Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/59/2012 z 3. 9. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 3. septembra 2012, sp. zn. 1To/59/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4210010086.1
Krajský súd Nitra | 1To/59/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4210010086.1 | 2012-09-03 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: predpis č. 346/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29b17325-6dae-4af8-80da-d6ca78c31476
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4210010086.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/59/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010086
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210010086.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci obžalovaného Q. D., pre prečin
krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods.2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného Q.
D. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 27. 02. 2012 sp. zn. 2T/20/2010, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 04. 09. 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Q. D.     z a m i e t a , pretože zistil, že nie  je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 27. 02. 2012 sp. zn. 2T/20/2010 bol obžalovaný Q. D. uznaný
vinným z prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods.2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods.1 Tr. zák.,  ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase od 20.00 hodiny dňa 19. 12. 2009 do 08.40 hodiny dňa 20. 12. 2009 v
Q. na E. novej po predchádzajúce slovnej dohode s už odsúdenými J. K. a N. Q. neoprávnene vnikli
do oplotenej záhrady rodinného domu číslo XX, ktorého užívateľom je T.. C. F. tak, že obžalovaný Q.
D. rozplietol pletivové oplotenie záhrady o výške 160cm, cez takto vzniknutý otvor všetci traja vnikli
do záhrady, kde už odsúdený N. Q. rozbil sklenenú výplň okna na garáži, následne cez okno vliezol
do garáže, odkiaľ odcudzil skladací hliníkový rebrík o dĺžke 720 cm a kovovú nádobu na pohonné
hmoty červenej farby o objeme 10 litrov, v ktorej sa nachádzalo 10 litrov benzínu, následne vyliezol
z garáže a preliezol ďalšie oplotenie do dvora rodinného domu, kde bez použitia násilia otvoril dvere
do hospodárskej budovy,  odkiaľ vyniesol 19 kusov pozinkovaného vlnitého plechu, ktoré preložil cez
oplotenie a následne spoločne s odsúdeným J. K. odcudzené veci vyniesli zo záhrady a po naložení do
pristaveného motorového vozidla značky Daewoo, evidenčného čísla B. XX-XX modrej farby ich odviezli
do P. do dvora rodinného domu číslo XXX, ktorým konaním spôsobili poškodenému T.. C. F. škodu vo
výške 319,79 Eur.

Za to mu bol  podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/,
priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m/, písm. h/ Tr. zák., § 38 ods.2, ods.4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr.
zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie čo do  výroku o treste,
vzhľadom k tomu, že ho považuje za prísny, ktoré odvolanie písomne doplnil dňa 19. 04. 2012 tým, že
s rozsudkom nesúhlasí.



Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané proti Q. D., ako proti ušlému z dôvodu, že tento
sa na viaceré predvolania odvolacieho súdu nedostavil. Tieto predvolania ani neprevzal, pričom bolo
zistené, že v mieste bydliska P. XXX sa nezdržiava dlhšiu dobu a jeho terajší pobyt nie je známy.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 ods.1 Tr.
por., keďže nezamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani nezrušil rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd, pokiaľ ide o výrok o vine, nezistil žiadne
dôvody uvedené v § 371 ods.1 Tr. por., ktoré by odôvodňovali podanie dovolania a keďže tento výrok
odvolaním nebol napadnutý, odvolací súd ho v rámci odvolacieho konania ani nepreskúmaval.

Obžalovaný svojim odvolaním napadol iba výrok o treste, ktorý považoval za neprimerane prísny.

Odvolací súd  preskúmal súdom uložený  trest obžalovanému a dospel k záveru, že súd I. stupňa pri
ukladaní  trestu postupoval podľa  zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa ods.4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob  spáchania  činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Správne postupoval súd I. stupňa, keď u obžalovaného pri ukladaní trestu zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. t.j., že sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval.

Boli u neho zistené aj priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. m/ t.j., že už bol za trestný čin odsúdený
a písm. h/ t.j., že spáchal viac trestných činov.

Ako vyplýva z odpisu z registra trestov obžalovaný Q. D. bol v minulosti 15-krát súdne trestaný, z toho
iba v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Z odpisu z registra trestov tiež vyplýva, že bol odsúdený najmä pre majetkovú trestnú činnosť a
naposledy to bolo rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 03. 2004 sp. zn. 3T/36/03, keď mu
bol pre trestný čin krádeže uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pričom tento
trest vykonal 14. 02. 2006.

V danom prípade sa obžalovaný dopustil dvoch prečinov, kde  trestné sadzby tak za prečin krádeže
podľa § 212 ods.2 ako aj za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. je možné
uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.

U obžalovaného však prevyšoval pomer priťažujúcich okolností a preto v zmysle § 38 ods.4 Tr. zák., ak
prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu.

Preto u obžalovaného súd vychádzal z trestnej sadzby 8 mesiacov až 2 roky.



Keďže išlo o trest úhrnný, teda ukladaný za dva prečiny, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok uložený
obžalovanému súdom I. stupňa nie je trestom neprimeraným. Tento trest aj podľa názoru odvolacieho
súdu zohľadňuje všetky kritériá uvedené v       § 34 Tr. zák., pretože aj odvolací súd bol toho názoru, že
doposiaľ uložené tresty pre majetkovú trestnú činnosť nemali pre neho dostatočný prevýchovný vplyv a
tento trest zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vychová ho k tomu, aby viedol riadny život.

Správne bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone
trestu pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák.).

Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolanie
obžalovaného, ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti  tomuto uzneseniu nie je prípustný  ďalší riadny opravný

prostriedok.