Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/303/2011 z 14. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. decembra 2011, sp. zn. 8Co/303/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4110231956.2 Krajský súd Nitra | 8Co/303/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4110231956.2 | 2011-12-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 72 ods. 1 ZoR, § 72 ods. 2 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/293da803-1035-45ab-bd2a-f79589e16460 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4110231956.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/303/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110231956
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4110231956.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. A. XXX, občan SR, zast. Centrum právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Nám.
Slobody 12 (kancelária v Hlohovci), proti odporcovi: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. XXX, občan
SR, zast. (od 21.10.2011) JUDr. Alexandrom Endrödym, advokátom v Nitre, Mostná 42, o určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 12C/289/2010-62, zo dňa 12.10.2011 - okrem zamietajúcej časti výroku, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh
navrhovateľky z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti odporcu z
r u š u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 72,-eur, k rukám
jeho právneho zástupcu do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 06. 12. 2010 Okresný súd Nitra, ako súd prvého stupňa,
napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom rozhodol tak, že odporcovi určil povinnosť prispievať na
primeranú výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne počnúc od 06. 12. 2010 a to vždy do 15 dňa
v mesiaci vopred, pričom návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti (požadovala sumu 130 eur mesačne)
zamietol a zároveň rozhodol o tom, že zročné (splatné, zameškané) výživné za čas od 06. 12. 2010 do
30. 09. 2011 činí (predstavuje) suma 980,50 eur, ktorú sumu povoľuje odporcovi splácať v mesačných
splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci október 2011 až do
zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Ďalej tiež súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 72 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na vykonané (a doplnené) dokazovanie a citované ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.
- § 72 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 a 2) tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci
konania sú právoplatne rozvedení (dňom 24. 09. 2010, keď z manželstva pochádzajú 4 plnoleté
deti), navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, pre dlhodobo neuspokojivý zdravotný stav jej bola
znížená pracovná schopnosť o 45 % a poberá invalidný dôchodok vo výške 135 eur mesačne (od 01. 01.
2011, dovtedy 132,60 eura), a iný príjem nemá. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu mu
umožňujú prispievať na výživu rozvedenej manželky, nakoľko je zamestnaný a jeho priemerný mesačný



príjem za posledných 12 mesiacov predstavoval 480,44 eura. Bývalí manželia (účastníci konania) sa
nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, súd musel obligatórne prihliadnuť na príčiny rozvratu a
rozvodu manželstva, pričom z výpovede účastníkov konania, svedkyne V. B., ako aj obsahu spisu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/174/2010 o rozvode manželstva, dospel k záveru, že hlavnou príčinou
rozvratu manželstva bolo požívanie alkoholu odporcom. V tomto prípade nie je právny nárok v zásade
na rovnakú životnú úroveň ako je to medzi manželmi, vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti.
Keďže navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť zo zdravotných dôvodov a jej príjem je len invalidný
dôchodok vo výške 135 eur, ktorý nepostačuje na pokrytie ich základných potrieb súvisiacich s liekmi,
stravou, bývaním a ošatením, mal za to, že ňou podaný návrh bol podaný dôvodne, a preto zaviazal
odporcu ako osobu nesúcu zodpovednosť za rozvod a rozvrat manželstva prispievať na jej výživu sumou
100 eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú vzhľadom k okolnostiam prípadu. Po zaplatení
výživného (?) bude príjem navrhovateľky 235 eur a príjem odporcu 380 eur, čo je o 155 (správne 145)
eur viac ako bude mať navrhovateľka, keď pri určení výšky príspevku na výživu rozvedenej manželky
vychádzal z potrieb navrhovateľky, ktoré uviedla vo výške 290 eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného
návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol, keď počiatok určenia výživného (?) s
poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil odo dňa podania návrhu navrhovateľky 06. 12. 2010.
V dôsledku vydaného rozhodnutia odporcovi vznikol nedoplatok na príspevku na výživu odporkyne za
označené obdobie od 06. 12. 2010 do 30. 09. 2011 vo výške 980,50 eur, ktorú sumu (nedoplatku) mu
povolil splácať s poukazom na ust. § 160 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb.)
v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci október
2011 (t. j. bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia) a pod stratou výhody splátok. Výrok o trovách
konania odôvodnil súd prvého stupňa poukazom na ust. § 142 ods. 2 OSP a pomerný - čiastočný úspech
účastníkov vo veci a poplatkovú povinnosť odporcu odôvodnil s poukazom na citované ustanovenia zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (§ 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. e/) tým, že navrhovateľka bola zo
zákona od jeho zaplatenia oslobodená, a preto je ho povinný zaplatiť odporca ako neúspešný, keď jeho
výška predstavuje 2 % zo sumy príspevku za obdobie 3 rokov.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním - okrem zamietajúcej časti výroku napadol len odporca
domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby návrh navrhovateľky bol v plnom rozsahu zamietnutý. Postup
aj rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, keď z obsahu spisu ani z napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, či pred podaním návrhu navrhovateľka preukázateľne ho požiadala o príspevok,
resp., či z jej strany došlo k pokusu o dohodu, keď zastáva názor, že v tomto prípade ide o predčasne
podaný návrh na súd, pretože uvedená zákonná hmotnoprávna podmienka je obsiahnutá v relevantnej
právnej úprave ust. § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a bez jej splnenia treba návrh zamietnuť.
Tak isto boli nesprávne vyhodnotené majetkové pomery navrhovateľky, ktorá vlastní v bezpodielovom
spoluvlastníctve dom a pozemkové nehnuteľnosti, ktorých hodnota v priebehu konania zisťovaná
nebola, čiže ani majetkové pomery oboch účastníkov a ich vzájomný pomer neboli dostatočne určito
zistené. Skutočnosť, že rozvedená manželka má bežný príjem, aj keď síce len zo spoločenských zdrojov
a nižší ako on, a nehnuteľný majetok v zásade rovnako veľký ako ona, nestačí podľa jeho názoru na
konštatovanie, že nie je schopná sama sa živiť. Už v období 13 - 15 rokov pred rozvodom spoločne
nehospodárili a každý si uhrádzal svoje vlastné výdavky a spoločné výdavky si delili na polovicu, keď
rovnako pred rozvodom navrhovateľka poberala čiastočný invalidný dôchodok a z tohto príjmu bola
schopná uhradiť si aj ďalšie nevyhnutné životné náklady. Po zaplatení výživného počas nasledujúcich 24
mesiacov by jeho príjem 340 eur oproti príjmu navrhovateľky 235 eur predstavoval faktické vyrovnanie
ich životnej úrovne bývalých manželov, keď jeho príjem by bol vyšší len o cca. 23 %. S ohľadom na
to, že on jediný svoj príjem získal v podstate za 1 a 1 úväzku a navrhovateľka je nezamestnaná a
pracovne neaktívna, nepovažuje rozhodnutie súdu za spravodlivé ani za súladné s dobrými mravmi,
pokiaľ by v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľka objektívne nie je schopná sa živiť. Ak súd
aj skonštatoval určitú mieru odkázanosti navrhovateľky na neho, mal tieto skutočnosti vyhodnotiť
aj v súvislosti s predchádzajúcim spôsobom hospodárenia v oddelených domácnostiach, keď podľa
jeho názoru sa majetkové pomery navrhovateľky pred a po rozvode v zásade nezmenili, rovnako sa
nezmenilo ani správanie sa účastníkov konania k sebe navzájom. Doplnením dokazovania znova neboli
zistené skutočnosti preukázateľne odôvodňujúce záver o výške nevyhnutných výdavkov navrhovateľky,
o schopnosti a možnosti mať príjem a o hodnote jej majetku, keď navrhovateľka nepodala návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode. Samotné dokazovanie
vedené za účelom zistenia podstatných dôvodov pre rozvod a mieru ich zavinenia nepovažuje po



približne 13 - 15 rokoch manželského odlúčenia za relevantné a preto nemožno požadovaný príspevok
na výživu hodnotiť inak, ako v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala potvrdenie napadnutého rozsudku v
napadnutej časti. Poukázala na to, že úlohou súdu v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného
manželstva nie je skúmať dôvody, prečo nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode, úlohou súdu je len
zistiť, či takáto dohoda medzi bývalými manželmi existuje. Sama skutočnosť, že pred podaním návrhu k
dohode medzi bývalými manželmi nedošlo, a v priebehu konania taktiež k dohode nedošlo, odôvodňuje
aplikáciu ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine, na základe ktorej súd v tomto konaní musel postupovať a
rozhodnúť. Domnieva sa, že zistenie hodnoty nehnuteľností v tomto konaní nebolo opodstatnené, keďže
predmetný dom sa stále nachádzal v BSM a obaja tento užívajú na zabezpečenie svojho primeraného
trvalého bývania pre seba, teda možnosti jeho speňaženia sú v súčasnosti veľmi obmedzené. Zistenie
majetkových pomerov účastníkov považuje za správne a má za to, že súd prvého stupňa dospel k
správnym skutkový i právnym záverom a vo veci vecne správne rozhodol, keď zistil, že nie je schopná
sama sa živiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania odporcu a,
prihliadajúc i na prípadné protestné pochybenia súdu prvého stupňa majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a na naplnenie zákonných podmienok pre rozhodovanie o určení príspevku na
výživu rozvedenej manželky, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutých častiach podľa ust. § 220 OSP zmeniť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, keďže pre jeho potvrdenie ani pre jeho zrušenie neboli splnené podmienky a súd prvého
stupňa daný skutkový stav nesprávne právne posúdil (vyhodnotil).

V danej veci súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru, že navrhovateľka nie je
schopná sama sa živiť, čo vyvodil z toho, že pre dlhodobo neuspokojivý zdravotný stav jej bola znížená
pracovná schopnosť o 45 %, poberá invalidný dôchodok vo výške 135 eur mesačne a iný príjem nemá,
pričom schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu mu umožňujú na výživu rozvedenej manželky
- navrhovateľky prispievať, keď táto svoje potreby uviedla vo výške 290 eur mesačne. Vychádzajúc z
lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia ohľadom vzniku invalidity navrhovateľky je
navrhovateľka schopná vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku (je vyučená šička a naposledy bola
zamestnaná ako pomocnica v kuchyni) a je zaraditeľná na trhu práce s tým, že môže vykonávať prácu
bez väčšej fyzickej záťaže aj na skrátený pracovný úväzok. Navrhovateľke bola priznaná invalidita od
25. 06. 2007 a navrhovateľka v priebehu konania nijak netvrdila a ani nedokazovala to, akým spôsobom
sa uchádzala o zamestnanie (či už cestou úradu práce alebo priamo u zamestnávateľov) a netvrdila
ani to, že by pretrvávala jej práceneschopnosť, ktorú nepotvrdzujú ani predložené lekárske správy.
Samotná skutočnosť, že navrhovateľka má zníženú pracovnú schopnosť a býva často chorá, ju ešte
nezbavuje možnosti a povinnosti uchádzať sa o prácu skôr ako bude požadovať príspevok na výživu
rozvedenej manželky od odporcu. Navrhovateľka preto bola povinná v konaní preukázať, že napriek
uplatneniu svojich schopností a možností nie je objektívne schopná sa zamestnať a dosahovať príjem,
až po preukázaní ktorej skutočnosti mohla si uplatňovať prípadne nárok voči odporcovi. Povinnosť
rozvedeného manžela prispievať na výživu rozvedenej manželky totiž nepredchádza prvotnej povinnosti
samotného rozvedeného manžela postarať sa sám o svoj zdroj príjmu. Treba tiež dodať, že súd prvého
stupňa ohľadom výdavkov navrhovateľky vychádzal len z jej vlastného tvrdenia, bez toho, že by na výšku
výdavkov navrhovateľky vykonal akékoľvek dokazovanie, pričom rovnako sa nezaoberal, vzhľadom k
tvrdenému príjmu navrhovateľky a výške ňou tvrdených výdavkov, tým, z čoho tento rozdiel finančne
vykrýva, teda či si prípadne voči nej plní vyživovaciu povinnosť i dcéra, resp. či má iný (a aký) zdroj
príjmu. Uvedené pochybenia súdu prvého stupňa však vzhľadom na nesplnenie základného kritéria
navrhovateľky pre priznanie príspevku boli pre rozhodnutie odvolacieho súdu bezvýznamné, rovnako
ako to, z čoho navrhovateľka mala realizovať investíciu do okien domu a chcela realizovať investíciu
do výmeny kuchynskej linky. Pokiaľ sa samotná navrhovateľka nepokúsila sama si zabezpečiť okrem
invalidného dôchodku iný príjem, a jej zdravotný stav jej umožňuje naďalej pracovať (z tejto možnosti
ju úplne nevylučuje), bolo by priznanie jej príspevku na výživu rozvedenej manželky od odporcu v
rozpore s dobrými mravmi, okrem toho, že uvedená požiadavka na navrhovateľku predstavuje základný
predpoklad pre priznanie príspevku. Vzhľadom k uvedenému právnemu názoru odvolacieho súdu bola



právne bezvýznamná aj okolnosť dôvodov rozvratu a rozvodu manželstva účastníkov, ku ktorému
rozvodu navrhovateľka podľa vlastného vyjadrenia pristúpila na doporučenie. Rovnako tak súd prvého
stupňa inak nedostatočne odôvodnil výšku priznaného príspevku, a to nad rámec výšky životného
minima pre dospelú fyzickú osobu a bez ujasnenia si výšky reálnych výdavkov navrhovateľky.

V dôsledku zmeny napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti a pri úspechu odporcu v konaní nebol
dôvod odporcu zaväzovať k zaplateniu súdneho poplatku za návrh (tento výrok bol preto podľa ust. §
221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušený), keď vzhľadom na jeho úspech v konaní bolo potrebné mu priznať
proti navrhovateľke podľa ust. § 142 ods. 1 OSP náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku za
podané odvolanie, keď trovy jeho právneho zastúpenia advokátom si tento v odvolaní a ani po vyhlásení
rozhodnutia neuplatnil a nevyčíslil (do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.