Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/59/2012 z 3. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. októbra 2012, sp. zn. 7Co/59/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4110202085.1 Krajský súd Nitra | 7Co/59/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4110202085.1 | 2012-10-03 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 420 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9d96ddb-b117-4d35-b857-4dc99fc2d8ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4110202085.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/59/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110202085
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110202085.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v právnej veci žalobcov: 1/ O. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXA, Y. A., 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXA, Y. A., obaja zastúpení: JUDr. Stanislav
Sobotovič, advokát so sídlom Hollého 12, Nitra, proti žalovaným: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XX, Y. A., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: Mesto Zlaté Moravce, 1. Mája 2, Zlaté
Moravce, IČO: 00 308 676, 2/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/A, Y. Moravce, o náhradu škody,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra, zo dňa 12. decembra 2011, č. k. 7C/26/2010
- 118, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. a v 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu podanú žalobcami v 1. a 2. rade titulom
náhrady škody. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania
nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na súd dňa
12.09.2003 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhali voči žalovaným v 1. rade a 2. rade
uloženia povinnosti dať do pôvodného stavu čerpacie zariadenie v studni a po vykonaní znaleckého
dokazovania znalcom z odboru zememeračstva uloženia povinnosti vydať im pozemok, ktorý žalovaní
neprávom zabrali z ich parciel zapísaných na LV č. XXX, pričom presnú veľkosť tohto pozemku uviesť
nevedeli. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.11.2008 žiadali, aby súd zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne vydať žalobcom nehnuteľnosť označenú v znaleckom posudku č. 5/2008, ako
parcela 387/5 - zastavaná plocha o výmere 13 m2 a zaplatiť žalobcom tiež spoločne a nerozdielne
náhradu škody vo výške 32.000,- Sk. Toto konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súd Nitra pod
spisovou značkou 14C/186/2003. Uviedol, že uznesením zo dňa 28.11.2008 č.k. 14C/186/2003-199
podanie žalobcov v časti o uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade uviesť čerpacie zariadenie v
studni do pôvodného stavu, odmietol. Ďalším uznesením zo dňa 28.11.2008 č.k. 14C/186/2003-201
pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne vydať navrhovateľom
nehnuteľnosť označenú v znaleckom posudku č. 5/2008, parcelu číslo 387/5 - zastavaná plocha o
výmere 13 m2 a zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne náhradu škody vo výške 32.000,-
Sk. Napokon uznesením zo dňa 02.04.2009 č.k. 14C/186/2003-213 návrh na náhradu škody v sume
32.000,- Sk vylúčil na samostatné konanie, ktoré je ďalej vedené pod spisovou značkou 7C/26/2010.
Poukázal na to, že uznesením zo dňa 19.04.2010 č.k. 7C/26/2010-28 konanie v časti o zaplatenie sumy
42,11 eura zastavil a uznesením zo dňa 05.05.2011 č.k. 7C/26/2010-97 nepripustil rozšírenie návrhu o
zaplatenie ďalšej sumy vo výške 334,18 eura (z toho 234,18 eura titulom náhrady škody za polievanie +
suma 100,- euro za práce - rozbitie betónu a výkopové práce mimo studne). Svoje rozhodnutie odôvodnil



ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k
záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodne podaná. Z hľadiska právneho posúdenia veci poukázal na to,
že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenie. Len splnenie všetkých
vyššie uvedených predpokladov má za následok vznik zodpovednosti za škodu. Uviedol, že vzhľadom
k vyššie uvedenému skúmal, či v danej veci boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu žalovanými. Z hľadiska zisteného skutkového stavu uviedol, že kúpnou zmluvou (č.l. 93 spisu) a
výsluchom žalobcu v 1. rade mal za preukázané, že žalobcovia nadobudli spolu s nehnuteľnosťami aj
bližšie nešpecifikovanú domácu vodáreň . Notárskou zápisnicou (č.l. 50) a výsluchom žalovanej v 2. rade
mal za preukázané, že žalovaní nadobudli s nehnuteľnosťami aj studňu. Poukázal na obsah pripojeného
spisu Okresného súdu Nitra vedeného pod sp. zn. 14C/186/2003, najmä na rozsudok ( na č.l. 280 spisu),
ktorým mal preukázaný správny priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami nadobudnutými do vlastníctva
žalobcov a nehnuteľnosťami nadobudnutými do vlastníctva žalovaných tak, že táto hranica prebiehala
stredom studne. V dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal na výsluch žalobcu v 1. rade,
ktorý uviedol, že žalobcovia svoju záhradu polievali vodou z vodovodu (č.l. 65 a 89), ďalej, že ponorka
sa v studni nachádzala, len trúbka (rúrka), ktorá od nej viedla na pozemok žalobcov bola odpálená tak,
že sa nedala napojiť (č.l. 89) a tiež, že ponorku demontoval sám žalobca v 1. rade v decembri 2010
(č.l. 90). Napokon poukázal aj na výsluch žalovanej v 2. rade, ktorá potvrdila, že odpojila kábel na
polievanie (č.l. 89). Faktúrami za vodu (č.l. 75 až 83 a listiny v prílohovej obálke na č.l. 84) a prehľadom
spotreby vody (č.l. 74) mal súd prvého stupňa preukázané, že spotreba vody žalobcov od roku 2004 až
do roku 2009 klesala z 172 m3 na 139 m3.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súd prvého
stupňa prijal záver, že až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.04.2010 č.k.
14C/183/2003-280 (20.05.2010) sa žalovaní odôvodnene domnievali, že sú vlastníkmi celej studne, a
preto ak žalovaná v 2. rade odpojila rúru (trúbku, kábel) vedúcu od čerpacieho zariadenia „ponorka“
na pozemok žalobcov nakladala tak s vecou, o ktorej sa oprávnene domnievala, že je jej vlastnou a
takýmto oprávneným konaním nemohla porušiť a podľa názoru súdu ani neporušila tým žiadnu právnu
(zákonnú alebo zmluvnú) povinnosť. Rovnako čo sa týka ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti
za škodu - existencie škody, tu z výsledkov dokazovania vyplýva, že žalobcom nemohla vzniknúť škoda
nepolievaním záhrady, keď ju polievali vodou z vodovodu, a tiež im nemohla vzniknúť škoda zvýšenou
spotrebou vody, keď spotreba vody žalobcov čo sa týka množstva klesala, stúpala len v peňažnom
vyjadrení, z dôvodu rastu jednotkovej ceny za vodu. Žalobcom nemohla vzniknúť škoda ani na čerpacom
zariadení (ponorka), keď toto demontoval žalobca v 1. rade sám, a teda sa nachádza v jeho faktickej
moci.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia súd prvého stupňa
dospel súd k záveru, že na strane žalovaných v 1. a 2. rade neboli splnené predpoklady vzniku ich
zodpovednosti za škodu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech,
ich náhradu nepriznal, pretože žiadne trovy konania neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v ktorom uviedli, že dňa 09.05.2003 zistili, že žalovaná odpojila alebo presekla elektrický kábel
privádzajúci elektrický prúd k ponorke umiestnenej v studni a zrejme zariadením na zváranie „odpálila“
trubku vedúcu zo studne tak, že túto nebolo možné napojiť. To malo za následok znefunkčnenie celého
čerpacieho zariadenia uloženého v studni a nemožnosť polievať plodiny v ich záhrade vodou čerpanou z
vlastnej studne. Namietali , že v žiadnom prípade nemôžu súhlasiť so záverom súdu v tom, že žalovaní
sa odôvodnene domnievali až do vyhlásenia rozsudku vo veci 14C 183/2003 zo dňa 12.04.2010, že
sú vlastníkmi celej studne a ak žalovaná v 2. rade odpojila ponorku od elektrického prúdu, oprávnene
sa domnievala, že nakladá s vecou, ktorá jej vlastnícky patrí. Poukázali na obsah darovacej zmluvy,
ktorú uzavreli darujúci - manželia A. G. a A. G., rod. G. s obdarovanou svojou dcérou A. Y.. Ide o
zmluvu, ktorú registrovalo Štátne notárstvo v Nitre dňa 17.07.1970 pod č.j. Reg I 590/70. Ňou manželia
G. darovali pani Y. pozemok označený v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XX parcelným číslo XXX/
X o výmere XXX m2 a zvyšok pôvodného pozemku, ktorý predstavovali novoutvorené parcely č. XXX/
X o výmere XXX m2 a parcela č. XXX o výmere XXX m2 si naďalej ponechali pre seba. V článku I.
tejto zmluvy je výslovne uvedené, že spolu s pozemkom darujú obdarovanej aj polovicu studne. Bránili
sa tým, že súdu predložili aj notársku zápisnicu N 150/2000 Nz 150/2000 zo dňa 09.06.2000. Ňou A.



G. (r.č. XXXXXX/XXX) a A. Y., rod. G. (r.č. XXXXXX/XXX) odpredali parcely č. XXX, č. XXX/X spolu s
domom súpisné č. XXX žalovaným, pričom v zmluve je uvedené, že tieto nehnuteľnosti spolu so studňou,
plotmi, stavbami, vonkajšími úpravami a porastmi predávajú obom žalovaným. Nemohli však odpredať
žalovaným celú studňu, lebo predávajúce neboli jej vlastníčkami v celku ale len v rozsahu 1-iny. O tom
obe dobre vedeli, lebo boli účastníčkami darovacej zmluvy registrovanej dňa 17.07.1970, z ktorej jasne
vyplýva, že obdarovanej A. Y. darovali len polovicu studne. Z toho im muselo byť zrejmé, že polovice
studne (po smrti A. G.) patrí A. G. a 1-ina studne patrí A. Y.. Napriek zneniu zmluvy N 150/2000 nemohli
sa žalovaní stať vlastníkmi celej studne, lebo nemohli nadobudnúť viac práv, ako mali predávajúce.

Žalobcovia ďalej uviedli, že je nesprávne aj tvrdenie súdu, že v konaní nepreukázali vznik škody,
lebo sa preukázalo, že svoju záhradu polievali vodou z vodovodu. Súdu v priebehu dokazovania
predložili znalecký posudok, ktorý vypracoval U.. O. A., znalec z odboru poľnohospodárstva. V ňom
stanovil stratu úrody, ktorá žalobcom vznikla nedostatkom závlahy - nemožnosťou polievať záhradu
dostatočným množstvom vody čerpanej z vlastnej studne. Postupom podrobne zdôvodneným a tam
uvedeným číselnými údajmi dokumentoval, že v dôsledku nedostatku vody na polievanie sa im znížila
úroda zeleniny a ovocia v priemere o 40%, čo za roky 2004-2008 predstavovalo spolu 443,63 eura. Do
spisu založili ponuku súkromného podnikateľa L. X., podľa ktorej si uvedenie čerpacieho zariadenia do
predošlého stavu vyžiada náklad 576,47 eura. Preto v podaní, ktoré doručili súdu 21.05.2009 vyčíslili
nárok na náhradu škody sumou 1.020,10 eura.

K tvrdeniu súdu, že im nemohla vzniknúť škoda na čerpacom zariadení, lebo toto demontoval sám
žalobca uviedli, že nechceli pripustiť, aby nemohli čerpať vodu zo studne na polievanie ich záhrady aj
v roku 2011. Preto žalobca demontoval žalovanou poškodené nepoužiteľné zariadenie a nahradil ho
takým, aby im umožnilo používať vodu zo studne. Terajší majitelia nehnuteľností, ktoré v tej dobe patrili
žalovaným - manželia X. im totiž nerobia žiadne problémy pri čerpaní vody zo spoločnej studne. Preto
navrhovali súdu na pojednávaní 12.04.2011 vykonať ohliadku vecí, ktoré žalobca začiatkom jari 2011
vymontoval zo studne. Veci sa aj naďalej nachádzajú u žalobcu a z ich charakteru mohol súd zistiť, že
sú neopraviteľne poškodené (odpálená trubka na čerpanie vody). Z uvedených dôvodov sa domáhali
zmeny napadnutého rozsudku a vyhoveniu návrhu na náhradu škody, alternatívne žiadali, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril opatrovník žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že rozhodnutie
ponecháva na úvahe odvolacieho súdu.

Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP)
konanom v neprítomnosti inak riadne predvolaných účastníkov konania a ich zástupcov ( § 101 ods. 2
OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba ako vo výroku vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a z takto vychádzajúc zisteného skutkového stavu správne prijal záver v tom, že žalobu žalobcov
je treba zamietnuť. Odvolací súd rozhodnutie súd prvého stupňa považoval za vecne správne a toto
rozhodnutie potvrdil, aj keď z časti z iných právnych dôvodov.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr



súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, ktorým si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Robí tak postupom upraveným v ust. § 120 a nasl. OSP. Súd nemusí z navrhovaných
dôkazov vykonať tie dôkazy, ktorými majú byť preukazované skutočnosti, ktoré sú pre posudzovanie
nároku uplatneného v konaní nerozhodujúce a právne bezvýznamné.

V ust. § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu,
ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je
zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: a/ porušenie
právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej ujmy , c/ existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, d/ zavinenie toho, kto škodu
svojím protiprávnym úkonom spôsobil ( ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak boli tieto
predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok
ust. § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zákonným podmienkam vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu bolo
povinnosťou žalobcov v tomto konaní bezpečne preukázať, že žalovaní porušili právnu povinnosť, v
dôsledku čoho žalobcov vznikla škoda, ktorá predstavuje majetkovú ujmu a táto je v príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Protiprávny úkon a škoda sú vo vzájomnom pomere
príčiny a následku vtedy, ako je preukázané, že ak by protiprávny úkon nebol, ku škode by nedošlo.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným zákonným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti podľa § 420
ods. 1 OZ zhodne so závermi súdu prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci tieto
splnené neboli.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú náhrady škody v sume 1.020,10
eura z toho suma 443,67 eura predstavuje škodu spôsobenú znížením úrody a suma 576,74 eura
škoda spôsobená poškodením ponorného čerpadla žalovanou. Z obsahu vykonaného dokazovania súd
prvého stupňa prijal správny záver v tom, že žalobcovia nepreukázali vznik škody v sume 443,67 eura
spôsobenú znížením úrody za roky 2004 až 2008. Žalobcovia tvrdili, že žalovaná svojím konaním im
znemožnila zavlažovať vysadené porasty, preto nedosiahli predpokladanú úrodu. Vzniknutú škodu dali
vyčísliť znalcovi, ktorý v znaleckom posudku ustálil, že ich úroda bola za roky 2004 až 2008 znížená
priemerne o 40%, čo vo finančnom vyjadrení pri porovnaní cien ovocia a zeleniny predstavuje sumu
443,60 euro. V rozpore s týmto tvrdením žalobca na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 23.
marca 2011 vo svojej výpovedi uviedol, že svoju záhradu polieval, ale nemohol ju polievať zo studne,
ale polieval ju z vodovodu, preto mali s manželkou zvýšené náklady na náhradu vedného a stočného.
Na tomto pojednávaní aj právny zástupca žalobcov tvrdil, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady za
zvýšené náklady vodného a stočného v sume 677,81 eura a preto žiadal pripustiť zmenu žalobného
petitu teda rozšírenie žalovanej istiny o 234,18 eura, ktorú zmenu súd prvého stupňa nepripustil.
Žalobcovia na jednej strane v tomto konaní tvrdili, že na úrode za uvedené obdobie im vznikla škoda
tým, že záhradu nemohli zavlažovať a na strane druhej žalobca tvrdil, že záhradu poliev z iného -
drahšieho zdroja t.j. z verejného vodovodu, s čím mu vznikli zvýšené náklady za vodné a stočné, ktoré
tiež žiadal titulom náhrady škody priznať. Z dôvodu, že súd prvého stupňa zmenu žalobného návrhu
nepripustil, predmetom konania zostala náhrada škody, ktorá mala žalobcom vzniknúť ako strata na
úrode v dôsledku nemožnosti zalievania vysadenej zeleniny ovocia a ovocných stromov. Keďže žalobca
na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 23. marca 2011 ( č.l. 89 spisu) výslovne
uviedol, že záhradu polieval nemohlo prísť z dôvodu nedostatočnej závlahy porastov k takej škode ako
uviedol znalec U.. O. A. v znaleckom posudku predloženom žalobcami v tomto konaní, a o ktorý dôkaz
opreli žalobcovia žalobu o náhradu škody. Správne preto súd prvého stupňa v tejto časti žalobu zamietol,
keď dospel k záveru, že škoda v dôsledku nedostatočnej závlahy žalobcom nemohla vzniknúť, pretože
sám potvrdil, že záhradu zavlažoval. Súd prvého stupňa sa v konaní vysporiadal aj s tvrdením žalobcov,
že škoda im vznikla v dôsledku vyššieho odberu vody (vodné a stočné) keďže museli zavlažovať porasty



z verejného vodovodu. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odber vody v rozhodných
rokoch sa u žalobcov nezvyšoval (naopak tento sa znížil) a hoci platili vyššiu cenu bolo to dôsledkom
zvyšovania cien vodného a stočného. Tieto závery súdu prvého stupňa v dôvodoch podaného odvolania
žalobcovia ani nenamietali. Vo vzťahu k žalobcom uplatneného nároku ohľadne zaplatenia náhrady
škody za zníženie úrody pre nedostatočné zavlažovanie porastov žalobcovia nepreukázali vznik škody.
Ako je už vyššie uvedené existencia škody je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu, a pretože tento predpoklad sa žalobcom nepodarilo preukázať nebol súd povinný sa zaoberať
tým, či došlo k splneniu ďalších zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na zníženej
úrode.

Vo vzťahu k nároku na náhradu škody z dôvodu, že žalovaná odpojila (prerušila) elektrický kábel a
demontovala ponorného čerpadla, ktoré patrilo žalobcom dovolací súd dospel k rovnakému záveru ako
súd prvého stupňa v tom smere, že žalobcom sa tieto tvrdenia v celom rozsahu nepodarilo preukázať.
Predovšetkým je treba uviesť, že žalobca v 1. rade sám vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom
prvého stupňa dňa 23. marca 2011 uviedol ( č.l. 90 spisu), že v studni je možné vidieť odpálenú rúru,
pričom pôvodná ponorka sa tam už nenachádza, pretože v decembri v roku 2010 ju demontoval. V
rozpore s týmto vyjadrením žalobcu je potom žalobný návrh, v ktorom žalobcovia tvrdia, že náhradu
škody požadujú za demontáž ponorného čerpadla a odpojenie elektrického kábla. Žalovaná vo svojej
výpovedi (č.l. 89 spisu) potvrdila, že od ponorného čerpadla odpojila elektrický kábel. Poprela demontáž
ponorného čerpadla a odpálenie rúry. Podľa jej názoru je čerpadlo aj rúra stále v studni. Žalobcovia v
konaní nepreukázali, že žalovaná odpálila rúru čerpacieho zariadenia a sám žalobca potvrdil, že nevidel
žalovanú toto urobiť. V tomto konaní sa žalobcovia domáhali náhrady škody vo výške zodpovedajúcej
novému ponornému čerpadlu a jeho montáži. Správne súd prvého stupňa ich žalobu aj v tejto časti
zamietol, keď zistil, že ponorné čerpadlo demontoval sám žalobca a nie žalovaná, na ktorom tvrdení
žalobcovia založili skutkový stav uvedený v žalobnom návrhu. Ak potom žalobca sám demontoval
ponorné čerpadlo zo studne a toto čerpadlo sa nachádza u neho, pričom odpojenie rúry žalovanou
v konaní žalobcovia nepreukázali, nie je im možné priznať nárok na náhradu škody. Rovnako ako v
uplatnenom nároku za zníženie úrody, ani v tomto prípade preukázaná existencia škody nebola. Pokiaľ
by aj odpojením elektrického kábla žalovanou žalobcom nejaká škoda vznikla, existenciu škody a jej
výšku žalobcovia v konaní nepreukázali a v tomto smere nenavrhli ani vykonanie dôkazov, ktorými by
preukázali vznik škody za odpojenie elektrického kábla a jej výšku. Keďže žalovaná neurobila demontáž
ponorného čerpadla a ani nebolo preukázané, že by odpálila rúru čerpadla nebolo možné žalobe
žalobcov vyhovieť. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je treba uviesť, že už v žalobnom návrhu žalobcovia
uvádzajú, že tento spor žalovaný nevyvolal a v priebehu celého konania žalobcovia ani netvrdili, že by vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade boli splnené podmienky pre vznik jeho zodpovednosti za škodu. Netvrdili,
že žalovaný v 1. rade porušil právnu povinnosť (existencia protiprávneho úkonu), ktorým porušením
im vznikla škoda. Ani netvrdili, že existuje vo vzťahu k žalovanému v 1. rade príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, a že žalovaný v 1. rade zavinil vznik škody . Z týchto
dôvodov bolo potrebné žalobu žalobcov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietnuť.

Na základe týchto zistení súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol a jeho závery majú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Odvolací súd záverom uvádza, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa v tom smere, že žalovaná, ktorá sa oprávnene domnievala, že je vlastníčkou ponorného čerpadla
mohla odpojiť ako vlastníčka zariadenia elektrický kábel bez toho, aby porušila nejakú právnu ( zákonnú
alebo zmluvnú ) povinnosť. Bez ohľadu na vnútorné presvedčenie žalovanej , že je vlastníčkou
ponorného zariadenia je treba vychádzať z toho, že pokiaľ sa preukázalo vlastnícke právo žalobcov
k tomuto zriadeniu , nemohla bez porušenia právnej povinnosti žalovaná svojvoľne odpojiť elektrický
kábel spojený s ponorným čerpadlom umiestneným v studni, ktorá bola v spoluvlastníctve účastníkov
konania. Tento nesprávny záver súd prvého stupňa však nemal vplyv na správnosť jeho rozhodnutia. Súd
prvého stupňa postupoval správne, keď náhradu škody za demontáž ponorného zariadenia a odpálenie
rúry žalobcom nepriznal, pretože v tomto smere nepreukázali vznik škody a ani to, že škodu im týmto
spôsobom spôsobila žalovaná.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno tak, ako im
to ukladá ust. § 120 ods. 1 OSP a to z toho dôvodu, že v konaní dostatočný, spôsobom nesplnili
povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a tiež povinnosť navrhnúť právne relevantné dôkazy.
Aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej , musí najskôr zistiť skutkový stav a tento zistí predovšetkým
prostredníctvom vykonávaných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou



tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania,
v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, a
aj pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky právne relevantné
tvrdenia, či už sú uvedené v žalobnom návrhu, vo vyjadrení žalovaného alebo v priebehu konania.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je situácia, v ktorej sa dopad (neúspech v
konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V
danej veci ide o sporové konanie, v ktorom má žalobca povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a
svoje tvrdenia aj preukázať zodpovedajúcim spôsobom, pričom nie je možné tieto povinnosti žalobcu
prenášať na súd . Spôsobenie škody teda jej vznik je jedným z predpokladov vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ spolu s existenciou protiprávneho úkonu, príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinením. Z hmotného práva vyplýva povinnosť
žalobcov preukázať okrem iného rozsah a výšku škody, čo sa v konaní žalobcom preukázať nepodarilo.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvého stupňa ako vo výroku vecne správny
podľa § 219 OSP potvrdil, keď dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno , t.j.
nepreukázali že im konaním žalovaných vznikla škoda.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP
tak, že v konaní úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože im v súvislosti s týmto konaním
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.