Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4To/95/2011 z 15. 2. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 15. februára 2012, sp. zn. 4To/95/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4209010810.1
Krajský súd Nitra | 4To/95/2011 | ECLI:SK:KSNR:2012:4209010810.1 | 2012-02-15 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: predpis č. 346/2010 Z. z., § 189 ods. 1 zákona č. 346/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2961ffb-3167-4f19-b68c-a6d300ef5934
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4209010810.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/95/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209010810
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4209010810.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Ľubici Medveckej, Phd. v trestnej veci proti obžalovanému N. Y. , pre zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného N. Y. proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 14.11.2011 sp. zn. 3T/190/2009, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 16. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného N. Y.  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 14.11.2011 sp. zn. 3T/190/2009, bol  obžalovaný N. Y.
uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
úžery podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistenom čase v mesiaci apríl roku 2009 v Komárne pri tržnici na základe ústnej dohody
poskytol pôžičku K. Y., narodenej XX. V. XXXX, vo výške 200,- eur, ktorá sa zaviazala splatiť v priebehu
štyroch mesiacov dlžnú sumu aj s dohodnutým úrokom vo výške 800,- eur, ktoré peniaze potrebovala
na živobytie a na ošatenie svojej rodiny, pričom vrátila v mesiaci máj, jún, júl po 200,- eur, teda dokopy
600,- eur, čím zneužil poškodenej tieseň, neskúsenosť a rozumovú slabosť, poskytol plnenie, ktorého
hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v zjavnom nepomere,

následne dňa 11. augusta 2009 v čase medzi 21.00 a 22.00 hodinou v obci N. číslo domu XX žiadal
od poškodenej poslednú čiastku pôžičky vo výške 200,- eur s odpoveďou z jej strany, že už mu žiadne
peniaze nedá, nakoľko už mu vrátila trojnásobok požičaných peňazí, načo jej povedal, že ak mu peniaze
nedá do 20. augusta 2009, tak ju zbije a odnesie jej deti a týmto svojim konaním vzbudil u poškodenej
dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky môže uskutočniť.

Za to mu bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ a § 37 písm. h/ Tr.
zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 2 roky.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný,  ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že rozsudok súdu I. stupňa je nezákonný a nespravodlivý, poukázal
na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu z 29.07.2010, kde cituje mimoriadnu povahu situácie
poškodenej a v tejto súvislosti udáva, že poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
neuviedla a ani len nenaznačila, že by sa nachádzala v takej tiesnivej situácií, na akú poukazuje súd.
Nie je ničím podložené a okrem výpovede poškodenej ani preukázané, že by sa bol dopustil trestného
činu vydierania a v jeho prípade je preto namieste použiť zásadu „in dubio pro reo“. Preto navrhol, aby
bol spod obžaloby oslobodený.



Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného
a navrhol ho spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný N. Y. na verejnom zasadnutí uviedol, že nie je pravdou, čo bolo na verejnom zasadnutí
prečítané a žiada, aby bola potrestaná K. Y., pretože klamala.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že  súd I. stupňa správne
zistil skutkový stav po vykonaní zákonného dokazovania, nesprávne právne kvalifikoval konanie
obžalovaného, pretože konanie obžalovaného ide o viacčinný a nie o jednočinný súbeh. Mal byť uznaný
vinným zo samostatného zločinu vydierania a samostatného prečinu úžery a mal by mu byť ukladaný
trest v zmysle tzv. asperačnej zásady. Vzhľadom na absenciu odvolania okresného prokurátora nie je
možné toto pochybenie napraviť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písm. a/ Tr.por.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil, tak ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného, prečo túto
považoval za účelovú a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovaných
v otázke viny, pri ukladaní trestu.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy
na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 ods.
12 Tr. por., pričom tak dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa, má za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutkov popísaných vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkom existuje príčinná súvislosť. Po vykonanom dokazovaní na súde I.stupňa a najmä jeho
doplnení po zrušujúcom uznesení krajského súdu nevznikli žiadne dôvodné pochybnosti o správnosti
zisteného skutkového stavu a najmä o zavinení obžalovaného. Krajský súd sa stotožňuje so záverom
súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na výpoveď svedkyne K.
Y., vierohodnosť ktorej nebola spochybnená  žiadnym vykonaným dôkazom, a to ani výpoveďou
obžalovaného. Krajský súd poukazuje na to, že žiadna okolnosť ani žiadny dôkaz vykonaný v priebehu
dokazovania nenasvedčuje tomu, že by obžalovaná za účelom dosiahnutia odsúdenia obžalovaného
tohto krivo obvinila, nebol zistený žiadny motív takéhoto konania z jej strany, nakoľko peniaze, o ktorých
tvrdila, že jej ich obžalovaný požičal, mu vrátila, obžalovaný popieral, že by jej peniaze vôbec požičal, a
teda svedkyňa nemohla byť motivovaná ani snahou dosiahnuť nezaplatenie svojho dlhu.

Pokiaľ ide o mimoriadny charakter ťaživej situácie poškodenej, krajský súd je toho názoru, že nemožnosť
zabezpečiť základnú obživu a základné potreby na prežitie pre seba a najmä pre svoje maloleté deti,



môže byť svojim charakterom považované za mimoriadne ťaživú situáciu, a preto bol naplnený aj tento
znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úžery podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona.

Úvahy súdu I. stupňa, ktoré viedli súd I. stupňa k príslušným skutkovým a právnym záverom, sú aj podľa
názoru krajského súdu správne a logické. Aj krajský súd mal preto zavinenie obžalovaného jednoznačne
a bez dôvodných pochybností preukázané a preto neakceptoval jeho odvolacie námietky.

Okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa
§ 189 odsek 1 Trestného zákona a prečin úžery podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona a to z
dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku, hoci nešlo v prípade obžalovaného o súbeh
jednočinný, avšak ako správne na to poukázal zástupca krajského prokurátora, dané pochybenie nie je
možné napraviť, vzhľadom na ustanovenie § 327 odsek 2 Trestného poriadku.

Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že okresný súd správne prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, správne prihliadol na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. Súd I. stupňa
tiež správne aplikoval ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák.  a trest, ktorý uložil obžalovanému je trestom
primeraným a zákonným.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/
až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výrokov o vine alebo výrokov o
treste odvolaním obžalovaného  napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.