Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/3/2012 z 13. 2. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. februára 2012, sp. zn. 1To/3/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4211010217.1
Krajský súd Nitra | 1To/3/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211010217.1 | 2012-02-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 155 ods. 1 zákona č. 346/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48cccc2c-62a8-436d-af2f-bbafd986a4f5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211010217.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010217
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211010217.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej Dr. a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci proti obžalovanému N. Z., pre pokus
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 Trestného zákona k § 155 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaniach
obžalovaného N. Z. a B. prokurátora v Komárne (ďalej len „prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 01. 12. 2011, sp. zn. 2T/47/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14. 02.
2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, písmeno f/, odsek 3 Trestného poriadku zrušuje napadnutý
rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku,

obžalovaný N. Z., nar. XX. XX. XXXX v Y.,
bytom Y., I. X, vo
väzbe v ÚVV Nitra od 29.12.2010,

je     vinný

dňa 29. decembra 2010 v čase okolo 12.00 hodiny v meste Kolárovo na ulici I. v rodinnom dome s
orientačným číslom X pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodenú U. H., narodenú XX. I. XXXX, a
to takým spôsobom, že ju sekerou opakovane - najmenej trikrát udrel tupou hranou kovovej časti sekery
do hlavy v oblasti čela a spánku, a týmto spôsobil poškodenej U. H. tri tržné rany na hlave, a to v pravej
čelovo-temennej oblasti, ďalej pred ľavou ušnicou a v ľavej spánkovej oblasti, ktoré si u poškodenej
vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 10 dní, pričom k spôsobeniu ťažkej
ujmy na zdraví u poškodenej nedošlo

teda

konaním ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo

tým   spáchal

pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1 Trestného zákona,

za  to  mu
ukladá



podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, za zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno a/,
odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, odsek 4, § 74 odsek 1 Trestného zákona ochranné opatrenie - ochranné
ústavné protialkoholické liečenie a ochranné ústavné psychiatrické liečenie.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamieta, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného N. Z. (ďalej len obžalovaný) vinným
zo spáchania pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že:

dňa 29. decembra 2010 v čase okolo 12.00 hodiny v meste Kolárovo na Ulici I. v rodinnom dome s
orientačným číslom X pod vplyvom alkoholu použitím sekery fyzicky napadol poškodenú U. H., narodenú
XX. I. XXXX, a to takým spôsobom, že ju opakovane udieral tupou stranou sekery, resp. hranou kovovej
časti sekery do hlavy v oblasti čela a spánku, a týmto svojím konaním spôsobil poškodenej tri tržné rany
na hlave, a to v pravej čelovo-temennej oblasti, ďalej pred ľavou ušnicou a v ľavej spánkovej oblasti,
ktoré zranenia si u poškodenej vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou najmenej 10 dní, pričom
podľa odborného vyjadrenia lekára z odvetvia chirurgie pri takto vedenom útoku voči hlave poškodenej
mohlo ľahko dôjsť aj ku vzniku zranenia ťažkého, prípadne smrteľného charakteru.

Za to mu uložil podľa § 155 ods., 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák., § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, na
výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické a psychiatrické liečenie
ústavné.

Podľa  § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného titulom náhrady škody zaplatiť O. zdravotnej poisťovni
a.s., XXX XX H., H. XX/A, škodu v sume 53,94 eur.

Uvedený rozsudok napadol odvolaním:
- ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný,
- v zákonnej lehote, prokurátor v neprospech obžalovaného, proti výroku o treste.

Obžalovaný v písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že:
- konanie, predchádzajúce vydaniu rozsudku trpí podstatnou chybou konania, spočívajúcou v porušení
ustanovenia § 258 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.,
- nie je sporné, že tupou stranou sekery dvakrát zaútočil proti telesnej integrite poškodenej, ale aj podľa
vyjadrenia poškodenej, ani jeden útok nebol intenzívny, údery neboli silné, teda jeho úmysel jednoznačne
nesmeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví,
-  zo záverov  znaleckého posudku z oblasti psychológie č. 11/2011, vypracovaného znalcom C.. I.
M. vyplýva, že intelektuálne sa pohybuje v pásme nižšieho podpriemeru a zistil u neho organické
poškodenie centrálnej nervovej sústavy v dôsledku nadmerného požívania alkoholu,
- znalci I.. W. Y. a I.. D. D. stanovili u neho duševnú poruchu, ktorá mala za následok zníženie jeho
rozpoznávacej schopnosti o 1/3-inu a ovládacej schopnosti o 1-icu, navrhli nariadiť protialkoholické



ochranné liečenie ústavnou formou, motiváciu jeho konania vyhodnotili ako odtrhnutie kontrolných
mechanizmov v dôsledku nadmerného požitia alkoholu.

Poukázal aj na zákon č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon), na ustanovenia § 123 Tr. zák., § 31 ods. 1, §
32, § 33, § 34, § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. s tým že jeho konanie je možné kvalifikovať materiálne
i formálne ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., nebolo preukázané, že konal v
úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v súlade s ustanoveniami § 321 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. por., a aby vo veci rozhodol podľa  § 322 ods. 1 Tr. por. rozsudkom.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že:
- vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu zločinu, s poukazom na spôsob a okolnosti jeho
spáchania, následku, ale tiež vychádzajúc z postoja obžalovaného v priebehu dokazovania na hlavnom
pojednávaní, nebol odôvodnený postup súdu spočívajúci v mimoriadnom znížení trestu s použitím
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
- zo znaleckého posudku z odvetvia chirurgia I.. C. G. vyplýva, že ak zranenia poškodenej nemali
závažnejší charakter bolo to preto, že poškodená sa aktívne bránila pravou hornou končatinou - dolnou
časťou predlaktia ktorou zachytila značnú energiu úderov a nasledovný úder na jej hlavu preto nemal
veľkú intenzitu. Jednalo sa o zhodu šťastných okolností, ku ktorým patrí útok slabšou intenzitou pod
vplyvom alkoholických nápojov, nepriame zasiahnutie mäkkých častí hlavy hravou kovovej časti sekery
nie priamo jej ostrím a tiež aktívna obrana poškodenej, čo viedlo k tomu, že zranenia poškodenej nemali
tragické následky.

Vytýkal súdu I. stupňa, že:
- sa nevysporiadal  ani so závermi znalca o odboru psychológie,
- neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/
Tr. zák., uložený trest považuje za neprimerane nízky aj s prihliadnutím na to, že obžalovaný skutok
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste a podľa § 322
ods. 3 sám vo veci rozhodol a obžalovanému uložil trest v rozpätí trestnej sadzby podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný súhlasil s dôvodmi odvolania tak ako ich
vypracovala obhajkyňa, zároveň trval na písomných dôvodoch, ktoré zaslal súdu ( v nich však
poukazoval na okolnosti predchádzajúcej jeho trestnej veci ), tieto mu  písal spoluväzeň, je tam to, čom
mu kázal napísať, podpísal to on za neho. Trest, ktorý mu bol uložený považoval za prísny a to preto,
lebo aj sama poškodená nechcela aby bol súd.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa predniesla odvolanie zhodne s písomným
vyhotovením a poukázala aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. c/ Tr. zák. Zotrvala
na písomnom návrhu uvedenom v odvolaní a navrhla uložiť trest v súlade s § 38 okolnosťami prípadu,
za poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. c/, písm. d/, písm. l/ a priťažujúcej okolnosti § 37 písm. m/
Tr. zák., ako aj za použitia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 Tr. zák.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na podanom
odvolaní i jeho dôvodoch.

Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste
a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 , § 37 písm. m/ Tr. zák.

Aby mohol odvolací súd rozhodnúť o podanom odvolaní na verejnom zasadnutí doplnil podľa § 269
Trestného poriadku dokazovanie čítaním odpisu  registra trestov obžalovaného, hodnotenie z ÚVV Nitra
a podstatného obsahu spisu Okresného súdu Komárno, sp. zn. 3T 22/2009.



Na základe riadne a  včas podaného odvolania oprávnenými osobami - obžalovaným a prokurátorom
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých všetkých
výrokov a u prokurátora napadnutým výrokom o treste rozsudku, proti ktorému mohli odvolatelia podať
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
je čiastočne dôvodné a odvolanie prokurátora dôvodné nie je.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal zákonné a úplné dokazovanie,  náležite zistil skutkový
stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to ukladá ustanovenie
§ 2 ods. 10 Tr. por. Skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade
s vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal
žalovaný skutok opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa veľmi rozsiahlo a podrobne poukázal na obsahy
jednotlivých vykonaných dôkazov a taktiež uviedol svoje právne úvahy akými sa spravoval pri ich
hodnotení a k akým právnym záverom došiel. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že popis
dôkazov je na úkor právnych úvah. Tieto, i keď sú stručné, v podstate odvolací súd považuje za správne
až na časť tzv. skutkovej vety, ktorú súd I. stupňa nekriticky prevzal z obžaloby, bez toho, aby sa ňou
zaoberal aj v rámci hodnotenia dôkazov. Toto pochybenie má význam z hľadiska správnej právnej
kvalifikácie zisteného skutkového stavu veci. Toto pochybenie podľa názoru odvolacieho súdu napĺňa
dôvod uvedený v § 371 písm. i/ Tr. por., ktorý by odôvodňoval podanie dovolania a z toho dôvodu bol
napadnutý rozsudok preskúmaný odvolacím súdom.

Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania správne právne
kvalifikoval konanie obžalovaného, ktorý ním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty pokusu
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1,   § 155 odsek 1 Trestného zákona, pretože sa dopustil
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Takémuto právnemu záveru však nezodpovedá časť skutkovej vety ...“ mohlo ľahko dôjsť aj
ku vzniku...prípadne smrteľného charakteru“, z dôvodu, že ak v dôsledku konania obžalovaného
bezprostredne mal poškodenej hroziť fatálny následok - smrť a jeho konanie z hľadiska subjektívnej
stránky bolo úmyselné, tak by obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty pokusu obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 ods 1 Tr. zák.

Pretože v zásade boli splnené zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 322 ods. 3 Tr. por. mohol
odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodnúť tak, ako to vyplýva z výroku
tohto rozsudku. V opise tzv. skutkovej vety oproti napadnutého rozsudku vykonal len drobné jazykové a
gramatické upresnenia tak, aby bolo konanie obžalovaného opísané čo najpresnejšie a to bez toho aby
došlo k zmene totožnosti skutku, ktorá zostala zachovaná.

Námietky obžalovaného v tomto smere nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Spáchanie skutku je
obžalovanému spoľahlivo a bez najmenších pochybností preukázané priamym usvedčujúcim dôkazom
- výpoveďou poškodenej U. H., v zhode s ktorým je aj ďalší nepriamy dôkaz - výpoveď svedka V. H. a
súhrn listinných a znaleckých dôkazov.

Obžalovaný sa do stavu aký u neho zistili znalci psychiatri dostal dobrovoľne tým, že sám požíval
alkoholické nápoje. Nezistili u neho stav komplikovanej alebo patologickej opilosti, preto jeho stav ani
odvolací súd nemohol posúdiť ako zmenšenú príčetnosť.

Odvolací súd v konaní predchádzajúcom okrem pochybení na ktoré poukázal vyššie nezistil žiadne iné
obžalovaným namietané porušenia Trestného poriadku.

Preskúmaním výroku o treste na podklade odvolania obžalovaného i odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaného, odvolací súd zistil len chyby vo výroku o treste v správnom uvedení
príslušných zákonných ustanovení.

Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, obžalovaný N. Z. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný,
je dôchodcom.



Súd I. stupňa správne zistil všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a
možností jeho nápravy a správne prihliadol na všetky okolnosti prípadu, zistenú priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., fakt, že čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Okrem
týchto zistení vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil pokusu správne aplikoval a vyhodnotil zákonné
podmienky ustanovenia  § 39 ods. 2 písm. a, ods. 3 písm. e/Tr. zák.

V tomto smere nie je možné v rámci aplikácie tohto ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody brať do úvahy len závažnosť činu tak ako na to poukazoval prokurátor v odvolaní, ale je potrebné
- okrem toho, že došlo k pokusu - aj všetky ostatné okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného a
to s prihliadnutí na to, že použitie trestnej sadzby určenej trestným zákonom pri trestnom čine podľa §
155 ods. 1 Tr. zák. po jeho úprave podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. vo výmere 6 rokov až 10 rokov by
bolo pre obžalovaného neprimerane prísne pričom na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania a to aj vzhľadom na uloženú kombináciu ochranného opatrenia - ústavného protialkoholického
liečenia a ústavného psychiatrického liečenia, ktoré uložil podľa správnych ustanovení zákona (§ 73
ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák.).

V tomto smere odvolací súd uvádza, že rozpätie zákonom ustanovenej trestnej sadzby slúži v
rámci ukladania trestov  pri skúmaní horeuvedených zákonných podmienok na individuálne odlíšenie
páchateľov najmä prvotrestaných od viacnásobne trestaných páchateľov, keď potrestania na ktoré je
možné prihliadnuť zvyšujú aj závažnosť spáchaného činu a tým je daný aj prísnejší postih takéhoto
páchateľa. Samozrejme pri tomto postupe majú svoj význam aj okolnosti za akých bol čin spáchaný,
spoluúčasť poškodeného, závažnosť spôsobeného následku, samotný postoj obžalovaného. Ani jeden
z týchto aspektov však nemožno nadraďovať nad iný, ale je ich potrebné posúdiť súhrnne a v každej
veci individuálne.

Takto určená výška trestu v plnej miere zohľadňuje osobu páchateľa i všetky okolnosti prípadu a je
schopná splniť účel trestu predpokladaný v  § 34 ods. 1 Tr. zák.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, odvolací súd argumenty prokurátora, ktorými namietal výrok
o uloženom treste nepovažoval za dôvodné.

Preskúmaním výroku o náhrade škody, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť O.
zdravotnej poisťovni a. s., XXX XX H., H. XX/A škodu v sume 53,94 eur, odvolací súd zistil, že tento
je nezákonný.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu
škody uplatňuje.
Po prednesení obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní prichádza do úvahy postup podľa § 256
ods. 2 Tr. por. podľa, ktorého poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd vyzve, aby
sa vyjadril či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom rozsahu.
Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho návrh je už
zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.

Poškodená zdravotná poisťovňa O. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škodu v sume
53,94,- eura (čl. 50) a to za vynaložené liečebné náklady v súvislosti s liečením zradení poškodenej
H., ktoré utrpela v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ktoré dokladovala vyčíslením na čl.
119-123.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 01. 12. 2001 vyplýva, že sa naň splnomocnená zástupkyňa
zdravotnej poisťovne O. nedostavila. Po prečítaní obžaloby však predseda senátu nepostupoval v
zmysle § 256 ods. 2 Tr. por. a nárok poškodenej organizácie s jeho vyčíslením neprečítal.

Vzhľadom na to, že podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len
na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na



hlavnom pojednávaní vykonávané, nemohol súd I. stupňa pre túto prekážku ani rozhodnúť o inak
riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody (i keď zdravotná poisťovňa nepredložila a
doklady preukazujúce, že jednotlivé platby za zdravotnú starostlivosť aj boli ňou uhradené príslušným
zdravotníckym zariadeniam!)

Z uvedeného dôvodu preto ani odvolací súd toto pochybenia toto pochybenie napraviť nemohol.

Pretože sa súd prvého stupňa dopustil chýb v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä preto, že
sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie uložil neprimeraný trest a
rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom (§ 321 ods.
1 písm. b/, písm. e/, písm. f/, ods. 3 Tr. por.), odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku uvedené
pochybenia napravil sám, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. a
rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora týkajúce sa obžalovaného N. Z., odvolací súd toto zamietol, pretože
zistil, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. ( §  306 ods. 1 Tr. por. )