Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sp/7/2011 z 6. 8. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 6. augusta 2012, sp. zn. 19Sp/7/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4011200149.5 Krajský súd Nitra | 19Sp/7/2011 | ECLI:SK:KSNR:2012:4011200149.5 | 2012-08-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a1569fa-6e4b-4196-b1c5-278dc1a8dc54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200149.5 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sp/7/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200149
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200149.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateliek: 1/ I. Q., U. X/X, D., 2/ Q. Q., Q. K. XX/XX, D.,
zastúpené Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, Nám. A. Hlinku 54, Ružomberok, proti odporcovi:
Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu č.
2011/00216/7-Ps zo dňa 31. 01. 2011, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 2011/00216/7-Ps zo dňa 31. 01. 2011 podľa § 250j
ods. 2, písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľkám v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia na účet
ich právnej zástupkyne Mgr. Ivete Žerebákovej, advokátke, so sídlom Nám. A. Hlinku 54, Ružomberok,
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo VÚB a.s. Ružomberok, v sume 1.233,25 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím uvedením v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol podľa § 5 zák. č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v konaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon), zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
po preskúmaní návrhu I. Q. a Q. Q., ktoré si uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností po pôvodných
vlastníkoch T. T. a F. T., rod. G. tak, že im nepriznáva právo na navrátenie vlastníctva z dôvodu,
že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1.
januára 1990 v zmysle § 2 ods. 1 zákona. Navrhovateľky si uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností
v k. ú. N., PKN vložka č. 1, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX - roľa a záhrada o výmere 4000 m2, PKN
vložka č. 1, parc. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX/X - roľa, lúka o
výmere 129120 m2, PKN vložka č. 1, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX zo spoločného
majetku v úhrnnej výmere 169655 m2 v podiele 1/6. Ako reštitučný titul navrhovateľky uviedli prechod
pozemkov do družstva, pričom koncom 50-tich rokov právni predchodcovia navrhovateliek opustili
obec N. a pozemky ostali v užívaní družstva. Po opustení pozemkov boli tieto odňaté v zmysle § 23
nariadenia č. 104/1945 Sb. n. Na základe vykonaného dokazovania správny orgán dospel k názoru,
že prechodom pozemkov do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, ak tu vlastníctvo k pozemkom
existovalo, ale pozemky prešli len do užívania, kde sa vlastnícke právo zachovalo. Skutočnosť o vnesení
do družstva potvrdzuje zápisnica zo dňa 06. 05. 1950. Následne ONV Čalovo, odbor poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva vydal rozhodnutie č. Pôd. 4096/1958 zo dňa 02. 07. 1958 o odňatí prídelu.
Podľa názoru správneho orgánu skonfiškovaný a pridelený majetok mohlo odňať len Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 23 nar. SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR najneskôr do 10
rokov odo dňa ujatia sa držby v prípade, ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou



riadneho hospodára. Bývalé ONV považovali za naplnenie tohto ustanovenia aj prípad, ak pridelené
pozemky boli v neskorších rokoch užívané družstvami alebo štátnymi majetkami, keďže prídelca z tohto
dôvodu na prídele nemohol hospodáriť. I keď právomoc odnímania prídelov na ONV podľa príslušných
právnych noriem neprešla (vládne nariadenie 116/1949 Zb. a vládne nariadenie 122/1951 Zb.), ONV
vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov. Na základe uvedených skutočností odporca dospel k názoru,
že uvedené rozhodnutie o zrušení prídelu bolo vydané nad rámec právomoci ONV, preto rozhodnutie
nemohlo vyvolať právne účinky, ktoré vyvolať chcelo. Týmto rozhodnutím nedošlo k skutočnosti k
zrušeniu výmeru. Z dôvodu, že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v období
od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 v zmysle § 2 ods. 1 zákona, správny orgán skúmal, kedy a ako
prešli požadované pozemky na iné fyzické osoby. Zistil, že o vlastníctve k pozemkom, o ktorých má
správny orgán rozhodnúť, bolo rozhodnuté v konaní ROEP v roku 2003, kde sa navrhovateľky mohli
domáhať rozhodnutia o potvrdení vlastníctva v zmysle § 12 ods. 1, písm. a/ zák. č. 180/1995 Z.
z. v znení neskorších predpisov v lehote najneskôr ustanovenej na podanie námietok. Odporca ďalej
považoval za potrebné uviesť, že podľa právnych predpisov, na základe ktorých sa prideľovali prídely
pôdohospodárskych nehnuteľností, zápisy prídelov do pozemkovej knihy mali zaobstarať na náklady
štátu príslušné orgány štátu, najmä Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Tieto zápisy
už nemali konštitutívny charakter, ale iba deklaratórny, nakoľko vlastníctvo prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru (o vlastníctve pôdy alebo o prídele do vlastníctva) alebo
prevzatím pridelenej pôdy, ak bola pridelená prídelovou listinou. Keďže v prevažnej miere nedošlo k
zapísaniu prideleného majetku do pozemkovej knihy, mohol navrhovateľ požiadať o zapísanie prídelu
do katastra nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností sa ďalej odporca v konaní nezaoberal či
žiadatelia spĺňajú ďalšie podmienky § 2 zákona a neskúmal, či nehnuteľnosti spĺňajú podmienky § 1
zákona. Pri identifikácii pozemkov bola použitá identifikácia parciel č. B zo dňa 02. 08. 2010.

Na základe navrhovateľkami podaného odvolania Krajský súd v Nitre preskúmal odvolaním napadnuté
rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia. Na základe
vykonaného dokazovania rozsudkom č. k. 19Sp/7/2011-170 zo dňa 07. 10. 2011 odvolaním napadnuté
rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
podľa výsledku konania úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Na základe navrhovateľkami podaného odvolania proti rozsudku zo dňa 07. 10. 2011 odvolací súd
odvolaním napadnuté rozhodnutie v konaní sp. zn. 1Sžr 177/2011 zo dňa 10. 07. 2012 zrušil a vec
vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd pri preskúmaní správneho rozhodnutia
musí v rozsahu prieskumu venovať pozornosť žalobným dôvodom ako aj námietkam ďalších účastníkov
konania. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku len konštatoval nesplnenie predpokladu v zmysle §
2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. použijúc pritom argumentáciu odporcu z odôvodnenia jeho rozhodnutia.
Súd sa vôbec s námietkami navrhovateliek, že pokiaľ ONV Čalovo vydalo rozhodnutie o zrušení prídelu
nad rámec svojich právomocí a teda k odňatiu prídelu vôbec nedošlo, tak v takom prípade muselo dôjsť k
odňatiu nehnuteľností bez právneho dôvodu a to v roku 1958, čím by boli naplnené predpoklady jedného
z reštitučných titulov a to podľa § 3 ods. 1, písm. o/ zák. č. 503/2003 Z. z., vôbec nezaoberal. Nezaoberal
sa ani argumentáciou navrhovateliek, ktorou spochybňovali tvrdený prechod vlastníctva až v konaní o
ROEP v roku 2003 a poukazovali na to, že práve na základe rozhodnutia ONV Čalovo z roku 1958
bol ešte pred konaním o ROEP vyznačený na LV spôsob nadobudnutia vlastníctva, teda že v konaní o
ROEP sa vychádzalo práve z tohto dokumentu z roku 1958, ktorého platnosť a účinky odporca aj krajský
súd spochybňovali. To znamená, že odvolací súd vytýkal krajskému súdu nedostatočné vyporiadanie
sa s námietkami účastníka konania, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie navrhovateľky na pojednávaní súdu, zastúpené
advokátkou, trvali na svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach protokolovaných v zápisnici súdu.
Trvali na tom, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky reštitučného nároku tak, ako si ich uplatnili
u odporcu. Z dôvodov, ktoré boli súdu písomne aj ústne oznámené, trvali na zrušení odvolaním
napadnutého rozhodnutia odporcu a na vrátení veci na ďalšie konanie. Súčasne poukázali na iný
rozsudok Krajského súdu v Nitre v obdobnej veci, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu v rovnakej
právnej veci a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa navrhovateliek si uplatnila
náhradu trov konania.



Zástupca odporcu zhodne ako na poslednom pojednávaní, pred vydaním zrušeného rozsudku trval na
svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach a trval na zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

Krajský súd opakovane preskúmal na základe zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sp. zn.
1Sžr/177/2011 zo dňa 10. 07. 2012 napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj postup, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, doplnil dokazovanie oboznámením sa ku spisu pripojeným zhodným uznesením
odvolacieho súdu v obdobnej veci, pod sp. zn. 10Sžr 38/2011 zo dňa 11. 01. 2012, ako aj rozsudkami
tunajšieho súdu č. k. 23Sp/25/2010-46 zo dňa 12. 03. 2012 a 23Sp/6/2011-12 zo dňa 12. 03. 2012 a
na základe vykonaného dokazovania, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia § 246 ods.
1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie správneho
orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov (§ 250j ods. 2, písm. d/ OSP).

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 31. 01. 2011,
ktorým nebolo priznané právo oprávneným osobám na navrátenie vlastníctva z dôvodu, že nehnuteľnosti
v k. ú. N. bližšie identifikované vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia neprešli na štát alebo
inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 v zmysle § 2 ods. 1 zákona.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku:

l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady

Podľa § 6 ods. 1, písm. a/ reštitučného zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno
navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie
je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na
pozemkovom úrade v zákonom stanovenej lehote a súčasne preukázala splnenie podmienok uvedených
v § 2 ods. 1 alebo 2 zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25. 02. 1948
do 01. 01. 1990) na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne uvedených v
§ 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila
v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31. 12. 2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter
pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zák. č.
229/1991 Zb.)

Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že nehnuteľnosti v k. ú. N. boli pridelené rodičom
navrhovateliek T. T. a manželke F., rod. G. po bývalom vlastníkovi majetku J. B. rozhodnutím -
Výmerom o vlastníctve pôdy č. 1397/48-11. Po vykonanom pokračovaní, predpísanom nariadením
č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa a vyhláškou povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 21/1946 Úr. v. o schvaľovaní
prídelových plánov a na základe prídelového plánu, vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v N.
potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Komárne a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy dňa 23. 03. 1948 pod č. 1358/48-11 boli pridelené do vlastníctva T. T. a manželke
F., rod. G. poľnohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. N., presne označené v prídelovom pláne. Výmer o
vlastníctve je podpísaný, nie je opatrený úradnou pečiatkou.



Pred vydaním tohto rozhodnutia právni predchodcovia oprávnených osôb už 2 roky žili a bývali v
N.. V konaní bolo nepochybné a nebolo vyvrátené, že by rodičia navrhovateliek na pridelenej pôde
hospodárili až do 06. 05. 1950, t. j. 10 rokov, čo bola podmienka na nadobudnutie vlastníctva pridelených
pozemkov. Podľa vyjadrenia navrhovateliek v máji 1950 ich právni predchodcovia museli odovzdať pôdu
do družstva. Katastrálne územie v N. rodičia navrhovateliek opustili až v roku 1956, kedy sa odsťahovali
späť do ich bývalého bydliska. Následne rozhodnutím ONV v Čalove, odborom poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva vydaného pod č. 4096/1958 zo dňa 03. 07. 1958 bola pôda pôvodným vlastníkom
odňatá. Podľa právneho názoru správneho orgánu výmer o vlastníctve pôdy č. 1397/48-11 mohlo odňať
len povereníctvu Poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a preto správny orgán dospel
k právnemu záveru, že rozhodnutie o zrušení výmeru bolo vydané nad rámec právomoci ONV, teda v
skutočnosti nedošlo k zrušeniu výmeru.

Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmeru o prídele do
vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli i vkladuschopné.
Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem iného znamená,
že listinu vydal orgán k tomu oprávnený, že listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal ako
i podpisom oprávnenej osoby. Odporca pred vydaním rozhodnutia z 31. 01. 2011 zistil, že výmer o
prídele do vlastníctva nie je opatrený pečiatkou, ale len podpisom oprávnenej osoby. Z uvedeného
dôvodu ju nepovažoval za vkladuschopnú listinu, resp. ju považoval za neplatnú listinu, ktorá nemohla
spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam v nej uvedených. V odôvodnení svojho rozhodnutia
preto konštatoval, že nepreukázaním nadobudnutia vlastníckeho práva predchodcami navrhovateliek
nemožno konštatovať, že ich vlastníctvo prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorý z
reštitučných titulov uvedených v § 3 zákona. Aj napriek uvedeným skutočnostiam sa odporca zaoberal
návrhom a skúmal ako a či boli nehnuteľnosti odňaté. Na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že prechodom pozemkov do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, ak tu vlastníctvo k
pozemkom existovalo, ale pozemky prešli len do užívania, kde sa vlastnícke právo zachovalo.

Preskúmaním postupu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia správny orgán zisťoval, v koľkých
prípadoch a akým spôsobom nadobudli fyzické osoby nehnuteľnosti do vlastníctva v rokoch 1948 na
základe výmeru o prídele do vlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. N.. Z obsahovo zhodných konaní vedených
u odporcu mal súd za preukázané, že okrem právnych predchodcov navrhovateľky sa obdobná právna
otázka rieši vo viacerých správnych konaniach podľa zák. č. 503/2003 Z. z.

V prípade navrhovateliek je nesporne preukázané, že právny nárok na navrátenie vlastníctva si
uplatnili v zákonom stanovenej lehote u príslušného pozemkového úradu. Ich právnym predchodcom
boli poľnohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. N. pridelené výmerom o vlastníctve pôdy vydanom
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.
n. SNR o celkovej výmere 16,1396 ha v zmysle prídelového plánu. Oprávnené osoby na pojednávaní
súdu v uvedenej súvislosti potvrdili, že samotné rozhodnutie - výmer je z roku 1948, avšak právni
predchodcovia oprávnených osôb prišli do N. ešte v roku 1946. Na pridelenej pôde hospodárili až do
času vzniku JRD v obci N., kde museli tieto pozemky spolu so všetkým živým i mŕtvym inventárom vložiť
do novovznikajúceho družstva. Ako členovia miestneho JRD pozemky užívali až do roku 1958.

Podľa § 5ods. 3 zák. č. 503/2003 Z. z., na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon"), práva k nehnuteľnostiam
sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými,
prípadne aj záväznými údajmi katastra.



Podľa § 78 ods. 1 katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností
vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže
opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že zápis vlastníckeho práva do katastra je záväzné, pokiaľ
sa nepreukáže opak. V danej veci bolo správnym orgánom vykonaným dokazovaním preukázateľne
zistené, že rozhodnutím Rady ONV Čalovo č. 4096/1958 zo dňa 02. 07. 1958 bol prídelcom T. T.
a manželke F. pridelený majetok odňatý, resp. bol zrušený Výmer o vlastníctve pôdy č. 1397/48-11.
Úlohou správneho orgánu preto v správnom konaní bolo ako s predbežnou otázkou sa vysporiadať s
právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia ONV Čalovo zo dňa 02. 07. 1958 t. j. s otázkou, či tento
správny orgán mohol alebo nemohol zrušiť Výmer o vlastníctve pôdy. Pri riešení tejto právnej otázky
dospel správny orgán jednoznačne k správnemu právnemu názoru, podľa ktorého zrušenie prídelov
rozhodnutím ONV v Čalove bolo nezákonné z dôvodu, že ONV nemalo právomoc vydávať rozhodnutia,
ktorými by zrušili výmer o vlastníctve pôdy.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že správny orgán posudzoval reštitučný právny
nárok oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva z pohľadu rozhodnutia ONV v Čalove, odbor
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. Pôd.: 4096/1958 zo dňa 02. 07. 1958 o odňatí prídelu. V
postupe a v rozhodnutí popri uvedenom posudzovaní absentuje posúdenie a právny názor správneho
orgánu, či mohlo/ nemohlo pridelený majetok odňať Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 23 SNR 104/1945 Sb. n. SNR najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby v prípade,
ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára, resp. či v prípade
oprávnených osôb bolo/nebolo takéto rozhodnutie vydané.

Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v
správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje
k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia.
Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením
zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 správneho poriadku).

S poukazom na citované ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku preto bude úlohou odporcu v
novom konaní opakovane posúdiť uplatnený reštitučný nárok oprávnených osôb. Úlohou správneho
orgánu bude okrem právneho posúdenia zamerať svoju pozornosť na analýzu všetkých uplatnených
nárokov oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. N.; vyporiadať sa
s tým, cca koľkým novým vlastníkom boli pridelené nehnuteľnosti výmerom vydanom Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n.
SNR, analyzovať percento prípadov, v ktorých "noví vlastníci" zostali bývať a žiť na pridelených
nehnuteľnostiach a percento tých, ktorí sa vrátili do svojich pôvodných bydlísk. Na základe uvedenej
analýzy posúdiť, či prídelcovia hospodárili na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára
do 10 rokov od ujatia sa držby. Následne vysloviť právny názor k prípadom, kedy vlastníci odovzdali
nehnuteľnosti do užívania JRD a tak posúdiť oprávnených reštitučných nárokov podľa § 6 ods. 1 zák.
č. 503/2003 Z. z.

V neposlednom rade bude úlohou správneho orgánu zaujať právne stanovisko v spracovanému ROEP
v k. ú. N. v roku 2003, v rámci ktorého bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané na štát .

Z vyššie uvedených dôvodov, v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd navrhovateľkami
napadnuté rozhodnutie odporcu č. 2011/00216/7-PS zo dňa 31. 01. 2011, zrušil podľa § 250j ods. 2,
písm. d/ a § 250q ods. 2 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu, podľa výsledku konania úspešným navrhovateľkám priznal náhradu
trov právneho zastúpenia advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou. Táto pozostáva :



a/ náhrada cestovných nákladov a to formou spotreby benzínu osobným motorovým vozidlom a to
RK365BF, majiteľ vozidla manžel navrhovateľky v 2. rade

- 29. 04. 2011 Ružomberok - Nitra a späť 172 km, spotreba na 100 km 5,9 l, cena za l paliva 1,475
eur = 29,93 eur,

- 07. 10. 2011 Ružomberok - Nitra a späť 172 km, spotreba na 100 km 5,9 l, cena za l paliva 1,37 eur
= 27,80 eur,

- 07. 08. 2012 Ružomberok - Nitra a späť 172 km, spotreba na 100 km 5,9 l, cena za l paliva 1,49 eur
= 30,24 eur.

Náklady na cestovné náklady celkom 87,97 eur.

b/ trovách právneho zastupovania vo výške 1.145,28 eur.

Vyčíslenie trov právneho zastupovania:

Nakoľko ide o zastupovanie 2 osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní 2 alebo viacerých osôb - § 13 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z. a je určená podľa
§ 11 ods. 1 a to v 1/13-ine výpočtového základu.

Zastupovanie navrhovateľa v 1. rade: 572,64 eur

- 1 úkon - prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2011: 57,- eur znížená o 20 %: 45,60 eur,

- 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 29. 04. 2011 na KS Nitra: 57,- eur znížená o 20 %: 45,60 eur,

- 1 úkon - účasť na meritórnom pojednávaní dňa 07. 10. 2011: 57,- eur znížená o 20 %: 45,60 eur,

- 1 úkon - podanie odvolania navrhovateľkami zo dňa 24. 11. 2011: 57,- eur znížená o 20 %: 45,60 eur,

- 1 úkon - účasť na meritórnom pojednávaní dňa 07. 08. 2012: 58,69 eur znížená o 20 %: 46,95 eur.

K tomu 4x režijný paušál po 7,41 eur, t. j. 29,64 eur a 1x režijný paušál 7,63 eur, teda režijný paušál za
päť úkonov činí sumu 37,27 eur.

Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z. sa pomerne rozdelí pomerom medzi
jednotlivých klientov cesta Ružomberok - Nitra a späť, nástup dňa 29. 04. 2011: 7.00 hod. - príchod
do Ružomberku 15.30 hod., počet začatých polhodín 17, t. j. 12,02 x 17 = 204,23 eur, nakoľko ide o
zastupovanie 2 klientov rozdelená náhrada na jednotlivých klientov /2 = 102,17 eur

Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z. sa pomerne rozdelí pomerom medzi
jednotlivých klientov, cesta Ružomberok - Nitra a späť, nástup dňa 07. 10. 2011: 9.00 hod. - príchod
do Ružomberku 17.30 hod., počet začatých polhodín 17, t. j. 12,02 x 17 = 204,34 eur, nakoľko ide o
zastupovanie 2 klientov rozdelená náhrada na jednotlivých klientov /2 = 102,17 eur

Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z. sa pomerne rozdelí pomerom medzi
jednotlivých klientov, cesta Ružomberok - Nitra a späť, nástup dňa 07. 08. 2012: 7,30 hod. - príchod
do Ružomberku 15,30 hod., počet začatých polhodín 16, t. j. 12,71 x 16 = 203,36 eur, nakoľko ide o
zastupovanie 2 klientov rozdelená náhrada na jednotlivých klientov /2 = 101,68 eur



Zastupovanie navrhovateľa v 2. rade: 572,64 eur

- 1 úkon - prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2011: 57,- eur znížená o 20 %: 45,60 eur,

- 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 29. 04. 2011 na KS Nitra: 57,- eur znížená o 20 %: 45,60 eur,

- 1 úkon - účasť na meritórnom pojednávaní dňa 07. 10. 2011: 57,- eur znížená o 20 %: 45,60 eur,

- 1 úkon - podanie odvolania navrhovateľkami zo dňa 24. 11. 2011: 57,- eur znížená o 20 %: 45,60 eur,

-1 úkon - účasť na meritórnom pojednávaní dňa 07. 08. 2012: 58,69 eur znížená o 20 %: 46,95 eur.

K tomu 4x režijný paušál po 7,41 eur, t. j. 29,64 eur a 1x režijný paušál 7,63 eur, teda režijný paušál za
päť úkonov činí sumu 37,27 eur.

Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z. sa pomerne rozdelí pomerom medzi
jednotlivých klientov, cesta Ružomberok - Nitra a späť, nástup dňa 29. 04. 2011: 7.00 hod. - príchod
do Ružomberku 15.30 hod., počet začatých polhodín 17, t. j. 12,02 x 17 = 204,23 eur, nakoľko ide o
zastupovanie 2 klientov rozdelená náhrada na jednotlivých klientov /2 = 102,17 eur

Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z. sa pomerne rozdelí pomerom medzi
jednotlivých klientov, cesta Ružomberok - Nitra a späť, nástup dňa 07. 10. 2011: 9.00 hod. - príchod
do Ružomberku 17.30 hod., počet začatých polhodín 17, t. j. 12,02 x 17 = 204,34 eur, nakoľko ide o
zastupovanie 2 klientov rozdelená náhrada na jednotlivých klientov /2 = 102,17 eur

Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z. sa pomerne rozdelí pomerom medzi
jednotlivých klientov, cesta Ružomberok - Nitra a späť, nástup dňa 07. 08. 2012: 7,30 hod. - príchod
do Ružomberku 15,30 hod., počet začatých polhodín 16, t. j. 12,71 x 16 = 203,36 eur, nakoľko ide o
zastupovanie 2 klientov rozdelená náhrada na jednotlivých klientov /2 = 101,68 eur.

Celkové trovy konania sú vo výške 1.233,25 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.