{"guid": "4319998d-7b5b-4359-8510-ff5e93d9a19e:4ea89e4d-d891-4033-bd30-9f8e3634e3a9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4608204588.3", "spisova_znacka": "9Co/186/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/186/2011 z 5. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. septembra 2012, sp. zn. 9Co/186/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4608204588.3", "identifikacne_cislo": "4608204588", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2012-09-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-4", "nazov": "§ 26 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-26", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ea89e4d-d891-4033-bd30-9f8e3634e3a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4608204588.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4608204588.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4608204588.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/186/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608204588
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4608204588.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň Mgr.
Ingrid Vallovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, v právnej veci žalobcu: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.,
M. Y. XXXX, zastúpeného JUDr. René Hudzovičom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 43,
proti žalovanému: JUDr. Peter Debnár, advokát so sídlom Bratislava, Kolárska 4, zastúpenému JUDr.
Vladimírou Dankovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Kolárska 4, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, o náhradu škody vo výške 26.451,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 15. decembra 2008, č. k. 5C/102/2008-149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  napadnutý  rozsudok  súdu  prvého  stupňa  vo  veci  samej                   p o t v r d z u j e   a v
časti o trovách konania  m e n í  tak, že žalovanému nepriznáva náhradu trov prvostupňového konania.

Odvolací súd  nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v sume 92.710,- Sk (3.077,40 eura) do rúk právnej zástupkyne
žalovaného JUDr. Vladimíry Dankovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie vo
veci samej odôvodnil poukazom na § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj
§ 26 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií v znení neskorších predpisov. Na základe
vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojeným spisom sp.
zn. 8Cb/200/2002, Zmluvou o združení, jej zmenami a doplnkami, potvrdením o zaplatení zálohy na
znalečné, príjmovými pokladničnými dokladmi, ako aj listami žalobcu a zisteného stavu, súd prvého
stupňa dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Nemal preukázané, že by žalobcovi
vznikla škoda v súvislosti s výkonom advokácie žalovaného, a teda, že by žalovaný porušil povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona o advokácií, ktorá by bola v príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, ktorú mal spôsobiť žalobcovi. Bol toho názoru, že žalovaný vo veci vyporiadania
združenia zastupoval žalobcu riadne a v dobrej viere a žalobcovi nevznikla škoda v príčinnej súvislosti
s výkonom advokácie žalovaného. Pokiaľ išlo o výšku škody v sume 796.881,- Sk, súd prvého stupňa ju
považoval za nedôvodnú. Mal za to, že táto pozostávala jednak zo sumy 200.000,- Sk, ktorú sumu zložil
žalobca Okresnému súdu Topoľčany dňa 19. 01. 2004 na znalecké dokazovanie. Bolo však preukázané,
že žalovaný v tom čase žalobcu v danej veci nezastupoval, znalecké dokazovanie bolo nariadené už
uznesením zo dňa 10. 09. 2003. Ďalej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie náhrady trov štátu vo
výške 200.000,-Sk, na ktorú bol žalobca zaviazaný rozsudkom Krajského súdu            v Nitre zo dňa



27. 04. 2007, čo podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo škodou vzniknutou žalobcovi, keďže z tejto
sumy žalobca nezaplatil žiadnu čiastku a požiadal Okresný súd Topoľčany o splátkový kalendár. Pokiaľ
žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 21.000,- Sk, ktoré mu zaplatil ako odmenu za poskytnuté
právne služby, súd prvého stupňa poukázal na to, že odmena patrí advokátovi aj vtedy, ak klient nemal
úspech vo veci. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že súčet odmeny žalovaného po odpočítaní zálohy
21.000,- Sk mal byť 199.686,- Sk za vykonané právne úkony, ktorú však žalovaný od žalobcu nežiadal.
Posledný nárok predstavovali trovy konania vo výške 375.881,-Sk, ktoré zaplatil žalobca právnemu
zástupcovi žalovaného (G. D.) JUDr. Ivanovi Pillárovi, v rámci ktorých súd prvého stupňa uviedol len
toľko, že Krajský súd v Nitre vo svojom zmeňujúcom rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol, rozhodol
o trovách konania tak, že priznal plnú náhradu trov konania úspešnému žalovanému, pričom rozhodnutie
o trovách konania záviselo od posúdenia a rozhodnutia Krajského súdu v Nitre.  O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. l OSP a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania
v sume 92.710,- Sk (3.077,40 eura), pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume
39.546,-Sk a trov právneho zastúpenia v sume 53.164,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a to
tak, že žalovaný bude zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 796.881,- Sk s príslušenstvom.
V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne,
spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvého stupňa v predmetnej veci síce správne
aplikoval na daný prípad ustanovenie § 26 ods. 1 zákona č. 586/2000 Z. z. o advokácii v znení neskorších
predpisov, ale nesprávne ho vyložil. Okrem toho, namietal nesprávny spôsob aplikovania § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka na daný prípad z dôvodu, že ustanovenie § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z. z. v platnom znení je lex specialis vo vzťahu k úprave náhrady škody obsiahnutej v Občianskom
zákonníku. Vyslovil názor, že v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že
súd nemal za preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s výkonom advokácie, a teda, že
by žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii, ktorá by bola v príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorú mal spôsobiť. Dodal, že žalovaný bol povinný
poskytovať právnu pomoc komplexne a kvalifikovane a je právne irelevantné, že zmluva o právnej
pomoci bola uzatvorená až dňa 09. 02. 2004, t.j. až po začatí konania na Okresnom súde Topoľčany,
pretože od advokáta sa vyžaduje perfektná znalosť právnych predpisov. S poukazom na to zastal názor,
že vedomosť o tom, že vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva musí predchádzať jeho zrušenie,
je základnou otázkou, ktorá žalovanému ako advokátovi musí byť známa. Opomenutie a následne i
konanie žalovaného spočívajúce v tom, že nedostatok žaloby neodstránil, a ani ho naň neupozornil, ale
naopak, sám podal návrh na zmenu petitu 22. 06. 2006, kde opätovne           s návrhom na vyporiadanie
majetku získaného výkonom spoločnej činnosti v združení nespojil aj návrh na zrušenie podielového
spoluvlastníctva k tomuto majetku, bolo jednoznačne nutné považovať za výkon advokácie, pretože k
nemu došlo pri zastupovaní jeho osoby v konaniach pred súdmi žalovaným ako advokátom. Považoval
za evidentné, že v súvislosti so zamietnutím žaloby mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.
apríla 2007, č. k. 26Cob/183/2006-861 vznikla škoda, pričom bolo zrejmé, že dôvodom zamietnutia
žaloby bola nesprávna formulácia petitu. Zdôraznil, že pri škode spôsobenej v súvislosti s výkonom
advokácie sa ako zodpovednostný predpoklad vyžaduje porušenie povinnosti advokáta vyplývajúcej
pre neho zo zákona o advokácii, a nie existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto porušením právnej
povinnosti a škodou tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatoval súd
prvého stupňa. Dodal, že v § 26 ods. 1 zákona o advokácií je totižto zakotvená objektívna zodpovednosť
za škodu, teda zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie advokáta, bez ohľadu na skutočnosť, či advokát
porušil povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zákona o advokácií alebo nie a pre vznik zodpovednosti
advokáta za škodu vzniknutú klientovi postačuje, aby klientovi škoda vznikla a aby mu táto škoda
bola spôsobená v súvislosti s výkonom advokácie. V predmetnej veci bolo podľa neho evidentné, že
mu škoda vznikla, že túto škodu spôsobil žalovaný v súvislosti s výkonom advokácie, a preto za ňu
žalovaný aj v plnom rozsahu zodpovedá. Namietal, že samotná skutočnosť, že zmena petitu návrhu
mala všetky náležitosti riadneho návrhu ešte neznamená, že petit je formulovaný správne, pretože súd
pri rozhodovaní podľa § 95 OSP sa nezaoberá otázkou, či účastník sa návrhom domáha svojich nárokov
vo väčšom alebo menšom rozsahu ako sú dôvodné, alebo či so svojím návrhom spojil všetky výroky
potrebné na to, aby mohlo byť návrhu vyhovené. Zároveň sa ohradil aj voči nevyužitiu všetkých riadnych,
resp. mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom poukázal na to, že podal podnet Generálnemu
prokurátorovi SR na postup podľa § 243e OSP. Nesúhlasil ani s tým, že bolo preukázané, že pokiaľ išlo
o sumu 200.000,- Sk, mu škoda nevznikla, pretože považoval za nepochybné, že on ako žalobca musí



vynaložiť náklady na to, aby zanikol záväzok v sume 200.000,- Sk, teda aby sa dosiahol predchádzajúci
stav a vzhľadom na to bolo podľa neho nutné mať za to, že už existencia samotného záväzku v sume
200.000,- Sk je škodou a to bez ohľadu na to, či uvedený záväzok vyrovnal, alebo nie. K sume 21.000,-
Sk uviedol, že tejto sumy sa domáha z dôvodu nesprávnej formulácie petitu, a nie z dôvodu, že nemal
vo veci úspech. Záverom vytkol nelogické a nedostatočné odôvodnenie v sume 375.881,- Sk, pretože
mal za to, že Krajský súd v Nitre inak ako podľa § 142 ods. 1 OSP rozhodnúť nemohol.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal odvolací súd o potvrdenie
napadnutého rozsudku ako vecne správneho podľa § 219 OSP. Mal za to, že súd prvého stupňa
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ako aj zákona o advokácií. Opakovane zdôraznil, že vec prevzal už v štádiu znaleckého
dokazovania a bol toho názoru, že združenie, ktorého bol členom aj žalobca bolo zrušené vzájomnou
dohodou k 08. 07. 2002, čo bolo aj v konaní pred Okresným súdom Topoľčany v konaní pod sp.
zn. 8Cb/200/2002 jednoznačne preukázané.          V dôsledku zrušenia združenia bolo zrušené i
spoluvlastníctvo oboch členov združenia, a preto pokladal za nadbytočné, aby ešte raz rušil to, čo už
bolo zrušené súdnou cestou. Zdôraznil, že žalobcu zastupoval v dobrej viere tak, aby mu nevznikla
škoda v príčinnej súvislosti s výkonom advokácie. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v
konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Takisto podľa neho nepreukázal ani zavinenie žalovaného.
Keďže základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie,
považoval za potrebné, aby pre nárok na náhradu škody boli splnené všetky vymenované predpoklady.
Pokiaľ išlo o výšku škody v sume 200.000,- Sk, ktorú žalobca zložil Okresnému súdu Topoľčany dňa 01.
01. 2004 na znalecké dokazovanie, mal za to, že v tom čase žalobcu v predmetnej veci nezastupoval.
Dodal, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa bolo okrem iného preukázané, že žalobcovi
žiadna škoda nevznikla, pretože sumu 200.000,- Sk ako náhradu trov štátu nezaplatil a požiadal súd
prvého stupňa o splátkový kalendár. V závere svojho písomného vyjadrenia uviedol, že zmenu petitu
navrhol z dôvodu, že počas konania bol vyhotovený znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, ktoré veci
patria do spoluvlastníctva účastníkov konania, resp. do združenia Gastro Deli a ktoré nepatria, konkrétne
potom upravil petit tak, aby zodpovedal odbornému znaleckému posudku, za čo podľa svojho názoru
nemôže niesť zodpovednosť. Naviac bol toho názoru, že žalobca mal možnosť v zákonnej lehote podať
dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky a túto možnosť nevyužil.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril aj vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý vo svojom
písomnom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a žiada
ho potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, nakoľko bol toho názoru, že žalovaný má vedomosť o podmienkach vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Zároveň poukázal tiež na skutočnosť, na ktorú poukázal i súd prvého stupňa, že právna
úprava v oblasti zániku združenia nie je jednoznačná, pretože súdy postupujú podľa ustanovení § 839 a
nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorých zákon neuvádza potrebu zrušenia podielového spoluvlastníctva,
ale hovorí len o vyporiadaní, resp. vrátení vecí vnesených do združenia. Uvedené podľa neho vyplývalo
i z pôvodného konania, kedy súd prvého stupňa opätovne rozhodol o vyporiadaní združenia bez
jeho predchádzajúceho zrušenia. Dodal, že k takémuto postupu sa priklonil i Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 139/2005. S ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že
žalovaný nemôže byť ako advokát zodpovedný za rozdielne právne posúdenie predmetnej veci Krajským
súdom v Nitre a to najmä s poukazom na ustálenú súdnu prax, ktorá jednoznačne vychádza z ustanovení
§ 839, a nie z § 142 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukazuje žalobca.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní,
zopakovaní a doplnení dokazovania (§ 213 ods. 3, 4 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vo veci samej je treba ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť a v časti o trovách
konania podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie  (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).



Predmetom konania (po rozšírení žaloby a zmene meny) bola náhrady škody vo výške 26.451,60 eura
(796.881,- Sk) s príslušenstvom, pozostávajúcim z 8,5 % ročného úroku           z omeškania zo
sumy 23.073 eur od 09. 11. 2007 do zaplatenia a z 8,5 % ročného úroku zo sumy 4.573,36 eur od
27. 10. 2008 do zaplatenia, ktorá žalobcovi mala vzniknúť konaním žalovaného v súvislosti s výkonom
advokácie - poskytovaním právnych služieb vo veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.
8Cb/200/2002. V žalobe uviedol, že dňa 09. 02. 2004 so žalovaným ako advokátom písomne uzavrel
Zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej ho žalovaný zastupoval v uvedenom konaní, pričom úkonom
právnej služby, vykonaným dňa 21. 06. 2006 v Topoľčanoch - vyhotovením návrhu na zmenu petitu a
následne jeho podaním dňa 22. 06. 2006 na Okresný súd Topoľčany, mu žalovaný spôsobil škodu, keď
nesprávnym spôsobom naformuloval žalobný petit, keď s návrhom na vyporiadanie majetku získaného
výkonom spoločnej činnosti v združení nespojil aj návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva k
tomuto majetku, v dôsledku ktorého nedostatku bol jeho návrh rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 27. apríla 2007, č. k. 26Cob/183/2006-861 zamietnutý.

O žalobe žalobcu súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 92.710,- Sk (3.077,40
eura), do rúk právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Vladimíry Dankovej, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Odvolací súd o odvolaní žalobcu najskôr rozhodol rozsudkom zo dňa 21. januára 2010, č.
k. 9Co/49/2009-227 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti o
trovách konania zmenil tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. Zároveň
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi. Proti tomuto
rozsudku podal na základe podnetu žalobcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky.

Najvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora vyhodnotil za dôvodné, a uznesením zo
dňa 31. mája 2011, č. k. 2M Cdo 12/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2010, sp.
zn. 9Co 49/2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, že krajský súd napadnuté
rozhodnutie odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 OSP, keď uviedol len nedostatočne a nezrozumiteľne, z
akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri posudzovaní predpokladov vzniku zodpovednosti
v tomto prípade riadil. Mal za to, že z rozhodnutia nie je jednoznačné, čo mal krajský súd na mysli,
keď uviedol, že v konaní nebolo zistené také porušenie povinnosti advokátom, ktoré by zakladalo jeho
zodpovednosť za vznik škody. Z uvedeného nebolo zrejmé, či možno odôvodnenie chápať v tom zmysle,
že k porušeniu povinnosti advokáta nedošlo vôbec, resp. či odvolací súd konštatoval, že k porušeniu
povinnosti zo strany žalovaného došlo, ale zodpovednosť za toto porušenie povinnosti nenesie. Dodal,
že v tomto smere je potrebné podrobnejšie vysvetliť postoj odvolacieho súdu ku konaniu žalovaného,
pretože odôvodnenie krajského súdu je v tomto smere nepostačujúce a navyše aj nezrozumiteľné.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu na odvolacom pojednávaní, na ktorom opätovne vypočul
účastníkov konania, ako aj sa oboznámil s poistnou zmluvou č. 65-12261.136-1 zo dňa 30. 12. 1999
a s Dodatkami č. 1, 3 a 4. Na poslednom odvolacom pojednávaní žalobca doplnil svoj písomný i ústny
prejav o skutočnosť, že je toho názoru, že žalobný návrh vo veci vyporiadania zo združenia, ktoré sa
viedlo v konaní pod sp. zn.           8Cb 8/2002 pred Okresným súdom Topoľčany, nespĺňal náležitosti
§ 79 ods. 1 OSP, pretože nevychádzal z ust. § 142 ods. 1, § 834 a § 841 Občianskeho zákonníka.
Poukázal tiež na čestné vyhlásenie p. D., ktoré bolo predložené v súvislosti s podaním dovolania spolu
s podnetom generálnemu prokurátorovi, z ktorého je zrejmé, že žalovaný viackrát navštívil          p. D.,
keď prebiehalo konanie 8Cb 200/2002 a mal mu uviesť, že pre zle naformulovaný žalobný petit nemôže
byť žalobca v konaní úspešný. Žalovaný, pridŕžajúc sa písomného vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 15. 01.
2009, na zvýraznenie uviedol, že neporušil povinnosti pri výkone svojej práce pri zastupovaní žalobcu,
žalobu vo veci na Okresný súd Topoľčany, sp. zn. 8Cb/200/2002 nepodával, podával iba zmenu žaloby.
Dodal, že táto bola súdom prvého stupňa akceptovaná, ak by tam boli určité pochybenia, určite by bol
zo strany súdu prvého stupňa vyzvaný na odstránenie vád podania. Okrem toho žalobca uviedol, že
konanie, ktoré bolo podané v roku 2007, bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona          č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o



právnej pomoci medzi účastníkmi konania, t.j. v znení účinnom ku dňu 09. 02. 2004 (ďalej len „zákon
o advokácii“), výkon advokácie je zastupovanie klientov         v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej
moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba                     v trestnom konaní, poskytovanie právnych
rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a
ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej
len \"právne služby\").

Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a
svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných
právnych služieb.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v
súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Podľa § 26 ods. 4 zákona o advokácii, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže,
že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1/ protiprávny úkon,  2/ spôsobenie
škody a 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V prípade, keď sa vyžaduje
aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje,
ide o objektívnu zodpovednosť. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z
porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi
tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného
požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Za
škodu zodpovedá každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, ak škodu spôsobil porušením
právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť
(pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o
povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Príčinnou
súvislosťou je určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi
porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou. Prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu
zodpovedá je zakotvená v § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zodpovednosti sa
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Znamená to, že ak sa preukáže, že škodca spôsobil
niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona
sa predpokladá, že škodca škodu zavinil (existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať).
Prezumpcia zavinenia je síce výhodou pre poškodeného, no je domnienkou vyvrátiteľnou, pričom
dôkazné bremeno                  v tomto prípade postihuje škodcu.

Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť.
Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a) činnosť
súvisiaca s výkonom advokácie, b) vznik škody,           c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta
súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie predpokladov zodpovednosti musí byť
v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Z ustanovenia
§ 1 ods. 2 zákona o advokácii možno vyvodiť, že o výkon advokácie relevantný z hľadiska § 18
zákona o advokácii ide bezpochyby najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom advokát porušuje
povinnosti stanovené zákonom o advokácii. Advokát je povinný svedomito chrániť práva a oprávnené
záujmy klienta, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky, uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia
a príkazu klienta pokladá za prospešné a dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná. Treba
dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti,
nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav
nedoceňuje. Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej



sfére poškodeného (klienta). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah
príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi
výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva.

Treba však zdôrazniť, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností
advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta.
Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v určitom
konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom
porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom prípade rozdielne právne
posúdenie veci krajským súdom v porovnaní s okresným súdom, nemohlo mať za následok porušenie
povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu zo zákona o advokácii. Naviac nebolo možné súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že žalovaný nemusel protiprávne konať a aj tak za škodu zodpovedá, pretože ide o objektívnu
zodpovednosť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval za nesporné, že
žalobca sa žalobou, podanou na Okresný súd Topoľčany dňa 31. 10. 2002, proti žalovanému G. D.,
bytom X. M. A. Y. XXXX/XX, domáhal rozhodnutia. Podanou žalobou žiadal súd, aby rozhodol tak, že
združenie GASTRO - DELI založené zmluvou o združení dňa 01. 01. 1997 sa rozpúšťa a účastníkom
zmluvy sa ukladá povinnosť vysporiadať si majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia
spôsobom určeným v zmluve, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V tom čase bol žalobca
zastúpený JUDr. Igorom Novotným, na základe písomne uzavretej plnej moci zo dňa 04. 10. 2002 a
vec bola vedená na tomto súde pod sp. zn. 8Cb/200/2002. Písomným podaním zo dňa 12. 12. 2002
žalobca zmenil svoj žalobný návrh tak, že žiadal uložiť žalovanému zaplatiť mu 1 z majetkového podielu
združenia so 17,6 % úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zmenu žalobného návrhu súd prvého stupňa pripustil
uznesením na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2002. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 02.
01. 2003, č. k. 8Cb/200/2002-28 vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ďalším uznesením zo dňa
10. 09. 2003, č. k. 8Cb/200/2002- 188 uložil obom účastníkom konania povinnosť v lehote 8 dní od
doručenia uznesenia zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške po
200.000,-Sk, ktorú sumu žalobca zaplatil dňa 19. 01. 2004 (č. l. 198 a 200 pripojeného spisu). Písomným
podaním zo dňa 02. 02. 2004 žalobca súdu prvého stupňa oznámil, že právnemu zástupcovi JUDr.
Igorovi Novotnému vypovedal plnomocenstvo a žiadal všetky písomnosti doručovať             k jeho rukám.
Znalecký posudok bol súdu doručený 26. 05. 2004 a uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 27. 05. 2004,
č. k. 8Cb/200/2002-207 bola znalcovi PADFIN Slovakia, družstvo, Hradná 26, Nové Zámky, priznaná
odmena vo výške 400.000,-Sk, ktorá bola poukázaná zo zálohy vo výške 200.000,-Sk zloženej žalobcom
a zvyšok vo výške 200.000,-Sk bol poukázaný zo štátnych prostriedkov. Z obsahu spisu odvolací súd
považoval za nepochybné, že žalobca dňa 09. 02. 2004 splnomocnil na zastupovanie v predmetnom
konaní - vo veci vyporiadania združenia žalovaného (č. l. 222 pripojeného spisu). Prvým úkonom, ktorý
žalobca prostredníctvom právneho zastúpenia žalovaného v uvedenom konaní urobil, bolo písomné
vyjadrenie zo dňa 17. 04. 2004 k podanému znaleckému posudku. Prvýkrát súd prvého stupňa rozhodol
rozsudkom dňa 02. 06. 2005, č. k. 8Cb/200/2002-442 vo veci samej tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.701.885,55 Sk s 13% úrokom z omeškania od 12. 12. 2002 a zároveň uložil
obom účastníkom konania povinnosť zaplatiť záväzky združenia vzniknuté ku dňu zániku združenia
08. 07. 2002, a to každý vo výške podielu v polovici. Následne potom súd prvého stupňa doplňujúcim
rozsudkom zo dňa 02. 06. 2005, č. k. 8Cb/200/2002-450 uložil žalovanému (G. D.) splatiť úver poskytnutý
J. K. Y. na základe úverovej zmluvy           č. 44/99 zo dňa 16. 07. 1999 v zostatku 543.208,90,-Sk.
V dôsledku žalovaným podaného odvolania Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25. 11. 2005, č. k.
26Cob/113/2005-521 a 26Cob/116/2005-521 napadnutý rozsudok v spojení s doplňujúcim rozsudkom
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Písomným podaním zo dňa 21. 06. 2006,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 06. 2006 (č. l. 664 pripojeného spisu), žalobca cestou svojho
právneho zástupcu (v tomto konaní žalovaného) podal zmenu žaloby tak, že žiadal určiť, že do majetku
združenia GASTRO DELI ku dňu jeho zániku patrili majetkové hodnoty - v žalobe presne špecifikované
a zároveň žiadal prikázať tieto do výlučného vlastníctva toho -ktorého z účastníkov konania. Zmenu
žalobného návrhu súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 27. 06. 2006, č. k. 8Cb/200/2002-734.



V poradí druhým rozsudkom zo dňa 18. 09. 2006, č. k. 8Cb/200/2002- 814 súd prvého stupňa určil, čo
patrilo do majetku združenia účastníkov ku dňu jeho zániku (08. 07. 2002) a zároveň tento prikázal do
výlučného vlastníctva toho-ktorého z účastníkov konania. V dôsledku žalovaným podaného odvolania
vo veci samej - jeho vyhovujúcej časti Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 27. 04. 2007,          č. k.
26Cob/183/2006-861 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.            V dôvodoch
svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že samotný zánik združenia (rozpustením) nemá za následok
zánik tohto podielového spoluvlastníctva, a preto jeho vyporiadaniu musí predchádzať jeho zrušenie
podľa § 142 Občianskeho zákonníka.

Pretože žalobca svoj žalobný návrh na náhradu škody odvodzuje od úkonu žalovaného vykonaného
dňa 21. 06. 2006 (návrh na zmenu petitu), odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skúmal, či
žalovaný porušil zákonom stanovené povinnosti. S poukazom na tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní,
ako aj na charakter sporu - nárok na náhradu škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie,
kde zodpovednosť za škodu je objektívna (zavinenie sa nevyžaduje), odvolací súd po prejednaní veci,
rovnako ako súd prvého stupňa, dospel              k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože
v konaní nebolo zistené žiadne porušenie zákonom stanovených povinností žalovaného pri výkone
advokácie, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu, náhrady ktorej sa žalobca v tomto konaní
domáhal. Považoval za nesporné, že žalovaný do konania vedeného na Okresnom súde v Topoľčanoch
pod sp. zn. 8Cb/200/2002 vstúpil až dňa 09. 02. 2004 a konanie sa začalo podaním žaloby dňa 31. 10.
2002. Odvolací súd naviac mal za to, že žalovaný pri výkone advokácie - zastupovaní žalobcu v konaní
sa riadil pokynmi žalobcu tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o advokácii (chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta, riadiť sa jeho pokynmi, konať čestne a svedomito, dôsledne
využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať             v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia pokladá za prospešné), neporušil ani povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 725 ods.
1 veta prvá Občianskeho zákonníka  (povinnosť konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a
znalostí) a ani neporušil ustanovenie § 25 ods. 2 OSP (povinnosť účelne využívať všetky zákonom
pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje).

Okrem toho odvolací súd za samotný problém zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú pri výkone
advokácie považoval zodpovednosť advokáta za neznalosť a právny názor. Môže ísť o prípady, v
ktorých postupuje advokát v súlade so svojím právnym názorom, ktorý nie je v rozpore so znením
aplikovaných právnych noriem a ani s ustálenou súdnou praxou, avšak nakoniec ho posúdi súd ako
nesprávny. Ak by bola chápaná zodpovednosť advokáta aj ako zodpovednosť za protiprávny stav, bola
by daná zodpovednosť advokáta aj v takýchto prípadoch, čo je však ťažko prijateľné, pretože potom
by sa zodpovednosť advokáta blížila k zodpovednosti za výsledok sporu. Zodpovednosť za neznalosť
je zodpovednosťou za nedostatok odborných vedomostí. Ide o prípady, keď advokát súčasne porušuje
povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Keď je právny názor advokáta v priamom rozpore s
jednoznačnou dikciou právnej normy, je nepochybne namieste, aby za škodu klientovi zodpovedal. V
rozpore s právnou normou je právny názor advokáta vtedy, keď vec klienta posudzuje, ignorujúc niektoré
ustanovenia právnej normy, ktorá sa na vec vzťahuje alebo v prípade, ak je takéto posúdenie výslovne v
rozpore s jej znením. Takýmto nesprávnym právnym názorom advokáta môže byť napríklad nesprávny
názor o dĺžke alebo začiatku plynutia premlčacej (prekluzívnej) doby nároku klienta, z ktorého advokát
vychádza a nárok klienta sa premlčí pred podaním žaloby. Zodpovednosť za (kvalifikovaný) právny
názor je zodpovednosťou za syntetickú intelektuálnu činnosť advokáta založenú na jeho odborných
vedomostiach o právnom poriadku vedúcu k rozhodnutiu o postupe v klientovej veci, ktorý sa však
následne konfrontáciou s autoritou ukáže nesprávnym. Niekedy však nie je možné jednoznačne určiť,
aký názor je v danej veci (a v danom čase) správny (aký názor bude vyslovený v právoplatnom
súdnom rozhodnutí). Súdna prax nie je vždy predvídateľná a podlieha vývoju. Problémom je aj definovať
moment, od ktorého možno hovoriť už o ustálení judikatúry a po ktorý ešte treba považovať judikatúru za
rozkolísanú, resp. ktoré rozhodnutie je pravidelné a ktoré excesné. Judikatúra nie je dogma, ani ustálená
judikatúra nie je definovanou právnou pravdou, konečným správnym výkladom práva, ale je možné ju
za istých podmienok opustiť. Advokát teda môže, presnejšie, ak je to v záujme klienta musí, judikatúre
oponovať, ak má za to, že správna nie je a je toho argumentačne schopný. Naviac je potrebné zdôrazniť,
že advokát neručí klientovi za správnosť svojho právneho názoru, tým menej za výsledok sporu, pokiaľ
sa pri utvorení svojho právneho názoru alebo pri vedení sporu nedopustil zrejmej nedbanlivosti.



Na základe vyššie uvedených skutočností pochybenie žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že v
zmenenom návrhu, ktorý podával v priebehu konania a podľa pokynov žalobcu, neuviedol, že sa žalobca
v žalobe domáha aj zrušenia podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 OSP, odvolací súd vyhodnotil
za právny názor advokáta, pretože žalovaný ako advokát bol toho názoru, že združenie, ktorého členom
bol aj žalobca, bolo zrušené vzájomnou dohodou ku dňu 08. 07. 2002, a preto nepovažoval za potrebné
žiadať o jeho opätovné zrušenie, ale riadil sa ustanoveniami § 839 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z judikatúry vyplýva, že právna úprava v oblasti zániku združenia nie je jednoznačná, pretože súdy
postupujú podľa ustanovení § 839 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorých zákon neuvádza potrebu
zrušenia podielového spoluvlastníctva. Okrem toho, súdna prax nie je vždy predvídateľná a podlieha
vývoju. Judikatúra nie je dogma, ani ustálená judikatúra nie je definovanou právnou pravdou, konečným
správnym výkladom práva, a preto i naďalej platí, že ustanovenia § 839 a nasl. Občianskeho zákonníka
sú ustanoveniami lex specialis k ustanoveniu § 142 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný postupoval
v súlade s ustanoveniami § 839 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie je možné konštatovať, že by
mal niesť zodpovednosť za nedostatok odborných vedomostí, ako ani nedošlo k porušeniu povinnosti
postupovať s odbornou starostlivosťou, a preto odvolací súd zastal názor, že nie je ani namieste, aby
za škodu klientovi zodpovedal. S poukazom na uvedené je potrebné daný prípad posudzovať ako
zodpovednosť advokáta za právny názor, pri ktorom sa advokát nedopustil zrejmej nedbanlivosti, a preto
ani neručí klientovi za jeho správnosť. Čo sa týkalo námietky žalobcu ohľadom nesplnenia náležitosti
v zmysle § 79 ods. 1 OSP, odvolací súd sa stotožňuje s obranou žalovaného, pretože z obsahu spisu
je zrejmé, že žalovaný žalobný návrh nepodával, a keby návrh na zmenu petitu nemal náležitosti, bol
by vyzvaný na odstránenie jeho vád.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne,
odvolanie žalobcu za nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP, i keď sčasti z iných právnych dôvodov, potvrdil.

V časti o trovách konania odvolací súd, vzhľadom na charakter sporu, dospel k záveru, že sú dané
dôvody pre postup § 150 ods.1 OSP, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa              v časti o trovách
konania podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Povinnosť nahradiť trovy konania, upravená v § 142, § 143, § 146, § 147 a § 148 OSP, sa môže v
jednotlivých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá. Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP preto umožňuje súdu,
aby v takýchto výnimočných prípadoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším
účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo
sčasti nepriznal. Nové znenie § 150 ods. 1 OSP (účinné od 15. 10. 2008) by okrem uvedeného
malo pôsobiť voči účastníkom konania ako motivácia k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti a dôkazy
predkladali na úvod konania. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 a 2 OSP prichádza do úvahy len v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na
okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Súd prihliadne tiež



na okolnosti, či účastník, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy
pri prvom úkone, ktorý mu patril. Uvedené neplatí len v prípade, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť z objektívnych príčin.

Ak súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa § 142 ods. 1 OSP, tak ide o aplikáciu
zásady zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý  mal v konaní plný  úspech,
má  právo  na  náhradu  všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výnimkou
zo zásady  zodpovednosti za  výsledok je ustanovenie § 150 ods. 1 a 2 OSP,  ktoré  umožňuje  súdu,  aby
vo výnimočných prípadoch z dôvodov  hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal  právo
na  náhradu  trov  konania,  túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný
prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. V danom prípade mal žalovaný v celom rozsahu
úspech, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalobu zamietol. Na základe ustanovenia § 142
ods. 1 OSP žalovanému vznikol nárok na náhradu celých trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje
aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov tohto konania. V zmysle
ustanovenia § 150 ods. 1 OSP pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V danom prípade podal žalobca
žalobu o náhradu škody. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú
povahu. Odvolací súd po preskúmaní všetkých okolností tohto prípadu videl dôvody hodné osobitného
zreteľa najmä v charaktere prejednávanej veci. Žalobca, ktorý bol v tomto konaní neúspešný, sa svojho
nároku na náhradu škody, spôsobenej mu v súvislosti s výkonom advokácie (§ 26 ods. 1 zákona o
advokácii), nemohol domáhať inak, len predmetnou žalobou, keďže sa              so žalovaným mimosúdne
nedohodli. Odvolací súd výnimočnosť prípadu vzhliadol aj                 v konaní, z ktorého svoj nárok
žalobca uplatňuje (vec vedená na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Cb/200/2002). Z obsahu
pripojeného spisu považoval za nepochybné, že sa žalobca oprávnene domáhal vyporiadania majetku
získaného výkonom spoločnej činnosti združenia podľa § 841 Občianskeho zákonníka, aj keď nemožno
v danom konaní predvídať výsledok sporu. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považoval
aj osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu, ktorému uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
29. januára 2009, č. k. 5C/102/2008-187 bolo priznané čiastočné oslobodenie od zaplatenia súdneho
poplatku za odvolanie z dôvodu majetkových pomerov neumožňujúcich mu uhradiť súdny poplatok vo
výške 1.387 eur. Odvolací súd tiež zohľadnil majetkové pomery na strane žalovaného, pričom dospel
k záveru, že vzhľadom na jeho plný úspech v konaní, je v jeho možnostiach a schopnostiach niesť
zodpovednosť za výsledok tohto konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 150 ods. 1 OSP sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnému
žalovanému vo veci v celom rozsahu.

O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal,
pretože si žiadne trovy dovolacieho konania neuplatnil a pri trovách odvolacieho konania vyhlásil, že si
ich náhradu nežiada priznať. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania
odvolací súd nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/102/2008", "guid": "1cb0da22-e451-4ef6-a8d7-06fe8bc2e6b1:20b55ce2-2d63-48d7-b3ec-5693061a084f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "a1d9d7eb-1eb1-403e-ba31-e987e66852a3:99c64892-5c94-47b9-9965-4cd67036ce9e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2109210300.1", "spisova_znacka": "10Co/150/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/150/2012 z 10. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109210300.1"}]}