubovoľnej
výške. Správny orgán je pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty povinný brať zreteľ na závažnosť
porušenia právnej povinnosti, jeho následky, dobu trvania a spoločenské nebezpečenstvo protiprávneho
konania. Podľa názoru žalobcu, správny orgán pri ukladaní pokuty síce postupoval v medziach zákona,
avšak pri odôvodňovaní výšky uloženej sankcie neprihliadal v dostatočnej miere na primeranosť postihu
voči účastníkovi konania. Vo svojom rozhodnutí neuviedol, aké konkrétne následky nastali v dôsledku
údajného porušenia zákona účastníkom konania. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný
stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že porušenie
povinností, ktoré viedlo k sankčnému postihu žalobcu, bolo zistené pri výkone inšpekcie práce
realizovanej v dňoch 17.07.2014, 22.07.2014, 05.08.2014, 04.09.2014                    a 12.09.2014.
Inšpektorát práce na základe žalobcom predložených dôkazov a spisového materiálu postúpeného
Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, Krajským dopravným inšpektorátom, Oddelením mýtnej
polície PZ Zvolen, zistil, že žalobca porušil § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. tým, že ako dopravný
podnik nezabezpečil inštaláciu záznamového zariadenia vo vozidle EČ: NR XXX FA, ktoré používal dňa
24.06.2014 o 14.55 hod. na ceste č. I/59, km 9 jazdy BB - RK s pripojeným prívesným vozíkom EČ: NR
XXX YJ na cestnú nákladnú dopravu tovaru.

Taktiež zistil, že žalobca ako zamestnávateľ porušil § 228a ods. 1 Zákonníka práce tým, že jeho
zamestnankyňa U., dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 28.10.2013, vykonávala pracovnú činnosť vo
väčšom rozsahu ako je 10 hodín týždenne v období od 16.06.2014 do 20.06.2014. Uvedené závery sú
zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý sa stal podkladom pre začatie správneho
konania a následné uloženie pokuty vo výške 2.000 eur. V tejto súvislosti poznamenal, že konateľ
žalobcu predmetný protokol prerokoval bez vznesenia konkrétnych námietok voči skutkovým zisteniam
inšpekcie práce a obdobne postupoval aj pri začatí správneho konania, keď napriek poskytnutej
možnosti nevyužil svoje právo vyjadriť sa k návrhu na postih, ani predložiť, prípadne navrhnúť dôkazy
spochybňujúce skutkový stav veci. Napriek tomu v podanej žalobe rozporuje správnosť skutkových
zistení a právneho posúdenia veci zo strany inšpekčných orgánov, pričom tvrdí, že nemá postavenie
dopravného podniku, a teda nemohol porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007
Z. z. Predmetné ustanovenie pritom jasne určuje, že dopravný podnik, ktorý prevádzkuje autobusovú



dopravu alebo cestnú nákladnú dopravu, je povinný zabezpečiť inštaláciu záznamového zariadenia v
každom vozidle, ktoré používa na prepravu cestujúcich alebo na prepravu tovaru a na jeho prevádzku
používať záznamové listy a karty, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Z výpisu z obchodného registra je zjavné, že okrem nepravidelnej osobnej cestnej dopravy vykonávanej
cestnými osobnými vozidlami, ktoré majú okrem miesta pre vodiča najviac 8 miest na sedenie, je
ďalším z predmetov podnikania žalobcu aj nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou
hmotnosťou do 3,5 tony vrátane prípojného vozidla, teda presne ten typ dopravy, ktorý pán X. F.
vykonával vedením kontrolovanej jazdnej súpravy. Uvedené je zrejmé z evidenčnej karty vozidla, ktorá
stanovuje maximálnu celkovú hmotnosť vozidla továrenskej značky FIAT DUCATO, EČ: NR XXX FA
na 3 300 kg, teda na menej ako 3,5 tony, čo možno jednoznačne subsumovať pod vyššie spomenutý
predmet podnikania žalobcu.
Je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi formuláciou predmetu podnikania žalobcu       a ustanovením o
aplikovateľnosti nariadenia č. 561/2006. Skutočnosť, že celková hmotnosť jazdnej súpravy presiahla 3,5
tony (uvedené je zrejmé z evidenčných kariet vozidiel, podľa ktorých má nákladné vozidlo továrenskej
značky FIAT DUCATO, EČ: NR XXX FA celkovú hmotnosť 3 300 kg a druhé použité vozidlo továrenskej
značky PONGRATZ, EČ: NR XXX. YJ celkovú hmotnosť 2 000 kg, teda hmotnosť vozidla vrátane prívesu
je vyššia ako 3,5 tony, kým celková hmotnosť vozidla nepresahuje 3,5 tony) ešte neznamená, že záver
žalovaného o výkone komerčnej prepravy je nesprávny, vyvodený v rozpore so zásadami logického
myslenia.

Naopak, o potrebe vyhodnotiť prepravu uskutočnenú pánom F. ako komerčnú, a teda o nemožnosti
aplikovať čl. 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006 na prejednávaný prípad, svedčí nielen stanovisko stržm.
H.. I. A., člena hliadky kontrolujúcej predmetné vozidlo, či predložená správa o výsledku objasňovania
priestupku na úseku cestnej dopravy - OPIS (z nich je zrejmé, že kontrolovaná súprava vozidiel
bola vodičom - zamestnancom účastníka konania použitá na komerčnú nákladnú dopravu za účelom
prepravy tovaru zákazníkovi do Ružomberka), ale najmä rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo
dňa 03.10.2013 (rozsudok vo veci C-317/12), ktorý pojem „nekomerčná nákladná doprava“ vysvetľuje
tak, že ide o takú dopravu, keď neexistuje súvislosť s profesijnou alebo komerčnou činnosťou, t. j. ak sa
táto doprava neuskutočňuje s cieľom dosahovať zisk.

Nakoľko bolo zistené, že vodič X. F. viedol kontrolovanú jazdnú súpravu ako zamestnanec účastníka
konania v rámci plnenia svojich povinností za účelom plnenia žalobcových podnikateľských záväzkov
a za účelom dosiahnutia zisku, nemôže obstáť tvrdenie, že sa na toto vozidlo vzťahovala výnimka z
povinnosti zabezpečiť inštaláciu záznamového zariadenia tak, ako to s poukazom na § 2 ods. 2 zákona
č. 461/2007 Z. z. v nadväznosti na čl. 3 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej
dopravy, namieta žalobca. Ten na podporu svojich tvrdení síce predkladá stanovisko Ministerstva vnútra
- Prezídia Policajného zboru zo dňa 01.07.2014, avšak vzhľadom na skutočnosť, že nejde o právne
záväzný akt, nemožno mu pripísať takú hodnotu dôležitosti na účely právneho posúdenia veci, ako sa
žalobca domnieva.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného preukázania porušenia § 228a ods. 1 Zákonníka
práce, žalovaný uviedol, že presiahnutie maximálneho zákonného rozsahu práce na dohodu o pracovnej
činnosti u pani Evy Petríkovej v období od 16.06.2014 do 20.06.2014 bolo zistené na základe
žalobcom predloženej evidencie dochádzky za mesiac jún 2014, teda jej relevantnosť nebolo dôvodné
spochybňovať. Ak teraz žalobca tvrdí, že údaje v nej zachytené nie sú správne, bolo jeho povinnosťou
navrhnúť v priebehu konania dôkazy, ktoré sú mu známe. Nakoľko tak neurobil a k rozporovaniu
skutkových zistení pristúpil až v podanom odvolaní, žalovaný usúdil, že zo strany žalobcu ide o účelovú
obranu, ktorá nemôže mať vplyv na správnosť záverov prvostupňového správneho orgánu ohľadne
porušenia § 228a ods. 1 Zákonníka práce.

K namietanému nedostatočnému odôvodneniu výšky finančného postihu žalovaný poznamenal, že
inšpektorát práce ako orgán rozhodujúci o uložení pokuty v zmysle § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce, sa pri určovaní jej výšky riadil nielen zásadou absorpcie sadzieb, ale prihliadol aj
na všetky zákonné kritériá stanovené v § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného
času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých



zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. tak, ako to vyžaduje súdna prax. Fakt, že voľná úvaha, ktorou
sa inšpektorát práce riadil pri ustálení sumy sankcie nevybočila z medzí ustanovených zákonom (podľa
§ 37 ods. 3 písm. g) zákona č. 462/2007 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo
dopravnému podniku od 50.000,- Sk do 500.000,- Sk, t. j. od 1.659,69 eura do 16.596,95 eura)     a že
neodporovala spisu ani zásadám logického myslenia, primäl žalovaného k názoru, že                    v
posudzovanom prípade nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ani pokiaľ ide        o výšku
uloženej pokuty.

Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo        v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že nájomnou zmluvou zo dňa
18.05.2010 si žalobca ako nájomca prenajal od X. V. JIPO, Sídlisko Lúky 1115/22, 952 02 Vráble, IČO:
31 127 703, ako prenajímateľa, okrem iného, aj úžitkové  motorové vozidlo továrenskej značky FIAT
DUCATO, EČ: NR XXX FA. Zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 18.05.2010 na dobu neurčitú.
Dodatkom č. 2 zo dňa 07.01.2013 bola nájomná zmluva rozšírená, okrem iného, aj o prívesný vozík
továrenskej značky PONGRATZ, EČ: NR XXX YJ.

Ako vyplýva z úradného záznamu spísaného stržm. H.. I. A., referentom OMP PZ Zvolen Krajského
dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, dňa 24.05.2014 v čase okolo
14.55 hod. vykonávala hliadka OMP PZ Zvolen meranie nápravových tlakov, hmotností motorových
vozidiel, kontrolu vybavenia vozidiel záznamovými zariadeniami a dohľad nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky na ceste I/59, km 9, na parkovisku Uľanka - Krištof. V čase okolo 14.55
hod. bola hliadkou zastavená súprava vozidiel zn. FIAT DUCATO, EČ: NR XXX FA s prípojným vozidlom
zn. PONGRATZ PA XXX, EČ: NR XXX YJ, ktorú viedol X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. - Q.
D., Z. I XX, okres G. Q.. Tento sa okrem iného podrobil aj kontrole vybavenia vozidla záznamovým
zariadením, nakoľko išlo o súpravu vozidiel, na ktorú sa podľa   § 6 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3 zákona
č. 462/2007 o organizácii pracovného času a o zmene a doplnení niektorých zákonov a čl. 2 ods.
1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých
právnych predpisov v sociálnej oblasti, táto povinnosť vzťahuje. Pri kontrole bolo zistené, že vodič
mal pri sebe knihu jázd motorového vozidla EČ: NR XXX FA, pričom vykonával komerčnú prepravu
tovaru pre svojho zamestnávateľa X. V. JIPO, W. Vráble, na trase Beladice - Ružomberok, avšak vo
vozidle nemal umiestnené záznamové zariadenie, čím porušil citované ustanovenia o tejto povinnosti
a dopustil sa priestupku podľa § 38 ods. 1 písm. a/ zákona č. 462/2007 Z. z. Nakoľko vodič odmietol
uvedený priestupok prejednať na mieste v blokovom konaní, bola spísaná SVOP a boli mu zadržané aj
osvedčenia o evidencii obidvoch motorových vozidiel.

Zo správy o výsledku objasňovania tohto priestupku zo dňa 24.06.2014 vyplýva, že X. F. je zamestnaný
ako robotník, vodič u X. V. X., W. J. 1115/22, B. a viedol súpravu vyššie uvedených vozidiel v komerčnej
preprave s tovarom pre zákazníka v Ružomberku na trase Beladice - Ružomberok bez záznamového
zariadenia. Podozrivý z priestupku v ňom uviedol, že si nie je vedomý porušenia zákona.

Ako vyplýva z evidenčnej karty vozidla EČ: NR XXX FA, továrenskej značky FIAT DUCATO, jeho celková
hmotnosť predstavuje 3 300 kg.
Ako vyplýva z evidenčnej karty nákladného prívesu EČ: NR XXX YJ, továrenskej značky PONGRATZ,
jeho celková hmotnosť predstavuje 2 000 kg.

Zo zoznamu predloženého žalobcom vyplýva, že jedným z jeho zamestnancov je aj Jozef F. a
brigádničkou A. V..

Z evidencie dochádzky zamestnancov a brigádnikov žalobcu za mesiac jún 2014 je zrejmé, že A. V.
odpracovala v dňoch 16.06.2014 až 20.06.2014 celkom 30 pracovných hodín (5 dní po 6 hodín), a to na
základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 28.10.2013, z ktorej bolo zistené, že dojednanou pracovnou
úlohou menovanej bolo upratovanie a čistenie v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. s dohodnutou
odmenou 2 eurá za hodinu.



Z tzv. STAZKY vozidla EČ: NR 165 FA vyplýva, že dňa 24.06.2014 bolo použité na cestu z Beladíc do
Ružomberka.

Predmetom podnikania uvedeným vo výpise z obchodného registra žalobcu je okrem iných aj nákladná
cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony vrátane prípojného vozidla.

Listom zo dňa 07.11.2014 Inšpektorát práce Nitra oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci
uloženia pokuty. Predmetný list bol žalobcovi doručený dňa 14.11.2014.

Rozhodnutím zo dňa 02.12.2014 pod č. k. 512/14/práv. Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi pokutu
vo výške 2.000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. o
používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave tým, že dopravný podnik nezabezpečil inštaláciu
záznamového zariadenia vo vozidle  EČ: NR XXX FA, ktoré používal dňa 24.06.2014 o 14.55 hod. na
ceste č. I/59, km 9 v smere jazdy BB - RK s pripojeným prívesným vozíkom EČ: NR XXX YJ na cestnú
nákladnú dopravu a za použitia absorpčnej zásady podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 228a ods. 1 zákona Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým,
že zamestnankyňa A. V., nar. 13.12.1956, dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 28.10.2013 vykonávala
pracovnú činnosť vo väčšom rozsahu ako je 10 hodín týždenne. Na základe odvolania žalobcu žalovaný
rozhodnutím zo dňa 09.02.2015 pod č. OPS/BEZ/2015/2400, O-8/2015, napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože prvostupňový
správny orgán nezosúladil odôvodnenie rozhodnutia s jeho výrokovou časťou a namiesto protiprávneho
konania účastníka definovaného v § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. uviedol porušenie inej
právnej povinnosti upravenej v § 37 ods. 3 písm. g) tohto zákona.

Rozhodnutím zo dňa 26.05.2015 pod č. k. 512-I/14/práv. Inšpektorát práce Nitra opätovne uložil
žalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich         z § 2 ods. 1 zákona
č. 461/2007 Z. z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave tým, že dopravný podnik
nezabezpečil inštaláciu záznamového zariadenia vo vozidle  EČ: NR XXX FA, ktoré používal dňa
24.06.2014 o 14.55 hod. na ceste č. I/59, km 9 v smere jazdy BB - RK s pripojeným prívesným vozíkom
EČ: NR XXX YJ na cestnú nákladnú dopravu a za použitia absorpčnej zásady podľa § 19 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce              a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní        a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 228a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov tým, že zamestnankyňa A. V., nar. XX.XX.XXXX, dohoda
o pracovnej činnosti zo dňa XX.XX.XXXX, vykonávala pracovnú činnosť vo väčšom rozsahu ako je 10
hodín týždenne. Po podaní odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.09.2015 pod č. OPS/
BEZ/2015/2400, O-354/2015, odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave v znení
neskorších predpisov, dopravný podnik, ktorý prevádzkuje autobusovú dopravu alebo cestnú nákladnú
dopravu, je povinný zabezpečiť inštaláciu záznamového zariadenia            v každom vozidle, ktoré
používa na prepravu cestujúcich alebo na prepravu tovaru, a na jeho prevádzku používať záznamové
listy a karty, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 36 ods. 2 písm. b/ zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času         v doprave
a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 309/2007 Z. z., predmetom cestnej kontroly podľa odseku 1, ktorú vykonávajú policajti,
je vybavenie vozidla záznamovým zariadením a záznamovými listami, ich typové schválenie ES a
funkčnosť a správnosť používania záznamového zariadenia, záznamových listov.

Podľa Článku 2 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o
harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým
sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady
(EHS) č. 3820/85, toto nariadenie sa vzťahuje na cestnú dopravu tovaru, kde maximálna prípustná
hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 3,5 tony.



Podľa Článku 4 písm. p/ cit. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, „dopravný
podnik“ je akákoľvek fyzická osoba, akákoľvek právnická osoba, akékoľvek združenie alebo skupina
osôb bez právnej subjektivity, zisková alebo nezisková, alebo akýkoľvek úradný orgán s vlastnou
právnou subjektivitou alebo bez nej, alebo závislý od orgánu majúceho takúto subjektivitu, ktorý sa
zaoberá cestnou dopravou v prenájme alebo za úhradu alebo na vlastný účet.

Podľa § 37 ods. 3 písm. g/ zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času         v doprave
a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 309/2007 Z. z., inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku
pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk, ak prevádzkuje vozidlo, ktoré musí byť vybavené záznamovým
zariadením, bez záznamového zariadenia alebo so záznamovým zariadením, ktoré nemá vydané typové
schválenie ES, alebo so záznamovým zariadením, na ktorom sa nevykonala periodická prehliadka, alebo
prevádzkuje vozidlo s nefunkčným alebo poškodeným záznamovým zariadením alebo so záznamovým
zariadením, ktoré má poruchu.

Podľa § 37 ods. 6 cit. zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť
porušenia povinnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu
dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či ide o prvé alebo
o opakované porušenie povinnosti.

Podľa § 228a ods. 1 Zákonníka práce, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať
pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
Vychádzajúc z obsahu spisu a najmä predloženého administratívneho spisu žalovaného mal súd
preukázané, že prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch 17.07.2014, 22.07.2014, 05.08.2014,
04.09.2014 a 12.09.2014 u žalobcu kontrolu, ktorá bola, okrem iného, zameraná aj na kontrolu
dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a sociálnej legislatívy v doprave. Kontrolovaným obdobím
bolo obdobie od januára 2014 do júna 2014. Na základe výsledkov vykonanej kontroly začal
prvostupňový správny orgán voči žalobcovi konanie vo veci uloženia pokuty za dva správne delikty,
ktoré po právnej stránke posúdil ako porušenie § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. a porušenie § 228a
ods. 1 Zákonníka práce. Oznámenie o uvedenej skutočnosti bolo žalobcovi doručené dňa 14.11.2014
spolu s výzvou, aby sa k zisteným porušeniam právnych predpisov vyjadril, príp. predložil ďalšie listinné
dôkazy slúžiace na objasnenie skutkového stavu veci. Žalobca však v stanovenej lehote svoje vyjadrenie
nepodal a nenavrhol ani žiadne ďalšie dôkazy.

Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 26.05.2015 pod č. 512/I/14/práv., doručeným
žalobcovi dňa 01.06.2015, uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur za to, že:
a) porušil povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 tým, že ako dopravný podnik
nezabezpečil inštaláciu záznamového zariadenia vo vozidle EČ: NR XXX FA, ktoré používal dňa
24.06.2014 o 14.55 hod. na ceste č. I/59, km 9 jazdy BB - RK s pripojeným prívesným vozíkom EČ: NR
XXX YJ na cestnú nákladnú dopravu tovaru,
b) porušil povinnosť vyplývajúcu z § 228a ods. 1 Zákonníka práce tým, že jeho zamestnankyňa A. V.,
nar. XX.XX.XXXX, dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 28.10.2013, vykonávala pracovnú činnosť vo
väčšom rozsahu ako 10 hodín týždenne v období od 16.06.2014 do 20.06.2014.

Pri určovaní výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na zákonné kritériá upravené v § 37
ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. a pri uplatnení zásady absorpcie sadzieb mal za to, že zistené porušenie
§ 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. vyvolalo závažnejší následok (znemožnenie výkonu inšpekcie práce
v oblasti sociálnej legislatívy), a teda išlo o závažnejší nedostatok, ktorého sankcionovanie pohlcuje
miernejšie porušenie § 228a ods. 1 Zákonníka práce.

Žalobca sa proti vydanému rozhodnutiu odvolal argumentujúc totožnými skutočnosťami ako v podanej
žalobe, a to nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým stavom.
Podľa jeho názoru nemohol porušiť § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z., keďže nespĺňa legálnu
definíciu dopravného podniku a v posudzovanom prípade vykonával nekomerčnú nákladnú dopravu,
na ktorú sa nevzťahuje povinnosť zabezpečiť inštaláciu záznamového zariadenia v každom vozidle,
ktoré dopravný podnik používa na prepravu cestujúcich alebo prepravu tovaru. Vo vzťahu k druhému



sankcionovanému deliktu uviedol, že činnosť dotknutej zamestnankyne v rozhodnom období nepresiahla
maximálny zákonom stanovený rozsah, pričom evidencia dochádzky ako jediný dôkaz nemôže na účely
preukázania tohto porušenia postačovať.

Žalovaný ako odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a po zhodnotení právneho a
skutkového stavu odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 26.05.2015
pod č. 512/I/14/práv. potvrdil.

Súd sa stotožnil so závermi žalovaného, ktorý v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval,
že žalobca ako účastník konania porušil povinnosť upravenú v § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z.
Z úradného záznamu stržm. H.. I. A., ktorý bol členom policajnej hliadky kontrolujúcej jazdnú súpravu
dňa 24.06.2014 v čase cca o 14.55 hod., pozostávajúcu z ťažného vozidla továrenskej značky FIAT
DUCATO, EČ: NR XXX FA a prípojného vozidla továrenskej značky PONGRATZ, EČ: NR XXX XJ, ktoré
mal žalobca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.05.2010 prenajaté od Jozefa V. X., W. J. XXXX/
XX, XXX XX Vráble, IČO: 31 127 703, vyplýva, že predmetné vozidlo nebolo vybavené záznamovým
zariadením, hoci sa táto povinnosť na žalobcu nepochybne vzťahovala. Z predmetného záznamu, ako
aj správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 24.06.2014 je zrejmé,
že súprava vozidiel bola ich vodičom X. F., zamestnancom žalobcu, použitá na komerčnú nákladnú
dopravu za účelom prepravy tovaru zákazníkovi do Ružomberka a nie na nekomerčné účely, ako sa to
žalobca poukazujúc na vysvetľujúce stanovisko Ministerstva vnútra SR, Prezídium Policajného zboru
zo dňa 01.07.2014 pokúša deklarovať.

Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu, jedným z predmetov jeho podnikania je aj nákladná
cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony vrátane prípojného vozidla. V
preskúmavanom prípade žalobca uvedenú hmotnosť prekročil o 1,8 tony, čo bolo zistené z evidenčnej
karty vozidla EČ: NR XXX FA, továrenskej značky FIAT DUCATO a nákladného prívesu EČ: NR XXX
YJ, továrenskej značky PONGRATZ, ktorých celková hmotnosť predstavuje 3 300 kg a 2 000 kg.
Vodič žalobcu prostredníctvom kontrolovanej jazdnej súpravy vykonával komerčnú prepravu tovaru pre
svojho zamestnávateľa za účelom dosiahnutia zisku a pri naplnení definičných znakov dopravného
podniku (Článok 4 písm. p/ cit. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006) mal ako
prevádzkovateľ cestnej nákladnej dopravy povinnosť zabezpečiť inštaláciu záznamového zariadenia vo
vyššie uvedenom vozidle (§ 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z.). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
zo skutkového stavu zisteného z administratívneho spisu je použitie výnimky z tejto povinnosti vzhľadom
na podnikateľský charakter vykonávanej prepravy vylúčené.

Súd konštatuje správnosť dôvodov a právneho posúdenia veci aj v prípade porušenia povinnosti žalobcu
vyplývajúcej z § 228a ods. 1 Zákonníka práce, ktorý svojej zamestnankyni  A. V., nar. 13.12.1956,
umožnil vykonávať pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti vo väčšom rozsahu ako
10 hodín týždenne v období od 16.06.2014 do 20.06.2014. Z evidencie dochádzky zamestnancov a
brigádnikov za mesiac jún 2014 je zrejmé, že menovaná odpracovala v dňoch 16.06.2014 až 20.06.2014
(25. kalendárny týždeň roku 2014) celkom 30 pracovných hodín (5 dní po 6 hodín). Predmetný listinný
dôkaz poskytol prvostupňovému správnemu orgánu sám žalobca, preto sa jeho dodatočná námietka,
že tento dôkaz nemôže byť jediným a jednoznačným dôkazom o spáchaní správneho deliktu javí
prinajmenšom ako účelová, zvlášť, keď v priebehu správneho konania na výzvu Inšpektorátu práce Nitra
žiadne vyjadrenie k veci nepodal a neprodukoval ani žiadne dôkazy, ktoré by porušenie tejto povinnosti
z jeho strany vylúčili alebo aspoň spochybnili.

Vzhľadom na závažnosť spáchaných správnych deliktov považoval súd uloženú sankciu vo výške 2.000
eur za primeranú. Prvostupňový správny orgán ju v intenciách § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z.
aj náležite odôvodnil a s prihliadnutím na to, že porušenie právnych predpisov bolo u žalobcu zistené
po prvýkrát, pokutu uložil v dolnej hranici zákonnej sadzby (§ 37 od. 3 zákona č. 462/2007 Z. z.) pri
uplatnení zásady absorpcie sadzieb s tým, že zistené porušenie § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z.
vyvolalo závažnejší následok (znemožnenie výkonu inšpekcie práce v oblasti sociálnej legislatívy) ako
porušenie § 228a ods. 1 Zákonníka práce.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že Inšpektorát práce Nitra jednoznačným a
dôveryhodným spôsobom zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil. Rovnako správne
postupoval žalovaný, ktorý rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.



Keďže žalobca v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia
Inšpektorátu práce Nitra a žalovaného spochybňovali, žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1
O. s. p.).

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,    v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.