{"guid": "b47ac72a-697e-43bb-a4d6-9e85c029ace6:f3319c81-903b-475d-8044-cd009018b322", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4110201616.1", "spisova_znacka": "7CoP/11/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/11/2012 z 21. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. marca 2012, sp. zn. 7CoP/11/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4110201616.1", "identifikacne_cislo": "4110201616", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Marian Tengely", "sudca_id": 1305, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-tengely-1305", "datum_vydania": "2012-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3319c81-903b-475d-8044-cd009018b322", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4110201616.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4110201616.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4110201616.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110201616
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110201616.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: J., nar.
XX. XX. XXXX a L., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 88, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky
V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.- R., F. XX/XX a otca U. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX,
zastúpeného JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 39, o návrhu matky na
zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra, zo dňa 13.
januára 2012, č. k. 11P/36/2010-239, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e  .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
24P/33/2004-122 zo dňa 30. 06. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
25CoP /18/2006-134 zo dňa 29. 11. 2006 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti tak, že
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. W., nar. XX. XX. XXXX zvýšil  zo sumy 750,- Sk  mesačne
na sumu 34 eur mesačne od 01. 01. 2010 do 30. 04. 2010 a na sumu 55 eur  mesačne od 01. 05. 2010
naďalej a vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. W., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 750,- Sk
mesačne na sumu 34 eur  mesačne od 01. 01. 2010 do 30. 4. 2010 a na sumu 55 eur mesačne od 01.
05. 2010 naďalej s tým, že otec je povinný  výživné platiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15-teho
dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého J. W., nar. XX. XX.
XXXX za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011 vyčíslil na  sumu 638,64 eura, ktorú súd povolil otcovi
dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 18 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné, ktoré zo strany otca
pre maloletého L. W., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011 vyčíslil na sumu
638,64 eura, ktorú súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 18 eur spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich  náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie  súd prvého stupňa odôvodnil ust.   § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5,  § 65 ods. 1, § 75
ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho
dospel k záveru, že  návrh matky maloletých detí je čiastočne dôvodný. Považoval za preukázané, že  na
strane maloletých detí a tiež ich rodičov, došlo k takej zmene pomerov, ktorá jednoznačne odôvodňuje



zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletých detí. Súd  prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia
porovnal  pomery, ktoré existovali na stranách maloletých detí a tiež ich rodičov v čase poslednej úpravy
výživného (vykonanej rozsudkom súdu prvého stupňa  zo dňa  30. 06. 2006  č. k. 24P/33/2004-2006
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre  zo dňa  29. 11. 2006,  č. k. 25CoP/18/2006/134), s
pomermi zistenými  v súčasnej dobe,  teda po uplynutí takmer šiestich rokov, počas ktorých vyživovacia
povinnosť otcovi menená nebola. V tejto súvislosti uviedol, že, už len rastom, fyzickým a psychickým
vývojom a osobnostným rozvojom detí náklady na deti stúpli, nehovoriac o cenách tovarov a služieb v
spoločnosti, ktoré rozhodne ovplyvnili životné náklady na stranách detí a tiež ich rodičov. Poukázal na
to, že v súčasnej dobe  maloleté deti navštevujú základnú školu /obe 4. ročník/, pričom v čase poslednej
úpravy výživného navštevovali predškolské zariadenie na 4 hodiny denne pre nepriaznivý zdravotný
stav. Nástup detí do ZŠ a to, že sú žiakmi ZŠ založil podľa názoru súdu prvého stupňa  tiež stav, že
náklady na deti stúpli v súvislosti s poplatkami do školy na školské pomôcky, a na podujatia organizované
školou. Navyše deti majú zdravotné problémy vyžadujúce si okrem iného aj úpravu stravy a návštevu
lekárov. Zobral do úvahy, že otec sa na výchove detí vôbec nepodieľa, pričom vyživovaciu povinnosť
ku deťom si plní v tom rozsahu, ako mu to bolo naposledy súdom určené, teda v sume minimálneho
výživného. Poukázal na to, že matke detí sa nezmenil okruh vyživovacích povinností a naďalej sama
zabezpečuje starostlivosť o deti a nesie podstatne väčšie finančné bremeno na zabezpečenie výživy
detí ako otec detí. Považoval za preukázané, že matka je evidovaná ako nezamestnaná, tento stav však
matka nijako nezavinila, pretože o poslednú prácu prišla z objektívnych dôvodov.  Poberá štátnu dávku,
a to prídavky na dve deti, ktorými môže pokryť časť odôvodnených potrieb mal. detí. Je nemajetná.
V čase poslednej úpravy výživného bola na predĺženej materskej dovolenke, poberala sociálnu dávku
a náhradné výživné od štátu. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj pomermi na strane otca a dospel k
záveru, že u otca detí sa podstatne zmenila situácia v tom, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k t.
č. už plnoletej dcére F.i W., nar. XX. XX. XXXX v sume 1.000,- Sk mesačne, pretože dcéra F. ukončila
riadne vzdelávanie na strednej škole - Hotelovej akadémii v Nitre v máji 2007 maturitnou skúškou  a
momentálne  pracuje. Uviedol, že v čase rozhodovania súdu otec detí už nebol opatrovateľom zdravotne
postihnutej osoby, a to jeho matky T. W., ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Matka otca
maloletých detí  zomrela a napriek tomu, že požiadal o možnosť vykonávať opatrovníka pre  otca, jeho
žiadosti v tomto smere príslušný úrad nevyhovel. Následne sa otec zaradil do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, počas nej bol práceneschopný a  neskôr mu vznikol nárok na výplatu dávky v hmotnej
núdzi , ktorú poberal od 01. 02. 010 a v súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške 155,08
eura, ktorý mu bol priznaný od 03. 08. 2010, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať prácu otca
detí absolútne nevylučuje z výkonu práce. Poukázal tiež na to, že otec  nie je evidovaný na ÚPSVaR,
pretože  to nepovažuje za potrebné a hľadá si prácu sám.  Navyše  z  lekárskej  správy vyplýva, že  otec v
minulosti požíval  alkohol, pričom túto skutočnosť vo svojom živote otec rozhodne mohol sám ovplyvniť a
znížiť tým riziko napredovania jeho ďalších ochorení. Považoval za potrebné  konštatovať, že  majetkové
pomery na strane otca detí sa zmenili, a to tým, že otec sa stal po smrti jeho matky spolu s ďalšími
dvoma súrodencami dedičom majetku po poručiteľke /matke otca/. Uzatvorením dedičskej dohody so
súrodencami, podľa ktorej nadobudli všetok majetok po poručiteľke práve jeho dvaja súrodenci sestra
R. P. a brat I.. J. W. sa vzdal podielu, ktorý by mu bol v zmysle zákona ako zákonnému dedičovi patril,
pričom čistá hodnote dedičstva podľa osvedčenia o dedičstve predstavovala sumu 51.494 eur . Súd
prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že predmetom dedenia po nebohej matke otca  bol okrem iných
nehnuteľností i byt, v ktorom otec s rodičmi býval, o ktorých sa podľa jeho vyjadrenia dlhé roky staral,
pričom išlo o byt  nachádzajúci sa  v Nitre na ul. Janka Kráľa, v blízkosti centra mesta Nitra, ktorý
tak isto ako ostatné nehnuteľnosti zdedili už uvedení dvaja súrodenci otca. Títo podľa zistenia súdu
predmetný byt odpredali za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 60.000 eur, pričom otec detí podľa jeho
vyjadrenia nezískal žiadne finančné prostriedky od súrodencov, či už z dedenia alebo predaja.  Súd
prvého stupňa poukázal aj na to, že k odpredajú uvedenej nehnuteľnosti došlo na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 08. 02. 2011, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím
č. V 670/11 zo dňa 19. 04. 2011. Na základe týchto zistení jednoznačne vyvodil záver, že otec detí sa
vzdal majetku, ktorý mu patril , a ktorý by výrazne ovplyvnil majetkové pomery  otca. Na majetok, o
ktorý otec detí jeho konaním v konaní o dedičstve prišiel, prihliadajúc na to, akú hodnotu dedením a
predajom už uvedeného bytu mohol získať súd prvého stupňa  prihliadol a vzdanie sa majetku otca detí
vyhodnotil v neprospech otca detí, ktorý v konaní   deklaroval len poberanie invalidného dôchodku ako
jediného zdroja príjmu. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa  otcovi  maloletých detí zvýšil vyživovaciu
povinnosť  aplikujúc pritom ustanovenie § 75 ods. 2  Zákona o rodine, zohľadňujú  zároveň aj celkové
možnosti a schopnosti na strane otca, ktoré ho absolútne z výkonu práce nevylučujú ani pri diagnózach,
ktorými otec trpí. Záverom uviedol, že  otec sa na výchove detí vôbec nepodieľa, vzdal sa majetku, ktorý



mu zo zákona patril po rodičoch, o ktorých sa niekoľko rokov staral ako opatrovateľ matky a mal snahu
získať postavenie opatrovateľa aj u jeho otca, pričom z dedenia po rodičoch mohol získať majetok,
ktorý by mohol použiť na svoju vyššiu zainteresovanosť do výživy detí, možno hodnotiť otcov prístup k
plneniu si rodičovských povinností ako maximálne  nezodpovedný spoliehajúci na to, že o všetko, čo
deti vyžadujú sa postará matka detí. Súd  prvého stupňa  považoval za dôvodné, aby sa aj otec na
výžive detí podieľal v širšom rozsahu ako doteraz, lebo mu to jeho možnosti, schopnosti a majetkové
pomery umožňujú, a preto  jeho vyživovaciu povinnosť zvýšil tak ako je ho uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. Keďže matka  maloletých detí návrh podala v mesiaci  január 2010, súd  prvého stupňa zvýšil
otcovi vyživovaciu povinnosť   a to od  01. 01. 2010 do 30. 04. 2010 na sumu 34 eur mesačne, kedy
otec mal predpoklady, aby sa pracovne zaradil, keďže už sa o rodičov nestaral a možnosti a schopnosti
vykonávať prácu mal. V tom čase poberal len dávky v hmotnej núdzi,  nebol uznaný invalidným  a bol
evidovaný na ÚPSVaR Nitra. Ďalší interval pre zvýšenie výživného zo strany otca na deti  súd prvého
stupňa stanovil dňom 01. 05. 2010, pričom počiatok tejto zmeny vyživovacej povinnosti otca súd prvého
stupňa odôvodnil  nadobudnutím  právoplatnosti osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. S. T., notárkou
ako súdnou komisárkou pod č. k.  28D/43/2010-31, D/not. 8/2010  dňa 27. 04. 2010, ktoré právoplatnosť
nadobudlo 13. 05. 2010. V tejto súvislosti uviedol, že išlo o dedičské konanie po nebohej matke otca
detí T. W., zomrelej dňa XX. XX. XXXX, v rámci ktorého sa otec uzatvorením dedičskej dohody vzdal
podielu z dedičstva a teda aj majetkového prospechu po nebohej matke, ktorý mu zo zákona patril.  Z
týchto dôvodov  zvýšil od 01. 05. 2010 vyživovaciu povinnosť otca na sumu 55 eur mesačne na každé
dieťa. Zročné výživné  na každé dieťa   za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 01. 2011 súd prvého stupňa
vyčíslil na sumu  638,64 eura, ktorú sumu s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP   povolil otcovi detí
platiť v mesačných splátkach  po 18 eur  k rukám matky detí spolu s bežným výživným. O trovách
konania  rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a ) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
ich náhradu, keďže ide o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Proti tomuto  rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote  podal odvolanie otec maloletých detí,
ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie,
alternatívne žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa  podľa § 220 OSP zmeniť. Uviedol, že s rozhodnutím
súdu prvého stupňa v celom rozsahu nesúhlasí, pretože  je rozvedený, žije sám a je poberateľom
invalidného dôchodku, ktorý má priznaný od 03. 08. 2011 vo výške 155,80 eura. Okrem tohto nemá
žiadny iný príjem. Poukázal na svoj zdravotný stav a v tejto  súvislosti uviedol, že vyšetrením u odborných
lekárov, ako aj posudkového lekára bolo zistené  chronické postihnutie periferných nervov dolných
končatín, pričom neurológ potvrdil postihnutie takmer všetkých periferných nervov dolných končatín v
oboch zložkách - motorickej a citlivosti. Z tohto dôvodu sa  môže len ťažko zaradiť do pracovného
pomeru. Bránil sa tým, že pokiaľ  nemal priznaný invalidný dôchodok, bol v evidencii uchádzačov o
zamestnanie s to od 05. 01. 2010 a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v období od mesiaca január
2011 do 31. 07. 2011. Od januára do marca 2011 výška dávky predstavovala sumu 125,57 eura, v
mesiaci apríl a máj 2011 vo výške 97,19 eura, v mesiaci jún a júl 2011 vo výške 62,50 eura. Z dávky v
hmotnej núdzi, ktorú dostával, nebol schopný platiť výživné a zabezpečiť svoje základné a nevyhnutné
potreby, preto mu súrodenci poskytovali finančné prostriedky. Poukázal aj na to, že pred zaradením otca
detí v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 01. 11. 2005 do 19. 12. 2010 opatroval svoju matku
T. W. až do jej smrti. Výška príspevku za opatrovanie predstavovala v období rokov 2005-2009 v priemere
200 eur a od 01. 11. 2009 do 18. 12. 2010 sumu vo výške 119,71 eura. Namietal, že už počas tohto
obdobia  platil výživné, pričom ho finančne podporovali jeho súrodenci- I.. J. W. a R. P., r. W. s tým, že sa
dohodol so súrodencami, že v prípade smrti rodičov sa vzdá dedičstva bezodplatne voči súrodencom,
čím im tak splatí dlh, ktorý voči nim mal. Podľa názoru otca s týchto dôvodov sa nestotožňuje s názorom
súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie opiera o ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kde poukazuje
súd na tú skutočnosť, že otec maloletých  detí sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu.
Otec v písomne podanom odvolaní ďalej uviedol, že obaja súrodenci dlhodobo, t. j. minimálne 8 rokov
poskytovali otcovi maloletých  detí finančné prostriedky na zaplatenie výživného, ako aj na pokrytie
jeho základných potrieb. Týmto spôsobom si splatil dlh, ktorý mal voči súrodencom, ktorí mu celé roky
prispievali na platenie výživného a iné potreby. Uviedol, že jeho sociálna situácia je slabá, má stále
pretrvávajúce zdravotné problémy, podrobuje sa vyšetreniam, absolvoval operáciu hrubého čreva a
pravidelne užíva lieky, za ktoré dopláca. V súčasnosti  býva v starom dome bez sociálneho zariadenia
a vody, nie sú tam pre jeho zdravotný stav vyhovujúce podmienky, avšak jeho finančná situácia mu
neumožňuje zabezpečiť si iné bývanie. Výška výživného, ktorú stanovil súd prvého stupňa mesačne



spolu s platením zročného výživného na obe deti predstavuje spolu sumu 146 eur, pričom jeho jediným
zdrojom príjmu otca mal. detí je invalidný dôchodok vo výške 155,80 eura, čo znamená, že by mu po
zaplatení výživného zostalo mesačne na pokrytie jeho potrieb 9,80 eura, pričom na dennú spotrebu by
pripadalo 0,32 eura.  Záverom uviedol, že výška vyživovacej povinnosti určená súdom prvého stupňa
je  pre neho likvidačná vzhľadom na jeho zdravotný stav a na nevyhnutné výdavky, ktoré má spojené s
platením liekov, na ktoré je odkázaný. Na základe týchto skutočností je ochotný prispievať na výživu mal.
detí vo výške 30% zo životného minima, t. j. na každé dieťa po 26 eur mesačne tak, ako to navrhoval
kolízny opatrovník, pričom aj pri platení tohto výživného bude  odkázaný na finančnú pomoc svojich
súrodencov, pretože vzhľadom na jeho zdravotný stav  nemôže získať ďalší príjem.

K odvolaniu otca mal. detí sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá žiadala odvolací súd, aby
odvolanie otca maloletých detí zamietol, pretože ho považuje za správne a spravodlivé. Vo svojom
vyjadrení poukázala na  celoživotný postoj otca k maloletým deťom. V tejto súvislosti uviedla, že  otec
maloletých  detí sa vzdal nezodpovedne a dobrovoľne trvalého niekoľkoročného pracovného pomeru,
čím maloleté  deti existenčne ohrozil a ona bola nútená rozpredávať zariadenie svojho bytu, aby mali deti
čo jesť. Predal byt so svojou bývalou manželkou a peniaze dal svojím rodičom, ktorí mu ho údajne kúpili
a uviedol, že obnos toho času už prejedli. Uvedené tvrdenia otca podľa názoru matky nie sú pravdivé ,
pretože   byt  bol  stabilizačným bytom a bol aj predmetom BSM . Navyše  sa otec vzdal dedičstva
po svojich rodičoch, len aby nemusel vyrovnať dlh na výživnom voči vlastným deťom, pričom dlh, na
ktorý poukazuje otec je vymysleným dlhom. Keďže otec svoju vyživovaciu povinnosť neplní exekučne
je vymáhaná suma 800 eur, ktorú nemôže nijako vymôcť. Poukázala na to, že  otec maloletých detí
so svojím dlhoročným advokátom neustále podnikajú kroky, ktorými sa snažia existenčne ohroziť ju i
maloleté deti. Uviedla, že medzi ľuďmi požíva dobrú povesť, snaží sa nad svoje sily a možnosti aj na
úkor seba postarať sa o svoje deti, ktoré tiež majú zdravotné problémy a s nimi spojené náklady. Uviedla,
že  je momentálne nezamestnaná a nemá nikoho kto by jej pomohol, maloleté  deti sú odkázané iba
na ňu, pričom otec nikdy nijakým spôsobom navyše , okrem sumy 49 eur mesačne  titulom výživného
na deti neprispel. Záverom uviedla,  že otec mal. detí sa nechával počas ich manželstva vydržiavať,
pričom svoju minimálnu výplatu za manželstva odovzdával svojmu otcovi, aby ju neprepil. Pre alkohol
ho vyhodili z práce, na čo vyhlásil, nech sa o neho stará republika.

Kolízny opatrovník  v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením
kolízneho opatrovníka na pojednávaní a preto navrhuje, aby odvolací súd určil otcovi minimálne výživné.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci  bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 OSP)  dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobným odôvodnením   napadnutého
rozhodnutia,   a preto s  poukazom  na  ust.  §  219  ods. 2 OSP (v znení účinnom od  15. 10. 2008)
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia  obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia   odvolaní odvolací súd uvádza, že v danej veci
bolo jednoznačne preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca  na strane rodičov
ale aj maloletých detí došlo k výraznej tzv. kvalifikovanej zmene pomerov. Ako správne súd prvého
stupňa konštatoval, posledná úpravy vyživovacej povinnosti otca bola v roku 2006 od tejto doby uplynulo
viac ako päť rokov. Nesporne od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca výrazne narástli výdavky
spojené s výživou detí, ktoré v roku 2006 navštevovali materskú školu, avšak v súčasnosti sú žiakmi



štvrtého ročníka základnej školy. Rovnako sa zvýšili výdavky na deti aj v súvislosti s ich zdravotnými
problémami tak, ako ich podrobne uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd  sa
preto v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom smere, že zmena pomerov na
strane maloletých detí odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia ohľadne výživného. Na strane rodičov
maloletých detí ako správne súd prvého stupňa konštatoval, tiež nastala zmena pomerov. Na strane
matky ide o výraznú zmenu, pretože matka je od 01. 11. 2011 nezamestnaná a predchádzajúci pracovný
pomer jej skončil uplynutím dojednanej doby, teda  bez vlastného zavinenia. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že matka si vždy voči deťom  riadne plnila vyživovaciu povinnosť a zabezpečovala
starostlivosť o obe deti.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vo vzťahu k pomerom na strane otca dôsledne
a správne zisťoval skutkový stav a z neho aj vyvodil správny právny záver, keď zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. So závermi, ktoré
súd prvého stupňa prijal sa odvolací súd stotožňuje, pretože závery súdu prvého stupňa majú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 75 ods.
1 veta druhá  Zák. o rodine podľa ktorej na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného súd
prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu  výhodnejšieho zamestnania, zárobku a
majetkového prospechu.  Z osvedčenia o dedičstve vydanom v dedičskej veci po poručiteľke T. W. zo dňa
27. apríla 2010 č. k. 28D/43/2010-22 totiž nesporne vyplýva, že dedičia uzatvorili  o vyporiadaní dedičstva
dohodu podľa ktorej, nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva nadobudli súrodenci otca maloletých
detí a to voči ustupujúcim spoludedičom, ktorým bol aj otec maloletých detí bezodplatne.  Súd prvého
stupňa správne postupoval, keď zisťoval skutočnosti dôležité pre posúdenie otázky, či sa otec vzdal  bez
dôležitého dôvodu  majetkového prospechu  a správne postupoval, keď dohodu  o vyporiadaní dedičstva
ktorú uzatvoril otec maloletých detí spolu s ostatnými dedičmi považoval za vzdanie sa majetkového
prospechu bez dôležitého dôvodu. Nie je totiž možné nezohľadniť, že čistá hodnota dedičstva po matke
otca maloletých detí predstavovala sumu 51.494 eur, pričom otec maloletých detí svoj dedičský podiel
prenechal bezodplatne svojim súrodencom, a to aj za situácie, že mal vedomosť o svoje vyživovacej
povinnosti voči maloletým deťom.  Napokon súd prvého stupňa správne zohľadnil aj to, že súrodenci
otca maloletých detí byt, ktorý bol predmetom dedičstva odpredali za hodnotu 60.000 eur, preto je
možné prijať záver, že ak by sa otec maloletých detí nevzdal voči spoludedičom svojho dedičského
podielu mal by dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mohol zvýšené výživné v rozsahu určenom
súdom prvého stupňa platiť.  Tvrdenia otca maloletých detí o existencii dlhov voči súrodencom, ktoré
otec uviedol v podanom odvolaní považoval odvolací súd za účelové a ničím nepreukázané tvrdenia,
uvedené v snahe dosiahnuť lepší výsledok v spore. Otec maloletých detí bol v konaní pred súdom
prvého stupňa riadne vypočutý, pričom na pojednávaní konanom dňa 9. júna 2010 otec žiadne dlhy
voči svojim súrodencom nespomínal a to ani v súvislosti s uzatvorením dohody dedičov  o vyporiadaní
dedičstva. Na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa  16. novembra 2011 otec uviedol,
že súhlasil s dedičskou dohodou, lebo súrodenci ho 8 rokov živili, keď on opatroval rodičov, pričom
on sa nejako  zvlášť nezaujímal, čo bolo predmetom dedenia ani o to čo sa stalo s bytom, v ktorom
rodičia bývali. Potvrdil, že súrodenci mu z dedičstva po rodičoch  žiadne peniaze nedali. Odvolací súd
v tejto súvislosti uvádza, že iba z týchto tvrdení otca maloletých detí nie je možné vyvodiť záver o
existencii  jeho dlhov voči súrodencom. Otec maloletých detí nijako nepreukázal existenciu dohody o
pôžičke uzatvorenej so súrodencami, kedy k tejto dohode malo prísť,  ani výšku dlhu, ktorý má voči
súrodencom mať a nepreukázal ani to, že ho súrodenci počas 8 rokov živili. Pokiaľ by aj boli tieto
pravdivé tvrdenia otca maloletých detí o tom, že svojim súrodencom dlhuje nejaké finančné čiastky je
treba uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je prvoradou povinnosťou a má pred inými
výdavkami rodiča vždy prednosť. Napokon je treba uviesť, že na strane otca došlo k zmene pomerov
aj to, že mu zanikla vyživovacia povinnosť voči dcére F. ktorá skutočnosť je tiež dôvodom na zmenu
rozhodnutia súdu ohľadne jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému J. a L.. Záverom odvolací súd
uvádza, že súd prvého stupňa správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od  01. 01. 2010 , pretože
z vyžiadaných správ mal nesporne preukázané, že otec opatroval svoju matku do 18. 12. 2009, kedy
zomrela. Potom si aktívne zamestnanie nehľadal a príspevok za opatrovanie otca mu priznaný nebol.
Keďže v tom čase nebol uznaný ani invalidným  treba vychádzať z toho, že bolo v jeho schopnostiach
pracovať a plniť si riadne vyživovaciu povinnosť. Následne od 01. 05. 2010 nastala opätovne na strane
otca maloletých detí zmena, pretože v dôsledku uzatvorenia dedičskej dohody dňa 27. 04. 2010  sa otec
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho majetkového prospechu, na ktorú súd v zmysle § 75 ods. 1



Zák. o rodine prihliadol tak, že je v možnostiach otca od 01. 05. 2010 prispievať  na  výživu  každého z
maloletých detí sumou 55 eur  mesačne, ktorú sumu by otec mohol aj podľa názoru odvolacieho súdu
bez ohrozenia vlastnej výživy platiť.

Záverom odvolací súd uvádza, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, ktorí sú podľa § 62 ods. 2
Zák. o rodine povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Vyživovaciu povinnosť nemôže plniť iba jeden z rodičov, v danom prípade matka, ktorá sa o deti
aj osobne stará, pričom otec jej s výchovou detí a so  starostlivosťou o deti nijako nepomáha. Preto by
sa mal otec väčšou mierou (finančnou čiastkou) ako matka podieľať na výžive detí. Keďže v súčasnosti
je matka bez pracovného pomeru a poberá iba dávky v nezamestnanosti, pričom matka túto situáciu
objektívne nezavinila, musí väčšiu časť zodpovednosti za výživu detí prevziať otec. Z vykonaného
dokazovania  nad všetky pochybnosti  vyplýva,  že v možnostiach a schopnostiach otca je od 01. 01.
2010 prispievať na výživu maloletých detí na každé vo výške  34 eur  mesačne a od 01. 05. 2010 vo výške
55 eur mesačne, a to z dôvodov vyššie uvedených ako aj z dôvodov, ktoré podrobne uvádza súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací súd  rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd nezohľadnil dôvody uvádzané otcom maloletých detí v podanom odvolaní, pretože
vzhľadom k prijatému záveru ohľadom dedičskej dohody, na základe ktorej sa otec vzdal majetkového
prospechu bez vážneho dôvodu,  nie je možné návrh matky zamietnuť iba s ohľadom na súčasné
majetkové a zárobkové pomery a možnosti otca maloletých detí. Z tohto pohľadu sú otcom uvádzané
skutočnosti ohľadne jeho  zdravotného stavu, majetkových a bytových pomerov, ako aj ohľadne výšky
poberaných sociálnych dávok a invalidného dôchodku právne bezvýznamné. Keďže súd prvého stupňa
správne vyčísli aj zaostalé výživné na obe deti, odvolací súd napadnutý rozsudok aj v tejto časti ako
vecne právny  potvrdil.

O  trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu,
pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/36/2010", "guid": "8169dc0f-7fc7-4960-ab70-1e8aeb8bbb34:d37330fc-feb4-43a3-a020-a68c6ccdb554", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1f6cb75b-9b94-4294-88ef-8bbc1b98a178:73599b53-a139-43f1-98da-7212aaf38d47", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4117227386.1", "spisova_znacka": "7CoP/56/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/56/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4117227386.1"}, {"guid": "62269544-56b8-4d09-a2aa-57e401259e2e:8f7db848-0ec7-4347-a849-b6edd477d9cc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.3", "spisova_znacka": "7CoP/163/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/163/2012 z 20. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7209205048.3"}]}