Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sp/48/2015 z 19. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. októbra 2015, sp. zn. 19Sp/48/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4015200663.3 Krajský súd Nitra | 19Sp/48/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4015200663.3 | 2015-10-19 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae20d2b6-a835-4e0e-a69d-147210210ebb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200663.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sp/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200663
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200663.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. L., J. XXX, Q., G., 2/ F. P., G. XXX, C., G.,
3/ O. I., X. F. XXX, A., G., zastúpených advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, Štefánikova trieda 34,
Nitra, proti odporcovi: Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor, Štefánikova trieda 69, Nitra, za
účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, 2/ Obec Beladice - Obecný
úrad, Gaštanová 167, Beladice, 3/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., OZ Topoľčianky, Parková 7,
Topoľčianky, zastúpené advokátkou JUDr. Evou Mihókovou, ul. 1. mája 22, Zlaté Moravce, o odvolaní
navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu č. OU-NR-PLO-2015/005163-319/92-R-VI/a. zo dňa 12. 06.
2015, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. OU-NR-PLO-2015/005163-319/92-R-VI/a. zo dňa
12. 06. 2015 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi
na ďalšie konanie.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom, na účet ich právneho zástupcu JUDr. Mareka Ďurana,
advokáta, Štefánikova trieda 34, Nitra, náhradu trov konania 845,76 eur do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu vedený v K. a. s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: S.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol podľa § 5 ods. 4, písm. g/
zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov, v konaní
podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny
poriadok) a podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.) vo veci
týkajúcej sa O. P., rod. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej pôvodná oprávnená osoba), v dobe uplatnenia
reštitučného nároku a naposledy bytom G. XXX, C., G. J., zomrelej dňa 12. 11. 2008, právnych
nástupcov (dedičov) zomrelej osoby (v zmysle § 4 ods. 2, písm. c/ zák. č. 229/1991 Zb.) - 1/ M. L.,
rod. P., 2/ F. P., rod. P. a 3/ O. I., rod. P., zastúpených advokátom JUDr. Marekom Ďuranom na strane
jednej a Slovenského pozemkového fondu Bratislava, zastúpeného Regionálnym odborom v Nitre, Za
Hydrocentrálou 6, Nitra, Lesy Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica, zastúpené o. z. Topoľčianky,
Parková 7, Topoľčianky, právne zastúpené advokátkou JUDr. Evou Mihókovu ako povinnej osobe na
strane druhej, na strane tretej Obec Beladice, zastúpená starostom obce Miroslavom Lisým rozhodol
tak, že:

I. Právnym nástupcom oprávnenej osoby sa nepriznáva vlastnícke právo ani právo na náhradu z dôvodu,
že oprávnená osoba u parc. č. XXX, evidovanej na mape určeného operátu registra E-KN v k. ú. B. roľa



- z konfiškátu vyňatá časť o výmere 8 ha (v pozemkovom katastri parc. č. XXX, pôvodne pozemkovo-
knižná parc. č. XX, vedená v PKN vložke č. 2. Neskôr pôvodná nehnuteľnosť podľa GO plánu a výkazu
plôch ku grafickému plánu zo dňa 28. 04. 1948 a GO plánu a výkazu plôch ku grafickému plánu zo dňa
06. 05. 1948 rozdelená a pričlenená do novo vytvorených parc. č. XX/X a parc. č. XX/X)

a/ v časti roľa - o výmere 5 ha - nespĺňa podmienku § 4 ods. 1 a 2 zákona, t. j. podmienku
prechodu nehnuteľností na štát alebo na právnickú osobu (zachované vlastníctvo), lebo z konfiškácie
vyňatá výmera 5 ha - ako nekonfiškované zachované vlastníctvo bolo na meno oprávnenej osoby
konkretizované formou bezodplatného Výmeru o vlastníctve pôdy č. 2583/48-19 zo dňa 13. 05. 1948,

b/ vo zvyšnej časti - pôvodne roľa - o výmere 3 ha - nespĺňa podmienku ust. § 6 ods. 1 a 2 zák.
č. 229/1991 Zb., t. j. podmienku reštitučného titulu - prechodu pozemku na štát podľa § 6 ods. 1 a 2
zákona, pretože za uvedenú výmeru jej boli poskytnuté náhrady - časť formou peňažnej súdnej náhrady
a časť formou bezodplatného pridelenia domu a príslušného stavebného pozemku (výmer o vlastníctve
pôdy č. 2583/48-19 zo dňa 13. 05. 1948).

II. Právnym nástupcom - dedičom oprávnenej osoby O. P., rod. G. - v priebehu konania zomrelej
dňa 12. 11. 2008 nepriznáva vlastnícke právo ani právo na náhradu za nehnuteľnosti uvedené v
podaní nazvanom ako Žiadosť o pokračovanie v konaní o vydanie nehnuteľností - Doplnenie podania -
odstránenie nedostatkov podania zo dňa 24. 11. 2011, z dôvodu, že podľa ust. § 13 ods. 1 (veta
prvá a tretia), právo na vydanie nehnuteľností podľa ust. § 6 zákona sa mohlo uplatniť najneskôr do 31.
decembra 1992 a neuplatnením práva v lehote právo zaniklo (uplatnená predmetná časť reštitučného
nároku dňa 24. 11. 2011, teda po zákonnej lehote). Ide o nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe
nasledovne:

k. ú. B.:

Pkn.vl.č. Parc.č. Kultúra Výmera v m2 VI. podiel
pôvod. Vlastníka

X XX roľa 10 9352 ?
XX/X roľa 13 4332 ?
XX/a-X roľa 1 4632 ?
X XX/X dom, dvor, záhrada 7996 ?
X dom, dvor, záhrada 1 4084 ?
XX/XX roľa 12 1246 ?
X XX roľa 2 5177 ?
XX XX roľa 2867 1/1
XX XX roľa 1 2948 ?
XX XX roľa 16 0310 1/1
XX lúka 2 7935 1/1
XX/X roľa 10 2796 1/1
XX XX/a roľa 2 9212 ?
XX XX lúka 3237 ?
XX roľa 2 1206 ?
XXX X kaštieľ 4095 ?
X dom, dvor 1 6678 ?
X/X dom, dvor, záhrada 3 7444 ?
X dom, krčma 2158 ?
XX roľa 29 1954 ?
XX lúka 2 9334 ?



XX lúka 4 9080 ?
XX/X roľa 45 1685 ?
XXX roľa 86 7248 ?
XXX roľa 1751 ?
XXX roľa 5298 ?
XXX roľa 1762 ?
XXX roľa 1762 ?
XXX roľa 1762 ?
XXX roľa 6715 ?
XXX roľa 4057 ?
XXX roľa 4237 ?
XXX X/X záhrada 475 ?
(XXX,X)
X/X dom, dvor 338 ?
XX XX roľa 2 1483
XX roľa 1 7059
XX roľa 1266
XX XX roľa 1 2743
XX XX roľa 4 8134

k. ú. I.:

Pkn.vl.č. Parc.č. Kultúra Výmera v m2 Vl. podiel
pôvod. Vlastníka

XXX XXX les 2000 175/80
XXX/X lúka 7459 175/80
XXX/X les 5945 175/80
XXX/X roľa 1 5371 175/80
XXX/X roľa 1157 175/80
XXX/X roľa 1365 175/80
XXX/X dom, dvor 4446 175/80
XXX dvor 252 175/80
XXX dvor 162 175/80
XXX dom, dvor 507 175/80
XXX záhrada 7549 175/80
XXX roľa 3482 175/80
XXXX les 1 0844 175/80
XXXX les 1 0125 175/80
XXXX les 2 0508 175/80
XXXX les 4106 175/80
XXXX les 7762 175/80
XXXX les 2741 175/80
XXXX les 7427 175/80
XXXX/X les 14 9002 175/80
XXXX les 2960 175/80
XXXX les 1586 175/80
XXXX les 1 9433 175/80
XXXX les 56 7178 175/80
XXXX les 7 6091 175/80
XXXX les 12 9267 175/80
XXXX les 138 4816 175/80
XXXX lúka 5377 175/80



XXXX lúka 6215 175/80
XXXX lúka 9848 175/80
XXXX lúka 5575 175/80
XXXX lúka 1446 175/80
XXXX lúka 1967 175/80
XXXX les 2381 175/80
XXXX lúka 2 5583 175/80
XXXX lúka 1 1545 175/80
XXXX lúka 6420 175/80
XXXX les 289 3584 175/80
XXXX pasienok 5884 175/80
XXXX les 45 3228 175/80
XXXX lúka 2338 175/80
XXXX lúka 3999 175/80
XXXX lúka 7862 175/80
XXXX lúka 752 175/80
XXXX lúka 3392 175/80
XXXX lúka 1 1980 175/80
XXXX lúka 2629 175/80
XXXX lúka 2216 175/80
XXXX les 109 9601 175/80
XXXX lúka 3 1870 175/80
XXXX lúka 1183 175/80
XXXX lúka 7377 175/80
XXXX les 62 2314 175/80

k. ú. C.:

Pkn.vl.č. Parc.č. Kultúra Výmera v m2 Vl. podiel
pôvod. Vlastníka

X XXX/XX roľa 22 9830 3/4

Správny orgán dôvodil tým, že oprávnená osoba O. P., rod. G., ktorá zomrela dňa 12. 11. 2008, si
dňa 27. 04. 1992 uplatnila na bývalom Pozemkovom úrade v Nitre v zmysle zák. č. 229/1991 Zb.
nárok na vydanie poľnohospodárskeho pozemku v k. ú. B. - parc. č. XXX o výmere 8 ha.
Podľa pozemkovej knihy parcela s uvedeným parcelným číslom neexistovala, uvedené parcelné číslo
existovalo v pozemkovom katastri, ale s inou rozdielnou celkovou výmerou celého pozemku.

Na pozemky v minulosti patriace otcovi oprávnenej osoby F. Q.-D. je uplatnený reštitučný nárok na
správnom orgáne a je vedený pod č. 319/92-R. Právny nárok vedený pod týmto číslom konania na
správnom orgáne je uplatnený dvomi dcérami pôvodného vlastníka a to O. P., rod. G. a F. G.. S
predmetným reštitučným nárokom ďalej čiastočne súvisí i ďalší samostatný reštitučný nárok uplatnený
O. P., rod. G. podľa zák. č. 503/2003 Z. z. a ten je vedený pod č. k. 172/04-R.

V priebehu správneho konania oprávnená osoba O. P., rod. G. zomrela dňa 19. 11. 2008. Právni
nástupcovia - navrhovatelia v 1. až 3. rade zastúpení advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, doručili
správnemu orgánu dňa 28. 11. 2011 podanie označené ako "Žiadosť o pokračovanie v konaní o vydanie
nehnuteľností - Doplnenie podania - odstránenie nedostatkov podania" a upresnili katastrálne územie,
PKN vložky a parcelné čísla pozemkov, v k. ú. B., I. a F. C., o ktorých žiadali, aby správny orgán v
zmysle príslušných zákonov rozhodol.



Správny orgán do vydania preskúmavaného rozhodnutia (12. 06. 2015) vykonal rozsiahle dokazovanie,
zabezpečil listinné doklady a vydal niekoľko rozhodnutí (ktoré boli krajským súdom zrušené a boli
vrátenie správnemu orgánu na ďalšie konanie). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
oprávnenej osobe resp. jej právnym nástupcom, t. j. dedičom nemožno priznať vlastnícke právo ani
právo na náhradu na vydanie nehnuteľností špecifikovaných v bode I. - I.a o výmere 5 ha z dôvodu,
že oprávnená osoba z konfiškácie vyňatej časti o výmere 8 ha nespĺňa podmienku uvedenú v § 4 ods.
1 a 2 zák. č. 229/91 Zb., t. j. podmienku prechodu nehnuteľností na štát alebo na inú právnickú
osobu z dôvodu, že v tejto časti je zachované vlastníctvo na meno oprávnenej osoby konkretizované
formou bezodplatného Výmeru o vlastníctve pôdy č. 2583/48-19 zo dňa 13. 05. 1948. Ďalej právny
nárok nepriznal ani k zvyšnej časti o výmere 3 ha z dôvodu, že oprávnená osoba nespĺňa podmienku
uvedenú v § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 229/91 Zb., t. j. podmienku prechodu pozemku na štát, pretože za
uvedenú výmeru jej boli poskytnuté náhrady - časť formou peňažnej súdnej náhrady a časť formou
bezodplatného pridelenia domu a príslušného stavebného pozemku. Rozhodnutie o nekonfiškovaní
pôdohospodárskeho majetku grófa F. Q.-D. pod č. 10/9/48 vydané dňa 30. 01. 1948 Konfiškačnou
komisiou v Zlatých Moravciach sa nepokladalo ako doklad o vlastníctve k pridelenému pozemku, t. j.
za vkladuschopnú listinu z dôvodu, že právnu záväznosť na vydávanie listín malo podľa nariadenia
SNR č. 104/1945 Zb. výlučne len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave,
preto Výmerom o vlastníctve pôdy č. 2583/48-19 zo dňa 13. 05. 1948 vydaným Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave boli nehnuteľnosti o celkovej výmere 110693 m2
pridelené spoločne pre F. a O. G. a to: parc. č. XX/X - roľa o celkovej výmere 10 0000 m2 (ideálna
časť po 5 0000 m2) a parc. č. XX/X - dom, stavebný pozemok o výmere 1 0693 m2 (ideálna časť
po 5347 m2).

K odôvodneniu rozhodnutia v časti označenej ako II. správny orgán konštatoval, že požiadal povinné
osoby v súvislosti s podanou "Žiadosťou o pokračovanie v konaní o vydanie nehnuteľností - Doplnenie
podania - odstránenie nedostatkov podania" zo dňa 28. 11. 2011 o stanoviská povinných osôb a to
SPF Bratislava, Lesy SR š. p. Banská Bystrica a Obec Beladice a ďalej posudzoval splnenie podmienok
na priznanie uplatneného práva z podaného - rozšíreného - návrhu doručeného dňa 28. 11. 2011 v
zmysle zák. č. 229/1991 Zb. a konštatoval, že právna predchodkyňa dedičov mala možnosť podľa §
13 ods. 1 vety prvej a tretej právo na vydanie nehnuteľností podľa § 6 si uplatniť do 31. 12. 1992.
Neuplatnením práva v lehote právo zaniklo a zmeškanie lehoty na uplatnenie nároku nemožno odpustiť.
Právny názor v tejto časti správny orgán oprel o rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/263/2008 z 11. 03.
2009, sp. zn. 8Sžo/433/2009 z 20. 05. 2010 a o ďalšiu ustálenú judikatúru NS SR k preskúmavanej
právnej otázke včasnosti uplatnenia reštitučného nároku. V časti II. rozhodnutia správneho orgánu
správny orgán nepriznal právo na vydanie nehnuteľností v k. ú. B., I., F. C., ani právo na náhradu pre
nesplnenie podmienok vychádzajúc z ust. § 13 ods. 1 zákona.

Včas podaným opravným prostriedkom proti preskúmavanému rozhodnutiu právny nástupcovia
oprávnenej osoby, ktorá zomrela dňa 12. 11. 2008, v priebehu správneho konania, žiadali rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci a zdôraznili,
že správny orgán sa pri vydaní rozhodnutia neriadil právnym názorom Krajského súdu v Nitre
vysloveným v rozsudku č. k. 19Sp/24/2013-42 dňa 07. 10. 2013. V časti I. odvolaním napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu odporca rozhodol tak napriek tomu, že v spisovom materiály sa už v
čase rozhodovania krajského súdu dňa 07. 10. 2013 nachádzali všetky archívne doklady, na ktoré v
rozhodnutí znovu odkazuje a na ktoré už súd v čase jeho rozhodovania bral do úvahy a následne vyvodil
záver o tom, že v rozhodnom období došlo k prechodu nehnuteľností do vlastníctva štátu spôsobom
uvedeným v zákone. Ďalej súd skonštatoval, že správny orgán pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok
skutkových podkladov. Nakoľko do spisu zo strany odporcu neboli zabezpečené žiadne nové archívne
doklady, z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho sa odchýlil v tejto časti rozhodnutia od právneho
názoru vysloveného súdom. Správny orgán tak porušil ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď jeho
rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V odôvodnení rozhodnutia sám uvádza
nejasné formulácie na str. 8 a na str. 10 v dôsledku čoho je I. časť výroku rozhodnutia nepreskúmateľná.
Sám správny orgán spochybnil, že by pôvodná oprávnená osoba, ktorá zomrela, nejaké odškodné v
minulosti dostala. V uvedenej súvislosti poznamenal, že nebolo úlohou správneho orgánu prepočítavať
výmery jednotlivých parciel, ale rozhodovať o reštitučnom nároku. K II. výrokovej časti rozhodnutia
odvolatelia uviedli, že súd svojim rozsudkom uložil správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť o celom
uplatnenom nároku oprávnenej osoby ako aj jej právnych nástupcov vrátane doplnenia podania zo dňa
28. 11. 2011. Zároveň súd v rozsudku uviedol, že pokiaľ pôvodná žiadosť oprávnenej osoby zo dňa



15. 04. 1992 vykazuje nedostatky, na odstránenie ktorých mal odporca vyzvať účastníkov správneho
konania a upozorniť ich na možnosť zastavenia konania v prípade, ak nedostatky konania nebudú
odstránené a ak navrhovatelia sami nedostatky odstránili dňa 28. 11. 2011, pri reálnej neexistencii
parc. č. XXX s výmerou 8 0000 m2, správny orgán mal akceptovať doplnenie podania a rozhodnúť o
žiadosti na vydanie nehnuteľností ako o celku, a nie vydávať čiastočné rozhodnutie. K právnemu názoru
vyslovenému správnym orgánom v tejto časti poznamenali, že v rozhodnutí NS SR, na ktoré správny
orgán poukázal v odôvodnení a o ktoré opiera svoj právny názor, sa rieši otázka včasnosti uplatnenia
reštitučného nároku za úplne iných okolností, ktoré s touto reštitučnou vecou nesúvisia. Rozhodnutie
preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odvolatelia ho žiadali zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Uplatnili si náhradu trov konania.

Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu zo dňa 12. 06. 2015 podľa tretej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Právny zástupca navrhovateľov v 1. - 3. rade, ktorí sa stali účastníkmi správneho konania po smrti
oprávnenej osoby, ktorá zomrela dňa 12. 11. 2008 v priebehu správneho konania, trval na podanom
odvolaní a žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Za prvoradú otázku považoval
definitívne vyriešenie a vysporiadanie sa s tým, či podanie zo dňa 24. 11. 2011 bolo realizované
ako samostatný návrh po uplynutí zákonnej lehoty tak, ako to tvrdí správny orgán alebo je tento
právny názor nesprávny, a s ktorým sa vysporiadal už aj Krajský súd v Nitre. Tvrdil, že podanie zo
dňa 24. 11. 2011 nebolo novým návrhom ani novou žiadosťou. Nemá správnym orgánom pridelené
samostatné číslo správneho konania a viaže sa k uplatneniu nároku zo dňa 27. 04. 1992. Keďže
v pôvodnom uplatnení bola uvedená parc. č. XXX o výmere 8 ha, ktorá reálne neexistovala,
správny orgán mal v zmysle Správneho poriadku na túto skutočnosť účastníka konania upozorniť a
žiadať odstránenie nedostatkov takéhoto podania. Oprávnené osoby v podaní zo dňa 24. 11. 2011
nedostatky pôvodného návrhu odstránili a vyčerpávajúcim spôsobom označili nehnuteľnosti, ktorých
vydania sa v tomto konaní dožadujú. Krajský súd tento postup oprávnených osôb akceptoval, preto je
nepochopiteľná argumentácia správneho orgánu opierajúca sa o rozhodnutia NS SR, ktoré s touto vecou
nesúvisia. V ďalšom uviedol, že reštitučným titulom nie je konfiškácia, ale prevzatie bez právneho
dôvodu a zdôraznil, že nehnuteľnosti do vlastníctva štátu prešli po 25. 02. 1948. Takýto záver už
krajský súd urobil. Analýzu správneho orgánu uvedenú vo výrokovej časti I. rozhodnutia týkajúcu sa
výmery 5 ha pozemku a 3 ha pozemku považoval za absolútne bezpredmetnú, nakoľko by aj tak
vznikli technické problémy s vydaním práve týchto parciel. V žiadosti je celá rada ďalších nehnuteľností,
ktorých výmera vysoko prevyšuje maximálnu mieru 250 ha a preto o nehnuteľnostiach vo výrokovej časti
I. nie je potrebné hovoriť. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

Správny orgán sa k opravnému prostriedku vyjadril písomne a vyjadril sa k nemu aj splnomocnený
zástupca na súdnom pojednávaní. Odvolaním napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne
a zákonné z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Čo sa týka časti II. rozhodnutia,
splnomocnený zástupca zdôraznil, že právny názor vyslovený krajským súdom správny orgán
neakceptoval, lebo bol toho názoru, že oprávnené osoby si právny nárok neuplatnili v zákonom
stanovenej lehote. Ďalej k časti II. rozhodnutia uviedol, že táto výroková časť podľa ich názoru súvisí s
právnym nárokom podľa zák. č. 503/2003 Z. z. a to z dôvodu, že boli uplatnené totožné katastrálne
územia o celkovej výmere 250 ha. Správne konanie (o nároku uplatnenom podľa zák. č. 503/2003
Z. z.) je správne konanie prerušené do skončenia tohto správneho konania.

Slovenský pozemkový fond Bratislava sa stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu a žiadal toto
rozhodnutie potvrdiť.

Starosta Obce Beladice súdu uviedol, že v Obci Beladice bol v roku 2010 realizovaný územný plán obce
a bol spracovaný aj ROEP. Podľa jeho názoru rozhodnutím správneho orgánu nemôžu byť dotknuté
práva obce a preto sa obec necíti byť účastníkom správneho konania.

Právna zástupkyňa Lesov SR, š. p. Banská Bystrica, advokátka JUDr. Eva Mihóková uviedla, že
správne konanie začaté na správnom orgáne je návrhovým konaním. Podľa jej názoru navrhovateľka
nemohla doplniť svoj návrh a nemohla ho ani zmeniť v priebehu správneho konania. Doplnenie návrhu
považovala za prekludovaný. Nestotožnila sa ani s tým, aby v tomto konaní bolo rozhodnuté záväzne,
aby bol vyslovený záväzný právny názor. K otázke posúdenia rozhodného obdobia prechodu vlastníctva



na štát, konkrétne u pozemkov v k. ú. I. vedené v PKV vložke č. XXX je vyznačená konfiškácia
celého majetku pôvodných spoluvlastníkov rodiny Q.-D.. Rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho
konania, neobsahuje všetky dôkazy a touto otázkou sa nezaoberá. Z rozhodnutia sú jasné rôzne
administratívnoprávne akty, resp. konfiškačné rozhodnutia aj z obdobia pred 28. 02. 1948. Dala
do pozornosti súdu, že zásada, ktorá bola v minulosti akceptovaná, že je možné navrátiť vlastníctvo
aj pred rozhodným obdobím 28. 02. 1948, je prelomená najnovšou súdnou judikatúrou rozsudkom
NS SR sp. zn. 1Sžr 58/2011 zo dňa 14. 02. 2012, ktorý bol potvrdený uznesením Ústavného
súdu SR sp. zn. 1ÚS 330/2012, rozsudkom NS SR sp. zn. 10Sžr 3/2012, 1Sžr 75/2013 z ktorých
vyplýva, že vznik reštitučného nároku podľa § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. je podmienený vydaním
administratívnoprávneho rozhodnutia v rozhodnom období, t. j. od 25. 02. 1948. V prípade, ak
konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred týmto obdobím, reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.
nemôže vzniknúť. Tak isto v danom prípade, pokiaľ by boli konfiškačné rozhodnutia vydané po 28. 02.
1948, správny orgán sa nezaoberal otázkou, či tieto nehnuteľnosti boli vyňaté z konfiškácie a teda či je
splnená litera zákona v otázke potvrdenia trvalého pobytu pôvodného pozemkovo knižného vlastníka,
otázka jeho občianstva a nie je vyriešená otázka či nebol súdne stíhaný.

Krajský súd príslušný podľa ustanovenia § 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1
OSP preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená
taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2, písm. d/ a
e/ OSP).

V konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov v 1. až 3. rade proti neprávoplatnému rozhodnutiu
správneho orgánu zo dňa 12. 06. 2012 súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že
žiadosť oprávnenej osoby, nebohej O. P., rod. G., ktorá zomrela dňa 12. 11. 2008, je za správnom
orgáne vedená pod číslom konania 319/92-R. v administratívnom spise správneho orgánu pod týmto
číslom konania 319/92-R je založený aj uplatnený nárok na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zák.
č. 229/1991 Zb. oprávnenej osoby F. G., B. č. XXX, t. j. sestry O. P.. Táto žiadosť bola doručená
správnemu orgánu dňa 30. 12. 1992 s nasledovným obsahom: Podľa zákona o pôde žiadam spolu s
mojou sestrou O. P. o navrátenie pôdy, ktorá bola skonfiškovaná nášmu otcovi. Jedná sa o pozemky v
kat. úz. H. B. parc. č. XX vo výmere 4,90 ha a parc. č. XX/X o výmere 45,16 ha , spolu vo výmere
50,06 ha. Pozemky boli vo vlastníctve nášho otca F. Q.-D., teraz vo vlastníctve Čsl. štátu. Užívateľom
pozemkov je Plemenársky podnik Topoľčianky, kde zároveň uplatňujeme nárok na vrátenie pozemkov.
Potrebné doklady predložíme dodatočne. Takto uplatnený nárok, doručený správnemu orgánu dňa 30.
12. 1992, F. G. doplnila podaním doručeným správnemu orgánu dňa 22. 04. 1993. V správnom
konaní, ktorým správny orgán rieši právny nárok F. G., ktorá dňa 30. 12. 1992 zomrela, so správnym
orgánom písomne konajú V. O., bytom X. č. XXX a K. O., bytom B. č. XXX. Títo právny nástupcovia
oprávnenej osoby F. G. doručili správnemu orgánu niekoľko podaní, t. j. niekoľko žiadostí o pokračovanie
správneho konania a to dňa: 28. 09. 2004, 14. 03. 2005, 21. 06. 2011, 26. 10. 2011 a žiadosť o
pokračovanie správneho konania - doplnenie podania - odstránenie nedostatkov podania doručili aj dňa
20. 03. 2014. Napriek tomu, že správne konanie o žiadosti už nebohej oprávnenej F. G., ktoré je
vedené na správnom orgáne pod č. 319/92-R, k tým istým nehnuteľnostiam, o ktorých správny orgán
rozhodol preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12. 06. 2015 v časti I. a II. rozhodnutia, sa začalo
ešte dňa 30. 12. 1992, v tejto časti konania správneho orgánu vedeného pod č. 319/92-R správny
orgán doteraz nerozhodol a je nečinný.

Pod číslom konania 319/92-R je na správnom orgáne vedené aj konanie vo veci oprávnenej osoby už
nebohej O. P., rod. G.. O jej žiadosti, ktorá bola správnemu orgánu doručená dňa 27. 04. 1992, s
textom: "Podľa § 4a uplatňujem svoj nárok na vydanie poľnohospodárskych pozemkov v obci a v kat. úz.
B. a to orná pôda na parc. č. XXX o výmere 8 ha v jednom bloku. Tieto nehnuteľnosti som nadobudla
po svojom otcovi F. Q.-D.. Tento pozemok bol vyňatý z konfiškácie na základe rozhodnutia konfiškačnej
komisie v Zlatých Moravciach zo dňa 30. 01. 1948....".

V porovnaní s konaním správneho orgánu, ktorý vo veci uplatneného nároku F. G. doteraz vôbec
nerozhodol, v časti uplatneného nároku O. P., rod. G. už správny orgán vydal niekoľko rozhodnutí.
Správny orgán tak urobil napriek tomu, že obe oprávnené osoby si uplatnili svoj právny nárok podľa
zák. č. 229/1991 Zb. k tým istým nehnuteľnostiam a to na tom základe, že sú resp. boli sestry a ich
právnym predchodcom bol gróf F. Q.-D.. Napriek tomu, že správny orgán je u oprávnenej osoby F. G.



nečinný, právni nástupcovia tejto oprávnenej osoby rovnako ako O. P., rod. G. a jej právni nástupcovia
so správnym orgánom konali a na základe výzvy správneho orgánu (u F. G.) zo dňa 15. 04. 1998 a
10. 06. 1998, hlavne na základe výzvy na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 06. 07. 2011, so
správnym orgánom konali a dňa 20. 03. 2014 doplnili podanie, v ktorom odstránili nedostatky podania.
Rovnako tak urobili aj právni nástupcovia oprávnenej osoby O. P., ktorí pôvodný návrh na základe výzvy
správneho orgánu upresnili podaním doručeným správnemu orgánu dňa 28. 11. 2011.

Správny orgán tak konal a rozhodoval napriek tomu, že oprávnené osoby vyzýval na doplnenie
uplatneného nároku v zmysle podanej žiadosti u F. G. zo dňa 30. 12. 1992 a u O. P., rod. G. zo
dňa 27. 04. 1992 a nezaoberal sa nárokom na vrátenie vlastníctva, ktorý žiadatelia resp. ich právni
predchodcovia špecifikovali až po výzve správneho orgánu, postupoval tak formalisticky, pretože z jeho
odôvodnenia týkajúceho sa II. časti rozhodnutia nie je zrejmé, prečo považoval za oneskorene uplatnený
nárok podanie O. P. zo dňa 28. 11. 2011, keď sám správny orgán vyzýval oprávnenú osobu, aby svoje
podanie upresnili a špecifikovali. Napriek tomu, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých sa riadil a postupoval, opomenul
uviesť ďalší judikát, ktorý vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 26. 08. 2010 pod sp. zn.
8Sžo/229/09. Účastníkom súdneho konania vedeného po uvedenou spisovou značkou bol sám odporca
a to bývalý Obvodný pozemkový úrad Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra a konanie bolo vedené vo veci
č. j. 2008/00261-85/04-R-I. zo dňa 22. 10. 2008. Aj v tejto uvádzanej právnej veci správny orgán
postupoval rovnako ako v prípade preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 12. 06. 2015. Správny orgán
je podľa § 250r OSP viazaný právnym názorom súdu nielen v konkrétnej preskúmavanej veci vedenej
na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 23Sp/216/2008 a na NS SR vedenej pod sp. zn. 8Sžo/229/2009,
ale aj vo všetkých ostatných správnych konaniach, u neho vedených a to z dôvodu, že správny orgán
zo zákona musí v podobných veciach postupovať rovnako.

Bez povšimnutia súdu ďalej nezostala ďalšia skutočnosť a to správne konanie vedené na správnom
orgáne pod č. 172/04-R. Toto správne konanie bolo začaté dňa 18. 06. 2004, kedy si O. P. uplatnila
na Obvodnom pozemkovom úrade Nitra nárok na navrátenie vlastníctva k pôde podľa § 5 ods. 1 zák.
č. 503/2003 Z. z. V časti III. návrhu uviedla, že: "Uplatňujem si nárok na navrátenie pozemkov v
maximálnej možnej výmere podľa zákona, t. j. 150 ha poľnohospodárskej a 100 ha lesnej pôdy v kat.
územiach B., B. I, M. C. a I.. Čísla vložiek, čísla parciel, listy vlastníctva a identifikácie parciel, ktoré
žiadam vydať dodatočne upresním a výpisy priložím....". Súčasne splnomocnila na konanie synovcov
V. O., bytom X. XXX a K. O., bytom B. XXX. Rozhodnutím č. 2011/00027-172/04-R-II. zo dňa 24. 06.
2011 správny orgán konanie prerušil na dobu - do ukončenia právoplatným rozhodnutím reštitučného
konania O. P., rod. G. vedeného pod číslom 319/92-R. Napriek tomu, že správne konanie vedené
pod č. 319/92-R bolo rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 24. 06. 2011 prerušené, správny orgán
dňa 08. 08. 2005 pod č. 2005/00249-172/04-R-I. rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z.
a po konštatovaní splnenia podmienok podľa § 3 ods. 2 zákona rozhodol tak, že oprávnenej osobe
O. P. sa navráti vlastníctvo k pozemkom v k. ú. B. a I. vo vlastníckom podiele ?. Rozhodol tak o
tých istých nehnuteľnostiach, ktoré sú uvedené v časti II. preskúmavaného rozhodnutia. Proti tomuto
rozhodnutiu podali odvolanie Agroklas, s.r.o. Beladice a Slovenský pozemkový fond Bratislava. Krajský
súd v Nitre rozsudkom č. k. 13Sp/26/2005-108 dňa 26. 11. 2007 rozhodnutie správneho orgánu č.
2005/00249-172/04-R-I. zo dňa 08. 08. 2005 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

Z vyššie uvedených skutočností sumárom vyplýva, že na správnom orgáne sú vedené dve konania.
Prvé je vedené pod č. 319/92-R o dvoch samostatných návrhoch uplatnených podľa zák. č. 229/1991
Zb. O. P., rod. G., o ktorom správny orgán koná a o návrhu F. G., o ktorom správny orgán od roku
1992 nekoná. Druhé konanie vedené pod č. 172/04-R a v tomto konaní správny orgán rieši uplatnený
nárok O. P., rod. G. podľa zák. č. 503/2003 Z. z. k tým istým nehnuteľnostiam, o ktorých správny orgán
koná a rozhoduje pod č. 319/92-R.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže
oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a/ začne
18 mesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde
k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými
predpismi o správnom konaní.



Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy občanov a
organizácií a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí
byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť
jeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi
konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí,
aký význam môže mať neodstránenie nedostatkov pre ďalší priebeh konania.

V záujme individualizácie veci, ktorá má byť predmetom konania Správny poriadok predpisuje
účastníkovi konania dodržať aj určité náležitosti týkajúce sa obsahu podania. Osobitný právny predpis
a to v konkrétnom prípade zák. č. 229/1991 Zb. neustanovil náležitosti podania povinnej osoby na
vydanie nehnuteľností podľa zák. č. 229/1991 Zb. a tieto neustanovil ani v ďalšom zák. č. 503/2003
Z. z. Ak podanie oprávnených osôb tak nemalo predpísané náležitosti, čo bolo v posudzovanej právnej
veci preukázané, a bolo to preukázateľne zistené aj z podania oprávnenej osoby F. G., o ktorom zatiaľ
správny orgán od roku 1992 nekoná, povinnosťou správneho orgánu bolo pomôcť účastníkovi konania
tieto nedostatky odstrániť. V prípade nedostatkov, ktoré všeobecne bránia vecnému vybaveniu podania
správny orgán musí poučiť podávateľa o spôsobe odstránenia nedostatkov a určiť mu na to primeranú
lehotu. Správny orgán tak v posudzovanej veci aj urobil, keď rozhodnutím o prerušení konania a výzvou
na odstránenie nedostatkov podania dňa 24. 03. 1994 č. 319/92-R, ktorým bola oprávnená osoba
vyzvaná na doplnenie odkladu o odňatí vlastníctva v zmysle § 6 zák. č. 229/1991 Zb. uviesť čísla
pozemnoknižných vložiek a čísla parciel, o vydanie ktorých žiada s tým, že bola vyzvaná, aby zaslala aj
PK vložky a parcely, o vydanie ktorých žiada, druhou výzvou zo dňa 05. 06. 1998 žiadal okrem iného
zaslať PK vložky a identifikáciu parciel, o vydanie ktorých oprávnená osoba žiada a treťou výzvou zo
dňa 03. 11. 2011 bola vyzvaná o doloženie dokladov preukazujúcich vzťah k vlastníkovi F. Q.-D. (zomrel
dňa 28. 03. 1945) a doklady týkajúce sa oprávnenej osoby a jej právnych nástupcov. Z uvedeného
vyplýva, že oprávnená osoba O. P., rod G. bola hneď po uplatnení reštitučného nároku výzvou zo dňa
24. 03. 1994 postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzvaná na doplnenie podania, ktoré
správny orgán nepovažoval za úplné vrátane uvedenia čísla pozemnoknižných vložiek a čísla parciel,
o vydanie ktorých žiadala. Tento postup správneho orgánu, toho istého správneho orgánu, ktorý podľa
§ 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzýval oprávnenú osobu v roku 1994, 1998 a 2011 na doplnenie
a upresnenie návrhu, následne neakceptoval podanie oprávnenej osoby resp. jej právnych nástupcov,
ktoré bolo doručené správnemu orgánu dňa 28. 11. 2011. Zhodne ako v prípade nebohej oprávnenej
osoby O. P., rod. G., rovnako postupovali aj právni nástupcovia nebohej oprávnenej osoby F. G.,
keď naposledy dňa 20. 03. 2014 doručili správnemu orgánu upresnenie podania. Na margo postupu
správneho orgánu, ktorý odstraňoval nedostatky podania už nebohých oprávnených osôb, konajúci súd
musel konštatovať, že listinné doklady, ktoré sa týkajú právnych nárokov oprávnených osôb vedených
pod číslom správneho orgánu 3196/92-R sú reálne založené v administratívnom spise správneho
orgánu, ktoré je vedené pod číslom 172/04-R.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd ukladá správnemu orgánu povinnosť, aby v ďalšom konaní spojil na
spoločné konanie veci, ktoré sú u neho vedené pod číslami 319/92-R a 172/04-R a to z toho dôvodu, že
sa týkajú tej istej účastníčky správneho konania, nebohej O. P., rod. G., resp. jej právnych nástupcov,
týkajú sa ich uplatnených nárokov podľa dvoch zákonov a to č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z. z., ktoré
po právnej stránke veci spolu súvisia. Dôvodom na spojenie vecí je aj tá skutočnosť, že správny orgán
ani v jednej z vecí u neho začatých v zákonom stanovenej lehote podľa príslušných právnych predpisov
nekoná a v zákonom stanovenej lehote nevydáva rozhodnutia to znamená, že je nečinný. Čo sa týka
konania č. 172/04-R správny orgán síce konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej
pod č. 319/92-R, avšak vo veci rozhodol rozhodnutím dňa 08. 08. 2005, ktoré bolo súdom zrušené
a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie a to v roku 2005. Správny orgán odvtedy vo
veci nekoná. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude rozhodnúť jedným rozhodnutím nielen
o dvoch uplatnených nárokoch nebohej O. P. v konaniach vedených pod č. 319/92-R a 172/04-R, ale
jeho úlohou bude rozhodnúť aj o uplatnenom nároku F. G. zo dňa 22. 04. 1992, ktorý bol doručený
Pozemkovému úradu MPVž-SR, Štefánikova 88, Nitra ešte dňa 27. 04. 1992 a ktorý bol opakovane
už nebohou F. G. spísaný dňa 29. 12. 1992 a ktorý bol príslušnému správnemu orgánu doručený dňa
30. 12. 1992, t. j. v deň, kedy F. G. zomrela. Z uvedeného dôvodu je treba posúdiť po právnej stránke



aj jej podanie, ktoré bolo spísané dňa 06. 04. 1993 a ktoré bolo doručené správnemu orgánu dňa
22. 04. 1993.

Spojením vecí na spoločné konanie a rozhodnutím správneho orgánu vo všetkých troch uplatnených
reštitučných nárokoch, ktoré sa u neho vedú, je potrebné zo zákona zabezpečiť jednotnú rozhodovaciu
činnosť správneho orgánu a tým dodržanie zásady zákonnosti. Tento právny názor pre ďalší postup
správneho orgánu v novom konaní, na ktoré sa mu prejednávaná vec vracia, je podľa § 250r OSP
záväzný. Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IÚS 243/07 právo musí byť predovšetkým
nástrojom spravodlivosti a nie iba súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky
aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia oprávnenej osoby nebohej O. P., rod. G. jasne
prejavili vôľu smerujúcu k vráteniu celej výmery odobratých pozemkov. Súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že v správnom konaní a ani v priebehu súdneho konania nikto nespochybnil nárok právnych
nástupcov oprávnenej osoby na vydanie celej požadovanej výmery a že oprávnené osoby o časť pôdy
naozaj prišli. O tom svedčí aj postup správneho orgánu, ktorý v časti I. rozhodnutia považoval a mal za
preukázaný úmysel jednak oprávnenej osoby ako aj jej právnych nástupcov. Práve na základe výzvy
správneho orgánu urobeného podľa § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku boli nároky oprávnených
osôb bližšie špecifikované. Súd v uvedenej súvislosti opakovane dáva do pozornosti správnemu orgánu
právny názor NS SR vyslovený v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžo/220/2009 zo dňa 26. 08. 2010.
Úlohou správneho orgánu tak bude rozhodnúť novým rozhodnutím v Správnom poriadku určenej lehote
na vydanie rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporcu č. OU-NR-PLO-2015/005163-319/92-R-
VI./a. zo dňa 12. 06. 2015 zrušil podľa § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2, písm. d/ a e/ OSP a vec vrátil
odporcovi na nové konanie a nové rozhodnutie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešným
navrhovateľom v 1. až 3. rade priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 845,768 eur
s DPH. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia a pozostávajú z odmeny za 3 úkony
právnych služieb vykonané v tejto veci. Odmena za 1 úkon právnej služby je vypočítaná v súlade s
§ 11 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. Podľa § 11 ods. 4 veta prvá Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa
piatej časti OSP. V roku 2015 je výpočtový základ 839,- eur a 1/6 výpočtového základu predstavuje
139,83 eur. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o
spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Nakoľko v konaní k vykonaniu spoločných
úkonov pri zastupovaní 3 osôb, odmena advokáta za 1 takýto úkon je vypočítaná nasledovne: 50 % zo
139,83 eur = 69,92 eur + režijný paušál 8,39 eur - 78,31 eur x 3 osoby = 234,93 eur + 46,99 eur (20
% DPH) = 281,92 eur s DPH.
V uvedenej právnej veci boli vykonané nasledovné úkony právnych služieb:
1. Písomné podanie na súd vo veci samej - podanie opravného prostriedku dňa
13. 07. 2015 ............................................................................................. 281,92 eur
2. Písomné podanie na súd vo veci samej - podanie vyjadrenia k vyjadreniu odporcu zo dňa 21. 09.
2015 ....................................................................................... 281,92 eur
3. Účasť na súdnom pojednávaní dňa 20. 10. 2015 ........................................ 281,92 eur
Spolu .................... 845,76 eur
Právny zástupca navrhovateľov je platiteľom DPH a z tohto dôvodu sa jeho odmena a náhrady zvýšili
o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde
v štyroch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.