Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/65/2025 z 24. 4. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. apríla 2026, sp. zn. 3Co/65/2025, ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2
Krajský súd Košice | 3Co/65/2025 | ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2 | 2026-04-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2123d86-2b5a-4287-8fe0-f89cf49b0ea1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Košice
3Co/65/2025
7220209501
24. 04. 2026
JUDr. Jana Dudíková
ECLI:SK:KSKE:2026:7220209501.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a členov senátu
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X,
D., zastúpenej: JUDr. Peter Gabrik, PhD., advokát so sídlom Jilemnického 14, Košice, proti žalovanej: E.
D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., zastúpenej: JUDr. Irena Sopková, s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 7529/E, Bratislava, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice z 18. novembra 2024, č. k. K2- 37C/64/2020-287
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania (I).
II. Vo zvyšku (II, III, IV, V) rozsudok p o t v r d z u j e.
III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na
prerušenie konania (I), podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k pozemku, parcele registra
„C“ č. 5308, o výmere 904 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. H., obec D. H., I. D. J. (ďalej aj „predmetný pozemok“) zrušil (II), podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej
k predmetnému pozemku vyporiadal tak, že predmetný pozemok prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne v podiele 1/1 (III), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 4.520,- Eur na vyrovnanie
podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku (IV), pričom zároveň rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (V).
2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o žalobe pôvodného žalobcu E. B. (ďalej aj „pôvodný žalobca“),
nar. XX.X.XXXX, ktorý sa domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo pôvodného
žalobcu a pôvodných žalovaných 1/ E. D., K. L., 2/ A. L., K. D., 3/ M. D., 4/ C. D. (ďalej aj „pôvodní
žalobcovia“) k predmetnému pozemku tak, že výlučným vlastníkom pozemku sa stane pôvodný žalobca
s tým, že bude povinný zaplatiť pôvodným žalovaným primeranú finančnú náhradu za spoluvlastnícky
podiel vo výške 5 Eur za 1 m2. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Pôvodný žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je spolu s pôvodnými žalovanými podielovým
spoluvlastníkom predmetného pozemku, pričom jeho podiel predstavuje spolu 10/20, resp. 1/2 pozemku.
Pôvodný žalobca zároveň tvrdil, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

nebola úspešná, že reálna deľba pozemku nie je vzhľadom na zákaz drobenia poľnohospodárskej
pôdy podľa ust. § 23 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 180/1995 Z. z.“) možná, a preto navrhol
prikázanie pozemku do jeho výlučného vlastníctva s uložením povinnosti vyplatiť spoluvlastníkom pôvodným žalovaným finančnú náhradu vo výške 5 Eur za 1 m2, ktorú považoval vzhľadom na výlučne
poľnohospodárske využitie pôdy za náhradu vo výške, ktorá vysoko prevyšuje trhovú hodnotu pozemku.
4. Pôvodná žalovaná v 1. rade E. D., K. L., ktorej bola žaloba spolu s procesnými poučeniami doručená
do vlastných rúk dňa 23.12.2020, sa k žalobe nevyjadrila.
5. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že pôvodní žalovaní v 3. a 4. rade zomreli ešte pred
podaním žaloby na súd, v dôsledku čoho uznesením z 28.4.2021 voči nim konanie zastavil. V dôsledku
ďalších skutočností prvoinštančný súd uznesením z 26.1.2023 konanie voči pôvodnej žalovanej v 2.
rade zastavil, pôvodnému žalobcovi voči nej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pripustil, aby do
konania pristúpila B. D. na strane žalovaného a štvrtým výrokom pripustil zmenu žaloby, pričom ďalším
uznesením zo 16.11.2023 konanie voči pôvodnej žalovanej v 2. rade zastavil, pôvodnému žalobcovi voči
nej nárok na náhradu trov konania nepriznal a tretím výrokom pripustil zmenu žaloby. Súd prvej inštancie
ešte uznesením zo 6.5.2024 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila J. C. N., K.
N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., a zároveň pripustil zmenu žaloby.
6. Ako z nesporných súd prvej inštancie vyšiel zo skutkových tvrdení žalobkyne, resp. pôvodného
žalobcu, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami predmetného pozemku, a to
žalobkyňa v podiele 16/20 a žalovaná v podiele 4/20, že medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení
podielového spoluvlastníctva, a že všeobecná hodnota predmetného pozemku dosahuje výšku 22.600,Eur, vychádzajúc z nesporného tvrdenia žalobkyne o cene pozemku (vo výmere 904 m2) v sume 25 Eur
za 1 m2, čo predstavuje cenu, za ktorú žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely k predmetnému
pozemku od pôvodného žalobcu.
7. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci aplikoval najmä ust. § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1,
§ 141 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy, § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom a § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
8. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia primárne skonštatoval, že reálne rozdelenie
predmetného pozemku nie je v danom prípade možné vzhľadom na to, že predmetný pozemok sa
nachádza mimo zastavaného územia obce, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 238),
pričom rozdelenie pozemku by bolo v rozpore s opatreniami proti drobeniu pozemkov v zmysle
zákona č. 180/1995 Z. z., a preto pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním
veci jednému zo spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie mal v danom prípade jasné v tom, že jedine
žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie pozemku v celosti do jej výlučného vlastníctva, a že žalobkyňa
je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou pozemku s podielom 16/20, čo je nepochybne predpokladom
účelnejšieho využitia pozemku zo strany žalobkyne. Prvoinštančný súd si bol vedomý toho, že veľkosť
spoluvlastníckeho podielu nie je jediným kritériom pre prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov, avšak
pri absencii akéhokoľvek tvrdenia zo strany žalovanej bolo práve toto kritérium vo veci rozhodujúce.
9. Pri určení výšky náhradovej povinnosti za spoluvlastnícky podiel súd prvej inštancie vychádzajúc
aj z judikatúry mal v posudzovanom prípade za to, že jej výška, vychádzajúca z kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodným žalobcom, predstavujúca cenu 25 Eur za 1 m2, nebola
medzi stranami sporná, preto ju súd prvej inštancie považoval za cenu obvyklú v danom mieste a čase.
Podľa prvoinštančného súdu totiž žalovaná začala výšku náhrady rozporovať prvýkrát až na pojednávaní
konanom dňa 17.10.2024, hoci so žalobou a jej dôvodmi bola oboznámená už odo dňa jej doručenia
(23.12.2020) a v konaní bola zastúpená právnou zástupkyňou, ktorej udelila plnú moc na zastupovanie
v konaní dňa 7.2.2023, pričom právna zástupkyňa až na pojednávaní dňa 17.10.2024 navrhla vypočuť
žalovanú a doplniť dokazovanie za účelom zistenia ceny pozemku s tým, že za týmto účelom navrhla
odročiť pojednávanie s odôvodnením, že žalovaná sa pre zdravotné problémy nemohla zúčastniť
pojednávania, avšak o dôvode neprítomnosti žalovaná súdu dôkaz ani do dňa vyhlásenia rozsudku
nepredložila. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. na uvedené

prostriedky procesnej obrany neprihliadol, pretože ich nevnímal ako prostriedky procesnej obrany, ktoré
by žalovaná nemohla bez svojho zavinenia predložiť včas.
10. Vo vzťahu k návrhu žalovanej zo dňa 7.2.2023 na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p.
s odôvodnením, že voči pôvodnému žalobcovi uplatnila námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v návrhu síce tvrdila, že akési konanie prebieha, bližšie
však k tomuto nič neuviedla, pričom súd takéto konanie nezistil ani vlastným šetrením. Čo sa týka
predbežnej otázky nastolenej žalovanou, t. j. posúdenia, či sú kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol
prevod spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku z pôvodných žalovaných na pôvodného
žalobcu, neplatné z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva, túto prvoinštančný súd vyhodnotil
ako nie otázku, ktorá by mala v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva význam
a bolo ju potrebné právne posúdiť, ale pre súd by takáto otázka mala význam jedine vtedy, ak by sa
žalovaná v konaní domáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo však neurobila a bola nečinná,
ako v priebehu celého konania.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak,
že žalobkyni s plným úspechom vo veci priznal plnú náhradu trov konania.
12. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
vo všetkých výrokoch napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne aby napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. V podanom odvolaní mala žalovaná vo všeobecnej rovine za to, že súd prvej inštancie v zmysle §
365 ods. 1 písm. b) C.s.p. nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle §
365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené.
14. V konkrétnej rovine svojej odvolacej argumentácie sa žalovaná v súvislosti s odvolacím dôvodom
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. výrazne nestotožnila s uplatnením sudcovskej koncentrácie
podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie, ktorý podľa žalovanej neprihliadal na jej tvrdenia
prednesené na jedinom pojednávaní, pretože údajne neboli prostriedky procesnej obrany predložené
včas, a preto v celom rozsahu žalobe vyhovel. Žalovaná v tomto smere vyjadrila presvedčenie, že nie je
v súlade so zákonným postupom, keď súd prvej inštancie neprihliadne na vyjadrenie žalovanej, ktorým tá
reaguje na vyjadrenie žalobkyne, že sudcovská koncentrácia konania nemá slúžiť k odňatiu práva konať
pred súdom, že súd uplatnenie sudcovskej koncentrácie neodôvodnil, ale už na prvom pojednávaní bez
akéhokoľvek vykonávania dokazovania dokazovanie ukončil. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. e) C.s.p. žalovaná odôvodnila tým, že pokiaľ súd vo veci nevykonával dokazovanie,
nemohol si vytvoriť žiaden skutkový základ, pričom po popísaní podstaty sporu žalovaná ďalej uviedla,
že súd sa poskytnutím ochrany konaniu pôvodného žalobcu dopustil šikanózneho výkonu práva. Vo
vzťahu k odvolacím dôvodom podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) a g) C.s.p. žalovaná opätovne akcentovala
zneužitie zásady sudcovskej koncentrácie konania, nevykonanie jediného dôkazu a neakceptovanie
vykonania dokazovania za účelom stanovenia hodnoty predmetného pozemku, čím podľa žalovanej
došlo k odňatiu vlastníckeho práva za hodnotu nezodpovedajúcu realite, resp. k postupu súdu, ktorý
vykonal vyvlastnenie v prospech žalobkyne zo zákona.
15. V odvolaní žalovanou formálne uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a g) C.s.p.
neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie, na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo na neudržateľnosť zisteného skutkového stavu
z hľadiska prípustných prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, a tak podľa úvahy
odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a preto ani procesne
účinne uplatnené.

16. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej označila rozsudok súdu prvej inštancie za
správny, odvolanie žalovanej naopak za účelové a neúctivé voči žalobkyni a súdu, pričom vo vzťahu
k odvolacím námietkam uviedla, že skutkové tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde, a že
vo veci nešlo o vyvlastnenie, ale o postup podľa ustanovení o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Žalobkyňa záverom vyjadrenia navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania a aby pripustil zmenu
na strane žalobcu, t. j. aby do konania na miesto doterajšej žalobkyne vstúpila A. B., ktorá medzičasom
nadobudla jej patriace spoluvlastnícke podiely.
17. Uznesením zo dňa 6.3.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2025, Mestský súd Košice
podľa ust. § 80 ods. 2 C.s.p. pripustil, aby do konania na miesto žalobkyne J. C. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXXX/X, D., vstúpila ako žalobkyňa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D..
18. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu nevyjadrila.
19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362
C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355
až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e)
C.s.p., s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods.
2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 24.4.2026 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu
na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3
C.s.p.
20. Odvolací súd sa v intenciách žalovanou vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
východiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva
rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné
z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma
procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovanej v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta
druhá C.s.p.), odvolací súd dôvody prvoinštančného rozhodnutia v niektorých smeroch argumentačne
dotvára. Odvolací súd v tejto spojitosti poznamenáva, že odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného
súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, a preto nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje
(por. uznesenie Ústavného súdu SR sp, zn. IV. ÚS 350/2009 z 8. októbra 2009).
21. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami v intenciách materiálne uplatneného odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu (ne)úplnosť
skutkových zistení pre nevykonanie navrhnutých dôkazov, konkrétne nevykonanie výsluchu žalovanej
a doplnenie dokazovania za účelom stanovenia hodnoty predmetného pozemku. Uvedenú neúplnosť
žalovaná namietla s poukazom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2
C.s.p. súdom prvej inštancie, ktorý podľa presvedčenia žalovanej neprihliadal na jej tvrdenia prednesené
na jedinom pojednávaní, vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, uplatnenie sudcovskej koncentrácie
konania neodôvodnil a pokiaľ vo veci nevykonával žiadne dokazovanie, nemohol si vytvoriť žiaden
skutkový základ.
22. Predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., podstata ktorého
spočíva v neúplnosti vykonaného dokazovania je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie bol
navrhnutý dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný
a ktorý zároveň v jednotlivosti alebo vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi môže vplývať na nálezy
v podstatných skutkových otázkach. Platí, že výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania,
a že o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov napokon budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa
svojej voľnej úvahy. Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka, totiž v sebe obsahuje
aj právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd teda v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi

strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (por. uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo 222/2015 z 26. apríla 2016).
23. Žalovaná v odvolaní ťažiskovo vytýka súdu prvej inštancie uplatnenie sudcovskej koncentrácie
konania podľa ust. § 153 ods. 2 C.s.p., resp. neprihliadanie na vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej,
ktorá (pri absencii vyjadrenia žalovanej k žalobe) až na jedinom pojednávaní konanom dňa 17.10.2024
navrhla na ďalšom pojednávaní vypočuť zo zdravotných dôvodov neprítomnú žalovanú a doplniť tak
dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty predmetného pozemku. Pokiaľ však ide o navrhovaný
výsluch žalovanej na pojednávaní, odvolací súd poznamenáva, že tomuto nemožno pripísať povahu
dôkazu, nakoľko nedošlo k jeho nariadeniu a vykonaniu v inštitucionálnych rámcoch výsluchu strany
podľa § 195 ods. 1 C.s.p. Obdobne aj podľa právnej teórie „Dôkazom je výsluch strany iba vtedy,
ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie Komentár. Praha: C. H. Beck,
2022, 805 s.). V takejto konštelácii by tak navrhovaný výsluch žalovanej bol (len) tvrdeniami strany
bez najmenšieho dôkazného presahu. Žiada sa v tejto spojitosti pre úplnosť dodať, že v sporovom
konaní je výsluch strany i tak len podporným dôkazom - súd ho vykoná len vtedy, ak tvrdené skutočnosti
objektívne nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 C.s.p.), pričom celkom prirodzene je dôkazná sila
a výpovedná hodnota takého dôkazu, pokiaľ mu vôbec v okolnostiach prípadu takéto atribúty možno
priradiť, už zo samotnej podstaty veľmi výrazne obmedzená. I keď totiž je daný procesný rámec pre
rozlíšenie medzi tvrdením strany a jej výsluchom o tvrdených skutočnostiach, v materiálnom ponímaní
strana v rámci svojho výsluchu alebo opakuje už tvrdené skutočnosti, alebo tvrdí skutočnosti nové. Preto
celkom logicky, ak sa vo výsluchu strany objaví skutočnosť, ktorá ňou dovtedy nebola tvrdená, ide o nové
tvrdenie, ktoré jednak podlieha pravidlám vyplývajúcim z koncentrácie, a jednak na jeho preukázanie je
povinná navrhnúť dôkaz. Formálne vzaté totiž výpoveď strany nemôže byť zároveň tvrdením rozhodných
skutočností a zároveň dôkazným prostriedkom (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2022, 806 s.). Ak by sa preto aj odhliadlo od procesných prekážok, pre ktoré navrhovaný výsluch
žalovanej nemožno považovať za výsluch strany v zmysle § 195 ods. 1 C.s.p., dovtedy neprezentované
tvrdenia žalovanej by i tak nemohli byť posúdené ako dôkaz, ale len ako nové tvrdenia.
24. Odvolací súd na dôvažok poznamenáva, že dôkazný význam a nevyhnutnosť svojej výpovede
žalovaná vyzdvihuje paradoxne v situácii, keď napriek možnosti vyjadriť sa k žalobe, ktorá jej bola
aj s procesnými poučeniami (viď. č. l. 31) doručená do vlastných rúk dňa 23.12.2020, zastúpeniu
v konaní právnou zástupkyňou s udelenou plnou mocou na zastupovanie v konaní odo dňa 7.2.2023
a do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neospravedlnenej neúčasti žalovanej na pojednávaní
konanom dňa 17.10.2024, bola v priebehu celého konania procesne pasívna, čo v konečnom dôsledku
pri odôvodnení uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania žalovanej ozrejmil aj súd prvej inštancie.
25. Za výrazne nedôvodné odvolací súd záverom označuje aj odvolacie námietky spočívajúce
v presvedčení žalovanej, že poskytnutím ochrany konaniu pôvodného žalobcu sa súd prvej inštancie
dopustil šikanózneho výkonu práva, ako aj že súd prvej inštancie svojím postupom vykonal vyvlastnenie
v prospech žalobkyne zo zákona. Odvolací súd na tomto mieste akcentuje, že súd prvej inštancie len
zákonným spôsobom postupoval podľa príslušných ustanovení o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, a že uvedené námietky žalovanej v tomto smere predstavujú len jej ničím relevantným
nepodloženú nespokojnosť so správnymi závermi súdu prvej inštancie.
26. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ust. § 387 ods. 1 C.s.p., a to v napadnutých vyhovujúcich výrokoch (II, III, IV), rovnako aj v závislom
výroku o trovách konania (V) majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore.
27. V súvislosti s odvolaním žalovanej podaným proti výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd
prvej inštancie zamietol jej návrh na prerušenie konania (I), odvolací súd považuje za potrebné uviesť
nasledovné:
28. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

29. Nakoľko podľa § 357 a contrario C.s.p. odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na
prerušenie konania v tomto prípade nie je prípustné, odvolací súd ho podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p.
odmietol.
30. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
32. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, preto jej v súlade s citovaným zákonným
ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní
neúspešná. Na tomto základe odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho
konania.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).