Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15S/19/2015 z 29. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. februára 2016, sp. zn. 15S/19/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015200672.2 Krajský súd Nitra | 15S/19/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4015200672.2 | 2016-02-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 64a ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z., § 64a ods. 5 zákona č. 195/1998 Z. z., § 64a ods. 8 zákona č. 195/1998 Z. z., § 45 ods. 9 písm. d) zákona č. 447/2008 Z. z., § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c964f61-5412-413c-9376-a1d3022d1f35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200672.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200672
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200672.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: F. X., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, Z.
O., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876,
proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/5169/Pu zo dňa 16.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/5169/Pu zo dňa 16.06.2015 z r u
š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 355,72 eura do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 15.07.2015 domáhal aby súd preskúmal a zrušil
rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/5169/Pu zo dňa 16.06.2015 a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení podanej žaloby poukázal na to, že rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. 2008/49248/1 zo dňa 14.10.2008 bol žalobkyni podľa § 64a ods.
1, 5, 8 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci priznaný peňažný príspevok za opatrovanie osoby,
a to s účinnosťou od 01.08.2008.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 405 921 7100 zo dňa 16.01.2013 bolo určené, že
žalobkyňa splnila podmienky nároku na starobný dôchodok priznaný od 10.12.2009. Následne si
žalobkyňa bezodkladne po dourčení tohto rozhodnutia splnila zákonnú notifikačnú povinnosť a priznanie
starobného dôchodku oznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra.
Následne bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR1/
OPPNK_ŤZP/SOC/2013/22190/2 zo dňa 27.06.2013, ktorým jej bola uložená povinnosť podľa § 45 ods.
9 písm. d) a § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) vrátiť neprávom vyplatený peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - A. B., nar. XX.XX.XXXX a to
od 01.01.2010 do 31.01.2013 v sume 4.021,39 eura, nakoľko sa zmenili podmienky pre ďalšiu výplatu.
Keďže žalobkyňa s týmto rozhodnutím nesúhlasila, prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti
nemu podala v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 11.07.2013.
Dňa 26.06.2015 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2015/5169/Pu zo dňa 16.06.2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zmenil.
Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tým vznikol dôvod na jeho
zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku čo dôvodíme tým, že žalovaný
konal v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami. Žalovaný vo výroku rozhodnutia vychádzal z ust.
§ 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., pričom príslušné ustanovenie citoval v odôvodnení rozhodnutia



avšak bez toho, aby obsah tejto právnej normy vyložil a aplikoval na vzťah medzi skutkovým zistením
a právnym posúdením.
Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie mal žalovaný vychádzať zo skutkového stavu a
právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia, ako aj zo skutočností, že povinnosť
žalobkyne vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo
dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.
V danom prípade bolo povinnosťou žalovaného dôsledne oddeliť a rozlíšiť medzi dôsledkami
rozhodnutia o znížení peňažného príspevku na opatrovanie a medzi povinnosťou žalobkyne uvedený
príspevok vrátiť. Žalovaný však v rozhodnutí zo dňa 16.06.2015 nepostupoval v súlade s § 45 ods. 10
a to povinnosti pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádzať zo skutkového stavu, ktorý
platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia, pretože žalobkyňa podľa toho skutkového stavu spĺňala
nárok na jeho poskytnutie. Podľa právneho stavu platnom v čase vydania pôvodného rozhodnutia u
žalobkyne neexistuje zákonný dôvod na vrátenie tohto príspevku, jednak podľa § 45 ods. 9 a § 58 ods.
1 zákona č. 447/2008 Z. z., ale ani podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Vzhľadom k tomu
bol žalobkyni vyplácaný peňažný príspevok právom a v správnej výške.
Možno uzavrieť, že napriek tomu, že žalobkyni bol nárok na starobný dôchodok priznaný v roku 2013
spätne, uvedené nepostačuje na záver, že žalobkyňa výplatu peňažného príspevku zavinila a že za
vznik administratívneho preplatku prípadne zodpovedá.
Zmenený výrok žalovaného je nepreskúmateľný, pretože neobsahuje dôvod, na základe ktorého je
rozhodnuté o povinnosti žalobkyne vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu.
K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v podaním zo dňa 07.09.2015, pričom navrhol aby súd
žalobu zamietol.
V obsahu tohto písomného vyjadrenia poukázal na to, že účastníčke konania bol rozhodnutím Sociálnej
poisťovne ústredie Bratislava z 16.01.2013 priznaný starobný dôchodok od 10.12.2009, ktorý bol v
ďalšom období zvyšovaný v zmysle zákona o sociálnom poistení. Sociálnou poisťovňou priznaný
starobný dôchodok ovplyvnil výšku poskytovaného peňažného príspevku na opatrovanie a spôsob jeho
výpočtu. Z uvedených dôvodov vykonal úrad práce prepočet peňažného príspevku od prvého dňa
kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy došlo k zmene skutočnosti v závislosti od
zmeny sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003
Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) t.j.
od 01.01.2010 do 31.01.2013.
V zmysle § 40 ods. 10 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, výsluhový dôchodok alebo invalidný
výsluhový dôchodok, peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 46,38% sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom.
V zmysle platných právnych predpisov zákona o peňažných príspevkoch bola vypočítaná výška sumy
peňažného príspevku na opatrovanie, ktorú je povinná účastníčka konania F. X. vrátiť.
Ústredie práce po zhodnotení listinných podkladov rozhodnutím č. UPS/US1/SSVODPPK/
BEZ/2013/18802/PU, č. záznamu 2013/64374 z 04.09.2015 prerušil konanie v zmysle § 29 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vo veci povinnosti vrátiť peňažný
príspevok na opatrovanie v sume 4.021,39 eura do doby právoplatného ukončenia súdneho konania vo
veci zníženia poskytovaného peňažného príspevku na opatrovanie. Ukončenie toho súdneho konania
má vplyv na ďalšie rozhodnutie správneho orgánu - uloženie povinnosti vrátiť peňažný príspevok na
opatrovanie.
Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí záverom uviedol, že rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, č. NR1/OPPNK_ŤZP/SOC/2013/22190/2 z 27.06.2013 zmenil z dôvodu nesprávne
použitého právneho ustanovenia - § 58 zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého prvostupňový
správny orgán rozhodoval však rozhodnúť nemal, keďže účastníčka konania si splnila oznamovaciu
povinnosť a úradu práce oznámila priznanie starobného dôchodku.
Krajský súd v Nitre na vytýčenom pojednávaní preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v rozsahu dôvodov podanej
žaloby, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a preto je dôvodné zrušenie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP. Súd preto rozhodol
o jeho zrušení a súčasne mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu, pripojeného administratívneho spisu mal súd za nepochybne
preukázané, že dňa 27.06.2013 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra rozhodnutie č.



NR1/OPPNK_ŤZP/SOC/2013/22190/2, ktorým uložil žalobkyni povinnosť vrátiť neprávnom vyplatený
peňažný príspevok na opatrovanie od 01.01.2010 do 31.01.2013 v sume 4.021,39 eura. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 45 ods. 9 písm. d) a § 58 ods. 1 písm. a) zák. č. 447/2008
Z.z. Ďalej v odôvodnení poukázal na to, že žalobkyni bol rozhodnutím zo dňa 07.03.2013 znížený
peňažný príspevok na opatrovanie od 01.01.2013. Taktiež žalobkyni bol priznaný starobný dôchodok
spätne od 10.12.2009 a teda v období od 01.01.2010 do 31.01.2013 bol peňažný príspevok vyplácaný
vo vyššej sume ako patril. Žalobkyni bol za uvedené sporné obdobie vyplatený peňažný príspevok v
sume 7.256,90 eura pričom jej patril vo výške 3.235,51 eura čím vznikol preplatok v sume 4.021,39 eura.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný svojim rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/5169/Pu zo dňa 16.06.2015,
ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že o povinnosti žalobkyne vrátiť
vyplatený peňažný príspevok rozhodol podľa § 40 ods. 1 a § 45 ods. 10 Zák. č. 447/2008 Z. z. Zmenu
právneho posúdenia povinnosti žalobkyne na vrátenie poskytnutého peňažného príspevku odôvodnil
žalovaný tým, že žalobkyňa ako účastníčka konania si splnila oznamovaciu povinnosť a úradu práce
oznámila priznanie starobného dôchodku a preto nebolo dôvodné prvostupňovým správnym orgánom
rozhodnúť o tomto vrátení s odkazom na § 58 ods. 1 písm. a) zák. č. 447/2008 Z. z.
V tejto súvislosti súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
o povinnosti vrátenia peňažného príspevku žalobkyňou s odkazom na § 58 ods. 1 písm. a) zák. č.
447/2008 Z. z. je v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko bolo preukázané, že žalobkyňa si predmetnú
oznamovaciu povinnosť o priznaní spätného starobného dôchodku riadne a včas splnila. Taktiež zo
znenia ust. § 45 ods. 9 písm. d) zák. č. 447/2008 Z. z. vyplýva povinnosť vrátenia peňažného príspevku
ak bol tento priznaný vo vyššej sume ako patril.
V priebehu konania pred ako aj odvolacím správnym orgánom nebola preukázaná skutočnosť, podľa
ktorej bol žalobkyni v čase rozhodovania o priznaní peňažného príspevku tento priznaný vo vyššej sume
ako jej v tom čase patril. Z uvedeného je teda nepochybné, že taktiež predmetné ustanovenie nemohlo
byť dôvodom na vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a z tohto dôvodu nemohlo byť
predmetné rozhodnutie žalovaným ako vecne správne potvrdené.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva žiadne ďalšie zákonné ustanovenie, ktoré by
odôvodňovalo vydanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť vyplatený peňažný príspevok žalovanej za
obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2013 pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadne takéto zákonné
ustanovenie neuviedol. Taktiež poukaz žalovaného na konanie vo veci zníženia poskytovaného
peňažného príspevku, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/113/2013 neodôvodňuje
bez ďalšieho zákonného odôvodnenia vydanie rozhodnutia, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť na
vrátenie vyplateného peňažného príspevku.
V oboch preskúmavaných rozhodnutiach taktiež i v prípade ich vecnej správnosti absentuje podrobná
špecifikácia výpočtu akým bola stanovená suma 4.021,39 eura s povinnosťou jej vrátenia s čím sa
súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, pričom taktiež pri vydaní oboch rozhodnutí správne orgány
nevychádzali zo znenia ust. § 45 ods. 10 posledná veta a teda výpočet sumy pri preukázanej povinnosti
na jej vrátenie vychádzať z lehoty troch rokov, čo je lehota, v ktorej povinnosť má povinnosť vrátenia
príspevku zaniká.
S poukazom na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné, nedostatočne právne odôvodnené a preto rozhodol o jeho zrušení tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude teda potrebné vo veci opätovne rozhodnúť a riadne
odôvodniť s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia prípadnú povinnosť žalobkyne na vrátenie
poskytnutého peňažného príspevku a taktiež v prípade tohto preukázania stanoviť a odôvodniť jej presnú
výšku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP a to tak, že žalobkyni ako úspešnej
účastníčke konania priznal náhradu trov konania v rozsahu v akom boli vyčíslené v podanej žalobe
celkom v sume 355,72 eura, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby, prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby t.j. 2 x 139,83 eura, spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 eura, náhradou
hotových výdavkov 2 x 29,64 eura, teda spolu 2 x 177,86 eura.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.