{"guid": "f3d0eb16-8626-4259-bf50-3901aad17f88:7e54f40f-7571-4f5b-8114-93dde1bd77fc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7519201213.2", "spisova_znacka": "5Co/93/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/93/2025 z 12. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 12. februára 2026, sp. zn. 5Co/93/2025, ECLI:SK:KSKE:2026:7519201213.2", "identifikacne_cislo": "7519201213", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Slávka Zborovjanová", "sudca_id": 166, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-slavka-zborovjanova-166", "datum_vydania": "2026-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e54f40f-7571-4f5b-8114-93dde1bd77fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7519201213.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2026:7519201213.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2026:7519201213.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Košice\n5Co/93/2025\n7519201213\n12. 02. 2026\nJUDr. Slávka Zborovjanová\nECLI:SK:KSKE:2026:7519201213.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek\nsenátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobkýň: 1/ A. A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. a 2/ E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, obe zastúpené KOČIŠ\n& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Súľovská 9, Košice, IČO: 52 662 624, proti\nžalovaným: 1/ H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, zastúpený JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom,\nadvokátom, so sídlom Kremnická 61, Košice a 2/ A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, o určenie, že\nnehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Mestského súdu Košice zo\ndňa 29.5.2025 č.k. K3-7C/18/2019-284\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e rozsudok.\nII. Žalobkyne 1/ a 2/ majú proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%.\nIII. Žiadna zo strán vo vzťahu žalobkýň 1/ a 2/ k žalovanému 2/ nemá na náhradu trov odvolacieho\nkonania právo.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom určil, že\ndo dedičstva po poručiteľovi F. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. G., zomr. X.XX.XXXX patrí\nnehnuteľnosť - pozemok KNC parcela č. 373 - orná pôda vo výmere 14029 m2 v kat. území J. K., v obci\nJ. K., I. L. D. - L. zapísaná na liste vlastníctva č. XXX v podiele 1/1 vytvorená geometrickým plánom č.\n01/13 úradne overeným Správou katastra Košice - okolie 12.9.2013 pod č. L./XXXX, ktorá zodpovedá\nnehnuteľnostiam evidovaným na mene poručiteľa, a to pozemkovoknižnej parcele č. 355/a/4 - roľa vo\nvýmere 2 kj 300 šs zapísanej v zápisnici M. XXX kat. územie K. pod radovým č. 3/a v podiele 1/6,\nneskôr zapísanej ako KNE parcela č. 355/4 - orná pôda vo výmere 12020 m2 pod B2 v podiele 1/6\nna liste vlastníctva č. XXX kat. územie J. K. a pozemkovoknižnej parcele č. 355/a/5 - roľa vo výmere\n2 kj 200 šs zapísanej v zápisnici M. XXX kat. územie K. pod radovým č. 3 v celosti, neskôr zapísanej\nako KNE parcela č. 355/5 - orná pôda vo výmere 12026 m2 pod B1 v podiele 1/1 na liste vlastníctva\nč. XXX kat. územie J. K..\n2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku II. tak, že priznal žalobkyniam 1/\na 2/, oprávneným na plnenie spoločne a nerozdielne, nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania voči žalovanému 1/. Vo výroku III. žalobkyniam 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej 2/.\n\n3. V prvom rade súd skúmal, či v danom prípade rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie\nsp. zn. 15C/1/2015 nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Súd zistil, že právoplatné\nrozhodnutie vo veci sp. zn. 15C/1/2015 nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to\nz dôvodu, že nie je daná totožnosť sporových strán, keď stranami sporu pred Okresným súdom Košice okolie sp. zn. 15C/1/2015 boli len E. N. a H. I. a v prejednávanej veci je stranou sporu okrem uvedených\nosôb v procesnom postavení žalovanej aj A. C., C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX.\n4. Ďalej sa súd zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem žalobkýň na požadovanom určení,\npričom vychádzal z ust. § 137 písm. c/ CSP. Súd dospel k záveru, že nakoľko žalovaný 1/ je zapísaný\nv katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, a to KNC parcely č. 373,\nktorá je ekvivalentom pozemkovoknižných parciel č. 355/a/4 v podiele 1/6 a 355/a/5 v celosti, neskôr\nvedených ako KNE parcely č. 355/4 a 355/5 v kat. území J. K., ktoré neboli prejednané v dedičskom\nkonaní po poručiteľovi F. J., nar. XX.XX.XXXX, O. X.XX.XXXX, žalobcovia majú naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalobca je v katastri nehnuteľností\nvedený ako výlučný vlastník KNC parcely č. 373 titulom právoplatného rozhodnutia správneho orgánu\na ide o originárne nadobudnutie vlastníctva s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu,\nže pre rozhodnutie vo veci sú irelevantné skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa, ktorým je súd\nprvej inštancie viazaný.\n5. V zmysle § 78 ods. 1 a 2 CSP súd hodnotil, či je splnená podmienka núteného spoločenstva po zistení,\nže stranami sporu sú všetci dedičia poručiteľa F. J..\n6. Súd vec právne posúdil podľa § 124, § 132 ods. 1 a § 460 Občianskeho zákonníka. Vykonaným\ndokazovaním mal súd zo zápisníc z pozemkovej knihy M. XXX E. XXX k. ú. K. a z kópií LV č. XXX E. XXX\nk.ú. J. K. preukázané, a medzi stranami nebolo sporné, že pozemkovoknižné parcely č. 355/a/4 a č. 355/\na/5 v k.ú. K. (neskôr vedené ako KNE parcely č. 355/4 a č. 355/5 v k.ú. J. K.) boli vlastníctvom poručiteľa\nF. J. ku dňu jeho N. X.XX.XXXX, a to pzkn. parcela č. 355/a/4 v podiele 1/6 titulom dedenia zo X.X.XXXX\nM. XXX a pzkn. parc. č. 355/a/5 v celosti titulom daru zo X.X.XXXX M. XXXX. Z dedičských spisov po\nporučiteľovi F. J., a to Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D 1435/72, Štátneho notárstva v Prešove\nsp. zn. D 197/1973 neskôr vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 0D/197/73 a Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 18D/601/1995 mal súd preukázané, že predmetné nehnuteľnosti neboli doposiaľ\nprejednané v dedičskom konaní po poručiteľovi F. J., keďže vyššie citované rozhodnutie o dedičstve,\nktorým boli tieto nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva manželky poručiteľa E. J., bolo na\nodvolanie dedičky E. N. dodatočne zrušené z procesných dôvodov, a keď súd pokračoval v dedičskom\nkonaní, tieto nehnuteľnosti už neboli vedené v katastri nehnuteľností na mene poručiteľa. Z výpisu z\nLV č. XXX k.ú. J. K. a výňatku z K. K. P. J. K. N. XX E. XXX mal súd preukázané, a medzi stranami\nnebolo sporné, že ekvivalentom hore uvedených parciel je v rámci pozemkových úprav novovytvorená\nKNC parcela č. 373. Súd konštatoval, že nakoľko E. J., manželka poručiteľa, nenadobudla pozemky\ntitulom dedenia, darovacia zmluva z 18.10.2005, ktorou tieto nehnuteľnosti previedla na svojho vnuka\nžalovaného 1/ je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože\nnikto nemôže previesť na iného viac práv ako má on sám. Žalovaný 1/ v čase vykonania pozemkových\núprav nebol vlastníkom pozemkov vnesených do pozemkových úprav, ktorých ekvivalentom je KNC\nparcela č. 373. Ku skutočnosti, právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav\npríslušným správnym orgánom, po márnom uplynutí lehoty 5 rokov od schválenia tohto projektu, v rámci\nktorých bolo možné vykonať opravu údajov v zmysle § 42c zákona č. 330/1991 Zb., uviedol, že v tomto\nsmere je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a to, že pre určenie nehnuteľnosti do dedičstva\nnie sú relevantné zmeny týkajúce sa vlastníctva, ku ktorým došlo po smrti poručiteľa v prípade, keď\nmajetok poručiteľa nebol prejednaný v dedičskom konaní.\n7. Súd sa tiež vyjadril k rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/219/2019\na sp. zn. 5Cdo/125/2023, na ktoré poukazoval žalovaný. Konštatoval, že v predmetných rozhodnutiach\ndovolací súd potvrdil, že rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je originárnym\nspôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je súd ako právoplatným správnym rozhodnutím\nviazaný a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť, pôvodné pozemky schválením projektu\npozemkových úprav zanikajú a sú vytvorené nové pozemky s odlišným umiestnením a výmerou,\npridelené určeným novým vlastníkom. Podľa názoru súdu, tieto rozhodnutia neriešia pozemkové\núpravy k pozemkom, ktoré neboli prejednané v dedičskom konaní. Vo veci sp. zn. 3Cdo/219/2019\nbol posudzovaný prípad nerešpektovania zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov\n\npozemkov vnesených do pozemkových úprav, keď žalobcovia sa domáhali nahradenia prejavu vôle\nžalovaného uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť novovytvorený pozemok. Vo\nveci sp. zn. 5Cdo/125/2023 sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k pozemku vytvorenému v rámci\npozemkových úprav titulom vydržania vneseného pozemku.\n8. Záverom súd poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že výkon práva\nžalovaného 1/ je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Súd konštatoval, že\nžalovaný 1/ je aktuálne jedným z dedičov poručiteľa F. J. (ako vnuk právom nebohej dcéry poručiteľa Q.\nI.) a v rámci dodatočného dedičského konania s ním bolo konané ako s dedičom v súvislosti s odvolaním\npodaným 2.4.2013 právnou predchodkyňou žalobkýň, dcérou poručiteľa E. N. na Okresnom súde\nPrešov proti rozhodnutiu Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D/197/73 z 5.6.1973. E. N. odôvodnila\nodvolanie tým, že v dôsledku procesného pochybenia notára nebola predvolaná na pojednávanie,\nnebolo jej doručené dedičské rozhodnutie, pričom dedičstva sa nevzdala ani nikoho nesplnomocnila\nna zastupovanie v dodatočnom dedičskom konaní. Predmetné odvolanie bolo žalovanému 1/ doručené\n27.5.2013, vyjadril sa k nemu písomným podaním zo 4.6.2013, a teda ešte pred rozhodnutím Obvodného\npozemkového úradu Košice - okolie č. 2013/00523-12/Pá z 13.9.2013 o schválení vykonania projektu\njednoduchých pozemkových úprav v k. ú. J. K., titulom ktorého nadobudol vlastníctvo novovytvorenej\nKNC parcely č. 373 žalovaný 1/. Mal vedomosť o tom, že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,\nktoré vniesol do pozemkových úprav je minimálne sporné. Dôvodom je, že tieto nadobudol darom od\nsvojej starej matky E. J., ktorá ich mala nadobudnúť dedením po zosnulom manželovi poručiteľovi F.\nJ. v dodatočnom dedičskom konaní sp. zn. D/197/73. Nakoľko poručiteľ F. J. bol ku dňu svojej smrti\n3.11.1972 vlastníkom nehnuteľností pôvodne vedených v pozemkovoknižných zápisniciach č. XXX E.\nXXX k.ú. K., a to pozemkovoknižných parciel č. 355/a/4 a č. 355/a/5 neskôr vedených ako KNE parcely č.\n355/4 a č. 355/5 na LV č. XXX a LV č. XXX k.ú. J. K., ktorých ekvivalentom je KNC parcela č. 373 vedená\nna LV č. XXX k.ú. J. K., ktoré neboli doposiaľ prejednané v dedičskom konaní, súd žalobe vyhovel a\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.\n9. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II., nakoľko žalobkyne mali vo veci plný úspech, súd im\npriznal proti neúspešnému žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa,\npre ktoré by súd v spore úspešným žalobkyniam nepriznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov\nkonania, zistené neboli. Žalobkyne uviedli, že náhradu trov konania si uplatňujú len voči žalovanému 1/,\nich vyjadrenie podľa obsahu súd vyhodnotil ako vzdanie sa nároku na náhradu trov voči žalovanej 2/,\npreto súd žalobkyniam nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/. Podľa § 262 ods. 2\nCSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.\n1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP, a to v celom rozsahu. V podanom odvolaní konštatoval, že prvostupňový súd\nrozhodol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým názorom je súd viazaný v tom zmysle,\nže pri posudzovaní, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva sa vôbec nezaoberá skutočnosťami, ktoré nastali\npo smrti F. J. vo vzťahu jeho vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam, t.j. parcelám č. 355/a/4 (v\npodiele 1/6) a 355/a/5 (v podiele 1/1), a to jednak skutočnostiam faktickej existencie týchto nehnuteľností\n(zániku zo zákona) ani zmenám/prevodom vlastníctva (vrátane zániku vlastníckeho práva prípadných\nnástupcov). Tento procesný postup súd zvolil napriek námietkam žalovaného 1/ predneseným na\npojednávaní dňa 29.4.2015, v ktorých výslovne poukázal na neprípustnosť rozhodovania o určení\nvlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli predmetom pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991\nZb. s poukazom na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR – rozsudku sp. zn. 5Cdo/125/2023 zo\ndňa 15.8.2024 (t.j. vydaného po zrušovacom uznesení odvolacieho súdu). Súd tak postupoval čisto\nformalisticky s poukazom na § 391 ods. 2 CSP a odmietnutím novšej judikatúry Najvyššieho súdu SR\nmá konanie na súde prvého stupňa inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci, čím\ndošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. V tomto smere poukázal na\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 232/2022 z 3.5.2022 publikované v zbierke\npod č. 73/2022, v ktorom ústavný súd vyvodil záver, že v konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení\nveci odvolacím súdom je ústavne udržateľným taký postup, v dôsledku ktorého precedenčná záväznosť\nneskorších rozhodnutí predstavujúcich novovytvorenú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\nautorít predchádza konkrétnej kasačnej viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391\nods. 2 CSP. V tejto otázke tiež poukázal na rozhodnutie R 76/2016. V danom prípade, súd vôbec\n\nnebral do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/125/2023, čím došlo\nk nesprávnemu vyhodnoteniu splnenia procesných podmienok pre prípustnosť žaloby v danej konkrétnej\nveci. Týmto konaním došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP.\n11. Žalovaný 1/ následne namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, kedy v zmysle\nods. 46. odôvodnenia rozsudku mal súd za preukázané, že novovytvorená parcela č. 373 zapísaná na\nLV č. XXX v k. ú. J. K. vo vlastníctve žalovaného 1/ je ekvivalentom pôvodných parciel č. 355/a/4 (v\npodiele 1/6) a 355/a/5 (v podiele 1/1) pôvodne vo vlastníctve poručiteľa F. J., čo malo vyplývať jednak\nzo samotného LV č. XXX a aj zo zistenia, že táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Tento záver\nsúdu je v absolútnom rozpore s vykonaným dokazovaním najmä výsluchom strán, ako aj predloženými\nlistinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný od začiatku namieta tvrdenia, že by\nparcela č. 373 bola ekvivalentom pôvodných parciel, namieta rozdielnosť umiestnenia ako aj výmery\ntýchto nehnuteľností, a tiež tvrdenie, že by parcela č. 373 zodpovedala predmetným nehnuteľnostiam.\nV skutočnosti sa nejedná o totožné nehnuteľnosti a ani žiadny právny predpis nepozná pojem ekvivalent\npozemku.\n12. Žalovaný 1/ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, kedy vykonanie pozemkových úprav\nv zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách stotožnil s aplikáciou právneho predpisu\nvzťahujúceho sa k nakladaniu s majetkom poručiteľa po jeho smrti. Pre určenie prípustnosti určenia,\nže vec patrí do dedičstva je základnou podmienkou existencia tejto veci v čase, kedy sa o žalobe na\nurčenie, že vec patrí do dedičstva rozhoduje. K neexistujúcej veci nemožno viesť konanie o určenie,\nže vec patrí do dedičstva. V súlade s ustálenou judikatúrou, ktorej predmetom sú pozemkové úpravy\nsúdy opakovane a jednomyseľne dospeli k záverom, že pôvodné pozemky vstupujúce do pozemkových\núprav po právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu zanikajú (t.j. prestanú existovať)\na vznikajú nové pozemky. V tomto prípade v súlade s touto judikatúrou zanikli aj pôvodné parcely č.\n355/a/4 (v podiele 1/6) a 355/a/5 (v podiele 1/1) vo vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti. Súd prvej\ninštancie sa vysporiadal s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 3Cdo/219/2019 a sp. zn. 5Cdo/125/2023, na\nktoré poukazoval žalovaný, ku ktorým súd uviedol, že tieto rozhodnutia neriešia otázku pozemkových\núprav k pozemkom, ktoré neboli prejednané v dedičskom konaní a nejedná sa o totožnosť s predmetom\nkonania o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, resp. že riešili inú otázku, a to určenie\nvlastníctva. Žalovaný 1/ poukázal na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v odseku\n11.3., v ktorom sa uvádza, že meritórnym rozhodnutím o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva\npo poručiteľovi súd nerozhoduje o právnom vzťahu žalobcu k nehnuteľnosti, ale o právnom vzťahu\nporučiteľa k nehnuteľnosti a súčasne: vo svojej podstate možno účinky tohto rozhodnutia (o určení,\nže nehnuteľnosť patrí do dedičstva) charakterizovať ako vyriešenie predbežnej otázky, t.j. v konaní\no určenie, že vec patrí do dedičstva sa prejudiciálne rieši otázka určenia vlastníckeho práva poručiteľa\nk veci, teda tvrdenie súdu prvej inštancie o inom predmete konania v rozhodnutiach NS SR absolútne\nneobstojí a je protirečivé, čím sa stáva rozsudok v tejto časti nezrozumiteľným a nepreskúmateľným.\nK rovnakému záveru, t.j. že konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva v sebe subsumuje vyriešenie\nprávnej otázky vlastníckeho práva konštantne a zhodne dospievajú aj všeobecné súdy SR vo svojich\nrozhodnutiach publikovaných v zbierke, a to vrátane najvyššieho súdu.\n13. Za podstatné pochybenie súdu prvej inštancie považoval žalovaný 1/ porušenie viazanosti súdu\nrozhodnutím iného správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 194 CSP, kedy súd prvej inštancie\nnerešpektoval právoplatné rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice – okolie z 13.9.2013\nč. 2013/00523-12/Pá, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.9.2013 a napriek zániku pôvodných parciel\na vzniku novej parcely č. 373 de facto určil vlastnícke právo poručiteľa F. J. k tejto parcele, keďže\ntúto otázku musel pred určením, že parcela č. 373 patrí do dedičstva po tomto poručiteľovi vyhodnotiť\nako predbežnú otázku, a to v prospech vlastníckeho práva poručiteľa napriek tomu, že jediným riadne\nzapísaným výlučným vlastníkom tejto novovytvorenej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia správneho\norgánu je žalovaný 1/. Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo dňom právoplatnosti rozhodnutia\nštátneho orgánu. V takom prípade sa vykoná záznam takto nadobudnutého vlastníckeho práva v katastri\nnehnuteľností. Ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré nie je odvodené od\nvlastníckeho práva skoršieho vlastníka. Rozlišovanie medzi originárnym a derivátnym nadobudnutím\nvlastníctva má v danom prípade nielen teoretický, ale i v zásade praktický význam. Ak vlastník\nnadobudol vlastníctvo originárne, je v prípade vlastníckeho sporu bez právneho významu spochybnenie\nnadobudnutia vlastníctva zo strany jemu predchádzajúcich vlastníkov, resp. v danom prípade je\nbez právneho významu, že prípadne nebol vlastníkom pôvodných pozemkov, ktoré pri pozemkových\n\núpravách zanikli. V dôsledku pozemkových úprav dochádza k zániku pozemku registra E tak, ako to bolo\nv prejednávanej veci, teda pozemkov evidovaných na mape určeného operátu v obvode pozemkových\núprav. Po pozemkových úpravách sa všetky pozemky evidujú na dotknutom území len ako parcely\nregistra C, t.j. zobrazujúce sa na katastrálnej mape. Rozhodnutím o schválení vykonania projektu\npozemkových úprav je súd viazaný aj v zmysle ustanovenia § 194 CSP. K spôsobu originárneho\nnadobudnutia vlastníckeho práva poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na krajských súdov Slovenskej republiky. V zmysle týchto rozhodnutí súd nemôže určiť, že nejaký\npozemkovými úpravami novovytvorený pozemok celkom alebo sčasti patrí do dedičstva po osobe, ktorá\nv čase vykonania pozemkových úprav nežila a ako vlastník pozemku v obvode projektu pozemkových\núprav nebola účastníkom pozemkových úprav, a to aj v prípade, že táto osoba v dotknutom katastrálnom\núzemí vlastnila niekedy v minulosti pred vykonaním pozemkových úprav nejaký pozemok.\n14. Ďalej odvolateľ namietol záver súdu v bode 52. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého jeho obrana\nv zmysle námietky nemožnosti spochybnenia jeho vlastníckeho práva k pozemku nadobudnutému na\nzáklade pozemkových úprav nemôže požívať právnu ochranu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.\nOdopretie práva na ochranu vlastníckeho práva za okolnosti, kedy niekto podá odvolanie proti\nrozhodnutiu, ktoré v tom čase malo vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti (sp. zn. D/197/73\nz 5.6.1973) je neprípustné už len z dôvodu ochrany základných práv a slobôd garantovaných Ústavou\nSR, ako aj Dohovorom o ľudských právach. Takéto odôvodnenie rozsudku je takou vadou konania, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n15. Žalovaný 1/ z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok\nMestského súdu Košice č. k. K3-7C/18/2019-284 zo dňa 29.5.2025 tak, že zamietne žalobu v celom\nrozsahu a prizná žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči\nžalobkyniam 1/ a 2/ v plnom rozsahu.\n16. K odvolaniu sa vyjadrili žalobkyne 1/ a 2/, ktoré sa s odvolaním žalovaného 1/ v celom rozsahu\nnestotožnili a odvolacie dôvody uvádzané žalovaným hodnotia ako zjavne formálne a účelové, bez\nzohľadnenia všetkých právne významných skutočností v posudzovanej veci. Súd prvej inštancie\npostupoval v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu. V prebiehajúcom konaní sa rozhoduje\nvýlučne o stave ku dňu smrti poručiteľa a o tom, či majetok, ktorý poručiteľ vlastnil, patrí do dedičstva.\nK odvolacím dôvodom žalovaného a údajnej absencii procesných podmienok, najmä naliehavého\nprávneho záujmu uviedli, že tieto procesné podmienky splnené boli a rovnako je daný aj naliehavý\nprávny záujem. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v dedičských veciach je daný tam, kde\nmajetok poručiteľa nebol v dedičstve prejednaný a bez výroku civilného súdu nie je možné v dodatočnom\ndedičskom konaní pokračovať. Súd prvej inštancie jasne identifikoval, že pôvodné nehnuteľností (pzkn.\n355/a/4 v podiele 1/6 a 355/a/5 v celosti: neskôr KNE 355/4 a 355/5) boli ku dňu smrti vo vlastníctve\nporučiteľa a neboli v dedičstve riadne prejednané, pričom rozhodnutie z roku 1973 bolo v následnom\nkonaní pre procesné pochybenia zrušené. Skutočnosť, že po smrti poručiteľa prebehli pozemkové\núpravy nie je pre posúdenie naliehavého právneho záujmu relevantná, keďže meritom je vysporiadanie\nzákladnej dedičskej otázky ku dňu smrti poručiteľa.\n17. Podľa názoru žalobkýň námietka žalovaného 1/ ohľadom inej vady konania neobstojí. Prvostupňový\nsúd bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že pre určenie „patrí do dedičstva“ sú právne\nirelevantné skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa a že súd má stav posudzovať výlučne ku dňu\nsmrti. Žalovaným uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neriešia otázku pozemkových úprav\nk pozemkom, ktoré neboli prejednané v dedičskom konaní ako správne uviedol súd v rozsudku.\nZa rozhodujúcu považujú tu skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o taký právny stav, v ktorom\nk dnešnému dňu nebolo o dedičstve právoplatne rozhodnuté. Uvedené predstavuje zásadné odlišnosti\noproti citovanej rozhodovacej činnosti súdov a preto aj závery týchto rozhodnutí nie sú automaticky\na priamo uplatniteľné na posudzovaný prípad.\n18. Námietku o nesprávnych skutkových zisteniach považovali rovnako za nedôvodnú. Táto smeruje\npredovšetkým k označeniu ekvivalent pre vzťah medzi pôvodnými parcelami pzkn./KNE a parcelou\nKNC 373. Uviedli, že termín ekvivalent plní identifikačnú a opisnú funkciu vychádzajúcu z projektovej\ndokumentácie (register pôvodného a nového stavu) a katastrálnych podkladov, t.j. opisuje, ako sa\npôvodný stav premietol do nového stavu. Podstatné pre rozhodnutie bolo a zostalo to, že poručiteľ ku\ndňu smrti vlastnil pzkn./KNE parcely a preto patria do dedičstva.\n\n19. K údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu s akcentom na § 194 CSP a na § 132 OZ uviedli,\nže žalovaný opakovane a zjavne účelovo podsúva, že súd prvej inštancie „de facto“ priznal poručiteľovi\nvlastníctvo ku KNC 373, a tým sa odchýlil od pozemkových úprav. Uvedené je nepresný opis meritórnych\núčinkov napadnutého rozsudku. Súd v súlade s dedičským právom vyhlásil, že majetok, ktorý poručiteľ\nvlastnil ku dňu smrti patrí do dedičstva. Tieto dve roviny sa neprelínajú: jedna rieši, kto je dnes vlastníkom\nnovej veci po jednoduchých pozemkových úpravách a druhá rieši, čo tvorí pozostalostnú podstatu\nhistoricky ku dňu smrti. Rozsudkom sa vytvára prejudiciálny základ preto, aby sa konanie o dedičstve\nukončilo pravdivo a úplne. Namietaný konflikt s viazanosťou podľa § 194 CSP tak nevzniká, lebo\nrozsudok nie je kontrárny účinkom správneho rozhodnutia.\n20. Záverom sa žalobkyne venovali vyvažovaniu uplatniteľných právnych princípov, a to princípom, že\ndedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, princípom zásady rovnosti dedičov a spravodlivého procesu\nna strane dedičov, ktoré je potrebné vyvažovať so zásadou právnej istoty. Záver, že vec patrila do\ndedičstva ku dňu smrti poručiteľa, ponecháva neskoršie stavy nedotknuté a slúži výlučne dedičskému\nvysporiadaniu medzi dedičmi. Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby odvolací súd podľa § 387 CSP\nodvolanie žalovaného 1/ zamietol a rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K3-7C/18/2019 zo dňa\n29.5.2025 potvrdil. Zároveň navrhli priznať žalobkyniam voči žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n21. V doručenej replike žalovaný 1/ v celom rozsahu zotrval na dôvodoch uvedených v podanom\nodvolaní, ktoré opiera v prvom rade o aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorej predmetom\nposúdenia sú otázky právnej záväznosti rozhodnutí správnych orgánov v konaniach o pozemkových\núpravách podľa zákona č. 330/1991 Zb., ako aj judikatúru Ústavného súdu SR v otázke viazanosti\nprvostupňového súdu kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu. Zároveň nesúhlasil s vyjadrením\nžalobkýň k podanému odvolaniu. Dôvodil, že z petitu ich vlastného písomného podania je evidentné, že\ncelé konanie sa netýka pôvodných nehnuteľností, ale absolútne odlišnej, novovzniknutej parcely, ktorú\nporučiteľ v skutočnosti nikdy nevlastnil. Ak sa má rozhodovať výlučne o stave ku dňu smrti poručiteľa\no tom, či majetok patrí do dedičstva, nemôže byť v žiadnom prípade predmetom takéhoto určenia\n(že vec patrí do dedičstva) nehnuteľnosť, ktorú poručiteľ nikdy (a už vôbec nie ku dňu jeho smrti)\npočas svojho života nevlastnil. V skutočnosti žalobkyne žiadajú určiť, že do dedičstva po poručiteľovi\npatrí parcela č. 373 vzniknutá na základe pozemkových úprav, pričom neustále argumentujú výrazom\nekvivalent, o ktorom sami uvádzajú, že plní iba identifikačnú a popisnú funkciu, čo nemá žiadnu oporu\nv platných právnych predpisoch ani judikatúre súdov SR. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval,\nže neobstojí tvrdenie žalobkýň, že rozsudok prvostupňového súdu nie je kontrárny účinkom správneho\nrozhodnutia, naopak, napadnutým rozsudkom súd de facto v celom rozsahu popiera záväznosť\ntakéhoto správneho rozhodnutia ako aj určenia vlastníckych práv k novovytvoreným pozemkom titulom\noriginárneho rozhodnutia.\n22. V odvolacej duplike žalobkyne v celom rozsahu nesúhlasili s vyjadrením žalovaného. K formulácii\nžalobného návrhu, ktorý sa týka určenia, že určitý majetok (nehnuteľnosti) patrí do dedičstva a ktorý\nporučiteľ nemal nikdy vlastniť, poukázali na zrušujúce uznesenie krajského súdu a jeho body 24.1., 24.2.\na 24.3. V prebiehajúcom konaní je zásadné, že predmetné nehnuteľnosti tvoria majetkovú podstatu,\nktorá má patriť do dedičstva po zosnulom poručiteľovi. Je nevyhnutné v žalobnom petite reflektovať\nz hľadiska následnej materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia o tejto žalobe právny stav tohto\nmajetku v jeho komplexnosti, nakoľko tu chýba riadne rozhodnutie o dedičstve. Žalobkyne preto\nv žalobnom návrhu identifikujú majetok, t.j. spornú nehnuteľnosť tak, že špecifikujú túto nehnuteľnosť\nskrz jej terajší ako aj minulý právny status. Podľa názoru žalobkýň žalovaný účelovo využíva skutočnosť,\nže sporný majetok prešiel transformáciou pozemkovými úpravami, čo sťažuje jeho presnú špecifikáciu.\nVýrok súdneho rozhodnutia musí nevyhnutne reflektovať transformáciu majetku poručiteľa na sporné\npozemky po pozemkových úpravách. Pozemkové úpravy nevymazávajú skutočnosť, že pôvodná\nparcela bola súčasťou dedičstva ku dňu smrti; preto je prípustná žaloba o určenie, že sporné pozemky\npatria do dedičstva a následné dodatočné prejednanie so zohľadnením transformácií tohto majetku.\nNa účely určenia, že sporné pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi nemožno opomínať v\nsúdnom výroku skutočnosť, že podstata konania (žaloby) sa vzťahuje na majetok, ktorý zodpovedá\nnovovytvoreným pozemkom po pozemkových úpravách.\n\n23. Žalobkyne opakovane poukazovali na judikatúru Najvyššieho súdu SR k prípustnosti určovacej\nžaloby, resp. naliehavého právneho záujmu žaloby na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po\nporučiteľovi. Majú za to, že výrok súdu, ktorým by určil, že do dedičstva po poručiteľovi patrili iba\na výlučne pozemky v ich vymedzení pred pozemkovými úpravami, by zjavne nepostačoval na zákonné\nprejednanie dedičstva po poručiteľovi. Dedičské súdy už preukázateľne vymedzili predmet dedičstva ako\nsporný a nepripustili jeho prejednanie vo vzťahu k pozemkom pred pozemkovými úpravami. Poukazovali\nzároveň na záver prvostupňového súdu, kde bolo jasne konštatované, že žalovaný nebol vlastníkom\npozemkov vnesených do pozemkových úprav a konal v rozpore s dobrými mravmi. Nevyhovením\nžalobe ostane právo žalobkýň na prejednanie dedičstva natrvalo materiálne neuspokojené. Zároveň\npoukazovali na ústavnoprávny rozmer ochrany ich vlastníctva. Žalobkyne nemôžu byť en bloc a vopred\nvylúčené z prejednania dedičstva len preto, že majetok po poručiteľovi medzičasom zmenil právnu formu\na prešiel neskoršími zmenami vlastníctva. Ďalej argumentovali, že žalovaný v súčasnosti disponuje\nmajetkom (pozemkami), ktoré mu podľa práva a elementárnych zásad spravodlivosti v materiálnom\nprávnom štáte patriť nemajú. Zdôraznili, že v predmetnom konaní sa vôbec nerieši otázka vlastníckeho\npráva žalovaného k sporným pozemkom, ale otázka, či určitý majetok – pozemky – vymedzené ich\nsúčasným právnym stavom (pozemkovými úpravami) patria do dedičstva po zosnulom poručiteľovi.\nS poukazom na § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatovali, že zjavným účelom platnej právnej\núpravy je zabrániť takému právnemu stavu, aby mala neoprávnená osoba majetkový prospech na ujmu\npravého, resp. opomenutého dediča.\n24. Žalobkyne dôvodili, že za súčasného právneho stavu dedičstvo ostáva riadne neprejednané.\nPozemkové úpravy boli vykonané bez toho, aby bolo právne konečne doriešené vlastníctvo sporných\npozemkov. V pozemkových úpravách podľa zákona č. 330/1991 Zb. vzniká nárok na nové pozemky\nvlastníkovi pozemkov vnesených do pozemkových úprav, ktorých žalovaný vlastníkom preukázateľne\nnebol. Pre určenie nehnuteľnosti do dedičstva navyše nie sú relevantné zmeny týkajúce sa vlastníctva,\nku ktorým došlo po smrti poručiteľa v prípade, keď majetok poručiteľa nebol prejednaný v dedičskom\nkonaní. Záverom konštatovali, že žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že jeho vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam, ktoré vniesol do pozemkových úprav je sporné, keďže tieto nadobudol darom od\nsvojej starej matky E. J., ktorá ich mala nadobudnúť dedením po zosnulom manželovi poručiteľovi F.\nJ. v dodatočnom dedičskom konaní D197/73. V kontexte uvedeného výkon práva v rozpore s dobrými\nmravmi nemôže požívať právnu ochranu.\n25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného 1/ ako podané\nvčas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia\npojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z\nhľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n26. Predmetom sporu je určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí nehnuteľnosť - pozemok zapísaný\nna LV č. XXX ako parcela registra „C“, parc. č. 373 o výmere 14029 m2, vedené ako orná pôda\nv kat. území J. K. v celosti, vytvorená GP overený 12.9.2013 schválený pod č. L./XXXX rozhodnutím\nObvodného pozemkového úradu Košice - okolie z 10.10.2013 č. 2013/00523-12/Pá o schválení H. J.\nK. patrí do dedičstva po neb. F. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. G., O. X.XX.XXXX a to na\ntom, v žalobe tvrdenom základe, že predmetná parcela vznikla z pozemkov patriacich poručiteľovi I. D.\nP. K. K. pôvodne vedených v zápisnici M. XXX B.. XXX/X/X pod B3/a v podiele 1/6 a zápisnici M. XXX\nB.. XXX/X/X pod B3 v celosti, v prírode tvoriacich poľnohospodársku pôdu užívanú JRD vo výmere 1ha\n25árov 88m2.\n27. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody, podľa ktorých neboli splnené procesné podmienky (§ 365\nods. 1 písm. a/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci (§ 365 ods. 1, písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1, písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).\n28. Odvolací súd má za to, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.\n29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP spočíva v nesplnení procesných podmienok\nkonania.\n\n30. Odvolateľ odôvodnil nesplnenie procesných podmienok tým, že súd nesprávne vyhodnotil\nprípustnosť podanej žaloby o určení vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli predmetom\npozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. s poukazom na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Cdo/123/2023 zo dňa 15.8.2024, t.j. vydaného po zrušujúcom uznesení odvolacieho\nsúdu. Tým, že súd vôbec nebral do úvahy predmetné rozhodnutie, došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu\nsplnenia procesných podmienok pre prípustnosť žaloby v konkrétnej veci. Ak by súd skutočne v celom\nrozsahu a správne posudzoval splnenie podmienky existencie naliehavého právneho záujmu, musel\nby vziať do úvahy aj názor najvyššieho súdu, že po vykonaní pozemkových úprav už súd nie je\noprávnený posudzovať otázku vlastníckeho práva nehnuteľností vzniknutých na základe právoplatného\nrozhodnutia správneho orgánu (§ 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), a to ani ako otázku\npredbežnú a už vôbec nie určovať vlastníctvo právnych predchodcov k týmto pozemkom, aj keď títo boli\nvlastníkmi pôvodných pozemkov vstupujúcich do pozemkových úprav. Súd sa vysporiadal s predmetným\nrozhodnutím najvyššieho súdu tak, že predmetné rozhodnutie nerieši otázku pozemkových úprav\nk pozemkom, ktoré neboli prejednané v dedičskom konaní, pričom vo veci sp. zn. 5Cdo/125/2023\nsa žalobca domáhal určenia vlastníctva k pozemku vytvorenému v rámci pozemkových úprav titulom\nvydržania vneseného pozemku. Súd dospel k záveru, že na požadovanom určení je daný naliehavý\nprávny záujem, na čom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca (mal na mysli žalovaný: poznámka\nodvolacieho súdu) je v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník KNC parcely č. 373 titulom\nprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu a ide o originárne nadobudnutie vlastníctva, keďže\nv predmetnom konaní sú irelevantné skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa s poukazom na právny\nnázor odvolacieho súdu.\n31. Odvolací súd poukazuje na záver vyslovený v bode 11.4. uznesenia č.k. 5Co/62/2024- 239 zo dňa\n8.8.2024, v ktorom odvolací súd k prípustnosti žaloby uviedol, že sa jedná o žalobu kedy jej procesná\nprípustnosť vyplýva z existencie neprejednaného majetku po poručiteľovi v dedičskom konaní. Aj keď sa\nurčovacou žalobou v zásade rieši otázka právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozhodnutia,\nNajvyšší súd SR už v rozhodnutí zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3Cdo/154/2010 (ktoré bolo uverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 32/2011) a tiež v\nrozhodnutí z 11. augusta 2011 sp. zn. 3Cdo/29/2010 uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa\ndedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách,\nide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku\ndňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.\nTento právny názor je potvrdený ustálenou rozhodovacou praxou, keďže je nasledovaný v mnohých\nďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. 3Cdo/105/2013, 4Cdo/147/2017, 5Cdo/157/2018,\n1Cdo/207/2018, 6Cdo/90/2019, 7Cdo/146/2019, 7Cdo/291/2019, 7Cdo/238/2021, 9Cdo/116/2022 a\nďalšie). Vo vzťahu k uvedenému je potrebné poznamenať, že po zrušení pôvodného rozhodnutia\nštátneho notárstva sp. zn. D 197/73 z 5.6.1973 ohľadom pozemkov vedených v zápisnici č. 116 a 123\npre k. ú. Ploské/Nová Polhora a následnom zastavení dedičského konania rozhodnutím OS Prešov\nsp. zn. D 197/73 Dnot 2/2014 z 23.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.\n18Cod/1/2018-116 z 28.3.2018 pre nemajetnosť poručiteľa, tieto nehnuteľnosti stále neboli a nie sú\nprejednané, ktorý pretrvávajúci stav právnej neistoty zakladá naliehavý právny záujem na určení, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Odvolací súd má za to, že súd postupoval správne, keď\ndospel k záveru, že predmetná žaloba je prípustná, nakoľko žalobkyne majú na požadovanom určení\nnaliehavý právny záujem, preto tento odvolací dôvod nebol naplnený.\n32. Odvolací súd považuje za správny aj záver súdu o neexistencii prekážky právoplatne rozhodnutej\nveci vo vzťahu ku konaniu vedenému pôvodne na Okresnom súde Košice- okolie pod sp. zn. 15C/1/2015\nz dôvodu, že nie je splnená podmienka totožnosti sporových strán, keď stranami sporu boli len E. N. a H.\nI., a v prejednávanej veci je spranou sporu okrem uvedených osôb v procesnom postavení žalovanej\naj A. C., C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX. Odvolací súd konštatuje, že ide o procesnú podmienku,\nktorú odvolací súd skúma ex offo.\n33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci), dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie\nsú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\n\n34. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal inú vadu konania poukazom na to, že súd pristupoval\nčisto formalisticky pri posudzovaní prípustnosti žaloby odkazom výlučne iba na § 391 ods. 2 CSP,\npričom odmietol novšiu judikatúru, na ktorú poukazoval a to už spomínané rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Cdo/125/2023 zo dňa 15.8.2024. Vzhľadom na záver súdu, s ktorým záverom sa\nstotožňuje aj odvolací súd, ktorý konštatoval, že toto rozhodnutie nerieši otázku pozemkových úprav\nk pozemkom, ktoré neboli prejednané v dedičskom konaní, je aj táto odvolacia námietka nedôvodná.\nSprávne procesne postupoval súd, keď postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu\nv zrušujúcom uznesení.\n35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym\nvyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k\nnesprávnym skutkovým zisteniam.\n36. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej\ninštancie v rozsahu odvolacích námietok, odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod\nv prejednávanej veci nie je preukázaný a rozhodnutie súdu je zákonné a vecne správne. Odvolací súd\nnezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a\nvykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za\nkonania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo\nna zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis\n(právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej\ninštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy\niba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a\nnasl. CSP, v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na\nrozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým\nzisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n37. Rovnako nedôvodný je naznačený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, ktorým je činnosť\nsúdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje\nzo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu\n- právne posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny\npredpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.\nho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu\nvyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho\nust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu\nalebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.\nalebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho\npríp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.\nvo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.\n38. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil\na na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu\nvyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.\n39. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2) možno doplniť\nnasledovné:\n40. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd nesprávne konštatoval, že nie je sporné, že parcela\nč. 373 je ekvivalentom K. M. XXX/X/X v podiele 1/6 a č. 355/a/5 v podiele 1/1, keďže toto tvrdenie\nnamietal, ako aj rozdielnosť umiestnenia a výmery týchto nehnuteľností. Konštatoval, že v tomto konaní\nmusí ísť o vec, ktorá v čase smrti poručiteľa existovala, pričom pôvodné parcely č. 355/a/4 a 355/\na/5 už neexistujú. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom nenamietal\nvýmeru týchto nehnuteľností, len ich rozdielne umiestnenie a totožnosť parcely č. 373 s pôvodnými\nnehnuteľnosťami v O.. M. XXX E. XXX. Súd v tomto smere správne zistil skutkový stav veci, keď\nvychádzal z dedičského rozhodnutia z 5.6.1973 vedeného Štátnym notárstvom v Prešove pod sp. zn.\n\nD 197/73, kde predmetné pozemky, a to pzkn. parcely č. 355/a/4 vedenej v zápisnici pozemkovej knihy\nM. XXX pod radovým číslom 3 v podiele 1/6 a pzkn. parcely č. 355/a/5 zapísanej v zápisnici pozemkovej\nknihy M. XXX pod radovým číslom 3 v celosti nadobudla manželka poručiteľa E. J.. Vychádzajúc z LV č.\nXXX E. M. XXX k. ú. J. K. súd zistil, že E. J. bola vedená titulom predmetného dedičského rozhodnutia\nD 197/73 č.z. 24/73 ako spoluvlastníčka v podiele 1/6 združeného pozemku parcely č. 355/4- orná pôda\nvo výmere 12020 m2 na LV č. XXX, k. ú. J. K. pod B5/2 a ako vlastníčka v podiele 1/1 združeného\npozemku parcely č. 355/5- orná pôda vo výmere 12026 m2 pod B2 na LV č. XXX v k.ú. J. K.. Tieto\nnehnuteľnosti nadobudla titulom dedičského rozhodnutia, čiže ide o tie isté pozemky, ako zistil aj súd\nprvej inštancie. Tieto nehnuteľnosti následne E. J. darovala žalovanému 1/ darovacou zmluvou zo dňa\n18.10.2005. Súd následne poukázal na výpis z LV č. XXX k. ú. J. K. a výňatok z K. K. P. J. K. N. XX\nE. XXX, že ekvivalentom týchto parciel je novovytvorená parcela KNC č. 373. Súd teda nevychádzal len\nz nespornej skutočnosti, hoci to sám nesprávne konštatoval, ale z vykonaného dokazovania výpisom\nz LV a zo samotného výňatku Projektu pozemkových úprav. Žalovaný 1- krát namietal rozdielnosť výmery\naž v podanom odvolaní. Odvolací súd aj napriek tomu konštatuje, že výmera novovytvorenej parcely č.\n373 bola zachovaná, keďže pôvodne parcela č. 355/4 mala výmeru 12020 m2 (1/6 predstavuje 2003\nm2) a parcela č. 355/5 mala výmeru 12026 m2, t.j. celkovo ide o výmeru 14029 m2, ktorá zodpovedá aj\nparcele č. 373. K umiestneniu parcely č. 373 súd poukazuje na účel pozemkových úprav, ktorým je podľa\n§ 1 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako\naj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie,\noddelenie alebo iné úpravy pozemkov). Odvolací súd konštatuje, že u týchto pozemkov sa vytyčujú nové\nhranice a z tohto dôvodu rovnaké umiestnenie pozemkov nie je zachované. Hoci žalovaný namietal\ntotožnosť parciel a ich umiestnenie, s cieľom preukázať svoje tvrdenie nenavrhol žiaden dôkaz.\n41. K námietke odvolateľa, že ku dňu smrti poručiteľa neexistovala parcela č. 373, odvolací súd dáva\nžalovanému do pozornosti, že výrok súdneho rozhodnutia musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný\na musí zodpovedať svojím označením prevedeným pozemkovým úpravám (teda už nie pôvodné\nparcely č. 355/4 a 355/5 ako správne uvádza, ktoré de facto a de iure neexistujú) a to z dôvodu jeho\nvykonateľnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto konaní sa neurčuje vlastnícke právo žalovaného,\nkedy by rozsudok bol rozporný s už vydaným právoplatným rozhodnutím správneho orgánu. Súd určuje,\nže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, patria do dedičstva po poručiteľovi F. J., keďže\ntieto neboli prejednané v dedičskom konaní. Ide o iný skutkový stav ako v prípade pozemkových úprav\nu nehnuteľností, u ktorých nie je tento nedostatok. Po právoplatnom rozhodnutí súdu bude vec následne\nprejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa. Hoci následné rozhodnutie o dedičstve\n(osvedčenie o dedičstve) nepotvrdzuje, že dedič je jej vlastníkom aj v súčasnosti, vlastnícke právo dediča\nbude na podklade tohto rozhodnutia zaznamenané v katastri, čím vznikne duplicita vlastníctva. Následne\npo podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva sa súd bude zaoberať aktuálnym vlastníckym právom\nk parcele č. 373.\n42. Žalovaný k svojej právnej argumentácii v podanom odvolaní uvádza okrem už spomínaného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/125/2023, aj rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/219/2019,\ns ktorým sa rovnako vysporiadal súd tak, že v predmetnom rozhodnutí, podobne ako v rozhodnutí sp.\nzn. 5Cdo/125/2023 dovolací súd potvrdil, že rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových\núprav je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je súd ako právoplatným\nsprávnym rozhodnutím viazaný a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť. Pôvodné\npozemky schválením projektu pozemkových úprav zanikajú a sú vytvorené nové pozemky s odlišným\numiestnením a výmerou, pridelené novourčeným novým vlastníkom. Uvedené rozhodnutie však nerieši\notázku pozemkových úprav k pozemkom, ktoré neboli prededené v dedičskom konaní, pričom vo\nveci sp. zn. 3Cd/219/2019 bol posudzovaný prípad nerešpektovania zákonného predkupného práva\npodielových spoluvlastníkov pozemkov, vnesených do pozemkových úprav, keď žalobcovia sa domáhali\nnahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť\nnovovytvorený pozemok. S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. K ďalším rozhodnutiam, na\nktoré poukazoval žalovaný týkajúcich sa krajských súdov, odvolací súd uvádza, že tieto nepredstavujú\nustálenú rozhodovaciu prax. V konaní pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 5Co/4/2023 bol\ndaný iný skutkový stav, keď žalobcovia síce žiadali určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po vykonaní\npozemkových úprav, avšak parcela nebola totožná s parcelou, ku ktorej náleží právnemu predchodcovi\nžalobcu vlastnícke právo. V prejednávanom prípade žalobcovia netvrdili, že ich právny predchodca\nvlastnil spoluvlastnícky podiel na pozemku. V tu prejednávanej veci právny predchodca bol vlastníkom\npôvodných pozemkov ako vyplýva z bodu 17. rozsudku súdu prvej inštancie. V konaní pred Krajským\n\nsúdom v Trnave sp. zn. 25Co/134/2018 boli predmetom konania pozemky, ktoré už boli predmetom\ndedenia, preto sa rozhodnutie nevzťahuje na konanie vo veci samej. Predmetom konania pred Krajským\nsúdom v Trenčíne pod sp. zn. 5Co/64/2022 bolo vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z.z.,\nteda nie určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, kde sa určuje vlastníctvo poručiteľa ku dňu jeho\nsmrti, ale aktuálny stav, ktorý zohľadňuje aj iné okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa, preto ani toto\nrozhodnutie nemožno aplikovať na prejednávaný prípad.\n43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách konania ako závislého výroku, proti ktorému\nodvolateľ osobitné námietky ani nevzniesol.\n44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP tak, že úspešným žalobkyniam priznal proti žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100%. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade,\nodvolací súd vzal do úvahy, že pri tomto type žalobného nároku týkajúceho sa dedičského práva vzniká\nmedzi potenciálnymi dedičmi nerozlučné spoločenstvo účastníkov v zmysle § 77 CSP, hoci žalovaný 2/\nodvolanie voči rozsudku priamo nepodal. Vo vzťahu žalobkyne 1/ a 2/ k žalovanému 2/ rozhodol odvolací\nsúd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu\ntrov odvolacieho konania právo, nakoľko žalobkyniam žiadne trovy konania vo vzťahu k žalovanému 2/\nnevznikli, keďže bol počas odvolacieho konania pasívny.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná\nveta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 1,2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/18/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5869c204-bab1-40b5-825e-923042ba3fe5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 232/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 232/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.232.2022.1"}, {"guid": "a53885fe-c846-4662-85fa-6790a452c265:fa3030d5-4b2e-4040-9d12-aeba483b21ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2218203359.1", "spisova_znacka": "5Cdo/125/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/125/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2218203359.1"}, {"guid": "d0a4c608-1c87-4a9d-8d21-78834a66f1bc:afb0948f-3080-4b1e-a8b0-c2d7bc3f718e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4218204270.1", "spisova_znacka": "5Cdo/123/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/123/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4218204270.1"}, {"guid": "28c1fa51-ce21-4a20-b26d-ff8e38f51f6c:f6c290f9-eb3e-4928-bcd2-60bc83efda8b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5312209457.1", "spisova_znacka": "6Cdo/90/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/90/2019 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5312209457.1"}, {"guid": "cb3fb62b-3268-4728-b4bd-e140c0cf485b:5d08db31-1a39-40b1-ac42-d5126b8375c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1", "spisova_znacka": "7Cdo/291/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 14. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1"}, {"guid": "f36f11c2-d69b-426f-8d1e-b3bd5aa16bd6:a1c74e88-bf10-495e-af14-9469a2ae31af", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/4/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/4/2023 z 30. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f36f11c2-d69b-426f-8d1e-b3bd5aa16bd6:a1c74e88-bf10-495e-af14-9469a2ae31af"}, {"guid": "59704f24-2197-4af0-90b7-b3de95d57e89:018dfbcb-56d9-4800-a527-575a888a9fcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/64/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/64/2022 z 21. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/59704f24-2197-4af0-90b7-b3de95d57e89:018dfbcb-56d9-4800-a527-575a888a9fcd"}, {"guid": "99b097fa-5f91-462b-987f-18213c0246da:eb460d29-cbb9-4041-b328-f9e891d54884", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4402899838.2", "spisova_znacka": "25Co/134/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/134/2018 z 16. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-09-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4402899838.2"}], "citovane_v": []}