Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/106/2012 z 4. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 4. novembra 2013, sp. zn. 11S/106/2012, ECLI:SK:KSNR:2013:4012201033.1 Krajský súd Nitra | 11S/106/2012 | ECLI:SK:KSNR:2013:4012201033.1 | 2013-11-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ee27344-7495-4b31-b239-dd7d6df8472c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4012201033.1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201033 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012201033.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: N. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. X/X, C., t. č. O. G. T.., so sídlom Dr. B. J. XX, I., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.j. AA/2012/09949/2-OPHN zo dňa 16. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. OS/2012/09444/20 zo dňa 24. 08. 2012 a jej odvolanie zamietnuté. Mala za to, že sumy 14.000,- eur a 2.344,10 eur neboli príjmom, ale ani takou skutočnosťou, ktorú by bola povinná ako občan v hmotnej núdzi nahlásiť úradu kvôli rozhodnutiu o trvaní nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, nakoľko jej majetkové pomery zostali nezmenené. Z uvedeného teda vyplýva, že hmotnostné dávky vyplácané jej osobe od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 neboli vyplatené neprávom v celkovej sume 871,64 eur a podľa uvedeného nie je povinná ich vrátiť na účet prvostupňového správneho orgánu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Žiadala, aby bol odporca zaviazaný na náhradu trov konania. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko ju považoval za nedôvodnú. Uviedol, že vydaniu preskúmavaného rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10. 04. 2012 č. OS/2012/09444/10, ktorým prvostupňový správny orgán odňal a zastavil výplatu dávky a príspevkov v sume 62,50 eur mesačne od 01. 03. 2012 a zastavil príspevky v trvaní 6 mesiacov počnúc od 01. 03. 2013 do 31. 08. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil rozhodnutím č. j. AA/2012/09949-OPHN zo dňa 08. 06. 2012, právoplatným dňa 12. 06. 2012, pričom rozhodnutie odvolacieho orgánu nebolo napadnuté žalobou ani protestom prokurátora. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri kontrole trvania podmienok pre ďalšie poskytovanie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi zistil a mal preukázané rozsudkami, že žalobkyňa bola právoplatne rozvedená dňa 30. 12. 2004 a že rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 10. 2010 č. k. 9C 72/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 08. 02. 2011 č. k. 6Co/326/2011 bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Úlohou správneho orgánu pri posudzovaní nárokov podľa zákona o hmotnej núdzi a trvania podmienok na ich poskytovanie je dôsledne sledovať každú zmenu vo finančných (príjmových) a majetkových, ako i rodinných podmienok žiadateľa a žiadať vysvetlenie a podklady na zdôvodnenie zmien, ktoré zistí, najmä ak si občan nesplní svoju povinnosť, tieto rozhodujúce zmeny nahlásiť správnemu orgánu. Mal za to, že bolo dostatočne preukázané, že si žalobkyňa nesplnila zákonom uloženú povinnosť ohlásiť žalovanému skutočnosti právne významné pre trvanie nároku na dávku a príspevkov v hmotnej núdzi a jej konanie malo za následok, že dávky sociálnej pomoci boli vyplácané hoci jej nepatrili. Len platiteľ dávky - prvostupňový správny orgán bol oprávnený posúdiť pred rozhodnutím o povinnosti vrátiť dávku aj otázku, či majetkový prírastok mohol ovplyvniť jej odkázanosť na sociálnu pomoc, a to aj vtedy, ak nadobudnuté - vyplatené finančné prostriedky boli jej podielom. Ak zákonodarca vyžaduje, aby občan informoval v zákonnej lehote, má to ten význam, aby na základe relevantných informácií mohol správny orgán konať. Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z. z. Uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno rozhodnutím č. OS/2012/09444/20 zo dňa 24. 08. 2012 podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. uložil žalobkyni vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 792,40 eur zvýšené o 10 % v sume 79,24 eur, t. j. v celkovej sume 871,64 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, pričom toto rozhodnutie odôvodnil neohlásením skutočnosti, že účastníčka konania obdržala finančné prostriedky z vyporiadania nehnuteľností s bývalým manželom v sume 14.000,- eur a 2.344,10 eur, čo úradu v zákonnej lehote neoznámila. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný mal z predloženej spisovej dokumentácie za preukázané, že žalobkyňa dňa 30. 03. 2012 na základe výzvy predložila úradu rozsudok OS Komárno č. 9C 72/2008-169, právoplatným dňa 13. 04. 2011 v spojení s rozsudkom KS Nitra č. 6Co/326/2010-195, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo manželov E. tak, že nehnuteľnosti - záhradu a trojizbový byt prikázal do výlučného vlastníctva B. E. a určil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné vyporiadanie 17.831,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa 18. 04. 2012 do čestného vyhlásenia uviedla, že z titulu finančného vyporiadania BSM zo spoločného majetku získaného počas trvania manželstva jej bývalý manžel vyplatil dňa 19. 05. 2011 sumu 14.000,- eur a 2.344,10 eur, čo doložila fotokópiami poštových poukazov. Vzhľadom k tomu, že zmenu v skutočnostiach, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov úradu v stanovenej lehote neoznámila, porušila ustanovenie § 29 ods. 1, 3 zákona č. 599/2003 Z. z. a spôsobila neoprávnené vyplácanie dávky a príspevkov za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 792,40 eur, preto bola povinná v zmysle § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. vrátiť dávku a príspevky zvýšené o 10 % v sume 79,24 eur, t. j. celkom je povinná vrátiť v stanovenej lehote na účet prvostupňového správneho orgánu sumu 871,64 eur. Z týchto dôvodov bolo jej odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 1, 3, 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z., s tým, že tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Zo základnej filozofie tohto zákona vyplýva, že v prvom rade vlastné príjmy majú občanovi slúžiť na zabezpečenie základných životných podmienok a pomôcť v hmotnej núdzi. Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu ohlásiť zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. Zdôraznil, že zo spisu bolo preukázané, že žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote neohlásila príjem z finančného vyporiadania spoločného majetku po rozvode manželstva, ale doklady predložila dňa 30. 03. 2012, až po zaslaní výzvy prvostupňovým správnym orgánom. Porušením ohlasovacej povinnosti spôsobila, že dávka a príspevky boli za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 vyplatené neprávom a bolo rozhodnuté v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z. z. o ich vrátení. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 10. 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobkyňa sa nevyjadrila k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa vyjadril tak, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a s konaním v súlade s ust. § 250f OSP. Rozsudok dňa 05. 11. 2013 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP). Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods. 2. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu. Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov (ods. 3). Podľa § 29 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak a) nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania. V danom prípade z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C 132/2004 zo dňa 13. 12. 2004, právoplatným dňa 30. 12. 2004, súd manželstvo žalobkyne a B. E. rozviedol, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno dňa 29. 09. 2005 žalobkyňa požiadala úrad o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, na čo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno dňa 05. 10. 2005 vydal rozhodnutie č. 963/05/CK, ktorým žalobkyni nachádzajúcej sa v stave hmotnej núdze priznal preddavkovo dávku a príspevky v sume 2.740,- Sk (90,95 eur) od 01. 09. 2005 do doby trvania podmienok a rozhodnutím zo dňa 04. 12. 2005 č. 963/05/CK, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. sp. AA/2006/00545-OPHN zo dňa 08. 02. 2006, jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno túto sumu zvýšil na 2.970,- Sk (98,59 eur) mesačne od 01. 11. 2005 do doby trvania podmienok. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. OS/06/06335/CK/2 zo dňa 08. 03. 2006 bola žalobkyni zvýšená preddavkovo poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky a príspevkov na sumu 4.670,- Sk (155,02 eur) mesačne od 01. 02. 2006 do doby trvania podmienok. Z obsahu spisu vyplýva, že úrad vykonával prehodnotenie pomoci v hmotnej núdzi poskytovanej žalobkyni, v dôsledku čoho jej rozhodnutím č. OS/06/06335/Ja/12 zo dňa 29. 06. 2006, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. sp. AA/2006/10900-OPHN zo dňa 01. 08. 2006, znížil preddavkovo poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky a príspevkov na sumu 2.970,- Sk (98,59 eur) od 01. 06. 2006, nakoľko zistil, že žalobkyňa sa už nezúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uchádzača o zamestnanie uskutočňovaného na základe dohody s úradom práce, preto podmienka na aktivačný príspevok nebola splnená. Z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 8C 179/05-72 zo dňa 26. 07. 2006, právoplatným dňa 20. 09. 2006, bol zamietnutý návrh žalobkyne na určenie príspevku na rozvedenú manželku, prvostupňový správny orgán vydal dňa 03. 10. 2006 rozhodnutie č. OS/06/06335/Ja/24, ktorým jej odňal a zastavil od 01. 09. 2006 dávku a príspevky v hmotnej núdzi v sume 2.970,- Sk (98,59 eur) poskytované preddavkovo v období od 01. 09. 2005 do 31. 08. 2006 v celkovej sume 41.980,- Sk (1.393,48 eur), ktorá sa nepožaduje na vrátenie. Dňa 03. 10. 2006 rozhodnutím č. OS/06/06335/ Ja/25 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno rozhodol, že žalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa jej dávka a príspevky v sume 3.160,- Sk (104,89 eur) od 01. 09. 2006. Po prehodnotení pomoci v hmotnej núdzi poskytovanej žalobkyni, prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OS/07/04647/Ka/16 zo dňa 20. 09. 2007 zvýšil žalobkyni dávku a príspevky na sumu 3.230,- Sk (107,22 eur) od 01. 09. 2007, ktorá bola následne rozhodnutím č. OS/08/13319/Ka/16 zo dňa 21. 09. 2008 zvýšená na sumu 5.290,- Sk (175,60 eur) mesačne od 01. 09. 2008 a rozhodnutím č. OS/08/13319/Ka/17 zo dňa 16. 11. 2008 znížená na sumu 3.390,- Sk (112,53 eur) mesačne od 01. 11. 2008. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2009 č. OS/09/11714/Ka/17 zvýšil žalobkyni dávku a príspevky na sumu 118,30 eur mesačne od 01. 09. 2009, a to v súvislosti s nariadením vlády SR č. 324/2009 zo dňa 15. 07. 2009, ktorým sa upravujú sumy dávky v hmotnej núdzi a sumy príspevku na bývanie s účinnosťou od 01. 09. 2009. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím č. OS/2010/10853/9 zo dňa 05. 02. 2010 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno priznal žalobkyni aktivačný príspevok v sume 63,07 eur mesačne od 01. 01. 2010, nakoľko žalobkyňa začala od 10. 01. 2010 vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a aktivačný príspevok patrí najviac šesť mesiacov dlhodobo nezamestnanému občanovi, ktorý začne vykonávať samostatne zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu a pred začatím tejto činnosti mal zabezpečované základné životné podmienky a poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. OS/2011/09721/13 zo dňa 08. 09. 2011 bola žalobkyni znížená dávka a príspevky na sumu 62,50 eur mesačne od 01. 08. 2011. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je i rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9C 72/2008-169 zo dňa 11. 10. 2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/326/2010-195 zo dňa 08. 02. 2011, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (žalobkyne a B. E.) k nehnuteľnostiam tak, že nehnuteľnosti - záhradu a trojizbový byt prikázal do výlučného vlastníctva B. E. a určil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné vyporiadanie 17.831,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k tomu, že si žalobkyňa nesplnila zákonnú ohlasovaciu povinnosť v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. a správnemu orgánu neohlásila vyššie uvedenú skutočnosť, prvostupňový správny orgán vydal dňa 10. 04. 2012 rozhodnutie č. OS/2012/09444/10, ktorým žalobkyni odňal a zastavil výplatu dávky a príspevkov v sume 62,50 eur mesačne od 01. 03. 2012 a zastavil jej príspevky v trvaní 6 mesiacov počnúc od 01. 03. 2012 do 31. 08. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. j. AA/2012/09949-OPHN zo dňa 08. 06. 2012 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán vo veci vydal rozhodnutie dňa 24. 08. 2012 č. OS/2012/09444/20, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobkyni podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zákona č. 599/2003 Z. z. uložil povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 792,40 eur zvýšené o 10 % v sume 79,24 eur, t. j. celkom v sume 871,64 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Na odvolanie žalobkyne žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím č. AA/2012/09949/2-OPHN zo dňa 16. 10. 2012 tak, že jej odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu. V danej veci nie je sporný skutkový stav medzi účastníkmi konania, spornou zostala otázka výkladu § 29 ods. 1 až 4 zákona o hmotnej núdzi v súvislosti s rozhodnutím žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, nakoľko tvoria jeden celok) o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť príspevok v hmotnej núdzi zvýšený o 10 % v celkovej výške 871,64 eur. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa v podstate od roku 2005 je poberateľkou príspevku v hmotnej núdzi a iných príspevkov a dávok striedavo v rôznych obdobiach a povinnosti v zmysle zákona o hmotnej núdzi jej boli známe, bola s nimi oboznámená a najmä, ak sa zmenia pomery a najmä, ak si svojím majetkom môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Stav v hmotnej núdzi zákon definuje ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Takýto stav podľa rozhodnutí, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu, existoval u žalobkyni až do obdobia, keď nadobudol rozsudok Okresného súdu v Komárne, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. 6Co/326/2010-195 právoplatnosť a vykonateľnosť o zrušení podielového spoluvlastníctva manželov po rozvode tak, že bývalý manžel žalobkyne bol povinný zaplatiť žalobkyni finančné vyporiadanie v sume 17.831,59 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú povinnosť si splnil dňa 19. mája 2011 a žalobkyni vyplatil sumu 14.000,- eur a 2.344,10 eur, čo nie je sporné. Žalobkyňa tieto finančné prostriedky obdržala a hoci bola poberateľkou príspevku v hmotnej núdzi, nesplnila si svoju povinnosť v zmysle zákona a zmenu pomerov neohlásila v lehote 8 dní. Zo spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán plniac si zákonnú povinnosť sledovať splnenie podmienok poskytovania príspevku v hmotnej núdzi pravidelne žiadal od žalobkyni čestné vyhlásenie o svojich majetkových, rodinných a finančných pomeroch a žalobkyňa túto skutočnosť v podanom čestnom vyhlásení dňa 28. 03. 2012 neuviedla, hoci už disponovala finančnými prostriedkami. Následne dňa 04. 06. 2012 podala žiadosť o vyplatenie príspevku na bývanie so spätnou platnosťou. Na výzvu správneho orgánu žalobkyňa až v čestnom vyhlásení zo dňa 18. 04. 2012 uviedla, že dňa 19. mája 2011 obdržala finančnú sumu 14.000,- a 2.344,10 eur z titulu vyporiadania majetku bývalých manželov. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa počas poskytovania dávky v hmotnej núdzi nadobudla finančné prostriedky (majetok), ktorými si mohla pomôcť v hmotnej núdzi a jej postavenie podľa zákona o hmotnej núdzi sa nesporne zmenilo a naďalej už nespadala do štátom sledovanej a poskytovanej sociálnej záchrannej siete a nespĺňala podmienky občana v hmotnej núdzi, ktorej bolo možné poskytovať dávku v hmotnej núdzi. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že finančné prostriedky, ktoré získala od bývalého manžela, sú výsledkom delenia ich spoločného majetku a že jej majetkové pomery v zmysle zákona o hmotnej núdzi sa nezmenili a podmienky na poskytovanie príspevku v hmotnej núdzi zostali rovnaké, pretože podľa názoru súdu došlo k speňaženiu hmotného majetku žalobkyne, ktorý jej patril rovným dielom v čase rozhodovania a priznania dávky v hmotnej núdzi, ale po rozvode, resp. po súdnom vyrovnaní BSM v podstate tento jej podiel nadobudol bývalý manžel prevodom a protihodnotu podielu na majetku vyplatil žalobkyni titulom vyrovnania BSM. Keďže žalobkyňa si nesplnila zákonnú povinnosť a túto zmenu neoznámila prvostupňovému správnemu orgánu, správne postupoval úrad práce sociálnych vecí a rodiny, keď rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2012 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 v sume 871,64 eur v lehote stanovenej v rozhodnutí, lebo žalobkyňa ich prijala neprávom. Žalobkyňa argumentuje síce tým, že mala výdavky a tieto peniaze použila pre svoju potrebu, bývanie a podobne, avšak zákon o hmotnej núdzi stanovuje podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi a tiež i povinnosti poberateľovi, ktoré nie je možné odpustiť, ak ich nesplní a naďalej tvrdí, že je nemajetný a zo svojho príjmu nie je schopný si zabezpečiť základné životné potreby, lebo nedosahuje štátom určenú výšku životného minima, čo u žalobkyni bolo nesporne vyvrátené práve obdržaním nemalej finančnej sumy v čase, keď poberala dávky v hmotnej núdzi. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného žalobkyňa nemohla byť poškodená na svojich právach. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa zo zistených skutkových okolností a žalovaný ustálil v žalobou napadnutom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o sociálnej pomoci. Na tom nič nemení subjektívny názor žalobkyne, finančné prostriedky ktoré obdržala v máji 2011 neboli príjmom, ale výsledkom delenia ich spoločného majetku z manželstva po rozvode, teda jej majetkové pomery sa nezmenili a výška jej príspevku sa nezvýšila, ani nezníži a nemá vplyv na jej oznamovaciu povinnosť. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť, lebo súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).