{"guid": "e6a18975-5dd3-4005-abfb-00f750b1fdfd:4d2f87a9-04ea-444a-904e-d6dce3ed22bf", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4015200256.3", "spisova_znacka": "11S/52/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/52/2015 z 2. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. februára 2016, sp. zn. 11S/52/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015200256.3", "identifikacne_cislo": "4015200256", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2016-02-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/222", "nazov": "predpis č. 222/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2014"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d2f87a9-04ea-444a-904e-d6dce3ed22bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200256.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200256.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200256.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/52/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200256
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200256.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: MST Trade s.r.o., Námestie Bélu
Bartóka 3297/27, Veľký Meder (predtým Veľká Komárňanská 120, Dvory nad Žitavou), zastúpeného
advokátom dr. jur. Ferenc Mazács, Alžbetínske nám. 328/4/1094, Dunajská Streda, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 12. 2014 č. 1100306/1/556023/2014/5201, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 03. 03. 2015 domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 18. 12. 2014 č. 1100306/1/556023/2014/5201 a zrušenia tohto rozhodnutia, ktorým
žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 19.
06. 2014 č. 9412401/5/2942903/2014 tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
106.464,- eur za zdaňovacie obdobie január 2011.

V odôvodení podanej žaloby žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich prednesov uvádzaných vo
vyjadrení zo dňa 12. 06. 2014 k protokolu z daňovej kontroly a v odvolaní zo dňa 10. 07. 2014 proti
dodatočnému platobnému výmeru, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu a súčasť žaloby s tým, že žalobca v
týchto písomných podaniach podoprel svoju argumentáciu nielen ustanoveniami príslušného hmotného
práva, a to predovšetkým zákona č. 222/2014 (správne malo byť 2004) Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov a zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom neustále poukazoval na porušovanie
alebo nesprávnu aplikáciu viacerých ustanovení týchto zákonov, čo vo svojej podstate znamená
nezákonný postup a nedodržiavanie zákonnosti v priebehu daňovej kontroly daňovými orgánmi.

Ústredný daňový orgán vo veci nápravu nevykonal a ani nevrátil vec prvostupňovému daňovému orgánu
na ďalšie došetrenie, pričom na takýto postup v daňovom konaní bolo dôvodov hneď niekoľko.

Daňový úrad, ako i žalobca (správne malo byť zrejme žalovaný) počas daňovej kontroly aplikovali na
žalobcu také právne predpisy, ktoré ešte v čase kontrolovaného zdaňovacie obdobia ani neexistovali a v
tejto súvislosti žalobca poukázal na sprísnenie podmienok uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty
tak pri vnútroštátnych, ako i pri intrakomunitárnych plneniach, ktoré sprísnené zákonné podmienky však
vstúpili do platnosti až od 01. 10. 2012 (§ 43 ods. 5 a § 49 zákona č. 222/2014 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov), pričom daňová kontrola bola vykonaná za obdobie január 2011.



Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný a ani správca dane neprihliadali na celkový reťazec jednotlivých
obchodných prípadov, ani na rozsudok Najvyššieho súdu SR  konaní pod sp. zn. 3 Sžf1/2011, ktorý
je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 25. 03. 2005 pod sp. zn. 5 Afs
131/2004. Obdobný rozsudok vyniesol dňa 12. 01. 2006 Súdny dvor EÚ v konaní vo veciach C-354/03,
C-355/03 a C-484/03, keď v bodoch 47, 51, 52 a 53 odôvodnenia rozsudku vyslovil rovnaký právny názor
ako Najvyšší súd SR. Žalobcovi vznikli významné finančné problémy, ktoré majú za následok drastické
obmedzenie, ba priam znemožnenie výkonu jeho činnosti od februára 2015, nakoľko daňový úrad mu
po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zablokoval všetky bankové účty.

Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 24. 04. 2015, v ktorom navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a súčasne súhlasil s prejednaním veci bez pojednávania. Uviedol, že s poukazom
na obsah podanej žaloby a jej príloh trvá na odôvodnení svojho rozhodnutia. Správca dane počas
daňovej kontroly ako aj následného vyrubovacieho konania postupoval v súlade s právnymi predpismi
(najmä zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) platnými v čase
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia január 2011. Žalobcom namietaný rozsudok Najvyššieho súdu
SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011) ako aj rozsudok ESD (zo dňa 12. 01. 2006 v konaní vo veciach C-354/03,
C-355/03 a C-484/03) nie je možné aplikovať na tento prípad, nakoľko správca dane neposudzoval
prípad z hľadiska zaťaženia obchodných transakcií daňovým podvodom a taktiež ani z trestnoprávneho
hľadiska. Vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 29 zákona o správe daní a poplatkov v nadväznosti na
ust. § 49 a ust. § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP),
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 12. 2014, ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu  podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP  v rozsahu dôvodov žaloby, pričom
dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.
Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom
na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (žalovaný,
ani žalobca sa v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia výzvy súdu k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania nevyjadrili, pričom boli poučení o tom, že ak sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa
predpokladať, že proti prejednaniu a rozhodnutiu veci bez nariadenia pojednávania nemajú námietky a
prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom). Žalovaný v podaní
zo dňa 24. 04. 2014 (teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty) oznámil súdu, že s prejednaním veci
bez pojednávania súhlasí.

Podľa ust. § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa § 19 ods. 1, veta prvá a druhá zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
prepisov platnom do 30. 11. 2011, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,



d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.
Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ
inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ do konca šiesteho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo
dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety,
uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplynula táto lehota.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov
pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume
106.464,- eur ako rozdielu medzi daňou vyrubenou žalobcom v podanom daňovom priznaní, t. j. 301,20
eur a daňou zistenou daňovým orgánom, t. j. 106.765,20 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní
v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si
v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 uplatnil odpočítanie
dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal existenciu obchodnej transakcie a
taktiež si uplatnil dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty bez toho, aby preukázal jeho
skutočné dodanie do iného členského štátu. Zároveň žalobca v daňovom priznaní uviedol i trojstranný
obchod podľa ust. § 45 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a
to nadobudnutie tovaru prvým odberateľom v sume 27.360,- eur a dodanie tovaru prvým odberateľom
v sume 29.280,- eur.

S poukazom na ust. § 249 ods. 2 OSP je súd pri preskúmavaní postupu a zákonnosti rozhodnutia
žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. Zo žalobcom podanej žaloby
je však zrejmé, že žalobca dôvody podanej žaloby uviedol s odkazom na iné jeho podania v priebehu
daňovej kontroly, resp. daňového konania (vyjadrenie zo dňa 12. 06. 2014 k protokolu z daňovej kontroly
a odvolanie zo dňa 10. 07. 2014 proti dodatočnému platobnému výmeru, ktoré i pripojil k podanej
žalobe), pričom ako ďalšie dôvody podanej žaloby uviedol porušovanie a nesprávnu aplikáciu viacerých
ustanovení zákonov, aplikáciu právnych predpisov, ktoré v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia
neexistovali, ako aj neprihliadnutie na celkový reťazec jednotlivých obchodných prípadov uskutočnených
žalobcom v priebehu januára 2011. Dôvody podanej žaloby teda žalobca formuloval všeobecne, resp.
s odkazom na iné jeho podania.

Napriek tejto skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z pripojeného
administratívneho spisu a zistil, že žalovaný dňa 18. 12. 2014 vydal rozhodnutie č.
1100306/1/556023/2014-5201, ktorým na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu
Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 19. 06. 2014 č. 9412401/5/2942903/2014 rozhodol tak, že predmetné
rozhodnutie správcu dane zmenil a žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 106.464,-
eur za zdaňovacie obdobie január 2011.

V odôvodnení tohto svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom žalobcu (spoločnosť Van-mond company s.r.o.
v Piešťanoch, KRAJOWA SPÓLKA CUKROWA SPÓLKA AKCYJNA so sídlom v Poľskej republike a
CFK Cöpenicker Frucht-Kontor UG so sídlom v Spolkovej republike Nemecko), ako i k deklarovaným
odberateľom (EUROTREK s.r.o. „v likvidácii“ so sídlom v Českej republike a TRIPÓLUS Kft. so sídlom
v Maďarsku) v zdaňovacom období január 2011 a žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty
umožnil účasť na tomto dokazovaní, ktorú však nevyužil (konateľ žalobcu najskôr tvrdil, že dôkazy



požadované správcom dane predloží v určenom termíne a následne sa vyjadril, že sa potrebuje
poradiť s nejakým špecialistom, prípadne s daňovým poradcom, aby mohol patričné dôkazy zabezpečiť
a potrebuje vyhľadať pomoc odborníka, ktorý sa vyzná v daňovom práve). Správca dane vykonal
dokazovanie i formou dožiadania na príslušných správcov dane podľa sídla spoločností, ktoré žalobca
označil za dodávateľov tovaru (spoločnosť Van-mond company s.r.o., ktorej mala tovar dodať spoločnosť
Experience s.r.o.).

Žalobca tvrdil, že v zdaňovacom období január 2011 tovar (kryštálový cukor a mlieko) riadne nakúpil od
spoločnosti Van-mond company s.r.o. a dôvodne si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
celkom v sume 140.673,91 eur (podľa daňového priznania) za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie. S
takýmto tvrdením žalobcu sa podľa názoru súdu nie je možné stotožniť.

Žalobca okrem predloženia faktúr vystavených spoločnosťou Van-mond company s.r.o. ako
dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorých mala byť dodávka kryštálového cukru a
mlieka, ktoré sú (rovnako ako dodacie listy k jednotlivým faktúram) opatrené pečiatkou dodávateľa a
odberateľa a nečitateľnými podpismi, žiadnym spôsobom nepreukázal, ako sa tieto obchody konkrétne
realizovali, kto mu fakturovaný tovar konkrétne dodal, a to i napriek výzve správcu dane realizovanej pri
ústnom pojednávaní dňa 24. 06. 2011, 14. 07. 2011, 02. 04. 2014 a 16. 04. 2014, aby preukázal splnenie
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nároku na oslobodenie od tejto dane deklarované
v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011. Toto je potrebné
konštatovať i napriek tomu, že dňa 11. 07. 2011, 13. 07. 2011 a 12. 08. 2011 bol ako svedok vypočutý
František Vanya - konateľ spoločnosti Van-mond company s.r.o. (deklarovaný dodávateľ tovaru pre
žalobcu), ktorý uviedol, že ako dodávateľ dodali žalobcovi v januári 2011 tovar podľa predložených
faktúr, pričom tento tovar nadobudli v roku 2011 od spoločnosti Experience s.r.o., konateľom ktorej bol
pán Gemeiner. Táto spoločnosť zabezpečovala i prepravu tovaru do prenajatých skladových priestorov
spoločnosti Van-mond company s.r.o. na adrese: Piešťany, ulica Adama Trajana, ktoré mali prenajaté
od spoločnosti Vox s.r.o., pričom vykládku i nakládku v týchto prenajatých priestoroch vykonali jeho
kamaráti (vie len ich krstné mená, priezviská, ani adresy nevie) za pomoci vysokozdvižného vozíka.
Prepravu tohto tovaru z prenajatých priestorov k žalobcovi už zabezpečoval odberateľ, teda žalobca.
Úhrady prebehli v hotovosti až na tri prípady, kedy išlo o úhrady na bankový účet.

V priebehu daňovej kontroly bolo preukázané, že prenájom skladových priestorov sa nepotvrdil
(skladové priestory sa v Piešťanoch na adrese uvedenej svedkom Františkom Vanyom nenachádzajú,
resp. ním uvedená adresa neexistuje a ani svedkom uvedená spoločnosť predmetné priestory prenajaté
nikdy nemala). Taktiež bolo preukázané, že  spoločnosť Experience s.r.o., ktorá mala dodať tovar
spoločnosti Van-mond company s.r.o. (deklarovaný dodávateľ tovaru pre žalobcu) podala naposledy
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2009 a za zdaňovacie
obdobie január 2011 teda táto spoločnosť daň z pridanej hodnoty nepriznala ani neodviedla. Konateľ
spoločnosti Experience s.r.o. Ladislav Gemeiner vo výpovedi zo dňa 20. 02. 2013 (v rámci daňovej
kontroly v spoločnosti Van-mond company s.r.o., čo vyplýva z protokolu zo dňa            23. 10.
2013 z daňovej kontroly v tejto spoločnosti) poprel uskutočnenie akýchkoľvek obchodov zo strany tejto
spoločnosti ako údajného dodávateľa tovaru pre spoločnosť Van-mond company s.r.o. Vzhľadom na
takto vykonané dokazovanie je potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom deklarované dodávky
tovaru (kryštálového cukru a mlieka) od tvrdeného dodávateľa, t. j. od spoločnosti Van-mond company
s.r.o. nepreukázal a taktiež neboli preukázané ani dodávky tovaru tejto spoločnosti od ďalšieho
tvrdeného dodávateľa, t. j. spoločnosti Experience s.r.o., ktorej konateľ to výslovne poprel a uviedol,
že on len na požiadanie podpisoval  nejaké doklady. Listinné doklady predložené žalobcom, teda
faktúry, dodacie listy, i keď sú opatrené pečiatkou a podpisom, ešte sami osebe nepreukazujú, že medzi
žalobcom ako odberateľom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému
plneniu, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane stanovené v ust. § 49 a nasl. zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom období a
že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej odpočítanie. Žalobca v priebehu daňovej
kontroly preukazoval nadobudnutie tovaru - kryštálového cukru a mlieka v podstate len na základe vyššie
označených listinných dokladov a nevedel preukázať na materiálnom základe jeho reálne dodanie od
spoločnosti Van-mond company s.r.o.

Predloženie listinných dokladov (faktúr, dodacích listov) je len jednou z podmienok pre uznanie
odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej



transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez
ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek
doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie
bolo i reálne uskutočnené. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nadobudol podozrenie, že sa
jedná o obchodný reťazec a dôvodne potom preveroval obchodný reťazec od prvotného dodávateľa
(vrátane pôvodu tovaru) až po konečného odberateľa. Jeden zo žalobcom tvrdených dodávateľov
(spoločnosť Experience s.r.o.) cukru a mlieka v reťazci prostredníctvom svojho konateľa poprel dodanie
tovaru uvedeného na faktúrach nachádzajúcich sa v administratívnom spise pre spoločnosť Van-mond
company s.r.o., ktorá mala dodať tovar žalobcovi a inými dôkaznými prostriedkami žalobca dodanie
kryštálového cukru a mlieka nepreukázal. Tvrdenému dodávateľovi tohto tovaru v obchodnom reťazci,
t. j. spoločnosti Experience s.r.o. a následne ani priamemu dodávateľovi žalobcu, t. j. spoločnosti Van-
mond company s.r.o., nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo
ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.

Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá.
Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňovej kontroly a daňového konania je overiť, či sa daňová
transakcia uskutočnila tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených jednotlivých
obchodných transakcií na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že
doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov
tovaru ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Obchodné prípady, ktoré
žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil doklady (faktúry, dodacie
listy), nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného
zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom, ani v súdnom konaní žalobca nepreukázal, že ním
predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné uviesť, že ak má ísť o
daňový doklad spôsobilý na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ, t. j. osoba,
ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa a ide o osobu, ktorá má platiť daň z pridanej hodnoty a súčasne
táto osoba reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri
úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa
i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto
informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar dodal
platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. S poukazom na
uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že
došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 nedôvodne uplatnil odpočítanie
tejto dane.

Súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď pre
opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach žalobcu dbal na to, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Z dôvodu, že u deklarovaného priameho dodávateľa žalobcu, t. j.
spoločnosti Van-mond company s.r.o., sa vzhľadom na tvrdenie konateľa spoločnosti Experience s.r.o.
(ktorá mala tovar spoločnosti Van-mond company s.r.o. dodať) nepotvrdilo reálne nadobudnutie tovaru,
správca dane za účelom zistenia objektívnej pravdy bol povinný prešetriť celý obchodný reťazec vrátane
zahraničného odberateľa. Kontrolu dane v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá
dane z pridanej hodnoty musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr
musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu
dane. Správca dane bol povinný zisťovať pohyb tovaru v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými
spoločnosťami v reťazci až po zahraničného odberateľa. S poukazom na ust. § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov bolo povinnosťou daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly predkladať všetky dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca nevyvrátil zistenia správcu dane, aj keď mal na to
dostatočný časový priestor a neurobil tak ani na opakované výzvy správcu dane realizované v priebehu
daňovej kontroly, pričom i z vlastnej iniciatívy si mal a mohol zabezpečiť relevantné dôkazy, čo ale v
celom konaní neučinil. Skutočnosť, že žalobca mal účtovné doklady na deklarovaný tovar (cukor, mlieko)
ešte neznamená, že tento tovar bol i dodaný spoločnosťou  uvedenou na predložených faktúrach (Van-
mond company s.r.o.), keďže nebol preukázaný pôvod predmetného tovaru, nebolo možné identifikovať
spoločnosť, ktorá dodala cukor a mlieko dodávateľovi žalobcu, ani preveriť prepravcu tohto tovaru a ani



miesto jeho uskladnenia. Žalobca teda ako platiteľ dane z pridanej hodnoty neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január 2011 pri
deklarovanom obchode so spoločnosťou  Van-mond company s.r.o. ako dodávateľom.

K tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru - kryštálového cukru (ktorý mu podľa predložených listinných
dokladov mala dodať spoločnosť Van-mond company s.r.o.) daňovému subjektu do Českej republiky
(spoločnosti EUROTREK s.r.o.) a daňovému subjektu do Maďarska (spoločnosti TRIPÓLUS Kft.), ktoré
žalobca deklaroval v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za mesiac január 2011 ako dodávky
oslobodené od dane z pridanej hodnoty, je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či
žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené
pri tovare (kryštálovom cukre), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, dodacie
listy, medzinárodné nákladné listy - CMR, vyjadrenia žalobcu k zabezpečeniu prepravy) odoslať a dodať
daňovému subjektu v Českej republike a do Maďarska v januári 2011 a či tieto predložené doklady
právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V
daňovom priznaní za mesiac január 2011 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane v sume
174.087,- eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 vyššie citovaného zákona v sume 174.087,- eur, pričom
v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Českej republiky a do
Maďarska. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty
potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň
fyzický pohyb tovaru.

V predmetnej veci je však potrebné vychádzať z toho, že pokiaľ žalobca nepreukázal reálne
nadobudnutie tovaru v tuzemsku, nemohol preukázať ani jeho reálne dodanie zahraničnému daňovému
subjektu. Z oznámenia českej daňovej správy jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť EUROTREK
s.r.o. je v mieste svojho sídla nekontaktná, zmenil sa jej zástupca a za zdaňovacie obdobie január
2011 nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a vzhľadom k zisteným skutočnostiam táto
spoločnosť od začiatku roka 2010 nevykonávala fakticky žiadnu ekonomickú činnosť a predtým sa
zaoberala repasovaním športových strojov pre nemeckého odberateľa.

S poukazom na tieto zistenia českej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie
tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Českej republiky,  bolo povinnosťou
správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (faktúry,
dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR), ktorými žalobca mienil preukázať dodanie tovaru -
kryštálového cukru odberateľovi do Českej republiky. Z týchto dokladov,  ako i z písomných vyjadrení
žalobcu je zrejmé, že dopravu do Českej republiky mal zabezpečiť odberateľ a vykonávať ju mali podľa
medzinárodných nákladných listov - CMR rôzni dopravcovia (GTN, s.r.o., STL CZ s.r.o.) zabezpečení
odberateľom tovaru. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri
tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať
dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že
splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - kryštálový cukor dodal do Českej
republiky tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti EUROTREK s.r.o.. Dodanie tovaru odberateľovi do
Českej republiky žalobca preukazoval predložením faktúr, pričom ku každej faktúre pripojil dodacie
listy, medzinárodné nákladné listy - CMR, ako i ďalšie listinné doklady. I keď predložené medzinárodné
nákladné listy - CMR sú opatrené pečiatkou žalobcu ako odosielateľa a nečitateľným podpisom,
pečiatkou dopravcu  a nečitateľným podpisom, pečiatkou spoločnosti EUROTREK s.r.o. a nečitateľným
podpisom ako odberateľa, tieto doklady jednoznačne a dostatočne nepreukazujú dodanie tovaru do
iného členského štátu, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca jednoznačne nepreukázal
nadobudnutie tovaru, pri ktorom deklaroval jeho vývoz do Českej republiky.

Vyššie uvedené sa týka i dokladov (faktúr, medzinárodných nákladných listov - CMR), ktoré žalobca
predložil v súvislosti s deklarovaným vývozom tovaru (kryštálového cukru) spoločnosti TRIPÓLUS Kft.
do Maďarska. Ani na základe dožiadania o poskytnutie daňových informácií, maďarská daňová správa
nepotvrdila dodanie tovaru tejto spoločnosti ako odberateľovi zo strany žalobcu ako dodávateľa s tým, že
úloha maďarského daňového subjektu v deklarovanej obchodnej transakcii je nejasná a predpokladajú
zapojenie do karuselového obchodu.



Konateľ žalobcu bol s výsledkami zistenia českej a maďarskej daňovej správy preukázateľne
oboznámený, pričom uviedol, že tovar nakúpil od spoločností uvedených na faktúrach a predal ho
spoločnostiam, ktoré sú taktiež uvedené na faktúrach. Takéto vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalobcu
s poukazom na vyššie uvedené zistenia jednoznačne nepreukazuje a nepotvrdzuje dodanie tovaru do
iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania tovaru oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová
povinnosť prechádza na odberateľa, teda na daňový subjekt v štáte, do ktorého bol tovar dodaný. S
poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, je potom i podľa
názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie
tovaru deklarovaným odberateľom do Českej republiky (EUROTREK s.r.o.) a do Maďarska (TRIPÓLUS
Kft.), ktorí nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nezaplatili daň z pridanej hodnoty v Českej
republike, resp. v Maďarsku, čo jednoznačne potvrdila česká a maďarská daňová správa. Z uvedených
dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty.

Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyjadreným v rozsudku zo
dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika
podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu súčinnosťou
od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane
dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva,
že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta
určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet,
uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom
členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady
2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným
subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník
prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného
členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo
prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový
subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach cukru,
bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním
deklarovaným odberateľom, teda spoločnosti EUROTREK s.r.o. a TRIPÓLUS Kft., na ktoré prešlo právo
nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové
priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa.
Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do
iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu
prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva
z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru
nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady
č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného
alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to
predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky
tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i
z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci
„Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane
dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ
preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto
vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Pokiaľ žalobca v podanej
žalobe poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 5 Afs 131/2004, rozsudky Súdneho dvora EÚ v
konaní vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd SR zo
dňa 25. 01. 2012 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/19/2011, v ktorom sa uvádza nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca
v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho
dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky
niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch
uvedené“.



V predmetnej veci žalobca iba všeobecne poukazoval na vyššie označený rozsudok  Najvyššieho súdu
SR (uvádzajúc jeho právne závery), ako i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, resp. na
rozsudky Súdneho dvora EÚ v konaní vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ale bez toho, aby
uviedol, v čom sa zhoduje skutkový stav riešený v týchto rozsudkoch s jeho prípadom, a preto na tieto
rozsudky súd nemohol prihliadať. V súvislosti s prejednávanou vecou však súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/24/2012, v ktorom sa riešila obdobná
právna problematika (reálnosť zdaniteľného plnenia, obchodný reťazec, reálnosť prepravy do iného
členského štátu) ako v posudzovanej veci a právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku sa súd
riadil.

V priebehu daňovej kontroly žalobca zároveň predložil doklady (faktúry), podľa ktorých mal nadobudnúť
tovar (kryštálový cukor) od dodávateľa KRAJOWA SPÓLKA CUKROWA SPÓLKA AKCYJNA so sídlom
v Poľskej republike. Poľská daňová správa na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových
informácií uviedla, že táto spoločnosť potvrdila dodanie  tovaru žalobcovi v sume 360.000,- eur. Taktiež
žalobca predložil doklady (faktúry) podľa ktorých mal nadobudnúť kryštálový cukor od spoločnosti CFK
Cöpenicker Frucht-Kontor so sídlom v Spolkovej republike Nemecko, ktorá podľa oznámenia nemeckej
daňovej správy potvrdila  dodanie tovaru žalobcovi v sume 95.760,- eur, pričom tento tovar nadobudla
od spoločnosti Magyar Cukor Manufaktura Kft. a žalobca si ho vyzdvihol  v Maďarsku u tejto spoločnosti.
Žalobca mal pri týchto obchodoch priznať daň z nadobudnutia v sume 91.152,- eur, pričom daň priznal
len v sume 51.840,- eur.

Navyše žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2011 deklaroval na riadku 34 trojstranný obchod (nadobudnutie tovaru prvým odberateľom) v sume
27.360,- eur, k čomu predložil opäť len listinné doklady (faktúry, prepravné doklady), podľa ktorých
mal nakúpiť tovar - kryštálový cukor od spoločnosti CFK Cöpenicker Frucht-Kontor, pričom tento
dodávateľ v systéme VIES nenahlásil intrakomunitárne dodanie tovaru. Daňová správa Spolkovej
republiky Nemecko na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií oznámila správcovi dane, že
spoločnosť CFK Cöpenicker Frucht-Kontor dodala žalobcovi tovar nadobudnutý od spoločnosti Magyar
Cukor Manufaktura Kft. a žalobca si tovar vyzdvihol v Maďarsku u tejto spoločnosti. Nejedná sa teda o
trojstranný obchod, ale o dodávku, ktorá nie je v zdaniteľná v SRN.

Na riadku 35 daňového priznania (dodanie tovaru prvý odberateľom) žalobca deklaroval  trojstranný
obchod v sume 29.280,- eur pre platiteľa TRIPÓLUS Kft., pričom na predmetných faktúrach nie je odkaz
na trojstranný obchod, ale jedná sa o intrakomunitárne dodanie tovaru pre tohto platiteľa dane.

Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 16. 04. 2014 uviedol, že v predmetných prípadoch sa
nejedná o trojstranný obchod a tento bol v daňovom priznaní  uvedený omylom.

Z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty nesporne vyplynulo,
že obchodné transakcie sa reálne neuskutočnili tak, ako ich žalobca deklaruje, teda nezodpovedajú
realite, t. j. zdaniteľné plnenie (zdaniteľné transakcie) v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov sa neuskutočnilo. Správca dane na základe rozsiahleho šetrenia
konštatoval v súlade so zabezpečenými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami, že zdaniteľné plnenia
podľa predložených faktúr, na ktoré platiteľ v kontrolovanom zdaňovacom období realizoval daňový
odpočet, sa s deklarovanými dodávateľmi/odberateľmi neuskutočnili a išlo len o formálnu existenciu
faktúr. Potom aj samotné preukazovanie zaplatenia predmetných súm podľa vystavených faktúr nemohlo
byť predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle vyššie citovaného zákona, keďže sa nejednalo o
zdaniteľné plnenia.

Napriek vyššie uvádzanej všeobecnosti podanej žaloby, súd dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 12. 2014 vychádza z podrobne zisteného skutkového stavu
veci, je jednoznačné a zrozumiteľné, pričom vychádza z dôvodne vyvodeného záveru o neunesení
dôkazného bremena žalobcom, a to v súvislosti s nepreukázaním existencie jednotlivých zdaniteľných
plnení pri domácom nadobudnutí tovaru a jeho dodaní do iného členského štátu, ktoré mal žalobca
v kontrolovanom zdaňovacom období realizovať, pričom nebola preukázaná potreba doplnenia
dokazovania na ďalšie rozšírené zisťovanie skutkového stavu. Žalovaný pri rozhodovaní v danej veci
vychádzal zo spoľahlivo a nepochybne zisteného skutkového stavu veci a rozhodol podľa právneho
predpisu účinného v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Zároveň žalovaný v odôvodnení



svojho rozhodnutia zdôvodnil potrebu zmeny odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru
v zmysle zníženia daňovej povinnosti žalobcu. Správca dane nepostupoval v súlade s ust. § 22
ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinného v
čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, pričom  nesprávne určil základ dane a následne i výšku
dane zo súm uvedených na faktúrach vystavených žalobcom ako platiteľom dane v zdaňovacom
období január 2011 pre odberateľa EUROTREK s.r.o. Žalovaný vydal v odvolacom konaní rozhodnutie,
ktoré aplikovalo ust. § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia, v dôsledku čoho došlo k zníženiu vyrubeného rozdielu dane na sumu uvedenú
v preskúmavanom a žalobou napadnutom rozhodnutí.

Záver žalovaného, ktorý urobil a ustálil vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a
je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Rozsiahle vykonané
dokazovanie teda nepreukázalo uskutočnenie reálnych zdaniteľných plnení, k čomu samotné faktúry
nepostačujú.

Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť
bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa  napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}